{"guid": "e2dbc705-8e10-4add-98ad-d5e692a63504:3ce93076-5b0c-4523-b71f-83bc492cfdd7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4114221660.1", "spisova_znacka": "9Cdo/179/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/179/2022 z 30. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2023, sp. zn. 9Cdo/179/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:4114221660.1", "identifikacne_cislo": "4114221660", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "datum_vydania": "2023-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "nazov": "§ 434 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-434"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-433", "nazov": "§ 433 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-433", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-433"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-434", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-433", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ce93076-5b0c-4523-b71f-83bc492cfdd7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4114221660.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4114221660.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4114221660.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/179/2022\n4114221660\n30. 10. 2023\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2023:4114221660.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Rímskokatolíckej cirkvi, Žilinskej diecézy, Žilina, J.\nKalinčiaka č. 1, IČO: 42 063 043, zastúpenej advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., Bratislava,\nŽižkova 22B, IČO: 36 718 432, proti žalovanej obchodnej spoločnosti IMA INVEST s.r.o., Zlaté Moravce,\nHviezdoslavova 41, IČO: 36 520 349, zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária\nJUDr. René Hudzovič, s.r.o., Nitra, Štefánikova tr. 49, IČO: 36 860 697, o zaplatenie 102 412 eur s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/146/2014, o dovolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. novembra 2021 sp. zn. 9Co/128/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. februára 2020 č. k.\n17C/146/2014-1175 zamietol žalobu a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%.\n1.2. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 102 412\neur spolu s 9,15% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 18. júla 2014 až do zaplatenia. Svoj nárok\nodôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území H., zapísaných\nna LV č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXX/X lesné pozemky o výmere 21 868 m2 a č. XXX/X ostatné\nplochy o výmere 21 741 m2, ktoré na základe Nájomnej zmluvy z 01. júna 2009 č. 1/2009 a Dodatku\nč. 1 z 27. júla 2009 užíva žalovaná, pričom v zmysle Dodatku č. 1 k zmluve prenechala žalobkyňa ako\nprenajímateľ žalovanej ako nájomcovi pozemky na účely dobývania nevyhradených nerastov. Uviedla,\nže v zmysle čl. II bod 5 Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli, že žalovaná je povinná zaplatiť za\nvykonávanie dobývania nevyhradených nerastov na uvedených parcelách odplatu, a to vo výške 0,40\neura za tonu bez DPH a za týmto účelom je povinná žalobkyni predložiť každoročne zoznam množstva\nvyťaženého kameňa. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná ju hrubým spôsobom úmyselne podviedla, keď\nuviedla nepravdivé údaje ohľadne množstva vyťažených nerastov za roky 2010 a 2011, čím jej spôsobila\nškodu vo výške 102 412 eur a súčasne sa úmyselne neoprávnene obohatila nevyplatením náhrady\nza vyťažené nevyhradené nerasty, ktorá prislúchala podľa zmluvy žalobkyni. Podľa tvrdení žalobkyne\nžalovaná v skutočnosti vyťažila a predala oveľa väčšie množstvo kameňa, o čom svedčí potvrdenie\nspoločnosti EUROVIA CS, a.s. organizačná zložka Slovensko zo 06. marca 2012, z ktorého vyplýva, že\nžalovaná jej dodala drvené kamenivo v objeme 620 530,35 ton a to v období od 01. apríla 2010 do 31.\naugusta 2011 a za toto množstvo si vyfakturovala sumu v celkovej výške 3 764 382,30 eura a uvedeným\nkonaním spôsobila škodu vo výške 102 412,14 eura. Žalobkyňa dňa 12. júla 2013 písomne od nájomnej\nzmluvy číslo 1/2009 v znení Dodatku č. 1 odstúpila s tým, že toto odstúpenie bolo doručené žalovanej\nako nájomcovi dňa 15. júla 2013. Žalovaná v rámci svojej obrany popierala existenciu dohody, na základe\nktorej by mala platiť za jednu tonu vyťaženého nerastu 0,40 eura a taktiež namietala, že ani sama\nžalobkyňa existenciu takejto dohody nepreukázala. Popierala, že by medzi žalobkyňou a žalovanou bola\n\ndohodnutá odmena - cena za ťažbu, a to vo výške 0,40 eura za tonu, ako aj tvrdila, že nemala povinnosť\nnahlasovať množstvo vyťažených nerastov.