{"guid": "1b473a05-98db-46c8-bea6-fbf0e96e9f3d:90e9ea4f-81e4-41b6-ab08-0c79bcf431d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5118214558.1", "spisova_znacka": "5Cdo/66/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/66/2022 z 28. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 5Cdo/66/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:5118214558.1", "identifikacne_cislo": "5118214558", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "nazov": "§ 457 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-457"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1956/67/#paragraf-73", "nazov": "§ 73 zákona č. 67/1956 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1956/67/#paragraf-73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/67-1956/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/1956/67/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 zákona č. 67/1956 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1956/67/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/67-1956/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-457", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-120", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-41", "/SK/ZZ/1956/67#paragraf-73", "/SK/ZZ/1956/67#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90e9ea4f-81e4-41b6-ab08-0c79bcf431d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5118214558.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5118214558.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5118214558.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/66/2022\n5118214558\n28. 02. 2023\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2023:5118214558.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD.\na členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu C. G.Č., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX U. T. D., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan\nChovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanej N. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom T.. G.D.. Q. XX/.XX, XXX XX U. T. D., zastúpenej JUDr. Andreou Vladárovou,\nadvokátkou, so sídlom Veľká Okružná 17, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na\nOkresnom súde Žilina pod sp. zn. 41C/82/2018, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline zo dňa 23. septembra 2021 sp. zn. 9Co/19/2021 takto\nrozhodol:\nDovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. septembra 2021 sp. zn.\n9Co/19/2021, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 08. júna 2020 sp. zn. 41C/82/2018\nv časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U. T. D.,\nzapísanej na LV č. XXX ako dom č. XX na KNC XXXX/X a KNC XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 160 m2, a to v celosti z a m i e t a.\nRozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. septembra 2021 sp. zn. 9Co/19/2021 v časti, ktorou potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 08. júna 2020 sp. zn. 41C/82/2018 v časti o určení, že žalobca\nje výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území U. T. D., zapísaných na LV č. XXXX ako\npozemky KNC XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, KNC XXXX/X, zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 69 m2, KNC XXXX/X, záhrada o výmere 110 m2 a v časti, ktorou potvrdil výrok\no trovách konania, ako aj vo výroku o trovách odvolacieho konania a rozsudok Okresného súdu Žilina\nzo dňa 08. júna 2020 sp. zn. 41C/82/2018 vo výroku, ktorým určil, že žalobca je výlučným vlastníkom\nnehnuteľností v katastrálnom území U. T. D., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky KNC XXXX/X,\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, KNC XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n69 m2, KNC XXXX/X, záhrada o výmere 110 m2 a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v\nrozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Žilina.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ,,súd prvej inštancie” alebo ,,okresný súd”) rozsudkom zo dňa 08.\njúna 2020 sp. zn. 41C/82/2018 zastavil konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosti vedené na LV\nXXX, v kat. úz. U. T. D., ako byt č. X na prízemí vo vchode č. X domu č. XX, na KNC XXXX, so\nspoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC\nXXXX/X a byt č. X na poschodí vo vchode č. X so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC XXXX/X neexistujú (I. výrok). Určil, že žalobca je\nvýlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U. T. D., zapísanej na LV č. XXX ako dom č. XX\nna KNC XXXX/X a KNC XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, a to v celosti (II. výrok).\nUrčil tiež, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území U. T. D., zapísaných\n\nna LV č. XXXX ako pozemky KNC XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, KNC XXXX/\nX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC XXXX/X, záhrada o výmere 110 m2 (III. výrok).\nRozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (IV. výrok).