{"guid": "0e55fd0a-87c9-4a6c-a3eb-643216930a2a:e52c5148-67d4-401a-ba53-2782dab1a515", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4116203091.1", "spisova_znacka": "6Cdo/191/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/191/2020 z 30. 1. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2023, sp. zn. 6Cdo/191/2020, ECLI:SK:NSSR:2023:4116203091.1", "identifikacne_cislo": "4116203091", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2023-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 258/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a3e8942d-a1ac-4680-9709-9b4ff96dc1f5", "datum": "2024-05-23", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-42i", "nazov": "§ 42i zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-42i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-42i"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/330#paragraf-42i", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e52c5148-67d4-401a-ba53-2782dab1a515", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4116203091.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4116203091.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4116203091.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/191/2020\n4116203091\n30. 01. 2023\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2023:4116203091.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň: 1/ AGROSPOL 5.TM, s.r.o., so sídlom Hlavná 142,\nTesárske Mlyňany IČO: 34 118 381 a 2/ TerraInvestment, s.r.o., so sídlom Hlavná 124, Tesárske Mlyňany,\nIČO: 47 157 658, obe zastúpené JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47\n249 650, proti žalovanému: Ing. Juraj Vodný, samostatne hospodáriaci roľník, IČO: 31 838 138, miesto\npodnikania: Štefana Moyzesa 274, Tesárske Mlyňany, o vydanie kukurice alternatívne o náhradu škody,\nvedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/84/2016, o dovolaní žalobkýň 1/ a 2/ proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/324/2018 zo 6. februára 2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyne 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej\nsúdom prvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 10C/84/2016-320 z 13. júna 2018 zamietol žalobu a zároveň\nžalovanému priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v súlade s uznesením\nKrajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/208/2017 z 29. marca 2018, ktorým bol prvý rozsudok súdu\nprvej inštancie z 12. decembra 2016 zrušený, ktorým právnym názorom bol viazaný a považoval za\npreukázané, že žalovaný je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom pozemkov, ktoré obsiali žalobcovia 1/\na 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) osivom kukurice na jar 2014, ktorej úrodu zožal žalovaný na jeseň 2014\na žalobcom ju nevydal a ani nezaplatil jej hodnotu. Žalobkyne (ďalej aj „žalobcovia“) boli preto podľa\nzáverov odvolacieho súdu povinní preukázať, že mali právo na týchto pozemkoch zasiať a pozbierať\núrodu, ktorú skutočnosť odvolací súd nepovažoval za preukázanú, pričom ju žalobcovia nepreukázali\nani po doplnení dokazovania na súde prvej inštancie po zrušení prvého rozsudku. V konaní však zostalo\nsporné, či Poľnohospodárske družstvo Tesárske Mlyňany (ďalej aj „družstvo“) ako prenajímateľ uzavrelo\nso žalobcom 1/ ako nájomcom, dňa 2.1.1996 platne nájomnú zmluvu, ktorej predmetom mali byť sporné\npozemky, pretože žalovaný v konaní namietal najskôr jej existenciu a potom predložený súpis parciel,\no ktorom tvrdil, že nebol jej súčasťou. Pretože nájomná zmluva bola súdu predložená v písomnej\nforme, bolo tým preukázané, že bola uzavretá, pričom aj bola podpísaná oboma zmluvným stranami.\nV predmete nájomnej zmluvy nebola poľnohospodárska pôda a iná pôda bližšie označená a zo zmluvy\nnevyplývalo, že by jej súčasťou mal byť predložený súpis parciel, nebola zmluva v tejto časti určitá,\na preto je podľa prvoinštančného súdu s poukazom na § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka\nneplatná, pričom ani z výpovede svedka - správcu konkurznej podstaty družstva nebolo preukázané,\nže by si z nej nájomca plnil svoje povinnosti a platil za uvedené pozemky nájomné. Keďže nájomná\nzmluva nie je v uvedenej časti platná, tak nie sú platné ani dohody, ktoré následne uzavrel žalobca 1/\nso žalobcom 2/, ktorými prenechal niektoré pozemky do užívania žalobcovi 2/. V spore nebolo sporné\na výpisom z obchodného registra aj preukázané, že na majetok družstva bol uznesením z 18.12.1997\nvyhlásený konkurz. Pretože zákonom č. 571/2007 Z. z. o zmene zákona o pozemkových úpravách s\núčinnosťou od 1.1.2008 bol § 15 zákona č. 330/1991 Zb. zrušený a do uvedeného zákona bol doplnený §\n\n42i o tom, že rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu urýchleného usporiadania\nvlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť, okrem iného, dňom nadobudnutia právoplatnosti\nuznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku, a to aj vtedy, ak\ntakéto rozhodnutie bolo vydané pred 1.1.2008, stratili uvedené rozhodnutia Pozemkového úradu v Nitre\no schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych\na užívacích pomerov, z ktorých odvodzovali svoje užívacie právo k sporným pozemkom žalobcovia, k\n1.1.2008 platnosť, pretože na majetok družstva bol v tom čase vyhlásený konkurz. Pretože nájomná\nzmluva a ani dohody nie sú v časti týkajúcej sa sporných pozemkov platné a keďže od 1.1.2008\nsa užívateľské pomery k týmto pozemkom vrátili do stavu pred vydaním rozhodnutí pozemkovým\núradom, neboli žalobcovia 1/ a 2/ na jar 2014, kedy sporné pozemky obsiali osivom kukuricou ich\noprávnenými užívateľmi, ale ich oprávneným užívateľom bol žalovaný, ktorý bol vlastníkom, resp.