{"guid": "fc51f562-6da9-4009-b610-34c0f265d551:5ec1ba03-45c1-496b-a8fb-39dd82bb7392", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2108207113.2", "spisova_znacka": "4Obdo/26/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/26/2022 z 31. 7. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2023, sp. zn. 4Obdo/26/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:2108207113.2", "identifikacne_cislo": "2108207113", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2023-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a", "nazov": "§ 19a zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-19a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ec1ba03-45c1-496b-a8fb-39dd82bb7392", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2108207113.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2108207113.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:2108207113.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/26/2022\n2108207113\n31. 07. 2023\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2023:2108207113.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a\nčleniek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobcu: W. O., I. X. W. XXXX,\nbytom H. XX, Z., zastúpený advokátkou JUDr. Barbora Petrovič, so sídlom Kollárova 32, Trnava, proti\nžalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, správa konkurznej podstaty\núpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199,\nzastúpený Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, o\nvylúčenie majetku zo súpisu, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cbi/13/2016, o dovolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2021 č. k. 32CoKR/4/2021-1170,\ntakto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. apríla 2017 č. k.\n36Cbi/13/2016-796 prvým výrokom vylúčil nehnuteľnosti:\n- stavba so súpisným číslom 2270 nachádzajúca sa na parcele č. 8621/1 v katastrálnom území Trnava,\nobec Trnava, okres Trnava, zapísaná na LV č. 6096, Správy katastra Trnava,\n- pozemok parcela č. 8619/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1051 m2 v\nkatastrálnom území Trnava, obec Trnava, okres Trnava zapísaná na LV č. 6096, Správy katastra Trnava,\n- pozemok parcela č. 8621/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1750 m2 v\nkatastrálnom území Trnava, obec Trnava, okres Trnava, zapísaná na LV č. 6096, Správy katastra Trnava,\nzo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody š.p. v konkurze, IČO: 00 009\n199. Druhým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti úpadcu zaplatiť žalobcovi náhradu trov\nkonania v celom rozsahu.\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal vylúčenia majetku\nšpecifikovaného v prvom výroku rozsudku súdu prvej inštancie zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.\nŽalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 15. februára 2000 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi\npredávajúcim FARMATEX, s.r.o., v konkurze, so sídlom 337 Ružindol, IČO: 34 140 808 (ďalej len\n„FARMATEX, s.r.o.“) a žalobcom ako kupujúcim. Uznesením súdu prvej inštancie z 12. septembra 2007\nbol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a žalobcovi bolo doručené Oznámenie o zápise nehnuteľností\núpadcu do súpisu všeobecnej podstaty s poznámkou o spornom zápise v prospech tretej osoby bez\nuvedenia dátumu a príloh. Podľa žalovaného neprišlo k prechodu vlastníckeho práva k predmetným\nnehnuteľnostiam od úpadcu na Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“) z\ndôvodu, že tieto nehnuteľnosti neboli zhrnuté v súpisnej zložke majetku podľa Rozhodnutia Ministerstva\npre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Vklad\npredmetných nehnuteľností zo strany FNM SR do základného imania obchodnej spoločnosti TAZ, a.s,\n\nso sídlom Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803 (ďalej len „TAZ, a.s.“) bol podľa žalovaného absolútne\nneplatný z dôvodu nedodržania podmienok stanovených zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 92/1991 Zb.“).\nPreto aj ďalšie prevody mali byť postihnuté absolútnou neplatnosťou.\n3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom z 7. júna 2010 č. k. 31Cbi/2/2008-371 žalobu\nako nedôvodnú zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania. Na základe\nodvolania žalobcu bol uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) z 31. januára\n2012 č. k. 31CoKR/4/2011-399 rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne rozsudkom z 9. novembra 2012 č. k.\n31Cbi/2/2008-430 opäť žalobu ako nedôvodnú zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému\nnáhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd rozsudkom z 29. októbra 2013 č. k.\n21CoKR/3/2015-637 rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby potvrdil a v náhrade trov\nkonania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Proti\nrozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) uznesením z 30. apríla 2014 sp. zn. 4Obdo/24/2014 odmietol.\n4. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom zo 16. marca 2016 sp.