{"guid": "867ca052-e0c2-4346-a0bb-25c65d3bd89d:1fe01a7f-8b70-484d-b5ad-fefb25011f4f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:3820200441.1", "spisova_znacka": "4Cdo/188/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/188/2021 z 25. 7. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2023, sp. zn. 4Cdo/188/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:3820200441.1", "identifikacne_cislo": "3820200441", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2023-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fe01a7f-8b70-484d-b5ad-fefb25011f4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:3820200441.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:3820200441.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:3820200441.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/188/2021\n3820200441\n25. 07. 2023\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2023:3820200441.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa N. E., narodeného X.. D. XXXX, R.,\nT. XX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Námešným, Prievidza, Nábrežie sv. Cyrila 47, proti\noprávnenému z výživy G. E., narodenému XX. G. XXXX, R., Ľ. K. XXX/X, zastúpenému advokátkou\nJUDr. Soňou Soboňovou, Nové Zámky, F. Kapisztóryho 2, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa\nvedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16Pc/2/2020, o dovolaní G. E. proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne z 24. februára 2021 sp. zn. 19CoP/64/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24. februára 2021 sp. zn. 19CoP/64/2020 z r u š u j e vo\nvyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania účastníkov a vec v rozsahu zrušenia v r\na c i a Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ,,odvolací súd\") z 24. februára\n2021 sp. zn. 19CoP/64/2020, rozsudok Okresného súdu Prievidza (ďalej len ,,súd prvej inštancie\")\nč. k. 16Pc/2/2020-72 z 31. augusta 2020 o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej\npovinnosti voči oprávnenému z výživy G. E., zmenil v súlade s § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP\") tak, že vyživovaciu povinnosť\nnavrhovateľa k G. E. určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 14P/57/2017-142\nzo 7. decembra 2018 s účinnosťou od 3. februára 2020 zrušil; vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá\nnárok na náhradu trov konania; zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti navrhovateľa\nnahradiť trovy štátu a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n2.\nSúd prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že plnoletý\nsyn navrhovateľa je v súčasnosti študentom externého maturitného štúdia na Súkromnej obchodnej\nakadémií v Prievidzi, kde osobne štúdium na uvedenej škole absolvuje vždy v sobotu v každom\nkalendárnom týždni počas školského roka. Taktiež od septembra 2019 je evidovaný na úrade práce\nbez akéhokoľvek príjmu. V období posledného trištvrte roka u plnoletého syna pretrvávajú zdravotné\nproblémy, kvôli ktorým absolvuje pravidelné lekárske vyšetrenia, ako aj pravidelnú liečbu injekciami\nmesačne v hodnote 300 eur. Štúdium je spoplatnené a to v priemere sumou 59,70 eur mesačne.\nNásledne ustálil, že i keď sa popri štúdiu externou formou plnoletý syn navrhovateľa zaevidoval na úrade\npráce, zo strany úradu práce mu nebolo sprostredkované žiadne vhodné zamestnanie, prostredníctvom\nktorého by dosahoval pravidelný príjem. Taktiež dlhšiu dobu u neho pretrvávajú zdravotné problémy,\nktorých liečba je finančne náročná, na základe čoho dospel k záveru, že plnoletý syn navrhovateľa nie\nje v súčasnosti naďalej schopný sa samostatne živiť, i keď študuje formou externého štúdia, preto návrh\nako neopodstatnený zamietol. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 78 ods. 1, § 62 ods. 1\nZákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení).\n\n3.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 55 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného\nmimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP\").\n4. