{"guid": "7a5cf64a-7d4f-4740-8e45-8bcfeb709ee1:1ad6b43e-b40d-4a4e-afae-8488a7aee07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2120206832.1", "spisova_znacka": "4Cdo/107/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/107/2022 z 28. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2023, sp. zn. 4Cdo/107/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:2120206832.1", "identifikacne_cislo": "2120206832", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "datum_vydania": "2023-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-110.odsek-1", "nazov": "§ 110 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-110.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-110"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-223.odsek-1", "nazov": "§ 223 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-223.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-223"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305", "nazov": "zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-29.odsek-3", "nazov": "§ 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-29.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-30.odsek-3", "nazov": "§ 30 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-30.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-30.odsek-4", "nazov": "§ 30 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-30.odsek-6", "nazov": "§ 30 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-30.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-32.odsek-4", "nazov": "§ 32 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-32.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-110", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-223", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-29", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-30", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ad6b43e-b40d-4a4e-afae-8488a7aee07a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2120206832.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2120206832.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2120206832.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/107/2022\n2120206832\n28. 06. 2023\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2023:2120206832.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Š. Č., narodeného\nX. E. XXXX, N. N. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny\nTrnava, dieťa rodičov - matky M. T., narodenej XX. K. XXXX, N. N. XXX, zastúpenej advokátom Mgr.\nIng. Jurajom Trokanom, Trnava, Vajanského 10 a otca N.K. Č., narodeného XX. O. XXXX, N. N. XX,\nzastúpeného advokátom JUDr. Milošom Chrenkom, Trnava, Hlavná 25, o návrhu otca na zmenu úpravy\nstyku s maloletým, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13P/58/2020, o dovolaní matky proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave z 16. februára 2022 sp. zn. 26CoP/88/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“, „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“)\nrozsudkom z 2. augusta 2021 č. k. 13P/58/2020-80 výrokom I. upravil styk otca s maloletým Š. tak, že\notec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v\nčase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9:00 hod. do\n18:00 hod. s tým, že počas pracovného týždňa si bude otec maloletého vyzdvihovať v predškolskom\nalebo školskom zariadení; výrokom II. uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne fyzicky\na psychicky pripraviť a okrem pracovného týždňa otcovi odovzdať v stanovenom čase v mieste svojho\nbydliska, pričom matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku s maloletým v prípade, ak sa\ntento styk nemohol z objektívnych dôvodov realizovať; výrokom III. uložil otcovi povinnosť dodržiavať\nstanovené hodiny styku s maloletým, maloletého na návrat k matke fyzicky a psychicky pripraviť a\nodovzdať matke v mieste jej bydliska; výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k.\n12P/20/2019-102 z 20. novembra 2019 v časti úpravy styku otca s maloletým a výrokom V. rozhodol, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n1.1. Právne rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4, § 25 ods. 2, § 26, § 28 ods. 2 zákona č.\n6/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „ZoR“), § 217 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CSP“) a § 52 a 58 zákona\nč. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CMP“).\n1.2. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy styku uplynulo 1\na pol roka, v čase ostatnej úpravy styku mal maloletý 2 a pol roka; konštatoval, že maloletý Š. je zdravý,\nod svojho narodenia žije v domácnosti so svojou matkou, kde má vytvorené vhodné podmienky pre\nvývoj a výchovu, ale vhodné podmienky pre vývoj a výchovu maloletého má aj otec, ktorý sa maloletému\nvenuje a má o neho záujem. V konaní okresný súd nezistil, že by sa otec agresívne správal voči\nmaloletému. Styk maloletého s otcom sa realizoval bez prespania, maloletý má problém u otca zaspať,\ntento problém má aj v škôlke. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vzájomný vzťah rodičov\nmaloletého je konfliktný, rodičia sa nevedia dohodnúť a na zmene úpravy styku otca s maloletým. Z\ntakto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, aby malo\n\npevné vzájomné citové väzby s obidvomi rodičmi s tým, že za situácie, že maloleté dieťa je zverené\ndo osobnej starostlivosti matky, je potrebné v čo najväčšej miere podporovať (a to aj prostredníctvom\nupraveného styku) aj vzájomné citové väzby s otcom. Vychádzal z toho, že otec maloletého Š. má\no neho záujem, venuje sa mu, je nepochybne schopný zabezpečiť starostlivosť o neho, dbať o jeho\nbezpečnosť a dodržiavať pravidlá napriek menej rozvinutým rodičovským schopnostiam v porovnaní s\nmatkou. Uviedol, že v konaní neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré možno styk rodiča s dieťaťom\nobmedziť, preto je v najlepšom záujme maloletého podporovať jeho vzťah s otcom rozšírením styku tak,\nže počet víkendových dní v mesiaci bude rozdelený medzi rodičov v pomere 50:50.\n1.3. K námietkam matky, že od poslednej úpravy styku uplynulo 6 mesiacov prvoinštančný súd\npoznamenal, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu a od poslednej úpravy\nstyku do rozhodovania súdu uplynulo už 16 mesiacov, počas ktorých maloletý Š. prekročil hranicu troch\nrokov a začal navštevovať predškolské zariadenie; na strane maloletého tak došlo k zmene pomerov,\nodôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. To, že otec po\nnarodení o maloletého Š. neprejavoval veľký záujem, súd prvej inštancie vyhodnotil spôsobom, že\nuvedenú skutočnosť nemožno vykladať tak, že otec nemá záujem ani teraz a doplnil, že povinnosťou\nsúdu je vždy podporovať vzťah dieťaťa s oboma rodičmi. Sledujúc bezproblémovú realizáciu styku otca\ns maloletým okresný súd uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne fyzicky a psychicky\npripraviť, a okrem dní, keď si otec maloletého vyzdvihuje v škôlke, otcovi odovzdať v stanovenom čase\nv mieste svojho bydliska. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá\nnárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na\nnáhradu trov konania, pričom nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 a nasl. CMP a\nsúčasne účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie matky rozsudkom z\n16. februára 2022 sp. zn. 26CoP/88/2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s\npodstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, ale nakoľko\ntu bol nesúhlas matky s týmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími\nnámietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia, aplikujúc pritom ustanovenia § 25 ods. 1, ods.\n2, § 36 ods. 1, § 26 ZoR, čl. 3 ods. 1, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 Charty základných\npráv Európskej únie a čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, považoval za potrebné doplniť, že súd\nv starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov v\nrodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody.\n2.1. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že v čase ostatnej úpravy mal maloletý Š. dva roky a\ndva mesiace, celodennú osobnú starostlivosť oň vykonávala jeho matka, pričom v starostlivosti matky\nneboli zistené žiadne nedostatky, nedostatky v starostlivosti matky netvrdil ani otec maloletého. Od\nposlednej úpravy styku otca s maloletým až do času vyhlásenia napadnutého rozsudku uplynuli takmer\ndva roky, maloletý Š. mal takmer štyri roky (presnejšie tri roky a jedenásť mesiacov), bol starší, začal\nnavštevovať materskú školu a teda došlo k zmene pomerov nielen pribudnutím veku ale aj zmenou\nvýchovného prostredia maloletého, kedy podstatnú časť dňa trávil v materskej škole, bez matky. Styk\notca s maloletým dieťaťom sa riadne realizoval, otec po rozvode manželstva prejavoval a aj naďalej\nprejavuje záujem o stretávanie sa so svojím synom, chce sa podieľať na jeho výchove a starostlivosti\noň, vyživovaciu povinnosť si riadne plní.\n2.2. S prihliadnutím na podstatné okolnosti prejednávaného prípadu mal odvolací súd za to, že je\nnepochybne v záujme maloletého, aby sa vzťah maloletého s otcom rozvíjal, pričom v konaní nevyšli\nnajavo žiadne skutočnosti, ktoré by takýto záver spochybnili. Odvolací súd sa stotožnil so zmenou styku\nupravenou preskúmavaným rozsudkom súdom prvej inštancie s dôvetkom, že s navrhovanou zmenou\núpravy styku súhlasil aj kolízny opatrovník; zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že takto\nupravený styk s maloletým sleduje legitímny cieľ, ktorým je udržiavanie vzťahov maloletého Š. s jeho\notcom a zvolený model stretávania sa nepochybne umožňuje otcovi vybudovať a prehlbovať vzájomný\nvzťah otca a dieťaťa, čo je vždy na prospech maloletého; považoval za potrebné tiež zdôrazniť, že\nrodičia by mali pri výchove maloletého kooperovať, v záujme maloletého zlepšiť komunikáciu a vzájomné\nvzťahy, čím prirodzene eliminujú vzájomné nezhody. Bol názoru, že je nepochybne v záujme maloletého,\naby sa otec tiež podieľal na jej výchove a na starostlivosti o neho, keďže maloleté dieťa potrebuje k\nzdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.