\nspoluvlastníkom týchto pozemkov. Žalobcovia neboli oprávnenými držiteľmi pozemkov, boli povinní\npozemky vydať žalovanému, čo však neurobili, ani po výzve žalovaného uskutočnenej v súlade s\nvyjadrením odvolacieho súdu, naopak na pozemkoch ďalej hospodárili, čím obmedzovali vlastnícke\nprávo žalovaného, ktorý sám chcel na pozemkoch vykonávať poľnohospodársku činnosť. Pretože\nod žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby strpel opakované bezdôvodné obsievanie jeho\npozemkov žalobcami, ktorí sa bez právneho titulu rozhodli na svoj vlastný prospech ich užívať, hoci už\nv predchádzajúcich rozhodnutiach súdu boli vymedzené ich povinnosti voči žalovanému a pretože na\nprávne vzťahy neoprávneného držiteľa a vlastníka a nároky z nich nie je možné z dôvodu špeciálnej\núpravy v Občianskom zákonníku použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o vydaní\nbezdôvodného obohatenia, súd žalobu žalobcov o vydanie kukurice zamietol bez toho, aby sa zaoberal\notázkou jej vlastníctva. Pretože žalovaný kukuricu nezničil, ale ju pokosil po odpadnutí hrozby trestného\nstíhania, a to v rámci výkonu svojho užívacieho práva k pozemkom, ktoré mu patrí, nemožno tento jeho\npostup chápať ako porušenie právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka a ani ako postup\nodporujúci § 415 Občianskeho zákonníka, a preto podľa prvoinštančného súdu nie je žaloba ani v časti\npožadovanej náhrady škody dôvodná, a zamietol ju.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov potvrdil rozsudkom sp. zn.\n9Co/324/2018 zo 6. februára 2020 rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanému voči žalobcom 1/ a\n2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že prejednávajúc\npodané odvolanie žalobcov 1/ a 2/, bolo potrebné ustáliť, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že\nrozhodnutia Pozemkového úradu v Nitre o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania\nurýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, z ktorých odvodzovali svoje užívacie právo\nk sporným pozemkom žalobcovia, stratili platnosť, pretože na majetok družstva bol vyhlásený konkurz,\ns takýmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožnil. Rozhodnutím Pozemkového úradu v Nitre zo dňa\n03.05.1992 číslo: 8/91 a z 08.11.1995 číslo: 38/95, bolo podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o\npozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom\nfonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) schválené urýchlené\nusporiadanie vlastníckych a užívacích poľnohospodárskych pomerov k predmetným pozemkom a tieto\npozemky boli dané do dočasného užívania Poľnohospodárskemu družstvu v Tesárskych Mlyňanoch.\nPredmetné družstvo tieto pozemky nájomnou zmluvou (02.01.1996) dalo do užívania žalobcovi 1/.\nNa Poľnohospodárske družstvo Tesárske Mlyňany bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n18.12.1997 č. k. Z-2-33K 266/96-75 vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený rozhodnutím súdu zo dňa\n18.05.2017 po splnení rozvrhového výťažku a družstvo bolo k 30.11.2017 vymazané z obchodného\nregistra.\n3. Odvolací súd z ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. v znení účinnom od 01.01.2008 ustálil,\nže rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania\nvlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu\no začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku (nie k 01.01.2008, tak ako\nkonštatoval súd prvej inštancie). Z uvedeného dôvodu preto, pokiaľ družstvo dňa 02.01.1996 uzatvorilo\nso žalobcom 1/ nájomnú zmluvu, táto dňom právoplatnosti vyhlásenia konkurzu na majetok družstva\nstratila platnosť a dňom 01.01.2008, kedy predmetné ustanovenie zákona (§ 42i zákona č. 330/1991\nZb.) nadobudlo účinnosť, stratila i účinnosť. Týmto dňom žalobca 1/ stratil právo disponovať, nakladať a\nužívať predmetné nehnuteľnosti. Preto za situácie, ak dňa 01.03.2014 uzavrel so žalobcom 2/ dohodu o\nužívaní týchto pozemkov na obdobie od 01.03.2014 do 31.12.2014 a následne do 31.12.2015, nemohla\ntáto dohoda byť platne uzavretá. Preto je potrebné konštatovať, že žalobca 1/ a následne i žalobca 2/\nv dobe rozhodnej v tomto konaní (apríl až december 2014) neboli oprávnení na užívanie predmetných\n\npozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, a ak dané pozemky užívali, užívali ich bez právneho\ndôvodu. V tomto ohľade stratila potom odvolacia argumentácia žalobcov vo vzťahu k určitosti nájomnej\nzmluvy súvisiacej so špecifikáciou nehnuteľností akékoľvek opodstatnenie, a preto sa už odvolací súd\ntouto argumentáciou nezaoberal. Pokiaľ žalobcovia namietali neprípustnosť retroaktívneho pôsobenia\nustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb., i na právne vzťahy pred 01.01.2008, uviedol, že ustanovenie\n§ 42i zákona č. 330/1991 Zb. vo svojom znení priamo zakotvuje, že táto zákonná úprava platí aj vtedy,\nak rozhodnutie bolo vydané pred 01.01.2008. V tomto ohľade potom nebol dôvod polemizovať o časovej\npôsobnosti tejto právnej normy. Poukázal aj na výklad ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. v inom\nspore, rovnako medzi stranami tohto sporu, ktorý bol vedený na Krajskom súde v Nitre vo veci sp. zn.\n25Co/21/2019, obdobne aj na vec pred Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 19Co/115/2016.\n4. Odvolací súd uzavrel, že oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je\nso zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí alebo vykonáva právo pre seba.\nDobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,\nči držiteľ je, alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho\nhľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)\nopatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,\nnemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno\nhovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.\nOspravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou\nmierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.\nOmyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej\nznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia\nprávnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva)\nuznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo\nsamej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného\nustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.\nLen výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a\npripúšťa rôzny výklad (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/30/2010). Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že ako držitelia\nboli dobromyseľnými (oprávnená držba nevlastníka), s uvedeným nemožno súhlasiť, keď právny omyl\ndržiteľa, vychádzajúc z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona (§ 42i zákona č.\n330/1991 Zb.), nie je omyl ospravedlniteľný a nezakladá tak dobromyseľnosť držby s podmienkou\ndobromyseľnosti po celú dobu jej trvania.\n5. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne citoval ustanovenie § 131 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, v zmysle ktorého neoprávnený držiteľ nenadobúda vlastníctvo k plodom a je povinný plody\na úžitky vydať jeho vlastníkovi. Medzi základné práva vlastníka totiž patrí právo požívať plody a úžitky\nveci, ktorá mu patrí. Prírastkom je pritom všetko, čo vzíde z vlastníkovej hlavnej veci. Za prírastky sa\npovažujú jednak prirodzené plody, a jednak plody civilné. Prirodzenými plodmi sú prírastky plodonosnej\nveci, sú to najmä plody zeme (pôdy), t. j. čo sa na nej urodilo (napr. ovocie, zelenina) a mláďatá zvierat.\nVychádzajúc potom z občianskoprávnej zásady, že vlastnícke právo k plodom patrí vlastníkovi hlavnej\nveci, (pokiaľ v prípade ich oddelenia od hlavnej veci vlastnícke právo nezíska niekto iný), ako i zo zásady,\nže právo vlastníka na prírastky veci tvorí súčasť obsahu vlastníckeho práva, a teda, že prírastky sledujú\nosud hlavnej veci, je opodstatnené ustáliť len taký záver, že postup žalovaného ako vlastníka hlavnej veci\n(pôdy) vo vzťahu k jej prirodzeným plodom nebol v rozpore s právnou normou, tak ako neodôvodnene\nžalobcovia namietali.\n6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“)\nprostredníctvom advokáta. Namietali, že:\n(i) V odvolacom konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „C.s.p.“);\n(ii) rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nprávnej otázky, ktorá nebola ešte v praxi dovolacieho súdu riešená (dovolacie dôvody podľa § 432 ods.\n1 C.s.p.).\n7. Žalobcovia sú presvedčení o tom, že v danom prípade došlo zo strany odvolacieho súdu k tak\nzávažnému nesprávnemu procesnému postupu, že žalobcom bolo znemožnené, aby uskutočňovali im\n\npatriace procesné práva v takej miere, že nepochybne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nnakoľko žalobcovia majú za to, že odvolací súd zaťažil konanie vadou tzv. zmätočnosti, spočívajúcou v\nnedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu, najmä jeho odsekov 16. a 17. vyplýva, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil v zásade len\nna výklade a aplikácii ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb., pričom na základe vlastného výkladu\na aplikácie tejto právnej normy skonštatoval, že žalobcovia neboli oprávnení na užívanie predmetných\npozemkov, a ak dané pozemky užívali, mali ich podľa odvolacieho súdu užívať bez právneho dôvodu.\n8. Napriek tomu, že výklad a aplikácia ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. je podľa dovolateľov\nzjavne zásadná a určujúca pre rozhodnutie vo veci, odôvodnenie odvolacieho súdu v tejto zásadnej\nveci spočíva skôr len v konštatácii bližšie náležite neodôvodnených záverov súdu bez toho, aby\nsúd ním uplatnený spôsob výkladu a následnej aplikácie zákonnej normy akokoľvek vysvetlil. Úplne\nabsentuje odôvodnenie o tom, či boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 42i v súvislosti so\nzačatím konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku. Vychádajúc totiž zo zákonného\nznenia ustanovenia § 42i, pre prípad konkurzného konania muselo ísť o konanie, resp. o majetok\npoľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu.\nUvedeným osobitným predpisom je v zmysle odkazu zákon č. 229/1991 Zb., čím sa však súdy pred\naplikáciou ustanovenia § 42i v súvislosti s konkurzným konaním vôbec nezaoberali, súdy pred aplikáciou\ntejto právnej normy vôbec nezisťovali a neustálili (aspoň o tom nie je akákoľvek zmienka v odôvodnení\nsúdnych rozhodnutí), či v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. išlo o majetok, na ktorý sa podľa ustanovenia\n§ 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. vzťahoval zákonný nájom, t. j. že išlo o majetok, na ktorom ku dňu\núčinnosti zákona č. 229/1991 Zb. zanikali práva družstevného užívania, že išlo o združené pozemky\nvlastníkov, ktorí nie sú/neboli členmi poľnohospodárskeho družstva, a či medzi doterajším užívateľom a\nvlastníkom poľnohospodárskeho pozemku nedošlo k inej dohode, tzn. či dňom účinnosti tohto zákona\nalebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, vznikol medzi nimi nájomný vzťah\na bez ďalšieho na vec aplikovali ustanovenie § 42i.\n9. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcov ohľadom aplikácie ustanovenia § 42i (ako ani ďalšími\ndôvodmi odvolania) podľa dovolateľov nijako nevysporiadal, v časti ustálenia podmienok aplikácie\nustanovenia § 42i odôvodnenie úplne absentuje, súdy zrozumiteľne, jasne, výstižne a logicky\nkompaktným spôsobom nevysvetlili, z akých dôvodov aplikovali a interpretovali uvedenú právnu normu\nspôsobom, ktorý v zásade odporuje základným zásadám demokratického právneho systému a práva ako\ntakého, t. j. v rozpore so zákazom retroaktivity právnych noriem, ako definujúcim znakom právneho štátu\n(ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanom a právnej istoty, napr. PL. ÚS 16/95,\nnález z 24. mája 1995 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky\n1995, s. 49), v dôsledku čoho odvolací súd rozhodol bez toho, aby sa zaoberal zásadnými otázkami,\nči je vôbec ustanovenie § 42i na vec aplikovateľné, a ak áno, prečo by ním realizovaná retroaktívna\naplikácia vôbec mohla alebo mala byť prípustná a súladná so základnými princípmi právneho štátu.\n10. Ak teda odvolací súd, naviac odlišne od súdu prvej inštancie, na základe ustanovenia § 42i, ktoré\nbolo do zákona č. 330/1991 Zb. doplnené s účinnosťou zákona č. 571/2007 Z. z., prijatého dňa 25.\noktóbra 2007, t. j. s účinnosťou od 1.1.2008, len konštatuje, že rozhodnutie o schválení zjednodušeného\nrozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca\nplatnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania na majetok\npoľnohospodárskeho podniku, a preto dňom právoplatnosti vyhlásenia konkurzu mala podľa súdu bez\nďalšieho odôvodnenia nájomná zmluva zo dňa 2.1.1996 stratiť platnosť (odvolací súd pritom neuvádza\nakým dňom), bez toho, aby túto svoju zjavnú priamo retroaktívnu aplikáciu tejto normy bližšie, resp.\nakokoľvek odôvodnil, nemožno uvedené považovať za dostatočný spôsob zdôvodnenia (vysvetlenia)\nvlastných úvah súdu, ktorými sa spravoval pri takomto posúdení právnej stránky sporu, v zásade na\nktorom len napokon svoje rozhodnutie založil. Súd prvej inštancie ani odvolací súd, podľa dovolateľov\nneuviedli v rámci vykonaných dôkazov a odôvodnenia rozhodnutí rozhodujúci listinný dôkaz, a to\nStanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 21.2.2017,\nako predkladateľa zákona, ktoré sa priamo týkalo prejednávanej problematiky a žalobcami namietaných\nskutočností ohľadom ustanovenia § 42i. Tento listinný dôkaz pritom súdu predložili na pojednávaní dňa\n13.6.2018 bez toho, aby sa s ním súdy akokoľvek vysporiadali. Aj uvedené je v rozpore s už uvádzaným\nustanovením § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd v odôvodnení rozsudku uviesť, okrem iného,\naké dôkazy žalobca označil, aké dôkazy súd vykonal, a ktoré nie, a prečo.\n\n11. Vzhľadom k uvedenému nedostatku - absencii dostatočného, presvedčivého a napokon akéhokoľvek\nzrozumiteľného odôvodnenia záveru súdu, na ktorom postavil svoje meritórne rozhodnutie, je preto\npodľa názoru žalobcov daný dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 420 písm. f) C.s.p.\n12. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 C.s.p. dovolatelia argumentovali tým, že odvolací\nsúd na vec aplikoval právnu normu, ktorá vznikla neskôr, ako nastala právna skutočnosť s ktorou\nsa spája strata platnosti rozhodnutí o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania\nurýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, znamená to, že aplikoval zmenu právnej\núpravy spôsobom, ktorý predstavuje absolútne neprípustnú tzv. pravú retroaktivitu, keď neskorší právny\npredpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, v\ndôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr\nako jeho platnosť (skôr, než začal existovať), čo je neprípustné. Uvedené je pritom v rozpore, jednak\nso základnými zásadami demokratického právneho systému, a jednak v rozpore s rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu, napr. rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/32/2014, 4Sžo/28/2013,\n10Sžo/57/2013, 5Sž/20/2010 a iné.\n13. Odvolací súd nesprávne posúdil právnu otázku, ak v dôsledku doplnenia ustanovenia § 42i do zákona\nč. 330/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.2008 zákonom č. 571/2007 Z. z., túto aplikoval na prejednávanú vec\nspätne tak, že Rozhodnutie Pozemkového úradu v Nitre zo dňa 3.5.1992 číslo 8/91 a zo dňa 8.11.1995\nčíslo 38/95, ktorými boli dané do dočasného užívania predmetné pozemky Poľnohospodárskemu\ndružstvu v Tesárskych Mlyňanoch, ktoré ohľadom nich, ako prenajímateľ, uzatvorilo dňa 2.1.1996 so\nžalobcom 1/ nájomnú zmluvu, stratili spätne platnosť, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia\nsúdu o začatí konkurzného konania na majetok poľnohospodárskeho podniku (Poľnohospodárskemu\ndružstvu v Tesárskych Mlyňanoch). Na majetok Poľnohospodárskeho družstva v Tesárskych Mlyňanoch\nbol pritom vyhlásený konkurz Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z-2-3K 266/96-75 zo dňa\n18.12.1997.\n14. Krajský súd podľa názoru dovolateľov na základe neopodstatnenej (z ustanovenia § 42i ani\nnevyplývajúcej), resp. neprípustnej retroaktívnej aplikácie ustanovenia § 42i účinného od 1.1.2008 vec\nnesprávne právne posúdil, pretože je zrejmé, že právna norma ustanovenia § 42i môže vyvolávať účinky\nlen do budúcnosti. Aj podľa tohto je nepochybné, že súd nesprávne právne posúdil a nesprávne aplikoval\nustanovenie § 42i jednak neprípustne retroaktívne, naviac spôsobom, ktorý z predmetného ustanovenia\n§ 42i (ani z hľadiska retroaktívneho aplikovania, no ani z hľadiska vztiahnutia ustanovenia na rozhodnutie\no konkurze) vôbec nevyplýva, a nikdy ani nevyplýval. Súd tak nesprávne právne posúdil, ak už na vec\naplikoval ustanovenie § 42i, že v dôsledku novelizácie zákona č. 330/1991 Zb. z. zákonom č. 571/2007\nZ. z., účinnej od 1.1.2008 mala v bližšie odvolacím súdom neurčenom okamihu nájomná zmluva zo dňa\n2.1.1996, od ktorej pôvodne žalobcovia odvodzovali svoje právo na užívanie predmetných pozemkov\nv rozhodnom čase (roku 2014), stratiť najskôr platnosť, a dňom 1.1.2008 aj účinnosť, v dôsledku čoho\nnemali byť žalobcovia oprávnení na užívanie predmetných pozemkov, a ak ich užívali, malo ísť o\nužívanie bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho nemali byť (a to aj keby boli v objektívnom omyle) ani\noprávnenými držiteľmi pozemkov, čo viedlo k zamietnutiu ich žaloby. Uvedený záver odvolacieho súdu a\nprávne posúdenie tejto právnej otázky je podľa dovolateľov v priamom rozpore so základnými zásadami\nprávneho demokratického štátu, a základnými zásadami právnej teórie.