\n1.3. Súd prvej inštancie si ako predbežnú otázku musel v konaní vyriešiť, či medzi stranami sporu došlo\nk dohode o nároku žalobkyne ako prenajímateľa na účtovanie ceny 0,40 eura za 1 tonu vyťaženej\nhorniny. V tejto súvislosti sa plne stotožnil so závermi rozsudku Okresného súdu Nitra z 19. októbra\n2018 č. k. 20Cb/43/2013-477 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. septembra 2019 sp.\nzn. 15Cob/148/2018, z ktorých súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie\nodplaty za kameň vyťažený žalovanou v roku 2011 nepreukázala. Súd prvej inštancie s ohľadom na\nzávery predmetných rozsudkov uviedol, že z obsahu Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve nevyplýva žiadna\nskutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver v tom, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o nároku\nžalobkyne ako prenajímateľa na účtovanie ceny 0,40 eura za 1 tonu vyťaženej horniny. Dospel k\nzáveru, že žalovaná nemá povinnosť platiť žalobkyni odplatu vo výške 0,40 eura za tonu vyťaženého\nkameňa, nakoľko jej takáto povinnosť z ničoho nevyplýva. Škoda, ktorú si žalobkyňa v predmetnom\nspore uplatnila, nevyplýva zo záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti,\npreto na daný vzťah aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorého základnými predpokladmi vzniku nároku na\nnáhradu škody sú preukázanie a/ porušenia právnej povinnosti, b/ vzniku škody a c/ príčinnej súvislosti\nmedzi konaním alebo opomenutím (porušením právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou).\n1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa neuniesla\ndôkazné bremeno ohľadom základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu.\nŽalobkyňa v predmetnom spore neuniesla dôkazné bremeno o vzniku škody; zo strany žalobkyne\nnebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k dohode o nároku žalobkyne ako prenajímateľa\nna vyúčtovanie ceny - odplaty vo výške 0,40 eura za tonu vyťaženého kameňa, čo bolo hlavným\npredpokladom pre uplatnenie si nároku na náhradu škody. Žalobkyňa v predmetnom spore taktiež\nnepreukázala, že jej vznikol nárok na zaplatenie akejkoľvek sumy za vyťaženú horninu, čo súdu prvej\ninštancie vyplynulo aj z rozhodnutia Okresného súdu Nitra z 19. októbra 2018 č. k. 20Cb/43/2013-477 v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17. septembra 2019 sp. zn. 15Cob/148/2018, s ktorým\nsa súd v tomto spore plne stotožnil a prevzal aj do svojho rozhodnutia, čiže nebola preukázaná existencia\ndohody, z ktorej by nárok žalobkyne vyplýval. Z dôvodu, že zo strany žalobkyne nebolo v predmetnom\nspore preukázané porušenie právnej povinnosti žalovanej, a preto nemohla vzniknúť ani škoda, čiže\nnedošlo k naplneniu ďalšieho znaku zodpovednosti za škodu, a to k naplneniu príčinnej súvislosti medzi\nporušením právnej povinnosti a škodou, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu\nzamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vzhľadom na skutočnosť,\nže žalovaná bola v konaní úspešná, súd prvej inštancie jej priznal plnú náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 11. novembra 2021\nsp. zn. 9Co/128/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n2.1. Odvolací súd, preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu\na vymedzených dôvodov podaného odvolania žalobkyne, dospel k záveru, že podané odvolanie\nžalobkyne nebolo spôsobilým privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie v prospech odvolateľa - žalobkyne. Odvolací súd poukázal na to, že zodpovednosť za škodu\nspôsobenú porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 OZ možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady\nzodpovednosti za škodu, a/ porušenie povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b/ vznik škody ako\nmajetkovej ujmy, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou\nškodou, d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za\npredpokladané zavinenie). Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie predpokladov vzniku\nzodpovednosti za škodu zaťažuje toho, kto si nárok na náhradu škody uplatnil, t.j. v danom prípade\nžalobkyňu. Porušenie právnej povinnosti žalovanej malo v zmysle tvrdení žalobkyne spočívať v tom,\nže žalovaná konala v rozpore s jej zmluvnou povinnosťou oznámiť žalobkyni skutočné množstvo\nvyťaženého kameňa, keď mala žalobkyni poskytnúť nepravdivé údaje o tomto množstve a v príčinnej\nsúvislosti s týmto jej konaním tak mala vzniknúť žalobkyni škoda vo výške predstavujúcej súčin\nzatajeného množstva vyťaženého kameňa a dojednanej odplaty za tonu vyťaženého kameňa 0,40\neura. Podľa odvolacieho súdu bolo dôvodné očakávať, že žalobkyňa predloží súdu prvej inštancie\ntaké prostriedky procesného útoku, ktorými naplnenie jednotlivých zodpovednostných predpokladov\nvzniku zodpovednosti žalovanej za škodu bude preukazovať. Z obsahu spisu však odvolaciemu súdu\nvyplynulo, že procesný útok žalobkyne sa sústredil výlučne na preukazovanie existencie dohody o\n\nodplate za dobývanie nevyhradených nerastov žalovanou, a to konkrétne vo výške 0,40 eura za tonu\nvyťaženej horniny, a to bez toho, že s výnimkou skutkového tvrdenia v žalobe by žalobkyňa akýmkoľvek\nďalším spôsobom preukázala, resp. tvrdila naplnenie všetkých zodpovednostných predpokladov pre\nvznik zodpovednosti žalovanej za tvrdenú škodu. Celá procesná činnosť žalobkyne v tomto konaní bola\nvýlučne zameraná na preukazovanie existencie dohody o odplate za tonu vyťaženého kameňa 0,40\neura. V kontexte uvedeného žalobkyňou výlučne sústredený procesný útok na preukázanie existencie\ndohody o odplate za tonu vyťaženého kameňa 0,40 eura, podľa odvolacieho súdu nebol zameraný na\npreukázanie všetkých zodpovednostných predpokladov vzniku škody v zmysle ustanovenia § 420 ods.\n1 OZ.\n2.2. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej argumentoval, že žalobkyňa sa opätovne v\ncelom obsahu podaného odvolania sústredila na popretie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie\nvo vzťahu k súdom konštatovanej neexistencii dohody o odplate vo výške 0,40 eura za tonu vyťaženého\nkameňa, žiadnym spôsobom nepopierajúc konštatovanie súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného\nbremena ohľadom základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Žalobkyňa\nv podanom odvolaní neprezentovala žiadnu odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nepreukázaniu\nnaplnenia zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Súd prvej inštancie\npodľa odvolacieho súdu správne konštatoval, že zodpovednostné predpoklady ustanovené v § 420 OZ\nžalobkyňa nielenže nepreukázala, ale ich v komplexe počas celého konania ani netvrdila, preto bolo\nnutné rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1\nCSP, a to bez tohto, že by bolo akokoľvek dôvodné zaoberať sa odvolacou argumentáciou žalobkyne\nvo vzťahu k existencii, resp. neexistencii dohody o odplate za vyťažený kameň. O trovách odvolacieho\nkonania rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, napádajúc ho v celom jeho rozsahu, podala žalobkyňa\n(ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z ust. § 420 písm. f) CSP a § 421\nods. 1 písm. b) CSP. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s\nrozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, ako aj aby\nžalobkyni priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.\n3.1. Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý proces\nžalobkyňa videla v tom, že rozsudok odvolacieho súdu je arbitrárny a nedostatočne odôvodnený,\npretože neobsahuje žiadnu relevantnú ani logicky ucelenú a udržateľnú argumentáciu. Odvolací súd\nnevysvetlil, akými úvahami bol pri rozhodovaní vedený, z akých dôkazných prostriedkov vyvodzoval\nsvoje závery, ani nezdôvodnil, prečo nezohľadnil (ani len zásadnú) argumentáciu a dôkazné prostriedky\npredložené žalobkyňou. Odvolací súd založil celú svoju argumentáciu primárne iba na tvrdení, že\nžalobkyňa počas celého súdneho konania nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila, že by boli naplnené\nzákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, pričom žalobkyňa naplnenie všetkých\npredpokladov svojho uplatneného nároku tvrdila a preukázala už v podanej žalobe. Žalobkyňa odvolaním\nnapadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, preto bol odvolací súd povinný riadne\npreskúmať napadnuté rozhodnutie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke, a mal prihliadnuť aj na\npodstatné tvrdenia strán. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nepodrobil náležitej kontrole,\nnapriek tomu, že v zmysle zásady iura novit curia je povinnosťou súdu riadne sa oboznámiť s\npredloženými dôkazmi, bez pochybností ustáliť skutkový stav a tento správne právne kvalifikovať.