{"guid": "115febab-a626-4b41-9bbe-1c21a4398b5d:f1aed9bf-142b-4016-b401-261652a0ffec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2119014232.1", "spisova_znacka": "4Tdo/80/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/80/2022 z 20. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2023, sp. zn. 4Tdo/80/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:2119014232.1", "identifikacne_cislo": "2119014232", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Zeleňáková", "sudca_id": 520, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martina-zelenakova-520", "datum_vydania": "2023-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-372.odsek-1", "nazov": "§ 372 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-372.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-372"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-369.odsek-5", "nazov": "§ 369 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-369.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-173", "nazov": "§ 173 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-173", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-173"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-372", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-369", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-173", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1aed9bf-142b-4016-b401-261652a0ffec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2119014232.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2119014232.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2119014232.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/80/2022\n2119014232\n20. 06. 2023\nJUDr. Martina Zeleňaková\nECLI:SK:NSSR:2023:2119014232.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej\na sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dušana Krč - Šeberu v trestnej veci obvinenej N. F. pre prečin\nzanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, na\nneverejnom zasadnutí konanom 20. júna 2023 v Bratislave, o dovolaní obvinenej N. F. proti rozsudku\nOkresného súdu Trnava z 8. septembra 2020, sp. zn. 6T/85/2019, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvinenej N. F. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej tiež „okresný súd\" alebo „súd prvého stupňa\") z 8. septembra\n2020, sp. zn. 6T/85/2019 bola obvinená N. F. (ďalej tiež „obvinená\" alebo „dovolateľka\") uznaná vinnou\nz prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona,\nna tom skutkovom základe, že:\n- obžalovaná N. F., ktorá sa od X. W. XXXX nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody, v období\nod mesiaca marec 2013 až doposiaľ v G. ani na inom mieste na území Slovenskej republiky úmyselne\nriadne a včas neplatila výživné na svojho maloletého syna I. K., narodeného X. M. XXXX, umiestneného\nv období od 21. marca 2013 do 29. decembra 2016 a od 1. augusta 2018 až doteraz do ústavnej\nstarostlivosti Centra pre deti a rodiny B. č. XX (detský domov T. B.) a v období od 29. decembra 2016\ndo 1. augusta 2018 zvereného do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov L. K. a W. K., bytom V.\nZ., i keď jej vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška vyživovacej povinnosti\njej bola určená aj:\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava z 2. júna 2014, sp. zn. 20P/40/2013-63, právoplatným 25. júla\n2014, a to tak, že je povinná mesačne platiť na výživu maloletého syna I. výživné vo výške 30% zo sumy\nživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na\núčet Detského domova B.,\n- uznesením Okresného súdu Trnava z 21. novembra 2016, sp. zn. 37P/21/2016-37, právoplatným 29.\ndecembra 2016, a to tak, že je povinná mesačne platiť výživné na maloletého I. vo výške 30% zo sumy\nživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na\núčet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava z 5.septembra 2018, sp. zn. 17P/34/2018-38, právoplatným od\n11. októbra 2018, a to tak, že je povinná prispievať mesačne na výživu maloletého I. vo výške 30% zo\nsumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet\nDetského domova B.,\n\na hoc si obžalovaná bola vedomá tejto vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi I. K., neprejavila\ndostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z\nktorého by mohla vyživovaciu povinnosť riadne plniť, pričom vo výkone trestu odňatia slobody jej boli\nvykonané zrážky na výživné v období september 2017 až máj 2018 spolu vo výške 205,57 Eur, v\napríli 2020 poukázala na účet Detského domova T. B. jednorazovú platbu vo výške 30,- Eur, čím jej za\nobdobie od mesiaca marec 2013 až doposiaľ vznikol dlh na výživnom vo výške 2.184,81 Eur, pričom\nobžalovaná N. F. takto konala napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 16. marca 2017,\nsp. zn. 5T/28/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 7. novembra 2017, sp. zn.