{"guid": "40892ef1-0bc3-4a8d-8856-d4dd4eed7e15:c8251dd0-8d1e-4511-857a-66220a401468", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4119203504.1", "spisova_znacka": "4Cdo/115/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/115/2022 z 27. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. 4Cdo/115/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:4119203504.1", "identifikacne_cislo": "4119203504", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "datum_vydania": "2023-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "nazov": "§ 420 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-2", "nazov": "§ 427 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-430.odsek-1", "nazov": "§ 430 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-430.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-430"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-2", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-12", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-430", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8251dd0-8d1e-4511-857a-66220a401468", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4119203504.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4119203504.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4119203504.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/115/2022\n4119203504\n27. 06. 2023\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2023:4119203504.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Generali Česká Pojisťovňa,\na. s., Nové Město - Praha, Spálená75/16, Česká republika, IČO: 45 272 956, organizačná zložka\nzriadená v Slovenskej republike - Generali Poisťovňa, a. s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54\n228 573, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK Balara, s. r. o. Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 858\n528, proti žalovanej O. P., narodenej XX. Y. XXXX, P., V. C. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Imrichom\nHraškom, Levice, Mlynská 2, o zaplatenie 15 560,01 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom\nsúde Nitra pod sp. zn. 14C/24/2019, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16.\njúna 2021 sp. zn. 5Co/87/2020-203, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 21. januára 2020\nč. k. 14C/24/2019-134 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy\n15 560,01 eura s príslušenstvom. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v\nrozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 4 ods. 1, § 2, § 12 ods. 2 písm. b)\nzákon č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „PZP“) a ustanoveniami § 420\nods. 1, 2, § 427 ods. 1, 2 a § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „Občiansky zákonník“)\ns vecne tým že žalobkyňa si uplatnila regresný nárok voči žalovanej podľa § 12 ods. 2 písm. b)\nzákona o PZP, pretože žalovaná podľa názoru žalobkyne spôsobila škodu prevádzkou motorového\nvozidla, ktoré použila neoprávnene. Súd dospel k záveru, že žalobný návrh bolo potrebné zamietnuť\npre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v spore, pretože žalovaná nie je v tomto spore\nosobou, ktorá neoprávnene použila motorové vozidlo a ním spôsobila škodu v dôsledku dopravnej\nnehody. Neoprávneným používaním vozidla je privlastnenie cudzieho vozidla poisteným tým, že sa ho\nzmocnil v úmysle prechodne ho užívať (§ 216 Trestného zákona). Mohlo ísť aj o prípad neoprávneného\nprivlastnenia si vozidla v zmysle § 212 Trestného vozidla (krádež vozidla). V praxi sa za neoprávnené\npoužitie alebo spolupoužitie, alebo privlastnenie vozidla považuje aj odsúdenie za trestný čin sprenevery\na podvodu - § 213 a § 221 Trestného zákona. Podmienkou vzniku práva žalobcu ako poisťovateľa\nna postih je, že neoprávnené použitie vozidla poisteným vyplýva z právoplatného rozsudku v trestnom\nkonaní. Nepostačí, aby spáchanie trestného činu bolo konštatované v inom právoplatnom rozhodnutí\norgánu činného v trestnom konaní a ani v prípade odloženia, resp. zastavenia trestnej veci (Y.. N. K..\nSúd mal za preukázané, že motorové vozidlo bolo 4. októbra 2016 určené na vykonanie služobnej cesty\nzamestnancom Y. O., ktorého na jej vykonanie poveril zamestnávateľ. Neoprávneného použitia cudzieho\nmotorového vozidla sa môže preto dopustiť len ten, kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla v\númysle prechodne ho používať, prípadne ten, kto neoprávnene používa cudzie motorové vozidlo, ktoré\nmu bolo zverené. Tieto skutočnosti v spore preukázané neboli, pričom aj priamo z uznesenia Okresnej\n\nprokuratúry Nitra z 9. februára 2017, č. 1Pv 751/16/4403-10, vyplývalo, že nemožno konštatovať odňatie\nvozidla z dispozície vlastníka, alebo oprávneného užívateľa, pretože žalovaná napriek vedomosti, že ide\no služobné vozidlo Y. O., viedla ho s jeho súhlasom a navyše v jeho prítomnosti. Y. O. ako zamestnanec\nvlastníka motorového vozidla mal riadne oprávnenie od vlastníka a služobnú jazdu mal schválenú.