\n15. Okrem toho zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb., v režime ktorého bol na majetok\ndotknutého poľnohospodárskeho podniku (Poľnohospodárske družstvo v Tesárskych Mlyňanoch) v roku\n1997 vyhlásený konkurz, bol pred účinnosťou ustanovenia § 42i (od 1.1.2008) zrušený zákonom č.\n7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a teda platil a bol účinný len do 31.12.2005. Pôvodná\nprávna úprava pritom uznesenie o začatí konkurzného konania ani nepoznala, keď súd vyhlásil\nna majetok úpadcu konkurz. Podľa zákona č. 328/1991 Zb., právo nepoznalo uznesenie o začatí\nkonkurzného konania, keď túto dvojfázovosť konkurzného práva (začatie konkurzného konania a\nvyhlásenie konkurzu) zaviedla až právna úprava zákona č. 7/2005 Z. z. vo svojich ustanovenia § 14,\nresp. § 18 a § 19 tohto zákona. Podľa pôvodnej právnej úpravy súd nerozhodoval o začatí konkurzného\nkonania, tak ako v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z., kde súd najskôr, ak návrh na vyhlásenie konkurzu\nspĺňal zákonom ustanovené náležitosti (teda posudzuje návrh z hľadiska formálneho, nie z hľadiska\ndôvodov na vyhlásenie konkurzu) rozhodne o začatí konkurzného konania (§ 14 zákona č. 7/2005 Z. z.)\na neskôr, ak sú podmienky pre konkurz úpadcu splnené, rozhodne o vyhlásení konkurzu (§ 18, § 19,\nresp. § 22 zákona 7/2005 Z. z.).\n\n16. V tomto zmysle novelizáciou zákona č. 330/1991 Zb. ustanovením § 42i nemohlo prísť k\nstrate platnosti rozhodnutí o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného\nusporiadania vlastníckych a užívacích pomerov na základe právnej skutočnosti (konkurzu na majetok\nPoľnohospodárskeho družstva v Tesárskych Mlyňanoch v roku 1997), ktorá nastala viac ako 10 rokov\npred účinnosťou ustanovenia § 42i, a to či už z dôvodu neprípustnosti retroaktívneho pôsobenia\nprávnych noriem a ich retroaktívnej aplikácie, resp. z dôvodu, že právoplatnosť uznesenia o začatí\nkonkurzného konania v roku 1997 ani nenastala, nakoľko vtedy účinný zákon č. 328/1991 Zb., takú\nprávnu skutočnosť, predpokladanú ustanovením § 42i nepoznal, teda táto právna skutočnosť ani\nnenastala. Uvedené napokon potvrdzuje aj zákonný odkaz 57) pôvodného znenia ustanovenia § 42i,\nktorý odkazuje na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť až 1.7.2005.\n17. K dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) C.s.p. dovolatelia uviedli,\nže v doterajšom súdnom konaní nebolo akokoľvek zisťované, zistené alebo inak ustálené, či v\nsúvislosti s konkurzným konaním na majetok poľnohospodárskeho podniku, v dôsledku ktorého by\n(vo všeobecnej rovine) vôbec mohlo byť skúmané, či došlo k strate platnosti rozhodnutí o schválení\nzjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích\npomerov, ide skutočne o majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom\npodľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. V tomto smere odvolací súd nesprávne a\nzjavne bez ďalšieho (čím tento dôvod prípustnosti dovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. pre absenciu odôvodnenia predstavuje zároveň dôvod\nprípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p.) právne posúdil, že boli splnené všetky\nzákonom predpokladané podmienky aplikácie ustanovenia § 42i. Čo sa týka právneho posúdenia\nposlednej vety ustanovenia § 42i, je už aj z pôvodného znenia tohto ustanovenia zrejmé, že posledná\nveta sa nevzťahuje na uznesenie súdu o začatí konkurzného konania, čo napokon potvrdzuje aj aktuálne\nznenie ustanovenia § 42i. V tomto zmysle nemožno ustanovenie § 42i akokoľvek spätne spájať s\nUznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7_2_3K 266/96-75 zo dňa 18.12.1997, ktoré naviac\nnie je uznesením o začatí konkurzného konania, vydaným podľa zákona č. 7/2005 Z. z., tak ako na\ntento predpis odkazuje vyššie rozoberaný zákonný odkaz 57. V dôsledku čoho nemohlo prísť ani k\nstrate platnosti rozhodnutí o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného\nusporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, a teda ani neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.1996,\nako nesprávne právne posúdil odvolací súd.\n18. V zmysle vyššie uvedených námietok nemohlo prísť podľa dovolateľov ani k strate platnosti\nrozhodnutí o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania\nvlastníckych a užívacích pomerov, a nemohla ani nájomná zmluva zo dňa 2.1.1996 stratiť platnosť\nniekedy v roku 1997, a už vôbec nie účinnosť dňom 1.1.2008. V tomto zmysle nájomná zmluva trvala\naž do uplynutia dohodnutej doby nájmu, t. j. do 31.12.2000, pričom následne sa nájom, aj s poukazom\nna ustanovenie § 676 Občianskeho zákonníka, zákonnou fikciou obnovoval vždy na dobu jedného roka,\na to až do účinnosti zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého sa v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1,\nv spojení s ustanovením § 8 ods. 1 tohto zákona, zo zákona obnovoval nájom, a to vždy na dobu\nminimálne 5 rokov, a to aj do 31.12.2014 (postupne do 31.12.2001, do 31.12.2002, do 31.12.2003, do\n31.12.2004 podľa Občianskeho zákonníka, a následne do 31.12.2009 a napokon do výmazu družstva\nku dňu 30.11.2017 z obchodného registra. V dôsledku toho boli žalobcovia oprávnenými nájomcami,\nresp. minimálne oprávnenými držiteľmi predmetnej pôdy, pričom v tejto súvislosti opätovne pripomína,\nže držba sa považuje za oprávnenú aj v prípade pochybností!