{"guid": "470dc240-98e0-452e-919e-f311edc271c5:024b0749-151d-42ef-bae6-3040458412ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2119200932.1", "spisova_znacka": "4Obdo/52/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/52/2022 z 31. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2023, sp. zn. 4Obdo/52/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:2119200932.1", "identifikacne_cislo": "2119200932", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "datum_vydania": "2023-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/464", "nazov": "predpis č. 464/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/464", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/464-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-238"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/024b0749-151d-42ef-bae6-3040458412ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2119200932.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2119200932.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2119200932.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/52/2022\n2119200932\n31. 10. 2023\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2023:2119200932.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a\nčleniek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu Sociálna poisťovňa,\nso sídllom 29. augusta 8 a 10, Bratislava - mestká časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, pobočka Nitra,\nso sídlom Slančíkovej 3, Nitra, proti žalovanému Jozef Čmehýl, trvale bytom Hlavná 628, Špačince,\npodnikajúci pod obchodným menom Jozef Čmehýl D-O-S Doprava - Obchod - Služby, s miestom\npodnikania Hlavná 628, Špačince, IČO: 17 547 521, zastúpenému advokátkou PhDr. JUDr. Jaroslavou\nBalážiovou, so sídlom Paulínska 17, Trnava, o zaplatenie 19.117,78 eura s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Trnava pod sp. zn. 28Cb/13/2019, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave č. k. 32Cob/2/2021-214 z 29. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k.\n28Cb/13/2019-140 z 5. marca 2020, žalobu žalobcu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo\nna náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči\nžalovanému zaplatenia 19.117,78 eura a náhrady trov konania titulom regresného nároku na náhradu\nškody spôsobenej žalobcovi vyplatením dôchodkových dávok pozostalým poškodeného zamestnanca\nžalovaného. Žalovaný vznik nárokov žalobcu popieral a žalobu navrhoval zamietnuť ako nedôvodnú\npre nedostatok jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní, ďalej pre nemožnosť priznania uplatnených\nnárokov žalobcovi z dôvodu ich premlčania a napokon pre neexistenciu jeho zavineného protiprávneho\nkonania majúceho za následok vznik škody na strane žalobcu.\n3. V konaní skutkový priebeh udalostí, z ktorých žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, sporný nebol. Z\nnich vyplýva, že dňa 9. marca 2015 bol zamestnanec žalovaného, pán G. G., vyslaný na pracovnú cestu\ndo Anglicka ako vodič súpravy vozidiel. Dňa 10. marca 2015 na parkovisku v Nemecku zistil, že na ľavom\nprednom kolese riadiacej nápravy ťahača je pneumatika s defektom, koleso sám vymenil za náhradné\nnachádzajúce sa v držiaku na návese, čo následne telefonicky oznámil svojmu zamestnávateľovi, t. j.\nžalovanému. Po vykládke tovaru vo Welingborough v Anglicku dňa 11. marca 2015, po prejdení cca\n1000 km od výmeny kolesa, došlo za jazdy k prasknutiu vymenenej pneumatiky na ľavom prednom\nkolese ťahača, následkom čoho došlo k vybočeniu motorového vozidla z komunikácie, narazeniu kabíny\nvozidla do protiľahlého svahu a k smrteľnému zraneniu vodiča G. G.. Žalobca pozostalým poškodeného\n(manželke a dieťaťu) vyplatil dávky z dôchodkového poistenia formou vdovského a sirotského dôchodku\nv celkovej výške 19.117,78 eura za obdobie od 11. marca 2015 do 7. septembra 2018. Z predložených\n\nlistinných dôkazov (Protokolu Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-4-19-2.6/P-J1-17, dokumentu „Summary\nof Report and Conclusions“ a Záznamu o registrovanom pracovnom úraze) mal súd prvej inštancie za\ndostatočne preukázané (čo nebolo sporné ani medzi stranami sporu), že došlo k protiprávnemu konaniu\n(výmene pneumatiky s defektom na hnacej náprave ťahača za nevhodnú pneumatiku určenú pre náves),\nmajúcemu za následok vznik škody (smrteľný pracovný úraz poškodeného poistenca žalobcu), pričom k\nvzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním (smrteľný pracovný úraz poškodeného\nbol spôsobený náhlym prasknutím vymenenej nevhodnej pneumatiky a nárazom kabíny vozidla do\nsvahu). Žalobca žalovaného vyzval na náhradu škody výzvou č. 95/2017 z 15. augusta 2017 a výzvou č.\n121/2018 z 10. septembra 2018, žalovaný však žalobcom uplatnené nároky ku dňu rozhodovania súdu\nneuspokojil, ani len z časti.\n4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu\nškody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, podľa § 238\nods. 1 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dospel\nk záveru, že nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní mu nemožno priznať z dôvodu neunesenia\ndôkazného bremena preukázať v konaní zavinené protiprávne konanie žalovaného majúce za následok\nvznik škody na strane žalobcu výplatou dávok vdovského a sirotského dôchodku v žalovanej výške\npozostalej manželke a dieťaťu po zomrelom G. G., bývalom zamestnancovi žalovaného.\n5. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie vo všeobecnosti uviedol, že pri nároku Sociálnej\npoisťovne na náhradu poskytnutých dávok od tretích osôb, treba skúmať mieru zavinenia tretej osoby,\nlebo v rozsahu, v akom nebolo jej zavinenie (spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku na poskytnutie\ndávok, nemá tretia osoba voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky, resp. nahradiť\nškodu vzniknutú výplatou dávok. Zdôraznil, že prvok zavinenia tretej osoby pre priznanie regresných\nnárokov Sociálnej poisťovne je vždy rozhodujúci bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby\nprichádzala v inom právnom vzťahu (napr. pracovnoprávnom) do úvahy jej objektívna zodpovednosť\n(napr. zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Keďže zákon č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ako osobitný právny predpis otázku zavinenia (spoluzavinenia) v\ntomto zodpovednostnom vzťahu neupravuje, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy v ustanovení §\n420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej\npovinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie\nprávnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, c/ existencia\npríčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d/ zavinenie toho, kto\nškodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Iba ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, tak\nobjektívnej povahy (písm. a/ až c/), ako aj subjektívnej povahy (písm. d/), ide o zodpovednosť za škodu\nzaloženú na princípe zavinenia.