\nzn. I. ÚS 549/2015 (ďalej len „nález“) rozhodol tak, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozsudkom odvolacieho súdu v spojení s uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky porušené, obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu\nna ďalšie konanie. Odvolací súd uznesením z 31. mája 2016 č. k. 21CoKR/14/2016-714 zrušil rozsudok\nsúdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že rešpektujúc právny názor ústavného\nsúdu dospel k záveru, že niet dôvodu korigovať ustálený právny názor, podľa ktorého rozhodovanie\n(štátu) o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je síce rozhodovaním štátu, ale nie ako nositeľa\nverejnej moci, ale ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej\nkontrolnej právomoci všeobecných súdov. Pokiaľ privatizovaný majetok od štátu získala cez FNM\nSR spoločnosť TAZ, a.s., potom TAZ spol. s r.o. a naostatok spoločnosť FARMATEX, s.r.o., ktorá\nv rámci speňažovania svojho majetku v zastúpení správcom konkurznej podstaty a so súhlasom\nkonkurzného súdu previedla tento majetok ďalšou kúpnou zmluvou na žalobcu, bolo potrebné mu\nposkytnúť ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva, a to aj v prípade, že by sa dodatočne zistilo (čo\nv tomto prípade zistené nebolo), že predmetné nehnuteľnosti prevádzal nevlastník. V konaní nebolo\nsporné, že 15. februára 2000 predávajúci FARMATEX, s.r.o. v zastúpení správcom konkurznej podstaty\nJUDr. Štefanom Dedákom a žalobca ako kupujúci, uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod\nnehnuteľností špecifikovaných v tomto konaní, a to za kúpnu cenu 33 193,92 eura (1 000 000 Sk).\nÚstavný súd ako aj odvolací súd podľa súdu prvej inštancie konštatovali, že doposiaľ nebolo v konaní\nhodnoverne zistené a preukázané, že by predávajúci FARMATEX, s.r.o. nebol vlastníkom prevádzaných\nnehnuteľností a ak by aj vlastníkom nebol, tak bolo rozhodujúce skúmať dobromyseľnosť u žalobcu pri\nnadobúdaní daných nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa preto zameral na skúmanie dobromyseľnosti\nžalobcu, pričom zo zisteného skutkového stavu uzavrel, že má za preukázanú dobrú vieru žalobcu ako\nnadobúdateľa nehnuteľností, čo zakladá poskytnutie ochrany jeho vlastníckemu právu. Žalobca podľa\nsúdu prvej inštancie na základe kúpnej zmluvy z 15. júna 2000 platne nadobudol vlastnícke právo k\nprevádzaným nehnuteľnostiam, v konaní preto uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo.\n6. Odvolací súd rozsudkom z 26. apríla 2018 č. k. 31CoKR/7/2017-843 rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu. Na základe dovolania žalovaného najvyšší súd uznesením z 27. apríla 2021 sp. zn.\n1VObdo/2/2020 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v uznesení uviedol, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je\nmožné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú, alebo nehnuteľnú\nvec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne\nvymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa\nvýslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od\nnevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.\n\n7. Odvolací súd sa po vrátení veci najvyšším súdom zameral na riešenie otázky, či skutočne\npôvodný prevodný právny úkon, ktorým boli sporné nehnuteľnosti, ku ktorým mal úpadca právo\nhospodárenia, prevedené od štátu na FNM SR a na TAZ, a.s., bol absolútne neplatný, keďže\nprivatizačný projekt nemal obsahovať špecifikáciu sporných nehnuteľností, resp. že tieto nehnuteľnosti\nnemali byť zahrnuté v privatizačnom projekte. Neplatnosť následných prevodov sporných nehnuteľností\nžalovaný v konaní netvrdil a ani v konaní nevyšla najavo. Odvolací súd na základe zopakovaného\na doplneného dokazovania zistil, že pôvodný privatizačný projekt síce neobsahoval špecifikáciu\nsporných nehnuteľností, avšak z potvrdenia FNM SR z 15. novembra 1993 zn. 1491/93-rešt.\nvyplýva, že špecifikácia nehnuteľností vstupujúcich do TAZ, a.s. bola následne dopracovaná a\njednoznačne zahŕňala aj sporné nehnuteľnosti. Odvolací súd poukázal aj na rozhodnutie Ministerstva\npre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky z 11. apríla 1992 č.j. 329/92 o\nschválení privatizačného projektu, kde bol FNM SR výslovne splnomocnený vykonať aktualizáciu\nvýšky nepeňažného vkladu oproti schválenému privatizačnému projektu. Sporné nehnuteľnosti podľa\nodvolacieho súdu preto boli predmetom privatizácie. Na uvedenom nič nezmenil ani list ministerstva z\n22. septembra 1999 sp. zn. 369/99-Šk adresovaný Okresnému úradu Trnava, odbor katastrálny, ktorým\nžiadalo o vykonanie opravy zápisov na listoch vlastníctva v katastrálnom území Trnava a Hrnčiarovce\nv zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. podľa špecifikácií potvrdených a zapečatených ministerstvom.\nZ rozhodnutia Okresného úradu v Trnave, katastrálny odbor, č. X 364/99 z 20. januára 2000 o\nspoločnej žiadosti úpadcu, FNM SR, ministerstva a správcu konkurznej podstaty spoločnosti TAZ\nTrnava, Coburgova a.s. v likvidácii, JUDr. Andrey Turnerovej vyplýva, že vyhovel tejto žiadosti a opravil\nchybu v katastrálnom operáte, avšak táto oprava sa netýkala nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto\nsporu.\n8. Odvolací súd ďalej uviedol, že samotný štát ako vlastník nehnuteľností nikdy netvrdil, že\npredmetné nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie, ani nenamietal neplatnosť prevodu tohto svojho\nvlastníctva. Jediným subjektom, ktorý namietal absolútnu neplatnosť prevodu v rámci privatizácie bol\nlen likvidátor úpadcu v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 11C/292/99, v ktorom sa\ndomáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a následne správca konkurznej\npodstaty úpadcu, ktorý zapísal sporné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.