\n19. S poukazom na vyššie uvedené nedostatky dovolaním napadnutého rozhodnutia žalobcovia preto\nprostredníctvom svojho advokáta žiadali Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd, aby o\npodanom dovolaní rozhodol tak, že v zmysle ustanovenia § 449, resp. ustanovenia § 450 Civilného\nsporového poriadku dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/324/2018-370\nzo dňa 6.2.2020 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, prípadne,\naby zrušil aj rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 10C/84/2016-320 z 13.6.2018 a žalovaného zaviazal\nk náhrade trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n\n20. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný písomne dňa 9.8.2020 tak, že žalobcovia v celom texte dovolania\nopakujú nesprávnosť právneho posúdenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. zo strany odvolacieho súdu.\nKonkretizujúc dovolacie dôvody uvádzajú:\n1. dovolací dôvod § 420 písm. f) CSP - odvolací súd zrušil žalobcom právo na spravodlivý proces tým,\nže dostatočne neodôvodnil vykonanie dôkazov a najmä ich subsumovanie k citovanému § 42i;\n2. podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP - odvolací súd nesprávne právne posúdil právnu otázku ustanovenia\n§ 42i citovaného zákona, ktorá v praxi dovolacieho súdu nebola dosiaľ riešená.\nS odôvodnením dovolacích dôvodov žalobcov žalovaný nesúhlasil. Jedná sa o výklad právnej normy,\npreto mal za to, že dovolací súd nemá povinnosť ani kompetenciu komplexného výkladu ustanovenia\nzákona, ale má najmä povinnosť odôvodniť jeho aplikáciu v konkrétnom prípade. Ustanovenie § 42i\nzákona č. 330/1991 Zb. sa všeobecne uplatňuje bez pochybností od svojej účinnosti (01.01.2008)\nprostredníctvom všetkých orgánov štátnej správy. Doposiaľ nevznikol žiaden spor, ktorým by bola\nspochybňovaná realizácia tohto ustanovenia. Mal za to, že odvolací súd v rozsahu, v ktorom aplikoval\npredmetné ustanovenie, odôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu nie je ani možné\npovažovať nedostatočný výklad za porušenie práva na spravodlivý proces. Na základe vyššie uvedených\ndôvodov žalovaný žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby dovolanie žalobcov zamietol pre\nnedôvodnosť.\n21. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)\nstrana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade\nso zákonom advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní,\nči dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa §\n429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.\n22. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením ich súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu\nspojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n23. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n24. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“\na dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako\ntretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013,\n4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu (1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).\n25. Dovolatelia namietali dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. Hlavnými znakmi, ktoré\ncharakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú:\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces;\nb/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou\nuskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n26. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny\n\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo\nna to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou\npredkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n27. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na\nkonaní (porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015,\n5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na\nfaktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku.\n28. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci\nv civilnom sporovom či mimosporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani\nčasť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť\nodôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (pozri rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1ECdo/10/2014, 3Cdo/146/2013). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu\ntreba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.\n29. V súvislosti s uvedeným dovolacím dôvodom najvyšší súd konštatuje, že dovolatelia neuviedli také\nrelevantné námietky, ktoré by zodpovedali dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolatelia\nsa vo svojom dovolaní venovali aj dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP a svoje\nargumenty a námietky, ktoré uviedli, podradili ako pod dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a), b)\nCSP tak aj pod dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. V prípade dovolacieho dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP najvyšší súd dospel k záveru, že nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 CSP.\n30. Dovolatelia síce namietali nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského i prvostupňového súdu\na to preto, že odvolací súd dostatočne nevysvetlil, akým spôsobom sa zaoberal listinným dôkazom Stanoviskom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2017\na ako sa s ním vysporiadal. S uvedenou argumentáciou dovolateľov sa dovolací súd stotožnil\nlen čiastočne. Je pravdou, že v dôvodoch dovolaním napadnutého rozsudku ani v prvoinštančnom\nrozhodnutí nie je zmienka o uvedenom liste, ide teda o tzv. opomenutý dôkaz. Na strane druhej dovolací\nsúd konštatuje, že predmetný list a jeho obsah nie je pre žalobcov v danej veci rozhodujúci, keďže právne\nposúdenie veci v kontexte ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. patrí výlučne do právomoci súdu a\nnie správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že uvedené pochybenie odvolacieho\ni prvoinštančného súdu nemalo vplyv na správnosť záverov obsiahnutých v dovolaním napadnutých\nrozhodnutiach súdov.