{"guid": "1c48ce41-d8b8-490d-8463-5122b6a4f258:b8f3ad8c-bab4-4668-9e55-ceae08d606d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2318201535.1", "spisova_znacka": "1Cdo/175/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/175/2021 z 27. 6. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. 1Cdo/175/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:2318201535.1", "identifikacne_cislo": "2318201535", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2023-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14a.odsek-8", "nazov": "§ 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14a.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-14a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-14a", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-15", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-11", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8f3ad8c-bab4-4668-9e55-ceae08d606d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2318201535.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2318201535.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2318201535.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/175/2021\n2318201535\n27. 06. 2023\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2023:2318201535.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jána Šikutu, PhD. a JUDr. Eriky Šobichovej, v spore žalobkyne V. B., narodenej XX.\nZ. XXXX, B., D. W. XXX/XX, v zastúpení JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s.r.o., Galanta,\nŠafárikova 1522/42, IČO: 52 672 832, proti žalovaným 1/ obchodnej spoločnosti TECHNOSPOL\nSlovakia s.r.o., Nitra, Jurkovičova 411/27, IČO: 36 535 214, 2/ obchodnej spoločnosti VIAM - dražobná\nspoločnosť s. r. o., Košice - mestská časť Západ, Trieda SNP 39, IČO: 44 166 591, obaja v zastúpení\nJUDr. Michal Krutek, s.r.o., Trnava, Hlavná 11, IČO: 47 254 581, 3/ obchodnej spoločnosti IP GLOBAL,\ns.r.o., Trstice 189, Trstice, IČO: 50 581 473, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na\nOkresnom súde Galanta pod sp. zn. 10C/6/2018, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave z 27. októbra 2020 č. k. 9Co/22/2020-337, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobkyni priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 10C/6/2018-254 z 17. októbra\n2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/6/2018-445 z 9. augusta 2021 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dražby konanej dňa 22. novembra 2017, predmetom ktorej\nboli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor a zapísané na LV č. XXXX,\nkeďže prostredníctvom dobrovoľnej dražby došlo k výkonu záložného práva zriadeného na dotknutých\nnehnuteľnostiach, a to byte č. X, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č.\nXXX, vchod č. XX na ul. D. W. v B., postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. 46/1, 46/2, 46/3,\n46/4, 46/5 a 46/6 (právny vzťah k parcele č. 46/1, 46/2, 46/3, 46/4, 46/5 a 46/6 je zapísaný na LV č.\nXXXX) spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,\nv ktorom sa byt nachádza, vo veľkosti 151/10000. Žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal právo na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby\nbola žalobkyňa vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, pričom ku dňu vykonania dražby dlhovala na\núhradách spojených s ich užívaním sumu 9 561,66 eura. Bytový dom, v ktorom žalobkyňa vlastnila byt,\nbol predmetom správy, ktorú na základe Zmluvy o výkone správy z 28. júna 2012 vykonával žalovaný 1/,\nktorý na základe existencie dlhu žalobkyne na úhradách spojených s užívaním dotknutých nehnuteľností\nako správca inicioval a zabezpečil písomné hlasovanie vlastníkov bytov v bytovom dome, predmetom\nktorého bol súhlas vlastníkov bytov s dobrovoľnou dražbou a podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej\ndražby dotknutých nehnuteľností. Zo zápisnice z 20. februára 2014 vyplýva, že 68,18 % vlastníkov bytov\nv bytovom dome schválilo výkon záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov,\na to formou podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1/ ako správca bytového domu\n\nso žalovaným 2/ ako dražobnou spoločnosťou uzavrel dňa 27. júla 2017 Zmluvu o vykonaní dražby VDS\nč. 39-7/2015. Dňa 22. novembra 2017 sa v priestoroch notárskeho úradu JUDr. Daniely Kováčovej so\nsídlom Košice, Hlavná 58 vykonala dražba, na základe ktorej dotnuté nehnuteľnosti žalobkyne vydražil\nžalovaný 3/.\n1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že Zmluva o výkone správy z 28.\njúna 2012 je platná, napriek tomu, že žalobkyňa túto nikdy nepodpísala, keďže táto bola schválená\nnadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome, teda zaväzovala aj žalobkyňu.\nŽalovaný 1/ bol povinný a oprávnený vykonávať správu bytového domu a s prihliadnutím na záujmy\nostatných vlastníkov realizovať všetky svoje oprávnenia smerujúce k vymoženiu nedoplatkov žalobkyne\nna úhradách spojených s užívaním dotknutých nehnuteľností. Keďže žalobkyňa dlhovala ku dňu 14.