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na zrušenie\nvyživovacej povinnosti. Uviedol, že základným predpokladom pre trvanie vyživovacej povinnosti\nnavrhovateľa k plnoletému synovi by bol odôvodnený záver súdu, že tento nie je doposiaľ schopný sám\nsa živiť, nakoľko sa sústavným štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Z obsahu spisu vyplýva, že\nnaposledy bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k jeho v tom čase maloletému G., rozsudkom\nOkresného súdu Prievidza č. k. 14P/57/2017-142 zo 7. decembra 2018 vo výške 140 eur mesačne s\núčinnosťou od 1. decembra 2018. V čase rozhodovania predchádzajúcej právnej úpravy bol maloletý\nG. žiakom Strednej odbornej školy T. Vansovej v Prievidzi, v dennej forme, ktoré štúdium ukončil z\ndôvodu, že mu odbor, ktorý študoval nevyhovoval (v období od septembra 2017 do polovice roka 2019)\na následne od septembra 2019 študuje na Súkromnej obchodnej akadémií v Prievidzi, pričom sa jedná o\nexterné maturitné štúdium, kde výučba prebieha len počas sobôt. Odvolací súd vyslovil záver, že pokiaľ\nštúdium trvá zo siedmych dní v týždni jeden deň (v sobotu) a päť pracovných dní osoba oprávnená\nna poberanie výživného nepracuje, nie je možné uzavrieť, že sústavným denným štúdiom sa pripravuje\nna svoje budúce povolanie. Nie je pritom rozhodujúce, aká je kvalita školy, ktorú navštevuje, nie je\nani rozhodujúca výška školného, ale rozhodujúce je, že oprávnený navštevuje druhý ročník strednej\nškoly maximálne štyrikrát do mesiaca. Takéto štúdium nie je možné považovať za sústavnú prípravu\nna budúce povolanie. Zároveň zdôraznil, že oprávnený je plnoletý, má 19 a pol roka, je evidovaný\nako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. Za týchto okolností\nnie je možné uzavrieť, že ide o dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, na ktorom závere nemôže\nzmeniť ani skutočnosť, že doposiaľ mu úradom práce nebolo sprostredkované vhodné zamestnanie.\nTakýto záver nevyplýva ani zo zdravotnej dokumentácie, ktorú súdu predložil a ktorá sa týka skutočne\nobdobia od podania návrhu na zrušenie výživného navrhovateľom, pričom oprávnený deklaroval svoje\nzdravotné problémy spočívajúce v bolesti kolena, ktoré už ustali a bolesťou pravej päty, ktorá je liečená.\nZ uvedených zdravotných záznamov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že jeho zdravotný stav ho\nneobmedzuje v takej miere, že by nemohol vykonávať minimálne sedavé zamestnanie, čiže má možnosť\na schopnosť sám sa živiť. Žiadna aktivita oprávneného o zabezpečení si vhodnej práce z obsahu spisu\nnevyplýva. Právne vec posúdil v súlade s ustanovenia § 62 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine.\nO trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.\n5.\nK judikátu R 16/1968, na ktorý poukázal oprávnený z výživy G. E. odvolací súd uviedol, že uvedený\njudikát sa týkal osoby maloletej po skončení povinnej školskej dochádzky, teda v diametrálne rozdielnom\npostavení ako je osoba oprávnená z výživného v danej veci. Jedná sa o plnoletú osobu, štúdium nie je\nmožné považovať za štúdium, ktorým sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, je evidovaná\nako uchádzač o zamestnanie. Zdravotný stav osoby oprávnenej z výživného ho neobmedzuje v takej\nmiere, že by nemohol vykonávať žiadnu prácu, preto je v jeho možnostiach a schopnostiach sám sa živiť.\n6.\nProti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený z výživného (ďalej\nlen ,,dovolateľ), ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) a písm. b)\nCSP. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom spočívajúce v priamom rozpore s\nustanoveniami Zákona o rodine. Argumentoval tým, že posúdenie schopnosti samo sa živiť je závislé\nod konkrétnych okolností prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patria aj jeho\nodôvodnené záujmy, potreby a majetkové pomery. Odvolací súd nezohľadnil ani jeden z týchto faktorov,\nlebo len stroho konštatoval, že pokiaľ štúdium trvá jeden deň v týždni, oprávnená osoba na poberanie\nvýživného nepracuje, nejedná sa o sústavnú prípravu na budúce povolanie. Odvolací súd sa však\nabsolútne argumentačne nevysporiadal s otázkou, že v prejednávanej veci sa jedná o stredoškolské\nštúdium, nie o vysokoškolské štúdium, a teda, že druhý účastník nemá ani len maturitu práve z\nuvedeného dôvodu s ohľadom na možnosti uplatnenia na trhu práce. Vyslovil, že odvolací súd sa\nmal argumentačne vysporiadať s jeho zámerom a odôvodniť ho tak, aby bol záver preskúmateľný.