{"guid": "1804ad9d-6549-4768-98f9-ef741d90ea43:e7d1126f-f079-4ad1-b808-336ffe9f91dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2216203381.1", "spisova_znacka": "9Cdo/351/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/351/2021 z 30. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2023, sp. zn. 9Cdo/351/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:2216203381.1", "identifikacne_cislo": "2216203381", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2023-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-433", "nazov": "§ 433 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-433", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-433"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "nazov": "§ 434 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-434"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-149", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-433", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-434", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7d1126f-f079-4ad1-b808-336ffe9f91dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2216203381.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2216203381.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2216203381.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/351/2021\n2216203381\n30. 10. 2023\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2023:2216203381.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X.. K. Z., narodený XX. V. XXXX, D., I. XXXX/X,\nzastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., Bratislava, Jesenského 2,\nIČO: 50 657 861, proti žalovanému O. D., narodený XX. O. XXXX, D. XX, zastúpený advokátkou JUDr.\nMarcelou Kuchárikovou, Šamorín, Hlavná 25, o zaplatenie 18 000 eur s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/86/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave z 30. novembra 2020 sp. zn. 24Co/149/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9.\nnovembra 2017 č. k. 9C/86/2016 -286 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal\nzaplatenia sumy 18 000 eur z dôvodu nesplnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke uzavretej 07. januára\n2014, na základe ktorej žalovaný od žalobcu prevzal v hotovosti v deň podpisu zmluvy 18 000 eur, a\nzaviazal sa poskytnutú pôžičku vrátiť žalobcovi najneskôr do 28. februára 2014.\n1.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná suma 18 000 eur bola províziou\nzo strany žalobcu poskytnutou za účelom výhry jeho spoločnosti v tendri na dodávku nábytku pre\npobočky Sberbank v Európe. Konštatoval, že žalobca na pojednávaní 08. júna 2017 uviedol, že v prípade\nvýhry v tendri by o vrátení poskytnutej pôžičky ani nežiadal. Zmluvou o pôžičke si tak žalobca, ako\nuviedol sám vo svojej výpovedi, zabezpečil vrátenie peňazí v prípade neúspechu v tendri. Išlo o zastretý\nprávny úkon, teda právny úkon bol absolútne neplatný. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca\nnemal vážnu vôľu požičať žalovanému peniaze, žalovaný nemal vôľu požičať si od žalobcu peniaze,\na peniaze neprevzal a ani ich nevidel. Na základe tvrdení žalovaného chýbali základné predpoklady\nzmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, a to návrh na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu, následne\nzhoda vôle osôb. Nepreukázaná zostala aj otázka pasívnej legitimácie a otázky, kto prijal, resp. komu\nboli odovzdané a kto prevzal finančnú hotovosť, ktorá mala byť v obálke, ktorá zostala uložená na stole\nv kaviarni. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do prevzatia\npeňazí žalovaným a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania, že odovzdal finančné\nprostriedky resp. obálku U. T.. Nepreukázané dôkazy boli aj čo do solventnosti zo strany žalobcu, ktorý\nsíce predložil zmluvu o pôžičke do výšky 5 000 eur, ktorú uzatvoril so svojím bratrancom H. H., zvyšná\nčasť však zostala nepreukázaná. Súdu prvej inštancie boli poskytnuté účty jednak osobného charakteru\naj firemného charakteru žalobcu, avšak nebol preukázaný výber čo do sumy 10 000 resp. 13 000 eur v\nkritickom období. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno súd prvej inštancie\nžalobu v plnom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.\n\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ,,odvolací súd“) rozsudkom z 30. novembra 2020 sp. zn. 24Co/149/2019\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v celom rozsahu.\n2.1. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Odvolací súd sa preto zameral na preskúmanie dôvodnosti týchto námietok.\n2.2. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia 18 000 eur pretože žalovaný nesplnil svoj záväzok\nv lehote do 28. februára 2014 vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku v uvedenej sume na základe zmluvy\no pôžičke uzavretej dňa 07. januára 2014.\nV prejednávanej veci bolo, vzhľadom k okolnostiam veci, pre posúdenie danosti nároku žalobcu\nnevyhnutné zistiť náležitostí vôle zmluvných strán - či ich vôľa a konanie smerovali k uzavretiu zmluvy\no pôžičke aj to, či žalobca skutočne odovzdal peniaze žalovanému a či boli žalovanému aj určené.\nSkutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ (v danej veci žalobca). V tejto súvislosti\nodvolací súd poukázal na jednu zo základných zásad civilného procesu, podľa ktorej každá strana sporu\nmusí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia (§ 132 v spojení s § 185 Civilného sporového\nporiadku, ďalej len ,,CSP“). Strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho\ntvrdenie za základ svojho rozhodnutia.