\nPo zistení existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, vychádzajúc z\nvýpisov z listov vlastníctva č. XXX a XXXX Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pre katastrálne\núzemie a obec U. T. D. konštatoval aktívnu aj pasívnu legitimáciu strán sporu. Skutkovo zistil, že právna\npredchodkyňa žalobcu Z. G. dedením po poručiteľovi I. G. nadobudla rodinný dom súp. č. XX v kat. úz.\nU. T. D., ktorý následne v celosti darovala žalobcovi darovacou zmluvou 1. Okresný súd Žilina (ďalej\naj ,,súd prvej inštancie” alebo ,,okresný súd”) rozsudkom zo dňa 08. júna 2020 sp. zn. 41C/82/2018\nzastavil konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosti vedené na LV XXX, v kat. úz. U. T. D., ako byt č. X\nna prízemí vo vchode č. X domu č. XX, na KNC XXXX, so spoluvlastníckym podielom na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC XXXX/X a byt č. X na poschodí vo vchode č.\nX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku\nKNC XXXX/X neexistujú (I. výrok). Určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom\núzemí U. T. D., zapísanej na LV č. XXX ako dom č. XX na KNC XXXX/X a KNC XXXX/X, zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 160 m2, a to v celosti (II. výrok). Určil tiež, že žalobca je výlučným vlastníkom\nnehnuteľností v katastrálnom území U. T. D., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky KNC XXXX/X,\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, KNC XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n69 m2, KNC XXXX/X, záhrada o výmere 110 m2 (III. výrok). Rozhodol, že žalobca má voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (IV. výrok). Po zistení existencie naliehavého právneho\nzáujmu žalobcu na požadovanom určení, vychádzajúc z výpisov z listov vlastníctva č. XXX a XXXX\nOkresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pre katastrálne územie a obec U. T. D. konštatoval aktívnu\naj pasívnu legitimáciu strán sporu. Skutkovo zistil, že právna predchodkyňa žalobcu Z. G. dedením po\nporučiteľovi I. G. nadobudla rodinný dom súp. č. XX v kat. úz. U. T. D., ktorý následne v celosti darovala\nžalobcovi darovacou zmluvou zo 16.04.2014. Dňa 23.09.2015 žalobca ako predávajúci a U. C. ako\nkupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli novovytvorené pozemky KNC parc. č. XXXX/\nX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, KNC parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere\n69 m2, KNC parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 110 m2 a byt č. X na 1. poschodí vo vchode č. X\nrodinného domu súp. č. XX so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku KNC parc. č. XXXX/X o veľkosti XXXXX/\nXXXXX. Na rozdelenie pozemkov KNC parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X bol V.. N.\nI. vyhotovený geometrický plán zo dňa 13.07.2015, v zmysle ktorého bola parcela KNC č. XXXX podľa\nnového stavu rozdelená na parc. KNC č. XXXX/X, XXXX/X., XXXX/X a parc. KNC č. XXXX bola podľa\nnového stavu KNC parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Darovacou zmluvou zo dňa 24.05.2018, ktorej vklad do\nkatastra nehnuteľností bol povolený v konaní sp. zn. V 5334/2018, U. C. daroval žalovanej nehnuteľnosti\nzapísané na LV č. XXXX, k. ú. U. T. D., a to pozemky parc. č. KNC XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 44 m2, KNC XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC XXXX/X, záhrada\no výmere 110 m2 a na LV č. XXX zapísaný byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí, vo vchode č. X\nbytového domu súp. č. XX so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku KNC parc. č. XXXX/X, zastavané plochy\na nádvoria o výmere 160 m2 o veľkosti 12618/23933. Úlohou znalca V.. I. I. v znaleckom posudku č.\n112/2015 objednanom žalobcom bolo technické rozdelenie rodinného domu súp. č. XX na dve bytové\njednotky a výpočet spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku.\nVyplýva z neho, že pre rozdelenie dom posudzoval ako samostatne stojaci, postavený na novovytvorenej\nparc. č. XXXX/X. Ide o dvojpodlažný radový koncový dom v pôvodnom stave, zložený z prízemia a\nposchodia, daný do užívania v r. 1937. Na prízemí sú dve izby, kuchyňa, kúpeľňa s WC, komora, chodba\na schodisko. Na poschodí sa nachádzajú tri izby, kuchyňa, komora, kúpeľňa s WC, chodba a loggia.\nDom má spoločnú prípojku vody, elektriny, kanalizácie a plynu. Každý byt má samostatné meranie\njednotlivých energií. Prístup do jednotlivých bytov je samostatný, vchod č. X pre byt č. X je pôvodný z\nulice. Pre byt č. X na poschodí bude dobudované vonkajšie schodisko so samostatným vchodom č. X a\npôvodné schodisko z prízemia na poschodie bude zrušené. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Žilina,\nodboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 08.03.2018 č. 2018/003011/Kod. znalec V.. I. I. v znaleckom\nposudku č. 112/2015 aj napriek tomu, že v čase vypracovania rodinný dom vzhľadom na jeho vnútorné a\ndispozičné usporiadanie preukázateľne a nepochybne obsahoval len jednu bytovú jednotku na I. a II. NP\na v čase jeho vypracovania nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by stavebný úrad povolil na dome\nuskutočniť stavebné zmeny (vybudovanie exteriérového schodišťa), ktorých výsledkom by mal byť vznik\ndvoch samostatných bytov s vlastným uzavretím ako to vyplýva z ust. § 43 ods. 4 Stavebného zákona\n(byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného\n\ncelku s vlastným uzavretím na trvalé bývanie), v rozpore so skutkovým stavom a v rozpore s tým, čo\nv časti rozdelenie domu - nový stav v posudku uviedol (pre byt č. X na poschodí bude dobudované\nvonkajšie schodisko), pre účely zápisu do katastra nehnuteľností rozdelil stavbu na dve bytové jednotky.\nPríslušný katastrálny úrad na tomto podklade bytové jednotky nesprávne a v rozpore so skutkovým\nstavom takto aj zapísal.\n1.1. Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil poukazom na ust. § 43b, § 54, § 85 Stavebného zákona,\n§ 37, § 39, § 41, § 118 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 zák. č. 182/1993 Z. z., ako aj § 19, § 22, § 23,\n§ 26 nar. č. 93/1950 Sb., resp. § 105 zák. č. 141/1950 Zb. a § 73 a § 75 zák. č. 67/1956 Zb.. Okresný\nsúd mal za to, že stavba súp. č. XX je stavbou rodinného domu, danou do užívania v roku 1937, v ktorej\nbola v roku 1941 na polovici prízemia prevedená nadstavba a v roku 1955 nadstavba predstavujúca\nprístavbu k už prevedenej nadstavbe, čím sa celý dom stal poschodovým. V konaní nebolo predložené\npovolenie o užívaní stavby (kolaudačné rozhodnutie), čím žalovaná nepreukázala tvrdenie, že dom je od\nroku 1956 tvorený samostatnými bytmi, ktoré mohli byť predmetom samostatného prevodu. Pri absencii\nrozhodnutia stavebného úradu, že dom č. XX tvoria dva samostatné byty ako samostatné predmety\nobčianskoprávnych vzťahov, súd prvej inštancie už nezisťoval užívací stav rodinného domu, pretože\nrozhodujúcim je právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení užívania\nstavby. V čase sporného prevodu preto byt č. X ani byt č. X vrátane spoluvlastníckych podielov na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vedené na LV č. XXX neexistovali a kúpna zmluva\nz 23.09.2015 je absolútne neplatný právny úkon. Žalovaná preto nemohla následnou darovacou zmluvou\nz 24.05.2018 nadobudnúť vlastnícke právo k daru. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že žalobca je\nvýlučným vlastníkom domu č. XX ako celku.\n1.2. Okresný súd tiež rozhodol, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov v kat. úz. U. T. D.,\nzapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. KNC XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44\nm2, parc. č. KNC XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, parc. č. KNC XXXX/X,\nzáhrada o výmere 110 m2. Vychádzajúc z § 41 Občianskeho zákonníka uviedol, že tento predmet\nkúpnej zmluvy bol naviazaný na „hlavný“ predmet kúpnej zmluvy, a to rodinný dom (resp. neexistujúci\nbyt č. X). Považoval za nepochybné, že tieto nehnuteľnosti boli prevedené len ako súčasť domovej\nnehnuteľnosti, resp. rodinného domu č. XX. Z kúpnej zmluvy nevyplýva, že tieto mali tvoriť samostatný\nničím nepodmienený predmet prevodu. Tieto nehnuteľnosti boli vytvorené za účelom prevodu domovej\nnehnuteľnosti, ako vyplýva z geometrického plánu aj zo znaleckého posudku znalca V.. I., boli na predaj\ndomovej nehnuteľnosti naviazané a s týmto spojené. Z povahy kúpnej zmluvy a z okolností, za ktorých\nk predaju domovej nehnuteľnosti a týchto nehnuteľností došlo vyplýva, že ich nemožno od seba oddeliť\n(nemožno obsahovo oddeliť ani kúpnu zmluvu).\n1.3. Súd prvej inštancie zdôvodnil, že ako nadbytočné a nehospodárne nevykonal dokazovanie\nvýsluchmi strán sporu, svedka Y. a znalca V.. I., nakoľko výsledky tohto dokazovania by neprispeli k\nobjasneniu, resp. posúdeniu rozhodnej otázky, za ktorú označil existenciu stavebného povolenia, resp.\nexistenciu rozhodnutia stavebného úradu na rozdelenie rodinného domu č. XX na dva byty, nakoľko išlo\no právnu otázku, ktorú bol povinný posúdiť a vyhodnotiť súd.\n1.4. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262\nods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a plným úspechom žalobcu v súdnom konaní.\n2. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej iba „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 23. septembra\n2021 sp. zn. 9Co/19/2021 na základe odvolania podaného žalovanou rozsudok okresného súdu vo\nvýrokoch II. - IV. potvrdil (druhý výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu (tretí výrok) s tým, že rozsudok okresného súdu vo výroku I.