{"guid": "5bbd6383-571d-40f1-8e87-f98fbfd2ea84:a58726c6-5888-44eb-92f2-f86da29d22b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4117218693.1", "spisova_znacka": "5Cdo/216/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/216/2022 z 27. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2023, sp. zn. 5Cdo/216/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:4117218693.1", "identifikacne_cislo": "4117218693", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2023-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420e", "nazov": "§ 420e CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "nazov": "§ 544 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-545.odsek-1", "nazov": "§ 545 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-545.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-545"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "nazov": "§ 544 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420e", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-149", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-545", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a58726c6-5888-44eb-92f2-f86da29d22b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4117218693.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4117218693.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4117218693.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/216/2022\n4117218693\n27. 09. 2023\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2023:4117218693.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcu G. D., narodeného\nXX. B. XXXX, D. K. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Polákom, Bratislava, Miletičova 64,\nproti žalovanému Z. S., narodenému XX. H. XXXX, Z., X.Á. X, zastúpenému advokátskou kanceláriou\nAdvokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s. r. o., Bernolákovo, Poľovnícka 4, IČO: 51 163 730 a\nadvokátom JUDr. Jozefom Polákom, Dolný Kubín, Aleja Slobody 1890/50, o zaplatenie 224 755,68\neura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/50/2017, o dovolaniach\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. apríla 2022 sp. zn. 25Co/22/2022 takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. apríla 2022 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného\nsúdu Nitra zo dňa 15. decembra 2021 sp. zn. 19C/50/2017 vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť\nzmluvnú pokutu, v časti náhrady trov konania a v časti trov konania štátu v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2021 sp. zn. 19C/50/2017 a rozsudok Okresného\nsúdu Nitra zo dňa 15. decembra 2021 sp. zn. 19C/50/2017 vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť\nzmluvnú pokutu, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách štátu v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2021 sp. zn. 19C/50/2017 z r u š u je a vec v\nrozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.\nDovolanie vo zvyšnej časti z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 20. októbra\n2021 sp. zn. 19C/50/2017 konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 554,70 eura zastavil (I. výrok),\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 224 200,98 eura spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 5,05 % ročne zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku (II. výrok) a povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za\nkaždý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku (III. výrok). Rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (IV.\nvýrok). Dopĺňacím rozsudkom z 15. decembra 2021 sp. zn. 19C/50/2021 rozhodol, že štát má voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom\nprvej inštancie samostatným uznesením. Vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 20.12.2012 žalobca\nako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili písomnú zmluvu o bezúročnej pôžičke vo výške 250 000\neur, poskytnutej v hotovosti veriteľom dlžníkovi v deň podpisu zmluvy. Dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť\nnajneskôr do 30.07.2015. Pre prípad omeškania sa zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo\nvýške 0,05 % ročne za každý deň omeškania. Dlžník sa zaviazal do úplného splatenia pohľadávky\na jej príslušenstva bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa neuskutočniť žiadne podstatné\n\nzmeny na svojom majetku (nehnuteľnosti, pohľadávky a pod.) najmä založením, predajom, darovaním,\nprevodom, nájmom, vkladom, zabezpečovacím prevodom; bez predchádzajúceho písomného súhlasu\nveriteľa poskytnúť tretej osobe akékoľvek zabezpečenie; informovať o všetkých prípadoch zmeny vo\nsvojej majetkovej či finančnej situácii. Zmluva obsahuje podpisy žalobcu a žalovaného. Žalobca predložil\nvýdavkový pokladničný doklad z 20.12.2012, podpísaný zmluvnými stranami, potvrdzujúci vyplatenie\nbezúročnej pôžičky v sume 250 000 eur žalobcom žalovanému. K obrane žalovaného, že podpisy na\nuvedených dokumentoch nie sú jeho okresný súd uviedol, že zo záverov znaleckého posudku č. 1/2021\nvypracovaného Z.. Ľ. C., znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo vyplýva, že sporný\npodpis na origináli zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 aj sporný podpis na origináli výdavkového\npokladničného dokladu zo dňa 20.12.2012 vyhotovil žalovaný. Podľa znaleckého posudku č. 8/2019\nznalkyne P.. G. C. z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov, skúmaním\nbezprostredného okolia sporných podpisov pod podpisovou doložkou s textom „DLŽNÍK: Z. S.“ na druhej\nstrane zmluvy a v rubrike „podpis príjemcu“ na predloženom pokladničnom doklade nebolo zistené\nžiadne mechanické poškodenie povrchovej vrstvy nosného dokladu - papiera, takže neboli nájdené\nžiadne stopy po gumovaní okrem kontúr samotných podpisov, ktoré by svedčili o použití mechanického\nfalšovania. Obidva sporné podpisy sú vyhotovené druhovo zhodným písacím prostriedkom s náplňou\npasty modrej farby zhodného farebného odtieňa, t. j. na ich vyhotovenie nebola použitá žiadna z\nmetód technického falšovania. Hoci sa žalovaný so závermi znaleckého posudku č. 1/2021 Z.. Ľ.