\n9. Odvolací súd poukázal na nález ústavného súdu, v ktorom ústavný súd uviedol, že rozhodovanie\nštátu o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je síce rozhodovaním štátu, ale nie ako nositeľa verejnej\nmoci, ale štátu ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej\nprávomoci zo strany všeobecných súdov. Akákoľvek dispozícia (rozhodnutie o nej) s týmto majetkom v\nrežime zmieneného zákona bola výrazom a dôsledkom iba a len vlastníkovej vôle a že zodpovednosť\norgánu za takto urobené rozhodnutie sa aj za súčasného právneho stavu vymyká z rámca zodpovednosti\ndaného inak právnym poriadkom. Na „prevod“ majetku zo štátneho podniku na FNM SR a potom na\nakciovú spoločnosť preto nebol potrebný nejaký nadobúdací titul, pretože stále išlo iba o tzv. faktickú\nzmenu (presun) správy štátneho majetku z jednej štátnej organizácie na druhú, a nie o jeho prevod,\nči prechod, takže už vôbec túto zmenu správy nebolo možné sankcionovať absolútnou neplatnosťou\npre rozpor so zásadou „nemo plus iuris“. Odvolací súd dodal, že rozhodnutie o privatizácii nepodlieha\npreskúmaniu súdom (R 31/1998). Štát ako bývalý vlastník nikdy nenamietal, že tieto nehnuteľnosti\nneboli predmetom privatizácie a doposiaľ sa nikdy nedomáhal určenia svojho vlastníckeho práva, pričom\nza uplatnenie vlastníckeho práva štátu nemožno považovať ani žalobu podanú likvidátorom štátneho\npodniku (konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 11C/292/99), keďže štátny podnik nie je\noprávnený konať v súdnom konaní za štát a nemôže mať ani naliehavý právny záujem na určení, že štát\nje vlastníkom (R 62/2004). Predmetné konanie bolo navyše zastavené na základe späťvzatia žaloby.\n10. K tvrdeniam žalovaného, že štátny podnik bol vlastníkom stavby kultúrneho domu, pretože ho vytvoril\nsám, odvolací súd uviedol, že išlo o novoty v odvolacom konaní. Zároveň z obsahu súdneho spisu\nvyplýval opak. Podľa vyhlásenia TAZ spol. s r.o. z 25. apríla 1996, podľa ktorého bol kultúrny dom\npostavený a daný do užívania v roku 1943 a na objekte boli počas užívania realizované len bežné\núdržbárske práce.\n11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudkom z 30. novembra 2021 č. k. 32CoKR/4/2021-1170\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n\n12. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu\nnavrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Prípustnosť dovolania\nvidí dovolateľ v nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu napĺňajúcom dôvod prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“) a v nesprávnom právnom posúdení veci v spojení s dôvodom prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n13. Odvolací súd sa podľa žalovaného dopustil nesprávneho procesného postupu tým, že porušil\nzásadu rovnosti strán a zásadu kontradiktórnosti konania. Žalobca neuvádzal skutkové tvrdenia o tom,\nže nehnuteľnosti boli predmetom privatizácie a ani nepredložil v tomto smere návrhy na vykonanie\ndokazovania. Odvolací súd podľa dovolateľa vykonával procesnú činnosť namiesto žalobcu a jeho\nrozsudok je prekvapivým rozhodnutím. V odvolacom konaní boli pripustené prostriedky procesného\nútoku na strane žalobcu, na druhej strane, neboli pripustené prostriedky procesnej obrany na strane\nžalovaného. Žalovaný navrhol vykonanie dôkazov z katastra nehnuteľností, kolaudačného rozhodnutia\no povolení užívania stavby, identifikácie pozemkov zo strany katastra, ktoré mali preukázať, že úpadca\nbol vlastníkom nehnuteľností. Vykonaním dôkazov nad rozsah návrhu žalobcu odvolací súd porušil\n§ 384 ods. 2 CSP. Odvolací súd správne zistil skutkový stav, že nehnuteľnosti neboli uvedené v\nprivatizačnom projekte a jeho súčasti označenej ako špecifikácia, nesprávne ale zistil skutkový stav\nohľadom právneho úkonu FNM SR o doplnení nehnuteľností do rozsahu privatizovaného majetku,\npretože FNM SR nevykonal žiaden právny úkon, ktorým by doplnil nehnuteľnosti ako privatizovaný\nmajetok. Odvolací súd v rozpore s dôkazmi, ktoré vykonal, dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že\nFNM SR dodatočne po vydaní rozhodnutia ministerstva o schválení privatizácie doplnil nehnuteľnosti.\nOdvolací súd sám uviedol, že na dodatočnej špecifikácii vyhotovenej po schválení privatizácie sú ručne\ndopísané nehnuteľnosti bez akéhokoľvek podpisu príslušných pracovníkov FNM SR.\n14. Podľa žalobcu odvolací súd nerešpektoval právny názor vyslovený v uznesení najvyššieho súdu\nz 27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020, podľa ktorého kľúčovou prejudiciálnou otázkou v danom\nspore bolo posúdenie platnosti právnych úkonov prevodu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku.\nOdvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol prekvapivé a nesprávne právne posúdenie, že privatizovaný\nmajetok sa medzi subjektmi neprevádzal, čo je v rozpore s právnymi názormi dovolacieho súdu.\nPodľa odvolacieho súdu nedochádzalo k prevodom, ale dochádzalo k zmene faktickej správy k\nprivatizovanému majetku, pričom tento pojem nepoužíva zákon č. 92/1991 Zb., ani žiaden iný právny\npredpis. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu podľa dovolateľa absentuje právna úprava\nvyplývajúca zo zákona č. 92/1991 Zb., ktorú odvolací súd na vec aplikoval.\n15. Nesprávne právne posúdenie žalovaný vzhliadol v právnom závere odvolacieho súdu, že\nprivatizovaný majetok je len zmenou faktickej správy štátneho majetku medzi štátnymi organizáciami.