\n6. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ďalej vyplýva, že žalobca založil svoj nárok na vyplatenie\nposkytnutých dávok na záveroch protokolu Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-4-19-2.6/P-J1-17 zo 4.\napríla 2017, ktorý podľa názoru žalobcu preukázal zavinené protiprávne konanie žalovaného, na základe\nktorého došlo k výplate dôchodkových dávok pozostalým poistenca žalobcu pána G.. Z predložených\nlistinných dôkazov súd uzavrel, že príčinou dopravnej nehody bola výmena ľavej prednej pneumatiky za\npneumatiku, ktorá nebola technicky určená na použitie na hnacej náprave. Vo vzťahu k otázke zavinenia\nmal súd za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by k vzniku škody došlo zavinením žalovaného.\nNaopak, z výsluchu svedka pána U.N., ako odborne spôsobilej osoby vykonávajúcej školenia pre\nprofesionálnych vodičov vyplynulo, že v rámci školení je profesionálny vodič oboznamovaný okrem iného\naj s metodikou označovania, starostlivosti, kontroly stavu či prípadnej výmeny poškodených pneumatík,\nako aj s informáciami, ktoré sú výrobcami pneumatík zobrazované na pneumatikách. Z dokladov\npredložených žalovaným mal súd za preukázané, že vodič, pán G., bol preukázateľne držiteľom platného\nvodičského preukazu pre skupiny oprávnení A, B, C, E a T, platného preukazu o absolvovaní školenia\nvodičov z vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 208/1991\nZb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel a zo\nzákona NR SR č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene niektorých\nzákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z., ďalej platného dokladu o psychickej spôsobilosti vodiča z 23.\nseptembra 2014 a napokon bol aj držiteľom platnej kvalifikačnej karty vodiča. Pred nehodou v rámci jeho\nvzdelávania ako profesionálneho vodiča bol riadne oboznámený s konkrétnym pracovným postupom\npočas odstraňovania a výmeny pneumatiky, konštrukcie pneumatík na používanom motorovom vozidle,\nako aj bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výmene kolesa. Poukazom na zákon č. 280/2006 Z.\n\nz. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov mal súd prvej inštancie\nza to, že tým, že poškodený p. G. bol držiteľom kvalifikačnej karty vodiča, preukázateľne musel byť\noboznámený so všetkými podmienkami bezpečnej jazdy a jeho vedomosti a zručnosti museli byť\npredtým preverené príslušnými skúškami v zmysle platných právnych predpisov z oblasti dopravy\n(vrátane zákona č. 280/2006 Z. z.). Rozsah a obsah kurzov profesionálnych vodičov (základnej\nkvalifikácie, resp. pravidelného výcviku) vyplývajú z Prílohy č. 1 a č. 3 zákona č. 280/2006 Z. z. a\ntieto bližšie popísal svedok U. vo svojej výpovedi. Z dokazovania tak vyplynul obsah vzdelávania\nprofesionálnych vodičov, vrátane pracovného postupu počas odstraňovania a výmeny pneumatiky,\nkonštrukcie pneumatík, ako aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri výmene kolesa.\n7. Ohľadne inkriminovanej udalosti dopravnej nehody dospel súd prvej inštancie k záveru, že identifikácia\npoškodenia pneumatiky, ako aj následné riešenie situácie (výmenou, realizáciou bezpečného\ndojazdu, zabezpečením výmeny prostredníctvom odborného servisu), bola výlučne v kompetencii a\nzodpovednosti profesionálneho vodiča nákladnej kamiónovej dopravy, poškodeného p. G.. Z dokumentu\n„Summary of Report and Conclusions” vyplynulo, že príčinou dopravnej nehody bolo použitie nevhodnej\npneumatiky na ľavej riadiacej náprave vozidla napriek tomu, že pneumatika bola určená na náves, nie\nna riadiacu nápravu. Z dokazovania zároveň vyplynulo (a medzi stranami to ani sporné nebolo), že\ntúto pneumatiku pred dopravnou nehodou osadil na vozidlo práve poškodený p. G.. Takúto pneumatiku\nmohol vodič použiť len na núdzový dojazd a nie ďalšiu jazdu v rozsahu stoviek kilometrov. Pod núdzovým\ndojazdom je pritom potrebné chápať jazdu vozidlom len na nevyhnutnú vzdialenosť a na nevyhnutný čas,\nt. j. do najbližšieho možného servisného miesta alebo bezpečného výjazdu z komunikácie. Všetky tieto\nskutočnosti poškodený p. G. musel, resp. mal vedieť vzhľadom na jeho kvalifikáciu ako profesionálneho\nvodiča a držiteľa kvalifikačnej karty vodiča. Súd preto konštatoval, že zavinenie na vzniku smrteľnej\ndopravnej nehody nesie v plnej miere poškodený, pretože svojím konaním (neodbornou výmenou\npneumatiky a ďalšou jazdou na neprimeranú vzdialenosť) porušil dopravné predpisy, následkom čoho\nvznikla dopravná nehoda.\n8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že tretia osoba v zmysle § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\n(v danom prípade žalovaný) má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky Sociálnej poisťovni (žalobcovi)\nlen v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými\ndávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku jeho konania. Pri posudzovaní nároku Sociálnej\npoisťovne na náhradu škody súd skúma prípadné spoluzavinenie poškodeného, majúce za následok\nobmedzenie zodpovednosti tretej osoby (žalovaného). Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nebolo\npreukázané zavinenie žalovaného na spôsobení smrteľného pracovného úrazu poškodeného p. G.,\nnemohol vzniknúť ani regresný nárok žalobcu voči žalovanému na uhradenie vyplatených dávok\ndôchodkového poistenia pozostalým poškodeného. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu\nzisteného z dôkazov predložených stranami sporu, z ktorých dospel k záveru, že aj keď si žalobca\nregresný nárok voči žalovanému uplatnil včas, v žalobe uplatnené nároky mu nebolo možné priznať z\ndôvodu ich nedôvodnosti. K námietke premlčania žalobcom uplatnených nárokov súd prvej inštancie\nuviedol, že táto nemohla obstáť, pretože subjektívna trojročná premlčacia doba na jednotlivé splátky\n(dávky) vyplatené za obdobie od marca 2015 do marca 2017 začala plynúť najskôr dňom 5. apríla\n2017 (deň nasledujúci po doručení Protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 4. apríla 2017) a uplynula by\nmárne 5. apríla 2020; objektívna desaťročná premlčacia doba začala plynúť od momentu vyplatenia\ndôchodkových dávok, t. j. najskôr od marca 2015 a márne by uplynula v marci 2025. Nakoľko žalobca\ndoručil žalobu na súd 6. februára 2019, jeho právo na náhradu vyplatených dôchodkových dávok\npremlčané nebolo.