\n3To/67/2017-157, bola právoplatne odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,\nods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.\nZa to okresný súd uložil obvinenej podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného\nzákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem)\nmesiacov, pre výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon\ntrestu so stredným stupňom stráženia.\nProti naposledy označenému rozhodnutiu okresného súdu podala obvinená, prostredníctvom svojho\nobhajcu JUDr. Michala Antala, PhD., advokáta so sídlom v Trnave, Hlavná 13, vo svoj prospech,\ndovolanie z dôvodov plynúcich z ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného poriadku.\nV písomných dôvodoch podaného dovolania obvinená vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. d) Trestného poriadku namietala, že hlavné pojednávanie z 8. septembra 2020, na ktorom\nbol vyhlásený rozsudok v jej neprítomnosti, bolo vykonané v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli\nsplnené podmienky pre jeho vykonanie, keďže predvolanie naň jej nebolo riadne doručené, navyše v\ntom čase sa nachádzala v Rakúsku. V tejto súvislosti upozornila, že súdu prvého stupňa svoju situáciu\noznámila a žiadala o odročenie nariadeného hlavného pojednávania pre prípad, ak už bolo nariadené,\nkeďže o termíne jeho konania nemala vedomosť. Poukazujúc na znenie ustanovenia § 252 ods. 2\nTrestného poriadku dovolateľka vyjadrila názor, že ani jeden zo zákonných predpokladov (vyplývajúcich\nz citovaného ustanovenia § 252 ods. 2 Trestného poriadku) na konanie v jej neprítomnosti nebol splnený,\nkeďže nebola riadne predvolaná a ani riadne poučená o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v\njej neprítomnosti, napriek tomu okresný súd hlavné pojednávanie otvoril a v jej neprítomnosti vyhlásil\nrozsudok, ktorý následne správoplatnil, napriek tomu, že jej nikdy nebol zákonným spôsobom doručený.\nNamietala, že vady doručovania napadnutého rozsudku majú, podľa jej názoru, ten následok, že\nnemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a aj keď si uvedomovala zložitosť doručovania v jej\nprípade, dôvodila, že súd mohol využiť doručovanie prostredníctvom polície alebo prostredníctvom obce\npodľa § 65 ods. 2 Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku uviedla, že vyššie uvedeným spôsobom jej súd prvého stupňa odňal možnosť obhajovať\nsa, čím zásadným spôsobom porušil jej právo na obhajobu, keďže vadami v doručovaní jej nebolo\numožnené zúčastniť sa hlavného pojednávania, ako i podať opravný prostriedok. Zároveň namietala,\nže okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ na hlavnom pojednávaní konanom 8. septembra 2020\nopatrením zrušil jej ustanoveného obhajcu - JUDr. Čechovičovú, keďže nebolo pravdou, žeby v čase\nkonania hlavného pojednávania neboli dané dôvody povinnej obhajoby vzhľadom na § 37 ods. 1 písm.\na) Trestného poriadku z dôvodu, že v tom čase sa nachádzala vo väzbe v Rakúsku (čo súdu prvého\nstupňa oznamovala), a preto mala byť obligatórne zastúpená obhajcom. Zrušením ustanovenia obhajcu\nokresný súd porušil, podľa jej názoru, jej právo na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku.\nV podstate na základe vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nnapadnuté rozhodnutie podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku\nprikázal Okresnému súdu Trnava, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.\nObvinená vo vlastnoručne napísanom podaní obdobnou argumentáciou ako v dovolaní podanom\nprostredníctvom obhajcu, namietala naplnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. c), písm.\nd) Trestného poriadku. Zároveň však vyčítala súdu prvého stupňa, že uverejnenie termínu hlavného\npojednávania na vývesnej tabuli súdu považoval za dostatočný informačný prostriedok, aby sa obvinená\no termíne hlavného pojednávania dozvedela, a to aj napriek tomu, že nemá stále bydlisko, a teda ani\nadresu na doručovanie. Poukazujúc na znenie ustanovení § 183 ods. 1 Trestného poriadku a § 173 ods.