\nPráve aj samotná dôvodová správa k zákonu o PZP pri § 12 uvádza vo vzťahu k neoprávnenému\npoužitiu motorového vozidla príklad jeho odcudzenia. Ak by súd pripustil a postupoval v súlade s\nprávnym názorom žalobkyne, a to tým, že v §12 ods. 2 písm. b) zákona o PZP nejde len o prípady\nv intenciách výkladu trestného práva, súd uvádza, že v tomto prípade by mohlo dôjsť k použitiu\nmotorového vozidla bez vedomia vlastníka motorového vozidla ako jeho prevádzkovateľa, t. j. tak, ako\nto predpokladá § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Použitím dopravného prostriedku bez vedomia\nprevádzkovateľa možno označiť aj takú situáciu, kedy síce samotné použitie dopravného prostriedku\nbolo prevádzkovateľom schválené, avšak v konečnom dôsledku bol dopravný prostriedok použitý takým\nspôsobom, ktorý prevádzkovateľ nemohol predpokladať, a nemal teda o takomto použití vedomosť.\nIde najmä o situácie neoprávneného použitia služobného vozidla zamestnancom takým spôsobom,\nktorý nezodpovedá určenému spôsobu jeho použitia zamestnávateľom. V tomto prípade došlo pri\npoužití dopravného prostriedku o exces zo strany zamestnanca Y. O., t. j. umožnil (dal súhlas) bez\nvedomia zamestnávateľa viesť motorové vozidlo tretej osobe - žalovanej, t. j. neoprávnene použil jemu\nzverené cudzie motorové vozidlo. Tento súhlas je zrejmý z jeho výpovede v rámci trestného konania\na potvrdila ho aj samotná žalovaná svojou výpoveďou v tomto spore. Keďže osobou, ktorá porušila\npovinnosť, bol zamestnanec Y. O.Í., a to tým, že bez vedomia vlastníka motorového vozidla umožnil viesť\nmotorové vozidlo žalovanou, žalovaná by nemohla byť pasívne vecne legitimovaná ani z tohto dôvodu.\nNeoprávneného používania zvereného motorového vozidla sa mohol dopustiť len samotný Y. O., ktorý\nako zamestnanec vedel, resp. mal vedieť, že vozidlo je služobné a preto len on sám je oprávnený ho\npoužívať. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný zástupca zamestnávateľa Y. O., ktorý uviedol, že\npovolenie bolo udelené len jemu a nie žalovanej. Napriek tomu, že žalovaná spôsobila dopravnú nehodu,\nčím v skutočnosti aj porušila predpisy cestnej premávky (§ 420 Občianskeho zákonníka), nie je táto\nskutočnosť pre uplatnenie nároku žalobkyne dôvodom k tomu, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu\nvyplateného poistného plnenia. V tomto spore nešlo o uplatnenie klasického nároku na náhradu škody,\npreto žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná vo vzťahu k nároku žalobkyne, uplatneného podľa §\n12 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.\n1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom zo 16. júna 2021 sp.\nzn. 5Co/87/2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej voči žalobkyni priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Na margo správnosti napadnutého\nrozsudku odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje s primárnym a zároveň aj hlavným dôvodom\nzamietnutia podanej žaloby, ktorým je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne\noznačenej žalovanej. V tejto súvislosti súd prvej správne skonštatoval, že žalovaná v tomto spore nie je\nnositeľkou pasívnej vecnej legitimácie, pretože uplatnený regresný nárok sa odvíja od § 12 ods. 2 písm.\nb) zákona o PZP, pričom žalovaná nie je tou osobou, ktorá by predmetné vozidlo použila neoprávnene.\nZa neoprávnené užívanie motorového vozidla súdna prax v tomto smere považuje neoprávnené užívanie\nvozidla podľa § 213 Trestného zákona, alebo prípad neoprávneného privlastnenia cudzieho vozidla\npodľa § 216 Trestného zákona, čo nie je vôbec porovnateľné s prejednávanou vecou. V tomto spore\nzatiaľ absentuje skutkové zistenie, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaná bola na základe právoplatného\nrozsudku v trestnom konaní odsúdená právoplatne za spáchanie trestného činu, či už podľa § 213\nalebo § 216 Trestného zákona. V danom prípade došlo v súvislosti s použitím dopravného prostriedku\nžalovanou o exces zo strany zamestnanca spoločnosti MASAM, s. r. o. Y. O., ktorý bez vedomia\nsvojho zamestnávateľa dal žalovanej viesť (riadiť) motorové vozidlo ako tretiemu subjektu. Vychádzajúc\nz uvedeného je potom subjektom, ktorý sa dopustil neoprávneného používania motorového vozidla\nspoločnosti MASAM, s. r. o., jej zamestnanec Y. O., ktorý mal vedieť, že predmetné vozidlo má