{"guid": "cca017f2-81df-4c41-8c92-e938e22b80bc:e692bf86-c4e1-4bed-b407-4359cc0be701", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4117223513.1", "spisova_znacka": "4Cdo/139/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/139/2022 z 28. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2023, sp. zn. 4Cdo/139/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:4117223513.1", "identifikacne_cislo": "4117223513", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2023-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti", "Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-64", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e692bf86-c4e1-4bed-b407-4359cc0be701", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4117223513.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4117223513.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4117223513.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/139/2022\n4117223513\n28. 06. 2023\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2023:4117223513.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu L.. O. T., narodeného X. H. XXXX, G., T.. W. XXXX/\nX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Valko & Volný, s. r. o., Bratislava, Porubského 2, IČO: 35 916\n192, proti žalovaným 1/ FZ Trans s. r. o., naposledy Bratislava, Bulharská 70, IČO: 46 676 830, 2/ J.\nČ., narodenému XX. K. XXXX, T. I. XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY s. r.\no., Bratislava, Slowackého 56, IČO: 47 236 230, o ochranu osobnosti a náhradu škody, vedenom na\nOkresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/64/2017, o dovolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Nitre z 12. apríla 2022 sp. zn. 9Co/33/2022, takto\nrozhodol:\nDovolacie konanie vo vzťahu k žalovanej 1/ z a s t a v u j e.\nVo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovi priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) v poradí druhým\nrozsudkom z 12. októbra 2021 č. k. 19C/64/2017-1050 uložil žalovanej 1/ povinnosť zdržať sa šírenia\nnepravdivých tvrdení o tom, že: - žalobca oslovil zástupcov spoločnosti STAVTEX, s. r. o. a ponúkol im,\nže sa postará o uhradenie všetkých záväzkov spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo\ns. r. o., so sídlom Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161 voči spoločnosti STAVTEX, s. r.\no. pod podmienkou, že zástupcovia spoločnosti STAVTEX, s. r. o. budú súhlasiť s prijatím „obchodného\nnávrhu“ žalobcu, ktorý mal spočívať v požiadavke „zohnať finančné prostriedky v hotovosti, vzhľadom\nna vyplatenie odmien za sprostredkované zákazky, a to aj pre osoby, ktoré by mohli mať blízko určitým\npolitickým kruhom“; - spoločnosť STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o. neuhradila\nzáväzky voči spoločnosti STAVTEX, s. r. o. v dôsledku neprijatia „obchodného návrhu„ žalobcu zo strany\nzástupcov spoločnosti STAVTEX, s. r. o., ktorý mal spočívať v požiadavke „zohnať finančné prostriedky\nv hotovosti, vzhľadom na vyplatenie odmien za sprostredkované zákazky, a to aj pre osoby, ktoré by\nmohli mať blízko určitým politickým kruhom“; - akýchkoľvek iných tvrdení, ktoré sa nezakladajú na\npravde a predstavujú skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky, ktoré môžu byť spôsobilé poškodiť\nosobnostné práva žalobcu, počínajúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku (I.). Žalovanej\n1/ uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi listom, vyhotoveným a odoslaným doporučene na adresu\nžalobcu (L.. O. T., T.. W. XXXX/X, XXX XX G.), na vlastné náklady žalovanej 1/, v lehote 15 dní odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, v nasledovnom znení: „Spoločnosť FZ Trans s. r. o.,\nso sídlom Bulharská 70, 821 04 Bratislava, IČO: 46 676 830, zapísaná v obchodnom registri Okresného\nsúdu Bratislava I, odd.: Sro, vl. č. 83123/B, ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti STAVTEX,\ns. r. o., naposledy so sídlom Braneckého 20, 949 01 Nitra, IČO: 47 452 676, a naposledy zapísanej\nv obchodnom registri Okresného súdu Nitra, odd.: Sro, vl. č.: 35543/N, sa ospravedlňuje pánovi L..