{"guid": "31bcdca7-9909-46af-a850-fec73798b811:d7ffd070-34ea-41a2-87a9-192f5b4376f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1708201849.3", "spisova_znacka": "6Cdo/225/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/225/2020 z 23. 8. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2023, sp. zn. 6Cdo/225/2020, ECLI:SK:NSSR:2023:1708201849.3", "identifikacne_cislo": "1708201849", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-08-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "nazov": "§ 456 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-456"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "nazov": "§ 457 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-457"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "nazov": "§ 458 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "nazov": "§ 454 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-454"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-34", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-41", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-456", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-457", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-458", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-454", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7ffd070-34ea-41a2-87a9-192f5b4376f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1708201849.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1708201849.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1708201849.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/225/2020\n1708201849\n23. 08. 2023\nJUDr. Terézia Mecelová\nECLI:SK:NSSR:2023:1708201849.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ D. W., narodeného XX. N. XXXX, G. K., T. XXXX/\nXX a 2/ D. W., narodenej XX. N. XXXX, H. - M., T. X, oboch zastúpených advokátom Mgr. Matejom\nKrajčim, PhD., Bratislava - mestská časť Ružinov, Záhradnícka 51, proti žalovaným 1/ W. Č., narodenej\nX. N. XXXX, Š., X. XXX/XX, 2/ V.. M. Č., narodenému XX. N. XXXX, C., F. XXX/XX, 3/ W. S., narodenému\nXX. I. XXXX, naposledy bytom C., H. XXXX/XX, 4/ N. C., narodenému XX. Z. XXXX, D., R. XXX/\nXXX, 5/ C. Č., narodenému XX. N. XXXX, Š., X. XXX/XX a 6/ Y. C., narodenej XX. T. XXXX, C., H.\nXXXX/X, žalovaným 2/ a 4/ zastúpeným advokátkou JUDr. Evou Klemovou, Pezinok, M. R. Štefánika\n6, o zaplatenie 99 581,76 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.\n7C/92/2008, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. februára 2019\nsp. zn. 9Co/35/2018, takto\nrozhodol:\nV dovolacom konaní p o k r a č u j e na strane žalovaného 3/ s dedičmi pôvodného žalovaného 3/ neb.\nW. S., zomr. XX. I. XXXX, naposledy bytom v C., H. XXXX/XX, a to 1/ S. S., narodenou XX. N. XXXX,\ntrvale bytom v C., H. XXXX/XX, 2/ V.. I. S., narodeným X. N. XXXX, trvale bytom v C. I. XXXX/XX a 3/\nJ. S., narodenou XX. S. XXXX, trvale bytom v C., H. XXXX/XX.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. februára 2019 sp. zn. 9Co/35/2018 z r u š u j e a vec\nmu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“, predtým súd prvého stupňa) rozsudkom (v poradí\ndruhým) z 20. septembra 2013 č. k. 7C/92/2008-254 žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť\nžalovaným 2/ až 4/ a právnemu predchodcovi ostatných dnešných žalovaných C. Č., narodenému XX.\nT. XXXX (vtedy 1/ až 4/) náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho\nzástupcu žalovaných. Rozsudok právne zdôvodnil ust. § 34, § 41, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 420 ods.\n1 a 3, § 451 ods. 1 a 2 a § 456 až § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších zmien a doplnení (ďalej tiež „Občiansky zákonník“). Vecne dôvodil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa\ndomáhali voči žalovaným zaplatenia 99 581,76 eura s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného\nobohatenia. Žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu 21. decembra 1999 spolu s dodatkom\nz 9. marca 2000 s AUTO-MOTO-ŠPORT CENTRUM Pezinok (ďalej len „združenie“) ako predávajúcim\n(vyplatená kúpna cena v sume 3 000 000 Sk, vtedy platná mena), ktorá bola neskôr právoplatným\nrozhodnutím príslušného súdu určená za neplatnú. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní nie sú\nv konaní vecne pasívne legitimovaní, keďže kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a\nzdružením. Predmetné združenie vzniklo 24. januára 1999 a malo šesť členov (pôvodne označených ako\nžalovaní 1/ až 6/). Pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalobcami vystupovali za združenie jeho predseda\nG. (pôvodne žalovaný 1/) a správca S. (pôvodne žalovaný 2/). Združenie zaniklo výmazom 9. januára\n2001, a to bez právneho nástupcu. Žalovaní (rozumej ostatní členovia združenia odchylní od predsedu\na správcu) nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní, nakoľko neprijali od žalobcov žiadne plnenie. Hoci\nprijali peňažné prostriedky pochádzajúce z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy\n\n(čo ani nebolo popreté, teda kúpna cena bola rozdelená medzi členov združenia), išlo o iný záväzkový\nvzťah, ktorého účastníkmi už neboli žalobcovia 1/ a 2/. Pokiaľ išlo o posudzovanie nároku žalobcov ako\nnáhrady škody, súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k premlčaniu a z tohto dôvodu nebolo možné\nžalobe vyhovieť. K namietanému podvodnému konaniu súd prvej inštancie dodal, že trestné stíhanie\nbolo zastavené, pretože v trestnom stíhaní nebolo možné pokračovať, nakoľko došlo k premlčaniu.\nBolo síce konštatované, že skutok sa stal a že ho spáchali konkrétne osoby (predmetný pozemok,\nktorý bol aj predmetom kúpnej zmluvy, nebolo združenie spôsobilé vydržať, pretože neboli splnené\npodmienky vydržania v čase spísania notárskej zápisnice o vydržaní), ktoré za združenie konali, ale vinu\nmožno konštatovať len na základe právoplatného rozhodnutia súdu (prezumpcia neviny). Rozhodnutie o\ntrovách konania bolo odôvodnené právne ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) a vecne úspechom žalovaných v konaní v plnom\nrozsahu.\n2. Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom\nprvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) - po zrušení jeho skoršieho potvrdzujúceho rozsudku Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) pre zistenie vady podľa §\n237 ods. 1 písm. f/ OSP - rozsudkom zo 14. februára 2019 sp. zn. 9Co/35/2018 napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v\nznení neskorších zákonov (ďalej tiež len „CSP“) potvrdil a žalovaným (aj vtedy 1/ až 4/) priznal náhradu\ntrov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že pokiaľ ide o posúdenie nároku\nžalobcov ako nároku na náhradu škody (neprihliadnuc na námietku premlčania, ktorú odvolací súd\npovažoval za neprípustnú novotu v odvolacom konaní), nezistil protiprávne konanie žalovaných (ako\nradových členov združenia, keďže voči pôvodným žalovaným 1/ a 2/, ktorí konali za združenie, bolo\nkonanie zastavené), čo je základný predpoklad vzniku zodpovednosti. Ďalej uviedol, že v danom prípade\nnebolo v konaní preukázané, že zo strany žalovaných došlo v zmysle § 20 ods. 2 v spojení s § 32\nods. 1 Občianskeho zákonníka k takému prekročeniu oprávnení, že by toto ich konanie nezaväzovalo\nprávnickú osobu, ale priamo ich. Nebolo možné stotožniť sa ani s názorom, že by členovia združenia\nručili za záväzky združenia aj po jeho zániku. Ďalej dodal, že v ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nje zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Konkrétne skutkové podstaty\nbezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ust. § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Jednou\nzo skutkových podstát je v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie získané z neplatného\nprávneho úkonu, s ktorou skutkovou podstatou súvisí aj ďalšie ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Ak\nje neplatným úkonom kúpna zmluva, čo je aj daný prípad, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie\nzaťažuje účastníkov zmluvy (kupujúceho alebo predávajúceho), a nie iné osoby. Žiadna tretia osoba\nnemôže byť zaviazaná na vydanie plnenia, ktoré si účastníci poskytli na základe neplatnej kúpnej\nzmluvy. Samotná skutočnosť, že kúpna cena prijatá občianskym združením sa stala súčasťou jeho\nmajetku a žalovaným ako členom združenia bolo poskytnuté určité plnenie z majetku združenia, je\nprávne irelevantná. Tým, že občianske združenie získalo peňažné plnenie od žalobcov, bez ohľadu\nnato, či sa tak stalo na