\nPrávny názor odvolacieho súdu je podľa dovolateľa nesprávny. Medzi subjektmi vstupujúcimi do\nveľkej privatizácie dochádza k zmene vlastníctva privatizovaného majetku na základe právnych\núkonov prevodu vlastníctva. Odvolací súd následne nesprávne vyvodil aj právny záver, že z dôvodu\nfaktickej zmeny privatizovaného majetku potom nemožno posudzovať, že prevody vlastníckeho práva\nk privatizovanému majetku sú platné, alebo neplatné. Tento právny záver odvolacieho súdu nie je nijak\nprávne zdôvodnený aplikovateľným právnym predpisom, ktorým je zákon č. 92/1991 Zb. Dovolateľ\npoukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých majú ustanovenia v\nzákone č. 92/1991 Zb. kogentnú povahu. Akékoľvek úkony FNM SR smerujúce k zmene rozsahu\nprivatizovaného majetku sú v rozpore s kogentnými normami zákona č. 92/1991 Zb. a boli by preto\nsankcionované absolútnou neplatnosťou. Odvolací súd neaplikoval žiadne právne normy zo zákona\nč. 92/1991 Zb., keď neposudzoval zmeny v osobách vlastníka privatizovaného majetku podľa zákona\nč. 92/1991 Zb. ako prevod alebo prechod vlastníckeho práva k privatizovanému majetku, ale posúdil\nzmenu vlastníka privatizovaného majetku len ako zmenu faktickej správy k privatizovanému majetku,\nčo je v rozpore s právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v náleze z 12. júla 2007 sp. zn. I.\nÚS 110/07 a náleze zo 14. novembra 1996 sp. zn. Pl. ÚS 1/96. Správne mal odvolací súd právne\nposúdiť vec tak, že schválením privatizačného projektu zo strany príslušného ministerstva a vlády a\nzrušením úpadcu dochádza k zmene vlastníka od úpadcu na FNM SR k privatizovanému majetku.\nVýlučne privatizačný projekt je právnym úkonom, ktorý vymedzuje a určuje konkrétne majetkové zložky,\nktoré sú určené na privatizáciu. Posledná veta v rozhodnutí ministerstva, na ktoré odvolací súd odkázal,\nnebola splnomocnením na doplnenie akéhokoľvek majetku v už schválenom privatizačnom projekte,\nišlo len o oprávnenie pre FNM SR na aktualizáciu účtovnej hodnoty privatizovaného majetku v čase\n\nvykonania vkladu majetku do základného imania zakladanej spoločnosti TAZ, a.s. FNM SR nemá\nzákonnú kompetenciu na doplnenie schváleného privatizačného projektu. Samotný zákon č. 92/1991 Zb.\npoužíva pojem prevod už v samotnom názve zákona, ako aj v jeho texte. Zákon č. 92/1991 Zb. výslovne\nuvádza, že schválením projektu a následným zrušením štátneho podniku sa privatizovaný majetok stáva\nvlastníctvom FNM SR, ktorý je povinný postupovať podľa zákona č. 92/1991 Zb.\n16. K dovolaniu žalovaného doručil súdu vyjadrenie žalobca. Dovolaciemu súdu navrhuje, aby dovolanie\nžalovaného odmietol ako nedôvodné. Odvolací súd podľa žalobcu vychádzal z právneho názoru\nNajvyššieho súdu slovenskej republiky uvedeného v uznesení z 27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020,\npodľa ktorého je odvolací súd pri svojom rozhodovaní povinný zohľadniť a rešpektovať záver ústavného\nsúdu vyslovený v náleze zo 16. marca 2016 sp. zn. I. ÚS 549/2015, že štátny podnik môže mať len\nprávo hospodárenia k veciam vo vlastníctve štátu. K nevykonaniu dôkazov navrhovaných žalovaným\nžalobca poukázal na pojednávanie uskutočnené dňa 28. septembra 2021, kde žalovaný v momente,\nkedy mal predniesť návrhy na vykonanie dokazovania, uviedol, že ponecháva na úvahe odvolacieho\nsúdu, či je potrebné vykonať dokazovanie. Odvolací súd na tomto pojednávaní aj poskytol lehotu na\noznámenie návrhov na vykonanie dokazovania 15 dní a uviedol, že podľa § 366 CSP nebude na neskôr\nnavrhnuté dôkazy prihliadať. V rámci koncentrácie odvolacieho konania žalovaný v podaní z 13. októbra\n2021 nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Až na pojednávaní 30. novembra 2021 žalovaný navrhoval\ndoplnenie dokazovania listinami z katastra nehnuteľností. Odvolací súd podľa žalobcu vec správne\nprávne posúdil a vysporiadal sa aj tvrdeniami žalovaného.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 CSP),\npo zistení, že dovolanie podala strana sporu zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.\n18. Rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci záviselo od vyriešenia skutkovej otázky, či sporné\nnehnuteľnosti boli súčasťou privatizácie úpadcu. Pre vyriešenie uvedenej skutkovej otázky odvolací súd\npo zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu najvyšším súdom a vrátení veci na ďalšie\nkonanie doplnil dokazovanie, a to listinami zo súdneho spisu vedeného Okresným súdom Trnava pod\nsp. zn. 11C/292/1999.\n19. Na základe doplneného dokazovania odvolací súd uzavrel, že pôvodný privatizačný projekt\nneobsahoval špecifikáciu sporných nehnuteľností, avšak z potvrdenia FNM SR z 15. novembra 1993,\nzn. 1491/93 - rešt. vyplýva, že špecifikácia nehnuteľností vstupujúcich do TAZ, a.s. bola následne\ndopracovaná a jednoznačne zahŕňala aj sporné nehnuteľnosti. Podľa odvolacieho súdu bol FNM\nSR na základe rozhodnutia ministerstva z 11. apríla 1992 č.j. 329/92 o schválení privatizačného\nprojektu, splnomocnený na vykonanie aktualizácie výšky nepeňažného vkladu oproti schválenému\nprivatizačnému projektu.\n20. Dovolateľ nesúhlasí s týmto skutkovým záverom odvolacieho súdu a v dovolaní namieta, že odvolací\nsúd správne zistil, že sporné nehnuteľnosti neboli uvedené v privatizačnom projekte, ale nesprávne zistil,\nže boli neskôr doplnené FNM SR do špecifikácie. FNM SR podľa dovolateľa nevykonal žiaden právny\núkon, ktorým by doplnil sporné nehnuteľnosti do špecifikácie.\n21. Najvyšší súd k tejto dovolacej námietke žalovaného, ktorou žalovaný namieta nesprávny procesný\npostup súdu, uvádza, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd\n(§ 442 CSP). Dovolací súd preto nemôže prehodnocovať skutkové závery prijaté odvolacím súdom.