{"guid": "6f4ff65b-f79b-4f49-bf05-bfa4d2707955:60418f60-d055-4daf-abc9-7f738a9cdc9a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5321200482.1", "spisova_znacka": "4Cdo/226/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/226/2022 z 25. 7. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2023, sp. zn. 4Cdo/226/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:5321200482.1", "identifikacne_cislo": "5321200482", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2023-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 422 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/663", "nazov": "zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/663-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/663/#paragraf-9b.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 9b ods. 1 písm. a) zákona č. 663/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/#paragraf-9b.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/663-2007/paragraf-9b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2007/663#paragraf-9b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60418f60-d055-4daf-abc9-7f738a9cdc9a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5321200482.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5321200482.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5321200482.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/226/2022\n5321200482\n25. 07. 2023\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2023:5321200482.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne P. I., narodenej XX. Q. XXXX, J. XXXX,\nzastúpenej advokátom Mgr. Michalom Mozolíkom, Čadca, Palárikova 1449, proti žalovaným 1/ D..\nX. Š., narodenému XX. P. XXXX, J. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Antonom Kupšom, Čadca,\nMoyzesova 34, 2/ Š. A., narodenej XX. P. XXXX, J. XXXX, o zaplatenie 502,14 eur s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8C/12/2021, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 19. mája 2022 sp. zn. 9Co/33/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému 1/ v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 10.\nnovembra 2021 č. k. 8C/12/2021-93 zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni sumu 502,14 eur do\n3 dní od právoplatnosti rozsudku a voči žalovanej 2/ žalobu zamietol. Žalobkyni zároveň priznal voči\nžalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov\nkonania žalovanej 2/ v celom rozsahu. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ustanovenia § 829 a nasl.\nObčianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keď konštatoval, že žalobkyni vznikol nárok na úhradu podielu\nna hospodárení združenia založeného zmluvou o združení vo výške 502,14 eur tak, ako to vyplynulo z\nvyúčtovania hospodárenia za rok 2017, ktorý bol uvedený v Hospodárskej správe zo dňa 18. februára\n2018. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný 1/ ako predseda\nzdruženia je oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami vedenými na účte združenia, a preto\ntohto účastníka zaviazal k úhrade žalovanej pohľadávky. Žalovaná 2/ v rozhodnom období nebola a ani\nku dňu rozhodovania súdu nie je členkou združenia, a preto voči nej žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nO nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom z 19. mája\n2022 sp. zn. 9Co/33/2022 rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými zaviazal žalovaného\n1/ zaplatiť žalobkyni sumu 502,14 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal voči\nžalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako vecne správne podľa § 387\nods. 1 a 2 CSP potvrdil. V ostatných častiach odvolaním nenapadnutých (výroky II. a IV.) ponechal\nprvoinštančný rozsudok nedotknutý. Zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi\nnapadnutého rozhodnutia, pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a\nprávne posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie sa síce nevyporiadal s námietkou premlčania\nvznesenou v priebehu prvoinštančného konania zo strany žalovaného 1/, ale toto jeho pochybenie\nnemalo vplyv na vecnú správnosť rozsudku. Medzi stranami bolo nesporným, že hospodárska správa\nza rok 2017 bola prednesená na Valnom zhromaždení združenia dňa 18. februára 2018, a teda 3-\n\nročná premlčacia lehota na uplatnenie práva v zmysle ustanovenia § 101 OZ začala žalobkyni plynúť\ndňa 19. februára 2018, kedy si svoje právo mohla uplatniť po prvý raz. Žalobu podala žalobkyňa dňa\n19. februára 2021, teda v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty, a preto ani odvolací súd na vznesenú\nnámietku premlčania prihliadnuť nemohol. Ďalej poukázal na to, že otázka zodpovednosti za vzniknutú\npohľadávku je otázkou právnou, súd nie je viazaný právnym posúdením (v tomto prípade solidárnou\nzodpovednosťou), a preto ani nemožno konštatovať, že by v danom prípade súd prvej inštancie rozhodol\nv rozpore s ustanovením § 216 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia (v bodoch\n10. a 11.) uviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal, i to, akými úlohami sa riadil, keď ustálil\nvýlučnú zodpovednosť žalovaného 1/, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.