\nfebruára 2014 z titulu nezaplatených úhrad spojených s užívaním dotknutých nehnuteľností sumu\n9 561,66 eura, ktorá bola zabezpečená zákonným záložným právom podľa § 15 ods. 1 zákona č.\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 182/1993 Z. z.“), pričom realizácia záložného práva dobrovoľnou dražbou bola dňa 14. februára\n2014 schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov v bytovom dome, boli splnené zákonné\npodmienky smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby. Výhrady žalobkyne smerujúce k nedodržaniu\nlehoty na oznámenie termínu písomného hlasovania, prípadne nesplnenia zákonných náležitostí v\nprípade overenia zápisnice z písomného hlasovania, súd prvej inštancie považoval za neopodstatnené\ns poukazom na márne uplynutie lehoty podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., v ktorej sa\nžalobkyňa ako prehlasovaná vlastníčka mohla na súde domáhať ochrany svojich práv, čo neurobila.\nVo vzťahu k namietanej nízkej hodnote dotknutých nehnuteľností určenej znaleckým posudkom č.\n180/2017, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa hodnotu určenú týmto posudkom nijakým spôsobom\nnenamietala, teda svojou pasivitou sa v rozhodnej dobe pripravila o možnosť namietať hodnotu veci\nurčenú na účely dobrovoľnej dražby. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že žalobkyňa predložila\nznalecký posudok s diametrálne odlišnou hodnotou predmetu dražby. S argumentáciou žalobkyne, že\nlen samotná vzdialenosť miesta vykonania dražby, a to 350 kilometrov od miesta, kde sa nachádzala\ndražená nehnuteľnosť, je tak závažnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje vyhlásenie celej dobrovoľnej\ndražby za neplatnú sa súd prvej inštancie nestotožnil, s prihliadnutím na to, že dôvodom vykonania\ndobrovoľnej dražby bolo neplnenie povinností samotnou žalobkyňou a účelom dražby bola ochrana\npráv a oprávnených záujmov ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Keďže súd prvej inštancie\nnepovažoval argumenty žalobkyne za také, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť a platnosť\nvykonanej dobrovoľnej dražby, žalobu zamietol.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom, rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zmenil tak, že určil\nneplatnosť dobrovoľnej dražby, priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou sp. zn. N 591/2017,\nNz 45805/2017, NCRIs 46619/2017, napísanou v Košiciach dňa 22. novembra 2017 JUDr. Danielou\nKováčovou, notárkou, so sídlom na ulici Hlavnej 58, v Košiciach, ktorá sa uskutočnila dňa 22. novembra\n2017 so začiatkom o 8:30 hod. v Košiciach.\n2.1. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že dražba prebehla v súlade so\nzákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.\n323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 527/2002 Z. z.“), keďže konaním žalovaného 1/ bol naplnený predpoklad neplatnosti\ndražby vyplývajúci z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. S poukazom na existujúcu\nrozhodovaciu prax (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/401/2014,\nsp. zn. 8Cdo/289/2019) považoval odvolací súd za preukázanú priamu súvislosť medzi neprimerane\nveľkou vzdialenosťou miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti a obmedzením možnosti\núčasti záujemcov o predmet dražby. Konštatoval, že určenie miesta konania dražby v meste Košice,\nvzdialenom 350 km od predmetu dražby, bez akejkoľvek rozumnej spojitosti s predmetom konania\ndražby, je dôvodom neplatnosti dražby pre určenie jej miesta konania v rozpore s ust. § 11 ods. 1 zákona\nč. 527/2002 Z. z., keďže táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv\ndražbou dotknutých osôb, a to už len tým, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej\ndražbe. Vzhľadom na uvedený záver postačujúci pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, odvolací\nsúd sa nezaoberal otázkou splnenia ďalších podmienok platnosti dražby, ktoré žalobkyňa namietala.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/ a 2/ (ďalej len „dovolatelia“) z dôvodov\npodľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Odvolaciemu súdu vytýkali, že rozhodol bez\n\nakéhokoľvek odôvodnenia skutočností, na základe ktorých malo dôjsť k obmedzeniu účasti záujemcov\nna dobrovoľnej dražbe v druhom najväčšom meste na Slovensku, v ktorom sa dražila nehnuteľnosť.\nSú toho názoru, že rozsudok je nedôvodný a súd dostatočne neskúmal celý skutkový stav a nenariadil\nprípadné dokazovanie vo vzťahu k vzdialenosti predmetu dražby od miesta konania dobrovoľnej dražby.\nS poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/100/2012 a Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/181/2019 majú za to, že miesto dražby dotknutých nehnuteľností\nspĺňa požiadavky ust. § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. a teda, že vzdialenosť predmetu dražby\nod miesta konania dražby v prejednávanej právnej veci nezakladala skutočnosť obmedzujúcu účasť\nzáujemcov o kúpu nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Dovolatelia namietajú, že už v písomnom\nvyhotovení záverečnej reči zo dňa 23. septembra 2019 dôvodne spochybnili pasívnu vecnú legitimáciu\nžalovaného 1/, ktorý nie je nositeľom hmotných práv k bytom a nebytovým priestorom v uvedenom\nbytovom dome a preto nemôže byť ani stranou konania. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici, sp. zn. 17Co/238/2017 z 18. apríla 2018 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 20. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 302/2019-44 majú za to, že žalobkyňa neurčila správne okruh\nstrán, keďže žalovaného 1/ (ako správcu) nie je možné s poukazom na ust. § 21 ods. 4 zákona\nč. 527/2002 Z. z. považovať v súdnom konaní o neplatnosti dražby za pasívne vecne legitimovaný\nsubjekt. Žalobkyňou podaná žaloba trpí veľmi závažnou vadou, nakoľko v žalobe absentuje označenie\nostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane žalovaných (pasívne vecne legitimovaných\nsubjektov). Dovolateľom zároveň nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu sa odvolací súd vo svojom\nrozsudku nevysporiadal s ich námietkami ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/.\n4. K dovolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá nesúhlasí s argumentáciou dovolateľov. Napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu považuje za vecne správny, preto navrhuje, aby dovolací súd podané\ndovolanie ako nedôvodné zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§\n428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,\nže dovolanie je prípustné, ale nedôvodné.\n6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n\n11. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené v\npodanom dovolaní.\n12. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n13. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I.\nÚS 26/94).\n14. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, sp. zn. III. ÚS\n47/2019, sp. zn. 4Cdo/140/2019 alebo sp. zn. 4/Cdo/120/2019).\n15. Dovolatelia vyvodzujúc prípustnosť dovolania (sčasti) z ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nnamietali arbitrárny, nesprávny procesný postup odvolacieho súdu spočívajúci v nesprávnom posúdení\nskutkových okolností bez náležitého dokazovania, ako aj zjavné neodôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia.\n16. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila\nstrane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v\ntom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny\nproces. Pri posudzovaní namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane\nbolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu\ndo práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť\nv kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti\nstrany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za\npotrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky\nodvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný\nvýznam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z\nhľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (sp. zn. II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom\nodvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\njeho rozhodnutia (sp. zn. I. ÚS 188/06).\n17. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06).\n18. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno\npovažovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie\nrozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých\nčastí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj\nvšeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V\nhodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia\nodvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom\nzvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, z akých skutkových zistení a právnych úvah\n\nvychádzal, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že dobrovoľnú dražbu, priebeh ktorej bol\nosvedčený Notárskou zápisnicou sp. zn. N 591/2017, Nz 45805/2017, NCRIs 46619/2017, napísanou v\nKošiciach dňa 22. novembra 2017 JUDr. Danielou Kováčovou, notárkou, so sídlom na ulici Hlavnej 58,\nv Košiciach, ktorá sa uskutočnila dňa 22. novembra 2017 so začiatkom o 8:30 hod. v Košiciach, určil\nza neplatnú. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby\nzopakovania či doplnenia dokazovania, pričom ako dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku uviedol\nlen právne posúdenie otázky výkladu § 11 ods. 1 zákona č. 524/2002 Z. z. Nestotožnil sa so záverom\nsúdu prvej inštancie, že dražba prebehla v súlade so zákonom č. 524/2002 Z. z., teda aj s § 11 ods.\n1., keďže konaním žalovaného 2/ bol naplnený predpoklad neplatnosti dražby vyplývajúci z ustanovenia\n§ 21 ods. 2 zákona č. 524/2002 Z. z. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Cdo/401/2014). Žalobkyňa dôvodne poukázala na to, že v prejednávanom spore mal súd prvej\ninštancie vychádzať z toho, že nehnuteľnosti určené na bývanie kupujú zväčša záujemcovia z určitého\nblízkeho okruhu, záujemcov zo vzdialenejších miest je podstatne menej. Vzdialenosť medzi mestami\nGalanta a Košice je 350 km, čo je jednoznačne v rozpore so zákonom č. 524/2002 Z. z. (§ 11 ods. 1).