\nOtázka skutkových zistení, ako aj otázka bremena tvrdenia pri posudzovaní skutkového stavu môže byť\npredmetom dovolacieho konania len výnimočne, pokiaľ je preskúmavanému rozhodnutiu súdu možné\npripísať atribút arbitrárnosti, ktorý môže byť naplnený i hodnotením dôkazov, ktoré je vykonané bez\nakéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii\nnevyplývajú prijaté skutkové závery (I. ÚS 51/2020) alebo pokiaľ je odôvodnenie rozhodnutia súdu\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý súdny proces, a preto je logická, funkčná a teleologická konzistentnosť hodnotenia\ndôkazov preskúmateľná aj v dovolacom konaní podľa § 420 písm. f) CSP (III. ÚS 104/2022).\n\n22. Z pohľadu prípadnej arbitrárnosti alebo nelogickosti skutkového záveru odvolacieho súdu, že\nsporné nehnuteľnosti boli predmetom privatizácie úpadcu, najvyšší súd konštatuje, že takéto pochybenie\nodvolacieho súdu nezistil. Odvolací súd zrozumiteľne vysvetlil, z akých skutkových zistení vyplývajúcich\nz vykonaného dokazovania zistil, že sporné nehnuteľnosti síce neboli zahrnuté v druhej časti\nprivatizačného projektu úpadcu, kde bola uvedená špecifikácia majetku vstupujúceho do TAZ, a.s, avšak\npredmetné nehnuteľnosti boli rukou dopísané v Špecifikácii nehnuteľností š.p. TAZ Trnava vstupujúcich\ndo akciovej spoločnosti a boli uvedené aj v Upresnenej špecifikácii majetku vstupujúceho do TAZ,\na.s., ktorý tvoril prílohu Potvrdenia z 15. novembra 1993 vydaného FNM SR. Zároveň, z výpisu listu\nvlastníctva č. 5241 pre obec a okres Trnava, vyhotoveného 25. novembra 1993 Správou katastra Trnava\nvyplynulo, že spoločnosť Trnavské automobilové závody, a.s., IČO: 31 412 742, bola zapísaná ako\nvlastník predmetných nehnuteľností. Vklad predmetných nehnuteľností do TAZ, a.s. bol potvrdený aj\nsamotným FNM SR, ako subjektom povereným zákonom č. 92/1991 Zb. na nakladanie s privatizovaným\nmajetkom. Odvolací súd poukázal aj na Rozhodnutie Okresného úradu v Trnave, katastrálneho odboru\nz 21. januára 2000 č. X 364/99, ktorým boli vykonané na základe spoločnej žiadosti úpadcu, FNM SR,\nministerstva a správcu konkurznej podstaty spoločnosti TAZ Trnava, Coburgova a.s. v likvidácii, JUDr.\nAndrey Turnerovej, opravy chýb v katastrálnom operáte. Viaceré nehnuteľnosti, ktoré FNM SR uviedol\nv návrhu na začatie katastrálneho konania, nemali byť predmetom vkladu do TAZ, a.s., ale mali zostať\nvlastníctvom štátu. Predmetom tohto rozhodnutia ale neboli v tomto konaní sporné nehnuteľnosti. Aj\nz uvedeného preto podľa dovolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že ako FNM SR tak aj ministerstvo\nboli toho názoru, že predmetom privatizácie úpadcu boli aj v tomto konaní sporné nehnuteľnosti, inak\nby aj vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam bol Okresný úrad v Trnave požiadaný o vykonanie opravy\nchýb katastrálneho operátu. Odvolací súd zároveň správne zdôraznil, že tvrdeniu žalovaného, že\nsporné nehnuteľnosti nemali byť predmetom privatizácie a mali teda zostať majetkom štátu, nesvedčí\nani absencia uplatnenia vlastníckeho práva štátom po realizácii zápisu vlastníckeho práva k sporným\nnehnuteľnostiam v prospech TAZ, a.s. a ďalších subjektov.\n23. Z uvedených dôvodov najvyšší súd nevzhliadol nesprávny procesný postup súdu v hodnotení\nvykonaného dokazovania. Dovolateľ ani nespochybňuje samotný záver, že sporné nehnuteľnosti boli\nfakticky predmetom privatizácie (boli vložené do TAZ, a.s. a ďalej prevádzané), teda ostatné skutkové\nzistenia, z ktorých odvolací súd vychádzal, namieta len formálny nedostatok privatizačného projektu a\njeho súčasti špecifikujúcej majetok úpadcu vstupujúci do privatizácie a následné doplnenie špecifikácie,\nktoré podľa žalovaného nebolo vykonané v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. Otázke možnosti\nposudzovania privatizačného projektu, iných aktov vydávaných v rámci privatizácie podľa zákona č.\n92/1991 Zb. a postupu FNM SR v rámci privatizácie zo strany súdu sa najvyšší súd bude venovať pri\ndôvode prípustnosti dovolania žalovaného namietanom pre nesprávne právne posúdenie veci, keďže\ntáto otázka zodpovedá právnemu posúdeniu veci.\n24. Vo vzťahu k porušeniu základných princípov civilného sporového konania vymedzených v čl. 6 ods.\n1 a čl. 8 CSP vykonaním listinných dôkazov zo súdneho spisu vedeného Okresným súdom Trnava pod\nsp. zn. 11C/292/1999, odvolací súd na pojednávaní 21. októbra 2021 uviedol (čo vyplýva zo zvukového\nzáznamu z pojednávania), že oboznámenie obsahu tohto spisu bolo navrhované žalovaným ešte v\nkonaní pred súdom prvej inštancie (čo vyplýva z obsahu vyjadrenia žalovaného z 15. decembra 2016,\nzaloženom v súdnom spise na č.l. 728, kde žalovaný navrhoval pripojenie súdneho spisu Okresného\nsúdu Trnava sp. zn. 11C/292/1999) a tento návrh súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že mal za\nto, že sa má primárne zaoberať otázkou dobrej viery žalobcu pri nadobúdaní sporných nehnuteľností.\nŽalovaný zároveň nemal na pojednávaní 21. októbra 2021 žiadne námietky k doplneniu dokazovania\noboznámením listín z tohto súdneho spisu. Odvolací súd považoval za potrebné vzhľadom na záväzný\nprávny názor najvyššieho súdu vyslovený v uznesení veľkého senátu, ako aj na právny názor ústavného\nsúdu vyslovený v náleze, v tomto smere v súlade s návrhom sporovej strany doplniť dokazovanie. V\ntakomto postupe odvolacieho súdu najvyšší súd žiadne pochybenie nevzhliadol.