\nC. žalovaný nestotožnil a v priebehu konania žiadal o odročenie pojednávania, aby bolo možné\npožiadať iného znalca na zodpovedanie rovnakých otázok, napriek odročovaniu pojednávaní počas\nniekoľkých mesiacov žalovaný iný znalecký posudok súdu nepredložil. Žalovaným navrhované znalecké\ndokazovanie spočívajúce v preskúmaní identity tlačeného písma na obidvoch stranách spornej zmluvy\no pôžičke okresný súd nevykonal, lebo žalovaný tento návrh na vykonanie dokazovania neuplatnil\nvčas - predniesol ho až na pojednávaní dňa 20.10.2021, 4 roky po začatí konania. Jeho námietky\nvo vzťahu k posúdeniu pravosti výdavkového pokladničného dokladu, vyhotoveného len na jednej\nstrane a jednom liste papiera, podpísanom žalovaným, neobstoja, pretože pravosť listinného dôkazu\nmal okresný súd po vykonaní dokazovania preukázanú. Aplikujúc § 657, § 145 ods. 1, 2, § 101 a §\n40a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie žalobe (po jej čiastočnom späťvzatí) vyhovel. Obranu\nžalovaného založenú na tvrdení, že si od žalobcu požičal „len“ 30 000 eur považoval za nedostatočnú\npre spochybnenie tvrdení žalobcu o poskytnutí pôžičky v žalovanej sume. Žalovaný síce preukázal, že\ndňa 13.02.2014 svojmu synovi previedol na účet sumu 30 000 eur, z ktorej jeho syn následne uhradil prvú\nčasť kúpnej ceny na kúpu bytu. Táto skutočnosť ale nespochybňuje, že žalovaný si od žalobcu mohol\npožičať aj vyššiu sumu. Poskytnutie sumy vo výške 250 000 eur žalobcom žalovanému nespochybnil\nani jeden zo žalobcom navrhnutých a na pojednávaní vypočutých svedkov, ktorí o pôžičke vedeli len z\nrozprávania žalovaného.\n1.1. V časti zmluvnej pokuty súd prvej inštancie vychádzal z § 544 ods. 1, 2 a § 545 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a uviedol, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca voči žalovanému uplatnil s\npoukazom na čl. II. stranami zmluvy o pôžičke, ktorým sa žalovaný zaviazal, že v prípade nesplatenia\npôžičky v deň, kedy sa stane pohľadávka z poskytnutia pôžičky splatnou, je povinný zaplatiť veriteľovi\nzmluvnú pokutu vo výške 0,05 % ročne za každý deň omeškania. Ide o dohodu platnú. Žalovaný sa\ndostal do omeškania s vrátením pôžičky. Uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu popri nároku na úroky\nz omeškania pripúšťa i platná právna úprava. Výšku zmluvnej pokuty 0,05 % denne z dlžnej sumy, čo\nzodpovedá sadzbe 18,25 % ročne, nie je možné považovať za neprimeranú. Žalobcovi vznikol nárok\nna zmluvnú pokutu počnúc dňom, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením pôžičky, teda\ndňom 31.07.2015. Od 31.07.2015 do 26.08.2015 bol žalovaný v omeškaní s vrátením sumy 250 000\neur, žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie sumy 3375 eur. Dňa 26.08.2015 žalovaný sumu 30\n000 eur vrátil, je však naďalej v omeškaní so splatením zostávajúcej časti pôžičky 220 000 eur, z\nktorej je povinný zaplatiť i zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania odo dňa\n27.08.2015 až do vrátenia pôžičky. Celkovo žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 224\n200,98 eura pozostávajúcej z nesplatenej istiny pôžičky vo výške 220 000 eur, zo sumy vyčíslených\núrokov z omeškania vo výške 825,98 eura a zmluvnej pokuty vo výške 3 375 eur (220 000 eur + 825,98\neura + 3 375 eur = 224 200,98 eura). Žalobcovi priznal nárok na ďalšie úroky z omeškania a zmluvnú\npokutu z dlžnej sumy istiny vo výške 220 000 eur počnúc dňom 27.08.2015 do zaplatenia.\n1.2. Nakoľko žalovaný nesplnil povinnosť vrátiť pôžičku v lehote splatnosti (do 30.07.2015), dostal sa do\nomeškania a v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka mu vznikla povinnosť zaplatiť\núroky z omeškania. Žalobca vyčíslil úroky z omeškania zákonnou sadzbou 5,05 % ročne (nariadenie\nvlády č. 87/1995 Z. z.) počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti pôžičky, t. j. od 31.07.2015. Vzhľadom na\núhradu časti pôžičky v sume 30 000 eur dňa 26.08.2015 vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo\n\nsumy 250 000 eur od 31.07.2015 do 26.08.2015, čo predstavuje 933,90 eura. Pretože žalovaný platbou\nz 26.08.2015 úroky z omeškania čiastočne plnil, žalobca správne vyčíslené úroky z omeškania znížil\no vykonanú úhradu 107,92 eura (933,90 eura - 107,92 eura = 825,98 eura). Žalovaný je tak povinný\nzaplatiť žalovanému úroky z omeškania v sume 825,98 eura aj ďalšie úroky z omeškania vo výške 5,05\n% ročne z dlžnej sumy 220 000 eur od 27.08.2015 do zaplatenia.\n1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“). V konaní bol úspešný žalobca, preto mu priznal náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu (100 %). V časti zastavenia konania posudzoval, ktorá zo strán sporu zavinila\nzastavenie konania. Žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 554,70 eura preto, že nárok zle\nvyčíslil. Možno mu preto pričítať zavinenie na zastavení konania v tejto časti. Z predmetu sporu ide len\no nepatrnú časť konania (0,24 %) tvoriaceho v podstate príslušenstvo žalobcovej pohľadávky, zavinenie\nžalovaného na zastavení konania v tejto časti preto okresný súd osobitne nezohľadňoval. O trovách\nštátu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a neúspešnému žalovanému uložil povinnosť ich náhrady.\n2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej iba „odvolací súd“) rozsudkom z 13. apríla 2022 sp.