\nMedzi miestom konania dražby a samotným predmetom dražby nie je žiadna logická súvislosť, naopak aj\nz vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 2/ vykonáva dražby aj v iných mestách ako sú Košice,\npreto nebol žiaden dôvod, pre ktorý nemohol vykonať dražbu napr. v Trnave, Nitre alebo Bratislave, ktoré\nsú od Galanty vzdialené okolo polhodiny, namiesto 4 hodín cestovania medzi Galantou a Košicami.\n19. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení a\nskutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností, ktoré\nv konaní vyšli najavo, a je zrejmé, ako a z akých dôvodov meritórne vo veci samej rozhodol. Odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako\njeden vecný celok) spĺňa požiadavky zákonného ustanovenia § 393 CSP týkajúceho sa náležitostí\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP nemožno považovať to, že dovolatelia sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňujú a že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa ich predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolatelia so\nskutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasia\na nestotožňujú sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n20. Vo vzťahu k námietke dovolateľov, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s\nnámietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, dovolací súd poukazuje na skutočnosť,\nže dovolatelia toto v odvolacom konaní nenamietali. Zo súdneho spisu vyplýva, že dovolatelia sa\nk podanému odvolaniu žalobkyne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z\n3. decembra 2019 (č. l. 289 súdneho spisu), v ktorom ale nedostatok pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného 1/ nenamietali. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu zaoberať sa námietkami uplatnenými\nv rámci konania pred súdom prvej inštancie, navyše keď tieto boli uplatnené po ukončení dokazovania.\nŽalovaní 1/ a 2/ začali namietať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ až v Návrhu\nzáverečnej reči z 23. septembra 2019 (súdu prvej inštancie doručenom dňa 27. septembra 2019), teda\npo ukončení dokazovania (uznesenie o ukončení dokazovania vyhlásené na pojednávaní na súde prvej\ninštancie dňa 19. septembra 2019), hoci vo výzve súdu prvej inštancie z 12. júla 2018 boli poučení o\nnásledkoch uvedených v ust. § 153 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 154 CSP. V priebehu konania bolo\npotrebné rešpektovať zásadu koncentrácie konania s tým, že ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej\nkoncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP podľa,\nktorého súd môže odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Účelom\nje zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia\nprostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a\nak ten dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila procesné prostriedky procesného útoku a procesnej\nobrany včas, na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.\n21. K tomuto záveru uvádza dovolací súd, že podľa čl. 8 Základných princípov CSP sú strany sporu\npovinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,\n\na to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov\nCSP vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd\nmôže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných\nprincípov CSP). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú\nuplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť\na hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).\n22. Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k\nprejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení\nobsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že\nv prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy\nprihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo\nzabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán\n(napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové\nnávrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu\nk zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie\nsúdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená\nadvokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal\nmať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou\nkoncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.\n23. Z uvedeného je zrejmé, že dovolatelia nerešpektovali výzvy súdov na predloženie nových tvrdení\na dôkazov v záväznej procesnej lehote spojenej so sudcovskou koncentráciou konania, čím došlo k\nprocesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré\nbolo možné skôr (t. j. najneskôr v lehote určenej súdom). Je nepochybné, že dovolatelia v rozpore s\nplatnou a účinnou právnou úpravou nerešpektovali pokyny súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii\nkonania, čím zaniklo ich oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť\nv skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie. Dovolatelia sa následne v\ndovolaní snažili preniesť zodpovednosť za svoje pochybenie (resp. nečinnosť) v spore na konajúce súdy,\nktorých procesný postup bol v súlade so zákonom, čo je neprípustné. Predmetná dovolacia námietka\ndovolateľov z tohto dôvodu neobstojí.