{"guid": "78984eb0-5e03-4563-8189-a703487095e6:7d334796-f859-4a3a-b857-62dcca0e96a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2222200170.1", "spisova_znacka": "1CdoGp/1/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoGp/1/2023 z 13. 12. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2023, sp. zn. 1CdoGp/1/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:2222200170.1", "identifikacne_cislo": "2222200170", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2023-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Opatrovníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-95.odsek-2", "nazov": "§ 95 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-95.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-67", "nazov": "§ 67 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-67", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-69", "nazov": "§ 69 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-69", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-71.odsek-2", "nazov": "§ 71 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-71.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-81", "nazov": "§ 81 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-81", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-83", "nazov": "§ 83 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-83", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-95", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-67", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-68", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-69", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-70", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-71", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-81", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-83", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d334796-f859-4a3a-b857-62dcca0e96a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2222200170.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2222200170.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2222200170.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoGp/1/2023\n2222200170\n13. 12. 2023\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2023:2222200170.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Q.. S. W., rodenej S., narodenej XX.\nX. XXXX, Š., Š. XXXX/XX, v konaní o ustanovenie opatrovníka zomrelému domnelému otcovi Q.. X. B.,\no dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská\nStreda z 12. októbra 2022 pod č. k. 21Ps/1/2022-17, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dunajská Streda pod č. k. 21Ps/1/2022-17 zo dňa 12. októbra 2022 výrokom I. ustanovil\nQ.. X. B., zomrelému dňa XX. X. XXXX za opatrovníka Q.. X. B., narodeného XX. X. XXXX, trvale bytom\nW.. X. XXXX/.X, P. W. na zastupovanie v konaní o určenie otcovstva. Výrokom II. rozhodol, že opatrovník\nje povinný chrániť záujmy opatrovanca, v konaní o určenie otcovstva. Výrokom III. rozhodol tak, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okresný súd Dunajská Streda odôvodnil\nvýrok I. uvedeného uznesenia s poukazom na § 95 ods. 1 zákona o rodine, ďalej § 67, § 68 ods. 1 a\n2, § 69, § 70 ods. 1 a 2 a § 71 ods. 1 a 2 CSP. V odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na to, že\nnavrhovateľka - Q.. S. W., rodená S., narodená XX. X. XXXX sa podaním zo dňa 15. januára 2022\ndomáhala ustanovenia opatrovníka zomrelému domnelému otcovi Q.. X. B., zomrelému dňa XX. X.\nXXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2005 sa od svojej matky G. S. dozvedela, že jej biologickým\notcom je Q.. X. B. a nie A. V., ktorý je uvedený a zapísaný v rodnom liste navrhovateľky ako jej otec, keďže\nX. B. dňa XX. X. XXXX zomrel a navrhovateľka ako jeden z dedičov sa prihlásila do dedičského konania,\nnakoľko faktický stav otcovstva poručiteľa k navrhovateľke ako potomkovi nebol zosúladený so stavom\nprávnym. Dedičské konanie po poručiteľovi vedené na tunajšom súde pod 11D/91/2016 bolo prerušené\nza účelom zistenia osobného stavu, t. j. otcovstva poručiteľa Q.. X. B.U. k navrhovateľke. Právoplatným\nrozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30. novembra 2017 pod č. k. 9Pc/8/2017-61 súd pripustil podanie\nnávrhu na zapretie otcovstva vo vzťahu k otcovi zapísanému v rodnom liste navrhovateľky - A. V. a\nzároveň určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičovstva je v záujme\nnavrhovateľky, ktorá môže podať návrh na zapretie otcovstva po právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie\nvo veci návrhu na zapretie otcovstva bolo ukončené právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu 8.