\nRozsudok odvolacieho súdu preto považovala za nepreskúmateľný, arbitrárny a svojvoľne zužujúci\npredmet konania a odvolania. Žalobkyňa ďalej namietala, že právoplatný rozsudok Krajského súdu v\nNitre zo 17. septembra 2019 sp. zn. 15Cob/148/2018, z ktorého záverov vychádzali súdy pri posudzovaní\nnároku žalobkyne v tomto konaní, bol v spojení s opravným uznesením z 28. októbra 2020 zrušený\nrozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021 sp. zn. 5Obdo/87/2020.\n3.2. Žalobkyňa vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia namietala, že\nprávne posúdenie záväzkového vzťahu založeného medzi žalobkyňou a žalovanou Dodatkom č. 1,\nako nájomného vzťahu, je nesprávne, nakoľko predmetom tohto záväzkového vzťahu bola ťažba\nnevyhradeného nerastu (kameniva), teda išlo o vec jednoznačne spotrebiteľnú, ktorá nemôže byť\npredmetom nájomného vzťahu. Poukázala, že otázka nemožnosti podriadenia záväzkového vzťahu,\nktorého predmetom je ťažba nevyhradeného nerastu (kameniva), ako spotrebiteľnej veci, pod nájomný\nvzťah, ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, z čoho vyvodzovala prípustnosť\nsvojho podaného dovolania aj z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dodatkom č. 1 podľa žalobkyne vznikol\nmedzi stranami sporu nový záväzkový vzťah, ktorý nebol nájomným vzťahom, keďže jeho predmetom\nbolo oprávnenie žalovanej spotrebovať (vyťažiť) samotnú podstatu veci (ložisko nevyhradeného nerastu)\nvo vlastníctve žalobkyne, ktorá v zmenenej forme (ako kamenivo) vyťažením stáva vlastníctvom\n\nžalovanej. Tento nový záväzkový vzťah z Dodatku č. 1 existoval paralelne vedľa už skôr založeného\nnájomného vzťahu z Nájomnej zmluvy. Z ustanovenia čl. II. 2 Dodatku č. 1 jednoznačne vyplýva, že\nzmluvné strany mali vôľu dohodnúť odplatu za dolovaný kameň, túto svoju vôľu v Dodatku č. 1 aj\nreflektovali, a výslovne v ňom odplatu v prospech žalobkyne zakotvili (hoci v čase uzavretia Dodatku\nč. 1 bez určenia jej konkrétnej výšky). Právny záver súdov oboch inštancií, že Dodatkom č. 1 došlo\nk rozšíreniu nájmu podľa Nájomnej zmluvy, pričom dohodnutá odplata zaň už bola začlenená v rámci\nnájomného vo výške 83 000 EUR ročne, je nesprávny a nemôže obstáť.\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že dovolacie dôvody nie sú dané.\nŽalobkyňa v konaní existenciu nijakej škody nepreukázala a v odvolaní voči rozsudku súdu prvej\ninštancie ani neprezentovala žiadnu argumentáciu vo vzťahu k preukázaniu naplnenia zákonných\npredpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. V konaní, ale aj v iných súvisiacich konaniach\nbolo jednoznačne preukázané, že medzi procesnými stranami nijaká osobitná dohoda o cene za kameň\nnad rámec nájomného podľa Nájomnej zmluvy nejestvuje a že žalovaná nemala povinnosť oznamovať\nžalobkyni množstvo vyťaženého kameňa. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby dovolací súd\ndovolanie žalobkyne odmietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana sporu - žalobkyňa, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429\nods. 1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k\nzáveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné ako neprípustné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.\nÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne\nprípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\nDovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody\nzakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť\n\ndovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený\ndovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V\nprípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti\nuvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421\nods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n12. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa\npreto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie,\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie\nskutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd,\nktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum\nskutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri\nprocese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť\nvyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv.\nopomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), avšak len pri dovolacom\ndôvode (vade zmätočnosti) v zmysle § 420 písm. f) CSP, nie pri dovolacom dôvode v zmysle § 421\nods. 1 CSP.\n13. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n14. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n14.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n14.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n14.3. Z práva na spravodlivý súdny proces však pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n14.4. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia tiež nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia;\nrozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo\n\n(3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto cez prizmu v\ndovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľkou namietanej procesnej vade.\n15. Dovolateľka prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) a porušenie práva na spravodlivý\nproces videla v tom, že odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Napadnutý rozsudok\npovažovala za nepreskúmateľný, arbitrárny a svojvoľne zužujúci predmet konania a odvolania. Odvolací\nsúd sa v rozsudku odmietol zaoberať otázkou existencie dohody medzi žalobkyňou a žalovanou o\nodplate vo výške 0,40 eur za tonu vyťaženého kameňa, pričom rozsudok Krajského súdu v Nitre zo\n17. septembra 2019 sp. zn. 15Cob/148/2018, z ktorého záverov vychádzali súdy oboch inštancií pri\nposudzovaní nároku žalobkyne v tomto konaní, bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 27. októbra 2021 sp. zn. 5Obdo/87/2020.\n16. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10, 9Cdo/248/2021) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď\nodvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci\npredvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke,\nktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie,\nči rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n17. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a\npresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými\ndôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva\nstrany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva\ndozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj\nprávne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva\nna spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n18. Z viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyplýva, že nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je (a to aj z hľadiska viacerých\naspektov týkajúcich sa kvalitatívnej stránky odôvodňovania súdnych rozhodnutí) porušením ústavou a\nDohovorom garantovaného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Medzi požiadavky\nkladené na kvalitu odôvodňovania súdnych rozhodnutí možno zaradiť požiadavky o zákaze vnútornej\nrozpornosti argumentácie (požiadavka relevantnosti, jasnosti, presnosti a konkrétnosti argumentu),\npovinnosť odôvodniť odklon od existujúcej judikatúry, povinnosti „vyrovnať sa“ s ústavnoprávnym\nargumentom a názormi právnej vedy, možnosti odvolacieho súdu prevziať argumenty prvostupňového\nsúdu a iné.\n19. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n20. Treba mať na zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať\nna každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci\nvýznam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa\npreskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nneznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n\n20.1. V posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie\na pred odvolacím súdom tvorí pritom jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Odvolací súd jasným, rozhodným,\nzrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, poskytol\nprimerané odpovede na odvolacie námietky; jeho úvahy a z nich vyvodené závery, vo vzájomnej\nsúvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať za zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne. Odvolací súd teda procesne nekonal nesprávne, spôsobom zmätočným, ktorým by\nžalobkyni znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať\nto, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.\n21. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nneodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Súd prvej inštancie v bodoch 26. až 34. odôvodnenia\ndostatočným spôsobom vysvetlil, pri vyporiadavaní sa s otázkou ne/existenciou dohody o odplate\nza dobývanie nevyhradených nerastov žalovanou, že žalovaná nemala povinnosť platiť žalobkyni\nodplatu za vyťažený kameň, pretože z obsahu Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve nevyplýva žiadna\nskutočnosť odôvodňujúca záver, že by medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o nároku žalobkyne\nako prenajímateľa na účtovanie ceny 0,40 eura za tonu vyťaženej horniny. Posúdiac konkrétny\nzodpovednostný vzťah v zmysle § 420 OZ, súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne v\nodôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia\nbyť splnené určité predpoklady, konkrétne a/ porušenie právnej povinnosti, b/ vznik škody a c/ existencia\npríčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, t.j. kauzálny nexus medzi\nkonaním/opomenutím a následkom. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané,\nže žalobkyňa v predmetnom spore neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania základných\npredpokladov vzniku nároku na náhradu škody, keď v prvom rade nepreukázala porušenie právnej\npovinnosti žalovanej, v dôsledku čoho žalobkyni nemohla ani vzniknúť škoda, čo logicky vylučuje aj\nexistenciu kauzálneho nexu.\n21.1. Odvolací súd sa v bodoch 16. až 19. odôvodnenia rozhodnutia preukázateľným spôsobom\nvysporiadal s odvolacou argumentáciou žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny\nzáver súdu prvej inštancie o nepreukázaní naplnenia zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti\nžalovanej za škodu. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že žalovaná jej mala spôsobiť škodu\ntým, že napriek povinnosti žalovanej každoročne predložiť žalobkyni zoznam množstva vyťaženého\nkameňa, žalovaná túto svoju povinnosť porušila, keď uviedla nepravdivé údaje ohľadne množstva\nvyťaženého kameňa za roky 2010 a 2011, v dôsledku čoho spôsobila žalobkyni škodu, ktorej výška\nsa odvíja od dojednanej odplaty za tonu vyťaženého kameňa 0,40 eura bez DPH. Vychádzajúc z\ntakto koncipovanej žaloby, bolo podľa odvolacieho súdu dôvodné predpokladať, že porušenie právnej\npovinnosti žalovanej malo spočívať v tom, že konala v rozpore s jej zmluvnou povinnosťou oznámiť\nžalobkyni skutočné množstvo vyťaženého kameňa, keď mala žalobkyni poskytnúť nepravdivé údaje\no tomto množstve a v príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovanej tak mala žalobkyni vzniknúť\nškoda vo výške predstavujúcej súčin zatajeného množstva vyťaženého kameňa a dojednanej odplaty\nza tonu vyťaženého kameňa 0,40 eura. Napriek takto koncipovanej žalobe, celá procesná činnosť\nžalobkyne v konaní bola zameraná výlučne na preukazovanie existencie dohody o odplate za tonu\nvyťaženého kameňa, nie na preukázanie všetkých zodpovednostných predpokladov vzniku škody v\nzmysle § 420 ods. 1 OZ. Aj v rámci podaného odvolania sa žalobkyňa opätovne sústredila na popretie\nsprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k súdom konštatovanej neexistencii takej dohody\na naplnenie tvrdených odvolacích dôvodov v celom rozsahu odôvodňovala výlučne nesprávnosťou\npostupu a rozhodovania súdu prvej inštancie vo vzťahu k prijatým záverom o odplate za tonu vyťaženého\nkameňa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak celkom zjavne vyplýva odpoveď na všetky pre vec\npodstatné otázky a je z neho dostatočne zrejmé, prečo nebolo dôvodné sa zaoberať ne/existenciou\ndohody o odplate za vyťažený kameň. Napokon, v odôvodnení napadnutého rozsudku je zrozumiteľne\nvysvetlená aj úvaha, ktorá odvolací súd viedla k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej\ninštancie.\n22. Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n27. októbra 2021 sp. zn. 5Obdo/87/2020, ktorým bol zrušený právoplatný rozsudok Krajského súdu\nv Nitre zo 17. septembra 2019 sp. zn. 15Cob/148/2018 (v spojení s opravným uznesením z 28.\noktóbra 2020; pozn.), závery ktorého boli podkladom pre posúdenie v tomto konaní žalobkyňou\n\nuplatneného nároku, dovolací súd uvádza, že dôvodom zrušenia predmetného rozsudku bola existencia\nvady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP spočívajúca v nepreskúmateľnosti jeho odôvodnenia.\nDovolací súd zrušil výlučne rozsudok Krajského súdu v Nitre (§ 449 ods. 1 CSP) a uložil tomuto súdu\npreskúmateľným spôsobom sa vysporiadať s námietkami žalobkyne vznesenými v odvolaní. Odvolací\nsúd v konaní vedenom pod sp. zn. 15Cob/148/2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie stotožniac\nsa so závermi o neexistencii nároku žalobkyne (žalobkyne v aj v prejednávanom konaní; pozn.) na\nvydanie bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc zo zistenia, že žalovaná (žalovaná aj v tomto konaní;\npozn.) bola na základe Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve oprávnená vykonávať dobývanie nevyhradených\nnerastov (ťažiť kameň na pozemkoch, ktoré boli predmetom nájmu) bez povinnosti platiť inú sumu\nokrem dohodnutého nájomného. Vychádzajúc z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/87/2020, v\nrozhodnutí podľa dovolacieho súdu absentovala právna úvaha odvolacieho súdu o tom, či neexistencia\ndojednania o určitej odplate, resp. o zvýšení nájomného (za vyťaženú horninu) bez ďalšieho znamená\nvylúčenie možnosti vzniku bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa podľa dovolacieho súdu mal\nzaoberať otázkou, či rozšírený účel užívania prenajatého pozemku bez premietnutia do zvýšenej ceny\nnájmu zahŕňal aj hodnotu nerastov vyťažených z prenajatého pozemku, teda či v danom prípade záver\nsúdu prvej inštancie o neexistencii bezdôvodného obohatenia za vyťaženú horninu na úkor vlastníka\npozemku, na ktorom ťažba prebehla, korešponduje zo zisteným skutkovým stavom.