\nzn. 25Co/22/2022 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti náhrady trov\nkonania a v časti trov konania štátu potvrdil vysloviac, že žalobca má voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd\nviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania uviedol, že žalovaný namietal neochotu okresného súdu vykonať\nnavrhnuté znalecké dokazovanie. Spolu s doručením znaleckého posudku boli strany sporu (žalovaný\n10.02.2021) poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie a vyzvané na uplatnenie dôkazov a\nnámietok voči znaleckému posudku v lehote 10 dní. Žalovaný podal vyjadrenie spochybňujúce závery\nznaleckého posudku, právny zástupca žalovaného požiadal Kriminalistický a expertízny ústav PZ v\nBratislave 14.04.2021 o vypracovanie znaleckého posudku, a tento žiadal okresný súd o predloženie\nspisu podaním doručeným 26.04.2021. Právny zástupca JUDr. Jozef Polák doručil splnomocnenie do\nspisu 18.05.2021 a požiadal o poskytnutie lehoty 4 mesiacov na predloženie znaleckého posudku.\nSpis bol poskytnutý Prezídiu policajného zboru dňa 08.06.2021 a vrátený súdu 14.07.2021. JUDr.\nJozefovi Polákovi bolo odvolané plnomocenstvo, čo bolo doručené súdu 10.09.2021. Žalovaný podaním\nz 13.10.2021 predloženým na pojednávaní 20.10.2021 navrhol nariadenie znaleckého dokazovania\nKriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru. V odvolaní tvrdil, že návrh podal na\npojednávaní, pretože ním súkromne vykonané dokazovanie znalcov v odbore písmoznalectvo preukáže,\nže jeho podpis je napodobnenina. Až po vykonaní súkromného znaleckého dokazovania mu znalec z\nodboru písmoznalectvo otvoril oči a poučil ho, na základe čoho dospel k tomu, že mohlo dôjsť k zneužitiu\nlistiny. Žalovaný pred súdom prvej inštancie žiaden súkromný znalecký posudok ani do rozhodnutia\nodvolacieho súdu nepredložil tak, ako v priebehu konania nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci\nznalecké posudky vypracované v priebehu konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej\ninštancie, že od podania žaloby v roku 2017 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 20.10.2021 mal\nžalovaný dostatočný časový priestor na preukázanie svojho tvrdenia. V priebehu odvolacieho konania\nbola odvolaciemu súdu doručená žiadosť P.. R. M., znalkyne z odboru kriminalistika, kriminalistické\nskúmanie dokumentov, z ktorej vyplýva, že advokát JUDr. Jozef Polák ju požiadal 29.12.2021 o\nvypracovanie znaleckého posudku, ktorý bude použitý v konaní sp. zn. 19C/50/2017. JUDr. Polák však\naktuálne nie je právnym zástupcom žalovaného. Odvolací súd preto na uvedené podanie neprihliadal a\nneprihliadal by na neho ani za situácie, že by bol právnym zástupcom, pretože žiadosť bola podaná až po\nrozhodnutí súdu prvej inštancie a uplynutí odvolacej lehoty obom stranám. Odvolací súd preto rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o\nunesení dôkazného bremena žalobcom. Nezistil ani dôvody aplikácie § 257 CSP o náhrade trov konania\nnavrhovanej žalovaným. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1\nv spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolania.\n3.1. V prvom z nich tvrdil existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Tvrdil, že dodnes niet\ndôkazu o odovzdaní sumy 250 000 eur žalovanému. Ustálené lehoty a dátumy, aj dĺžka uplynuvšieho\nčasu, pokiaľ sa žalobca začal domáhať vrátenia pôžičky, sú sprevádzané rozumnou pochybnosťou až\nnezmyslom. Zmluva o pôžičke vykazuje možnosť vyhotovenia kompilátu dvoch listov pri zmenenom\ntexte na prvom liste a pri využití originálnych podpisov. Žalobca poznal majetkové pomery žalovaného,\nnapriek tomu mu mal požičať štvrť milióna eur bez záložného práva a bez súhlasu manželky žalovaného.\nZmluva o pôžičke 250 000 eur bola predložená po vymenení prvej strany za listinu o požičaní 30 000\n\neur poukázanú bankovým prevodom. Druhá strana s originálnymi podpismi bola pripojená k prvej strane\nlistiny. Ak je možné treba porovnať, že prvá strana bola spísaná podstatne neskôr ako druhá strana s\npodpismi. Iné pôžičky, ktoré mal žalobca poskytnúť iným subjektom pripúšťajú úvahu, či mal žalobca\ntoľko peňazí, aby mohol toľkým a toľko veľa požičať. Až v súčasnosti podané trestné oznámenie môže\npomôcť objasniť viditeľné úpravy na výdavkovom pokladničnom doklade, z ktorého je číslica 2 pripísaná\na pôvodná číslica 3 prepísaná na 5. Namietol tiež nevykonanie odvolacieho pojednávania. Uviedol, že\ndátum na výdavkovom pokladničnom doklade korešponduje s dátumom, kedy bolo možné odovzdať\nsumu nad 15 000 eur v hotovosti. Súdy sa nedopytovali na odovzdanie a prevzatie sumy 250 000 eur.\nPodľa žalovaného (ďalej aj „dovolateľa“) niet dôkazu o reálnom odovzdaní peňazí. Nespravodlivo začal\nkonať už okresný súd vypočutím žalobcu v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, čo malo za\nnásledok nespravodlivý proces a nedostatočný rozsah výsluchu žalobcu.\n3.2. Druhé dovolanie podal žalovaný z dôvodu podľa § 420 písm. e), f) CSP.\n3.2.1. Danosť dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP videl dovolateľ v expresne rýchlom\nrozhodnutí odvolacieho súdu o jeho odvolaniach. Vec bola predložená na rozhodnutie odvolaciemu\nsúdu najskôr vo februári 2022, už 13.04.2022 bol vyhlásený dovolaním napadnutý rozsudok. Priemerná\ndoba trvania obdobných konaní na odvolacom súde sa pritom počíta v rokoch. Žalovanému nebolo\noznámené číslo odvolacieho konania, nebol mu sprístupnený elektronický spis ani oznámené zloženie\nsenátu, čím bol vylúčený z možnosti uplatniť svoje právo v zmysle § 52 ods. 1 CSP. Z týchto skutočností\npodľa dovolateľa vyplýva existencia vzťahu medzi namietanými sudcami odvolacieho súdu a žalobcom,\nodôvodňujúceho pochybnosť o nezaujatosti sudcov odvolacieho súdu.\n3.2.2. V spojení s § 420 písm. f) CSP dovolateľ vytýkal, že rozhodnutia súdov nižších inštancií\nvychádzajú zo skutkových okolností nepodložených vykonaným dokazovaním. Zdôraznil, že žalovaný\nnemá právnické vzdelanie a od počiatku sporu nebol právne zastúpený, no súdy napriek tomu aplikovali\nsudcovskú koncentráciu konania. Poukázal tiež na to, že súdy odignorovali fakt, že v rozhodnom období\ndošlo ex lege niekoľkokrát k predĺženiu zákonom stanovených lehôt na uskutočnenie podaní v spojení\ns protipandemickými opatreniami. Iba znaleckým dokazovaním vykonaným podľa návrhu žalovaného\nz 20.10.2021 bolo možné získať zistenia významné pre konečné rozhodnutie. Namietol zamietnutie\njeho návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom v zmysle uvedeného procesného návrhu.