\n31. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n32. Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n\n33. Dovolací súd konštatuje, že všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú žalobcami v dovolaní\noznačené, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným\nv rozsudku odvolacieho súdu. Ako už bolo vyššie naznačené, § 432 ods. 2 C.s.p. uvádza spôsob, ako má\ndovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať v\nsúvislosti s § 421 C.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia\nveci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením\ntakej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa\nodvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n34. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) C.s.p., by mal dovolateľ\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, vysvetliť\n(a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím\nsúdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a napokon uviesť, ako by mala byť\ntáto otázka správne riešená. Len polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nprávnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) C.s.p.\n35. Pokiaľ dovolateľ v samotnom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax\ndovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, alebo neoznačí rozhodnutia,\nv ktorých bola konkrétna právna otázka dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, dovolací súd\nnemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý\njudikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V tomto prípade dovolatelia poukázali na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/32/2014, 4Sžo/28/2013, 10Sžo/57/2013, 5Sž/20/2010.\nVšetky onačené rozhodnutia vydal Najvyšší súd SR ako súd odvolací v agende správneho súdnictva\na nejde preto o rozhodnutia dovolacieho súdu. V prípade absencie označenia rozhodnutí dovolacieho\nsúdu, dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych\notázok, ktoré pred ním riešil súd prvej inštancie a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať\nvšetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v\nopačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii\nprávnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C.s.p., ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému\nustanovením § 421 ods. 1 C.s.p. (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, sp. zn.\n3Cdo/28/2017).\n36. Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP sa vzťahujú\nvýlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí\nodvolacieho súdu (t. j. právnu otázku, ktorá bola rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej). Právna\notázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k\nprávnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania\nsúdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.\n37. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“\njej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda\no situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu“. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do tohto pojmu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili.\n38. Dovolatelia v zmysle namietaného odklonu poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn.\n1Sžso/32/2014, 4Sžo/28/2013, 10Sžo/57/2013, 5Sž/20/2010) pričom ako právnu otázku rozhodujúcu\npre vyriešenie predmetného sporu a zároveň otázku, pri ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej\nrozhodovacej praxe uviedli názor odvolacieho súdu, že nemohlo prísť k strate platnosti rozhodnutí o\nschválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a\n\nužívacích pomerov, a nemohla ani nájomná zmluva zo dňa 2.1.1996 stratiť platnosť niekedy v roku 1997,\na už vôbec nie účinnosť dňom 1.1.2008.\n39. Podľa § 42i zákona číslo 330/1991 Zb., v znení účinnom od 01.01.2008, rozhodnutie o schválení\nzjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích\npomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného\nkonania na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa\nosobitného predpisu, alebo schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak došlo k zániku\nvlastníctva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania,\nalebo ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy, za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného\nnáhradného užívania. To platí aj vtedy, ak takéto rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008.\n40. Dovolací súd sa oboznámil s rozhodnutiami, od ktorých sa mal podľa dovolateľov odvolací súd\nodkloniť pri riešení rozhodujúcej právnej otázky a konštatuje, že predmetné rozhodnutia neboli vydané\ndovolacím súdom a nie sú vo vzťahu k nastolenej právnej otázke priliehavé pre odlišnosť nielen\nskutkových okolností, ale predovšetkým samotnej právnej otázky v týchto rozhodnutiach riešenej.\nV uvádzaných rozhodnutiach sa odvolací súd zaoberal súdnym prieskumom zákonnosti rozhodnutí\nsprávnych orgánov o výsluhovom dôchodku. Je pravdou, že sa tam najvyšší súd vyslovil i k otázkam\npravej retroaktivity: Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát\nzaoberal časovou pôsobnosťou právnych noriem a aj v náleze PL. ÚS 16/09-51 zo dňa 27. októbra\n2010 konštatoval, cit.: „náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých\nopráv a legitímnym očakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky (porov.