\n22.1. Z obsahu rozhodnutia sp. zn. 5Obdo/87/2020 teda dovolaciemu súdu vyplynulo, že predmetným\nrozhodnutím bol zrušený výlučne rozsudok odvolacieho súdu, a to bez posudzovania či akéhokoľvek\nspochybnenia vecnej správnosti záverov súdov oboch inštancií o neexistencii osobitnej dohody o cene\nza ťažbu nerastov. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že existencia rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/87/2020 nemá vplyv na preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu a nie je spôsobilá prisvedčiť dovolacej argumentácii žalobkyne o nepresvedčivosti či\narbitrárnosti jeho odôvodnenia.\n23. Vzhľadom na uvedené dovolací súd nezdieľa názor dovolateľky o nedostatočnosti či\nnepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Pokiaľ dovolateľka v\ndovolaní súdom vyčítala, že tieto sa nestotožnili so skutkovým stavom (skutkovými zisteniami), tak\nako ich z vykonaného dokazovania vnímala samotná žalobkyňa (preukázanie všetkých zákonných\npredpokladov zodpovednosti za škodu, odkazujúc pritom na zásadu iura novit curia), dovolací súd, súc\nviazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), dodáva, že prípadný prieskum\nskutkových zistení dovolacím súdom nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole\npostupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V preskúmavanej veci však dovolanie\nna takýchto argumentoch nespočívalo.\n24. Dovolací súd tiež vo všeobecnosti uvádza, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenia rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP sa\nnemal možnosť zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom, pretože prípadné\nnesprávne právne posúdenie veci vadu zmätočnosti v zmysle predmetného ustanovenia nezakladá (R\n24/2017); tento právny záver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i ústavný súd (I. ÚS 61/2019).\n25. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súdu uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnezistil, preto je dovolanie žalobkyne v tejto časti procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie\npodľa § 447 písm. c) CSP.\n26. Žalobkyňa v dovolaní namietala aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle §\n421 ods. 1 písm. b) CSP.\n27. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n28. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n\n29. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n30. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie\no skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že má ísť o\notázkou riešenú odvolacím súdom a to buď o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), alebo\no procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n31. V dovolaní, prípustnosť ktorého sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí dovolateľ\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd; vysvetliť, v\nčom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne; uviesť ako by mala byť táto otázka správne\nriešená.\n31.1. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd doposiaľ neriešil a je daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania\nje, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi doposiaľ neposudzoval právnu otázku vymedzenú\ndovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ\nvyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími\ndôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom vymedzenej právnej otázky a že sa jedná o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie.\n32. Dovolateľka v posudzovanom prípade k dôvodnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP uviedla, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená otázka, či spôsobilým\npredmetom nájmu môže byť pozemok, na ktorom sa nachádza kameňolom (ložisko kameňa) v prípade,\nkeď účelom užívania predmetného pozemku je výlučne ťažba kameňa, resp. vyťaženie ložiska kameňa,\nktoré sa ťažbou celkom spotrebuje a viac neobnoví. Podľa dovolateľky je právne posúdenie záväzkového\nvzťahu založeného medzi žalobkyňou a žalovanou Dodatkom č. 1 ako nájomného vzťahu nesprávne,\npretože záväzkový vzťah, ktorého predmetom je ťažba nevyhradeného nerastu, majúceho charakter\nspotrebiteľnej veci, nie je možné pod takýto vzťah podriadiť. Dodatkom č. 1 vznikol medzi stranami\nsporu nový záväzkový vzťah, ktorý nebol nájomným vzťahom, keďže jeho predmetom bolo oprávnenie\nžalovanej spotrebovať (vyťažiť) samotnú podstatu veci (ložisko nevyhradeného nerastu) vo vlastníctve\nžalobcu, ktorá sa v zmenenej forme (ako kamenivo) vyťažením stáva vlastníctvom žalovanej. Tento\nnový záväzkový vzťah z Dodatku č. 1 existoval paralelne vedľa už skôr založeného nájomného vzťahu\nz Nájomnej zmluvy. Ak prenechaním veci do užívania má dôjsť k spotrebovaniu majetkovej podstaty\ntejto veci, podľa žalobkyne sa tak pojmovo nemôže jednať o záväzkový vzťah z titulu nájmu, nakoľko\noprávnenie vec zničiť (spotrebovať) patrí výlučne vlastníkovi veci a nie je súčasťou užívacieho práva\nnájomcu (ius utendi a ius fruendi).\n33. Takto dovolateľkou zadefinovaná právna otázka by mohla mať znaky relevantnej otázky v zmysle §\n421 ods. 1 písm. b) CSP iba za predpokladu, ak by výsledok jej riešenia (posúdenia a vyhodnotenia)\nodvolacím súdom predstavoval jedine a výlučne tie dôvody, pre ktoré nebolo odvolaniu žalobkyne\nvyhovené, a pre ktoré bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené ako vecne správne. Dovolací súd\nmá za to, že predmetná dovolacia otázka sa v okolnostiach tohto dovolacieho konania netýkala takého\nzáveru, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie.\n34. V posudzovanom prípade odvolací súd svoje rozhodnutie založil na závere, že neboli kumulatívne\nnaplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pretože žalobkyňa v konaní\nnepreukázala ani len primárny predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, a síce porušenie\nprávnej povinnosti zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozhodnutia\npoukázal na závery vyslovené v konaní vedenom pod sp. zn. 20Cb/43/2013, v zmysle ktorých\nv cene nájomného bola zahrnutá i ťažba nevyhradeného nerastu, jeho rozhodnutie, v spojení s\n\nrozhodnutím odvolacieho súdu, ale nezáviselo od vyriešenia dovolateľkou nastolenej právnej otázky.\nV preskúmavanej veci preto podľa názoru dovolacieho súdu nemožno prijať iný záver, ako ten, že\ndovolateľka uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP (nesprávne právne posúdenie\nveci odvolacím súdom) nevymedzila spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, keď nenastolila,\nneformulovala, nepomenovala právnu otázku, výlučne od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ale namietajúc nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v skutočnosti\nlen prezentovala polemiku s právnymi závermi súdov oboch inštancií. K tomu dovolací súd vo\nvšeobecnosti pripomína, že samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k\nriešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n35. Dovolací súd preto dospel po preskúmaní dovolania k záveru, že žalobkyňou formulovaná právna\notázka nespĺňa atribút podstatnej otázky, na ktorej by rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo, a teda nie\nje spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Z uvedeného\nje zrejmé, že nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum, nakoľko obsah dovolania a\nvymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nemalo zákonom vyžadované\nnáležitosti. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti\ndovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne\nneprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecne koncepcii právnej úpravy dovolania a\ndovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1\nCSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu\ntoho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n36. Z dôvodov vyššie uvedených dospel najvyšší súd k záveru, že je nevyhnutné aj v tejto časti odmietnuť\npodané dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je\nodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 431 až 435.\n37. Najvyšší súd na základe uvedeného, dovolanie žalobkyne v časti, v ktorej namietala vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odmietol v zmysle § 447 písm. c) CSP a v časti, v ktorej namietala\nnesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, odmietol v zmysle § 447 písm. f) CSP.\n38. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}