{"guid": "2218e38f-f5c2-4af5-8e04-b5a1fc795ff1:2949a9ec-2a52-46db-8db1-1621741fc065", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2116212747.1", "spisova_znacka": "5Cdo/205/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2022 z 14. 12. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2023, sp. zn. 5Cdo/205/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:2116212747.1", "identifikacne_cislo": "2116212747", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2023-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-114.odsek-1", "nazov": "§ 114 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-114.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-114"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-145", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-149", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-150", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-114"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2949a9ec-2a52-46db-8db1-1621741fc065", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2116212747.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2116212747.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2116212747.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/205/2022\n2116212747\n14. 12. 2023\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2023:2116212747.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C.. I. I., narodenej XX. I. XXXX, J. XXX, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému O. E., narodenému XX. S.\nXXXX, J. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Šaľa, Jarmočná 2264/3, o\nvyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.\nzn. 33C/18/2016, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 22. júna 2022 sp.\nzn. 26Co/74/2021, 26Co/75/2021 takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. júna 2022 sp. zn. 26Co/74/2021, 26Co/75/2021 vo výroku,\nktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (II. výrok) a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania\n(III. výrok) a rozsudok Okresného súdu Trnava z 23. apríla 2021 sp. zn. 33C/18/2016 z r u š u j e a vec\nv r a c i a Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 23.\napríla 2021 sp. zn. 33C/18/2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. augusta 2021 sp.\nzn. 33C/18/2016 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že z vecí\npatriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal a) do výlučného vlastníctva žalobkyne\nnehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., obec J., okres P.: spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2\nk celku na parc. reg. C KN č. 303/1, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1510 m2, parc. reg. C KN\nč. 303/2, záhrada o výmere 500 m2, parc. reg. C KN č. 304, zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n992 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., obec J., okres P.: rodinný dom s. č. XXX a\nbazén postavené na pozemkoch parc. reg. C KN č. 303/3-rod. dom, parc. reg. C KN č. 303/4-bazén, v\nzmysle geometrického plánu č. 154/2013 na zameranie stavby na p. č. 303/3 k vydaniu kolaudačného\nrozhodnutia, úradne overeného dňa 27. februára 2014, nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. J.,\nobec J., okres P.: parc. reg. C KN č. 4350, orná pôda o výmere 1020 m2, osobné mot. vozidlo Mercedes\n- Benz S 350 CDI 4MATIC, VIN: F., e. č. P., štvorkolku zn. CF MOTO RANCHER 600, VIN: LQ., e.\nč. P., zostatok na bankovom účte vedenom v A. J., S.. D.., IBAN: D., v sume 32,86 eur, zostatok na\núčte doplnkového dôchodkového sporenia K. P. J. S.. D.., zmluva č. XXXXXXXXXX, v sume 356,11\neura, obchodný podiel žalobkyne v spoločnosti REVOL Consulting, s. r. o., so sídlom Boleráz 268, IČO:\n36 255 548, vyjadrený vkladom vo výške 1.328 eur, b) do výlučného vlastníctva žalovaného obchodný\npodiel žalovaného v spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., so sídlom Vlárska 28, Trnava, IČO: 44\n808 321, vyjadrený vkladom vo výške 5.000 eur, obchodný podiel žalovaného v spoločnosti REVOL\nConsulting, s. r. o., Boleráz 268, IČO: 36 255 548, vyjadrený vkladom vo výške 2.656 eur, výrokom II.\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1.416.582,02 eur do 90\ndní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov\nkonania. Dopĺňacím rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania.\n1.2. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného\nbolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11C/492/2015-19 zo dňa 05. januára 2016,\nprávoplatným dňom 12. januára 2016. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patril majetok\n\nuvedený v enunciáte rozsudku. Dňa 30. decembra 2015 rozhodol žalovaný ako jediný spoločník REVOL\nTT Consulting, s. r. o. o výplate zisku spoločnosti za r. 2009-2014 v celkovej výške 3 087 515,79 eura,\npričom časť zisku sa použije na úhradu pohľadávky, ktorú spoločnosť eviduje voči O. E. vo výške 1\n556 464,60 eura (bod 2. uznesenia); vyplatenie zisku a započítanie pohľadávok bude vykonané 03.\njanuára 2016. Dňa 03. januára 2016 uzatvoril žalovaný ako veriteľ a REVOL TT Consulting s. r o.\nako dlžník zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1\n531 051,19 eura na účel vyplatenia zisku jediného spoločníka. V čl. III sa zmluvné strany dohodli na\nzápočte vzájomných pohľadávok - pohľadávky dlžníka na poskytnutie úveru vo výške 1 531 051,19 eura\na pohľadávky dlžníka voči veriteľovi vo výške 1 556 464,60 eura podľa bodu 2 rozhodnutia jediného\nspoločníka z 30. decembra 2015 s pohľadávkou veriteľa z titulu vyplatenia zisku za roky 2009-2014\nvo výške 3 087 515,79 eura. K spôsobu použitia rozdeleného zisku znalecká organizácia CM Centrum\nuviedla, že žalovaný ako jediný spoločník REVOL TT Consulting, s. r. o. rozhodol 30. decembra 2015 o\nvyplatení nerozdeleného zisku za r. 2009-2014 v sume 3 087 515,79 eura s tým, že zisk bude vyplatený\ndňa 03. januára 2016. Vyplatenie zisku zaúčtovala REVOL TT Consulting s. r. o. Zisk bol žalovanému\nvyplatený tak, že suma 1 556 464,60 eura ako záväzok spoločnosti REVOL TT Consulting na vyplatenie\nzisku bola započítaná so záväzkom žalovaného voči REVOL TT Consulting z titulu pôžičiek poskytnutých\nspoločnosťou žalovanému v celkovej sume 1 556 464,60 eura (inventarizácia pohľadávok REVOL TT\nConsulting - príloha ZP č. 23/2019). Zostatok záväzku spoločnosti vyplatiť zisk v sume 1 531 051,19 eura\nbol vyplatený tak, že v deň určený na výplatu zisku uzatvoril žalovaný ako veriteľ s REVOL TT Consulting,\ns. r. o. ako dlžníkom zmluvu o úvere. Vyplatenie tejto časti zisku tak bolo realizované len účtovne s\ntým, že zisk pôvodne určený na výplatu bol poskytnutý spoločnosti a o tejto transakcii boli vykonané\njednotlivé účtovné operácie. Výsledkom bolo, že žalovaný nadobudol voči REVOL TT Consulting, s. r. o.\npohľadávku z titulu poskytnutého úveru vo výške 1 531 051,19 eura. Znalecká organizácia uviedla, že\nzrealizovaním účtovných operácií zostal v účtovníctve spoločnosti len záväzok voči žalovanému, ktorý\nbol ku dňu 05. januára 2016 vo výške 1 531 051,19 eura evidovaný na strane pasív, na účte 364001 záväzky voči spoločníkom. Neexistencia zmluvy o úvere by nemala žiadny vplyv na všeobecnú hodnotu\nobchodného podielu REVOL TT Consulting, keďže by nevznikol záväzok v sume 1 531 051,19 eura na\núčte 365001 - ostatné záväzky voči spoločníkom, avšak zostal by záväzok na účte 364001 - záväzky\nvoči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku. Účtovné závierky REVOL TT Consulting za r. 2015 a\n2016 boli overené nezávislým audítorom.\n1.3. Aplikujúc § 149 a 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) okresný súd uviedol, že v rámci\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v ďalšom texte označovaného aj skratkou\n„BSM“) treba vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich\nbezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.\nZároveň treba zohľadniť dispozície s vecami v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (predaj,\nzničenie a pod.) v čase medzi rozvodom a vyporiadaním (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Cdo/110/2011). Rešpektovať treba dispozíciu strán sporu konania o vyporiadanie BSM\n- súd vyporiada len ten majetok patriaci do BSM, ktorý strany urobili predmetom konania, prekročiť ich\nnávrhy môže podľa § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) len pokiaľ ide o výšku\nzostatkovej hodnoty vecí a o ich vyporiadanie z kvalitatívneho hľadiska.\n1.4. Cena všetkých vecí a majetkových hodnôt (medzi stranami nesporných, pozn. dovolacieho súdu) v\nBSM rozdelených medzi žalobkyňu a žalovaného bola ustálená sumou 1 030 077,29 eura (nehnuteľnosti\nprikázané do vlastníctva žalobkyne 541 670 eur; hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalobkyne 23\n000 eur, obchodný podiel prikázaný do vlastníctva žalobkyne 77 155,56 eura, zostatky na bankovom\núčte a sporiacom dôchodkovom účte prikázané do vlastníctva žalobkyne v celkovej sume 388,97 eura\na obchodné podiely žalovaného v hodnote 387 862,76 eura). Žalovanej boli teda prikázané veci a\nmajetkové hodnoty v sume 642 214,53 eura a žalovanému v sume 387 862,76 eura, preto je žalobkyňa\npovinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 127 175,88 eura.\n1.5. Súd prvej inštancie posúdil nárok na zisk žalovaného v postavení spoločníka REVOL TT Consulting\ns. r. o. vo výške 3 087 515,79 eura ako výnos dosiahnutý z jeho oddeleného majetku, pretože výnos\nz podnikania, rovnako ako mzda z pracovného pomeru, patriaci jednému z manželov je najčastejším\nzdrojom BSM, teda patrí do jeho masy (R 42/1972) a je potrebné ho vyporiadať.\n1.6. V súvislosti s obranou žalovaného, že právo na zisk je výlučnou pohľadávkou spoločníka obchodnej\nspoločnosti, súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného, že jeho obchodný podiel v uvedenej\nspoločnosti patrí do BSM. Ak žalovaný v súvislosti s tvrdením, že zisk spoločnosti by patril do majetku\nv bezpodielovom spoluvlastníctve len v prípade, ak by bol vyplatený, poukázal na rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 4Cdo/234/2010, podľa ktorého predmetom bezpodielového spoluvlastníctva nie je pohľadávka,\nide o rozhodnutie primárne sa zaoberajúce otázkou solidarity manželov z právnych úkonov týkajúcich\n\nsa spoločnej veci, pričom pri jej riešení najvyšší súd okrajovo uviedol, že pohľadávky netvoria predmet\nBSM. To, či pohľadávka patrí alebo nepatrí do majetku v BSM, by malo podľa okresného súdu závisieť\naj od individuálnych okolností vzniku takejto pohľadávky a objektívnych možností jej uspokojenia. V\nposudzovanom spore rozhodol žalovaný o výplate zisku ako jediný spoločník ku dňu 03. januára 2016.