\ndecembra 2021, pod č. k. 17Pc/1/2018-331, podľa ktorého súd konanie vo vzťahu k nebohému A. W.\nzastavil a určil, že nebohý A. V. nie je otcom navrhovateľky.\n2. Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vyzval synovca zomrelého\ndomnelého otca Q.. X. B., aby súdu oznámil, či súhlasí s ustanovením za opatrovníka v konaní o určenie\notcovstva. Podaním doručeným tunajšiemu súdu Q.. X. B. oznámil súdu, že súhlasí s ustanovením za\nopatrovníka nebohému Q.. X. B.. Preto súd rozhodol tak ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto\nuznesenia a ustanovil zomrelému, domnelému otcovi za opatrovníka Q.. X. B..\n\n3. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „generálny prokurátor“, alebo „prokurátor“) v zmysle § 78 CMP a nasl., navrhol, aby\nnapadnuté uznesenie bolo zrušené a vec vrátená Okresnému súdu Dunajská Streda na ďalšie konanie.\n4. V dovolaní Generálny prokurátor SR poukázal na to, že podnet na podanie dovolania generálneho\nprokurátora proti označenému uzneseniu podali po 1. V.. H. B., manželka zomrelého Q.. X. B., po 2. Q..\nB.Ó. B. a po 3. Q.. P. B. ako deti zomrelého Q.. X. B.. Títo tvrdili, že sú osobami dotknutými uznesením\nOkresného súdu Dunajská Streda z 12. októbra 2022 pod č. k. 21Ps/1/2022-17 (§ 80 ods. 1 CMP).\nOdôvodnili to tým, že sú zákonnými dedičmi zomrelého poručiteľa. Majú záujem, aby konanie o určenie\notcovstva, ktorého účastníkmi dedičia domnelého otca nie sú, prebehlo objektívne. Podľa nich, súdom\nustanovený opatrovník nie je spôsobilý vykonávať funkciu v súlade so záujmami zastúpeného, sleduje\nzáujmy navrhovateľky a záujmy vlastné.\n5. Podľa Generálneho prokurátora SR už prima facie vzbudzuje pochybnosť postup súdu v\nmimosporovom konaní (ako je v súdenej veci), keď súd bez ďalšieho, bez zisťovania a dokazovania\nustanovil za opatrovníka osobu určenú navrhovateľom, hoci medzi záujmami navrhovateľa a záujmami\nzastúpeného existuje potencionálny rozpor.\n6. Uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 12. októbra 2012 predchádzalo podľa názoru\nGenerálneho prokurátora SR konanie, ktoré malo zásadné procesné vady majúce za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, pričom potreba zrušiť označené rozhodnutie prevyšuje nad záujmom\nzachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Zároveň poukázal na ustanovenia § 78\nods. 1, 2 CMP a na § 81 a § 83 CMP.\n7.\nDovolací dôvod - procesné vady konania (tzv. iná vada podľa § 83 písm. g) CMP).\n7.1. Súd prvej inštancie si neujasnil, podľa akých procesných ustanovení má v danej veci postupovať.\nUstanovenie opatrovníka domnelému otcovi, ktorý nežije za účelom, aby tento vystupoval v konaní\no určenie otcovstva je normované v § 95 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa § 95 zákona o rodine ak\ndomnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.\nUstanovenie opatrovníka zomrelému je výnimočná procesná situácia. Opatrovník sa ustanovuje už\nsubjektu, ktorý právne neexistuje. Nejde o ustanovenie opatrovníka z dôvodu nespôsobilosti subjektu\nsamostatne konať pred súdom. Ustanovenia § 68 až § 71 CSP, ktoré upravujú postup pre ustanovenie\nprocesného opatrovníka z dôvodu nespôsobilosti subjektu samostatne konať sa pre ustanovenie\nopatrovníka zomrelému neaplikujú. Súd prvej inštancie pochybil, keď v odôvodnení uznesenia citoval\nznenie ustanovení § 68 až § 71 CSP, resp. tým, že sa bez ďalšieho riadil pravidlom, že opatrovník by\nmal byť ustanovený z rodinného prostredia strany (§ 71 CSP).\n7.2. Správne mal súd ustáliť, že normatívny základ pre procesný postup je daný popri ustanovení § 95\nzákona o rodine najmä v ustanovení § 104 CMP (činnosť súdu pred začatím konania).\n7.3. Ustanovenie § 104 CMP je potrebné aplikovať vždy, keď sa narodí dieťa a žiaden muž nie je zapísaný\nako otec v rodnom liste, ale tiež aj vždy, keď došlo k zapretiu otcovstva, muža zapísaného v rodnom liste.\nJe irelevantné, či je dieťa maloleté alebo už plnoleté. Súd má vykonať procesné úkony ex offo, ktoré\nsú de facto prípravnými úkonmi pre konanie o určenie otcovstva. Ustanovenie § 104 CMP vymenúva\nobligatórne procesné úkony, okrem nich však súd vykoná aj iné vhodné procesné úkony. Účelom postupu\npodľa § 104 CMP je dosiahnuť stav, aby konanie o určenie otcovstva prebehlo objektívne, správne\na spravodlivo. Súd najmä vplýva na matku dieťaťa tak, aby sa stala účastníkom konania o určenie\notcovstva, teda aby sama podala návrh. Je totiž želateľné, aby matka bola účastníkom konania o\nurčenie otcovstva. Pokiaľ súd pri úkonoch podľa § 104 CMP zistí, že domnelý otec nežije, ustanoví\nmu opatrovníka, čím zabezpečí, aby matka alebo dieťa, prípadne