\n2.3. Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletého Š. a s prihliadnutím na\nvšetky okolnosti prejednávanej veci súdom prvej inštancie určený rozsah styku považoval za primeraný.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol o rozšírení styku otca s maloletým dieťaťom,\npovinnosti rodičov vo vzťahu k prevzatiu a odovzdávaniu maloletého dieťaťa ako aj o náhrade trov\nkonania.\n2.4. Na margo námietky matky, že napadnutý rozsudok nebol doručený do vlastných rúk jej\nsplnomocnenému zástupcovi, odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 223 ods. 1, § 105 ods. 1, §\n110 ods. 1 veta prvá CSP, § 11 ods. 1, § 29 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 30 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o\nelektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o e-Governmente“) uviedol, že z elektronickej doručenky a z údajov z elektronického\nsúdneho spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol splnomocnencovi matky doručený riadne, a to\nelektronicky do vlastných rúk, čím sa rozumie doručenie v zmysle § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente,\npričom právne účinky elektronického doručovania sú totožné ako v prípade s dokumentami v listinnej\npodobe. Konštatoval nezávadnosť v doručovaní s tým, že doručenie rozsudku splnomocnencovi matky\ndo vlastných rúk (6. augusta 2021) bolo realizované správne a v zmysle vyššie citovaných ustanovení.\nDodal, že pokiaľ ide o nedoručenie napadnutého rozsudku matke, takúto povinnosť súd prvej inštancie\nvzhľadom na jej zastúpenie pre celé konanie ani nemal. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol\npodľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov\nplatí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka\nak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 CMP alebo podľa § 55 CMP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala matka (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s poukazom\nna to, že jej súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Okresnému\nsúdu vyčítala, že nedoručil rozsudok jej právnemu zástupcovi zákonným spôsobom do vlastných\nrúk v zmysle ustanovení CSP o doručovaní rozsudku; na nesprávne doručenie rozsudku upozornila\nuž v podanom odvolaní, ale odvolací súd sa s touto jej námietkou vysporiadal skutkovo a právne\nneakceptovateľne.\n3.1. Poukázala na to, že rozsudok prvoinštančného súdu síce bol doručený jej právnemu zástupcovi do\nelektronickej schránky, avšak nie predpísaným spôsobom. Ozrejmila, že vo všeobecnosti pri doručovaní\nzásielky do elektronickej schránky do vlastných rúk príde používateľovi (adresátovi) notifikácia o\ndoručení správy, ktorú má používateľ možnosť v lehote 15 dní prevziať. Ak tak v lehote nespraví, uplatní\nsa na 16. deň fikcia doručenia. Namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi\ndoručený „priamo“ (bez možnosti potvrdiť jeho prevzatie, bez poslania notifikácie o jeho doručení) dňa\n5. augusta 2021 o 11:17 hod. (správa s predmetom „13P/58/2020-83 rozsudok č. l. 80“). Následne bola\ndňa 6. augusta 2021 o 01.02 hod. právnemu zástupcovi doručená doručenka, z obsahu ktorej vyplýva,\nže správa s predmetom „13P/58/2020-83 rozsudok č. l. 80“ bola doručená 6. augusta 2021 o 00.00 hod.\nV tomto prípade ide o doručenku vzťahujúcu sa k správe nedoručovanej do vlastných rúk, kedy je ako\nčas doručenia vždy uvádzaný nasledujúci deň, čas 00.00 hod. (doručenka je súčasťou súdneho spisu).\nSpráva s rozsudkom bola doručená 5. augusta 2021 o 11.17 hod.; napriek tomu je však na doručenke\nuvedený iný čas a to z dôvodu, že nebola pôvodná správa doručovaná do vlastných rúk.\n3.2. Dôvodila, že podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente doručením do vlastných rúk sa na\núčely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo\nstrany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta\n(ďalej len \"prijímateľ\"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi. V prípade doručovania\nrozsudku okresného súdu, tento postup dodržaný nebol; rozsudok bol právnemu zástupcovi doručený\n„priamo“, bez možnosti „potvrdenia doručenia zo strany adresáta formou elektronickej doručenky“.\nPotvrdenie doručenia zo strany adresáta (právneho zástupcu) nebolo zrealizované. Vzhľadom na\nuvedené navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil na ďalšie\nkonanie.\n4. Otec maloletého Š. Č. sa k dovolaniu matky nevyjadril.\n5. Kolízny opatrovník maloletého Š. Č. k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie o prípustnosti dovolania\nmatky ponecháva na úvahe súdu.\n6. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vzťahuje Civilný mimosporový poriadok.\nV zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového\n\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal\nmožnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní matky maloletého dieťaťa.