\nUvedený návrh žalovaný predniesol 20.10.2021, pretože bol presvedčený, že nepodpísal zmluvu o\npôžičke. Až po vykonaní súkromného znaleckého dokazovania znalec z písmoznalectva žalovanému\n„otvoril oči“ a poučil ho, že ak je podpis pravý, mohlo dôjsť k zneužitiu inej listiny, v ktorej sa upravil\ntext tak, aby zostal podpis pôvodnej listiny a prvá strana sa upravila podľa predstáv žalobcu. Až\nvtedy sa žalovaný dozvedel, že je možné na posúdenie spornej zmluvy o pôžičke požiadať o grafickú\ndiagnostiku písma. Tvrdil tiež arbitrárnosť rozhodnutí súdov nižších inštancií, ktoré sa nevysporiadali\nso všetkými pre rozhodnutie dôležitými okolnosťami. Z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu\nprvej inštancie žalovaný do vyhlásenia rozsudku nestihol predložiť kvalifikovaný dôkaz o sofistikovanom\npodvode, ktorý žalobca uskutočnil úpravou pôvodnej zmluvy o pôžičke na sumu 30 000 eur. Tvrdil tiež,\nže boli preukázané pochybnosti o pravosti a správnosti súkromných listín predložených žalobcom ako\ndôkaz. Namietal aj priznanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220\n000 eur od 27.08.2015 do zaplatenia predstavujúcej 18,25 % ročne ako úžerníckej. Odkaz súdu prvej\ninštancie na podobný prípad nemôže podľa dovolateľa obstáť, pretože išlo o obchodnoprávne konanie. V\nzávere druhého dovolania žalovaný tvrdil nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu,\njeho vydanie bez náležitého zistenia skutkového stavu, na podklade nezákonne získaných dôkazov a\npredčasne. Zdôraznil zásadu spravodlivosti.\n4. Žalobca vo vyjadrení k prvému dovolaniu žalovaného (podanému prostredníctvom Advokátska\nkancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o.) uviedol, že žalovaný v dovolaní neuvádza žiaden vecný relevantný\ndôvod, ktorý by mohol viesť k záveru, že odvolací súd nenariadením odvolacieho pojednávania porušil\nprocesné právo žalobcu. Žalovaný nebol okrem obštrukcií už v konaní pred okresným súdom schopný\npreukázať žiadne zo svojich obmieňajúcich sa tvrdení. V dovolaní prichádza s v poradí treťou verziou\nobrany o možnej kompilácii dvoch listov zmluvy a prepisovaní a pripisovaní číslic na výdavkovom\npokladničnom doklade. Na súde prvej inštancie pritom tvrdil, že sú falšované iba jeho podpisy. Žiaden z\ndovolacích dôvodov nebol naplnený, navrhol preto zamietnutie dovolania s priznaním nároku na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Vo vyjadrení k druhému dovolaniu žalovaného (podanému prostredníctvom advokáta JUDr. Jozefa\nPoláka) žalobca uviedol, že okresný súd v bode 57. odôvodnenia rozsudku zrozumiteľne zdôvodnil svoj\npostup k otázke nevykonania ďalšieho znaleckého posudku s ohľadom na koncentráciu a hospodárnosť\n\nsúdneho konania. Zmluva o pôžičke skúmaná znalkyňou P.. C. bola vyhotovená na liste papiera formátu\nA4 obojstranne potlačeného textovými zápismi, čo vyvracia legendu žalovaného o údajnom zamieňaní\nstrán zmluvy. Manželka žalovaného ako svedkyňa priznala, že s ohľadom na obsah zmluvy o 250\n000 eur boli so žalovaným obmedzení v možnosti disponovať rodinným domom. Od podania odporu\nvoči platobnému rozkazu až po dovolania bol žalovaný počas konania zastúpený štyrmi právnymi\nzástupcami. Na predloženie súkromného znaleckého posudku mal žalovaný 4 a pol roka, keď právna\núprava týkajúca sa protipandemických opatrení nemala vplyv na možnosť navrhovať dôkazy. Skutkové\ntvrdenia žalovaného sa menili výlučne od vývoja dôkaznej situácie. Žalovaný nevymedzil, ku ktorej strane\nsporu alebo právnemu zástupcovi mal mať niektorý z členov odvolacieho senátu pomer a nevie, či mal\npomer k predmetu sporu. Žalovaný v tomto smere neponúka žiaden dôkaz. Dôvodom pre vylúčenie\nsudcu nie sú okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. O\nnezákonnom obsadení senátu žalovaný nepredložil nijaký dôkaz. Žalobca navrhol zamietnutie dovolania\ns priznaním nároku na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací\nsúd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal,\nči sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n7. Vzhľadom na obsah dovolaní, tvorený z väčšej časti vyjadrením nespokojnosti a polemikou dovolateľa\nso skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdov nižších inštancií, musí dovolací súd v prvom\nrade pripomenúť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie ďalšie odvolanie. V rámci\nkonania dovolacieho súdu nie je možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napr.\nrozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo155/2016,\n8Cdo/67/2017). Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších\ninštancií, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového\nstavu sú teda povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy. Prieskum skutkových zistení\ndovolacím súdom spočíva len v kontrole postupu súdu v procese ich zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V\nrámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi\nzávažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné\nalebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by\nmohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n8. Z ustanovenia § 420 písm. e) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo\nnesprávne obsadený súd. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (fair trial) tak, ako je\nvymedzené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) je garancia, aby vo veci rozhodoval správne obsadený súd,\npričom v zmysle čl. 48 ods. 1 prvej vety ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Civilný\nsporový poriadok v § 52 a nasl. upravuje uplatnenie námietky zaujatosti stranou sporu (obsahujúcej\nnáležitosti vymedzené v § 52 ods. 2 CSP) z dôvodov uvedených v § 49 ods. 1 CSP (pomer sudcu k sporu,\nk stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, pre ktorý možno mať odôvodnené\npochybnosti o jeho nezaujatosti) a v lehote podľa § 53 ods. 1 CSP (najneskôr do siedmich dní,\nodkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený). Dovolací súd nasledujúc uvedený\nzákonný postup konštatuje, že tvrdenie dovolateľa o prejednaní a rozhodnutí sporu nie nezaujatými\nsudcami tvoriacimi senát odvolacieho súdu pre rýchlosť prejednania sporu v odvolacom konaní ani iba\nvšeobecné, nijakými konkrétnosťami nešpecifikované tvrdenie o zaujatosti členov odvolacieho senátu\npre pomer k žalobcovi (pričom dovolateľ neuviedol ani to, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel a\nči ich uplatnil najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený)\nnemožno považovať za riadne vznesenú námietku zaujatosti a dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.\ne) CSP dovolateľ uplatnil nedôvodne. Navyše, dovolateľ je zastúpený osobami znalými práva, ktoré by\nmali disponovať aj vedomosťou o tom, že odvolací súd nemá ex lege povinnosť oznamovať stranám\nsporu „číslo“ odvolacieho konania (dovolateľ má asi na mysli spisovú značku konania) ani zloženie\nsenátu (čo urobí na žiadosť strany sporu, ktorá v tomto prípade absentovala). Rovnako k sprístupneniu\nelektronického súdneho spisu pre používateľov registrovaných v rámci portálu elektronických služieb\nsúdnictva Ministerstva spravodlivosti SR je potrebná žiadosť, občiansky preukaz s čipom (eID), čítačka\n\neID a nainštalovaný software a prístupový kód vydaný infocentrom príslušného súdu (pokiaľ osoba nemá\nobčiansky preukaz s čipom).\n9. Najvyšší súd sa ďalej zaoberal dovolacím dôvodom uplatneným podľa § 420 písm. f) CSP, v\nzmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. Hlavnými\nznakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a/ zásah súdu do práva na\nspravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou\nprocesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý\nsúdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie.\nIde napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti). Právo na spravodlivý súdny proces ale neznamená právo na to, aby bola strana sporu\npred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi\nnázormi (I. ÚS 50/2004). Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia\nzákona treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení\nkogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho\nrámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so\nsúdnou ochranou práva.\n10. K námietke dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení rozsudku, jeho nepreskúmateľnosti a\narbitrárnosti treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany\nsporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý\nproces. Naplnené je tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných\nprávnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie\nsú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu\ntvoriacich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť\nsúdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 CSP a\n§ 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,\nvrátane toho, čo uviedli strany sporu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ale nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko,\nGeorgiadis c. Grécko, Higgins c. Francúzsko).\n10.1. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozsudkov odvolacieho aj okresného súdu dovolateľ\nvytkol, že sa súdy nevysporiadali so všetkými pre rozhodnutie relevantnými okolnosťami, konkrétne s\ntým, že žalovaný po oboznámení sa so zmluvou o pôžičke jednoznačne uviedol, že jej listinná podoba\nje falzifikátom pôvodnej zmluvy uzavretej len na sumu 30 000 eur. Obsah spisu uvedenému tvrdeniu\nnezodpovedá. Samotný dovolateľ totiž v dovolaní uvádza, že tvrdenia svedčiace o falšovaní zmluvy o\npôžičke zo dňa 20.12.2012 za použitia písomnej zmluvy o pôžičke z februára 2014 znejúcej na sumu 30\n000 eur predniesol až 20.10.2021. Zmluva o pôžičke znejúca na čiastku 250 000 eur bola predložená\nžalobcom do súdneho spisu na pojednávaní 22.10.2018. Súdy sa s uvedeným tvrdením dovolateľa\nvysporiadali v rámci odôvodnenia svojho procesného postupu v procese dokazovania, kde vysvetlili,\nprečo nepristúpili k nariadeniu ďalšieho dokazovania za účelom preukázania pravdivosti uvedeného\ntvrdenia. Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 zo\ndňa 20. septembra 2022 „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú\nnajčastejšie dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\nprípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide\naj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo\n\npopierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v\nextrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Zo zhora\nuvedeného vyplýva, že dovolacie tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení rozsudkov a ich arbitrárnosti,\nokrem časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty (viď bod 17. tohto rozsudku dovolacieho súdu) obstáť nemôže.\n11. V spojení s § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietol aj vady v procese dokazovania\n(nevykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafická diagnostika). Podľa konštantnej\njudikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle §\n420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k\nzáveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich\nrozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na\nposúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno\nkvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS\n332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové\nzistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve\nna spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), a\nto „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany\nsporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces\nvyplýva aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06).