\n9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 257 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CSP”) tak, že\nžiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil nemožnosťou\npriznania náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán z dôvodu existencie dôvodov hodných\nosobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému žalovanému dôvodiac,\nže hoci v dôsledku zamietnutia žaloby by bol pomer úspechu žalovaného v rozsahu 100 %, mal súd za\nto, že žalobca dôvodne predpokladal naplnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za spôsobenú\nškodu (t. j. smrteľnú dopravnú nehodu poistenca žalobcu). Súd poukázal na zrejmé tendenčné konanie\nžalovaného, ktorý účelovo prijímal svoju zodpovednosť za smrteľný úraz svojho zamestnanca, dokým\nžalobca vyplácal pozostalým dôchodkové dávky, avšak už svoju zodpovednosť popieral, keď si žalobca\nvoči nemu uplatnil regresný nárok za takto vyplatené dávky.\n\n10. Na odvolanie žalobcu proti prvoinštančnému rozsudku v celom rozsahu, ako aj odvolanie žalovaného\nproti druhému výroku prvoinštančného rozsudku o nepriznaní práva na náhradu trov konania žiadnej\nzo strán, Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 32Cob/2/2021-214 z 9. apríla 2022, rozsudok súdu prvej\ninštancie v jeho prvom výroku o zamietnutí žaloby žalobcu ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil,\nkým v druhom výroku prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na\nnáhradu prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd zároveň žalovanému priznal aj nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania, rovnako v rozsahu 100 %.\n11. S prihliadnutím na obsah podaných odvolaní, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom\nna uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo v prvom rade posúdiť, či súd na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (že príčinou nehody bola výmena poškodenej\npneumatiky na ťahači za nevhodnú a že obsahová náplň školenia, ktoré poskytuje vodičom v konaní\nvypočutý svedok pán U. korešponduje s obsahovou náplňou školenia, ktorého sa zúčastnil pán G.)\na či vec aj nesprávne právne posúdil, a to nesprávnou aplikáciou § 5 vyhlášky č. 464/2009 Z. z.,\nktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, keď\nkonanie vodiča súvisiace s výmenou pneumatiky považoval súd prvej inštancie za porušujúce povinnosti\npoužívať na vozidle len typovo schválené alebo homologizované pneumatiky určené výrobcom vozidla\nv súlade s určením výrobcu pneumatík, ktoré sú zapísané v osvedčení o evidencii časti II alebo v\ntechnickom osvedčení vozidla a či toto malo za následok aj nesprávnosť jeho záverov o protiprávnom\nkonaní vodiča a jeho výlučnej zodpovednosti za dopravnú nehodu s následkom jeho smrti.\n12. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so skutkovým stavom, ako ho zistil v\nkonaní súd prvej inštancie, na základe ktorého posudzoval žalobcom uplatnené nároky a rovnako sa\nstotožnil aj s jeho právnymi závermi vo veci, že príčinou dopravnej nehody bolo „obutie” nevhodnej\npneumatiky (t. j. pneumatiky technicky určenej na náves vozidla, a teda na nápravu, ktorá nie je hnacia)\nna hnaciu ľavú prednú nápravu ťahača, a to pre ďalšiu riadnu prevádzku ťahača s návesom, vodičom\nvozidla pánom G. (čo malo po používaní takto „nevhodne obutého” vozidla na jeho riadnu prevádzku v\nrozsahu cca 1000 km za následok jej prasknutie a následné vybočenie vozidla vľavo mimo komunikáciu,\nprerazenie ochranných zvodidiel, čo viedlo k priamemu narazeniu kabíny vozidla do protiľahlého svahu,\nnáslednej úplnej demolácii kabíny a k zraneniu vodiča, nezlučiteľného so životom) a že žalobca v\nkonaní nepreukázal, že by k vzniku škody došlo čo i len z časti zavinením žalovaného, a teda, že by\nžalobcovi vznikol voči žalovanému uplatnený nárok. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého\nrozhodnutia odvolací súd k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu uviedol nasledovné:\n13. Za nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie,\nže vodič obutím nevhodnej pneumatiky na hnaciu nápravu ťahača a následné použitie ťahača pre jeho\nriadnu prevádzku neporušil § 5 ods. 1 a ods. 5 vyhlášky č. 464/2009 Z. z., v zmysle ktorého sa na\nvozidle smú používať len typovo schválené alebo homologizované pneumatiky určené výrobcom vozidla\nv súlade s určením výrobcu pneumatík, ktoré sú zapísané v osvedčení o evidencii časti II alebo v\ntechnickom osvedčení vozidla a že na rovnakej náprave musia byť použité iba zhodné pneumatiky.\nOdvolací súd poukázal na to, že z dokazovania vyplynulo, že pneumatika (Fulda Ecotron), ktorú „obul“ na\nhnaciu nápravu ťahača vodič, nebola technicky určená na použitie pre riadnu prevádzku vozidla a takéto\njej nevhodné použitie vodičom malo za následok nespôsobilosť vozidla na premávku na pozemných\nkomunikáciách, ako to jednoznačne potvrdil aj znalec Ing. Milan Zacharda vo svojom posudku č. 62/2019\nz 21. októbra 2019. Neobstoja preto námietky žalobcu, že vodič citované povinnosti neporušil, nakoľko\npredmetná pneumatika bola použiteľná na núdzový dojazd. Odvolací súd poukázal tiež na to, že v\nkonaní nikto netvrdil (a ani to žiadnym spôsobom nevyplynulo z vykonaného dokazovania), že by vodič\npoužil predmetnú pneumatiku na núdzový dojazd motorového vozidla a práve pri takomto použití došlo\nk jej deštrukcii. Z dokazovania mal za preukázané, že vodič defekt na ľavej prednej pneumatike ťahača\nzistil na odpočívadle/parkovisku, a tak nebol objektívne nútený vykonávať žiaden núdzový dojazd pre\nbezpečné odstavenie vozidla (pričom vôľa vodiča vykonať núdzový dojazd vozidlom ani nebola v konaní\nžiadnou zo strán tvrdená a ani preukázaná) a po výmene pneumatiky s predmetným vozidlom vykonával\nriadnu prevádzku, čím konal v rozpore s ustanovením § 5 vyhlášky č. 464/2009 Z. z.\n14. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj ďalšiu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení,\nže pokiaľ žalovaný vodičovi p. G. neurčil bezpečný pracovný postup po výmene pneumatiky, napríklad\nnúdzový dojazd do najbližšieho servisu, resp. povolanie servisného vozidla na parkovisko, tak takýmto\n\nkonaním zavinil vznik škody na strane žalobcu. Odvolací súd opakovane dôvodil tým, že z dokazovania\nna jednej strane nevyplynulo, že by vodič mal vôbec vôľu vykonávať núdzový dojazd s vozidlom\n(keďže z dokazovania vyplynulo, že vodič mal vôľu použiť vozidlo pre jeho riadnu prevádzku) a na\ndruhej strane, k deštrukcii nesprávne použitej pneumatiky na ťahači nedošlo v súvislosti s realizovaním\nnúdzového dojazdu vozidla vodičom. Pre rozhodovanie vo veci tak bolo nepodstatným, či vodič mal\nvedomosť o tom, či je oprávnený sám rozhodnúť o tom, v akom servise dá pneumatiku opraviť alebo\nmá zamestnávateľ zmluvu s konkrétnym poskytovateľom takýchto služieb, kto bude opravu hradiť, či\nje žalovaný oprávnený nahlásiť fakturačné údaje zamestnávateľa servisu, či je oprávnený rozhodnúť\no tom, či cena opravy je primeraná, čo má robiť ak servis akceptuje platbu za opravu až na základe\nvystavenej faktúry a pod., ako to namietol žalobca. Ani prípadný nedostatok takýchto informácií na\nstrane vodiča totiž podľa názoru odvolacieho súdu nemohol byť bezprostrednou príčinou nehody ťahača\na nezakladá zavinenie tejto nehody žalovaným. Odvolací súd zdôraznil, že vodič vzhľadom na svoje\nvzdelanie a dosiahnutú kvalifikáciu poznal všetky podmienky bezpečnej jazdy so sporným motorovým\nvozidlom a musel vedieť, že ním použitá pneumatika (Fulda Ecotron vzhľadom na jej označenie\nvýrobcom na samotnej pneumatike) na hnacej náprave ťahača robí vozidlo nespôsobilým na jeho\nriadnu prevádzku, a teda že v riadnej prevádzke nemôže vozidlo ďalej používať a pokiaľ ho ďalej na\ntakúto prevádzku použil (a to či už vedome, alebo len z nedbanlivosti s vozidlom ďalej jazdil cca 1000\nkm po výmene pneumatiky), nemožno za takéto jeho konanie bez ďalšieho viniť žalobcu (správne\nmalo znieť „žalovaného“ - pozn. dovolacieho súdu). Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie,\npoukázal na zákonné predpoklady vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa § 238 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a za správny vyhodnotil názor prvoinštančného súdu (podporený v\nrozsudku citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „Najvyšší súd\nSR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“), že pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne je vždy\nrozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby, a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala\nv inom (napr. pracovnoprávnom) vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť\nzamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom) a že zavinenie, ako subjektívna kategória,\nje v prípade tohto zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti.\nSúd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne uzavrel, že žalobca nepreukázal (a podľa\nodvolacieho súdu ani netvrdil) porušenie takej právnej povinnosti žalovaného, ktorá by bezprostredne\nmala za následok vznik škody na strane žalobcu, poukazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 25Cdo/818/2005. Odvolací súd uzavrel, že žalobca nepreukázal zavinenie\nžalovaného na smrteľnom pracovnom úraze poškodeného pána G. ako základného predpokladu na\nvznik ním uplatnených nárokov.\n15. Napokon za nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu spochybňujúcu údajné závery\nsúdu prvej inštancie, že obsahová náplň školenia realizovaná bežne p. U., je totožná s obsahovou\nnáplňou školenia, ktoré absolvoval vodič pán G.. Odvolací súd zdôraznil predovšetkým, že súd prvej\ninštancie takýto záver v konaní nevyvodil. Vo vzťahu k odbornej spôsobilosti vodiča, žalovaný v konaní\nskutkovo tvrdil, že vodič G. bol plne odborne spôsobilý vykonávať prácu vodiča na spornom motorovom\nvozidle (že bol riadne školený okrem iného aj o označovaní a používaní pneumatík na spornom ťahači,\na tak vedel, že pneumatika Fulda Ecotron nie je technicky určená na jej používanie na hnaciu nápravu\nvozidla a že po obutí tejto pneumatiky na hnaciu nápravu ťahača, tento nie je spôsobilý na riadnu\nprevádzku). Odvolací súd poukázal na to, žalobca skutkové tvrdenia žalovaného v konaní účinne\nnepoprel a zdôraznil, že za popretie týchto skutkových tvrdení nemožno v zmysle § 151 ods. 2 CSP\npovažovať na pojednávaní konanom 19. novembra 2019 žalobcom položenú tzv. rečnícku otázku\n„...kde je nejaký dokument, že zamestnanec bol oboznámený s významom skratiek uvádzaných na\npneumatikách, s typom pneumatiky a pod....“. Odvolací súd pre úplnosť dodal, že pokiaľ aj súd prvej\ninštancie nad rámec svojej povinnosti vykonal dokazovanie výsluchom svedka pána U. za účelom\nobjasnenia si rozsahu vzdelania profesionálneho vodiča (ktorý mu pravdepodobne nebol jasný), konal\nsprávne a z vykonaného dôkazu vyvodil aj správny záver o dôvodne predpokladanej zručnosti a vzdelaní\nvodiča, pána G. v súvislosti s používaním a výmenou pneumatík na nákladných súpravách. Pokiaľ\nžalobca až v odvolacom konaní naznačoval, že rozsah školenia poskytnutý pánovi G. bol iný, než ako\nbolo doteraz v konaní tvrdené a preukazované, túto jeho obranu vyhodnotil odvolací súd za neprípustnú\na poukázal na koncepciu odvolacieho konania v civilnom spore vychádzajúcu z takzvaného neúplného\napelačného systému, vrátane tzv. novôt podľa § 366 CSP. Zdôraznil, že žalobca v prejednávanej\nveci netvrdil ani nepreukázal, že vodič G. nebol riadne preškolený ohľadom používania pneumatík na\nspornom motorovom vozidle a že toto tvrdiť a preukazovať nemohol v doterajšom priebehu konania bez\nsvojej viny, preto na takéto tvrdenia uvádzané až v odvolacom konaní nemohol odvolací súd prihliadnuť.\n\n16. Uzavrúc, že v prejednávanej veci nebolo preukázané zavinenie žalovaného na spôsobení\nsmrteľného pracovného úrazu poškodeného pána G., odvolací súd skonštatoval že regresný nárok\nžalobcu voči žalovanému na uhradenie vyplatených dávok dôchodkového poistenia pozostalým\npoškodeného, vzniknúť nemohol.