\n2.3. Preskúmaním obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku odvolací súd súhlasne so\nsúdom prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebola preukázaná vážna vôľa ani jednej zo strán sporu\nuzatvoriť zmluvu o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Sám žalobca\nopísal okolnosti stretnutia a jednania so žalovaným tak, že žalovaný mal mať možnosť sprostredkovať\nkontakt (pomôcť) žalobcovi (resp. spoločnosti CREON Design, s.r.o., ktorej je žalobca spoločníkom a\nkonateľom) v tendri na dodávku nábytku pre pobočky Sberbanky v Európe. Žalobca v rámci svojho\nvýsluchu uviedol, že žalovaný mu oznámil, že sprostredkovateľ požaduje finančnú zálohu, išlo o 18\n000 eur. V písomnom stanovisku doručenom súdu žalobca uviedol, že pretože nebolo v spoločnosti\nCREON Design, s.r.o., vopred odsúhlasené žiadne plnenie, nebola podpísaná žiadna dohoda, na\nzáklade ktorej by mohlo byť poskytnuté uvedené finančné plnenie, navrhol riešiť situáciu formou pôžičky\nmedzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že správne súd prvej inštancie ustálil, že\núčelom poskytnutia predmetných finančných prostriedkov zo strany žalobcu bola záloha na odmenu\n- províziu pre tretiu osobu (sprostredkovateľa), ktorá mala lobovať v prospech spoločnosti CREON\nDesign, s.r.o. v tendri na dodávku nábytku pre Sberbank. Je nespochybniteľné, že žalobca, potreboval\nformálne „ošetriť“ tento úkon - poskytnutie odmeny - provízie, prijateľným právnym úkonom, ktorý by mu\nzabezpečil vrátenie poskytnutých peňazí v prípade neúspechu v tendri. Aj táto skutočnosť, konštatovaná\nsúdom prvej inštancie, vyplynula z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, keď žalobca v rámci\nvýsluchu pred súdom uviedol, že v prípade úspechu v tendri by sa vrátenia peňazí nedomáhal.\n2.4. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu\na na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, s ktorými sa odvolací súd\nstotožnil. Zo zistených okolností jednoznačne vyplýva správny záver súdu prvej inštancie - nevážnosť\nvôle uzavrieť zmluvu o pôžičke, i keď formálne listina, ktorá bola 07. januára 2014 podpísaná stranami\nsporu je nazvaná „Zmluva o pôžičke“ a obsahuje formálne znaky zmluvy o pôžičke - označenie veriteľa\na dlžníka, text, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku vo výške 18 000 eur s úrokom 0 % ročne so\nsplatnosťou do 28. februára 2014. V článku III, je súčasne uvedené, že dlžník prevzal sumu 18 000\neur v hotovosti pred podpisom zmluvy. Skutočné prevzatie uvedenej sumy dlžníkom však nebolo v\nkonaní nad všetku pochybnosť preukázané, pretože ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nebolo\njednoznačne preukázané, kto v skutočnosti prijal finančnú hotovosť, výpovede sporových strán i svedkov\nsa rozchádzali, naviac na predloženej listine - zmluve o pôžičke je na strane dlžníka uvedené aj „primio:“\na podpis U. T.. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pre nedostatok vážnosti\nvôle je zmluva o pôžičke neplatným právnym úkonom, dôkazné bremeno o tom, že bola uzatvorená\nriadna zmluva o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom žalobca neuniesol.\n2.5. Odvolací súd ďalej konštatoval, že konanie strán sporu vykazuje znaky konania in fraudem\nlegis, pretože úkonom zachyteným na listine s názvom Zmluva o pôžičke je predstierané uzavretie\nzmluvy o pôžičke, účelom a výsledkom tohto postupu je však poskytnutie odmeny za lobovanie v\nprospech spoločnosti žalobcu. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu\nnormu, ktorú aj správne interpretoval, pričom odvolací súd nezistil ani iné pochybenia v procesnom\npostupe súdu, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie považoval odvolací súd za odôvodnený, súd sa v ňom zaoberal všetkými pre\nrozhodnutie podstatnými skutočnosťami. Odvolacie námietky žalobcu boli teda nedôvodné. Ďalšími\n\nnámietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko samotné uvedené\nzistenia odôvodňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť videl v § 420 písm. f)\nCSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Za nesprávny procesný postup súdov, ktorý znemožnil žalobcovi, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, považoval, že odvolací súd (obdobne ako súd prvej inštancie) postupoval pri dokazovaní a\nhodnotení dôkazov nesprávnym procesným postupom a odvolací súd rozsudok odôvodnil nedostatočne,\narbitrárne a v rozpore s ustanoveniami CSP. Závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil odvolací\nsúd, sú v absolútnom rozpore s obsahom vykonaného dokazovania a z neho nevyplývajú, pričom v\ndovolaní podrobne rozoberal obsah výpovedí svedkov ako aj strán sporu. Následne poukázal na to, že z\nuvedených dôvodov, keď odvolací súd vo svojom rozsudku „absolútne ignoroval všetky tvrdenia, právne\nargumenty žalobcu, ako aj ním uvádzané špecifické rozpory vo výpovediach žalovaného a svedka S.\nC.“ je jeho rozhodnutie nelogické a neodôvodnené.\nZa otázku doposiaľ nevyriešenú dovolacím súdom s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP považoval\nžalobca, :“ či písomné potvrdenie dlžníka v zmluve o pôžičke, podpísané oboma zmluvnými stranami\no tom, že mu veriteľ odovzdal dohodnutú sumu pôžičky a dlžník túto sumu prevzal, je dostatočným\ndôkazom o tom, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu dohodnutej sumy pôžičky, a to za predpokladu, že\ndlžník v konaní nepreukáže opak a jeho jedinou obranou je len jednoduché popretie prevzatia sumy\npôžičky.