charakter\nslužobného vozidla, ktoré je oprávnený používať iba on, a nie aj žalovaná. S prihliadnutím na uvedené\nsúd prvej inštancie správne vyhodnotil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne v\nžalobe označenej žalovanej, pre ktorý nedostatok následne žalobu žalobkyne správne zamietol. Súd\nprvej inštancie vzhľadom na charakter uplatneného nároku žalobkyne (podľa § 12 ods. 2 písm. b)\nzákona o PZP správne zaujal stanovisko v tom smere, že napriek tej skutočnosti, že žalovaná zavinením\ndopravnej nehody spôsobila škodu (na majetku a zdraví), ktorú formou poistného plnenia poškodenému\nnahradil žalobkyne, tak v predmetnom spore nejde o klasický prípad nároku na náhradu škody, v\n\nktorom by v pozícii žalovanej subjektu vystupovala žalovaná. Preto žalovaná vo vzťahu k charakteru\nuplatneného nároku v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona o PZP nemôže disponovať dostatkom pasívnej\nvecnej legitimácie, v dôsledku čoho bolo nutné podanú žalobu zamietnuť. O náhrade trov odvolacieho\nkonania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP s tým, že nárok na ich\nnáhradu v plnom rozsahu priznal úspešnej žalovanej v tomto konaní voči neúspešnej žalobkyne.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP uviedla, že odvolací súd\nporušil právo dovolateľa na spravodlivý proces tým, že pri svojom rozhodovaní; nereagoval na\nnámietku nezákonného vykonania dôkazu súdnom prvej inštancie; svojím postupom a rozhodnutím\nporušil zákaz denegatio iustitiae; neodôvodnil výrok rozsudku jasne a zrozumiteľne, čím porušil\ndovolateľovo právo na odôvodnenie dávajúce jasne a zrozumiteľne odpovede. Napadnutý rozsudok je\nnepreskúmateľný a arbitrárny; nevyrovnal sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom\nso všetkými podstatnými skutkovými a právnymi skutočnosťami podstatnými a právne významnými\npre rozhodnutie; nedal odpoveď na argumenty, ktoré majú podstatný význam a sú rozhodujúce pre\nrozhodnutie; nevysporiadal sa s našou právne relevantnou argumentáciou adekvátne a preskúmateľne,\nnekonštatoval irelevantnosť našej právnej argumentácie; nedal nám najavo, že sme boli vypočutí;\nnezaoberal sa ani najdôležitejšími argumentmi, ktoré sa vzniesli, a neuviedol dôvody pre odmietnutie\ntýchto argumentov. Záver súdov, že Y. O. neoprávnene použil vozidlo TOYOTA je nepreskúmateľný.\nOba súdy nespochybnili, že žalovaná spôsobila škodu prevádzkou vozidla. Súd sa nevyjadril k tomu,\nči žalovanú považujú za poistenú, ale zhodne dospeli k záveru, že vozidlo neoprávnene použila iná\nosoba ako vodič, a to osoba spolujazdca Y. O.. Odvolací súd sa nevyrovnal jasným, právne korektným\na zrozumiteľným spôsobom so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi skutočnosťami. Porušil\ntak právo na odôvodnenie dávajúce jasne a zrozumiteľne odpovede. Navrhol, aby dovolací súd zmenil\nnapadnutý rozsudok tak, že prvoinštančný rozsudok zmení a zaviaže žalovanú na zaplatenie 15 560,01\neuro s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 15 560,01 euro od podania žaloby až do zaplatenia a\nna náhradu našich trov prvoinštančného konania, trov odvolacieho konania a trov dovolacieho konania;\nalternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§\n428 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je procesne prípustné a treba ho odmietnuť. Na stručné\nodôvodnenie v zmysle § 451 ods. 3 veta prvá CSP dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a/ zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n10.1 K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na\nktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,\nVetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n11. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n12. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n13. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa teda\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\n\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n14. Vo vzťahu k uplatnenej námietke nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad\npre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n15. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nOdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa vysporiadalo so všetkými podstatnými odvolacími\nnámietkami žalobkyne a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí\nuviedol, že napriek tej skutočnosti, že žalovaná zavinením dopravnej nehody spôsobila škodu (na\nmajetku a zdraví), ktorú formou poistného plnenia poškodenému nahradil žalobkyne, tak v predmetnom\nspore nejde o klasický prípad nároku na náhradu škody, v ktorom by v pozícii žalovaného subjektu\nvystupovala žalovaná. Preto žalovaná vo vzťahu k charakteru uplatneného nároku v zmysle § 12 ods.