obaja mohli podať návrh na určenie\notcovstva. Opatrovníka ustanoví aj bez návrhu. Pri ustanovení opatrovníka zomrelému domnelému\notcovi musí súd vziať do úvahy, že rozhodnutie o určení otcovstva bude záväzné pre každého, teda aj\npre osoby, ktoré nebudú účastníkmi konania. Výsledok konania zásadným spôsobom ovplyvní členov\nrodiny domnelého otca, najmä jeho dedičov. Konanie o určenie otcovstva preto musí byť objektívne a\npresahuje rámec záujmov účastníkov konania. Zároveň poukázal na § 43 CMP, podľa ktorého rozsudok,\nktorým je rozhodnuté o osobnom stave je záväzný pre každého. Taktiež poukázal aj na § 106 ods. 2\nCMP, podľa ktorého účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného\npráva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. Pri prípravných úkonoch podľa § 104\nCMP musí mať súd na zreteli, že výsledok konania o určenie otcovstva bude záväzný pre každého.\nSúd má povinnosť zistiť, či osoba, ktorú hodlá ustanoviť za opatrovníka domnelému, zomrelému otcovi\n\nspĺňa predpoklady pre objektívny priebeh konania o určenie otcovstva, teda pre zistenie skutočného\nstavu veci. Rodinný príslušník, či už dieťa dieťaťa, matky alebo domnelého otca, nemusí predpoklady\npre ustanovenie za opatrovníka spĺňať, najmä ak je už v tomto štádiu pred začatím konania zrejmé, že\nexistujú protichodné záujmy členov rodiny na výsledku konania.\n7.4. V súdenom prípade mal súd prvej inštancie vedomosť, že dedičské konanie po zomrelom Q.. X.\nB. je prerušené do skončenia konania o určenie otcovstva. Motivácia Q.. S. W. (dieťa) pre určenie\notcovstva je primárne majetková, chce po domnelom otcovi dediť, čo je vnímané ako legitímny cieľ, ktorý\nsa snaží dosiahnuť. Na druhej strane existujúci zákonní dedičia poručiteľa sa môžu na navrhovateľku\ndívať s nedôverou, čo je tiež pochopiteľné. Zákonní dedičia, ale nebudú účastníkmi konania o určenie\notcovstva. O to dôležitejšie je preto, aby súd v konaní o určenie otcovstva zistil skutočný stav veci, aby bol\nvýsledok konania spravodlivý a objektívny. Bolo úlohou súdov prvej inštancie tieto opísané skutočnosti\npri zbere informácií postupom podľa § 104 CMP (pri príprave konania) konštatovať a prihliadnuť na nich\npri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka (pri voľbe vhodnej osoby).\n7.5. Súd prvej inštancie v súdenom prípade mal po vypočutí matky dieťaťa, prípadne po vypočutí\ndedičov Q.. X. B. ustanoviť za opatrovníka osobu, o ktorej mal najskôr zistiť, že nemá väzby na budúceho\nnavrhovateľa (dieťa) ani na matku. Pochybenie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom procesnom\npostupe, najmä v tom, že súd nevykonal potrebné účelné procesné úkony, pričom tento vadný procesný\npostup mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n8. Normatívny rámec procesného postupu.\nCivilný mimosporový poriadok považuje za mimosporové konanie len také konanie, ktoré je výslovne\nuvedené v osobitnej časti. Náš právny poriadok zaviedol numerus clausus mimosporových konaní.\nCivilný mimosporový poriadok v osobitnej časti neupravuje konanie o návrhu na ustanovenie opatrovníka\ndomnelému, zomrelému otcovi. Z formálneho hľadiska je teda nesprávny postup súdu prvej inštancie,\nktorý na základe návrhu navrhovateľky vytvoril súdny spis, ktorý skončil právoplatnosťou uznesenia o\nustanovení opatrovníka. Note bene konanie o ustanovenie opatrovníka podľa § 272 nasl. CMP sa týka\nvýlučne ustanovenia hmotnoprávneho opatrovníka fyzickej osobe, ktorá je nažive. Na procesný postup\npre ustanovenie opatrovníka domnelému, zomrelému otcovi nie je prípustné aplikovať, ako bolo uvedené\nvyššie, ani ustanovenia § 68 až § 71 C. s. p. Tieto ustanovenia upravujú procesného opatrovníka,\nktorého ustanoví súd konajúci vo veci pre vec o ktorej koná. Opatrovník sa týmto postupom ustanoví\nosobe, ktorá má procesnú spôsobilosť však nie je spôsobilá na procesné úkony. V súdenom prípade\nmal byť správny aj tento postup: Okresný súd Dunajská Streda mal ex offo po právoplatnosti rozsudku\no zapretie otcovstva založiť súdny spis na vykonanie úkonov podľa § 104 CMP a mal vypočuť matku\ndieťaťa. Návrh dieťaťa na ustanovenie opatrovníka domnelému zomrelému otcovi mal byť založený do\ntohto spisu a mal byť vyhodnotený v súvislosti s ďalšími úkonmi súdu smerujúcimi k príprave konania\no určenie otcovstva.\n9. Subsidiarita dovolania generálneho prokurátora\nPodmienka subsidiarity je splnená vždy, ak podnet na dovolanie Generálneho prokurátora podáva osoba\nrozhodnutím dotknutá, teda ten, kto nebol účastníkom konania a kto nemal právo podať odvolanie. V\ndanom prípade podávatelia podnetu neboli účastníkmi konania. Podávatelia podnetu nemali právo podať\nproti predmetnému uzneseniu odvolanie.