\n12. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,\nči a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov\n(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie\nnávrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je\nvždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.\n12.1. V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd SR rozhodol vo viacerých\nveciach napr. sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019. Vyslovil, že\nprocesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených\nnávrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,\nz akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi\ndôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo vyvráteniu ktorej je\nnavrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého\ndôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou\npotenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého\novereniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním bez dôvodných pochybností\noverené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.\nopomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok\ndôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.\n13. Dokazovanie musí vždy prebehnúť v súlade s procesnými pravidlami, danými v podmienkach\nSlovenskej republiky Civilným sporovým poriadkom, zaväzujúcimi nielen súdy, ale aj strany sporu.\nPripomenúť treba, že prejednávaný spor bol začatý v r. 2017, teda viac ako jeden rok od nadobudnutia\núčinnosti Civilného sporového poriadku (01.07.2016), ktorý zaviedol inštitút koncentrácie sporového\nkonania (sudcovskej - vhodnej v zmysle § 153 aj zákonnej - nutnej v zmysle § 154). Táto zásada\nznamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek, ale iba\nv určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany podliehajúci koncentrácii konania nie je urobený\nvčas, za zákonom určených podmienok nespôsobuje procesnoprávne účinky. Okrem iného to znamená,\nže strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas\n(§ 153 ods. 1 veta prvá CSP), resp. najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie\n\nkončí (§ 154 CSP). Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a\nprostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,\nnávrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne\nnámietky. Na uvedené nadväzuje právna úprava odvolacieho konania, keď v zmysle § 366 písm. d)\nCSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní\npred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol\nuplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n13.1. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro\nvykonanými procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové\ntvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už\nnariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že\npredloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade\ndôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného\ndokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany\nvyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie\nprocesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný\núkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného útoku\na prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhej vete CSP.\nProcesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),\nak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že\npredloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ustanovenie\n§ 153 ods. 2 a 3 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153\nods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon\nprihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať\nmu procesnoprávne účinky).\n14. Dovolateľ omeškanie s prednesom procesného návrhu na vykonanie dokazovania znalcom z odboru\ngrafická diagnostika odôvodnil v podstate tým, že bol právne zastúpený len v období od 01.04.2021 do\n10.09.2021, že v období od 01.04.2021 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštitúcie sa napriek jeho\naktivite nepodarilo predložiť znalecký posudok len z objektívnych dôvodov spočívajúcich v pracovnej\nvyťaženosti znalcov a trvania negatívnych dôsledkov vyhlásenia výnimočného stavu v súvislosti s\npandémiou ochorenia Covid-19 aj tým, že súd prvej inštancie odmietol sprístupniť znalcovi obsah\nsúdneho spisu.\n15. Dovolací súd v dovolacom prieskume nezistil pravdivosť týchto tvrdení. V prvom rade, ako už\nbolo povedané vyššie, dovolateľ predniesol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z\nodboru grafická diagnostika až 20.10.2021. Dovtedy, ako vyplýva z obsahu súdneho spisu (č. l. 332\naž 403) sa snažil o zabezpečenie súkromného znaleckého posudku v snahe vyvrátiť zistenia znalcov\nprezentované v znaleckých posudkoch zabezpečených súdom prvej inštancie (v znaleckom posudku\nč. 1/2021 znalkyne Z.. Ľ. C. z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo a v znaleckom posudku\nč. 8/2019 znalkyne P.. G. C. z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov).\nKriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru podaním z 19.04.2021 požiadal súd prvej inštancie\nna základe objednávky zo 16.04.2021 JUDr. Jozefa Poláka o zapožičanie súdneho spisu. K fotokópii\npredloženej objednávky z 12.04.2021 obsahujúcej vymedzenie otázok znalcovi totožných s otázkami\nvymedzenými súdom prvej inštancie v skôr nariadenom\na medzičasom aj vykonanom znaleckom dokazovaní, bola pripojená aj fotokópia plnomocenstva\nudeleného žalovaným JUDr. Jozefovi Polákovi dňa 01.04.2021 na zastupovanie v súdnom konaní\nOkresného súdu Nitra sp. zn. 11C/52/2017, ktoré dovtedy v dispozícii súdu nebolo. Okresný súd v\npísomnej odpovedi z 26.04.2021 uviedol, že zapožičanie spisu nie je možné z dôvodu nariadeného\ntermínu pojednávania na deň 02. júna 2021. Až dňa 18.05.2021 žalovaný okresnému súdu oficiálne\noznámil, že vypovedal plnomocenstvo svojmu dovtedajšiemu zástupcovi JUDr. Kochanskému a svojím\nzastúpením poveril JUDr. Jozefa Poláka. Tento podaním z 24.05.2021 požiadal okresný súd o odročenie\npojednávania určeného na 02. júna 2021 so žiadosťou o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého\nposudku na dobu štyroch mesiacov a o zapožičanie spisu Kriminalistickému a expertíznemu ústavu\nPolicajného zboru. Následne okresný súd z dôvodu hospitalizácie právneho zástupcu žalovaného\nzmenil termín pojednávania z 02.06.2021 na 30.06.2021. Po doručení ďalšej žiadosti žalovaného o\nodročenie termínu pojednávania a žiadosti o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku\n\na žiadosti o zapožičanie súdneho spisu uvedenému znalcovi na 2 týždne súd prvej inštancie\nzmenil termín pojednávania na deň 13.09.2021 a súdny spis Kriminalistickému a expertíznemu\nústavu Policajného zboru zapožičal; k jeho vráteniu okresnému súdu došlo 14.07.2021. Následne\nprávny zástupca žalovaného požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 13.09.2021 pre\npráceneschopnosť žalovaného a vzápätí bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o vypovedaní\nplnomocenstva pre JUDr. Jozefa Poláka z 10.09.2021. Súd prvej inštancie pojednávanie určené na\ndeň 13.09.2021 v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu odročil na 20.10.2021 a náhradný\ntermín pojednávania stanovil na 27.10.2021. Na pojednávaní 20.10.2021 žalovaný predniesol návrh na\ndoplnenie dokazovania za účelom preskúmania identity tlačeného písma na obidvoch stranách spornej\nzmluvy o pôžičke tak, aby boli zodpovedané otázky, či išlo o zhodnú tlačiareň, o zhodný font písma a\nči je možné zistiť, že obe strany listiny boli vyhotovené v jednom čase alebo v rozdielnom časovom\nobdobí s preskúmaním, či nebolo niečo prepisované alebo dopisované na výdavkovom pokladničnom\ndoklade a či všetko bolo napísané v tom istom čase. Dňa 15. marca 2022, teda už v prebiehajúcom\nodvolacom konaní bola súdom doručená žiadosť P.. R. M., znalkyne z odboru kriminalistika, odvetvia\nkriminalistické skúmanie dokumentov (oslovenej JUDr. Jozefom Polákom dňa 29. decembra 2021, kedy\nžalovaného nezastupoval) o predloženie uvedenej zmluvy o pôžičke a výdavkového pokladničného\ndokladu za účelom ich podrobenia graficko-diagnostickému skúmaniu.\n15.1. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný doteraz v súdnom konaní nepredložil avizovaný súkromný\nznalecký posudok, hoci súdny spis bol žalovaným označenému znalcovi Kriminalistickému a\nexpertíznemu ústavu Policajného zboru predložený, aj keď dovolateľ tvrdil vo vzťahu k súčinnosti zo\nstrany okresného súdu opak.\n15.1.1. Tvrdenie o pracovnej vyťaženosti znalcov (ktorí súdny spis sami vrátili okresnému súdu\n14.07.2021) ako dôvode včasného nepredloženia súkromného znaleckého posudku žalovaný prvýkrát\n(bez preukázania jeho pravdivosti) predniesol až v dovolacom konaní.\n15.1.2. Pokiaľ ide o tvrdenia (rovnako prvýkrát prednesené až v dovolacom konaní) o trvaní negatívnych\ndôsledkov vyhlásenia výnimočného stavu v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19, tu dovolací súd\npoukazuje na to, že žalovaný od 01.04.2021 vykonával opatrenia smerujúce k predloženiu súkromného\nznaleckého posudku plynulo. Navyše, núdzový stav bol v súvislosti s ochorením Covid-19 podľa\nsamotného dovolateľa vyhlásený v obdobiach od 16. marca 2020 do 13. júna 2020, od 01. októbra\n2020 do 14. mája 2021 a od 25. novembra 2021 do 22. februára 2022; teda v období od 15.05.2021\ndo 24.11.2021 núdzový stav vyhlásený nebol. Pre korektnosť dovolací súd poukazuje na skutočnosť,\nže zákon č. 67/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov, na ktorý poukazuje dovolateľ, sa vzťahoval na\nniektoré mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19\nvo finančnej oblasti; pre oblasť justície platil zákon č. 62/2020 v znení nesk. predpisov. V zmysle tejto\nprávnej úpravy lehoty určené na vykonanie procesného úkonu neplynuli najskôr od 27. marca 2020 do\n30. apríla 2020, neskôr došlo k (poslednej) zmene tak, že uvedené lehoty neplynuli do 28. februára 2021.\n15.1.3. Ani dovolacie tvrdenie, že žalovaný bol právne zastúpený len v období od 01.04.2021 do\n10.09.2021 nie je korektné. Z obsahu spisu je zrejmé, že odpor proti vydanému platobnému rozkazu\nžalovaný podal zastupovaný právnickou firmou LawService, s. r. o, Zvolen na základe plnej moci\nudelenej 10.04.2017, teda ešte pri mimosúdnych rokovaniach a pred začatím samotného súdneho\nkonania. Z dôvodu vypovedania tejto plnej moci žalovaný vzápätí splnomocnil svojím zastúpením (v\nseptembri 2019) advokáta JUDr. Kochanského, ktorému plnú moc vypovedal podľa svojho oznámenia\nz 18.05.2021 a svojím zastúpením poveril advokáta JUDr. Jozefa Poláka (01.04.2021), ktorému plnú\nmoc vypovedal 10.09.2021.\n16. Žalovaný až 20.10.2021 (po takmer 4 rokoch trvania sporu) zmenil dovtedy zvolený spôsob procesnej\nobrany spočívajúci v popieraní pravosti svojho podpisu na zmluve o pôžičke z 20.12.2012 za tvrdenia\no falšovaní uvedenej zmluvy ako takej. Keďže ani v prípade koncentrácie konania nemožno vylúčiť, že\npredloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade\ndôvodné, dovolací súd posudzoval včasnosť predloženia návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania v\nkontexte konkrétnych okolností prípadu. Tak ako súdy nižších inštancií upriamuje pozornosť na výpoveď\nsvedkyne Z. S. na pojednávaní dňa 20. októbra 2021, ktorá (č. l. 406) na otázku, kedy bola robená\nstrecha na rodinnom dome v jej vlastníctve a vo vlastníctve žalovaného uviedla, že nevie a priznala, že\nmali obmedzenú možnosť nakladať s prostriedkami, kúpiť, predať, čo vyplývalo zo zmluvy na 250 000\neur (bod 10. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Dovolací súd zobral do úvahy aj skutočnosť,\nže podľa (aj) dovolacích verzií žalovaného mala byť písomná zmluva o požičaní 250 000 eur vyhotovená\ntak, že z písomnej zmluvy o požičaní 30 000 eur zhotovenej na dvoch listoch papiera bol použitý druhý\nlist papiera obsahujúci na druhej strane podpisy zmluvných strán, na prvú (čistú) stranu ktorého mal byť\n\nvyhotovený text zmluvy o požičaní 250 000 eur. Z tvrdení strán sporu tiež vyplýva, že zmluva o požičaní\n30 000 eur bola uzavretá vo februári 2014, pričom zmluva o pôžičke na sumu 250 000 eur je opatrená\n(skorším) dátumom vyhotovenia 20.12.2012, umiestneným na jej druhej strane (ktorá mala byť použitá\nbez zásahov z neskôr uzavretej zmluvy na čiastku 30 000 eur) nad podpismi zmluvných strán. Vo vzťahu\nk príjmovému pokladničnému dokladu žalovaný tvrdil iba prepis číslice 3 (v sume 30 000) na číslicu\n5, predpísanie číslice 2 pred číslicu 3, resp. 5 a dopísanie číslice 0; neuviedol však, prečo je napriek\nuvedenému v rubrike suma slovom uvedený výraz dvestopäťdesiat tisíc, ktorý pri skúmaní voľným\nokom nenesie známky prepisovania. Uzavrieť preto možno, že okresný súd nepochybil, keď na tieto\nprostriedky procesného útoku žalovaného neprihliadol, lebo by to vyžadovalo odročenie pojednávania\nna bližšie neurčenú dobu, preto ustanovenie § 153 ods. 2 CSP neporušil, naopak, postupoval v súlade\ns jeho dikciou. Odvolací súd zas aplikujúc § 366 CSP nemohol na žalovaným produkované novoty v\nodvolacom konaní prihliadať, keďže žalobca v odvolacom konaní prednesené prostriedky procesného\nútoku mal a mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd striktne aplikoval procesnú\nprávnu úpravu týkajúcu sa dokazovania a koncentrácie konania (ktorej prijatím zákonodarca sledoval\nposilnenie hospodárnosti konania spočívajúce v jeho nepredlžovaní neustálym predkladaním ďalších\ndôkazov). Kľúčovým v tomto smere je zistenie, že dovolateľ netvrdil ani nepreukázal, že by relevantné\ndôkazné návrhy nemohol bez svojej viny uplatniť včas už v konaní pred súdom prvej inštancie. Z pohľadu\nkoncentrácie konania je poukaz dovolateľa na uznesenie najvyššieho súdu z 24. februára 2010 sp. zn.\n4Cdo/13/2009 irelevantný (navyše uvedené rozhodnutie sa zaoberá dôkazným bremenom v prípade\npopretia pravosti súkromnej listiny jej (jediným) vystaviteľom, keď v prejednávanom spore sa žalovaný\nsnažil poprieť pravosť listiny vystavenej dvomi vystaviteľmi).\n17. Dovolateľ namietol aj priznanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo\nsumy 220 000 eur od 27.08.2015 (t. j. v III. výroku rozsudku okresného súdu) v neprimeranej výške.\nZ obsahu spisu vyplýva, že okresný súd aplikoval § 544 ods. 1, 2 a § 545 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka vychádzajúc z čl. II. zmluvy o pôžičke z 20.12.2012, v ktorom sa žalovaný zaviazal v prípade\nporušenia tam vymedzenej povinnosti zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % ročne za\nkaždý deň omeškania a uviedol, že výšku zmluvnej pokuty 0,05 % denne z dlžnej sumy, zodpovedajúcu\nsadzbe 18,25 % ročne, nie je možné považovať za neprimeranú. Odvolací súd sa k odvolacej námietke\nvzťahujúcej sa na zmluvnú pokutu nevyjadril, čím zasiahol do práva na spravodlivé súdne konanie\nžalovaného. Dovolací súd vzhľadom na zmluvné dojednanie o výške zmluvnej pokuty 0,05 % ročne\nza každý deň omeškania a priznanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne považuje rozsudok\nokresného súdu za arbitrárny. Rovnako dáva do pozornosti, že primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty\nv občianskoprávnom spore dvoch fyzických osôb nemožno odvíjať od jej porovnania s hodnotením\nprimeranosti zmluvnej pokuty v obchodnoprávnom spore tak, ako to urobil súd prvej inštancie.\n18. Na základe zhora uvedeného dovolací súd vyhodnotiac dôvody dovolania uzatvára, že s výnimkou\nčasti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, nezistil existenciu dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu\nspočívajúceho v existencii vady zmätočnosti v intenzite zakladajúcej porušenie práva žalovaného na\nspravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP]. Dovolací súd preto v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty a v\nzávislom výroku o trovách konania (vrátane trov konania štátu) zrušil rozsudok odvolacieho aj okresného\nsúdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec v uvedenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie (§ 449 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 450 CSP). Vo zvyšnej časti dovolanie podľa § 448 CSP\nzamietol.\n19. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n20. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Co/22/2022", "guid": "c0896d91-2103-4f09-952c-4f6f1948b7e3:459d4cba-d982-4e18-8f6c-7b22051dc5c5", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0a463d2e-96b2-422a-85a5-8aa61c87ac96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1"}, {"guid": "ussr:e25d46c3-4a3a-44f0-ae11-cceed8bcc923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 336/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 336/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:01908e09-3d56-401b-9de5-abd52780fdc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 29. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 16. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-16", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "5e3ea0b2-798c-4de2-8793-44b369967a71:c5a2c03c-ab47-42ad-bc48-8947598437e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1"}], "citovane_v": [{"guid": "16a20350-1618-46d8-a45e-dd68e7da683b:b846febe-8577-46d2-8d77-4b0f07ef1860", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4423200553.1", "spisova_znacka": "15Co/47/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/47/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4423200553.1"}]}