\nNapokon dodal, že pokiaľ i medzičasom došlo k obmedzeniu dispozície s finančnými prostriedkami\nna účte združenia z dôvodu prebiehajúceho trestného konania, táto okolnosť nemá vplyv na vecnú\nsprávnosť prvoinštančného rozhodnutia, lebo nemôže byť na ujmu žalobkyne skutočnosť, že porušením\npovinnosti žalovaného 1/ nedošlo k vyplateniu jej nárokov súvisiacich s hospodárskymi výsledkami\nzdruženia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré\nodôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n3.1. Namietal, že v odvolaní predložil dôkaz, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa si svoj nárok uplatnila\nneoprávnene. Odvolací súd sa len formálne obmedzil na konštatovanie, že sa stotožňuje s dôvodmi\nodôvodnenia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie postráda\nzrozumiteľné dôvody, pričom odvolací súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal skutkovou, ako i\nprocesnou stránkou veci. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP dovolateľ namietal, že odvolací súd sa nezaoberal ustanoveniami Zmluvy o združení ZVSL Raková\nStred I., pričom Ústavou SR je garantovaná autonómia vôle zmluvných subjektov. V danom prípade mal\nodvolací súd rešpektovať špecifiká, ktoré boli dohodnuté uvedenou Zmluvou, a to najmä s poukazom\nna ustanovenie čl. VI bod 7 Zmluvy, z ktorého vyplýva, že výbor združenia riadi činnosť združenia, za\nsvoju činnosť zodpovedá valnému zhromaždeniu a vykonáva správu majetku.\n3.2. Na základe uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolacia námietka týkajúca sa dokazovania\nje nedôvodná, pretože odvolací súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku považovala za dostačujúce a zrozumiteľné. Ďalej konštatovala, že uplatnený\ndovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP nie je vymedzený v zmysle § 432 CSP, keďže nebola\nzrozumiteľne nastolená a náležite špecifikovaná žiadna relevantná právna otázka. Napokon dovolanie\nnie je prípustné ani podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP, pretože napadnutý výrok odvolacieho súdu o\npeňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Preto navrhla, aby dovolací súd podané\ndovolanie odmietol, prípadne zamietol ako nedôvodné.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné\na nezrozumiteľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a poukazoval na predložený dôkaz spĺňajúci\npodmienky podľa § 366 písm. c) a d) CSP, ktorým preukazoval, že žalobkyňa si svoj nárok uplatnila\nneoprávnene.\n12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n14. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na\nspravodlivý proces.\n\n15. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno\npovažovať za nepreskúmateľné či nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické\na presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre\nprávnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, z akých skutkových\nzistení a právnych úvah vychádzal, keď dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o danosti\nuplatneného peňažného nároku žalobkyne.\n15.1. Odvolací súd v odôvodnení výslovne konštatoval, že sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s\nprvoinštančným odôvodnením týkajúcim sa skutkových zistení, vyhodnotenia rozhodujúcich skutočností\na právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného 1/ o porušení § 216 ods. 1\nCSP uviedol, že otázka zodpovednosti za vzniknutú pohľadávku je otázkou právnou, súd nie je viazaný\nprávnym posúdením (v tomto prípade solidárnou zodpovednosťou), a preto nebolo podľa jeho názoru\nmožné konštatovať, že by v danom prípade súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustanovením §\n216 ods. 1 CSP. S poukazom na body 10. a 11. odôvodnenia prvoinštančného rozsudku dodal, že súd\nprvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal, i to, akými\núlohami sa riadil, keď ustálil výlučnú zodpovednosť žalovaného 1/. Odvolací súd sa s týmto záverom\nnapokon aj v celom rozsahu stotožnil. Pokiaľ išlo o námietku ohľadom zákazu disponovať s finančnými\nprostriedkami združenia na základe príkazu Okresnej prokuratúry Čadca, odvolací súd konštatoval, že\naj keď medzičasom došlo k obmedzeniu dispozície s finančnými prostriedkami na účte združenia z\ndôvodu prebiehajúceho trestného konania, táto okolnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia, lebo nemôže byť na ujmu žalobkyne skutočnosť, že porušením povinnosti žalovaného 1/\nnedošlo k vyplateniu jej nárokov súvisiacich s hospodárskymi výsledkami združenia. Nad rámec vád\nvytýkaných v podanom odvolaní odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch\nsvojho rozhodnutia nevyporiadal s námietkou premlčania vznesenou v priebehu prvoinštančného\nkonania zo strany žalovaného 1/, no napriek tomu vyslovil záver, že toto pochybenie nemalo vplyv na\nvecnú správnosť rozsudku. Uviedol, že medzi účastníkmi bolo nesporným, že hospodárska správa za\nrok 2017 bola prednesená na Valnom zhromaždení združenia dňa 18. februára 2018, a teda 3-ročná\npremlčacia lehota na uplatnenie práva v zmysle ustanovenia § 101 OZ začala žalobkyni plynúť dňa\n19. februára 2018, kedy si svoje právo mohla uplatniť po prvý raz. Preto uzavrel, že pokiaľ žalobu\npodala žalobkyňa dňa 19. februára 2021, teda v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty, na vznesenú námietku\npremlčania ani prihliadnuť nemohol.\n15.2. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa vysporiadalo s podstatnými (a s ohľadom na\n§ 366 CSP zároveň prípustnými - viď ďalší výklad) odvolacími námietkami a ostatnými rozhodujúcimi\nskutočnosťami. Myšlienkový postup odvolacieho súdu je dostatočne vysvetlený s poukazom na právne\nzávery, ktoré prijal. Z uvedeného je teda zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa\nnázoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky náležitosti v zmysle\n§ 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať\nto, že žalovaný 1/ sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnil a že odvolací súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so závermi vyjadrenými\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe\nviesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n16. Dovolateľ ďalej namietal, že v odvolaní preukázal, že žalobkyňa si svoj nárok uplatnila neoprávnene.\nZ obsahu tejto námietky možno vyvodiť, že rozporuje správnosť napadnutého rozhodnutia po vecnej\nstránke, resp. nesprávne právne posúdenie veci. K tomu dovolací súd uvádza, že pri posudzovaní\nsplnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy\ndospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania\n\nnezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n16.1. V tomto kontexte hodno zdôrazniť, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nnezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych\nprávnych záveroch, nakoľko nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k\nzáveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R\n54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,\n7Cdo/26/2010 a 8ECdo/70/2014). Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny názor než odvolací súd,\nbez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n17. Pokiaľ dovolateľ v podanom dovolaní argumentoval, že v odvolaní predložený dôkaz (Zápisnica zo\nzasadnutia výboru Združenia súkromných vlastníkov lesov Raková Stred I. z 28. februára 2019) spĺňa\npodmienku § 366 písm. c) a d) CSP, dožadoval sa tým pripustenia tzv. novôt v odvolacom konaní.\n18. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). V\nsporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie,\nktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia\nkonania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje\nmoment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania\nje totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie.\n19. Na druhej strane, odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky\nprocesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú\nprocesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,\nže v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich\nodvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Právo\ntzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z\npravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo\nobrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (I. ÚS 10/2017). Zároveň\nz povahy predmetných ustanovení vyplýva, že ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody\npodľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené\nnezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v\nodvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové\nprostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť\nbez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.\n20. Z obsahu posudzovaného spisu vyplýva, že strany boli náležite poučené o povinnosti uplatniť\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia,\nktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Obidve strany na pojednávaní konanom 10. novembra 2021\n(č. l. 90 spisu) pred súdom prvej inštancie zhodne vyhlásili, že nemajú žiadne dôkazné návrhy (t.j.\nďalšie návrhy na doplnenie dokazovania), na čo súd po záverečných prednesoch vyhlásil dokazovanie\nza skončené. Dovolateľ následne v podanom doplnení odvolania predložil predmetný listinný dôkaz Zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia výboru Združenia súkromných vlastníkov lesov Raková Stred I. z\n28. februára 2019, ktorým preukazoval dôvodnosť uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 písm.