\nO. T., narodenému X.X. XXXX, X. T.. W. XXXX/X, XXX XX G., za šírenie nepravdivých informácií o\ntom, že: - žalobca oslovil zástupcov spoločnosti STAVTEX, s. r. o. na chodbe po stretnutí zástupcov\n\nspoločnosti STAVTEX, s. r. o. s N.. H. V. a N.. T. O. a ponúkol im, že sa postará o uhradenie všetkých\nzáväzkov spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o., so sídlom Mlynské nivy\n61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161 voči spoločnosti STAVTEX, s. r. o. pod podmienkou, že\nzástupcovia spoločnosti STAVTEX, s. r. o. budú súhlasiť s prijatím „obchodného návrhu“ L.. O. T., ktorý\nmal spočívať v požiadavke „zohnať finančné prostriedky v hotovosti, vzhľadom na vyplatenie odmien\nza sprostredkované zákazky, a to aj pre osoby, ktoré by mohli mať blízko určitým politickým kruhom“; spoločnosť STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o. neuhradila záväzky voči spoločnosti\nSTAVTEX, s. r. o. v dôsledku neprijatia „obchodného návrhu“ L.. O. T. zo strany zástupcov spoločnosti\nSTAVTEX, s. r. o., ktorý mal spočívať v požiadavke „zohnať finančné prostriedky v hotovosti, vzhľadom\nna vyplatenie odmien za sprostredkované zákazky, a to aj pre osoby, ktoré by mohli mať blízko určitým\npolitickým kruhom“ (II.). Žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 eur ako náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu do troch\ndní od právoplatnosti tohto rozsudku (III.). Žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 000\neur ako náhradu škody vzniknutej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu do\ntroch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (IV.). Žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (V.). Žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej 1/ v rozsahu 100 % (VI.). Žalovanému 2/ priznal\nnárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. (VII.).\n1.1. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 11, § 13 ods. 1, 2, § 16, § 420 ods.\n1, ods. 2, § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 69 ods. 3 prvá veta, § 266\nods. 1, 2, 3, 4, § 133 ods. 1 až 4, § 134, § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a\nuviedol, že vo vzťahu k žalovanej 1/ vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je pasívne vecne\nlegitimovaným subjektom v tomto spore tak vo vzťahu k nároku na ochranu osobnosti, ako aj náhradu\nškody. Poukázal na to, že žalovaná 1/ zostala v priebehu konania pasívna, nevyjadrila sa žiadnym\nspôsobom, čo malo za následok, že súd posúdil skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k žalovanej 1/ ako\nnesporné, pretože žalovaná 1/ ich vôbec nepoprela. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že\nzo strany žalovanej 1/ ako právneho nástupcu spoločnosti STAVTEX v dôsledku zlúčenia spoločnosti\ns FZ Trans boli doručené do spoločnosti STRABAG 2 listy, od ktorých žalobca odvíjal svoj nárok za\nuvedené nepravdivé tvrdenia o jeho osobe. Na základe tvrdení žalobcu súd prvej inštancie posúdil jeho\nnárok voči žalovanej 1/ ako dôvodný a vyhovel mu. Preto zaviazal žalovanú 1/, aby sa zdržala šírenia\nnepravdivých tvrdení o žalobcovi, a zároveň jej uložil povinnosť sa ospravedlniť žalobcovi listom. Pokiaľ\nišlo o ďalší nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, tak ten priznal žalobcovi podľa § 13 OZ, v to v sume 5\n000 eur. Uviedol, že ani tento nárok, ako ani uplatnená výška nebola žalovanou 1/ žiadnym spôsobom\nspochybnená. V súvislosti s náhradou škody dodal, že suma 5 000 eur predstavovala odmenu, ktorá\nmala byť žalobcovi vyplatená zamestnávateľom, ale z dôvodu doručených listov mu ju zamestnávateľ\nnevyplatil. Súd prvej inštancie konštatoval, že predpoklady vzniku škody, prezentované žalobcom, t. j.\nprotiprávne konanie spočívajúce v porušení osobnostných práv žalobcu žalovanou 1/, škoda vo výške\nprémií 5 000 eur, príčinná súvislosť ako nevyplatenie prémií skrz výčitky v listoch, neboli žalovanou 1/\nspochybnené, preto z nich vychádzal a žalobcovi priznal nárok aj na zaplatenie sumy 5 000 eur. Ďalej\nuviedol, že spornou v spore zostala otázka, či prvý a druhý list sú konaním žalovanej 1/ alebo žalovaného\n2/ ako fyzickej osoby alebo žalovaného 2/ ako konateľa pôvodnej žalovanej 1/. Súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že oba listy sa vzťahovali na spoločnosť STAVTEX, v mene ktorej konal žalovaný 2/\nako osoba, ktorá bola použitá právnickou osobou na realizáciu tejto právnickej osoby, čiže výlučne ako\njej konateľ a štatutárny zástupca spoločnosti STAVTEX. Oba listy svedčia o tom, že sa týkali jedine\nobchodnej spoločnosti STAVTEX, nikdy v nich žalovaný 2/ nevystupoval ako súkromná osoba, stojaca\nmimo právnickej osoby. S poukazom na existenciu miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu\ndanej činnosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný 2/ bol v čase vyhotovenia listov konateľom\na od 5. mája 2017 aj spoločníkom spoločnosti STAVTEX, spoločnosť STAVTEX mala so spoločnosťou\nSTRABAG zmluvné vzťahy a z týchto vzájomných vzťahov mala spoločnosť STAVTEX voči STRABAG\naj nevyporiadané finančné nároky. Práve v súvislosti so všetkými týmito vzťahmi bolo podľa jeho názoru\nmožné ustáliť jedine ten záver, že korešpondencia sa týkala obchodných vzťahov oboch spoločností\nvýlučne ako dvoch právnických osôb. V konaní žalobca nepreukázal, že by žalovaný 2/ ako fyzická osoba\nkomunikoval osobne sám za seba, výlučne len vo svojom mene, niekedy so spoločnosťou STRABAG.