\nZáviselo len od žalovaného, či si zisk reálne aj vyplatí alebo nevyplatí. Pohľadávka na výplatu zisku\npreto nie je vylúčená z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.\n1.7. Okresný súd poukázal na to, že bez toho, aby mal žalovaný možnosť nakladať so ziskom, by\nbolo vylúčené aj započítanie, či už so záväzkami žalovaného z titulu pôžičiek od spoločnosti, resp.\nso záväzkom žalovaného na poskytnutie úveru pre spoločnosť. Ak žalovaný tvrdí opak, je vylúčené,\naby bol splnený záväzok žalovaného voči REVOL TT Consulting s. r. o.. Dispozícia žalovaného so\nziskom má účinky identické s vyplatením zisku a nie je dôvod, aby takýto zisk ako výnos nepatril do\nbezpodielového spoluvlastníctva. Aj rozhodovacia prax zastáva názor, že samotná možnosť spoločníka\nnakladať s pohľadávkou na podiel na zisku má za následok, že takáto pohľadávka sa stáva súčasťou\nbezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na právny názor českého\nnajvyššieho súdu, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/3725/2015 uviedol, že „právo podílu na zisku tedy\nnabylo podobu konkrétní pohledávky již rozhodnutím valné hromady a stalo se součástí společného\njmění v okamžiku, kdy žalovaný nabyl možnost s touto pohledávkou nakládat. Půjčka žalovaného\nspolečnosti nemohla být poskytnuta z jeho výlučných prostředků, byla-li zdrojem této půjčky pohledávka\nžalovaného vůči společnosti (jakožto právo podílu na zisku), která již byla součástí SJM a žalovaný\nnabyl možnost s ní disponovat. Touto dispozicí je třeba rozumět právě poskytnutí půjčky společnosti,\njejímž zdrojem bylo právo podílu na zisku jakožto pohledávka za společností“. Obdobne judikoval český\nnajvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/3192/2015, v ktorom uviedol, že „neobstojí ani námitka, že nelze\npohledávku vůči obchodní společnosti činit předmětem vypořádání, neboť se jedná o vnos nebo půjčku\nmezi manželem společníkem a společností, přičemž obchodní podíl ve výši 100 % na této společnosti\nje součástí společného jmění manželů“. Súd prvej inštancie neidentifikoval žiadny dôvod sa od tohto\nprávneho názoru odchýliť ani z pohľadu slovenskej právnej úpravy, ktorá má spoločnú historickú väzbu\ns českou právnou úpravou a česká aj slovenská právna úprava majetkových vzťahov medzi manželmi\nje založená na obdobných princípoch. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie výnos z podielu na\nzisku nielenže patrí do majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, ale je potrebné prihliadať, že ak bol\ntento výnos, spotrebovaný žalovaným formou zápočtu, je povinný vrátiť žalobkyni 1/2 spotrebovaného\nvýnosu.\n1.8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tým, že ak žalovaný časťou jemu patriaceho zisku uspokojil svoje\nzáväzky voči spoločnosti z titulu pôžičiek, tak sa výnos zo zisku ku dňu zániku manželstva spotreboval,\nčo by malo za následok neexistenciu majetku v BSM. Z písomného podania znaleckej organizácie CM\nCentrum vyplýva, že žalovaný si v rokoch 2013-2015 vybral zo spoločnosti postupne sumu 1 556 464,60\neura. Počas trvania manželstva teda žalovaný uzatvoril so spoločnosťou REVOL TT Consulting s. r.\no. zmluvy o pôžičke v celkovej výške 1 556 464,60 eura. Z konštantnej judikatúry (napr. rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 4Cdo/28/2019, sp. zn. 1Cdo/27/2017, R 57/1970) vyplýva, že ak si jeden z manželov\npožičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy o pôžičke\nzaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Takto získané prostriedky sa\nstávajú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Ak takto získané peňažné prostriedky budú použité\nna kúpu veci, bude do majetku v BSM patriť táto vec a v prípade jeho vyporiadania sa prihliadne na\nindividuálny záväzok manžela - dlžníka (teda jeho povinnosť uspokojiť záväzok) a zohľadní sa jeho\nvnos do majetku v rámci vyporiadania. Žalovaný ako nositeľ dôkazného bremena v priebehu konania\nneuviedol žiadne skutkové tvrdenia o použití peňažných prostriedkov, ktoré čerpal formou pôžičiek zo\nspoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o.. Okresný súd potom ustálil, že tieto peňažné prostriedky\nneboli použité na nadobudnutie vecí do bezpodielového spoluvlastníctva resp. peňažné prostriedky z\npôžičiek sa nestali súčasťou majetku v BSM, ani neboli použité na bežnú spotrebu pôvodnej spoločnej\ndomácnosti žalobkyne a žalovaného. Išlo tak o individuálne záväzky žalovaného, ktoré nie je možné\nuspokojiť z majetku patriaceho do BSM. Žalovaný svoje individuálne záväzky uspokojil z výnosu, ktorý by\ninak patril do bezpodielového spoluvlastníctva, je preto povinný nahradiť žalobkyni takto spotrebovaný\nvýnos vo výške 1/2, teda vrátiť žalobkyni to, čo bolo zo spoločného majetku použité na uspokojenie jeho\nindividuálnych peňažných záväzkov. V rámci vyporiadania je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni sumu\nvo výške 778 232,30 eura (t. j. 1/2 zo sumy 1 556 464,60 eura, ktorá bola použitá na uspokojenie jeho\nzáväzkov z titulu pôžičiek).\n1.9. K tvrdeniu žalovaného, že jeho nárok na časť zisku vo výške 1 531 051,19 eura zanikol započítaním\ns jeho záväzkom poskytnúť spoločnosti úver okresný súd uviedol, že žalovaný svoju pohľadávku na\nvýplatu zisku vo výške 1 531 051,19 eura transformoval na pohľadávku z titulu úveru poskytnutého na\n\nvýplatu jeho zisku. Vzhľadom na vymedzený účel úveru nemá táto transakcia ekonomický význam. Ak\nžalovaný tvrdí, že mu spoločnosť zisk poskytla a zároveň ho obratom poskytol spoločnosti ako úver,\nnie je dôvodné, aby spoločnosť opätovne úver použila na výplatu zisku. Aj v prípade, ak by zmluva\no pôžičke bola platná, žalovaný ku dňu rozvodu manželstva má pohľadávku voči vlastnej spoločnosti,\nktorú poskytol zo zdrojov patriacich ako výnos do bezpodielového spoluvlastníctva. S poukazom na\nrozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3725/2015 by takáto pôžička nemohla byť poskytnutá z výlučných\nprostriedkov žalovaného, ak zdrojom pôžičky bola pohľadávka žalovaného voči spoločnosti ako právo\npodielu na zisku, s ktorým žalovaný nadobudol právo disponovať.\n1.10. Okresný súd zdôraznil, že právne úkony uskutočnené manželmi alebo jedným z nich je potrebné\nskúmať aj cez prizmu dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Ak sa právny úkon prieči dobrým mravom,\nje absolútne neplatný (§ 39 OZ), na čo je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Dospel k záveru,\nže pôžička poskytnutá REVOL TT Consulting s. r. o. nebola použitá za účelom poskytnutia zdrojov\nnapríklad na rozvoj obchodnej spoločnosti, ale za účelom toho, aby spoločnosť vyplatila žalovanému zisk\nv čase po rozvode manželstva. Okresný súd poskytnutie úveru hodnotil ako konanie, ktorého účelom\nbolo oddialiť vyplatenie rozdeleného zisku, ktorý by inak patril do majetku v BSM a odmietol formalistický\nprístup k výkladu tohto právneho úkonu prezentovaný žalovaným. Zdôraznil, že žalovaný postupoval\ncielene, keď v čase bezprostredne pred pojednávaním o rozvode manželstva prijal rozhodnutie o\nrozdelení dosiahnutého zisku a o spôsobe jeho výplaty takým spôsobom, aby zmaril naplnenie masy\nBSM peňažnými prostriedkami z výnosu z podnikania a vyplatenie zisku oddialil na čas po rozvode.\nTakýto právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatný. Žalovaný na základe neplatného\nprávneho úkonu poskytol ním ovládanej spoločnosti peňažné prostriedky zo zdrojov, ktoré patrili do\nmajetku v BSM, čo znamená neoprávnené použitie peňažných prostriedkov vo výške 1 531 051,19 eura.\nV rámci vyporiadania je žalovaný preto povinný vrátiť peňažné prostriedky patriace do BSM a uhradiť\nžalobkyni sumu vo výške 765 525,59 eura (t. j. 1/2 zo sumy 1 531 051,19 eura, ktorá bola použitá na\nposkytnutie úveru pre REVOL TT Consulting s. r. o.).\n1.11. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd uzavrel, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí\nvýnos zo zisku žalovaného v spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o.. Žalobkyňa má potom v rámci\nhodnotového vyrovnania nárok na sumu 1 543 757,89 eura (ako súčet súm 778 232,30 a 765 552,59).\nTitulom vyrovnania podielov má žalobkyňa povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 127 175,88 eura.\nOkresný súd započítal tento záväzok žalobkyne s jej nárokom na sumu 1 543 757,89 eura a priznal\nžalobkyni v rámci hodnotového vyrovnania sumu 1 416 582,02 eura (výrok II). Vzhľadom na výšku\npeňažného plnenia považoval za dôvodné umožniť žalovanému splnenie uloženej povinnosti v lehote\n90 dní, ktorú považoval za primeranú obstaraniu potrebných zdrojov.\n1.12. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP a § 255\nods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvodom bola skutočnosť, že\nsa rozhodovalo o vyporiadaní spoločného majetku bývalých manželov, pričom ich nároky na podiely sú\nrovnaké, a preto aj pomer úspechu vo veci bol na oboch stranách rovnaký.\n2.1. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 22. júna 2022 sp. zn.\n26Co/74/2021, 26Co/75/2021 odvolanie žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie\nodmietol (I. výrok), rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (II. výrok) a rozhodol, že žalobkyňa má nárok\nvoči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (III. výrok).\n2.2. Odmietnutie odvolania žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd\ns použitím ustanovenia § 386 písm. c) CSP odôvodnil tak, že ide o rozhodnutie, ktoré má povahu\nuznesenia, preto odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.\n2.3. Odvolací súd prebral skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu\nvykonal potrebné dokazovanie, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne\na správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam aj k\nsprávnym právnym záverom. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku odkázal na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného\nrozsudku.\n2.4. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie k odvolaniu žalovaného podanému z\ndôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP odvolací súd dodal, že spornými a odvolaním\nžalovaného nastolenými otázkami boli otázka právnej povahy nároku na zisk žalovaného v obchodnej\nspoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., resp. otázka zaradenia podielu na zisku žalovaného v\nobchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov\na v nadväznosti to aj otázka výšky vyrovnacieho podielu. Odvolací súd zdôraznil, že bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov sa podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadava v\n\ntzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté\nza trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia, rovnako vnosy a zápočty.\n2.5. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nesprávne zaradil nárok žalovaného na zisk z\nobchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\nodvolací súd zhodne so žalovaným uviedol, že v kogentnom ustanovení § 123 ods. 1 Obchodného\nzákonníka je zakotvené jedno zo základných práv spoločníka obchodnej spoločnosti, ktorým je nárok\nna podiel na zisku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/191/2003) a účasť\nžalovaného ako spoločníka v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nie je vykonávaním\njeho vlastnej podnikateľskej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/03), čo v\nprejednávanej veci neodporuje zaradeniu podielu na zisku v obchodnej spoločnosti do vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n2.5.1. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky\na dlhy manželov spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, vzniknuté za jeho trvania (ktoré v §\n143 OZ nie sú výslovne upravené). Potrebné je preto vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka\nupravujúcich vzťahy svojím obsahom najbližšie (§ 149 a § 150 OZ) a vyporiadať aj pohľadávky a dlhy\nmanželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym\na spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi\nmanželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 42/1972).\n2.5.2. Spoločný majetok manželov je tvorený z jeho zdrojov, ktorými sú predovšetkým príjmy, ktoré tento\nmajetok alebo vlastníctvo rozmnožujú predovšetkým na základe činnosti alebo nárokov jednotlivých\nmanželov. Nielen mzda, ale aj akékoľvek iné peňažné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov získal\npočas trvania manželstva (s výnimkami uvedenými v zákone) sa stáva súčasťou bezpodielového\nspoluvlastníctva. Rozhodujúcim okamihom pre začlenenie do bezpodielového spoluvlastníctva je\nokamih nadobudnutia peňažného plnenia, nie vznik nároku na toto plnenie. Predmetom vysporiadania\nje totiž len reálny spoločný majetok manželov, ktorý existoval ku dňu zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva (viď Fekete, I. Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. zväzok, str. 378, Eurokódex,\ns.r.o., 2015).\n2.5.3. V súdenej veci nebolo sporné, že dňa 30. decembra 2015 žalovaný ako jediný spoločník obchodnej\nspoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. rozhodol o vyplatení zisku za roky 2009 - 2014 v celovej výške\n3 087 515,79 eura svojej osobe s tým, že časť vo výške 1 556 464,60 eura bola použitá na úhradu\npohľadávky žalovaného voči obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. započítaním dňa 03.\njanuára 2016. Rovnako dňa 03. januára 2016 uzavreli žalovaný ako veriteľ a obchodná spoločnosť\nREVOL TT Consulting s. r. o. ako dlžník zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný poskytol tejto\nobchodnej spoločnosti sumu 1 531 051,19 eura za účelom vyplatenia zisku jedinému spoločníkovi žalovanému. Vychádzajúc z uvedených skutočností bol odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie\nnázoru, že podiel na zisku žalovaného v obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. sa stal za\ntrvania manželstva strán sporu splatným a žalovaný získal aj právo s ním nakladať. I keď dňom splatnosti\npodielu na zisku žalovaného nebola suma 1 556 464,60 eura žalovanému vyplatená v hotovosti alebo\nprevodom na účet, bola v deň jej splatnosti použitá k inej finančnej transakcii (zápočet pohľadávok).\nPohľadávka žalovaného na zisk v sume 1 556 464,60 eura bola 03. januára 2016 uspokojená, resp.\nuvedené peniaze zmenili vlastníka.\n2.6. K odvolacej argumentácii žalovaného, že zisk obchodnej spoločnosti nie je ziskom žalovaného a\nnepatrí ako výnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odvolací súd uviedol, že súd prvej\ninštancie nezahrnul do vyporiadania BSM zisk obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., ale\npodiel žalovaného na zisku tejto obchodnej spoločnosti. Zdôraznil, že žalovaný v odvolaní nespochybnil,\nže obchodný podiel v uvedenej spoločnosti patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, preto\nnie je možné stotožniť sa ani s odvolacou argumentáciou žalovaného, že jeho podiel na zisku obchodnej\nspoločnosti nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zopakoval, že vlastnými zdrojmi\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov sú v podstate príjmy, ktoré tento majetok alebo vlastníctvo\nrozmnožujú. Do BSM patrí aj akékoľvek iné peňažné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov obdržal za\ntrvania manželstva. Neexistuje potom žiaden zákonný dôvod, aby bol akýkoľvek výnos z podielu na\nzisku žalovaného v obchodnej spoločnosti vylúčený z režimu bezpodielového spoluvlastníctva. Tento\nzáver sa uplatní bez ohľadu na to, či výnosy spočívajúce v peňažnom príjme sú manželovi vyplatené\nv hotovosti, bezhotovostne alebo bola vykonaná kompenzácia vzájomných pohľadávok, keďže platné\nprávo nezakazuje poskytnúť peniaze bezhotovostne formou započítania ako v prejednávanom prípade.\n2.7. Žalovaný v odvolaní nastolil aj otázku súladu so zákonom vyporiadania spoločných prostriedkov\nstrán sporu v sume 1 556 464, 60 eura vynaložených na ostatný majetok žalovaného, keďže žalobkyňa\n\nnežiadala nahradenie tejto sumy zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného v lehote\ntroch rokov od zániku manželstva. Odvolací súd zdôraznil, že každý z manželov je pri vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho\nostatný majetok (§ 150 Občianskeho zákonníka). Nárok na refundáciu nákladov vynaložených z\nvýlučného vlastníctva jedného z manželov do spoločného majetku je možné v rámci vyporiadania\npriznať iba na návrh tohto manžela. Na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný\nmajetok niektorého z manželov musí súd pri vyporiadaní prihliadať aj bez návrhu (viď doc. JUDr. Marek\nŠtevček, PhD. a kol.: Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, str. 1138, C. H. Beck, 2015).\n2.7.1. Súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez návrhu musí prihliadať\nna to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na ostatný majetok niektorého z manželov a nie\nje obmedzovaný žiadnou lehotou, ako sa to snaží navodiť žalovaný v odvolaní (tzv. pravidlo troch\nrokov formulované judikatúrou Najvyššieho súdu ČR). Súd rozhodujúci o vyporiadaní bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov musí do konania zahrnúť všetok majetok, ktorý bol spoločný manželom a\nktorý existoval ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/83/1998).\nRozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nepredstavujú rozhodnutia najvyšších súdnych autorít\nv zmysle čl. 2 Civilného sporového poriadku a nemožno ich zahrnúť pod pojem ustálenej súdnej praxe.\nAj keď aplikačná prax už bezvýnimočne nepresadzuje zásadu tzv. úplného vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, odvolací súd poukázal na fakt, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej\ninštancie opakovane žiadala zahrnúť sumu 1 556 464,60 eura do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov (napr. podanie zo dňa 09. septembra 2020, prednes jej právneho zástupcu na pojednávaní\ndňa 11. septembra 2020).\n2.7.2. V súdenom spore boli peniaze z podielu žalovaného na zisku obchodnej spoločnosti v sume 1\n556 464,60 eura použité na splatenie pôžičiek žalovaného od obchodnej spoločnosti, pričom súd prvej\ninštancie konštatoval, že išlo o uspokojenie individuálnych záväzkov žalovaného, a preto je žalovaný\npovinný nahradiť žalobkyni spotrebované peniaze v polovici. Žalovaný namietal, že z rozhodnutia súdu\nprvej inštancie nie je zrejmé, ako ustálil, že tieto peniaze neboli použité na nadobudnutie vecí do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. neboli použité na bežnú spotrebu pôvodnej spoločnej\ndomácnosti strán sporu dôvodiac dôkazným bremenom na strane žalobkyne. Odvolací súd závery\nsúdu prvej inštancie o povinnosti náhrady považoval za dostatočné. Žalovaný v konaní pred súdom\nprvej inštancie nepredniesol žiadne tvrdenie, že by peniaze z pôžičiek od obchodnej spoločnosti použil\nna spoločný majetok, prisvedčil a preukazoval, že táto časť z jeho podielu na zisku bola použitá na\nzaplatenie formou započítania jeho pôžičiek poskytnutých mu obchodnou spoločnosťou (vyjadrenie\nžalovaného zo dňa 22. októbra 2020, inventarizácia účtu k 31. decembru 2015). Spornosť tvrdení\nstrán o použití sumy 1 556 464,60 eura na individuálne pôžičky žalovaného nebola daná. Pohľadávka\nžalovaného na zisk bola realizovaná tak, že vystúpila z okruhu spoločného majetku manželov a bola\npoužitá na zaplatenie dlhu jedného z manželov - žalovaného. Súd prvej inštancie postupoval náležitým\nspôsobom, keď bez návrhu prihliadol na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený\nmajetok žalovaného.\n2.8. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že nie je žiaden dôvod, aby mu z pohľadávky na zisk vo\nvýške 1 531 051,19 eura bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu. Súd prvej inštancie\nzistil, že žalovaný poskytol podľa zmluvy o pôžičke z 03. januára 2016 obchodnej spoločnosti REVOL\nTT Consulting s. r. o. úver na vyplatenie zisku. Obchodná spoločnosť uskutočnila započítanie svojej\npohľadávky voči žalovanému na poskytnutie úveru v sume 1 531 051,19 eura v zmysle uvedenej\nzmluvy o pôžičke s pohľadávkou žalovaného voči obchodnej spoločnosti na vyplatenie mu časti zisku\nv sume 1 531 051,19 eura za roky 2009-2014 v zmysle rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 30.