\nNaopak odvolací súd sa ale vôbec nezaoberal a tento argument účastníka ani nezohľadnil. Trval na\ntom, že doposiaľ na strane oprávneného nedošlo ku skončeniu prípravy na budúce povolanie. Zároveň\nnemá možnosť sa zamestnať na pozícii ekonóm, účtovník, lebo bez maturitného vysvedčenia to nie je\nmožné. V zmysle judikatúry platí, že príležitostné brigády, či nepravidelné pracovné činnosti nemožno\npovažovať za schopnosť samostatne sa živiť, nakoľko sa vyžaduje trvalosť tejto schopnosti. Dovolateľ\nbol presvedčený, že v jeho prípade nie je splnená podmienka nadobudnutia schopnosti samostatne sa\nživiť, pretože uvedená schopnosť vychádza zo schopnosti ,,samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať\n\nvšetky relevantné životné náklady\", teda dosiahnuť taký pravidelný príjem, aby oprávnený z neho mal\nmožnosť hradiť všetky relevantné náklady, čo pri štúdiu na strednej škole, aj napriek externej forme nie\nje možné bez vykonania maturitnej skúšky. Zároveň namietal, že právne posúdenie odvolacím súdom je\nv rozpore s judikatúrou súdov Slovenskej republiky osobitne s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky(ďalej len ,,najvyšší súd\"), čím je daný dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\nZdôraznil, že v danom prípade prax dovolacieho súdu nie je ustálená, nakoľko absentujú judikáty, ktoré\nby sa zaoberali otázkou trvania vyživovacej povinnosti počas externého štúdia oprávneného na strednej\nškole, z ktorého dôvodu je zároveň daný aj dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nNapokon poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd\") sp. zn. IV.\nÚS 94/2012, z ktorého vyplýva, ,,že riadnym ukončením štúdia na strednej škole, vykonaním maturitnej\nskúšky došlo k ukončeniu prípravy na budúce povolanie, keď nepokračuje v ďalšom štúdiu na vysokej\nškole v dennej forme, teda je schopný zamestnať sa v odbore, ktorý riadne vyštudoval a ukončil na\nstrednej škole\". Podľa dovolateľa vyslovený právny názor definuje časový horizont ukončenia prípravy\nna budúce povolanie a teda je použiteľný aj na danú vec, pretože nedošlo k vykonaniu maturitnej skúšky\na teda k riadnemu ukončeniu štúdia na strednej škole. Zároveň poukázal na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8Cdo/252/2014, z ktorého vyplýva, že povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá v prípade,\nak dieťa už skončilo primeranú prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň\npracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. S poukazom na\nďalšie rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/116/2011 z 3. októbra 2011 dovolateľ zdôraznil, že\nnenadobudol schopnosť sám sa živiť so zreteľom na to, že si nezvolil štúdium na súkromnej obchodnej\nakadémií z dôvodu, aby mohol viesť záhaľčivý život, ale z dôvodu, aby sa mohol lepšie pripravovať na\nbudúce povolanie v odbore, ktorý ho zaujíma, pričom nie je jeho zavinením, že tento odbor nebolo možné\nštudovať dennou formou. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie a vo veci rozhodnúť, alternatívne zrušiť\nrozhodnutie a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so závermi odvolacieho súdu, ktoré považoval za\nnáležite odôvodnené, ako aj vecne správne. Podotkol, že pokiaľ by druhý účastník mal skutočne záujem\no vzdelávanie a prípravu na budúce povolanie, mal dostatok možností, aby sa v danom regióne na takéto\npovolanie pripravoval dennou formou štúdia. Nesúhlasil s tvrdením, že externá forma štúdia spočívajúca\nv štyroch mesačných návštevách súkromnej školy je omnoho ťažšou formou štúdia ako denné štúdium.\n8.\n\nDovolateľ sa v replike k vyjadreniu navrhovateľa písomne nevyjadril.\n\n9.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd\") príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník, v ktorej\nneprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)\npo preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené\npodmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen\nprípustné, ale aj dôvodné.\n10. V danom prípade dovolanie podané vo veci výživného plnoletých osôb, je konaním upraveným od\n1. júla 2016 Civilným mimosporovým poriadkom. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je upravený v § 2\nods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže ustanovenia § 76 a § 77 CMP obsahujúce niektoré\nustanovenia o dovolaní „neustanovujú inak\"; posúdenie prípustnosti dovolania vo veciach výživného\nplnoletých osôb je potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.\n11.\n\nPodľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n\n12.\nPodľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.\n13. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\n\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n14.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nomyl súd pri aplikácii práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny\n(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n15.\nOtázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K\nposúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom\nnapadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd\npristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n16. Dovolateľ v rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia odvolacím súdom namietal\nrozpor s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine v posúdení otázky nadobudnutia schopnosti sám\nsa živiť, ktoré posúdenie je závislé od okolností konkrétneho prípadu, pričom za rozhodujúce faktory\nna strane dieťaťa patria jeho odôvodnené záujmy, potreby a majetkové pomery, s ktorými faktormi sa\nodvolací súd nezaoberal. Len strohú konštatáciu, že pokiaľ štúdium trvá jeden deň v týždni (v sobotu)\na osoba oprávnená na poberanie výživného nepracuje, nejedná sa o sústavnú prípravu na budúce\npovolanie, nepovažoval za dostatočnú. Pričom s otázkou, že sa jedná o stredoškolské štúdium, nie o\nvysokoškolské, a že ako osoba oprávnená z výživného nemá ani len maturitu sa absolútne nezaoberal,\nani len nezohľadnil, i napriek tomu, že sa mal argumentačne vysporiadať aj s jeho možnosťou ohľadne\nuplatnenia na trhu práce. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP vymedzil otázku týkajúcu sa posúdenia trvania vyživovacej povinnosti počas externého štúdia\noprávneného na strednej škole, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n17.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP má určujúci význam\nvymedzenie „právnej\" otázky, ktorá dovolacím súdom ešte nebola vyriešená. Dôvod prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie\nvo veci samej, dovolací súd doposiaľ neriešil a je daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna\nautorita túto otázku vyriešil, ak s právnym posúdením veci odvolacím súdom dovolateľ nesúhlasí. Výklad\npojmu ,,vyriešená právna otázka\", nemožno vnímať ako ,,už raz riešená otázka\", ale ako ,,otázka\nvyriešená ustálene\", lebo zmyslom prípustnosti dôvodu dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, je\numožniť dovolateľovi obrátiť sa na najvyšší súd s požiadavkou na vyslovenie právneho názoru k meritu\nveci v prípade, že právna otázka nebola v praxi dovolacieho súdu vyriešená, teda až pokiaľ sa právny\nnázor k danej otázke neustáli (I. ÚS 51/2020, I. ÚS 115/2020). Vec prejednávajúci senát konštatuje,\nže dovolanie v danej veci je procesne prípustné, preto následne pristúpil k meritórnemu dovolaciemu\nprieskumu posúdenia dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie k\nnastolenej právnej otázke.\n18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak\nsa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len\nna návrh.\n19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou\npovinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.\n20.\nZ citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť\nrodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku\n\nvyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriaci k dôvodom, ktoré nepôsobia samy o sebe, ale iba\nako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre zrušenie vyživovacej povinnosti určenej\nrozhodnutím súdu je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa samo sa živiť. Táto schopnosť nie\nje viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti, dokonca\nani na ukončenie určitého stupňa vzdelania. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť\nschopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa,\naby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, lebo jej posúdenie je závislé na tom, kedy\nsa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia\npovinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť,\nza ktoré sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie\nsa na trhu práce. Nie je podstatné, či dieťa aj v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi. V takomto\nprípade je potrebné vyhodnotiť jednotlivé dôvody, pre ktoré dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých\nschopností samé sa živiť, že žiaden príjem nedosahuje. Pre dosiahnutie schopnosti sa samostatne\nživiť sa vyžaduje ukončenie stredoškolského, alebo aj vysokoškolského štúdia (I. a II. stupeň) a\nzískaním kvalifikačných predpokladov pre výkon povolania, čo predpokladá riadne ukončenie štúdia\npredpísanou záverečnou skúškou. Existujú však výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr\nalebo výnimky, kedy zanikne neskôr alebo nezanikne nikdy. Ak dieťa skončí strednú školu (i odbornú)\na pokračuje v štúdiu na vysokej škole (aj iného zamerania), má sa za to, že sa sústavne pripravuje na\nbudúce povolanie a nie je schopné sa samo živiť, súčasne sa ale prihliada i na formu štúdia. Denné\nštúdium prezumuje závislosť študenta od výživy rodičov, naproti tomu externá forma štúdia vytvára\nštudentovi podmienky k tomu, aby vlastnou činnosťou získalo pravidelný príjem a tým i schopnosť\nuspokojovať svoje potreby z vlastných zdrojov. Pri určovaní zániku vyživovacej povinnosti do úvahy\nneprichádza akékoľvek zovšeobecňovanie, ale naopak je potrebné zohľadniť individuálne skutkové\nokolnosti každého prípadu jednotlivo.