\nNa základe toho, že žalovaný 2/ konal v mene právnickej osoby - spoločnosti STAVTEX, boli oba listy\nprejavom vôle tejto spoločnosti a nie jeho vôle ako fyzickej osoby. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že\nžalovaný 2/ nie je v tomto spore vecne pasívne legitimovaným subjektom, a to ani vo vzťahu k nároku\nna ochranu osobnosti, ani k nároku na náhradu škody.\n\n1.2. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a\nvzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu k žalovanej 1/, súd žalobcovi priznal\nvoči žalovanej 1/ nárok na plnú náhradu trov konania. V súvislosti s námietkou žalobcu, že je krajne\nnespravodlivé, aby za okolností, keď neexistuje subjekt, ktorý by mohol odškodniť žalobcu za to, že bolo\nzasiahnuté do jeho osobnostných práv, bol žalobca nútený zaplatiť ešte dokonca žalovanému 2/ trovy\nkonania, súd prvej inštancie poukázal na zásadu úspechu v spore a zdôraznil, že v danom prípade mal\nplný úspech aj samotný žalobca (vo vzťahu k žalovanej 1/), ako aj žalovaný 2/ (vo vzťahu k žalobcovi).\nDodal, že žalobca je tou osobou, ktorá ovláda spor a bolo len na ňom, koho označí za žalovaného.\nSkutočnosť, že prebehlo dokazovanie, výsledkom ktorého bol jeho úspech len vo vzťahu k žalovanej\n1/, nemôže byť na úkor toho, kto sa v konaní bráni a preukazuje, že sa ho vec netýka. Práve žalovaný\n2/ bol posúdený ako subjekt, ktorý nie je vecne pasívne zodpovedným, pričom samotný žalovaný 2/\nod začiatku namietal túto skutočnosť a popieral akúkoľvek osobnú zodpovednosť voči žalobcovi. Súdu\nprvej inštancie sa javilo spravodlivé práve to, že žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov konania tiež,\npričom nezistil v konaní existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať\npodľa § 257 CSP.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 12. apríla 2022 sp. zn.\n9Co/33/2022 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania žalobcu\nvo vzťahu k žalovanému 2/ zmenil tak, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi\nnepriznal. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nOdvolací súd vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania v odôvodnení uviedol, že sa tiež\nzaoberal tým, či je v danej veci dôvodná aplikácia ustanovenia § 257 CSP. Poukázal na predmet konania\nspočívajúci v ochrane osobnosti a náhrade škody, pričom k zásahu do práva na ochranu osobnosti\nžalobcu malo dôjsť dvomi listami, a to listom z 3. mája 2017 a listom z 3. júla 2017. Žalobca svoje právo\nna ochranu osobnosti odvodzoval od týchto dvoch listov, pričom z formálnej úpravy a formulácie listu\nžalovaných, vytlačenom na hlavičkovom papieri žalovanej 1/, avšak podpísaného žalovaným 2/ len s\nuvedením jeho mena, priezviska a podpisu, bez uvedenia dovetku, že by podpísaním listu žalovaných\nžalovaný 2/ konal ako konateľ žalovanej 1/, žalobca dospel k záveru, že pôvodcami listu žalovaných sú\nobaja žalovaní. Odvolací súd v tomto prípade vyslovil názor, že práve nejasná formulácia týchto listov,\nale najmä prvého, spôsobila, že bez posúdenia okolností, za ktorých k vyhotoveniu týchto listov prišlo,\nbez výsluchu žalovaného 2/, svedka - druhého konateľa STAVTEX, s. r. o. a svedka p. V., nebolo možné\njednoznačne zodpovedať na otázku pasívnej legitimácie žalovaných. Keďže listy formuloval a podpisoval\nžalovaný 2/, aj to nie spôsobom, ako sa podpisoval obvykle, aj keď v zmysle výpisu z obchodného\nregistra prípustným spôsobom, je práve on osobou, ktorá zapríčinila nejasnosť toho, o koho listy ide,\nčo malo vplyv na posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/, a preto sa odvolací súd\nstotožnil s odvolaním žalobcu v tom, že odstráneniu tvrdosti vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ dôjde\nv danej veci práve aplikáciou ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd\ndodal, že na tomto závere nemení nič ani to, že žalobca bol v konaní právne zastúpený, pretože išlo o\nprávne posúdenie, závislé od skutkových okolností, ktoré sa ozrejmili až v priebehu konania. O trovách\nodvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.