\n17. Na odvolane žalovaného proti druhému výroku prvoinštančného rozsudku o nepriznaní nároku\nna náhradu trov konania žiadnej zo strán (a teda ani žalovanému), odvolací súd postupom podľa\n§ 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnom výroku zmenil tak, že žalovanému priznal\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, majúc za to, že\nneexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné výnimočne náhradu trov\nkonania žalovanému nepriznať. Odvolací súd zdôraznil, že ustanovenie § 257 CSP rozširuje prvky, ktoré\nmajú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho\nkonania, najmä koncentráciu dokazovania. Poukázal na to, že v prejednávanej veci je predmetom sporu\nnárok Sociálnej poisťovne na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného\nprotiprávneho konania tretej osoby, teda spor svojou povahou a okolnosťami bežný (v konaní sa\nneriešila doposiaľ neriešená zložitá právna problematika), ďalej že žalovaný od začiatku súdneho\nkonania odmietal, že by v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania došlo ku vzniku škody\nna strane žalobcu tvrdiac, že pán G. utrpel pracovný úraz s následkom smrti výlučne v dôsledku\njeho neuváženého a riskantného postupu pri výkone pracovnej činnosti vodiča nákladného vozidla v\nmedzinárodnej kamiónovej doprave a vzhľadom na tieto skutočnosti od počiatku považoval žalobný\nnávrh za nedôvodný. Žalovaný napriek opakovaným predžalobným výzvam žalobcu škodu neuhradil\na počas konania riadne a včas označoval a predkladal dôkazy potrebné k posúdeniu pravdivosti jeho\nskutkových tvrdení potrebných pre rozhodnutie vo veci a riadne sa dostavoval na súdom nariadené\npojednávania, kde sa aj vecne (konzistentne zotrvávajúc na svojej obrane prezentovanej už v odpore\nproti platobnému rozkazu) k veci vyjadroval. Žalobca si tak musel byť počas celého konania vedomý\nrizika svojho neúspechu v spore. Súd žalobu žalobcu po vykonanom dokazovaní zamietol práve z\ndôvodu nepreukázania zavineného protiprávneho konania žalovaného, ktoré by malo za následok vznik\nškody na strane žalobcu. V zmysle uvedeného potom žalovanému vznikol podľa názoru odvolacieho\nsúdu riadny nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, zároveň mal odvolací súd\nza to, že jeho priznanie nepôsobí voči žalobcovi neprimerane tvrdo. Pre úplnosť odvolací súd dodal,\nže pokiaľ aj žalovaný včas nerozporoval nedostatky zistené Inšpektorátom práce Trnava a súhlasil s\nvýplatou dávok pozostalým po zomrelom vodičovi, nemožno dospieť k záveru, že takéto jeho správanie/\nkonanie mohlo budiť dojem jeho súhlasu s regresným nárokom žalobcu a zakladať jeho podiel na\nvzniku a priebehu sporu, ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Odvolací súd mal za to, že\nžalobca si pred podaním žaloby bol vedomý jednoznačne odmietavého postoja žalovaného k úhrade\nuplatnených nárokov a tak musel sám vyhodnotiť, či je schopný v konaní preukázať opodstatnenosť\nnárokov uplatnených voči žalovanému, najmä, či je schopný preukázať zavinené protiprávne konanie\nžalovaného, majúceho za následok smrť jeho zamestnanca a vznik regresného nároku žalobcu na\nnáhradu škody za vyplatené dávky. Pokiaľ sa žalobca rozhodol žalobu podať, musel niesť následky\naj prípadného neunesenia dôkazného bremena na preukázanie ním tvrdených skutkových okolností,\npreukazujúcich vznik uplatneného nároku.\n18. S ďalšími námietkami žalobcu a žalovaného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie\nvo veci nezaoberal, argumentujúc (aj poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústavný súd SR“ alebo „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04 a II. ÚS 200/09)\ntým, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami.\n19. Konštatujúc, že žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP),\nodvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaného voči\nžalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.\n20. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu, v jeho potvrdzujúcej časti, podal v zákonom\nstanovenej lehote dovolanie žalobca, vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia § 421 ods. 1\n\npísm. a/ CSP s návrhom, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k.\n32Cob/2/2021-214 z 29. apríla 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n21. Žalobca v dovolaní tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že je dostatočne preukázané\na údajne ani nebolo medzi stranami sporné, že došlo k protiprávnemu konaniu vodiča, poškodeného\npána G. tým, že vymenil pneumatiku s defektom na hnacej náprave vozidla za nevhodnú pneumatiku\nurčenú pre náves, čo malo byť príčinou nehody, v dôsledku ktorého konania došlo k porušeniu § 5\nods. 1 a ods. 5 vyhlášky č. 464/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel\nv premávke na pozemných komunikáciách. Odvolací súd pri určovaní tretej osoby, ktorej zavineným\nprotiprávnym konaním došlo ku škode, nevzal do úvahy podľa názoru žalobcu najvierohodnejší a\nnajpodstatnejší dôkaz predložený v konaní, a to Protokol Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-4-19-2.6/\nP-Jl-17 zo dňa 4. apríla 2017, ktorý ako nedostatok v súvislosti s nehodou pričítal žalovanému to,\nže neurčil bezpečný pracovný postup po výmene pneumatiky, napr. núdzový dojazd do najbližšieho\nservisu, resp. povolanie servisného vozidla na parkovisko, čím porušil § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č.\n124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V zmysle záverov predmetného protokolu\nje totiž zjavné, že boli zistené nedostatky a porušenie právnych predpisov na strane zamestnávateľa\n(žalovaného), nie však zamestnanca (vodiča, p. G.). Inšpektor práce v súlade s § 12 ods. 2 písm. a/,\n§ 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, nariadil žalovanému vykonať nápravu v zistených nedostatkoch týkajúcich sa\nporušenia predpisov a vydaním pokynov o činnosti vodiča v prípade defektu, zároveň mu uložil povinnosť\nprijať a trvale zrealizovať opatrenia na zabránenie opakovania nedostatkov. Žalobca považuje protokol\nza významný dôkazný prostriedok a jeho závery za právne relevantné pre zisťovanie skutkového\nstavu. Poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/109/2017 žalobca tvrdí, že\nprotokol je spôsobilým dôkazným predmetom resp. predmetom súdneho prieskumu za predpokladu, že\nobsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, čo v danom prípade\nprotokol obsahuje. Poukazom na ďalšie rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo 19/2008 (ako\naj 8Cdo/149/2018), ktoré potvrdzujú potrebu skúmania rozsahu miery zavinenia, žalobca odvolaciemu\nsúdu vytkol, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe tým, že mieru zavinenia žalovaného\nneskúmal (resp. nezohľadnil), a to aj napriek záverom Inšpektorátu práce, z ktorých nepochybne\nvyplýva príčinná súvislosť inkriminovanej dopravnej nehody a porušenie bezpečnostných predpisov na\nstrane žalovaného, konkrétne ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia\npri práci. Hoci označený predpis v kontexte pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným a vodičom\np. G. predstavuje právnu úpravu zásadného významu, nakoľko zakotvuje povinnosť žalovaného ako\nzamestnávateľa dbať o život a zdravie zamestnancov a nie prenechať všetky riziká na zamestnancovi,\nsúd naň neprihliadol a i keď zistené nedostatky žalovaný v protokole nerozporoval, vylúčil akúkoľvek\njeho zodpovednosť ako zamestnávateľa.