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania, v\nneprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie\nnie je procesne prípustné a treba ho odmietnuť. Na stručné odôvodnenie v zmysle § 451 ods. 3 veta\nprvá CSP dovolací súd uvádza nasledovné:\n8. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n9. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP v spojení s § 431 ods. 2 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13. Matka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a namieta\nnesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý nedoručil rozsudok jej advokátovi do vlastných\nrúk v zmysle ustanovení CSP o doručovaní rozsudku; nesúhlasila s tým, že rozsudok bol doručený\n„priamo“ bez možnosti potvrdiť jeho prevzatie, bez poslania notifikácie o jeho doručení v zmysle § 29\nods. 3 zákona o e-Governmente s tým, že jej právny zástupca nemal možnosť „potvrdenia doručenia zo\nstrany adresáta formou elektronickej doručenky“.\n14. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n\n15. V prípade, ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do\ntejto elektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade ustanoveniami zákona\no e-Governmente, konkrétne § 29 až § 34 tohto zákona, ktorý v časti o elektronickom doručovaní\nmá charakter špeciality k ustanoveniam Civilného sporového poriadku o doručovaní. Nie je na vôli\nstrany sporu alebo iného zúčastneného subjektu, akou formou jej/mu súd bude doručovať písomnosti.\nPovinnosť doručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle\nstrany či iného subjektu (Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S. Civilný sporový poriadok Komentár,\n2. doplnené a prepracované vydanie. Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, s. 380).\n16. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické\ndokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej\npodobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.\n16.1. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického\ndoručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo\nosoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“),\nformou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.\n16.2. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický\ndokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby\nprijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických\ndokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických\ndokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.\n16.3. Podľa § 30 ods. 3 zákona o e-Governmente prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku\nprostredníctvom funkcie určenej na tento účel.\n16.4. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej\nschránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka\npotvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy\nalebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.\n16.5. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri\nkaždom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa\npodľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.\n16.6. Podľa § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk,\nprijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky;\npotvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v\njeho elektronickej schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.\n17. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n18. Hodno zdôrazniť, že dôvod zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP nahradil pôvodný dôvod podľa\n§ 237 písm. f) OSP: (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).\nZ dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred\nsúdom“ sa nahradil pojmom „právo na spravodlivý proces“, ktorého obsahové znaky vyplývajú z\nkonštantnej judikatúry Európskeho súd pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n18.1. V tomto zmysle musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti, nestačí jedna izolovaná\nvada na uplatnenie dovolania, a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje,\nbude dovolanie prípustné vždy. Možno konštatovať, že pri posudzovaní nesprávneho procesného\npostupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva,\nbude nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne\nporušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte\ndopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup\nsúdu.\n19. Pre pripomenutie, podstata argumentácie matky spočívala v tvrdení, že rozsudok súdu prvej\ninštancie nebol doručený jej advokátovi zákonom predpísaným spôsobom do vlastných rúk (podľa § 223\nods. 1 CSP rozsudok sa doručuje stranám do vlastných rúk).\n\n19.1. K tomu dovolací súd uvádza, že ak je strana sporu zastúpená zákonným zástupcom alebo\nprocesným opatrovníkom, súd rozsudok doručuje tomuto zástupcovi alebo opatrovníkovi. Ak má strana\nsporu zástupcu so splnomocnením na celé konanie, rozsudok sa doručuje len tomuto zástupcovi (§ 110\nods. 1 CSP). Ak má adresát rozsudku aktivovanú elektronickú schránku podľa zákona o e-Governmente,\nsúd rozsudok doručuje do jeho elektronickej schránky. Rozsudok je doručený jeho prevzatím adresátom\nz elektronickej schránky (uložená správa sa adresátovi sprístupní po potvrdení elektronickej doručenky),\nalebo sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente považuje za doručený márnym\nuplynutím pätnásťdňovej úložnej lehoty.