\nTiež Hendrych, D.: Správní právo, obecná část. 7. Vydání. Praha: C.H.Beck 2009, s. 813). Takéto\nlegitímne očakávanie, účelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je\npotrebné metodicky odlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské\npráva definuje predmet ochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd“.\n41. V tejto veci dovolatelia právo nájmu resp. prenájmu nenadobudli zo zákona, ale ako tvrdili uzavretím\nzmluvného vzťahu, a to na čas určitý do 31. decembra 2000 (nájomná zmluva z 2.1.1996, č. l. 57\nsúdneho spisu), naviac nájomná zmluva nebola uzavretá platne (§ 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho\nzákonníka), keďže z jej obsahu nevyplynula špecifikácia parciel, ktoré mali byť predmetom nájmu.\nJe pravdou, že podkladom pre uzavretie uvedených zmlúv malo byť právo Poľnohospodárskeho\ndružstva v Tesárskych Mlyňanoch dočasne hospodáriť na pozemkoch, existujúce na základe rozhodnutí\nPozemkového úradu v Nitre z 03.05.1992 a 08.11.1995 o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho\nplánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích poľnohospodárskych pomerov\nk predmetným pozemkom. Je nesporné, že išlo o dočasnú zákonnú úpravu. Dovolatelia v konaní\nnepreukázali existenciu právneho titulu na užívanie sporných parciel a pretože s účinnosťou od 1.\njanuára 2008 bol do zákona č. 330/1991 Zb. doplnený § 42i , ktorý vrátil užívateľské vzťahy vzniknuté\ndočasne, teda aj k sporným pozemkom do stavu de facto pred vydaním rozhodnutí Pozemkového úradu\nv Nitre (a to najneskôr ku dňu účinnosti zákona č. 571/2007 Z. z., t. j. k 1.1.2008, ktorým sa zmenil a\ndoplnil zákon č. 330/1991 Zb.), pretože na majetok Poľnohospodárskeho družstva Tesárske Mlyňany\nbol už 18.12.1997 vyhlásený konkurz, čo znamená podľa dovolacieho súdu, že konkurzné konanie\nbolo už aj začaté (neskoršia procesno-právna úprava v zákone č. 7/2005 Z. z. už rozlišuje jednotlivé\nštádiá konkurzného konania, na čo správne dovolatelia poukázali), tak naviac neobstála argumentácia\ndovolateľov, že mali platne uzavreté nájomné resp. podnájomné zmluvy na predmetné pozemky. Je\nnesporná i skutočnosť, že žalovaný bol/je vlastníkom (pôvodne i spoluvlastníkom) sporných pozemkov\npodľa údajov z katastra nehnuteľnosti od roku 2007 (niektoré parcely nadobudol neskôr v rokoch 2011\na 2012), teda vlastníkom sporných parciel bol aj v spornom roku 2014, kedy mali žalobcovia parcely\nobsiať kukuricou, a to bez súhlasu vlastníka. Naviac dovolatelia nepreukázali, že by za prenájom/\nnájom predmetných parciel platili ich vlastníkovi resp. družstvu (prípadne správcovi konkurznej podstaty)\nnájomné alebo platili daň z nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené, potom ani právna otázka o tzv.\npravej retroaktivite ustanovenia § 42i zákona č. 330/1991 Zb. nebola v dovolacom konaní vo vzťahu k\ndovolateľom a k predmetu sporu rozhodujúca, keďže prípadne iný záver dovolacieho súdu o tejto otázke,\nvzhľadom na skutkový stav ustálený súdmi a koncentráciu civilného procesného konania, by nezlepšil\npre dovolateľov ich postavenie v tomto spore.\n\n42. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie odmietol v súlade s § 447 písm. f) CSP, pretože\nnie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n43. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453\nods. 1 CSP a vyslovil, že žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP).\n44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 258/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a3e8942d-a1ac-4680-9709-9b4ff96dc1f5", "datum": "2024-05-23", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/324/2018", "guid": "e8ce5769-4eea-4f5f-8feb-4a691a3f0042:5776e36f-3eac-4c29-915e-b6e16927832c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "2038e104-3995-4091-bd57-f73dd8b0479d:61117aae-e1e6-4f47-8c9a-e80098479e5b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4114213940.3", "spisova_znacka": "25Co/21/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/21/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4114213940.3"}, {"guid": "18f3ef15-0703-43c2-a3ad-de0ff219e4e7:fbf6b52d-4b39-4cac-bc14-f1ca500ffb34", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7216224784.1", "spisova_znacka": "9Co/324/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/324/2018 z 21. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7216224784.1"}, {"guid": "6db0734e-7c84-4210-8842-6e5ea096a119:014eb058-33ee-4fb1-8469-312e238d3eb4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7608200814.3", "spisova_znacka": "9Co/208/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/208/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7608200814.3"}, {"guid": "630e3ae7-a04c-4b0a-94d5-e8fce7543cdc:6410cd5c-079a-4f4b-81eb-224272916d5e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8214206181.1", "spisova_znacka": "19Co/115/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/115/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8214206181.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a3e8942d-a1ac-4680-9709-9b4ff96dc1f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.258.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 258/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 258/2024 z 23. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.258.2024.1"}, {"guid": "f097e8ba-e807-4292-b756-4a134a5368cf:ea28557c-e0b6-4a92-8577-290ac513826b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4116203089.2", "spisova_znacka": "2Cob/179/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/179/2024 z 18. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4116203089.2"}]}