\nodvolaním nenapadnutom ostáva nedotknutý (prvý výrok). K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa\nnesprávnosti výroku rozsudku (synalagmatický záväzok) odvolací súd uviedol, že predmetom konania\nbolo určenie vlastníckeho práva žalobcu, preto nie je potrebné, aby výrok rozsudku obsahoval výrok o\nuložení povinnosti žalobcovi vrátiť kúpnu cenu (nebolo rozhodované v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho\nzákonníka). Predmetom darovacej zmluvy z roku 2018 resp. kúpnej zmluvy z roku 2015 bol byt č. X\nv zmysle zák. č. 182/1993 Zb., kedy nie je možné samostatne predávať byt a samostatne podiel na\nspoločných častiach a zariadeniach domu alebo pozemkoch. Závery okresného súdu, že pozemky boli\npredávané len preto, že predstavovali spoluvlastnícky podiel k bytu č. X v rodinnom dome a neboli\nsamostatným predmetom predaja, označil za správne, pretože ak neexistoval byt, neexistoval k nemu\nani podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch. Odvolací súd sa stotožnil s\nnázorom žalobcu, že predbežným právnym posúdením sporu súd nie je viazaný a konečné rozhodnutie\nvo veci prijme po vykonaní dokazovania. K existencii bytu v dome č. XX odvolací súd uviedol, že v\nminulosti nič nenasvedčovalo tomu, že by bol rodinný dom č. XX stavebnými úpravami (nadstavbou)\n\nzmenený na rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami (bez ohľadu na to, či v dome v samostatných\nčastiach bývali dve rodiny). V minulosti išlo o prevody rodinného domu ako celku, prípadne o prevody\npodielov spoluvlastníkov, čo nebolo spochybnené. Do roku 2015 bol dom takto evidovaný aj v katastri\nnehnuteľností. K zmene zápisu došlo až na základe znaleckého posudku Ing. Mrázika odvolávajúceho\nsa na právne predpisy, v zmysle ktorých došlo k rozdeleniu rodinného domu na byty. Správne potom\nstanovil súd prvej inštancie, že pokiaľ neexistovalo stavebné rozhodnutie (stavebné povolenie alebo\nkolaudačné povolenie), nebolo možné konštatovať, že rodinný dom tvoria dve samostatné bytové\njednotky. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina potvrdilo záver, že na základe znaleckého posudku V..\nI. nemohlo dôjsť k vytvoreniu dvoch bytových jednotiek v rodinnom dome. Znalec charakter bytu meniť\nnemôže, o tejto zmene môže rozhodnúť stavebný úrad. K trovám konania odvolací súd uviedol, že v\nsúvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby podľa skutkového stavu v podstate k späťvzatiu nedošlo. Na\nzáklade upresnenia žalobcu bol len upravovaný navrhovaný petit z hľadiska skutkového vymedzenia\nžaloby a hmotnoprávnych dôsledkov ,,späťvzatia”, k zmene toho, ,,o čom má súd rozhodovať” v konaní\nnedošlo. Správne potom súd prvej inštancie konštatoval úspech žalobcu v konaní a priznal mu nárok\nna náhradu trov konania v celom rozsahu. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s\npoukazom na § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti\nžalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s poukazom na § 420 písm. f) CSP a §\n421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu\nv spojení s rozsudkom okresného súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uplatnila\nsi náhradu trov konania a podala aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Z obsahu rozsiahleho\ndovolania žalovanej možno s poukazom na §124 CSP vyvodiť, že namietla nedostatočné odôvodnenie\nrozsudkov súdov nižších inštancií aj skutkové závery, ku ktorým uvedené súdy dospeli.\n3.1. Žalovaná (ďalej aj ,,dovolateľka”) v konkrétnostiach tvrdila, že v odôvodnení rozsudku odvolacieho\nsúdu nedostala odpoveď na otázku, na základe ktorých nových skutkových okolností a dôkazov sa\nsúd prvej inštancie odklonil od pôvodne prezentovaného právneho názoru (stavba nie je súčasťou\npozemku, pre nemožnosť plnenia možno vyhodnotiť zmluvu ako neplatnú len vo vzťahu k bytu),\nčím jej nebolo umožnené predvídať súdne rozhodnutie vo vzťahu k pozemkom a vecne aj právne\nargumentovať. Na pojednávaní 08.06.2020 pritom žalovaná uviedla, že tvrdenie žalobcu, že nebolo\njeho vôľou predať aj priľahlé pozemky, zostalo iba v rovine tvrdenia. Prekvapivý a nepredvídateľný je\npotom záver okresného súdu, že pozemky boli prevedené ako súčasť domovej nehnuteľnosti, resp.\nrodinného domu č. XX. S poukazom na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 360/2010 dovolateľka\nargumentovala aj synalagmatickým charakterom záväzku zmluvných strán, ktorý mal mať svoj odraz\naj v žalobnom návrhu a pokiaľ sa tak nestalo, žaloba mala byť zamietnutá. Žalovaná sa v odvolacom\nkonaní nedozvedela odpoveď na otázku významu faktickej existencie priestorov povolených stavebným\núradom v 50-tych rokoch, ktoré spĺňajú náležitosti bytu situovaného v hornej časti rodinného domu,\nvybudovaného podľa stavebného povolenia vydaného v 50-tych rokoch a spĺňajúceho charakter bytu\npodľa súčasných predpisov. Nie je zrejmé, prečo súdy od žalovanej vyžadujú to, čo zákon neumožňoval\nv čase vzniku priestorov, ktoré podľa súčasných predpisov charakter bytu spĺňajú. Dovolateľka vyslovila\nnespokojnosť s kvalitou odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného\núradu Žilina z 08.03.2018 č. 218/003011/Kod., ktoré nenadobudlo právoplatnosť. Nie je zrejmé, z čoho\nodvolací súd vyvodil, že znalec V.. I. zmenil charakter bytu a vytvoril samostatné bytové jednotky, pretože\noba byty v rodinnom dome od 50-tych rokov minulého storočia fakticky existovali, len zákon neumožňoval\nhorizontálne členenie nehnuteľnosti. Bez vypočutia znalca si súd zodpovedal otázku, že rodinný dom\nč. XX vždy bol a je rodinným domom vcelku a nie je a nebol tvorený dvoma samostatnými bytmi,\nkeď je rozhodujúci kolaudačný stav. Tento záver odvolacieho súdu nevychádza z konkrétnosti veci a\nzohľadnenia minulých a súčasných predpisov. Dovolateľka argumentovala, že aj keď užívacie povolenie\nnadväzujúce na výmer z roku 1956 predložené nebolo, nemožno vzhľadom na uplynutie doby 65 rokov\na medzerovitosť Štátneho archívu v Bytči vylúčiť, že neexistovalo. Žalovaná preto tvrdí, že rozhodnutie\nstavebného úradu predložila (výmer z roku 1956). Na rozdiel od názoru obsiahnutého v uznesení sp. zn.