\n3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré\nodôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za zmätočné a neúplné, a to takej intenzity, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd bližšie nezdôvodnil dôvody pre aplikáciu\n§ 257 CSP a s argumentáciou žalovaného 2/ o tom, že nie sú dané žiadne okolnosti hodné osobitného\nzreteľa, sa na žiadnom mieste nevysporiadal. Dovolateľ ďalej s poukazom na zásadu úspechu uviedol,\nže žalovaný 2/ sa v priebehu konania procesne bránil, pričom jeho obrana bola v celom rozsahu úspešná.\nŽalovaný 2/ v priebehu konania nebol pasívny a jedinou skutočnosťou, ktorá viedla žalobcu k uplatneniu\nsvojho nároku voči žalovanému 2/ nebola formulácia jednej vety v dotknutom liste, ale skutočnosť, že\npráve a len voči žalovanému 2/ by mohol získať reálne peňažné prostriedky. Dovolateľ tiež poznamenal,\nže od počiatku vo svojich vyjadreniach konštantne popieral pasívnu legitimáciu, ako aj to, že by bol\nodosielateľom daných listov. Pokiaľ všetky dotknuté subjekty v rámci dokazovania potvrdili odosielateľa\npredmetných listov, najneskôr momentom tohto potvrdenia musela byť vyriešená otázka pasívnej vecnej\nlegitimácie, a žalobca mal preto voči žalovanému zobrať najneskôr 25. februára 2020 žalobu späť a v\ntakom prípade by bolo možné polemizovať o tom, že by bola namieste aplikácia ustanovenia § 257 CSP.\nDovolateľ preto vyslovil názor, že je zmätočný a nepreskúmateľný záver súdu o tom, že žalobca nezavinil\n\nvznik trov konania, keď aj po vyjasnení rozhodujúcich skutkových okolností ohľadne pasívnej vecnej\nlegitimácie pokračoval vo vedení konania aj voči žalovanému 2/. Za zmätočný považoval aj záver súdu,\nže aplikácia ustanovenia § 257 CSP je namieste aj z dôvodu špecifických okolností z pohľadu samotného\npredmetu konania. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania,\nktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného\nprincípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Dovolateľ uzavrel, že odvolací súd nezohľadnil\nzákladný účel a zmysel právnej úpravy náhrady trov konania a ustanovenie § 257 CSP aplikoval bez\nnáležitého vysvetlenia a odôvodnenia.\n3.2. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu v úvode poznamenal, že je potrebné ho odmietnuť z dôvodu absencie\nzákladnej náležitosti dovolania podľa § 127 ods. 1 písm. b) v spojení s § 428 CSP, a to s ohľadom\nna to, že v dovolaní nie je uvedené, kto ho robil. Ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie je dostatočne\na zrozumiteľne odôvodnené, keď z neho jasne vyplýva, že to bolo práve konanie žalovaného 2/ v\npredsúdnej fáze sporu, ktoré od počiatku činilo spornou otázku pasívnej vecnej legitimácie. Preto bolo\nnespravodlivé, aby bol vo veci žalovanému 2/ priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.\nNavrhol, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol.\n5. Žalovaná 1/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolacie konanie vo vzťahu k\nžalovanej 1/ je nutné zastaviť a vo zvyšnej časti dovolanie odmietnuť.\n7. Podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní\npred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.\n8. V zmysle § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).\nAk ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161\nods. 2 CSP).\n9. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len\nten, komu ju zákon priznáva.\n10. Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v\nkonaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví (§ 64 CSP).\n11. V danom prípade nahliadnutím do výpisu z obchodného registra, vedeného Mestským súdom\nBratislava III, oddiel Sro, vložka číslo 83123/B dovolací súd zistil, že v priebehu dovolacieho konania\ndošlo na základe § 61n ods. 6 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov dňa 17. mája 2023\nk výmazu žalovanej 1/ z obchodného registra. So zreteľom na túto skutočnosť dovolací súd postupoval\nprimerane podľa § 64 CSP, t. j. posudzoval, či má dovolacie konanie zastaviť, alebo či v ňom možno\npokračovať.