\n2 písm. b) zákona o PZP nemôže disponovať dostatkom pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaná v tomto\nspore nie je nositeľkou pasívnej vecnej legitimácie, pretože uplatnený regresný nárok sa odvíja od §\n12 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, pričom žalovaná nie je tou osobou, ktorá by predmetné vozidlo\npoužila neoprávnene. Za neoprávnené užívanie motorového vozidla súdna prax v tomto smere považuje\nneoprávnené užívanie vozidla podľa § 213 Trestného zákona, alebo prípad neoprávneného privlastnenia\ncudzieho vozidla podľa § 216 Trestného zákona, čo nie je vôbec porovnateľné s prejednávanou vecou.\nV tomto spore zatiaľ absentuje skutkové zistenie, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaná bola na základe\nprávoplatného rozsudku v trestnom konaní odsúdená právoplatne za spáchanie trestného činu, či už\npodľa § 213 alebo § 216 Trestného zákona. V danom prípade došlo v súvislosti s použitím dopravného\nprostriedku žalovanou o exces zo strany zamestnanca spoločnosti MASAM, s. r. o. Y. O., ktorý bez\nvedomia svojho zamestnávateľa dal žalovanej viesť (riadiť) motorové vozidlo ako tretiemu subjektu.\nVychádzajúc z uvedeného je potom subjektom, ktorý sa dopustil neoprávneného používania motorového\nvozidla spoločnosti MASAM, s. r. o., jej zamestnanec Y. O., ktorý mal vedieť, že predmetné vozidlo má\ncharakter služobného vozidla, ktoré je oprávnený používať iba on, a nie aj žalovaná. S prihliadnutím\nna uvedené prvoinštančný súd správne vyhodnotil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane\nžalobkyne v žalobe označenej žalovanej.\n16. V tomto spore mal súd preukázané, že motorové vozidlo bolo 4. októbra 2016 určené na vykonanie\nslužobnej cesty zamestnancom Y. O., ktorého na jej vykonanie poveril zamestnávateľ. Neoprávnené\npoužitie cudzieho motorového vozidla sa môže preto dopustiť len ten, kto sa zmocní cudzieho\nmotorového vozidla v úmysle prechodne ho používať, prípadne ten, kto neoprávnene používa cudzie\nmotorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené. Tieto skutočnosti v spore preukázané neboli, pričom aj\npriamo z uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra z 9. februára 2017, č. 1Pv 751/16/4403-10, vyplýva,\nže nemožno konštatovať odňatie vozidla z dispozície vlastníka, alebo oprávneného užívateľa, pretože\nžalovaná napriek vedomosti, že ide o služobné vozidlo Y. O., viedla ho s jeho súhlasom a navyše v jeho\nprítomnosti. Y. ako zamestnanec vlastníka motorového vozidla mal riadne oprávnenie od vlastníka a\nslužobnú jazdu mal schválenú.\n17. Vo vzťahu k uplatnenej námietke nezákonného vykonania dôkazu súdom prvej inštancie\n(znenie Všeobecných poistných podmienok - dostupné na internetovej stránke poisťovne- nie účinné v\nčase vzniku dopravnej nehody). Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, s ktorým žalobkyňa\nnesúhlasila už v odvolaní, (namietaným následne v dovolaní), dovolací súd zistil, že výsledky nemali\nžiaden dopad na skutkový stav veci, pretože nešlo o taký dôkaz (ťažiskový význam), na ktorom by\nspočívalo rozhodnutie. Preto tento nedostatok nezakladá vadu zmätočnosti, takým je iba nesprávny\nprocesný postup § 420 písm. f) CSP a musí ísť o významné porušenie. Nebolo možné ohľadom tohto\npostupu súdu prvej inštancie vzhliadnuť takú intenzitu porušenia procesných práv žalobkyne, ktorá by\nmala za následok porušenie práva na spravodlivý proces.\n18. Pokiaľ dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie, najvyšší súd pripomína, že (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového\nstavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu\nnie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm.\n\nf) CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,\n8Cdo/187/2017, 9Cdo/86/2020). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný\nsúd (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Výnimkou sú iba rôzne\nzávažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného\nhodnotenia dôkazov a pod.), prípadne konajúcimi súdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom\nomyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V\npreskúmavanej veci však dovolanie na takýchto argumentoch nespočívalo.\n19. Dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namietala\nnesprávny procesný postup súdov nižších inštancií, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných\npráv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia nevyplýva. Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447\npísm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}