\ndecembra 2015. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nepochybil, keď uviedol, že žalovaný\nsvoju pohľadávku na výplatu zisku v sume 1 531 051,19 eura transformoval na pohľadávku z titulu\nposkytnutého úveru, a preto neoprávnene použil spoločné peňažné prostriedky a je povinný zaplatiť z\nnich žalobkyni polovicu. Rovnako ako v prípade sumy 1 556 464,60 eura odvolací súd konštatoval, že\nžalovaný i v prípade sumy 1 531 051,19 eura získal dňom 03. januára 2016 oprávnenie ňou nakladať,\nreálne ňou aj disponoval. Peniaze teda boli nadobudnuté za trvania manželstva, i keď obratom uskutočnil\nzapočítanie. Žalovaný realizoval pohľadávku na podiel na zisku, keďže ju použil k iným finančným\ntransakciám.\n2.9. Žalovaný sa voči zaradeniu jeho podielu na zisku v obchodnej spoločnosti do vyporiadania BSM\nbránil tým, že pohľadávka na zisk zanikla pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nzapočítaním v rámci zmluvy zo dňa 03. januára 2016, teda nikdy sa nestala predmetom bezpodielového\nspoluvlastníctva; disponovanie s pohľadávkou na zisk pred jej vyplatením (zmluva z 03. januára 2016\na poskytnutie úveru) nemôže byť kvalifikované ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolací\n\nsúd po preskúmaní veci nedospel k záveru, že by úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere bola\nnepatričná. Dôvody pre svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vysvetlil v súlade so skutkovým a právnym\nstavom veci na základe výsledkov dokazovania, pričom odvolací súd sa s takýmto jeho postupom\n(s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci) v celom rozsahu stotožnil. Doplnil, že\nsúdne riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí byť v súlade s dobrými\nmravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) pri zachovaní ekvity a náležitej aplikácii ustanovení § 149 a §\n150 Občianskeho zákonníka, ktoré sú navzájom prepojené. V rámci úvah o dobrých mravoch podľa\nustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka je treba uvažovať o takom výklade, ktorým by sa zamedzilo\núniku majetku zo sféry bezpodielového spoluvlastníctva manželov posudzujúc každý konkrétny prípad\nindividuálne.\n2.9.1. Vo vzťahu k podielu žalovaného na zisku sa súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne\nzaoberal otázkou jeho skutočného nadobudnutia. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené právoplatne\nku dňu 12. januára 2016 a splatnosť podielu na zisku bola stanovená na deň 03. januára 2016, pričom\nuvedeným dňom žalovaný s pohľadávkou na zisk v obchodnej spoločnosti nakladal. Vo vzťahu k\npohľadávke na podiel na zisku v sume 1 531 051,19 eura voči obchodnej spoločnosti uskutočnil zápočet\ns pohľadávkou obchodnej spoločnosti voči žalovanému na poskytnutie úveru v rovnakej sume len 9 dní\npred rozvodom manželstva dňa 12. januára 2016. Tiež pohľadávku na podiel na zisku v sume 1 556\n464,60 eura započítal dňa 03. januára 2016 s pohľadávkou obchodnej spoločnosti voči nemu v rovnakej\nsume na vrátenie pôžičiek, ktoré mu obchodná spoločnosť poskytla. K argumentácii žalovaného,\nže k vyplateniu zisku nikdy nedošlo a pohľadávka na zisk zanikla pred zánikom bezpodielového\nspoluvlastníctva odvolací súd uviedol, že hoci ide o zisk obchodnej spoločnosti za obdobie šiestich\nrokov 2009 - 2014, žalovaný ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti rozhodol o vyplatení zisku\ndňa 30. decembra 2015 so splatnosťou dňa 03. januára 2016, teda so značným časovým odstupom\nod vytvorenia zisku a počas konania o rozvod manželstva, päť dní pred vydaním rozsudku o rozvode\nzo dňa 05. januára 2016. Podiel na zisku obchodnej spoločnosti v sume 3 087 515,79 eura je zároveň\nnajväčšou majetkovou hodnotou patriacou do BSM. Všetky vyššie uvedené okolnosti a časový sled\nudalostí nasvedčujú tomu, že žalovaný pred očakávaným zánikom bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov zámerne stanovil splatnosť pohľadávky na zisk v obchodnej spoločnosti pred rozvodom\nmanželstva a svojou dispozíciou s ňou v deň jej splatnosti spôsobil aj jej zánik. Cieľom nakladania\nžalovaného s pohľadávkou na zisku obchodnej spoločnosti bolo bezdôvodne a úmyselne sa zbaviť\npodielu na zisku spojeného s obchodným podielom z dôvodu, aby žalobkyni vyplatil pri vyporiadaní\nBSM čo najmenšiu časť, čomu nasvedčuje skutočnosť, že k týmto právnym úkonom došlo po podaní\nnávrhu na rozvod manželstva žalobkyňou. Žalovaný ovládal svojou voľnou činnosťou zánik pohľadávky\nna zisk bezprostredne pred zrušením manželstva rozvodom, čím porušil zásadu súladného výkonu práv\ns dobrými mravmi. Presadeniu spravodlivého právneho riešenia vnútorných vzťahov medzi manželmi\npotom zodpovedal postup súdu prvej inštancie, ktorý do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov zahrnul aj sumu 1 556 464,60 eura, aj sumu 1 531 051,19 eura, ktoré v súhrne predstavujú\nzisk obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. za roky 2009 - 2014.\n2.10. Žalovaný tiež namietal, že výroky I., II. rozsudku súdu prvej inštancie navzájom nekorešpondujú,\nlebo zo súdom prvej inštancie zistenej hodnoty predmetov vyporiadania uvedených vo výroku I.\nnevyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1 416 582,02 eura\nv zmysle výroku II. a z výrokov rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva ani vyriešenie spornosti\npohľadávky žalovaného na zisk. Odvolací súd pripomenul, že v prípade vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov do výroku rozsudku patrí, ktoré veci komu zostanú vo výlučnom vlastníctve\n(prípadne v podielovom spoluvlastníctve), komu pripadne tá-ktorá spoločná pohľadávka a kto komu\nbude platiť ten-ktorý spoločný dlh. V prípade, ak čistá hodnota majetku prikázaného každej strane\nnie je rovnaká, je súčasťou rozsudku aj samostatný výrok o tzv. vyporiadavacom podiele. Všetko,\nčo bolo potrebné vyriešiť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a čo nepatrí do\nvýroku musí byť náležite uvedené v odôvodnení, vrátane sporných otázok týkajúcich sa rozsahu masy\nvyporiadavaného majetku (cena jednotlivých vecí, výška pohľadávok a záväzkov s uvedením, ktoré\npohľadávky a dlhy sa stávajú predmetom vyporiadania, aká je celková hodnota vyporiadaného majetku,\nako sa určujú podiely oboch strán, ktoré veci majú vo svojej moci, spôsob výpočtu výplatovej povinnosti\natď.). I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsahuje\nvždy viacero výrokov, treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok. Povinnosť jedného z\nmanželov zaplatiť druhému manželovi na vyrovnanie hodnôt aktív a pasív rozdelených medzi nich sa\nodrazí vo výroku o vyrovnaní podielov. Nenáležitá je potom odvolacia argumentácia žalovaného, že\nz hodnoty predmetov uvedených vo výroku I. rozsudku nevyplýva povinnosť žalovaného uvedená vo\nvýroku II. zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1 416 582,02 eura, keďže vyporiadanie\n\nbezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva ako tzv. širšie vyporiadanie, čo premietne súd vo výroku\no vyrovnaní podielov.\n2.11. Odvolací súd preskúmava vždy celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, aj\nto, či z odôvodnenia rozsudku je jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k sume, ktorú je strana sporu\npovinná zaplatiť na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (v tomto prípade výrok II. rozsudku).\nNeopodstatnená je argumentácia žalovaného, že z výroku rozsudku nevyplýva vyriešenie spornosti\npohľadávky na zisk a bolo mu odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, keďže odvolanie len proti\ndôvodom rozhodnutia nie je prípustné.\n2.12. Pri posudzovaní správnosti výroku o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie\nnapadnutého odvolaním žalobkyne i žalovaného odvolací súd zdôraznil, že v konaní o vyporiadanie\nBSM ide o tzv. iudicium duplex. Pri stanovení úspechu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP nie\nje možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v\nkonaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto\npodal žalobu o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov ex offo, preto spravidla ak sa dodrží základná parita podielov ako v posudzovanom spore,\nje namieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie k aplikácii ustanovenia\n§ 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a\nžalovaného v pomere 1 : 1 prihliadnuc, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM nedošlo, nemožno\nvzhliadnuť úspech iba žalobkyne. Za tejto situácie je potom rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým\nžiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania správny a v súlade s ustálenou súdnou\npraxou.\n2.13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s\n§ 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle § 255 ods.\n1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho\nkonania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.\n3.1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1\npísm. a), b) Civilného sporového poriadku. Z obsahu dovolania vyplýva, že nesmeruje proti I. výroku\nrozsudku odvolacieho súdu (ktorým odmietol odvolanie žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku súdu\nprvej inštancie).\n3.2. Porušenie svojho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP žalovaný (ďalej aj\n„dovolateľ“) videl v tom, že sa odvolací súd nevysporiadal s rozhodujúcimi odvolacími argumentmi\nžalovaného, že pohľadávky netvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pohľadávka\nna zisku obchodnej spoločnosti patrí iba jej spoločníkovi, ani s ustálenou judikatúrou najvyšších\nsúdnych autorít, ktorou dovolateľ argumentoval, teda svoje rozhodnutie odvolací súd riadne neodôvodnil.\nUviedol, že už v odvolaní poukazoval na judikatúru dovolacieho súdu k § 143 Občianskeho zákonníka\n(rozsudky sp. zn. 4Cdo/234/2010 a 4Obdo/10/2011, uznesenia sp. zn. 1Cdo/27/2017 a 8Cdo/263/2019,\nrozhodnutie publikované pod č. R 42/1972). Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v bode 36. je\npodľa dovolateľa „mimo predmetu podstatnej námietky žalovaného, že podiel na zisku predstavuje\npo právnej stránke pohľadávku, preto netvorí predmet BSM“. Odvolací súd po právnej stránke\nnekonzistentne vyhodnocuje a nevysvetľuje, prečo pohľadávka na zisk spoločníka tvorí predmet\nBSM. V tejto súvislosti dovolateľ citoval v dovolaní body 35., 36., 42. a 43. odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu, ktorému vytýka, že súbežne vyhodnotil podiel na zisku odlišnými právnymi inštitútmi\n- ako pohľadávku, výnos, príjem či dokonca spoločné peniaze. Nie je zrejmé, z akého dôvodu\nodvolací súd vyhodnotil ako neoprávnenú transformáciu pohľadávky (započítanie) žalovaného na zisk\ns pohľadávkou REVOL TT Consulting s. r. o. na poskytnutie úveru v rovnakej sume od žalovaného.\nOdvolací súd sa vôbec nevyjadril k námietke žalovaného proti aplikácii § 39 Občianskeho zákonníka\na dobrých mravov. V ďalšom texte (bod 2.6./) dovolania dovolateľ uvádzal argumenty na podporu\njeho tvrdenia, že dôsledky zmluvy o úvere z 03. januára 2016 nezaťažovali spoločný majetok strán\nsporu, pretože konečným dôsledkom nebol záväzok žalovaného, ale vznik pohľadávky žalovaného na\nvrátenie úveru od REVOL TT Consulting s. r. o.. Dovolateľ tiež tvrdil, že odvolací súd nedal odpoveď\nna odvolaciu námietku vylúčenia aplikácie § 39 Občianskeho zákonníka vo sfére „mimo spoločných\nvecí“; namietol aj nekoherentnosť rozsudkov okresného súdu (bod 26. odôvodnenia) a odvolacieho súdu\n(bod 42. odôvodnenia) v otázke potreby návrhu na vyporiadanie vnosu zo spoločného na oddelený\nmajetok jedného z manželov. V bode 2.8/ dovolania dovolateľ tvrdí, že odvolací súd sa nevyjadril k\núvodným bodom 1/ a 2/ odvolania, pričom za podstatnú označil žalovaný námietku, že vo výroku I.\nrozsudku okresného súdu je uvedený predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov s hodnotou\nvyplývajúcou z odôvodnenia rozsudku, avšak zo súdom zistenej hodnoty predmetov vyporiadania\n\nuvedených vo výroku I. nevyplýva povinnosť žalovaného platiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu\n1 416 582,02 eura v zmysle II. výroku; I. a II. výrok rozsudku okresného súdu teda nekorešpondujú.\n3.3. Odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a)\nCSP] videl dovolateľ vo vyriešení právnej otázky „povahy pohľadávky, nároku na zisk žalovaného ako\njediného spoločníka REVOL TT Consulting s. r. o. z pohľadu predmetu bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov a vykonávania právnych úkonov s pohľadávkou na zisk žalovaného“.\n3.3.1. V odôvodnení tejto časti dovolania žalovaný zdôraznil, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) sp. zn. 4Cdo/234/2010 sa za predmet vlastníctva ani\nza predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepovažujú pohľadávky a záväzky; rovnaký\nprávny názor zdieľajú rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/27/2017 a 8Cdo/263/2019. Poukázal\naj na to, že v zmysle rozhodnutia R 42/1972 do BSM nepatrí nárok na mzdu, lebo nemôže byť\npredmetom osobného vlastníctva, a tým ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnaká\njudikatúra vyslovila právny názor, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený vo sfére mimo spoločných\nvecí na seba prevziať samostatné záväzky bez toho, aby takéto právne úkony bolo možné považovať\nza relatívne neplatné (okrem uvedených aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/148/2017 a\njudikát R 71/1994). Odvolací súd však právo na zisk považoval za majetkovú hodnotu patriacu do\nBSM, za spoločný majetok, respektíve spoločné peňažné prostriedky strán ako manželov, ktoré sa\nmajú vyporiadať aj v prípade, že s takouto pohľadávkou (podľa ustálenej súdnej praxe dovolacieho\nsúdu oddelenou od masy BSM) bolo disponované podľa všeobecného režimu záväzkových vzťahov.\nPohľadávka žalovaného na zisk v časti 1 556 464,60 eura nepredstavovala podľa názoru dovolateľa\nmajetok tvoriaci BSM (§ 150 Občianskeho zákonníka), keďže vykonával právne úkony a dispozície iba s\npohľadávkami (započítal svoju výlučnú, predmet BSM netvoriacu pohľadávku na zisk oproti pohľadávke\nREVOL TT Consulting s. r. o. na vrátenie pôžičky v rovnakej výške podľa zmluvy z 03. januára 2016).\nNavyše pohľadávka žalovaného na podiel na zisku zanikla započítaním a ku dňu zániku BSM 12.\njanuára 2016 neexistovala. Rovnako pri časti pohľadávky žalovaného na zisk vo výške 1 531 051,19\neura žalovaný vykonával právne úkony a dispozíciu iba s pohľadávkami (uvedenú pohľadávku započítal\noproti pohľadávke REVOL TT Consulting s. r. o. na poskytnutie úveru od žalovaného v rovnakej výške).\nNázorom, že započítaním a použitím pohľadávky žalovaného na zisk na započítanie s pohľadávkou\nREVOL TT Consulting s. r. o. na poskytnutie úveru od žalovaného v rovnakej výške vykonal neoprávnené\ndispozície so spoločnými peňažnými prostriedkami odvolací súd nerešpektoval, že právna možnosť\nuzavrieť zmluvy len jedným z manželov nie je existenciou BSM nijako obmedzená.\n3.3.2. Za ďalšie rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa odvolací súd odklonil pri riešení uvedenej\nproblematiky, žalovaný označil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/10/2011, podľa ktorého\nmedzi základné majetkové práva každého spoločníka patrí právo na podiel zo zisku spoločnosti a\nprevodom obchodného podielu na nadobúdateľa došlo aj k prevodu práva na podiel zo zisku žalovaného\nvzťahujúceho sa k tomuto obchodnému podielu. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.\nIII. ÚS 197/2012 uviedol, že nositeľmi práv a povinností spojených s obchodným podielom môžu byť len\nspoločníci konkrétnej spoločnosti. Odvolací súd sa od tohto názoru dovolacieho súdu aj Ústavného súdu\nSlovenskej republiky odklonil podľa dovolateľa v tom, že právo na zisk obchodnej spoločnosti žalovaného\npovažoval za spoločný majetok, resp. spoločné peňažné prostriedky manželov, za majetkovú hodnotu\npatriacu do BSM.\n3.4. Ako právne otázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktoré v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP] dovolateľ\nvymedzil otázku, či súd mohol vyporiadať majetok, ktorý nebol učinený predmetom konania o\nvyporiadanie BSM v lehote do troch rokov od zániku BSM a otázku, či súd konajúci o vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov môže bez návrhu strany sporu rozhodnúť o nahradení\ntoho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok jedného z bývalých\nmanželov. Dovolateľ odôvodňoval potrebu zodpovedania týchto dovolacích otázok dovolacím súdom\nskutočnosťou, že odvolací súd vykonal vyporiadanie pohľadávky žalovaného na vyplatenie zisku za roky\n2009 - 2014 od REVOL TT Consulting s. r. o. napriek tomu, že žalobkyňa v lehote do troch rokov od\nzániku BSM (t. j. do 3 rokov od 12. januára 2016) nenavrhla, aby sa uvedená pohľadávka žalovaného\nna zisk resp. vykonané zápočty stali predmetom vyporiadania. Odvolací súd teda neaplikoval § 149 ods.\n4 v spojení s § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojej argumentácie uviedol judikatúru\nčeského najvyššieho súdu, ktorá dospela k záveru, že súd môže vyporiadať len ten majetok či hodnoty,\nktorý strany navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do troch rokov od zániku BSM a do vyporiadania\nBSM môže zahrnúť iba ten majetok, ktorý účastníci výslovne učinili predmetom vyporiadania; to platí aj\npre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak\n(rozhodnutia sp. zn. 22Cdo/1112/2006, 22Cdo/281/2008).\n\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že ani v jednom z konaní označených dovolateľom (sp.\nzn. 4Cdo/234/2010, 1Cdo/27/2017 a 8Cdo/263/2019) nebolo predmetom konania vysporiadanie BSM.\nDovolací súd v týchto konaniach neriešil právnu otázku vymedzenia masy BSM a tieto rozhodnutia tak\nnemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Právna otázka vymedzenia masy\nBSM je dovolacím súdom vyriešená dlhodobo (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/168/2005, uverejnený\nv zbierke rozhodnutí ako R 27/2007). Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s touto\nprávnou otázkou v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Vo vzťahu k dovolaciemu\ndôvodu podľa § 420 písm. f) žalovaný neuvádza žiadny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým\nby žalovanému znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie v tejto časti založil na nesprávnom právnom posúdení\nveci odvolacím súdom. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol a jej priznal náhradu\ntrov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po\nzistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, preto pristúpil k skúmaniu jeho\ndôvodnosti.\n6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej jej právo na spravodlivý\nproces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n7. K námietke zmätočnosti a nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu treba\núvodom uviesť, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS\n383/2006). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 20. septembra 2022 sp. zn. IV. ÚS 245/2022\nvysvetlil, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie\ndané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s\npravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať\nmieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.\n127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“\n8.1. Pri posudzovaní dôvodnosti dovolania žalovaného z hľadiska § 420 písm. f) CSP musí dovolací\nsúd predovšetkým uviesť, že dovolateľ z väčšej časti polemizuje so skutkovými závermi súdov nižších\ninštancií, ktorých správnosť najvyšší súd s poukazom na § 442 CSP nepreskúmava; dovolací súd sa\npreto vyjadrí iba k najzásadnejším dovolacím námietkam, v ktorých dovolateľ videl porušenie jeho práva\nna spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozsudkov súdmi nižších inštancií.\n8.2. Z hľadiska (terminológie) súdneho konania je potrebné v prvom rade posúdiť dovolaciu výtku, že\nodvolací súd „nekonzistentne po právnej stránke vyhodnocuje pohľadávku - podiel na zisk spoločníka\nako predmet BSM.