\n12. Jednou zo základných procesných podmienok konania je procesná subjektivita. Rozumieme\nňou spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon strane priznáva. Zákon procesnú\nsubjektivitu priznáva v zásade každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; výnimočne v\nosobitných prípadoch, ak tak stanoví zákon alebo jeho postavenie vyplýva zo zákona, aj tomu kto by\ninak spôsobilosť nemal. Otázku hmotnoprávnej subjektivity rieši predovšetkým Občiansky zákonník v\nspojitosti s Obchodným zákonníkom. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Túto\nmajú od svojho vzniku (zápisom do obchodného alebo iného zákonom predpísaného registra) a zaniká\naž dňom ich zániku (výmazom z príslušného registra alebo spôsobom určeným v osobitnom zákone).\n\nAbsencia tejto spôsobilosti má vždy za následok zastavenie konania, a to bez zreteľa na to, či „strana“\ntúto spôsobilosť nemala už v čase začatia konania alebo túto stratila v jeho priebehu.\n13. V predmetnej veci je zo spisu zrejmé, že žalovaná 1/ počas dovolacieho konania zanikla bez\nprávneho nástupcu. Vzhľadom na stratu jej procesnej subjektivity ako jednej z procesných podmienok\ndovolacieho konania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky neostalo iné, než dovolacie konanie vo\nvzťahu k nej zastaviť (§ 64, § 161 ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 CSP).\n14. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n15. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné\nodôvodnenie a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, a tiež nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 257\nCSP v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania.\n16. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie,\nktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia\n§ 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu\nopodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a)\naž f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto\nustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci\nsamej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420\npísm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.\n17. Ústavný súd už v uznesení č. k. I. ÚS 387/2019-26 zo 17. septembra 2019 poukázal na to, že\nproblematikou prípustnosti opravných prostriedkov podľa Civilného sporového poriadku sa zaoberal v\nuznesení sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. augusta 2018 (rozhodnutie č. 74/2018 publikované v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018, s. 1270), v ktorom vyslovil: „Ustanovenie\n§ 420 CSP zakotvuje prípustnosť dovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, t. j. proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti rozhodnutiu, ktoré\nsíce nemá charakter rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo veci samej,\nale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako meritórnym\n(hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej. Aj rozhodnutie vo veci samej (t. j. meritórne rozhodnutie)\nje svojou podstatou a svojimi dôsledkami rozhodnutím, ktorým sa konanie o predmete sporu končí,\navšak pre účely posudzovania prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP takéto rozhodnutie nemožno\nzaradiť do skupiny rozhodnutí, „ktorým sa konanie končí“, pretože pre tento účel je už zaradené do\nskupiny rozhodnutí „vo veci samej“. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej\notázke končí, teda možno považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako\njeho vecným prejednaním (t. j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho\nkonania), rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí\nprvoinštančného súdu a pred rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací\nsúd potvrdil alebo zmenil prvostupňové uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí,\npričom spravidla pôjde o uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam\npodľa § 357 CSP, ktoré síce možno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených\nv § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu\ndovolacím súdom vylúčené. Podľa § 357 písm. m) CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné\nodvolanie a ktoré sú tak v danej nimi riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci\nodvolacieho konania, je aj uznesenie, ktorým prvoinštančný súd rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania s konečnou platnosťou, takže rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke\nnároku na náhradu trov konania rozhodnutím konečným (ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí,\npozn.), a teda ho možno v zmysle už uvedeného považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom\nkonaní z dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“. Ústavný súd z týchto záverov\nvychádzal aj v ďalších svojich rozhodnutiach (por. napr. nález I. ÚS 47/2021).