\n20. Na ďalšie ozrejmenie veci dovolací súd poznamenáva, že doručovanie súdnych písomností je\ndôležitým procesným úkonom súdu, ktorý umožňuje subjektom konania oboznámiť sa so stavom a\npriebehom konania, ako aj s procesnými právami, ktoré im priznáva zákon a procesnými povinnosťami,\nktoré im ukladá zákon alebo súd. Keďže meritórne rozhodnutie súdu je výsledok, ku ktorému vlastne\ncelé konanie smeruje, doručeniu rozsudku je zo strany súdu potrebné venovať náležitú pozornosť.\n20.1. Pre splnenie povinnosti súdu doručiť rozsudok (ale aj akúkoľvek inú písomnosť) je nevyhnutné\núčinné doručenie, tzn. preukázateľné splnenie predpokladov pre vyvodenie záveru o doručení\n(reálne prevzatie písomnosti adresátom, alebo splnenie zákonných predpokladov pre vyvodenie fikcie\ndoručenia).\n21. V okolnostiach prejednávanej veci matka maloletého Š. zastúpená kvalifikovaným právnym\nzástupcom, po tom, čo jej bol doručený rozsudok súdu prvej inštancie (hoci aj nie do vlastných rúk),\npodala proti rozsudku súdu prvej inštancie včas odvolanie, v ktorom namietala nepreukázanie dôvodov\nna rozšírenie styku otca s maloletým, nakoľko okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a\nna základe toho vec nesprávne právne posúdil. Oponovala aj tým, že prvoinštančný rozsudok nebol\ndoručený jej splnomocnenému zástupcovi do vlastných rúk v zmysle príslušných ustanovení CSP a\npreto ho považuje za neplatne doručený.\n21.1. Odvolací súd vykonal odvolací prieskum v celej šírke a v napadnutom rozhodnutí z hľadiska\npodaného odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z §\n65 a § 66 CMP; z odôvodnenia implicitne vyplýva, že žiaden z matkou uvádzaných odvolacích dôvodov\nnebol naplnený.\n21.2. Za danej situácie nemožno podľa názoru dovolacieho súdu dospieť k záveru o porušení práva\nmatky na spravodlivý proces tým, že prvoinštančný rozsudok nebol doručený jej splnomocnenému\nzástupcovi do vlastných rúk v zmysle príslušných ustanovení CSP a že bol doručený „priamo“ bez\nmožnosti potvrdiť jeho prevzatie, bez poslania notifikácie o jeho doručení v zmysle § 29 ods. 3\nzákona o e-Governmente. Je predsa zjavné, že matka si predmetný rozsudok prostredníctvom svojho\nadvokáta reálne prevzala, oboznámila sa s jeho obsahom a mala možnosť na neho procesne reagovať\npodaním opravného prostriedku; postupom okresného súdu preto nedošlo k znemožneniu realizovať\nprocesné práva matky maloletého ako účastníčky konania. Odvolací súd následne z hľadiska podaného\nodvolania matky rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal v celej šírke a pri hodnotení skutkových\nzistení a právnom posudzovaní veci neopomenul vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či\nskutočností, ktoré v konaní vyšli najavo. V danom prípade preto ani porušenie kogentných procesných\nustanovení § 29 ods. 3 v spojení s § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente a priori nezakladá zmätočnostnú\nvadu v takej (kvalifikovanej) miere, v ktorej by došlo k znemožneniu uskutočňovania procesných práv\npatriacich matke maloletého Š..\n21.3. Keďže v okolnostiach prejednávanej veci došlo k preukázateľnému doručeniu rozsudku súdu\nprvej inštancie t. j. k reálnemu prevzatiu písomnosti advokátom matky, napriek tomu, že nebol dodržaný\nlege artis postup o potvrdení doručenia zo strany prijímateľa (advokáta matky) formou elektronickej\ndoručenky odoslanej odosielateľovi (§ 29 ods. 3 v spojení s § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente) možno\nzopakovať, že predmetná vada v doručovaní rozsudku súdu prvej inštancie, s ohľadom na už vyššie\nuvedené, nedosahuje takú intenzitu procesného pochybenia okresného súdu, aby dovolací súd mohol\nkonštatovať porušenie práva na spravodlivý proces.\n22. Nie každé procesné pochybenie súdu znamená, že bolo porušené právo na spravodlivý proces;\nak súd síce nepostupoval správne, ale v dôsledku tohto nesprávneho postupu nedošlo k takej intenzite\nzásahu, že ho nemožno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, nie je namieste, aby došlo\nk naplneniu predpokladov pre tento dôvod zmätočnosti. O naplnení dôvodu v zmysle § 420 písm. f)\nCSP pôjde vtedy, ak postup súdu, ktorý znemožní realizáciu práv strany sporu, dosiahne takú intenzitu,\n\nktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé; v danej veci však o takýto\nprípad nešlo.\n23. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že matka maloletého Š. neopodstatnene\nnamieta, že súdy nižších inštancií nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovať jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.\nf) CSP). Dovolací súd dovolanie matky preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n24. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}