\n25. Žalobca podľa žalovaného neuvádzal skutkové tvrdenia o tom, že sporné nehnuteľnosti boli\npredmetom privatizácie. K uvedenej dovolacej námietke žalovaného najvyšší súd konštatuje, že\nnajvyšší súd v uznesení z 27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020 na záver uviedol, že prejudiciálnou\notázkou kľúčovou pre posúdenie daného sporu, vzhľadom na závery veľkého senátu prijaté v danom\nrozhodnutí, nebola dobrá viera žalobcu pri nadobúdaní sporných nehnuteľností, ale posúdenie toho,\nči v skutočnosti bol pôvodný prevodný právny úkon absolútne neplatný. Táto otázka podľa veľkého\nsenátu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu nebola v konaní zodpovedaná, a to aj napriek\n\ntomu, že bola dôvodom pre konštatovanie porušenia práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru ústavným súdom. Z uvedeného vyplýva, že ako ústavný súd, tak aj najvyšší súd, konštatovali,\nže túto otázku je pre rozhodnutie sporu potrebné vyriešiť. Žalovaný pritom v konaní namietal, že prevod\nsporných nehnuteľností je absolútne neplatným právnym úkonom, a to vzhľadom na skutočnosť, že\nsporné nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie.\n26. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam je potrebné konštatovať, že žalobca mal v konaní značne\nlimitované možnosti skutkových tvrdení týkajúcich sa nadobudnutia sporných nehnuteľností obchodnou\nspoločnosťou TAZ, a.s. v privatizácii, keďže listinnými dôkazmi týkajúcimi sa privatizácie disponoval\nprimárne úpadca. Vykonávanie dokazovania vo vzťahu k iným skutočnostiam než k otázke dobrej\nviery žalobcu pri nadobúdaní sporných nehnuteľností zároveň považoval žalobca do prijatia uznesenia\nveľkého senátu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu za irelevantné, a to vzhľadom na dovtedy\nprijaté právne závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Uvedenému svedčí aj obsah vyjadrenia\nžalobcu doručeného súdu dňa 10. apríla 2017 v reakcii na vyjadrenie žalovaného z 15. decembra\n2016. Následne, po oznámení predbežného právneho názoru odvolacieho súdu na pojednávaní dňa\n28. septembra 2021 žalovaný doručil odvolaciemu súdu svoje vyjadrenie zo 7. októbra 2021, v ktorom\npoukázal (okrem iného) aj na záver ústavného súdu vyslovený v náleze, že rozhodovanie štátu o\nprivatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je síce rozhodovaním štátu, ale nie ako nositeľa verejnej\nmoci, ale štátu ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej\nprávomoci zo strany všeobecných súdov. Žalobca následne vo vyjadrení z 15. októbra 2021 v reakcii na\nvyjadrenie žalovaného z 13. októbra 2021 uviedol, že pôvodný právny úkon nebol absolútne neplatný\na žalovaný nikdy nevlastnil a nevytvoril majetok, ktorý zaradil do súpisu, čím žalobca reagoval na nové\nskutkové tvrdenie žalovaného, že stavba bola vytvorená vlastnou činnosťou úpadcu, a preto nemohla\nbyť predmetom privatizácie. Žalobca tým jednoznačne argumentoval, že sporné nehnuteľnosti, vrátane\nstavby kultúrneho domu, mali byť predmetom privatizácie. Žalobca zároveň v konaní argumentoval aj\ntým, že súd ani nemôže z takéhoto dôvodu konštatovať neplatnosť prevodného právneho úkonu, keď s\npoukazom na závery ústavného súdu, všeobecný súd nemá právomoc kontrolovať rozhodovanie štátu\nv rámci privatizácie podľa zákona č. 92/1991 Zb.\n27. Najvyšší súd preto uzatvára, že odvolací súd pri vykonávaní dokazovania nešiel nad rámec tvrdení\nsporových strán, neporušil princíp rovnosti sporových strán a neporušil ani § 384 ods. 2 CSP. Aj\nvzhľadom na právne závery ústavného súdu a najvyššieho súdu bolo nevyhnutné, aby odvolací súd\nskúmal, či predmetné nehnuteľnosti boli predmetom privatizácie, pričom tak uskutočnil v súlade s\ntvrdeniami sporových strán a ich návrhmi na vykonanie dokazovania.\n28. Odvolací súd podľa žalovaného ďalej nesprávne nevykonal ním navrhované dôkazy. Uvedené\ndôkazy sa mali týkať vlastníckeho práva úpadcu k stavbe kultúrneho domu, ktorý mal úpadca sám\nz vlastných prostriedkov vytvoriť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na doterajšie tvrdenia\nžalovaného v konaní, že štátny podnik mal len právo hospodárenia k sporným nehnuteľnostiam.\nVzhľadom na to, že išlo o nové skutkové tvrdenie žalovaného, odvolací súd bol toho názoru, že zo strany\nžalovaného išlo o novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), pre ktorých pripustenie nebol splnený žiaden\nz dôvodov vymedzených v § 366 písm. a) až d) CSP.\n29. Najvyšší súd ani v tomto procesnom postupe odvolacieho súdu žiadne pochybenie nezistil. Odvolací\nsúd správne posúdil nové skutkové tvrdenia o zhotovení stavby úpadcom ako novoty, ktorých prípustnosť\nv odvolacom konaní nebola daná vzhľadom na to, že ich žalovaný mohol uplatniť v konaní pred súdom\nprvej inštancie. Odvolací súd zároveň zdôraznil, že toto nové skutkové tvrdenie sa týka len jednej zo\nsporných nehnuteľností, a to stavby, pričom predmetom tohto konania sú aj iné nehnuteľnosti. Odvolací\nsúd aj nad rámec uvedeného doplnil, že aj pokiaľ by štátny podnik túto stavbu vytvoril, nebola by\nvlastníctvom štátneho podniku, ale bola by vlastníctvom štátu, a to podľa § 6 zákona č. 111/1990\nZb. o štátnom podniku v znení účinnom do 31. decembra 1992 (obdobne § 6 zákona č. 88/1988 Zb.\no štátnom podniku), ako aj § 11 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník. Uvedená\nargumentácia žalovaného a prípadné vykonanie žalovaným navrhovaných dôkazov bola z tohto dôvodu\npodľa odvolacieho súdu naviac právne bezvýznamná.\n30. Najvyšší súd z uvedených dôvodov nezistil nedostatočné vysporiadanie sa tvrdeniami žalovaného\na jeho návrhmi na vykonanie dokazovania. Odvolací súd zrozumiteľne a logicky v odôvodnení svojho\n\nrozsudku uviedol, prečo nepristúpil k ich vykonaniu a žalovanému nad rámec svojej povinnosti poskytol\nvyčerpávajúcu odpoveď, prečo by vykonávanie týchto dôkazov bolo bezpredmetné. Právny názor\nuvedený odvolacím súdom, podľa ktorého by sa stavba podľa relevantnej právnej úpravy i tak stala\nvlastníctvom štátu, žalovaný v dovolaní ani nespochybnil.