\n\n18. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o náhrade trov konania\npre existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP konštatoval aj dovolací súd vo viacerých rozhodnutiach\n(4Cdo/155/2020, 2Cdo/89/2020, 9Cdo/68/2021).\n19. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n20. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n21. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n22. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n23. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno\npovažovať za nepreskúmateľné či nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické\na presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre\nprávnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, z akých skutkových\nzistení a právnych úvah vychádzal, keď na rozdiel od súdu prvej inštancie považoval za dôvodné pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP.\n23.1. Uvedený záver bol dostatočne odôvodnený v bodoch 10. a nasl. odôvodnenia jeho rozhodnutia,\nv ktorých odvolací súd podrobne uviedol rozhodujúce argumenty, ktoré ho viedli k dôvodnosti použitia\nustanovenia § 257 CSP. Odvolací súd v prvom rade popísal základné pravidlá, ktorými sa riadi súd\n\npri rozhodovaní o náhrade trov konania, s dôrazom na zásadu úspechu vo veci. V nadväznosti na\nto podrobil dôslednej analýze predpoklady (výnimočnej) aplikácie ustanovenia § 257 CSP a to aj s\npoukazom na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Okrem iného konštatoval,\nže toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie\nspravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Následne posudzujúc\nšpecifické skutkové okolnosti daného sporu (najmä obsah predmetných listov adresovaných žalobcovi)\nvyplývajúce z povahy predmetu konania dospel k záveru o nevyhnutnej potrebe aplikácie ustanovenia §\n257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd zdôraznil, že práve nejasná formulácia listov,\nz obsahu ktorých žalobca vyvodzoval zásah do jeho práva na ochranu osobnosti, spôsobila, že bez\nposúdenia okolností, za ktorých k vyhotoveniu týchto listov prišlo, bez výsluchu žalovaného 2/, svedka druhého konateľa STAVTEX, s. r. o. a svedka p. V., nebolo možné jednoznačne zodpovedať na otázku\npasívnej legitimácie žalovaných. Keďže listy formuloval a podpisoval žalovaný 2/, aj to nie spôsobom,\nako sa podpisoval obvykle, aj keď v zmysle výpisu z obchodného registra prípustným spôsobom, je\npráve on osobou, ktorá zapríčinila nejasnosť toho, o koho listy ide, čo malo vplyv na posúdenie pasívnej\nvecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že\nodstráneniu tvrdosti vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ dôjde v danej veci práve aplikáciou ustanovenia\n§ 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania. Dodal, že uvedený záver nebola spôsobilá ovplyvniť\nani skutočnosť, že žalobca bol v konaní právne zastúpený, pretože išlo o právne posúdenie, závislé od\nskutkových okolností, ktoré sa ozrejmili až v priebehu konania. Odvolací súd napokon podotkol, že k\naplikácii ustanovenia § 257 CSP na trovy konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému 2/ pristúpil len z\ndôvodu špecifických okolností daného prípadu, teda z dôvodov hodných osobitého zreteľa z pohľadu\nsamotného predmetu konania a okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, a nie z dôvodu\nekonomických podmienok na strane žalobcu.\n23.2. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f) CSP. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa vysporiadalo s podstatnými odvolacími\nnámietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Myšlienkový postup odvolacieho súdu je\ndostatočne vysvetlený s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z uvedeného je teda zrejmé, ako a z\nakých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia §\n420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalovaný 2/ sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnil\na že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ\nso závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi,\nnemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n24. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n24.1. Dovolací súd v tomto kontexte ďalej uvádza, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nnezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych\nprávnych záveroch, nakoľko nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k\nzáveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R\n54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,\n7Cdo/26/2010 a 8ECdo/70/2014). Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny názor vo vzťahu k\nrozhodnutiu o náhrade trov konania než odvolací súd, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú\nvadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n\n25. Rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu i ústavného súdu rovnako dospela k záveru, že ak súd má v\númysle použiť moderačné právo v zmysle ustanovenia § 257 CSP alebo ak ho niektorá zo strán navrhne,\nmusí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd\ndospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a strane, ktorá\nby inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia\nustanovenia § 257 CSP je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje\nstanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej\nrepublike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS\n1593/15, tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/14/99 z 1.9.2000, uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010 či sp. zn. 3MCdo/46/2012, nález Ústavného\nsúdu SR č. k. I. ÚS 168/2018-22].\n26. Aplikácie ustanovenia § 257 CSP sa domáhal žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej\ninštancie, v ktorom uviedol, že priznanie náhrady trov konania žalovanému 2/ je krajne nespravodlivé\na vôbec nezohľadňuje konkrétne okolnosti veci. Žalobca zdôraznil, že to bol samotný žalovaný 2/, kto\nsvojím konaním spôsobil nejasnosť a neurčitosť v otázke, kto bol autorom listov, ktoré zakladali dôvod pre\nzačatie tohto konania (body 9. až 16. odvolania na č. l. 1086-1087 spisu). Toto odvolanie bolo doručené\nžalovaným 1/ a 2/ na vyjadrenie (doručenky na č. l. 1089 spisu). Žalovaný 2/ zaslal súdu vyjadrenie k\nodvolaniu žalobcu, kde sa vyjadril k tvrdeniam žalobcu ohľadom dôvodov hodných osobitného zreteľa\na aplikácie ustanovenia § 257 CSP v predmetnom spore, pričom sa stotožnil so súdom prvej inštancie,\nže v danom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (č. l. 1094-1095\nspisu). Vyjadrenie žalovaného 2/ bolo následne doručené na vedomie žalobcovi (doručenka pripojená\nna č. l. 1100 spisu).\n26.1. Z uvedeného vyplýva, že obom stranám sporu bol daný primeraný procesný priestor umožňujúci\nim vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu ustanovenia § 257 CSP. Ani týmto postupom preto\nnedošlo k založeniu vady podľa § 420 písm. f) CSP.\n27. Dovolací súd napokon nezistil ani prípadnú svojvôľu odvolacieho súdu pri aplikácii ustanovenia §\n257 CSP.\n27.1. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou\nsúčasťou civilného sporového konania, a ako také spadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom\nktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej\nochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4\na čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo\nna súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje\nzákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku účinnom od 1. júla\n2016 (§ 255 a nasl.). Procesné predpisy, ktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania, preto\ntreba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.\nTrovy vynaložené účastníkom konania (sporovou stranou) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho\nprocesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie\nuplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá\nstotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným\nprávom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti\nza účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa\nvšak nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník (sporová strana) nárok na náhradu trov\nkonania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať\nsamostatne; to platí aj pre trovy právnej služby (viď. II. ÚS 78/03, III. ÚS 481/2015, IV. ÚS 83/2018).\n27.2. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo\nsvojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných\nokolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej\nformulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady\nzodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1\nCSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej\nstrane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy\nnahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza\n\nani exemplifikatívne a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená,\nže tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri\nk tomu napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010 či sp. zn.\n3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho\nvoľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,\nči v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné\npri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto\nnie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady\nrozhodovania o trovách konania.\n27.3. Dovolací súd v danom prípade nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu pri skúmaní\nexistencie výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho\nvýklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia zmätočné.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd zohľadňoval vyššie prezentovanú\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu týkajúcu sa rozhodovania o náhrade trov konania. Súd\nvzal na zreteľ povahu predmetu konania (konanie o ochranu osobnosti a náhradu škody) a taktiež\nokolnosti spočívajúce v konaní žalovaného 2/, ktorého formulácie spolu s formálnou úpravou spornej\nkorešpondencie adresovanej žalobcovi vzbudzovali oprávnené pochybnosti o pasívnej vecnej legitimácii\nžalovaných a vyvolali potrebu realizácie ďalšieho dokazovania vo veci. Práve tieto špecifické okolnosti\nodvolací súd vyhodnotil ako dôvody hodného osobitného zreteľa (a výnimočné okolnosti prípadu) s\npoukazom na ustanovenie § 257 CSP. Je zrejmé, že súd považoval v danom prípade za spravodlivé,\naby si každá zo strán znášala vlastné trovy konania.\n27.4. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia ustanovenia\n§ 257 CSP, ktorá by bola popretím jeho podstaty a zmyslu, či zásad, na ktorých stojí rozhodovanie o\ntrovách konania. Skutočnosť, že žalovaný 2/ sa s názorom odvolacieho súdu nestotožnil, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\n28. Dovolací súd s poukazom na vyššie uvedené preto dospel k záveru, že procesný postup odvolacieho\nsúdu, ktorý konal v zmysle ustanovení a zásad Civilného sporového poriadku, nemožno považovať za\nporušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie sa nevymyká nielen zo zákonného, ale\nani z ústavnoprávneho rámca. Uvedeným postupom preto nedošlo k založeniu namietanej vady podľa\n§ 420 písm. f) CSP.\n29. Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný 2/ neopodstatnene namieta, že odvolací súd\nnesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).\n30. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného 2/ odmietol podľa § 447 písm. c) CSP\nako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n31. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/33/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d0a168aa-cd2c-4a44-97a4-622a5d2fbe12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.47.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.47.2021.2"}, {"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:bf76085d-a660-4bfa-820b-9fc319733092", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.168.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 168/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.168.2018.2"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:417dc3d8-9b9d-4885-87f7-961fdff340e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.83.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.83.2018.1"}, {"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 9. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-09", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "0a1ee0f4-1802-48bf-bca2-60b8dc9ef3e1:ee82f94c-1feb-4838-ae40-b4985b382fcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/33/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/33/2022 z 9. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0a1ee0f4-1802-48bf-bca2-60b8dc9ef3e1:ee82f94c-1feb-4838-ae40-b4985b382fcb"}], "citovane_v": [{"guid": "ea07b743-6027-4455-bdeb-17b4b05e08c6:b7b07cfd-dfc2-4b22-8c43-1263fb2b8d86", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6412207990.2", "spisova_znacka": "1Cdo/36/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/36/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6412207990.2"}]}