\nV tejto súvislosti žalobca argumentuje tým, že ten, kto požíva výhody (zisk z podnikania), znáša aj riziká\n(najmä zo zodpovednosti za ochranu života a zdravia zamestnancov). Sumarizujúc vyššie uvedené a\ncitujúc ustanovenia § 238 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov, žalobca tvrdí, že žalovaný je (treťou) osobou, ktorá svojím protiprávnym konaním zavinila,\nže došlo k výplate dávok sociálneho poistenia, preto zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu, ktorú\nje povinný nahradiť.\n22. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 23. augusta 2022, v ktorom navrhol\ndovolanie zamietnuť, považujúc rozhodnutie odvolacieho súdu za správne a dostatočne odôvodnené\nso správnym záverom, že žalobca nepreukázal porušenie žiadnej právnej povinnosti žalovaného,\nmajúcej za následok vznik škody na srane žalobcu. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania v plnom rozsahu.\n23. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP\nžalobcovi, ktorého ďalšie vyjadrenia v spore nenasledovali.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), konajúca\nzamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s ustanovením §\n429 ods. 2 písm. b/ CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou\nCSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné\n\nodmietnuť. Na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd\nuvádza nasledovné:\n25. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí výlučne do právomoci dovolacieho súdu (viď sp. zn. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti\nosobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania\ndefinovaných v jednotlivých ustanoveniach CSP (obdobne aj sp. zn. I. ÚS 438/2017). Pri vyslovení\nzáveru o (ne)prípustnosti dovolania dovolací súd preto nie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne\ndruhá strana.\n26. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n27. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a/\naž c/ citovaného ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacím dôvodom (§ 440 CSP),\nktorým je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím\ndôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní\nuplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 59/2017 z 8. júna 2017).\n28. V tu posudzovanej veci žalobca (ďalej tiež ako „dovolateľ“) v dovolaní argumentuje prípustnosťou\ndovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, teda tým, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n29. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP sa vždy vzťahuje na právnu otázku, ktorej vyriešenie\nviedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania potom bude,\nvzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ustanovenie § 440 CSP), závisieť\nod toho, či a ako dovolateľ vymedzil dovolaciu otázku zásadného právneho významu (kľúčovú) pre\nrozhodnutie veci. Povinnosťou dovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom (resp. konajúceho\nzamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa) je teda uviesť právne\nposúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a konkretizovať, ako podľa jeho názoru mal\nodvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť. Až po splnení týchto predpokladov prípustnosti\ndovolania, môže dovolací súd pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu. Povinnosť\ndovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, treba vnímať ako jeho\npovinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania a na ňu nadväzujúcu\npovinnosť doložiť ju buď konkrétnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací\nsúd odchýlil, tvrdením o absencii rozhodovacej praxe, alebo konkretizáciou rozdielností v rozhodovaní\ndovolacieho súdu. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí ísť okrem špecifikovaných podmienok - predovšetkým o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom\nsa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie\nzáviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Právnym posúdením veci je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 z\n26. februára 2010).\n30. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP žalobca vyslovil názor, že\nodvolací súd pochybil, keď neprihliadol na dôkaz - Protokol Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-4-19-2.6/\n\nP-Jl-17 zo 4. apríla 2017, ktorý konštatoval porušenie právnych predpisov na strane žalovaného ako\nzamestnávateľa vodiča, pána G.Ž. tým, že neurčil bezpečný pracovný postup po výmene pneumatiky,\nnapr. núdzový dojazd do najbližšieho servisu, resp. povolanie servisného vozidla na parkovisko, čím\nporušil § 6 ods. 1 písm. i/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Tým, že\nodvolací súd na označený dôkazný prostriedok neprihliadol, dospel k nesprávnemu právnemu záveru o\nvylúčení akejkoľvek zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa a zavinenie v plnej miere pripísal\nvodičovi, pánovi G., ktorý svojím konaním mal porušiť dopravné predpisy, konkrétne § 5 ods. 1, ods.\n5 vyhlášky č. 464/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na\npozemných komunikáciách. Žalobca v dovolaní poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžk/19/2017\nzvýraznil, že protokol je spôsobilým dôkazným prostriedkom, resp. predmetom súdneho prieskumu\nza predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu.\nPoukazom na ďalšie rozhodnutia sp. zn. 8Cdo/149/2018 a 3MCdo/19/2018 zas dôvodí potrebou\nskúmania rozsahu miery zavinenia, vychádzajúc z dôkazov, v tomto prípade predovšetkým označeného\nprotokolu Inšpektorátu práce, ktorý v súvislosti s nehodou konštatoval (už vyššie uvedené) nedostatky a\nporušenie právnych predpisov u žalovaného. V dôsledku uvedeného je podľa názoru žalobcu žalovaný\n(treťou) osobou, ktorá svojím protiprávnym konaním zavinila, že došlo k výplate dávok sociálneho\npoistenia. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je preto žalovaný osobou zodpovednou za\nspôsobenú škodu, ktorú je povinný nahradiť.\n31. Dovolací súd po oboznámení sa s vyššie uvedeným obsahom dovolania žalobcu vo vzťahu k\ndovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je nútený konštatovať, že skutočnosti namietané\nžalobcom ako dovolateľom kritérium právnej otázky zakladajúcej prípustnosť dovolania nespĺňajú\n(keďže túto nevymedzil spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP).\n32. Dovolací súd upozorňuje, že z dôvodu, že dovolací súd je viazaný obsahovým vymedzením\ndovolacieho dôvodu, je potrebné, aby dovolateľ konkrétne vymedzil právnu otázku, pri ktorej riešení sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá požiadavka je umocnená\ntou skutočnosťou, že dovolateľ (vo všeobecnosti) musí byť zastúpený advokátom ako osobou znalou\npráva (s výnimkou prípadov zakotvených v § 429 ods. 2 CSP), ktorá okolnosť predpokladá bezchybnosť\npodaných dovolaní. Uvedené korešponduje so závermi Ústavného súdu SR v jeho rozhodnutiach,\nvyžadujúcich aby „...právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto aby z dovolania vyčnievalo\naj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho, v čom má spočívať\ntáto nesprávnosť“ (I. ÚS 115/2020).\n33. Mimo vyššie uvedeného má dovolací súd za nepochybné, že námietky formulované dovolateľom, sa\ntýkajú posúdenia skutkových okolností pri posudzovaní (ne)zavineného konania žalovaného, ktoré malo\nza následok vznik škody na strane žalobcu výplatou dávok vdovského dôchodku manželke zomrelého\nG. G. a sirotského dôchodku jeho dieťaťu. Z textu (obsahu) dovolania žalobcu (§ 124 ods. 1 CSP) je\nbezpochyby zrejmé, že nesúhlasí s úvahami a skutkovými závermi konajúcich súdov ohľadne ustálenia\nnároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému a s vyhodnotením zistených skutkových okolností. Z\nuvedeného tak vyplýva, že žalobca namieta nesprávnosť skutkových zistení odvolacím súdom (i súdom\nprvej inštancie), ktoré uzavreli, že príčinou dopravnej nehody bolo „obutie” nevhodnej pneumatiky (t. j.\npneumatiky technicky určenej na náves vozidla, a teda na nápravu, ktorá nie je hnacia) na hnaciu ľavú\nprednú nápravu ťahača, a to pre ďalšiu riadnu prevádzku ťahača s návesom, vodičom vozidla, pánom\nG. (zamestnancom žalovaného). V dôsledku „obutia“ nevhodnej pneumatiky a následnej jazdy vozidla\nďalších cca 1000 km, došlo k jej prasknutiu a následnému vybočeniu vozidla vľavo mimo komunikáciu,\nprerazeniu ochranných zvodidiel, čo viedlo k priamemu narazeniu kabíny vozidla do protiľahlého svahu,\nnáslednej úplnej demolácii kabíny a k zraneniam vodiča, nezlučiteľným so životom. Na základe týchto\nskutkových záverov potom konajúce súdy dospeli k právnemu záveru, že žalobca v konaní nepreukázal\nzavinené protiprávne konanie žalovaného, majúceho za následok smrť jeho zamestnanca a vznik\nregresného nároku žalobcu na náhradu škody za vyplatené dávky.\n34. K definícii skutkovej a právnej otázky sa najvyšší súd vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/27/2019 aj\ntak, že „Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových\npoznatkov v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné\nnapríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný,\nčo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej\nalebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým\nzjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť\n\nskutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese\nprávneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou\n(potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich\nskutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii\nalebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie právnej normy na posudzovaný prípad“.\n35. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci žalobca namietol v dôsledku nevykonania dôkazu\npreukazujúceho ním tvrdené okolnosti, a to Protokolu Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-4-19-2.6/P-Jl-17\nzo 4. apríla 2017, tvrdiac, že jeho nevykonanie malo za následok vylúčenie akejkoľvek zodpovednosti\nžalovaného ako zamestnávateľa zomrelého vodiča pána G. napriek tomu, že menovaný Inšpektorát\nnedostatky a porušenie právneho predpisu na strane žalovaného konštatoval.\n36. Vo vzťahu k vyššie uvedenému dovolací súd upozorňuje, že tvrdením o nesprávne, resp. neúplne\nzistených skutkových okolnostiach, v dôsledku tvrdeného nesprávneho (neúplného) dokazovania,\nprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, odôvodniť nemožno. Dovolací súd opakovane\nupozorňuje, že nie je súdom skutkovým. Skutkové závery, namietané žalobcom v dovolaní, nie je\ndovolací súd oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle ustanovenia § 442 CSP je viazaný skutkovým\nstavom, z ktorého vychádzal odvolací súd. Dovolací súd totiž nie je treťou inštanciou a dovolanie nie\nje koncipované ako ďalší riadny opravný prostriedok. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení, ako i sama polemika s\nrozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\nči kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP,\nvýznamovo nezodpovedajú.\n37. Vo vzťahu k procesu dokazovania, dovolací súd po preskúmaní oboch vo veci vydaných súdnych\nrozhodnutí, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, konštatuje, že dokazovanie v posudzovanej\nveci bolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 132 ods. 1, § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, v spojení s\nust. § 378 ods. 1 CSP (podľa ktorého na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia\no konaní pred súdom prvej inštancie, a teda aj označené ustanovenia).\n38. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní dôvodil (okrem iného) protokolom Inšpektorátu práce\nTrnava, v ktorom Inšpektorát žalovanému vytýkal porušenie zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia\npri práci. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že súd prvej inštancie dokazovanie predmetným protokolom\nvykonal, s jeho obsahom sa oboznámil a v spojení s ďalším dokazovaním vykonaným v konaní mal\nza preukázané, že k protiprávnemu konaniu došlo výmenou pneumatiky s defektom na hnacej náprave\nťahača za nevhodnú pneumatiku určenú pre náves, následkom ktorého konania došlo k vzniku škody\n(smrteľnému pracovnému úrazu pána G., poškodeného poistenca žalobcu a zamestnanca žalovaného).\nMal za preukázané, že k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním (smrteľný\npracovný úraz poškodeného bol spôsobený náhlym prasknutím vymenenej nevhodnej pneumatiky a\nnárazom kabíny vozidla do svahu). Príčinou dopravnej nehody bola výmena ľavej prednej pneumatiky\nza pneumatiku, ktorá nebola technicky určená na použitie na hnacej náprave. Súd uzavrel, že zavinenie\nna vzniku smrteľnej dopravnej nehody nesie v plnej miere poškodený, pretože svojím konaním\n(neodbornou výmenou pneumatiky a ďalšou jazdou na neprimeranú vzdialenosť), porušil dopravné\npredpisy, následkom čoho vznikla dopravná nehoda (body 6., 18., 21. prvoinštančného rozsudku).\nOdvolací súd, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvoinštančného, uviedol, že\nnenachádzal dôvod, pre ktorý by sa mal od nich odchýliť a na zdôraznenie správnosti prvoinštančného\nrozsudku sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu. Osobitne k Protokolu Inšpektorátu\npráce sa odvolací súd vyjadril síce vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa trov\nprvoinštančného konania, vyslovil však, že pokiaľ aj žalovaný nedostatky zistené Inšpektorátom práce\nTrnava včas nerozporoval a s výplatou dávok pozostalým po zomrelom vodičovi súhlasil, nemôže takéto\njeho konanie či správanie budiť dojem jeho súhlasu s regresným nárokom žalobcu a zakladať jeho podiel\nna vzniku a priebehu sporu. Odvolací súd tiež zdôraznil, že súdy závermi Inšpektorátu o zavinenom\nprotiprávnom konaní žalovaného, viazané nie sú.\n39. Zhrnúc vyššie opísané skutočnosti má dovolací súd za to, že dokazovanie na súde prvej inštancie\nbolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Civilnému sporovému poriadku (s ktorého závermi sa\nstotožnil aj súd odvolací). Z § 191 ods. 1 CSP vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\n\na právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj strany\nnemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony\na obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súd je však povinný na všetky tieto procesné\núkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\nprocesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana uplatňuje\nsvoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04),\nčo v posudzovanom prípade splnené bolo. Opakovane však dovolací súd zdôrazňuje, že tvrdeným\nneúplným (resp. nesprávnym) dokazovaním, prípustnosť dovolania v zmysle dovolateľom namietaného\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, odôvodniť nemožno a k procesu dokazovania sa dovolací\nsúd vyjadril, aby tak reagoval na námietku žalobcu vznesenú v dovolaní, spočívajúcu v nezohľadnení\nzáverov protokolu Inšpektorátu práce.\n40. Dovolací súd pre úplnosť dodáva, že vo veci konajúce súdy, vykonané dôkazy dostatočne\njasne a zrozumiteľne vyhodnotili v písomnom odôvodnení svojich rozhodnutí, a teda ich rozsudky\nnemožno považovať ani za nedostatočné, keďže zákonnú požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia spĺňajú aj vo vzťahu k procesu dokazovania v predmetnom konaní, v súlade s ustanovením\n§ 220 ods. 2 CSP (uplatňované aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP), pričom obe rozhodnutia\nje potrebné brať do úvahy ako vzájomne súvisiaci celok. Dovolací súd považuje za významné aj\nzdôraznenie judikatúrou ústavného súdu konštatovaného stavu, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s\nprávnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n41. Dovolací súd záverom vo vzťahu k rozsudku sp. zn. 10Sžk/19/2017, ktorým žalobca dôvodí vo\nsvojom dovolaní, uvádza, že (ako vyplýva z obsahu predmetného rozsudku), samotný protokol bol\npredmetom súdneho prieskumu v konaní o kasačnej sťažnosti; najvyšší súd v predmetnom konaní\nkonštatoval, že „...súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne\na vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených\nnedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné\nskúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia\nkontrolovaného subjektu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa\nv zásade nemôže zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení\nohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných\nuložením sankcie. Len uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného\nsubjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.... súdna preskúmavacia činnosť\nvo vzťahu k protokolu o výsledku inšpekcie práce je presne vymedzená, a teda správny súd je\noprávnený skúmať len zákonnosť uloženia povinností smerujúcich k náprave zistených nedostatkov...“.\nZ uvedeného vyplýva, že protokol samotný môže byť predmetom súdneho prieskumu iniciovaného\nkontrolovaným subjektom, a teda ide o inú situáciu, než akou dôvodí žalobca vo svojom dovolaní.\n42. Vo vzťahu k ďalšiemu rozhodnutiu, ktorým dôvodí žalobca vo svojom dovolaní, a to sp. zn. 3MCdo\n19/2008 (ako aj sp. zn. 8Cdo/149/2018), dovolací súd uvádza, že v ňom najvyšší súd konštatoval\n„...potrebu skúmania miery zavinenia poberateľa dávok, lebo v rozsahu, v akom bolo toto jeho zavinenie\n(spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok, nemá tretia osoba voči Sociálnej\npoisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok.“ V\ntu posudzovanej veci konajúce súdy otázku miery zavinenia žalovaného na spôsobení smrteľného\npracovného úrazu poškodeného pána G., bezpochyby skúmali, dospejúc k záveru, že jeho zavinenie\npreukázané nebolo, v dôsledku čoho nemohol vzniknúť regresný nárok žalobcu voči žalovanému na\nuhradenie vyplatených dávok nemocenského a úrazového poistenia pozostalým poškodeného.\n43. Sumarizujúc vyššie uvedené, keďže dovolateľ vo vzťahu k dôvodu prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nevymedzil dovolací dôvod spôsobom uvedeným v ustanovení\n§ 432 ods. 2 CSP, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné podľa ustanovenia\n§ 447 písm. f/ CSP odmietnuť, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia.\n44. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu trov\ndovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262\n\nods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}