\n31. Žalovaný ďalej v dovolaní v rámci nesprávneho procesného postupu odvolaciemu súdu vyčíta\nnerešpektovanie právneho názoru vyjadreného v uznesení veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého kľúčovou prejudiciálnou otázkou v danom spore bolo posúdenie\nplatnosti/neplatnosti právnych úkonov prevodu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku, v danom\nprípade posúdenie neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od úpadcu na žalobcu.\n32. Najvyšší súd sa s uvedenou námietkou dovolateľa nestotožňuje. Najvyšší súd sa v uznesení z\n27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020 zaoberal otázkou, či má pre rozhodnutie veci právny význam\ndobrá viera žalobcu pri nadobúdaní sporných nehnuteľností, pričom dospel k záveru, že dobrá viera\nnadobúdateľa, že hnuteľnú, alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie\nvlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho\npráva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. Uvedený právny názor bol\nnásledne pre súdy nižšej inštancie rozhodujúce v tomto spore podľa § 455 CSP záväzný.\n33. V závere uznesenia veľký senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu vyjadril procesný\npokyn pre súdy nižšej inštancie, keď konštatoval, že súdy nižšej inštancie v konaní pred vydaním nálezu\nústavného súdu dospeli k záveru, že FNM SR nenadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam\npre absolútne neplatnú prvotnú zmluvu o prevode vlastníctva (resp. pre absenciu nadobúdacieho titulu).\nV konaní po vydaní nálezu ústavného súdu sa už súdy touto otázkou nezaoberali, pričom veľký senát\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu považuje práve túto otázku za určujúcu pre rozhodnutie\nsporu.\n34. Keďže uvedená právna otázka spočívajúca v posúdení, či mohlo dôjsť postupným radom právnych\núkonov k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na žalobcu, nebola doposiaľ v\nkonaní zodpovedaná, veľký senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu nemohol v predmetnom\nuznesení k tejto otázke ani zaujať pre súdy nižšej inštancie záväzný právny názor (uviesť ako mala byť\nvec posúdená správne), mohol ich len nasmerovať, aby sa touto otázkou v ďalšom konaní primárne\nzaoberali.\n35. Neobstojí preto ani dovolacia argumentácia žalovaného, že odvolací súd nerešpektoval záväzný\nprávny názor najvyššieho súdu, keď v tejto otázke záväzný právny názor najvyššieho súdu vyslovený\nnebol.\n36. Posledná dovolacia námietka týkajúca sa nesprávneho procesnému postupu odvolacieho súdu\nspočíva v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu. Podľa žalovaného v ňom absentuje\nuvedenie právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 92/1991 Zb., ktorá bola pre daný spor rozhodná a z\nktorej mal odvolací súd pri právnom posúdení veci vychádzať.\n37. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v zmysle nálezu ústavného súdu,\nrozhodovanie štátu o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. je síce rozhodovaním štátu, ale nie ako\nnositeľa verejnej moci, ale štátu ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha\nžiadnej kontrolnej právomoci zo strany všeobecných súdov. Odvolací súd zároveň dodal, že rozhodnutie\no privatizácii (bez ohľadu na to, v akej fáze sa rozhoduje) nepodlieha preskúmaniu súdom (R 31/1998).\n38. Z pohľadu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vzhľadom na citovaný právny názor ústavného\nsúdu podľa najvyššieho súdu nebolo potrebné, aby odvolací súd aplikoval jednotlivé ustanovenia zákona\nč. 92/1991 Zb. a skúmal, či štát konajúci v privatizácii prostredníctvom ministerstva a FNM SR dodržal\nvšetky podmienky stanovené zákonom č. 92/1991 Zb., keďže súd nedisponuje takouto kontrolnou\nprávomocou. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bol podstatný skutkový záver, že sporné nehnuteľnosti\nboli predmetom privatizácie.\n39. Z uvedených dôvodov najvyšší súd nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vytýkaný\ndovolateľom nevzhliadol. Odvolací súd naopak zrozumiteľne, logicky a vyčerpávajúco zdôvodnil, prečo\n\ndospel k prijatým záverom. Námietka dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho\nsúdu zodpovedá skôr nespokojnosti so skutkovými a právnymi závermi odvolaciemu súdu, než tomu,\nže by žalovanému neboli poskytnuté adekvátne odpovede na podstatné otázky, ktoré v konaní vznikli.\n40. Najvyšší súd z uvedených dôvodov nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým by bolo\nžalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že by došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces nezistil. Prípustnosť dovolania žalovaného podľa § 420 písm. f) CSP preto\nnie je daná.\n41. Žalovaný v dovolaní namieta aj nesprávne právne posúdenie veci. Prípustnosť dovolania je podľa\ndovolateľa daná § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Odvolací súd podľa žalovaného vec nesprávne právne\nposúdil, keď uviedol, že privatizovaný majetok je len zmenou faktickej správy štátneho majetku medzi\nštátnymi organizáciami. Právne normy obsiahnuté\nv zákone š. 92/1991 Zb. majú podľa\nžalovaného kogentnú povahu.