\n10. Proporcionalita dovolania generálneho prokurátora.\nESĽP pristupuje k posudzovaniu otázky proporcionality medzi označenými cieľmi, tak, že záujem\nna zachovaní (nezmeniteľnosti) konečného súdneho rozhodnutia prevažuje. ESĽP chápe pojem\nfundamentálna chyba pomerne úzko. Musí ísť o pochybenie, ktoré má vplyv na integritu a verejnú\nreputáciu súdneho procesu. Fundamentálnou chybou nie je nesprávna interpretácia právneho predpisu\nv prípadoch, kedy na určitú otázku existujú viaceré právne názory. Ak v danom prípade Najvyšší súd\nSR dovolaniu GP SR vyhovie a uznesenie zruší, je potrebné, aby vykonal test proporcionality, teda\naby bolo z odôvodnenia jeho rozhodnutia zrejmé, že sa touto otázkou zaoberal. Podľa Generálneho\nprokurátora vadu v dovolaním napadnutom uznesení o ustanovení opatrovníka domnelému zomrelému\notcovi podľa § 95 zákona o rodine je potrebné charakterizovať ako vadu fundamentálnu. Súd sa úplne\nzriekol svojej úlohy zistiť skutočný stav veci a konať objektívne a iniciatívne za účelom ochrany práv\ntretích osôb a ochrany verejného záujmu. Zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia nebude mať\nžiadny negatívny vplyv na práva kohokoľvek. Ide len o procesné rozhodnutie. Následkom zrušenia\ndovolaním napadnutého uznesenia môže byť zmena osoby opatrovníka, pričom za opatrovníka bude\n\nustanovená, prípadne iná osoba, ktorá nemá a o ktorej sa nejaví, že má vzťah k účastníkovi konania o\nurčenie otcovstva, resp. k tým, ktorých majetkové práva môžu byť určením otcovstva dotknuté.\n11. K dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadrila navrhovateľka vo veci, ktorá uviedla, že k\ndovolaniu nemá výhrady, akceptuje ho a súhlasí s navrhnutým postupom. Uviedla, že Q.. X. B. navrhla\nza opatrovníka zomrelému domnelému otcovi v dobrej viere, že ako opatrovník, by chránil záujmy\nzomrelého domnelého otca, a to z dôvodu, že okrem príbuzenského vzťahu medzi nimi - strýc - synovec\nboli veľmi dobré, kolegiálne a priateľské vzťahy, čo jednoznačne vylučuje, že ako opatrovník by konal\nproti záujmom zomrelého, domnelého otca. Zároveň mala za to, že nemá dôvod rešpektovať osobu\nopatrovníka zomrelého domnelého otca, ktorý bude určený príslušným súdom v zmysle platnej právnej\núpravy.\n12. Ustanovený opatrovník sa k veci písomne nevyjadril.\n13. Podľa § 78 ods. 1 a 2 CMP proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je\nprípustné dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),\nak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania\ngenerálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\n(2) Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné\nrozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.\n14 Podľa § 80 ods. 1 a 2 CMP generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka\nalebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom\npodnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania.\n(2) Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor\ndo konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil.\n15. Podľa § 83 CMP dovolanie generálneho prokurátora možno odôvodniť tým, že\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho\nzákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nf) došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces,\ng) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nh) súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,\ni) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n16. Podľa § 95 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva\nproti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.\n(2) Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na\npodanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti\ndieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.\n17. Dovolanie generálneho prokurátora je potrebné vnímať ako mimoriadny opravný prostriedok v tom\nzmysle, že jeho využitie by malo byť výnimočné a využívané len v prípadoch stanovených zákonom.\nUstanovenie § 78 CMP vymedzuje prípustnosť dovolania generálneho prokurátora z pohľadu troch\nkritérií, a to kritéria legitímneho cieľa, kritéria subsidiarity a kritéria proporcionality. Legitímny cieľ možno\nvnímať ako racionálne zdôvodniteľný zmysel zásahu do konečného rozhodnutia v záujme vyššieho\ndobra, aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s princípom spravodlivého súdneho konania, najmä,\naby boli zachované základné procesné práva strán, aby konanie ako celok bolo spravodlivé a aby\njeho vydaním nedošlo k spochybneniu súdnictva ako takého. Proporcionalita vyjadruje balans medzi\nzáujmom zmeniť rozhodnutie a záujmom zachovať právnu istotu a do rozhodnutia nezasahovať; záujem\nzmeniť rozhodnutie prichádza do úvahy, ak sú v rozhodnutí alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo,\n\nzávažné fundamentálne chyby spôsobilé zásadným spôsobom narušiť integritu konania. Subsidiarita\nznamená, že pred podaním dovolania generálneho prokurátora má vždy prednosť iný prostriedok\nnápravy; v mimosporových konaniach CMP uvádza, že postačí ak iné prostriedky nápravy nie sú\nprípustné, a to v čase podania dovolania generálneho prokurátora.