\n21. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že dovolateľ v školskom roku 2019/2020 bol študentom\ntriedy II. M externého maturitného štúdia na Súkromnej obchodnej akadémii v Prievidzi, v študijnom\nodbore ekonómia, účtovníctvo, ktorý školský rok ukončil, o čom predložil listinné dôkazy (v spise na č.\nl. 7 a č. l. 28). Od septembra 2017 do roku 2019 (prvého polroka) študoval na Strednej odbornej škole\nT. Vansovej v Prievidzi, odbor technické a informačné služby v stavebníctve, ktoré štúdium v druhom\npolroku prerušil z dôvodu, že mu zvolený odbor nevyhovoval. Následne od septembra 2019 začal\nštudovať na uvedenej súkromnej strednej škole v externej forme, ktoré štúdium v čase rozhodovania\nsúdov nižších inštancií ukončené nemal. Dovolateľ je evidovaný na príslušnom úrade práce, sociálnych\nvecí a rodiny od 1. septembra 2019, nie je poberateľom sociálnych dávok (č. l. 38 a č. l. 39 v spise).\n22.\nPosúdenie skutkových okolností rozhodných pre záver o nadobudnutí schopnosti sám sa živiť\ndovolateľa odvolacím súdom nebolo možné považovať za vecne správne v zmysle § 78 ods. 1 v spojení\ns § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Bez zohľadnenia súvisiacich individuálnych skutkových okolností v danej\nveci, len s posúdením formy štúdia na strednej škole a jej rozsahu (4x v mesiaci) ako štúdia, ktoré\nnemožno považovať za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa dovolací súd nestotožnil. V prípade,\nže plnoleté dieťa študuje, resp. pokračuje v štúdiu, ktoré zvyšuje jeho vzdelanie a tým aj šancu na\nuplatnenie na pracovnom trhu, jedná sa o prípravu na budúce povolanie. Zmyslom a účelom vyživovacej\npovinnosti rodičov voči deťom je umožniť dieťaťu dosiahnuť čo najvyšší stupeň vzdelania a tým mu dať\nmožnosť získať v budúcnosti sociálne istoty, ktoré sú spojené so začlenením sa do pracovného procesu\na tým uplatnenia na trhu práce.\n23. Dovolateľ preto dôvodne namietal nevyhodnotenie všetkých rozhodujúcich skutkových okolností\npre posúdenie, či za situácie, keď doposiaľ neukončil žiadne štúdium, ktoré prebieha, nemá výučný\nlist, ani maturitnú skúšku a teda nedošlo k ukončeniu jeho prípravy na budúce povolanie, je schopný\nsám sa živiť. Len zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nepredstavuje automaticky zánik\nvyživovacej povinnosti voči nemu.\n24. Pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a s tým spojeným posúdením nadobudnutia\nschopnosti sám sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, sú rozhodujúce špecifické okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu na strane osoby oprávnenej, teda nielen forma štúdia na strednej škole\na rozsah jej výučby. Len externú formu štúdia na strednej škole preto bez ďalšieho nemožno vo\nvšeobecnosti považovať za rozhodnú okolnosť pre určenie okamihu nadobudnutia dieťaťa schopnosti\nsám živiť. Dovolací súd teda konštatuje, že vzhľadom k tomu, že konkrétne skutkové okolnosti v\n\npreskúmavanej veci neboli posúdené komplexne pre záver o nadobudnutí schopnosti sám sa živiť\ndovolateľom, záver odvolacieho súdu o zániku vyživovacej povinnosti určenej rozhodnutím súdu\nnavrhovateľa voči plnoletému dieťaťu sa javí za predčasný.\n25. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody, dovolací súd preto zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu vo\nvyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec v\nrozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Žiline ako príslušnému súdu v rodinnoprávnej agende v súlade\ns princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z § 369b CMP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP v znení\núčinnom od 1. júna 2023 na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Z dôvodu zrušenia dovolaním napadnutého\nrozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie sa dovolací súd s ďalším uplatneným dovolacím dôvodom\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP vecne nezaoberal.\n26.\nO trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453\nods. 3 CSP).\n27.\n\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19CoP/64/2020", "guid": "4e99676d-61a5-468b-8cf5-d274c5c08a46:6ced16c5-084d-4e63-aa12-ce098972759a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}