\n42. Najvyšší súd k právnej otázke vymedzenej dovolateľom uvádza, že táto nebola podstatná pre\nrozhodnutie tejto veci. Vyriešenie otázky, či v rámci privatizácie prišlo k zmene faktickej správy alebo k\nprevodu, prípadne prechodu vlastníckeho práva, nezmení rozhodnutie v tejto veci. Podstatnou právnou\notázkou bolo, či všeobecný súd vôbec mohol preskúmavať akty vydané ministerstvom a FNM SR v\nrámci privatizácie úpadcu, a to z pohľadu, či pôvodná nepresná špecifikácia majetku vstupujúceho do\nprivatizácie tvoriaca prílohu privatizačného projektu mohla byť neskôr upresnená, a či takýto postup bol\nv súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. Odvolací súd v tomto smere odkázal na závery ústavného súdu\nvyslovené v náleze, podľa ktorých takéto rozhodovanie štátu nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci\nzo strany všeobecných súdov.\n43. Dovolateľ k tejto právnej otázke poukázal na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu. Dovolací súd k\ntýmto rozhodnutiam najvyššieho súdu konštatuje, že vo veciach sp. zn. 4Obo/23/2012, 1Obo/32/2012,\n1Obo/6/2017, 2Obo/20/2016, 1Obo/9/2018 išlo o iné skutkové okolnosti, na ktoré súdy aplikovali § 19a\nzákona č. 92/1991 Zb. a uvedené rozhodnutia naviac boli vydané ako rozhodnutia odvolacieho súdu\n(teda nemôže ísť o ustálenú prax dovolacieho súdu). V predmetných veciach súdy nepreskúmavali\nprivatizačný projekt a tým rozsah privatizovaného majetku, ale prevod privatizovaného majetku\nnadobúdateľom pred splatením celej kúpnej ceny, kde bolo potrebné aplikovať § 19a zákona č.\n92/1991 Zb., pričom úkony nadobúdateľa privatizovaného majetku v rozpore s týmito ustanoveniami boli\nvýslovne zákonom č. 92/1991 Zb. sankcionované neplatnosťou. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n4MCdo/15/2006 riešilo rovnako skutkovo rozdielnu situáciu a jeho závery nie sú preto aplikovateľné.\nNapokon rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. MCdo/3/2003, na ktoré poukázal dovolateľ, dospelo\nk záveru zhodnému so záverom odvolacieho súdu v tejto veci, a síce, že rozhodovanie o privatizácii\npodlieha osobitnému, zákonom stanovenému režimu s vymedzením orgánov, ktorým prislúcha o nej\nrozhodnúť a na rozhodnutie o privatizácii sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o správnom konaní\na preto samotný privatizačný projekt a schválené rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Najvyšší\nsúd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/281/2005, v ktorom\nnajvyšší súd uviedol, že najvyšší súd aj v tomto prípade zastáva - vo výsledku ako odvolací súd zhodný názor s tým, ktorý už vyjadril v svojich publikovaných rozhodnutiach z 25. septembra 2003 sp.\nzn. 3Cdo/80/2002 (pozri aj R 88/2004) a z 27. marca 2006 sp. zn. 1Cdo/39/2005, v ktorých konštatoval\npri úvahe o predvídateľnosti zákona (jeho následkov), že zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu\nmajetku štátu na iné osoby v znení neskorších a všetkých súvisiacich predpisov, sa vzťahuje len na\ntzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby na základe privatizačných projektov\nschválených, či určených orgánmi verejnej moci, ktoré sú vyňaté z prieskumnej činnosti všeobecných\nsúdov, a to či už podľa tretej časti (v konaní o neplatnosť právnych úkonov) alebo piatej časti (v správnom\nsúdnictve) Občianskeho súdneho poriadku.\n44. V predmetnej veci tak podstatnou otázkou bola otázka skutková a to, či sporné nehnuteľnosti\nboli predmetom privatizácie. Odvolací súd nemohol posudzovať, či privatizačný projekt a upresnenie\nšpecifikácie majetku vstupujúceho do privatizácie boli vypracované v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb.\nNajvyšší súd zároveň v tomto smere poukazuje aj na záver ústavného súdu, vyslovený v náleze, ktorý\nje záväzný nie len pre odvolací súd, ale aj pre súd dovolací. Právna otázka vymedzená dovolateľom,\npreto nie je právnou otázkou, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, čo je jeden z\n\npredpokladov prípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 CSP. Z\nuvedeného dôvodu nie je daná prípustnosť dovolania žalovaného ani podľa § 421 ods. 1 CSP.\n45. Keďže najvyšší súd (v rozsahu dovolacích dôvodov vymedzených žalovaným) nezistil pochybenie\nodvolacieho súdu znamenajúce jeho nesprávny procesný postup a nie je možné založiť prípustnosť\ndovolania ani podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) CSP\nodmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n46. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32CoKR/4/2021", "guid": "07d2f929-e35a-45f0-9fdd-1ab05d2bd0c1:86525b66-8e93-48d6-a0b2-98c751709866", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:337464e2-eff5-4217-aca1-080a42761451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16"}, {"guid": "ussr:93008638-21fe-4be9-97ff-49e5e714261c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/07 z 12. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-12", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:93008638-21fe-4be9-97ff-49e5e714261c"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "c9223458-a73c-4d09-a9c1-730ddafdd74a:11845205-71fe-41df-af0e-904af4e6a364", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1010201164.2", "spisova_znacka": "2Obo/20/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/20/2016 z 30. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1010201164.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a2418a98-d6fa-4818-8ba1-a8a2393114ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.181.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2024 z 28. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.181.2024.1"}]}