\n17.1. Dovolanie generálneho prokurátora je subsidiárnym mimoriadnym opravným prostriedkom; podľa\nCivilného mimosporového poriadku je prípustné iba za predpokladu, ak nápravu nemožno v čase\npodania dovolania dosiahnuť inými prípustnými opravnými prostriedkami.\n17.2. Princíp proporcionality, vyjadrený v § 78 ods. 2 CMP vychádza z konštantnej judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. Európsky súd pre ľudské práva interpretuje článok 6 (právo\nna spravodlivý proces) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak,\nže základným aspektom vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby\nkonečné rozhodnutia súdov neboli opätovne preskúmavané. Právo na spravodlivý proces, v súlade\ns princípom res iudicata, zahŕňa požiadavku, aby bolo konečné súdne rozhodnutie nezmeniteľné.\nTáto interpretácia bola prijatá v prípade Brumarescu v. Rumunsko (sťažnosť č. 28342/95) a neskôr\nrozvíjaná v ďalších početných prípadoch. Európsky súd pre ľudské práva pripúšťa zásah do konečného\nsúdneho rozhodnutia, ako výnimku zo zásady právnej istoty a zo zásady res iudicata, ak je takýto zásah\nodôvodnený potrebou nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia. Inými slovami, zásah (teda\nzrušenie alebo zmena konečného súdneho rozhodnutia) musí byť legálny (spôsobom ustanoveným\nzákonom), musí byť legitímny (legitimita je daná potrebou nápravy fundamentálnej chyby) a musí byť\nproporcionálny. Proporcionalita musí existovať medzi záujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho\nrozhodnutia (na jednej strane) a legitímnym cieľom zásahu (na strane druhej). Možno konštatovať, že\nEurópsky súd pre ľudské práva pristupuje k posudzovaniu otázky proporcionality medzi označenými\ncieľmi tak, že záujem na zachovaní (nezmeniteľnosti) konečného súdneho rozhodnutia prevažuje. Podľa\nEurópskeho súdu pre ľudské práva odklon od princípu právnej istoty je ospravedlniteľný iba v prípadoch,\nkeď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať\nalebo meniť záväzné a vykonateľné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy\nfundamentálnych chýb. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej\nmiere a dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť\nsúdneho systému (Giuran v. Rumunsko, sťažnosť č. 24360/04).\n17.3. Európsky súd pre ľudské práva chápe pojem „fundamentálna chyba“ pomerne úzko. Musí\nísť o pochybenie, ktoré má vplyv na celkovú integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu. Za\ntakéto fundamentálne chyby možno (okrem iného) považovať arbitrárnosť rozhodnutia či zanedbanie\nvykonania dôležitých dôkazov. Fundamentálnou chybou naopak nie je nesprávna interpretácia právneho\npredpisu v prípadoch, kedy na určitú otázku existujú viaceré právne názory.\n18. Podľa § 104 ods. 1 až 3 CMP ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou\ndomnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie\nmatriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho\nmatka označí za otca, či uznáva, že je otcom.\n(2) Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu,\nktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z\ndôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva.\n(3) Ak k určeniu otcovstva podľa odsekov 1 a 2 nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na\nurčenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka na podanie takého návrhu a na\nto, aby dieťa v konaní zastupoval.\n19. Podľa § 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov\nrodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.\n20. Generálny prokurátor v danej veci odôvodnil dovolanie dovolacím dôvodom podľa § 83 písm.\ng) CMP, podľa ktorého dovolanie generálneho prokurátora možno odôvodniť tým, že konanie má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zdôvodnil to závažnými procesnými\npochybeniami súdu, ktoré vydaniu napadnutého uznesenia predchádzali. Generálny prokurátor uviedol,\nže v danom prípade sa na predmetnú vec mali aplikovať ustanovenia § 104 ods. 1 až 3 CMP s tým, že\ntoto ustanovenie § 104 CMP je potrebné aplikovať vždy, keď došlo k zapretiu otcovstva muža zapísaného\nv rodnom liste, pričom konštatoval, že účelom postupu podľa § 104 CMP je dosiahnuť stav, aby konanie\no určenie otcovstva prebehlo objektívne, správne a spravodlivo.