\nIV. ÚS 234/2012 súdy nepovažovali za dôvodné zaoberať sa otázkou účelového určenia miestností bez\ntoho, aby svoj postup zdôvodnili. Právne predpisy účinné do 31.12.1957 definíciu bytu neobsahovali.\nStavebné povolenie bolo vydávané v čase, keď sa byt nemohol stať samostatne vlastníctvom v\nhorizontálnej polohe, čo nevylučuje, že nemohol byť predmetom občianskoprávnych vzťahov podľa\nsúčasných predpisov. Právny predchodca žalovanej U. C. nadobudol od žalobcu vlastníctvo k bytu\ns poukazom na § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 182/1993 Z. z.. V procese dokazovania bolo potrebné\nhodnotiť aj vôľu strán pri uzatváraní zmluvy, pričom judikatúra Ústavného súdu SR uprednostňuje\n\nvýklad v prospech platnosti zmluvy a žalobca mal záujem odpredať právnemu predchodcovi žalovanej\nvrchnú časť v rodinnom dome. Pri rozhodovaní o neplatnosti zmluvy z dôvodu, že predmet prevodu\nnespĺňa verejnoprávnu definíciu bytu ide o vzťah medzi verejným a súkromným právom s tým, že\no ich vzájomných prienikoch musí rozhodovať rozumne a férovo nezávislý súd (II. ÚS 294/2018).\nNapokon dovolateľka argumentovala odňatím svojej možnosti konať pred súdom zamietnutím návrhov\nna vykonanie dokazovania vypočutím žalovanej aj znalca a nevykonaním ohliadky na mieste samom\nsúdmi nižších inštancií. Prejavila nespokojnosť so závermi odvolacieho súdu týkajúcimi sa náhrady trov\nkonania, pretože žalobca zobral žalobu späť v časti o určenie, že označené nehnuteľnosti nevznikli,\npreto neexistujú a okresný súd postupom podľa § 145 CSP konanie v tejto časti zastavil, čo sa však\nneodrazilo v rozhodnutí o náhrade trov konania.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasil s tvrdením o existencii prekvapivosti a nepredvídateľnosti\nrozsudku, pretože súd svojim predbežným právnym posúdením nie je viazaný. Namietol tvrdenia\ndovolateľky týkajúce sa právneho charakteru rodinného domu ako celku bez jeho členenia na dva\nsamostatné byty, ktorý mohol byť predmetom občianskoprávnych vzťahov len ako rodinný dom vcelku.\nDovolateľka nijako nepreukázala, že rodinný dom č. XX je od roku 1956 tvorený dvoma samostatnými\nbytmi, ktoré bolo možné aj z právneho hľadiska užívať ako dve samostatne oddelené časti rodinného\ndomu, resp. ako dva samostatné byty. Odôvodnenia rozsudku okresného súdu aj odvolacieho súdu\noznačil za dostatočne určité a presvedčivé. Z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.09.2015\nnemohla nehnuteľnosti nadobudnúť dovolateľka darovacou zmluvu z 24.05.2018. Na strane žalobcu\nchýbala vôľa, ktorá musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Tvrdil, že predmet zmluvy predávajúci\npreviedol v omyle tým, že ho kupujúci presvedčil, že dojednanú kúpnu cenu 25.100,- eur zaplatí, no zo\nsprávania kupujúceho je nesporné, že to nemal nikdy v pláne. Naviac účastníci kúpnej zmluvy vedeli,\nže predmetom zmluvy je plnenie nemožné. Navrhol odmietnutie, resp. zamietnutie dovolania a uplatnil\nsi náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací\nsúd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal,\nči sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n7. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami a ani\nprávo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03).\nPorušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň\nznamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\n8. K námietkam žalovanej týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia a arbitrárnosti dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť\npráva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo\na správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 a § 393 CSP, I. ÚS\n243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli\nstrany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami\n\na úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný\nsúd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým\nna ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v\nneposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj\npovinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že\nmajú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla\n1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B,\nGeorgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n9. Dovolateľka tvrdila viaceré porušenia svojho práva na spravodlivý proces vo vzťahu k nedostatočnému\nodôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu.\n9.1. V prvom rade uviedla, že nedostala odpoveď na odvolacie námietky týkajúce sa nepredvídateľnosti\nsúdneho rozhodnutia, ktorá mala spočívať v odklone súdov od právneho názoru týkajúceho sa prevodu\npozemkov prezentovaného pri predbežnom právnom posúdení. Dovolací súd ale zistil, že odvolací\nsúd sa s touto argumentáciou vysporiadal v bode 8. odôvodnenia svojho rozsudku vysvetliac (zhodne\nako súd prvej inštancie v bode 50. jeho rozsudku), že predbežným právnym posúdením veci súd nie\nje viazaný a konečné rozhodnutie prijme po vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti dovolací súd\nudáva, že k prezentovaniu predbežného právneho posúdenia veci pristúpi súd na prvom pojednávaní,\npo prednesoch strán sporu (§ 181 ods. 1, 2 CSP), teda ešte pred vykonaním dokazovania. Je potrebné\nzdôrazniť, že súd vždy rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom\npodľa Civilného sporového poriadku (§ 215 CSP), teda aj vykonaním dokazovania. Závery formulované\nsúdom v rámci predbežného právneho posúdenia musia vychádzať zo znalosti veci (získanej v rámci\nprípravy pojednávania) a musia byť argumentačne udržateľné, no aj vzhľadom na štádium konania,\nkedy sú prezentované, majú pre súd iba predbežný charakter. Uvedené znamená, že sa súd počas\nnasledujúceho konania môže od predbežného právneho posúdenia veci odkloniť, pretože sudca v\ndanom čase nemohol vychádzať z výsledkov dokazovania a neaplikoval právo záväzne na definitívne\nzistený skutkový stav (v podrobnostiach viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540\ns., str. 672).\n9.2. Dovolateľka tiež tvrdila, že sa nedozvedela odpoveď na otázku významu faktickej existencie\npriestorov spĺňajúcich náležitosti bytu vo vrchnej časti rodinného domu povolených stavebným úradom\nv 50-tych rokoch ani na otázku, prečo rozhodnutie Okresného súdu Žilina potvrdzuje závery súdu prvej\ninštancie, že len vzhľadom na existujúci užívací stav rodinného domu a závery znal. posudku V.. I.\nnemohli vzniknúť samostatné bytové jednotky. K tomu dovolací súd udáva, že z obsahu odôvodnení\nrozsudku okresného aj odvolacieho súdu (ktorý aplikoval ust. § 387 ods. 2 CSP a v celom rozsahu sa\nstotožnil s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie) je zrejmé, že faktickú\nexistenciu priestorov na poschodí rodinného domu súp. č. XX v U. T. D. ani to, že slúžili na samostatné\nbývanie ďalšej rodiny (hoci s prístupom z priestorov v spodnej časti rodinného domu obývaných inou\nrodinou a s prípojkou vody, elektriny, kanalizácie a plynu zriadenou spoločne pre celý rodinný dom)\nsúdy neignorovali, naopak konštatovali ju vo svojich skutkových záveroch aj v právnom posúdení veci.\nOkresný súd v bode 43. rozsudku explicitne uviedol, že rodinný dom č. XX je a vždy bol v právnom\nslova zmysle rodinným domom bez členenia na dva samostatné byty v právnom slova zmysle a v ods.\n42. odôvodnenia uviedol, že uvedený rodinný dom spĺňal charakter rodinného domu aj podľa právnej\núpravy § 73 zák. č. 67/1956 Zb., teda predošlej právnej úpravy, nevysporiadanie sa s ktorou dovolateľka\nv dovolaní tvrdí. Okresný súd v ods. 43. odôvodnenia vysvetlil, že na uvedenom rodinnom dome bola\nv r. 1941 najskôr vykonaná nadstavba na polovici prízemia a v r. 1955 ďalšia nadstavba (prístavba k\nexistujúcej nadstavbe), čím sa stal celý dom poschodovým. Navyše, ako okresný súd uviedol (posledná\nveta ods. 42.), charakter domu č. XX ako domu rodinného ani nebol sporný. Odvolací súd v bode\n8. svojho rozsudku doplnil, že v minulosti nič nenasvedčovalo tomu, že by bol rodinný dom č. XX\nstavebnými úpravami zmenený na rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami (bez ohľadu na to, či v\ndome samostatne v jeho častiach bývali dve rodiny), keď rodinný dom bol už v minulosti prevádzaný\nvždy ako celok. Takéto odôvodnenie rozsudkov súdov nižších inštancií považuje dovolací súd vzhľadom\n\nna hlavný dôvod zamietnutia žaloby, tak ako je uvedený nižšie, vo vzťahu k argumentácii žalovanej za\ndostačujúce a nevybočujúce z limitov spravodlivého procesu.\n10. Ďalšia časť dovolania obsahovala zväčša polemiku so skutkovými závermi týkajúcimi sa posúdenia\nexistencie bytu, ktorý mal byť darovacou zmluvou prevedený na žalovanú jej právnym predchodcom.\nDovolací súd pripomína, že úplnosť úvah všeobecného súdu, na základe ktorých dospel ku konečnému\nrozhodnutiu, môže byť vzhľadom na komplexnosť a individuálnosť posudzovaných situácií predmetom\nďalšej kritiky a interpretácií (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 553/2022).\nDovolací súd ale nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižších\ninštancií už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (porov. § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací\nsúd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd).\n11. Na druhej strane, hoci sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení\nurobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania a prieskum skutkových\nzistení dovolacím súdom nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, dovolací súd je oprávnený\nkontrolovať postup súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má\ndovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd preto preskúmal tvrdenia dovolateľky (v časti\ndovolania nazvanej „K bodu 8. rozsudku KS v spojení s bodom 43., 44. rozsudku OS - kolaudačný\nstav, užívanie, stavebné určenie bytu“ z hľadiska dokazovania vykonaného rozhodnutím stavebného\núradu z 50-tych rokov (teda Výmerom č. Výst-1174/1956 ONV v Žiline). Okresný súd zistil, že uvedené\nrozhodnutie bolo vydané dňa 21.08.1956 stavebníkovi Z. G., ktorému povoľuje v zmysle projektu\nnadstavbu rodinného domu č. XX, pričom podľa zápisnice z komisionálneho rokovania ide o nadstavbu\nrodinného domu na starých múroch a základoch. Stavebník mal dokončenie stavby oznámiť stavebnému\núradu a podať žiadosť o užívacie povolenie. Záveru okresného súdu, že jeho nepredložením žalovaná\nnepreukázala tvrdenie, že rodinný dom je od r. 1956 tvorený dvomi samostatnými bytmi, nie je čo vytknúť.\nOkresný súd totiž zdôraznil, že len týmto výmerom nedošlo k rozdeleniu rodinného domu súp. č. XX\nna dva samostatné byty v právnom zmysle (t. j. tak, aby boli separovane každý z nich samostatným\npredmetom občianskoprávnych vzťahov, pozn. dovolacieho súdu). Zdôrazniť totiž treba, čo urobil aj\nokresný súd, že aj podľa právnej úpravy zák. č. 67/1956 Zb. o hospodárení s bytmi bolo pojmovou\ncharakteristikou bytu jeho určenie na bývanie rozhodnutím stavebného úradu (§ 75 citovaný okresným\nsúdom). Aj skutočnosť, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.2015 medzi žalobcom a\nprávnym predchodcom žalovanej požiadal žalobca znalca V.. I. o rozdelenie stavby súp. č. XX na dve\nbytové jednotky nasvedčuje tomu, že rodinný dom súp. č. XX nebol stavebno-technicky (a ani právne)\nrozdelený. Pre vytvorenie dvoch samostatných bytov, ktoré by mohli byť predmetom prevodu samostatne\nsa však, okrem technického rozdelenia, vyžadovalo rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní\nstavby, ktoré nesporne vydané nebolo. Okresný súd potom postupoval správne, keď pri absencii\nrozhodnutia stavebného úradu, že dom č. XX pozostáva z dvoch samostatných bytov ako samostatných\npredmetov občianskoprávnych vzťahov, už nezisťoval užívací stav rodinného domu ako navrhovala\nžalovaná. Dovolací súd musí zdôrazniť, že pokiaľ dovolateľka v tejto časti dovolania prednášala svoje\nnámietky voči právnemu posúdeniu sporu bez riadneho uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa § 421\nCSP, argumentácia týkajúca sa právneho posúdenia veci nie je spôsobilá založiť prípustnosť a zároveň\ndôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n12. Neobstojí ani dovolacia námietka žalovanej týkajúca sa synalagmatického záväzku, ktorý je\ncharakterizovaný vrátením vzájomne podmienených plnení z neplatnej zmluvy. Právnym základom tohto\ninštitútu je § 457 Obč. zák., podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z\núčastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Synalagmatický záväzok aj v prípade\nbezdôvodného obohatenia prichádza do úvahy iba v prípade, ak už došlo k vzájomnému plneniu, pretože\nvrátenie plnenia je podmienené vzájomným vrátením plnenia druhej strany alebo aspoň pripravenosťou\nplniť, a to v okamihu vrátenia plnenia druhou stranou. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 360/2010, na ktoré poukazuje dovolateľka (skutkovo vychádzajúceho\nzo vzájomnej povinnosti vrátenia plnenia pri odstúpení od zmluvy o dielo). Ak dovolateľka tvrdí, že\nv prejednávanom spore došlo k vzájomnému plneniu zo strany žalobcu ako predávajúceho a zo\n\nstrany „právneho predchodcu, resp. žalovanej ako kupujúcej“ zaplatením kúpnej ceny v peňažnom\nvyjadrení 100,- eur, takéto skutkové tvrdenie je bez právneho významu. Predmetom konania bolo\nvecné právo (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam), nie právo záväzkové (vrátenie plnenia z\nneplatnej zmluvy v podobe vydania bezdôvodného obohatenia). Žalovaná nebola v zmluvnom vzťahu\nso žalobcom, ale so svojím právnym predchodcom U. C., ktorý jej nehnuteľnosti daroval. Dôvodom\nzamietnutia žaloby bolo, že U. C. nemohol na žalovanú previesť viac práv, než mal sám, pretože\nkúpna zmluva, ktorou nadobudol nehnuteľnosti od žalobcu, bola posúdená súdmi nižších inštancií ako\nneplatná. Medzi žalobcom a žalovanou vzájomná reštitučná povinnosť neexistuje a žalobný petit bol\nsformulovaný správne.\n13. Právo strany sporu na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový\nstav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne\nzávery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné\na nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Dovolací súd uzatvára, že vo vzťahu k určeniu\nvlastníckeho práva žalobcu k rodinnému domu súp. č. XX, postavenému na pozemku KN-C parc.\nč. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX\nOkresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pre obec a katastrálne územie U.Y. T. D., súdy nižších\ninštancií týmto spôsobom postupovali a svoje rozhodnutia jasne a primerane aj odôvodnili. V tejto časti\npotom dovolací súd dovolanie žalovanej ako prípustné, ale nedôvodné zamietol (§ 448 CSP). Rovnako\npostupoval dovolací súd vo vzťahu k pozemku KN-C parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o\nvýmere 160 m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru\npre obec a katastrálne územie U. T. D.. Dovolateľka podala dovolanie proti celému výroku odvolacieho\nsúdu o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie, no vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva žalobcu k\nuvedenému pozemku argumentovala jedine tým, že nedostala odpoveď na odvolacie námietky týkajúce\nsa tvrdenej nepredvídateľnosti súdneho rozhodnutia; v tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na dôvody\nuvedené v bode 9.1. tohto rozsudku.\n14. Rozhodnutie o určení žalobcu za výlučného vlastníka nehnuteľností - pozemkov KN-C parc. č.\nXXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, KN-C parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 69 m2, KN-C parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 110 m2 zapísaných na liste\nvlastníctva č. XXXX Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pre obec a katastrálne územie U. T.\nD. okresný súd, vychádzajúc z § 41 Občianskeho zákonníka, odôvodnil neplatnosťou kúpnej zmluvy zo\ndňa 23.09.2015 uzavretej medzi žalobcom a U. C. a tým, že tieto nehnuteľnosti boli vytvorené za účelom\nprevodu domovej nehnuteľnosti a boli prevedené len ako jej súčasť. Odvolací súd doplnil, že pri prevode\nnehnuteľností podľa zák. č. 182/1993 Zb. nie je možné samostatne predávať byt a samostatne predávať\npodiel na spoločných častiach a zariadeniach domu alebo na pozemkoch. Dovolateľka argumentovala,\nže samostatné pozemky netvoria spoločné časti a zariadenia domu. Dovolací súd posudzujúc uvedené\nz hľadiska práva žalovanej na spravodlivý proces konštatuje, že v tejto časti sú rozsudky okresného aj\nkrajského súdu ničím nepodložené a nepreskúmateľné. Okresný súd nevykonal navrhnuté dokazovanie\nvypočutím strán sporu, najmä žalobcu ako predávajúceho, ani výsluchom svedka N.. U. Y. (zhotoviteľ\nkúpnej zmluvy), prípadne súdneho znalca V.. I. na zistenie okolností, ktoré predchádzali a za ktorých\ndošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s U. C. a bez povšimnutia ponechal argumentáciu žalovanej, že tvrdenie\nžalobcu o tom, že nebolo jeho vôľou predať aj uvedené pozemky, ostalo len v rovine tvrdení. Zo žaloby\nje pritom zrejmé tvrdenie žalobcu, že predmetom uvedenej kúpnej zmluvy boli (na rozdiel od pozemku\nKN-C parc. č. XXXX/X, ku ktorému nadobudol právny predchodca žalovanej a následne žalovaná\nspoluvlastníctvo v podiele XXXXX/XXXXX) uvedené pozemky v celosti, teda právny predchodca\nžalovanej (a následne žalovaná) sa nestal ich podielovým spoluvlastníkom, ale stal sa ich vlastníkom\nvýlučným. Záver odvolacieho súdu, že nie je možné samostatne predávať byt a samostatne predávať\npodiel na pozemkoch je potom vo vzťahu k uvedeným pozemkom bez právneho významu. Naopak,\nsúdy sa v dôsledku riadne nevykonaného dokazovania v odôvodnení rozsudkov nezaoberali tým, že\nv slovenskom právnom poriadku starorímska zásada superficies solo cedit platila len do r. 1950 a v\nsúčasnosti sa uplatňuje zásada superficies non solo cedit. Stavba teda nie je súčasťou pozemku (§ 120\nods. 2 Občianskeho zákonníka) a môže byť aj samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.\n15. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že zo strany súdov nižších inštancií\ndošlo pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom KN-C parc. č. XXXX/X,\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, KN-C parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 69 m2, KN-C parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 110 m2 zapísaným na liste vlastníctva č.\n\nXXXX Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pre obec a kat. úz. U. T. D. k porušeniu práva na\nspravodlivý proces strán sporu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd potom v tejto časti\na v závislých výrokoch o trovách konania rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n16. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania\n(§ 453 ods. 3 CSP). V tejto súvislosti dovolací súd obracia pozornosť na dovolanie žalovanej, ktorá\nopodstatnene namietala, že žalobca vzal žalobu v časti o určenie neexistencie nehnuteľností späť a\nokresný súd, hoci v tejto časti konanie zastavil postupom podľa § 145 ods. 2 CSP (ako sám uviedol v\nodseku 52. svojho rozsudku), uvedenú skutočnosť nezohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania. Záver\nodvolacieho súdu, že „zo skutkového stavu v podstate k späťvzatiu nedošlo, na základe upresnenia\nžalobcu bol len upravovaný navrhovaný petit“ a nedošlo k zmene toho, o čom má súd rozhodovať a súd\nprvej inštancie správne konštatoval úspech žalobcu vo veci samej, nekorešponduje nielen so záverom\nsúdu prvej inštancie, ale nezodpovedá ani procesným pravidlám rozhodovania o náhrade trov konania.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}