“ Žiadal preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n4. K dovolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý dovolanie ako neprípustné a nedôvodné\nnavrhol odmietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Potom, čo zopakoval priebeh konania a\ndokazovania, mal za to, že odlišné právne posúdenie žalobcom a jeho odlišný právny názor na procesnú\nstránku sporu nezakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Súčasne mal za to, že nebol\nnaplnený ani dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru,\nže dovolanie žalobcu (ďalej aj ,,dovolateľa“) nie je prípustné.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a 421 ods. 1 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\nDovolací súd opakovane konštatuje aj v súlade so závermi ústavného súdu, že dovolacie konanie\nmá povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.\nSpracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba,\nnevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou\n\núpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je\nteda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až\n§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,\nnemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v\ndovolacom konaní.\n10. Dovolateľ v prvom rade vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania na základe ustanovenia § 420\npísm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n11. Dovolateľ namietal, že procesným postupom odvolacieho súdu došlo k zásahu do jeho práva na\nspravodlivý súdny proces. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n12. Žalobca vytýkal obom nižším súdom, že vyhodnotili dôkazy v rozpore so skutkovým stavom, ktorý\nvyplynul z dokazovania pred súdom a toto hodnotenie nie je ani logické.\n13. Dovolací súd konštantne uvádza, že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového\nstavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle\n§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových\nzistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho\nzisťovania (tu porovnaj aj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť\na posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi\nprijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou\npovinnosťou strán sporu, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná\n(porov. § 185 ods. 1 CSP). V prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou navrhovaný dôkaz,\nje jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy (§ 220 ods. 2 CSP). Zásah do práva na spravodlivý proces by v tejto súvislosti bolo možné\nkonštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní stranou navrhovaného dôkazu bol\nzjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca\nz priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu\nbola strana postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (I. ÚS 350/08).\n13.1. Prípadné nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov odvolacím súdom, bez ďalších relevantných\nskutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu, a\nto preto, že (i) hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v tomto\nprípade súdu prvej inštancie a (ii) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže\nbyť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania\nv zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá a nie je ním ani paušálne tvrdenie o nesprávnom\nvyhodnotení niektorého dôkazu.\n14. Pokiaľ dovolateľ zároveň mienil v súvislosti s § 420 písm. f) CSP namietať aj, že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, dovolací súd uvádza,\nže prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom\nposúdení veci (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu,\niba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n\n15. Žalobca namietal aj nedostatočné odôvodnenie a arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, mal\nza to, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami.\n16. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,\nna ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu (účastníkmi konania) a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov,\na že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr.\nGarcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n17. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP\na ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu/účastníka mimosporového\nkonania na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne\naj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a\nvyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je\ntotiž odrazom práva strany sporu/účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu\nrozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj\nšpecifickými námietkami strany sporu/účastníka konania. Porušením uvedeného práva strany sporu/\núčastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu/účastníkovi\nkonania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma\nmožnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných\nriadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP.\n18. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie\ndostatočne neodôvodnil. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody,\nktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatoval vecnú správnosť\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia zároveň\nvysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami. Dovolaním napádaný rozsudok uvádza skutkový\nstav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory\nvysvetlené v odôvodnení.