\n\n21. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že Okresný súd Dunajská Streda\nuznesením ustanovil zomrelému Q.. X. B. opatrovníka v osobe Q.. X. B., a to na zastupovanie v\nkonaní o určenie otcovstva. V bode 7. odôvodnenia súd dôvodil, že navrhovateľka má zámer podať\nnávrh na určenie otcovstva proti nebohému Q.. X. B., ktorý zomrel XX. X. XXXX a v zmysle § 95\nods. 1 Zákona o rodine je potrebné ustanoviť zomrelému domnelému otcovi opatrovníka za účelom\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Nakoľko synovec zomrelého domnelého otca, ktorého\nnavrhovateľka navrhla ustanoviť za opatrovníka s ustanovením súhlasil, súd rozhodol tak, ako bolo\nuvedené vo výrokovej časti uznesenia.\n22. Ustanovenie § 95 ods. 1 Zákona o rodine rieši prípad, keď muž, ktorému svedčí domnienka\notcovstva podľa § 94 Zákona o rodine zomrel pred podaním návrhu na určenie otcovstva. Aj v takomto\nprípade môže matka alebo dieťa, resp. za podmienok podľa ods. 2 jeho potomkovia podať návrh na\nurčenie otcovstva. Podstatné je, že pasívne legitimovaný je opatrovník určeného muža, ktorého musí súd\nnajprv potencionálnemu otcovi ustanoviť. Návrh nemôže smerovať proti zomrelému, ani proti zomrelému\nzastúpenému opatrovníkom. Príslušnosť súdu sa preto riadi miestom bydliska opatrovníka, nie miestom\nposledného bydliska potencionálneho otca. (Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\n3. vydanie 2019, str. 556 až 563, Pavelková).\n23. Ako určitý nesúlad hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy môže pôsobiť znenie ustanovenia §\n95 ods. 1 Zákona o rodine a odseku dva uvedeného ustanovenia. V súlade s § 95 ods. 1 Zákona o\nrodine, ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého súd\nustanovil. Ods. 2 komentovaného ustanovenia však o účastenstve opatrovníka nič nehovorí. Pritom v\nminulosti judikatúra jasne vymedzila, že sa žaloba na určenie otcovstva podáva proti opatrovníkovi a nie\nproti zomrelému otcovi (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cz/37/77). Podobne k tejto\nsituácii pristupuje aj česká právna úprava v § 420 ods. 2 zákona o zvláštních řízeních soudních, ktorá\npriamo určuje, že účastníkom konania je opatrovník a nie zomretý otec.\n24. ,,Keď teda slovenská právna úprava s účastenstvom opatrovníka nepočíta, treba hľadať riešenie\ntejto situácie, resp. dôvod, prečo bola táto koncepcia zvolená. Buď zákonodarca situáciu s návrhom\nsmerujúcim k určeniu otcovstva po smrti domnelého otca jednoducho zabudol, alebo svojím poňatím\núčastenstva chcel dať najavo, že opatrovníka za samostatného účastníka nechce považovať, a teda\nchce ustúpiť od historickej judikatúry. Domnievame sa, že viac pravdepodobný je druhý variant.\nOpomenutie opatrovníka ako účastníka sa javí ako málo reálne už len z toho dôvodu, že v právnych\nnormách Civilného mimosporového poriadku <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mrqge2v6mjwge&refSource=text> je mnohokrát zjavná inšpirácia českou právnou\núpravou a nebolo by teda možné prehliadnuť vyššie spomínané ustanovenie § 420 ods. 2 zákona\no zvláštních řízeních soudních. Naproti tomu pre odchýlenie sa od pôvodnej judikatúry a poňatia\nopatrovníka ako samostatného účastníka konania môžeme nájsť veľmi relevantné dôvody. Účastníkom\nkonania je ten, ktorého práva alebo povinnosti sú predmetom konania. O právach a povinnostiach\nopatrovníka sa v konaní vôbec nehovorí, jeho podstatou je určenie otcovstva muža, ktorý už zomrel.\nOpatrovník je aj z povahy veci v práve vždy niečím zástupcom. Pôvodná právna úprava mala problém\ns tým, že opatrovník má byť zástupcom niekoho, kto už nežije, nemá teda právnu a v dôsledku toho\nani procesnoprávnu subjektivitu. Keďže nedostatok procesnoprávnej subjektivity je dôvodom zastavenia\nkonania, urobila právna úprava a judikatúra z opatrovníka účastníka a zastúpený mŕtvy domnelý otec\nv konaní nefiguroval. Nová právna úprava dáva najavo, že v tomto špecifickom prípade jej nedostatok\nspôsobilosti byť účastníkom neprekáža. Za účastníka je teda potrebné považovať zomrelého domnelého\notca, lebo jeho práva sú tie, ktoré sa objavia vo výroku, a opatrovník je v konaní iba jeho zástupcom.\nZ povahy veci potom platí, že konanie nie je možné zastaviť pre nedostatok procesnej podmienky, ale\nv tomto veľmi výnimočnom prípade je namieste ho viesť aj s mŕtvym účastníkom. Súčasne platí aj to,\nže okolnosť smrti účastníka sa prejaví v ďalších procesných okolnostiach, ako je nemožnosť uloženia\nnáhrady trov konania opatrovníkovi.