“ Dovolací súd súhlasí s dovolateľom, že odvolací súd používa nie vždy úplne\npresne pojmy pohľadávka na zisk žalovaného, pohľadávka na vyplatenie zisku, pohľadávka na podiel na\nzisku, peniaze, výnos z podielu žalovaného na zisku, príjem, spoločné peniaze, no z kontextu obidvoch\nrozhodnutí súdov nižších inštancií je zrejmé, že tak robí vychádzajúc z rozhodnutia zo dňa 30. decembra\n2015 o výplate zisku spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. žalovanému, teda vo vzťahu k jednému a\ntomu istému nároku žalovaného vo výške 3 087 515,79 eura a jednotlivým štádiám jeho transformácie z\npohľadávky na zisk žalovaného ako jediného spoločníka a konateľa právnickej osoby, jej tvrdený zánik\nzapočítaním, vyhodnotenie tejto sumy ako výnosu dosiahnutého z jeho oddeleného majetku tak, ako\n\nvyplýva z bodov 1. a 2. tohto uznesenia. Správnosť právneho posúdenia uvedenej sumy dovolací súd\npri dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f) CSP neposudzuje.\n8.3. Dovolateľ uvádza, že sa odvolací súd nevysporiadal s jeho argumentmi, že pohľadávky netvoria\npredmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pohľadávka na zisku obchodnej spoločnosti\npatrí iba jej spoločníkovi, ani s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, ktorou argumentoval,\nteda svoje rozhodnutie odvolací súd riadne neodôvodnil. K tomu dovolací súd iba stručne uvádza, že\nposúdenie problematiky začlenenia financií predstavujúcich zisk žalovaného v obchodnej spoločnosti\nREVOL TT Consulting s. r. o. je jedným z pilierov tohto sporu a ak by sa súdy nižších inštancií touto\nproblematikou primerane v dôvodoch ich rozhodnutí nezaoberali, potom by dovolateľ nemohol vymedziť\ndovolacie (právne) otázky č. 1/ a 2/ uvedené v bode 3.3. tohto uznesenia.\n8.4. Dovolateľ označil za nekonzistentné a nedostatočné (odsek 2.3/ dovolania) odôvodnenie rozsudku\nodvolacieho súdu o vyporiadaní pohľadávky žalovaného na zisk a jej začlenenie do BSM tvrdiac, že\nodvolací súd nevysvetlil, prečo pohľadávka na zisk spoločníka tvorí predmet BSM a prečo tvorí spoločný\nmajetok, hodnotu resp. peniaze. Samotný dovolateľ pritom uvádza odseky 42., 43. a 46. odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu, v ktorých uvedenú problematiku začlenenia čiastky, o vyplatení ktorej\nžalovaný rozhodol ako o vyplatení jeho (podielu na) zisku, odvolací súd rozoberá. Porušením práva\nžalovaného na spravodlivý proces nie je, že odvolací súd na rozdiel od dovolateľa „nepoukázal na\njediné rozhodnutie najvyššej súdnej autority, ktoré by potvrdilo, že nárok na zisk spoločníka predstavuje\npredmet BSM“, pretože judikatúra, na ktorú dovolateľ poukazuje, sa na špecifickú situáciu nastavšiu v\ntomto konaní nevzťahuje [ako uvádza dovolací súd nižšie v dôvodoch týkajúcich sa dovolacieho dôvodu\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP].\n8.5. Odvolací súd podľa dovolateľa nevysvetlil, prečo vyhodnotil transformáciu (započítanie) pohľadávky\nžalovaného na výplatu (časti, pozn. dovolacieho súdu) zisku v sume 1 531 051,19 eura za neoprávnenú.\nK tejto otázke sa vyjadril okresný súd (body 44. - 48. jeho rozsudku), keď v rámci vyhodnotenia zápočtu\ntejto pohľadávky s pohľadávkou obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. na poskytnutie\núveru za účelom vyplatenia tejto časti (podielu na) zisku žalovanému ako neplatného právneho úkonu\nuviedol, že „žalovaný na základe neplatného právneho úkonu poskytol ním ovládanej spoločnosti\npeňažné prostriedky zo zdrojov, ktoré patrili do majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Znamená\nto, že takto boli neoprávnene použité peňažné prostriedky vo výške 1.531.051,19 eur“. Odvolací\nsúd postupoval podľa § 387 ods. 2 CSP a stotožnil sa (v ods. 43. odôvodnenia jeho rozsudku) s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia (ktoré aj v stručnosti zopakoval), čo mu umožnilo obmedziť sa\nv odôvodnení jeho rozsudku len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, preto\nprávo žalovaného na spravodlivý proces z hľadiska odôvodnenia rozsudku neporušil.\n8.6. Napokon dovolateľ tvrdil, že odvolací súd sa vôbec nevyjadril k podstatnej námietke žalovaného\nproti aplikácii § 39 OZ a dobrých mravov; z citácie jeho odvolacej námietky je zrejmé, že dovolateľ mal\nna mysli skutočnosť, že právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nie je existenciou\nBSM nijako obmedzená, žalovaný konal v súlade s § 143 v spojení s § 147 ods. 1 OZ, úver obchodnej\nspoločnosti poskytol zo svojej oddelenej pohľadávky na zisk a nezaťažil ním BSM. Odvolací súd nedal\ndovolateľovi, ako tento tvrdí, odpoveď na vylúčenie aplikácie § 39 OZ „mimo spoločných vecí“, teda\nmimo sféry BSM. Dovolací súd upriamuje pozornosť dovolateľa na ods. 48. odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že tento dospel k záveru, že pôžička pre REVOL TT Consulting s.\nr. o. od žalovaného (v sume 1 531 051,19 eura, pozn. dovolacieho súdu) bola poskytnutá zo zdrojov,\nktoré patrili do majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (teda nie „mimo spoločných vecí“),\ns čím sa odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP stotožnil.\n8.7. Neobstojí dovolacia námietka žalovaného, že sa odvolací súd nevyjadril k jeho tvrdeniam o\nnekorešpondovaní I. a II. výroku prvostupňového rozsudku, keď vo výroku I. rozsudku okresného súdu\nje uvedený predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov s hodnotou vyplývajúcou z odôvodnenia\nrozsudku, no zo súdom zistenej hodnoty predmetov vyporiadania uvedených vo výroku I. nevyplýva\npovinnosť žalovaného platiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1 416 582,02 eura v zmysle\nvýroku II. Odvolací súd podľa dovolacieho súdu dôkladne a precízne vysvetlil (body 50. - 52. dovolaním\nnapadnutého rozsudku), ktoré obsahové náležitosti majú byť v enunciáte rozsudku o vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov (aj v prípade jeho vyporiadania v tzv. širšom zmysle) a čo má\nobsahovať jeho odôvodnenie aj to, že odvolaciemu prieskumu podlieha rozsudok súdu prvej inštancie\nako celok a inak tomu nebolo ani v tomto spore (detaily uvádza dovolací súd v bodoch 2.10. a 2.11.\ntohto uznesenia). Takéto odôvodnenie považuje dovolací súd v spojení s odôvodnením súdu prvej\ninštancie za jasné a zrozumiteľné (je z neho zrejmé, akým postupom súdy dospeli k výške sumy, ktorú\nmá žalovaný pri parite podielov zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z vyporiadaného BSM). Súd\nprvej inštancie v bode 33. odôvodnenia jeho rozsudku uviedol, že cena všetkých vecí a majetkových\n\nhodnôt v BSM rozdelených medzi žalobkyňu a žalovaného je 1 030 077,29 eura, žalovanej (správne má\nbyť žalobkyni, pozn. dovolacieho súdu) boli v rámci vyporiadania prikázané veci a majetkové hodnoty v\nsume 642 214,53 eura a žalovanému v sume 387 862,76 eura, preto žalobkyňu stíha povinnosť zaplatiť\nžalovanému v rámci vyporiadania vecí a majetkových hodnôt na vyrovnanie podielov sumu 127 175,88\neura. V bode 50. doplnil, že žalobkyňa má v rámci hodnotového vyrovnania nárok na sumu 1 543\n757,89 eura (ako súčet súm 778 232,30 eura a 765 552,59 eura). Okresný súd započítal tento záväzok\nžalobkyne zaplatiť žalovanému 127 175,88 eura s jej nárokom na sumu 1 543 757,89 eura a priznal jej\nv rámci hodnotového vyrovnania sumu 1 416 582,02 eura.\n9. Zhrnúc uvedené dovolací súd konkluduje, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu\nprvej inštancie spĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 v spojení s § 220\nods. 2 CSP, preto ich nemožno považovať za neodôvodnené ani zmätočné. Odôvodnenie rozsudkov\nzodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí\nodôvodnení a ich obsahové náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnení rozsudkov vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení\nsú uvedené relevantné okolnosti sporu, ktoré súdy nižších inštancií náležitým spôsobom v celom súhrne\nposúdili a adekvátne vyhodnotili. Argumentácia súdov je koherentná a ich rozhodnutia konzistentné,\nlogické a presvedčivé; zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe súdy dospeli, sú prijateľné\npre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v dovolaní nevymedzil pre spor relevantné skutočnosti, s\nktorými by sa súdy nižších inštancií nevysporiadali v odôvodneniach ich rozsudkov. Žiada sa dodať,\nako uviedol aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 553/2022, že „Úplnosť\núvah všeobecného súdu, na základe ktorých dospel ku konečnému rozhodnutiu, môže byť vzhľadom\nna komplexnosť a individuálnosť posudzovaných situácií predmetom ďalšej kritiky a interpretácií. Vždy\nje možné nájsť ďalšie hľadiská, na základe ktorých sa sporovej strane môže javiť súdne rozhodnutie\nako nedostatočne odôvodnené. Takto by sa mohlo konanie dostať do stavu nekončiacej polemiky bez\npraktického presahu, a preto právny poriadok ustanovuje konečný výpočet právnych nástrojov, ktorými\nje možné nápravu dosiahnuť. Tie však musia smerovať k riešeniu podstatných otázok, nie otázok\npresahujúcich základný rámec zákonného, rozumného a v širšom rámci spravodlivého usporiadania\nprávnych vzťahov v primeranom čase“.\n10. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom namietanou vadou\nvyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho\nuplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.\n11. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n12. Odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu videl dovolateľ pri\nriešení „povahy pohľadávky, nároku na zisk žalovaného ako jediného spoločníka REVOL TT Consulting\ns. r. o. z pohľadu predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vykonávania právnych\núkonov s pohľadávkou na zisk žalovaného“. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) a\nvzhľadom na obsah rozhodnutí označených dovolateľom za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť, dovolací súd konštatuje, že podstata dovolateľom\nnastolenej problematiky spočíva v posúdení možnosti zahrnutia pohľadávky na zisk jediného spoločníka\nspoločnosti s ručením obmedzeným do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (otázka 1/)\na v posúdení výlučnosti práva disponovať s pohľadávkou na zisk iba spoločníkom obchodnej spoločnosti\n(otázka 2/).\n13. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže\nbyť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou\nvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe\nalebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku\njednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému\nbola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.\n\nPodľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať\nkaždý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon\nneplatný.\nPodľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka\na im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k\nzákladnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.\n14. Z doktrinálneho výkladu ustanovenia § 143 OZ vyplýva, že predmetom BSM je všetko, čo môže byť\npredmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva (okrem zákonom\nurčených výnimiek vyplývajúcich z § 143 a § 143a OZ). Pri vymedzení rozsahu a obsahu BSM nemožno\nvychádzať len z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať pre účely BSM extenzívnejšie,\na to vo význame pojmu majetok (čl. 20 Ústavy SR pojednáva o práve vlastniť majetok, pojem majetok\nje uvedený aj v § 150 OZ pri pravidlách vyporiadania BSM), a to akýkoľvek oceniteľný peniazmi,\nčo zodpovedá spravodlivému a rozumnému vyporiadaniu BSM (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n8Cdo/196/2018). Ide o všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné). Do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov patria aj príjmy z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej\nčinnosti, zo sociálneho zabezpečenia, úspory, výhry, výnosy z majetku manželov a podobne.\n15.1. Vo vzťahu k prvej nastolenej dovolacej otázke dovolateľ citoval z rozsudku z 29. júna 2011\nsp. zn. 4Cdo/234/2010 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôrazniac: „Za predmet vlastníctva, a\nteda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy),\nktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov.“ Predmetom uvedeného konania\nbolo určenie neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku uzavretej manželom žalobkyne (žalovaným\n1/) so žalovaným 2/ a určenie neplatnosti vyhlásenia žalovaného 1/ o súhlase s vykonateľnosťou\nnotárskej zápisnice. Odvolací súd sa podľa dovolateľa odklonil od uvedeného právneho názoru, keď\nprávo na zisk považoval za majetkovú hodnotu patriacu do BSM, za „spoločný majetok“ resp. „spoločné\npeňažné prostriedky“ strán ako manželov, ktoré sa majú vyporiadať, a to aj v prípade, že s takouto\npohľadávkou (podľa ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu oddelenou od masy BSM, netvoriacou\njej predmet) bolo disponované podľa všeobecného režimu záväzkových vzťahov (uzatvorenie zmluvy\nz 03. januára 2016 a poskytnutie úveru a započítania pohľadávok). Dovolací súd upriamuje pozornosť\nna skutočnosť, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4Cdo/234/2010 uviedol aj to, že za právne úkony\ntýkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom\nbezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Za predmet vlastníctva, a teda ani\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa\nriadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Dodal ale, že na tomto závere nič nemení\nto, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok\na záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi, nie aj na ich vzťah k tretím osobám)\npodľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva.\n15.2. V uznesení z 27. mája 2020 sp. zn. 1Cdo/27/2017 (v konaní o určenie neplatnosti vyhlásenia\nručiteľa) dovolací súd uviedol, že § 145 OZ sa vzťahuje na právne úkony týkajúce sa spoločných\nvecí (vecí, ktoré sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva). Právna možnosť uzatvárať zmluvy len\njedným z manželov nie je existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. Tieto úkony\nsa priamo netýkajú už nadobudnutého majetku v BSM. Uzavretím takýchto zmlúv len jedným z manželov\nteda nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho z manželov, ktorý zmluvu\nuzatvoril. V širšom kontexte existencie spoločného majetku manželov sa však takáto pôžička, či úver\ndotýka spoločného majetku manželov, nakoľko podľa § 147 OZ platí, že pohľadávka veriteľa len jedného\nz manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku\npatriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.\n15.3. V uznesení zo dňa 23. septembra 2020 sp. zn. 8Cdo/263/2019 dovolací súd vychádzajúc zo\nzáverov prezentovaných v uznesení sp. zn. 1Cdo/27/2017 uviedol, že za udržateľný považuje v danej\nveci taký výklad § 145 OZ, podľa ktorého zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov\nsa bezprostredne nedotýka bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom\ntýkajúcim sa spoločných vecí a aplikácia citovaného ustanovenia je preto vylúčená.\n16. Rozsudok z 29. júna 2011 sp. zn. 4Obdo/10/2011, ktorý dovolateľ označil za rozhodnutie dovolacieho\nsúdu, od ktorého sa odvolací súd odklonil pri riešení druhej nastolenej dovolacej otázky, bol vydaný\nv spore bývalého spoločníka voči spoločnosti s ručením obmedzeným o zaplatenie podielu na zisku.\nNajvyšší súd vysvetlil, že obchodný podiel nepredstavuje len majetkové, ale aj nemajetkové práva a\n\npovinnosti spoločníka a tomu zodpovedajúcu účasť na spoločnosti (podiel na riadení, rozhodovaní a\nkontrole činnosti obchodnej spoločnosti). Medzi základné majetkové práva každého spoločníka patrí\nprávo na podiel zo zisku spoločnosti. Konštatoval, že žalobca prevodom svojho obchodného podielu na\nnadobúdateľa previedol aj právo na podiel zo zisku žalovaného, vzťahujúci sa k tomuto obchodnému\npodielu, ktorý žalobcovi do prevodu obchodného podielu nebol vyplatený a v čase prevodu obchodného\npodielu nedošlo k jeho zániku. Žalobca preto nemal aktívnu legitimáciu v spore. Tieto závery prešli aj\ntestom ústavnosti, keď aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 197/2012 uviedol,\nže nositeľmi práv a povinností spojených s obchodným podielom môžu byť len spoločníci konkrétnej\nspoločnosti. Obchodný podiel nemá výlučne majetkový charakter, predstavuje aj práva a povinnosti\nspoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti; je možné dispozične nakladať aj s jednotlivými\nkomponentmi plynúcimi z vlastníctva obchodného podielu (napríklad právo na podiel zo zisku).\n17. Dovolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (body 35. až 39.\nodôvodnenia), s ktorým rozsudok odvolacieho súdu tvorí organickú jednotu. Okresný súd vychádzajúc\nz rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/49/2011 ustálil, že zisk spoločnosti REVOL TT Consulting\ns. r. o. (z kontextu jeho rozhodnutia je zrejmé, že ide o podiel žalovaného na zisku tejto obchodnej\nspoločnosti, ako uviedol na správnu mieru odvolací súd) patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán\nako výnos z oddeleného majetku jedného z manželov (žalovaného), ktorý treba vyporiadať. Najvyšší\nsúd v uvedenom konaní, posudzujúc povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi (bývalému manželovi)\npeňažné prostriedky (predstavujúce príjmy z nájmu prevádzkovej budovy, v čase ich výberu z účtu vo\nspoluvlastníctve žalobcu a žalovanej), ktoré bez jeho súhlasu vybrala z jeho účtu podnikateľa (žalobca\nzastával názor, že tieto peňažné prostriedky netvorili bezpodielové spoluvlastníctvo, ale súčasť jeho\npodniku ako podnikateľa a jeho výlučné vlastníctvo) uviedol, že: „Výnosy z oddeleného majetku jedného\nz manželov patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rovnako ako mzda z pracovného\npomeru vyplácaná jednému z manželov sú najčastejším zdrojom bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, z ktorého je potom vytváraný spoločný majetok manželov.“ Ústavný súd Slovenskej republiky\nuznesením sp. zn. I. ÚS 391/2011 ústavnú sťažnosť podanú proti rozhodnutiu najvyššieho súdu\nako zjavne neopodstatnenú odmietol, pretože nezistil, že by najvyšším súdom aplikované právne\nzávery mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku najvyššieho súdu,\nktorý svoje právne závery zdôvodnil ústavne akceptovateľným spôsobom. Okresný súd aplikujúc\nuvedený záver aj na právne pomery strán sporu (spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným) v\nposudzovanom spore zastal názor, že aj právo na podiel na zisku, ktoré nadobudlo podobu konkrétnej\npohľadávky, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd v bode 36. rozsudku\nk tomu uviedol, že súd prvej inštancie nezahrnul do vyporiadania zisk obchodnej spoločnosti REVOL\nTT Consulting s. r. o., ako tvrdil v odvolaní žalovaný, ale podiel žalovaného na zisku obchodnej\nspoločnosti ako jej jediného spoločníka. Žalovaný v odvolaní nespochybnil, že obchodný podiel v\nuvedenej spoločnosti patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, preto nie je možné stotožniť\nsa s odvolacou argumentáciou žalovaného, že podiel žalovaného na zisku obchodnej spoločnosti\nnepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Spoločný majetok manželov je tvorený z jeho\nzdrojov, pričom vlastnými zdrojmi bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú v podstate príjmy, ktoré\ntento majetok alebo vlastníctvo rozmnožujú predovšetkým na základe činnosti alebo iných nárokov\njednotlivých manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí nepochybne aj akékoľvek\niné peňažné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov obdržal za trvania manželstva. Neexistuje žiaden\nzákonný dôvod, aby bol akýkoľvek výnos z podielu na zisku žalovaného v obchodnej spoločnosti\nvylúčený z režimu bezpodielového spoluvlastníctva.\n18. Súdy nižších inštancií sa s argumentáciou žalovaného o tom, že jeho podiel na zisku je pohľadávkou\nvoči spoločnosti s ručením obmedzeným vysporiadali tak, že žalovaný ako jediný spoločník a konateľ\nrozhodol dňa 30. decembra 2015 o výplate zisku spoločnosti, ktorá bude vykonaná 03. januára 2016.\nNásledne v tento deň rozhodol žalovaný o započítaní pohľadávok. Ak by žalovaný nezískal možnosť\nnakladať so ziskom, bolo by vylúčené aj započítanie, teda použitie peňažných prostriedkov z podielu\nna zisku na úhradu jeho záväzkov. Dispozícia žalovaného so ziskom má účinky identické s vyplatením\nzisku a nie je dôvod, aby takýto zisk ako výnos nepatril do BSM.