\n24. Keďže dovolací súd dospel k záveru, že dovolatelia neopodstatnene namietajú, že im odvolací súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP), pristúpil k posúdeniu dovolania\naj z hľadiska ďalších uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP.\n25. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny.\nVšetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré nie sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne\nna právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.\nTáto otázka má byť vymedzená tak, aby odpoveď na ňu priniesla vyriešenie právneho problému, a\nzároveň aby jej právne posúdenie odvolacím súdom prinieslo všeobecné riešenie tej istej typovej právnej\nsituácie.\n26. Dovolací súd si je vedomý, že právna otázka podľa § 421 CSP a dovolací dôvod (nesprávne právne\nposúdenie) podľa § 432 CSP sú spojené nádoby, preto nemôže posudzovať prípustnosť dovolania\nstriktne len na základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť formálne vymedzil na konkrétnom riadku\nsvojho podania. Je nutné sa pozrieť aj na samotný dovolací dôvod, pokúsiť sa z neho vyabstrahovať\nprávnu otázku podľa § 421 CSP a až následne možno posúdiť, a/ či od tejto otázky záviselo napadnuté\nrozhodnutie, b/ či ide o otázku, ktorá napĺňa podmienky § 421 ods. 1 písm. a/ až c/. Avšak toto posúdenie\nje možné vykonať len v rovine pokusu autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku, ale nie\ndotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Zároveň nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať” čo svojím\n\ndovolaním mienil dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky (porovnaj I.\nÚS 336/2019).\n27. Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (ustanovenie § 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (ustanovenie § 432 ods. 2 CSP).\n28. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n29. Otázkou relevantnou podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP môže byť výlučne iba tá právna\notázka, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie. Právna otázka, na vyriešení\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie, ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 28. februára 2023, sp. zn. 1Cdo/51/2022).\n30. Dovolací súd preto v súvislosti s namietaným nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\n1/ uvádza, že táto otázka nie je otázkou relevantnou podľa ust. § 421 ods. 1 CSP, keďže táto nebola\nodvolacím súdom vyriešená (dovolatelia nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v odvolacom konaní\nnenamietali) a na jej vyriešení nezaložil odvolací súd svoje rozhodnutie. Najvyšší súd dospel preto k\nzáveru, že argumentácia dovolateľov v súvislosti s uvedenou právnou otázkou nezakladá prípustnosť\ndovolania prostredníctvom § 421 ods. 1 CSP. Preto na podklade dovolania nebolo možné uskutočniť v\ntejto jeho časti meritórny dovolací prieskum.\n31. V súvislosti s uplatnenými dovolacími dôvodmi podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, dovolatelia\ntiež namietali nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu spočívajúce v určení neplatnosti\ndobrovoľnej dražby v dôsledku porušenia ust. § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., teda, že miesto\ndražby nebolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Odvolací súd sa podľa\ndovolateľov pri riešení uvedenej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu (rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 4Cdo/100/2012), dovolatelia tiež poukázali na rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/181/2019 z 25. marca 2020 (§ 421 ods. 1 písm. a)\nCSP). Súčasne podľa dovolateľov ide o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), zároveň podľa dovolateľov je právna otázka dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP).\n32. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/123/2017 z 31. júla 2017 vysvetlil, že súčasná existencia\npredpokladov prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP sa navzájom vylučuje.\nNemožno totiž odôvodňovať prípustnosť dovolania tým, že určitá právna otázka je rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu riešená ustálene a zároveň, že je dovolacím súdom riešená rozdielne“ [poznámka:\nsťažnosť, ktorá bola podaná proti tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu, odmietol ústavný súd ako zjavne\nneopodstatnenú (I. ÚS 644/2017 z 12. decembra 2017)]. Vec prejednávajúci senát, ktorý sa stotožňuje\ns týmto právnym názorom, nadväzujúc naň dodáva, že pokiaľ procesná strana vyvodzuje prípustnosť\nsvojho dovolania tvrdiac, že určitá právna otázka už bola dovolacím súdom vyriešená a zvolené riešenie\nsa stalo súčasťou „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“, od ktorej sa odvolací súd odklonil\n(§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), je len logické, že zároveň nemôže úspešne argumentovať tým, že tá istá\notázka ešte nebola dovolacím súdom vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) alebo, že je rozhodovaná\n(riešená) rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP).\n33. S poukazom na vyššie uvedené a na ust. § 124 ods. 1 CSP, keďže dovolatelia prípustnosť dovolania\nvyvodzujú dôvodmi podľa § 421 ods. 1 CSP [písm. a), písm. b) a písm. c)] s citáciou rozhodnutí\ndovolacieho súdu sp. zn. 4Cdo/100/2012 (R 138/2014) spolu s rozsudkom Krajského súdu v Banskej\n\nBystrici sp. zn. 17Co/181/2019 z 25. marca 2020, dovolací súd posúdil dovolanie podľa jeho obsahu s\nustálením dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a teda, že odvolací súd sa pri riešení\nprávnej otázky (v danom prípade právne posúdenie platnosti dobrovoľnej dražby v nadväznosti na\nsplnenie ďalšej podmienky postupu pri dražbách, či miesto konania dobrovoľnej dražby vzdialené 350\nkm od miesta predmetu dražby podľa § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. bolo určené tak, aby nebola\nobmedzená možnosť účasti na dražbe) odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, od\nrozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 4Cdo/100/2012 (R 138/2014) spolu s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/181/2019 z 25. marca 2020.\n34. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. a) CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n35. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky,\nodvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.\n36. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“\npredovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená\nopakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v\njednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)\nrozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili.\n37. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba\nzahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva,\nprípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia\nÚstavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky pod tento pojem nespadajú\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2017 sp. zn. 6Cdo/129/2017).\nJudikatúra ústavného súdu dotvára precedenčnú záväznosť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu v tom zmysle, že potvrdzuje ústavnú súladnosť dotknutej interpretácie a aplikácie právnej\núpravy realizovanej najvyšším súdom. Podmienkou precedenčnej záväznosti toho - ktorého rozhodnutia\nnie je absolútna totožnosť so všetkými skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Predpokladom\nprecedenčnej záväznosti je podobnosť týkajúca sa relevantných, ťažiskových okolností prejednávanej\nveci. Pokiaľ teda ústavný súd vyslovil názor na riešenie tej - ktorej otázky ako jedna z najvyšších súdnych\nautorít (čl. 2 ods. 2 CSP), je potrebné, aby dovolací súd k tejto skutočnosti pri rozhodovaní prihliadol.\n38. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) treba uviesť, že\nsprávnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu\nprieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP);\nskutková okolnosť (t.j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP\nje irelevantná.\n39. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená\njasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť)\ndovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje\nrozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli;\nv opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie\nvymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade\nby uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej\nkoncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku\n(napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017). Treba\n\nzdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku; zákonodarca túto povinnosť\nukladá dovolateľovi.\n40. Samo tvrdenie, že odvolací súd sa riešením určitej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, ešte nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP;\nrelevantným je až zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom tvrdenému odklonu skutočne\ndošlo. Dovolací súd preto pristúpil k posúdeniu, či je opodstatnená argumentácia dovolateľov o odklone\nodvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n41. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolatelia považujú ako nesprávne právne posúdenú otázku\n„...vzdialenosti predmetu dražby od miesta konania dražby v prejednávanej právnej veci...“, ktorá podľa\nnich nezakladala skutočnosť obmedzujúcu účasť záujemcov o kúpu nehnuteľnosti na dobrovoľnej\ndražbe.\n42. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené\ndražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.\n43. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy\nalebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich\nprávach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká,\nak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia\nso spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci\nvlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto\nprípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby\nbude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).\n44. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že k otázke miesta konania dražby a výkladu ust. §\n11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. sa relevantne vyjadril v uznesení sp. zn. 8Cdo/58/2018 z 5. júna 2019,\nako aj v rozsudku sp. zn. 4Cdo/100/2012 z 22. novembra 2011 (dovolateľmi nesprávne uvedená spisová\nznačka 4Cdo/100/2013), v ktorom uviedol: „Pri určení miesta dražby musí preto dražobník uvážiť, aký\ntyp dražiteľov môže mať podľa všeobecnej skúsenosti najväčší záujem o daný predmet dražby a či je\ngeografické umiestnenie predmetu dražby rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu záujemcov, a tým\naj miesta dražby. Je totiž nepochybne rozdiel, či sa draží napríklad drahá starožitná hnuteľná vec alebo\nnehnuteľnosť. U starožitnosti možno očakávať, že okruh záujemcov - zberateľov nemožno lokalizovať\ngeograficky, ale personálne, a preto sa miestom dražby spravidla stane rešpektovaná aukčná sieň, hoci\naj vzdialená niekoľko stoviek kilometrov od skutočného miesta starožitnosti. To isté možno povedať v\nprípade, ak je predmetom dražby výpravná nehnuteľnosť, napríklad starobylý hrad alebo kaštieľ. Úplne\nopačná situácia však existuje, pokiaľ ide o dražbu nehnuteľností určených na bežné bývanie, ako sú\nbyty alebo rodinné domy. V týchto prípadoch totiž možno zo skúseností usudzovať, že záujemcami\no kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých miest, či obcí, ktorí v danom regióne\nuž žijú, pracujú a majú rodinné zázemie, a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré\nby sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. To samozrejme automaticky nemusí znamenať, že by\nsa mala dražba nehnuteľností konať vždy v obci, v ktorej tieto nehnuteľnosti sú. Najmä v prípadoch\nsatelitných obcí a mestečiek, do ktorých sa sťahujú („na vidiek“) obyvatelia blízkych miest, možno\nnepochybne väčší záujem očakávať práve vtedy, ak miestom dražby bude ono blízke mesto, a to aj\nz hľadiska záujmu realitných kancelárií pôsobiacich v danom regióne. V každom prípade však podľa\nnázoru odvolacieho súdu ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách bráni tomu, aby bolo\nza miesto dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie a\nrealizáciu ústavného práva na obydlie priemernej rodiny určená malá obec vzdialená niekoľko stoviek\nkilometrov od miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť, a určená bez akéhokoľvek zjavného\na rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe a naplnenie\nsamotného ratio legis zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 1. rade nijako nepreukázal, prečo za\nmiesto dražby určil práve obec Čachtice, vzdialenú približne 300 km cesty od Prešova, kde už z hľadiska\nvzdialenosti a s tým spojenej časovej straty nemožno očakávať dostavenie sa väčšieho počtu dražiteľov\nz tej oblasti, v ktorej by o dražené nehnuteľnosti mohol byť najväčší záujem, t. j. z mesta Prešov a okolia.\n“. Dovolací súd mal za to, že v uvedenom prípade došlo pri organizovaní dražby k porušeniu § 11 ods.\n1 zákona č. 527/2002 Z. z. tým, že miesto konania dražby bolo určené vo vzdialenej obci, čím bola\nsťažená účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým bola obmedzená účasť na\n\ndražbe. Tým, že dražobník určil miesto konania dražby približne 300 km od miesta nehnuteľnosti, bol\nnaplnený predpoklad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.\n45. Zo skutkového stavu v súdenej veci v podstate vyplýva, že žalovaný 2/ vykonal dobrovoľnú\ndražbu nehnuteľností nachádzajúcich sa v meste Galanta v Košiciach, teda vzdialenosť medzi miestom\nkonania dražby a miestom predmetu dražby bola 350 km. Odvolací súd správne podotkol, že medzi\nmiestom konania dražby a samotným predmetom dražby nie je žiadna logická súvislosť, naopak aj\nz vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 2/ vykonáva dražby aj v iných mestách ako sú\nKošice, preto nebol žiaden dôvod, pre ktorý nemohol vykonať dražbu napr. v Trnave, Nitre alebo\nBratislave, ktoré sú od Galanty vzdialené okolo polhodiny, namiesto 4 hodín cestovania medzi Galantou\na Košicami. Jedinou spojitosťou s mestom Košice bola skutočnosť, že v Košiciach má sídlo žalovaný 2/\nako dražobník. Účelom dražby nehnuteľností je dosiahnutie najvyššieho výťažku, ktorý je generovaný\nviacerými záujemcami, a preto aj miesto konania dražby má byť určené tak, aby reálne umožnilo účasť\nčo najväčšieho počtu záujemcov. Kritériom pre určenie miesta konania dražby preto nemôže byť to, že\nje to výhodné a čo najjednoduchšie pre dražobníka. Určenie miesta konania dražby v meste Košice,\nvzdialenom 350 km od predmetu dražby, bez akejkoľvek rozumej spojitosti s predmetom konania dražby,\nje dôvodom neplatnosti dražby pre určenie jej miesta konania v rozpore s ust. § 11 ods. 1 zákona č.