\nZásadnú otázku predstavuje aj určenie toho, ktorý súd a v akom konaní má opatrovníka\npre\nkonanie o určenie otcovstva zomretému otcovi ustanoviť. Pokiaľ budeme opatrovníka považovať v\nsúlade s § 95 ods. 1 ZR za hmotnoprávneho opatrovníka, musíme prijať záver,\nže je potrebné\nopatrovníka ustanoviť v konaní podľa § 272 a nasl. CMP. Pokiaľ by teda matka alebo dieťa chceli\nurčovať otcovstvo k zomretému, bolo by treba v prípade tohto postupu najprv ustanoviť opatrovníka\n\nsamostatným meritórnym rozhodnutím. V konaní o ustanovenie opatrovníka by potom platila definícia\núčastníkov podľa § 7 ods. 2, účastníkom by boli všetci, ktorých práva by tvorili predmet konania. Tento\nvýklad preferuje Česká republika a je možné spomenúť, že k účastenstvu v konaní o opatrovníctve\nsmerujúcemu k vymedzeniu okruhu účastníkov konania pri vymenovaní opatrovníka zomretému otcovi\nbol vydaný veľmi relevantný judikát. V rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo/2880/2011, z 9.\nnovembra 2012 bolo jednoznačne povedané, že „účastníky řízení o ustanovení opatrovníka domnělému\notci, který není naživu (§ 55 zákona č. 94/1963 Sb., o rodině), jsou také jeho případní dědicové. ... Bylli - jako v projednávané věci - ustanovován opatrovník zemřelému, aby proti němu bylo vedeno řízení\no určení otcovství zemřelého opatrovance, je nepochybné, že v takovém řízení bude rozhodováno také\no právech nebo povinnostech dědiců zemřelého, neboť případné určení otcovství zemřelého má přímý\ndopad do řízení o dědictví (srov. § 479 obč. zák.); výrokem rozhodnutí o ustanovení opatrovníka, proti\nněmuž bude řízení o určení otcovství vedeno, tak bude (může být) dotčeno jejich právní postavení.“\nTento prístup nepovažujeme za úplne šťastný, lebo konanie sa týmto zdržuje, polemizujeme aj s tým, či\nsú skutočne dotknuté práva potenciálnych dedičov tým, že ich otec splodil aj ďalšieho potomka, keďže\ntento má jednoznačné právo na to, aby jeho status bol určený. V českej právnej úprave však v súčasnosti\nnie je asi možné prijať iné riešenie, keď táto stále považuje opatrovníka za účastníka konania o určenie\notcovstva a vyžaduje, aby bol návrh podaný priamo proti nemu. V slovenskej právnej úprave sme však\ntoho názoru, že práve zmenou prístupu k postaveniu opatrovníka v konaní o určenie otcovstva dochádza\naj k vyjasneniu toho, kedy a kým má byť opatrovník zomretému otcovi ustanovený. Keďže nie je v\nsúčasnosti už opatrovník účastníkom konania a keďže s ohľadom na novú povahu konania, keď sa\nnávrh už nepodáva proti inému účastníkovi, je možné podľa nášho názoru prijať záver, že opatrovníka\nmôže pre konanie o určenie otcovstva zomretého ustanoviť súd, ktorý je príslušný na konanie o určení\notcovstva. Ide o procesného opatrovníka ad hoc, t. j. iba pre toto konanie, preto nie je podľa nášho\nnázoru potrebné konanie opatrovnícke podľa § 272 a nasl. CMP. Ak teda domnelý otec dieťaťa zomrel,\nmôže matka alebo dieťa podať návrh na určenie otcovstva, v návrhu označí zomretého otca a ďalej súd\npožiada o ustanovenie opatrovníka pre konanie“( komentár Civilný mimosporový poriadok, 1. vydanie,\n2017 (SMYČKOVÁ, ŠTEVČEK, TOMAŠOVIČ, KOTRECOVÁ A KOL STR. 392 - 402).\n25. Dovolací súd uvádza, že už poukazom na komentár k ust. § 108 ods. 2 CMP v spojení s § 95\nods. 1 Zákona o rodine je možné badať, že pri vyhovení dovolaniu generálneho prokurátora (t. j. pri\nzrušení napadnutého rozhodnutia) by nebol dodržaný tzv. princíp proporcionality dovolania generálneho\nprokurátora. S poukazom najmä na to ako ESĽP chápe pojem fundamentálna chyba, a to pomerne\núzko, keď podľa ESĽP musí ísť o pochybenie, ktoré má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho\nprocesu. Fundamentálnou chybou ale nie je nesprávna interpretácia právneho predpisu v prípadoch,\nkedy na určitú otázku existujú viaceré právne názory.\n26. V predmetnom prípade Okresný súd Dunajská Streda postupom, ktorým ustanovil Q.. X. B.