\n1 Trestného poriadku argumentovala, že v zmysle § 173 ods. 1 Trestného poriadku je potrebné rozsudok\n\ntam vymenovaným osobám vždy doručiť, a to aj osobám, ktoré nemajú stále bydlisko, či neuviedli adresu\nna doručovanie písomností, pričom ustanovenie §-u 183 ods. 1 Trestného poriadku stanovuje, kedy\nje rozsudok právoplatný a vykonateľný. V tejto súvislosti vyjadrila názor, že v trestnom konaní Trestný\nporiadok neumožňuje súdu správoplatniť rozsudok následne po jeho vyvesení na informačnej tabuli, ak\nsa mu ho nepodarilo doručiť. Zároveň namietala naplnenie aj dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku, pretože okresný súd 8. septembra 2020 správoplatnil rozsudok napriek\ntomu, že jeho rovnopis jej nebol doručený a úplne tým poprel jej právo podať opravný prostriedok.\nV podstate na základe vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvyslovil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon v ustanoveniach § 173 ods. 1 Trestného\nporiadku, § 183 ods. 1 Trestného poriadku, § 252 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku v neprospech\nobvinenej a zároveň postupom podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 371\nods. 1 písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie a prikázal Okresnému súdu\nTrnava, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.\nVo vlastnoručnom doplnení dovolania, obvinená opätovne zosumarizovala namietanú obhajobnú\nargumentáciu pričom ponúkla svoj výklad ustanovení týkajúcich sa doručovania a doručovania tzv.\nfikciou doručenia.\nV podstate na základe vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvyslovil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon v ustanoveniach § 66 ods. 1, ods. 4 Trestného\nporiadku, § 34 ods. 1 Trestného poriadku, § 173 ods. 1 v spojení s § 183 ods. 1 Trestného poriadku\nv neprospech obvinenej a zároveň, aby postupom podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku z\ndôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie a\nprikázal Okresnému súdu Trnava, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.\nK dovolaniu obvinenej sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej tiež „prokurátorka\"),\nktorá považovala napadnutý rozsudok za zákonný, vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami\nTrestného poriadku, na základe riadne a zákonne ustáleného skutkového a právneho stavu veci. Po\nrekapitulácii obsahu dovolania obvinenej prokurátorka konštatovala, že podľa jej názoru nebola splnená\npodmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, keďže obvinená pred podaním dovolania\nnevyužila svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto nebolo rozhodnuté. Poukazujúc na\nustanovenia § 372 ods. 1 Trestného poriadku, § 369 ods. 5 Trestného poriadku, § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku, § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, § 382 písm. d) Trestného priadku,\nzdôraznila, že Trestný poriadok podmieňuje možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného\nprostriedku. Uviedla ďalej, že táto podmienka, ktorej základným cieľom je dosiahnuť, aby oprávnené\nosoby podaním mimoriadneho opravného prostriedku nenahrádzali prieskum napadnutého rozhodnutia\nodvolacím súdom a dovolací súd tým nestavali do pozície druhoinštančného súdu, je natoľko podstatná,\nže zákonodarca jej nesplnenie sankcionoval nemožnosťou meritórneho preskúmania napadnutého\nrozhodnutia dovolacím súdom a v konečnom dôsledku neúspešnosťou, resp. odmietnutím dovolania.\nZa využitie práva podať odvolanie proti rozsudku je potrebné podľa prokurátorky považovať iba situáciu,\nkeď odvolací súd môže v dôsledku tohto riadneho opravného prostriedku uplatniť svoje oprávnenie podľa\n§ 319 Trestného poriadku alebo podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku alebo rovnaké oprávnenie podľa\n§ 322 ods. 1 Trestného poriadku alebo podľa odseku 3 tohto ustanovenia po uplatnení prieskumnej\npovinnosti podľa § 317 Trestného poriadku.\nVzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky obvinenou podané\ndovolanie podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\npred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania\na zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. a) Trestného\nporiadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote\n(§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), a že dovolanie obvinenej spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2\nTrestného poriadku).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že vyššie uvedené dovolanie je\npotrebne´ na neverejnom zasadnutí odmietnuť podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku, pretože\nobvinená pred podaním dovolania nevyužila svoje zákonné právo podať odvolanie (§ 372 ods. 1\nTrestného poriadku).\nPodľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať\ndovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo\nrozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný\nprostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného.\nGenerálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a\nodvolací súd rozhodol v jeho prospech.\nZ vyššie citovaného ustanovenia (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) je teda zrejmé, že obvinená\nako oprávnená osoba môže podať dovolanie, len vtedy, ak predtým využila svoje právo podať\nodvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté. V predmetnej trestnej veci, ako to vyplýva z obsahu spisu\na opak netvrdí ani obvinená, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, teda proti rozhodnutiu,\nproti ktorému podáva dovolanie, nepodala. Avšak dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok\nproti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa výrazným spôsobom zasahuje do právnej istoty a\nstability právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím súdu, má vo vzťahu k základnému\nkonaniu a riadnym opravným prostriedkom subsidiárny (doplňujúci) charakter, možnosť jeho využitia je\nvymedzená podstatne užšie ako odvolania a slúži na nápravu len tých najzávažnejších zákonom presne\nvymedzených chýb, ktoré neboli odstránené v odvolacom konaní. Za daných okolností sa preto obvinená\nnemôže účinne domáhať ochrany svojich práv podaním dovolania, pretože v základnom trestnom konaní\nneiniciovala odvolacie (opravné) konanie, nepodala odvolanie, ktorého využitie podmieňuje možnosť\npodať dovolanie. Dovolací súd totiž nie je druhým odvolacím orgánom, jeho úlohou nie je suplovať\nčinnosť odvolacieho súdu, ale po skončení odvolacieho konania, ktoré riadne prebehlo, odstraňovať tie\nnajzásadnejšie a najzávažnejšie chyby, taxatívne vymedzené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až\npísm. n) Trestného poriadku (v prípade podania dovolania obvineným).\nZ vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v posudzovanom prípade bolo dovolanie podané proti rozsudku\nokresného súdu, proti ktorému obvinená nepodala riadny opravný prostriedok, teda odvolanie, a preto\nho dovolací súd na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, podľa § 382 písm. d)\nTrestného poriadku odmietol.\nNad rámec uvedeného, len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že z obsahu spisu je zrejmé, že potom, čo\nobvinená na hlavnom pojednávaní vykonávanom okresným súdom 25. februára 2020 na dotaz svojej\nobhajkyne uviedla ako adresu, na ktorej sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody plánuje\nzdržiavať, V. XX, G., bolo jej na ňou uvedenú adresu zaslané predvolanie na hlavné pojednávanie\nvytýčené na 8. septembra 2020, (na ktorom bolo aj vyhlásené napadnuté rozhodnutie). Napriek tomu, že\nobvinená sa mala na vyššie uvedenej adrese, podľa vlastného vyjadrenia, zdržiavať, zásielku okresného\nsúdu, obsahujúcu predvolanie na hlavné pojednávanie, neprevzala, dotknutá zásielka bola súdu prvého\nstupňa 15. júla 2020 vrátená z dôvodu, že adresát je neznámy. Obvinená okresnému súdu oznámila,\nže žiada o doručovanie písomnosti na adresu do Rakúska z dôvodu, že sa tam nachádza vo väzbe,\npodaniami, ktoré boli súdu prvého stupňa doručené až 14. a 21. septembra 2020.\nTaktiež len pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že ustanovenie § 173 Trestného poriadku nie je špeciálnym\nustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 66 Trestného poriadku vzhľadom na to, že neupravujú ten istý\nokruh právnych vzťahov. Zatiaľ čo ustanovenie § 173 Trestného poriadku upravuje okruh osôb, ktorým sa\nrozsudok doručuje, ustanovenie § 66 Trestného poriadku upravuje spôsob doručenia (aj) rozsudku (aj)\nosobám uvedeným v § 173 Trestného poriadku. Navyše písomnosťou v zmysle § 66 Trestného poriadku\nsa nepochybne rozumie aj rozsudok, čo nepochybne plynie aj z ustanovenia § 66 ods. 3 Trestného\nporiadku, ktoré z okruhu písomností, na ktoré sa nevzťahuje fikcia doručenia, vylučuje uznesenie o\npodmienečnom zastavení trestného stíhania a trestný rozkaz, čo sú taktiež rozhodnutia, ktorými sa vec\nmeritórne končí, ako v prípade rozsudku.\nNavyše, aj keby snáď naozaj došlo k chybe pri doručovaní rozsudku okresného súdu, mohlo by to\nnanajvýš znamenať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, keďže nebolo riadne doručené (hypoteticky),\n\nnenadobudlo právoplatnosť. V takomto prípade by (teoreticky) bolo na mieste podanie odvolania a až\npo právoplatnom rozhodnutí o podanom odvolaní by mohlo prichádzať do úvahy podanie dovolania.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako\nje to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}