\nf) a písm. g) CSP.\n21. S ohľadom na vyššie prezentované interpretačné východiská [v prípade odvolacích dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP pripustenie prípadných novôt je podmienené nezavinením\ndoterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov] bolo potom povinnosťou žalovaného 1/ preukázať,\nže uvedený listinný dôkaz bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže\ntakáto argumentácia v podanom odvolaní (a doplnení odvolania) absentovala, pričom dovolateľ tento\nnedostatok nezhojil ani v rámci podaného dovolania, je namieste záver, že predmetný dôkaz nemá\ncharakter novoty v odvolacom konaní špecifikovanej v § 366 CSP, a preto nebolo možné na neho\n\nv odvolacom konaní prihliadať. Dovolací súd pripúšťa, že odvolací súd sa s predloženým listinným\ndôkazom v odôvodnení nijako nevysporiadal, avšak vzhľadom na zákonnú povinnosť odvolacieho súdu\nneprihliadať na takýto dôkaz, nedosiahol tento nedostatok odôvodnenia v konečnom dôsledku takú\nintenzitu, aby bol spôsobilý zasiahnuť do práva žalovaného 1/ na spravodlivý súdny proces. Ak totiž\nprocesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje žiadne\nprocesnoprávne účinky, a teda opomenutie vyporiadania sa s ním v odôvodnení nemôže svedčiť o\narbitrárnosti daného rozhodnutia.\n22. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nie každé procesné pochybenie súdu znamená, že\nbolo porušené právo na spravodlivý proces; ak súd síce nepostupoval správne, ale v dôsledku tohto\nnesprávneho postupu nedošlo k takej intenzite zásahu, že ho nemožno hodnotiť ako porušenie práva na\nspravodlivý proces, nie je namieste, aby došlo k naplneniu predpokladov pre tento dôvod zmätočnosti.\nO naplnení dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP pôjde vtedy, ak postup súdu, ktorý znemožní realizáciu\npráv strany sporu, dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako\nspravodlivé; v danej veci však o takýto prípad nešlo.\n23. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ neopodstatnene namieta, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).\n24. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n25. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a b) CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý\nvýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch s\nochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa\nodseku 2 tohto ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.\n26. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.\nmajetkovým cenzusom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má\nbyť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy\nvo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. To znamená, že pokiaľ je dovolaním\nnapadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne\nprávne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy.\n27. Podľa § 9b ods. 1 písm. a) zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších zmien a\ndoplnení (účinného v čase doručenia žaloby v prejednávanej veci súdu 19. februára 2021) na rok 2021\nsa ustanovuje suma mesačnej minimálnej mzdy na 623 eur.\n28. V danom prípade uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia\npodľa § 421 ods. 1 CSP bránilo ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) CSP. V prejednávanej veci bol\ndovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení vo výške 502,14 eur, pričom\ndesaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (t. j. 19. februára 2021)\nje 6 230 eur. Z uvedeného vyplýva, že výška predmetu dovolacieho konania neprevyšuje zákonom\nstanovenú hranicu majetkového cenzu obmedzujúceho prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP\npri peňažnom plnení (ratione valoris), preto je prípustnosť dovolania žalovaného 1/ v zmysle § 422 ods.\n1 písm. a) CSP vylúčená.\n29. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného 1/ odmietol podľa § 447 písm. c) CSP\nako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n30. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/33/2022", "guid": "c6b05e6c-dd18-4919-8167-d67727ea8948:cdf147f8-66a5-4f10-bfdf-0c5a3b1fe511", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9c333688-2346-46dc-9078-336c2e7fd0c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.10.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 10/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.10.2017.1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "0a1ee0f4-1802-48bf-bca2-60b8dc9ef3e1:ee82f94c-1feb-4838-ae40-b4985b382fcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/33/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/33/2022 z 9. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0a1ee0f4-1802-48bf-bca2-60b8dc9ef3e1:ee82f94c-1feb-4838-ae40-b4985b382fcb"}], "citovane_v": []}