\n19. Prehliadnuť nemožno, že súdy nižších inštancií hľadajúc spravodlivú rovnováhu posudzovali\ndispozičné úkony žalovaného vykonané vo vzťahu k jeho podielu na zisku obchodnej spoločnosti,\nvrátane započítania, cez prizmu dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Okresný súd konštatoval, že\núčelom pôžičky poskytnutej REVOL TT Consulting s. r. o. bola vyplatenie podielu na zisku žalovanému\n\nv čase po rozvode manželstva. Okresný súd poskytnutie úveru hodnotil ako konanie, ktorého účelom\nbolo oddialiť vyplatenie zisku, ktorý by inak patril do majetku v BSM. Žalovaný na základe právneho\núkonu neplatného pre rozpor s dobrými mravmi poskytol ním ovládanej spoločnosti peňažné prostriedky\nzo zdrojov, ktoré patrili do majetku v BSM, čo znamená neoprávnené použitie peňažných prostriedkov\nvo výške 1 531 051,19 eura.\n20. Uzavrúc uvedené dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd ani súd prvej inštancie sa\nv posudzovanom spore od dovolateľom označenej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nneodklonili. Dovolateľom označené rozhodnutia dovolacieho súdu sa všeobecne zaoberali vymedzením\npredmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dispozíciou spoločným majetkom a súdy nižších\ninštancií sa v posudzovanom spore týmito všeobecnými závermi dovolacieho súdu riadili. Zároveň\nvšak posudzovali individuálne špecifiká prejednávaného sporu tak, ako sa to odrazilo v ich výsledných\nrozhodnutiach.\n21. Dovolateľ podal dovolanie aj z dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého\nje dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Vymedzil dve právne otázky, od vyriešenia\nktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nneboli vyriešené, a to otázku, či súd mohol vyporiadať majetok, ktorý nebol učinený predmetom konania\no vyporiadanie BSM v lehote do troch rokov od zániku BSM a otázku, či súd konajúci o vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov môže bez návrhu strany sporu rozhodnúť o nahradení toho,\nčo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok jedného z bývalých manželov.\n22. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa\nvyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.\nPodľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní\nvydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.\nPodľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh\nniektorého z manželov súd.\nPodľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo\nmanželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,\nplatí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich\nveci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako\nvlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom\nspoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných\nmajetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.\n23. Dovolateľ namietal, že odvolací súd vyporiadal pohľadávku žalovaného na vyplatenie zisku za roky\n2009 - 2014 od REVOL TT Consulting s. r. o. napriek tomu, že žalobkyňa v lehote do troch rokov od\nzániku BSM (t. j. do 3 rokov od 12. januára 2016) nenavrhla, aby sa uvedená pohľadávka žalovaného\nna zisk resp. vykonané zápočty stali predmetom vyporiadania. Odvolací súd vychádzajúc z povinnosti\nsúdu rozhodujúceho o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť do vyporiadania\nvšetok spoločný majetok manželov existujúci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok\nNS SR sp. zn. 2Cdo/83/1998) a z toho, že žalovaným označené rozhodnutia Najvyššieho súdu\nČeskej republiky nemožno považovať za ustálenú súdnu prax konštatoval, že nie je v tomto smere\nobmedzovaný žiadnou lehotou. Pripustiac, že aplikačná prax už bezvýnimočne nepresadzuje zásadu\ntzv. úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd poukázal na fakt, že\nžalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane žiadala zahrnúť sumu 1 556 464,60 eura\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napr. podanie zo dňa 09. septembra 2020, prednes jej\nprávneho zástupcu na pojednávaní dňa 11. septembra 2020).\n24. Z citovaného ustanovenia § 149 OZ vyplýva, že v zásade možno rozlišovať tri spôsoby vyporiadania\nzaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to vyporiadanie dohodou bývalých manželov,\nvyporiadanie súdnym rozhodnutím a vyporiadanie uplynutím doby.\n\n25. Skoršia právna úprava vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predpokladala,\nže súd viazaný povinnosťou vyporiadať všetok majetok patriaci do BSM bude z úradnej činnosti\nzisťovať rozsah masy majetku patriaceho do BSM. Táto prax zároveň umožňovala kedykoľvek počas\nprebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM podávať opakovane návrhy na vyporiadavanie ďalších\na ďalších položiek. Zákonodarca už novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb.\núčinnou od 01. januára 1983 prehĺbil dispozitívny charakter noriem upravujúcich BSM a z dôvodu\npotreby zabezpečenia právnej istoty stanovil trojročnú lehotu, v ktorej bývalí manželia môžu predmet\nbezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota uplynie\nmárne, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 OZ (nevyvrátiteľná právna\ndomnienka), brániace existencii nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú\ndobu.\n26. Uvedené potom nevylučuje, aby (bývalí) manželia nepristúpili ku kumulácii rôznych spôsobov\nvyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadali jednu jeho časť dohodou,\nďalšiu rozhodnutím súdu s tým, že zostávajúca časť bude vyporiadaná zákonnou domnienkou.\nDovolací súd dospel k záveru, že ak bývalí manželia navrhnú v lehote do troch rokov od zániku ich\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať súdnym rozhodnutím iba časť ich majetku, súd\nmôže do vyporiadania zahrnúť iba túto časť. Takémuto záveru nasvedčuje aj ust. § 149 ods. 5 OZ,\nv zmysle ktorého, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu\nalebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená\nv odseku 4.\n27. Aj odvolací súd v posudzovanom spore pripustil, že aplikačná prax už bezvýnimočne nepresadzuje\nzásadu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poukázal ale na fakt, že\n„žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane žiadala zahrnúť sumu 1 556 464,60 eura\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napr. podanie zo dňa 09. septembra 2020, prednes\njej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11. septembra. 2020)“. Z obsahu spisu dovolací súd zistil,\nže k zániku bezpodielového vlastníctva strán sporu došlo dňom 12. januára 2016 (deň právoplatnosti\nrozsudku o rozvode ich manželstva). Ak žalobkyňa navrhla uvedenú sumu k vyporiadaniu najskôr 09.\nseptembra 2020, urobila tak v čase, keď ohľadom tohto nároku platila zákonná domnienka daná v §\n149 ods. 4 OZ. Dovolací súd potom rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvej inštancie\ns poukazom na § 449 ods. 1, 2 zrušil a vec vrátil (§ 450 OZ) súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n28. Ako druhú dovolaciu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ vymedzil otázku, či\nsúd konajúci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže bez návrhu strany sporu\nrozhodnúť o nahradení toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok jedného\nz bývalých manželov.\n29. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov\nsú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil\nna spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný\nmajetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov\nstaral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery\npričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.\n30. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, ako už bolo uvedené vyššie, že predmetom vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v\nčase jeho zániku, v súdenom spore v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žalobkyne\na žalovaného. Vyporiadanie má kvalitatívnu stránku (usporiadanie vlastníctva), ale aj kvantitatívnu\nstránku (hodnotové podiely) vyžadujúcu správne určenie hodnoty vyporiadavaného majetku. Zároveň\nide o ustanovenie obsahujúce zásady, ktorými sa spravuje vykonanie vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva; jednou z nich je povinnosť bývalého manžela uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku\nmanželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 18. novembra 2014 sp. zn. 7Cdo/288/2013 uviedol,\nže „V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku\nvynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov“.\n\n32. Dovolací súd uzatvára, že dovolateľom nastolená právna otázka možnosti súdu konajúceho o\nvyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez návrhu strany sporu rozhodnúť o nahradení\ntoho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok jedného z bývalých manželov\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu už bola riešená, čo nezakladá prípustnosť dovolacieho dôvodu\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a preto prípustnosť dovolania posúdil podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP. Ďalej preto skúmal, či dovolateľ dôvodne odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci tak, ako to v dovolaní namieta, t. j. či sa odvolací súd odklonil od\nuvedenej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dospel k záveru, že okresný aj odvolací súd\nsprávne, bez návrhu v zmysle korektívu daného v § 150 OZ (porovnaj „je povinný nahradiť“) posudzovali\npovinnosť žalovaného nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z\ntýchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je prípustné, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. c) CSP.\nVzhľadom na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP (body 23. až 27.\nodôvodnenia tohto uznesenia) však dovolací súd o dovolaní rozhodol ako o celku spôsobom uvedeným\nv enunciáte tohto uznesenia.\n33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Co/74/2021", "guid": "754daee7-e939-4115-9fe4-af56235ceae2:ef3ad052-f0b4-48f7-b39a-9f7bd16e87c9", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "26Co/75/2021", "guid": "413b9dee-e923-4c0f-95b4-b29c71dd6212:0d8a5069-025e-4064-b2df-bb7dbf93367b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}