\nzomrelému dňa XX. X. XXXX za opatrovníka Q.. X. B., narodeného XX. X. XXXX a to postupom podľa\n§ 95 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak domnelý otec nežije návrh o určenie otcovstva sa podáva\nproti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd, nepostupoval v rozpore so zákonom, keďže v zásade existuje\ninterpretácia právneho predpisu - § 95 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 108 ods. 2 CMP, tak ako ju\nNajvyšší súd SR uviedol vyššie. Najvyšší súd sa stotožnil s výkladom a interpretáciou ustanovení § 95\nods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 108 ods. 2 CMP, tak ako vyplýva z komentára k CMP. Keďže už v\nsúčasnosti nie je opatrovník účastníkom konania podľa § 95 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 108\nods. 2 CMP a s ohľadom na novú povahu konania, keď sa návrh už nepodáva proti inému účastníkovi,\nje možné prijať záver, že opatrovníka môže pre konanie o určenie otcovstva zomrelého ustanoviť súd,\nktorý je príslušný aj na konanie o určenie otcovstva. Ide o tzv. procesného opatrovníka ad hoc, t. j. iba pre\ntoto konanie, preto nie je potrebné opatrovnícke konanie podľa § 272 CSP a nasl.. Ak teda domnelý otec\ndieťaťa zomrel, môže matka alebo dieťa podať návrh na určenie otcovstva, v návrhu označí zomrelého\notca a ďalej súd požiada o ustanovenie opatrovníka pre konanie. Pokiaľ súd prvej inštancie vytvoril tzv.\nosobitné konanie so samostatnou spisovou značkou, pričom tak konal akoby nad rámec právnej úpravy,\npodľa názoru dovolacieho súdu uvedené však nemôže spôsobiť s poukazom na § 83 písm. g) CSP inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n27. Odkaz a poukaz generálneho prokurátora na ust. § 104 CMP spoločne označené ako ,,činnosť súdu\npred začatím konania“, uvedené ustanovenie reguluje procesnú reflexiu, tzv. II. domnienky otcovstva.\nTáto je upravená v § 90 až § 92 ZR. K určeniu otcovstva takto môže dôjsť, iba ak nebolo otcovstvo určené\n\nprvou domnienkou, teda ak nie je za otca dieťaťa považovaný manžel matky. Za otca sa považuje muž,\nktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Toto predstavuje špecifický procesný\npostup, ktorý nemá charakter klasického konania vo veci samej. Podľa dôvodovej správy má byť takto\nzdôraznená prednosť druhej domnienky otcovstva, ktorej zodpovedá, pred domnienkou treťou. Tej\npotom zodpovedajú právne normy nasledujúce (k tomu pozri komentár k § 105 a nasl.). Zákonodarca\nho stále označuje ako činnosť súdu pred začatím konania, teda potvrdzuje určitý predbežný a špecifický\ncharakter konania. Predbežná povaha je daná nutnosťou ďalšieho postupu, ak je konanie neúspešné.\nŠpecifickosť konania potom vychádza z jeho účelu definovaného hmotným právom. Úlohou súdu v tejto\nveci je určitá forma administratívnej pomoci pri určení otcovstva tam, kde sú obaja rodičia v otázke\notcovstva zajedno a niet medzi nimi v tejto otázke pochybností. Súd je iba povinný preskúmať naplnenie\npodmienok pre to, aby bolo možné otcovstvo takto určiť, nie vykonávať dokazovanie a zisťovať, kto je\notcom dieťaťa.\n28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolanie generálneho prokurátora bolo postupom podľa § 86\nCMP v spojení s § 448 CSP zamietnuté.\n29. Ako obiter dictum k prejednávanej veci dovolací súd udáva a poukazuje najmä aj na ustanovenie\n§ 13 ods. 1 CMP, podľa ktorého prokurátor môže vstúpiť do začatého konania okrem konania o\nrozvod manželstva. Pričom prokurátor v civilnom procese je subjektom sui generis a jeho postavenie\na rozsah oprávnení súvisí s postavením a úlohami a pôsobnosťou prokuratúry ako orgánu ochrany\npráva. Mimosporový proces je uspôsobený na procesnú realizáciu ochrany verejného záujmu, t. j.\nochrany určitých spoločensky uznávaných a chránených hodnôt, kde záujem, respektíve autonómia\nvôle jej nositeľov ustupuje a je determinovaná záujmom štátu na ich ochrane. Podľa dovolacieho súdu\nv predmetnom prípade je úplne legitímne, v prípade akýchkoľvek pochybností, čo sa týka samotného\nkonania podľa § 95 ods. 1 Zákona o rodine, aby prokurátor využil svoje oprávnenie a vstúpil do konania\npodľa uvedeného ust. § 13 CMP ako strážca zákonnosti a orgán ochrany práva, namiesto toho, aby\nsa dané konanie predlžovalo navrhovaným postupom. Z hľadiska princípu proporcionality, dovolací súd\nzvážil aj hospodárnosť konania (čl. 12 CMP), alebo princíp procesnej ekonómie, kedy prokurátor by v\nprípade jeho vstupu do konania ochraňoval záujmy nielen rodinných príslušníkov zomrelého, tzv. dedičov\nzomrelého domnelého otca, ale aj samotnej navrhovateľky a tým by bol rešpektovaný aj princíp rovnosti\nstrán v konaní pertraktovaný v čl. 4 ods. 1 veta prvá CMP.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "2bcb523b-0394-4946-a73d-badb1b34938e:13fc738c-80f5-45fd-a522-249cf55ec17b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5125200607.2", "spisova_znacka": "14CoP/61/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/61/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5125200607.2"}, {"guid": "5a64b93c-bf91-43fa-87c4-c99bd720c3fc:5afeb1a3-6e5a-4dfd-b506-8c53f2c490fe", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5125200607.1", "spisova_znacka": "14CoP/120/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/120/2025 z 31. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5125200607.1"}]}