\n527/2022 Z. z., nakoľko táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv\ndražbou dotknutých osôb, a to už len tým, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej\ndražbe. Dovolací súd má za to, že odvolací súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na ustálenú\njudikatúru najvyššieho súdu konštatoval neplatnosť dražby vyplývajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona\nč. 527/2002 Z. z. v dôsledku porušenia ust. § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.\n46. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolatelia poukazovali aj na závery vyplývajúce z\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/181/2019 z 25. marca 2020, skutočnosti z\nneho vyplývajúce nemožno považovať za ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu tak, ako to už bolo\nnajvyšším súdom viackrát judikované.\n47. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd právnymi závermi, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie napadnuté dovolaním, neodklonil v nastolenej otázke od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, ktorú v danom prípade predstavuje predovšetkým vyššie uvedené rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/100/2012 z 22. novembra 2011. Dovolací súd preto konštatuje, že\nodvolací súd rozhodol v súlade so zaužívanou praxou najvyšších súdnych autorít a napadnutým\nrozhodnutím nedošlo ani k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1\npísm. a) CSP).\n48. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné a preto\nho zamietol (§ 448 CSP).\n49. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v súlade so zásadou úspechu strany v dovolacom konaní (§ 255 ods.\n1 CSP) priznal žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n50. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/22/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:91ff6bca-3ccd-4283-aa0d-313250b9cb24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 302/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.302.2019.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:500b0374-5eea-4831-bb69-f6f923ac6eb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.644.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 644/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 644/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.644.2017.1"}, {"guid": "ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "1619a2c3-b8f8-480c-bc92-ba30a44bab94:978caed0-fe0c-4892-86fe-b92c5ea47b8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8115212622.1", "spisova_znacka": "8Cdo/289/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/289/2019 z 21. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8115212622.1"}, {"guid": "857679cc-2ccd-4d15-9c96-f01a7f297eba:5b0a0fbb-cfb8-40a6-99df-7442f4ff827f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1", "spisova_znacka": "3Cdo/94/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/94/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1"}, {"guid": "a7f63e25-453c-4f17-9834-1bc6288f33d6:79b39ac1-11bf-433a-8fc2-c85a92266e53", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/181/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/181/2019 z 25. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a7f63e25-453c-4f17-9834-1bc6288f33d6:79b39ac1-11bf-433a-8fc2-c85a92266e53"}, {"guid": "3ac75026-f277-4c2b-9dbd-509561be6bf6:3433705c-19a9-4532-b8dc-0213ac0e1248", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1417212283.2", "spisova_znacka": "9Co/22/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/22/2020 z 29. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1417212283.2"}, {"guid": "a0c52156-4503-4a5d-b053-bca55b202ebd:75c08f3b-6704-4c6d-b21c-0a88b3d91fc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6416206873.1", "spisova_znacka": "17Co/238/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/238/2017 z 17. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6416206873.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a8b88118-5dad-400a-ac01-139ae8cc0260", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.50.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.50.2024.2"}, {"guid": "539e142f-c995-4dba-a7a6-a5c3e8977ded:d9569bf4-1085-4a95-9e32-5ec594534420", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8708200303.2", "spisova_znacka": "2Cdo/60/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/60/2023 z 30. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8708200303.2"}, {"guid": "d53e77ae-0bb0-4591-993f-8fdd8952d834:84c00810-8abc-464d-ba29-600847ef24db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1212223732.2", "spisova_znacka": "2Cdo/200/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/200/2022 z 29. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1212223732.2"}]}