\n19. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľa\nnezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali\nzáver, že ich závery by boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Z obsahu preskúmavaného\nrozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\n20. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili\nsvoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa. Žalobca preto neopodstatnene namietal existenciu vady\nv zmysle § 420 písm. f) CSP.\n21. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania aj na základe ustanovenia § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Pokiaľ dovolateľ\nzastáva názor, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí v dovolaní v\nspojitosti s týmto tvrdením vysvetliť svoje presvedčenie, že odvolací súd riešil dosiaľ dovolacím súdom\nneriešenú otázku.\n22. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť najskôr splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými\n\ndovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K posúdeniu\ndôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Aj právna\núprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne\nodlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n23. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o\notázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nOtázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace\nzáklad ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť\nzároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené\na nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.\nOsobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je jej zásadný\nprávny význam. Otázkou zásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre\ntú ktorú prejednávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej\nrozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky. Účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je\ndosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej právnej otázky (a „zaplnením bielych miest doterajšieho\nrozhodovania dovolacieho súdu prispieť k vytvoreniu jeho ustálenej rozhodovacej praxe“).\n24. Dovolateľ považoval za otázku doposiaľ nevyriešenú dovolacím súdom s poukazom na § 421 ods. 1\npísm. b) CSP: “ či písomné potvrdenie dlžníka v zmluve o pôžičke, podpísané oboma zmluvnými stranami\no tom, že mu veriteľ odovzdal dohodnutú sumu pôžičky a dlžník túto sumu prevzal, je dostatočným\ndôkazom o tom, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu dohodnutej sumy pôžičky, a to za predpokladu, že\ndlžník v konaní nepreukáže opak a jeho jedinou obranou je len jednoduché popretie prevzatia sumy\npôžičky.\n24.1. Takto formulovaná otázka však v sebe nenapĺňa charakter otázky zásadného právneho významu v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ale len nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dokazovania (skutkového\nstavu), ktorý uplatnil už v rámci preukazovania prípustnosti z hľadiska § 420 písm. f) CSP, a je zrejmé,\nže tieto dva procesné inštitúty vymedzenia prípustnosti dovolania. dôsledne nerozlišuje.\n25. Napriek tomu dovolací súd k uvedenému poznamenáva, že jedným zo základných nosných\nprincípov rekodifikácie civilného procesného práva je princíp procesnej zodpovednosti strán sporu.\nPodľa všeobecných ustanovení o konaní sa súd prísne spravuje dispozičným princípom, čo sa\nodzrkadľuje v princípe formálnej pravdy. Najprísnejšou sankciou za pasivitu strán v konaní, najmä za\nneunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena, je strata sporu. Dôkazné bremeno je inštitútom\npráva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo\nvýsledku sporu. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci.\nNeunesenie dôkazného bremena v sebe obsahuje procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v\nkonaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej\nneprospech (Macur Jozef, Dukazní břemeno v civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova\nUniverzita v Brne, 1995).\n26. Procesná aktivita strán sporu v zmysle čl. 8 CSP a § 149 CSP a ich zodpovednosť za neunesenie\ndôkazného bremena v kontradiktórnom sporovom konaní leží výlučne na stranách sporu. Povinnosť\nstrany sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na\nprotistranu, pretože by to bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s\nprincípom zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej\nv sporovom konaní.\n27. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum, nakoľko obsah\ndovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nemalo zákonom\nvyžadované náležitosti, a pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí\nprípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil\nby procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením §\n\n421 ods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu\nochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n28. Najvyšší súd na základe dovolania žalobcu, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie\nnie je prípustné (§ 447 písm. c) CSP), a ktorého dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435 CSP (§ 447 písm. f) CSP), dovolanie odmietol.\n29. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Co/149/2019", "guid": "16be080c-9347-45b1-bca1-cae84833febe:a70bf68c-ae9a-45fb-9e2c-62f2867ed70c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}