základe platného alebo neplatného právneho úkonu, tieto peňažné prostriedky\nsa stali súčasťou majetku občianskeho združenia zmiešaním (mixta). Ak následne získali žalovaní\nplnenie z majetku občianskeho združenia ako odmenu za prácu vykonanú v prospech združenia alebo z\niného právneho titulu, platí, že žalovaní získali majetkový prospech od občianskeho združenia a nie od\nžalobcov a získali ho na základe iného právneho úkonu, ako na základe predmetnej kúpnej zmluvy (ktorú\nsúd určil za neplatnú). Žalovaní neboli účastníkmi dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, preto\nnemohli z nej získať žiadne plnenie, a teda nie sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného\nobohatenia prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu a nešlo tu ani o plnenie bez právneho dôvodu.\nSkutočnosť, že zmluva je absolútne neplatná, neznamená, že došlo k plneniu bez právneho dôvodu, lebo\npotom by vymedzenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, a to plnenie z neplatného právneho\núkonu, stratilo akékoľvek opodstatnenie. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania a dovolacieho\nkonania bolo odôvodnené právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 453 ods. 3 CSP v spojení s §\n396 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovaných v odvolacom konaní v plnom rozsahu (nezistiac dôvody\nhodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania).\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie.\nDovolanie odôvodnili ust. § 420 písm. f/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces) a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci\nodvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\n\npraxe dovolacieho súdu a nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke doteraz\nnevyriešenej v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a\nvec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozsiahlym spôsobom opísali procesný postup v tomto konaní a v\nsúvisiacich konaniach, skutkové okolnosti prípadu a zistenia nižších súdov. Žalobcovia po celú dobu\npoukazovali na možnú aplikáciu niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia odchylnej\nod vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka alebo i na ustanovenia týkajúce sa náhrady škody. Odvolací súd vychádzal zo záveru,\nže žalovaní nie sú v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia pasívne vecne legitimovaní. Nedal\nvšak dôkladnú, zrozumiteľnú a právne akceptovateľnú odpoveď na všetky právne významné námietky\nžalobcov, pričom vôbec nebral do úvahy a nepracoval aj s aspektom možnej aplikácie inej skutkovej\npodstaty bezdôvodného obohatenia, ako je napríklad majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými\nmravmi, resp. z nepoctivých zdrojov. V tejto súvislosti upozornili na niektoré rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Českej republiky (ďalej aj len „český najvyšší súd“). Súd mal a mohol sám z úradnej povinnosti\nsubsumovať nárok pod príslušné ustanovenia právnej normy, podľa ktorej by bolo možné nárok v rámci\nzachovania spravodlivosti priznať. Vzhľadom na uvedené sú názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nnie je riadne odôvodnené. Žalobcovia nemajú povinnosť uvádzať ustanovenia zákona alebo iného\nprávneho predpisu, ktorými svoj nárok odôvodňujú. Právna kvalifikácia nároku stranou sporu nie je pre\nsúd záväzná, pretože právne posúdenie veci podľa hmotného práva prináleží súdu. Ak nárok na peňažné\nplnenie vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke aj\npodľa iných noriem, než ako je žalobcami navrhované, prípadne ak výsledky vykonaného dokazovania\numožňujú posúdiť uplatnený nárok podľa iného hmotnoprávneho ustanovenia, je povinnosťou súdu\ntakto nárok posúdiť bez ohľadu na to, či je v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia uvedený\nalebo nie. Poukázali na rozhodnutia českého najvyššieho súdu týkajúce sa bezdôvodného obohatenia\na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/92/2010, 4Obo/72/2018 a 3Cdo/207/2007. Z konštantnej\njudikatúry vyplýva, že bezdôvodné obohatenie je charakterizované ako predmet plnenia (majetkový\nprospech), ktorý sa má vydať. Pritom je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného\nbezdôvodne obohatil, má povinnosť toto obohatenie vydať. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je\nvzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej\nskutočnosti. Zákon v rámci právnej úpravy bezdôvodného obohatenia rozlišuje niekoľko skutkových\npodstát. V danom prípade však možno majetkový prospech získaný na ujmu žalobcov žalovanými\nsubsumovať pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho\ndôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo ako majetkový prospech získaný z nepoctivých\nzdrojov (v rozpore s dobrými mravmi). Žalobcovia uhradili kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy,\nktorá bola určená súdom za neplatnú. Túto kúpnu cenu si žalovaní rozdelili medzi seba a urobili tak\nnapriek tomu, že vedeli, že k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech združenia (z\ndôvodu údajného vydržania) došlo podvodom. Mali vedomosť o tom, že peniaze žalobcov získali na\nzáklade podvodného konania, a teda konali vedome a cielene. Ich konanie možno označiť nielen ako\nnemorálne, ale aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. S právnym názorom odvolacieho súdu\nsa nestotožňujú, poukázali aj na trestnoprávnu rovinu tohto prípadu. Rozhodnutie odvolacieho súdu\nzakladá nespravodlivosť, bezprávie a nabáda k legalizácii bezdôvodného obohatenia, hoci aj formou\ntrestnej činnosti. Samotný pojem nepoctivých zdrojov síce zákon nevymedzuje, avšak podľa súdnej\npraxe sa za nepoctivý zdroj považuje zdroj, ktorý nie je právnym poriadkom uznaný (ide napr. o činnosť,\nktorá je v rozpore s dobrými mravmi). Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je ani zrejmé, na základe\nčoho odvolací súd dospel k záveru, že nebol preukázaný ani základný predpoklad vzniku zodpovednosti\nza škodu, a to protiprávne konanie žalovaných. Nesúhlasia ani s rozhodnutím, pokiaľ ide o trovy\nkonania, nakoľko boli v dovolacom konaní (rozumej tomu predošlom) úspešní, preto nie je zrejmé, prečo\nsúd priznal náhradu trov dovolacieho konania protistrane. Požiadali o odklad vykonateľnosti rozsudku\nodvolacieho súdu.\n4. Žalovaní 1/ až 4/ navrhli dovolanie odmietnuť, prípadne zamietnuť, dôvodiac, že uvedený dovolací\ndôvod v zmysle § 420 písmeno f/ CSP nie je prípustný a dovolacie argumenty smerujú voči rozhodnutiu\na nie voči procesnému postupu odvolacieho súdu. Stotožňujú sa s právnym posúdením odvolacieho\nsúdu a dovolateľmi nastolené právne otázky v zmysle § 421 CSP nepovažujú za relevantné. Majú za\nto, že dovolatelia neuviedli, v čom sa odvolací súd pri riešení právnych otázok odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá z právnych otázok nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte vyriešená, ani ktoré právne posúdenie považujú za nesprávne a v čom spočíva nesprávne\nprávne posúdenie. Ešte pred predložením veci dovolaciemu súdu 12. septembra 2019 zomrel žalovaný\n1/ a súd prvej inštancie uznesením zo 16. marca 2020 č. k. 7C/92/2008-544 rozhodol o pokračovaní v\n\nkonaní s jeho právnymi nástupcami (pozostalou manželkou, synom a dcérou) vystupujúcimi ďalej ako\nžalovaní 1/, 5/ a 6/.\n5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 3/ zomrel XX. I. XXXX, t. j. v priebehu dovolacieho konania.\nPodľa uznesenia Okresného súdu Pezinok zo 7. marca 2023 č. k. 40D/117/2022-67, Dnot 197/2022 sú\ndedičmi žalovaného 3/ S. S., narodená XX. N. XXXX, C., H. XXXX/XX, V.. I. S., narodený X. N.M. XXXX,\nC., I.Š. XXXX/XX, a J. S., narodená XX. S. XXXX, C., H. XXXX/XX.\n6. Podľa § 438 ods. 1 CSP pre konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní\npred súdom prvej inštancie, ak zákon neustanovuje inak.\n7. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len\nten, komu ju zákon priznáva.\n8. Podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,\nsúd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd\npokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,\nprípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú\nv konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.\n9. V zmysle uvedeného najvyšší súd rozhodol podľa § 63 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP o\npokračovaní v dovolacom konaní s dedičmi žalovaného 3/.\n10. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia\ntiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods.\n1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie žalobcov 1/ a 2/ je prípustné a tiež dôvodné.\n11. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania\nprípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom vytýkaná tzv. zmätočnostná vada (§ 431 ods. 1\nCSP) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2\nCSP); v prípade dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 CSP je potom dovolacím dôvodom nesprávne\nprávne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP) a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Žalobcovia 1/ a 2/ vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP\naj § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v\npodmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého\nsenátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov\npodľa § 420 a § 421 CSP (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn.\n1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti\ndovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona,\nktorého sú súčasťou.\n13. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n14. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n15. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobcov 1/ a 2/, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k\nnimi tvrdenej vade zmätočnosti.\n16. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP je, že k nej\ndošlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes\nešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a\nmariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n17. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej tiež len\n„Ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia\nFMZV ČSFR č. 209/1992 Zb., ďalej len ,,Dohovor“), je okrem práva domáhať sa svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej\nsúčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý\nargument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie\npodstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.\n18. Pokiaľ ide o druhú vetu stanoviska R 2/2016, hovoriacu o nedostatku dôvodov rozhodnutia ako o\npostupe súdu odnímajúcom účastníkom konania možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP),\nmožno i naďalej považovať v tejto časti stanovisko za použiteľné (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017,\n3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017, 5Cdo/45/2018, 7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017), pričom však je potrebné\nsi uvedomiť, že včlenením formulácie o práve na spravodlivý súdny proces do textu zákona (§ 420\npísm. f/ CSP) sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS\n314/2020, ZNaU 69/2020).\n19. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa\nv odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); odvolací\nsúd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na\nsúde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako\nsa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).\n20. V danej veci odvolací súd (ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie) k nároku žalobcov\nako bezdôvodného obohatenia uviedol, že ak je neplatným úkonom kúpna zmluva,\nčo je aj\ndaný prípad, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie zaťažuje účastníkov zmluvy (kupujúceho alebo\npredávajúceho), a nie iné osoby. Tým, že občianske združenie získalo peňažné plnenie od žalobcov,\nbez ohľadu nato, či sa tak stalo na základe platného alebo neplatného právneho úkonu, tieto peňažné\nprostriedky sa stali súčasťou majetku občianskeho združenia zmiešaním (mixta). Ak následne získali\nžalovaní plnenie z majetku občianskeho združenia ako odmenu za prácu vykonanú v prospech združenia\nalebo z iného právneho titulu, platí, že žalovaní získali majetkový prospech od občianskeho združenia\na nie od žalobcov a získali ho na základe iného právneho úkonu, ako podľa predmetnej kúpnej zmluvy,\nktorú súd určil za neplatnú. Žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného\nobohatenia (prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu) a nešlo tu ani o plnenie bez právneho\ndôvodu. Skutočnosť, že zmluva je absolútne neplatná, neznamená, že došlo k plneniu bez právneho\n\ndôvodu, lebo potom by vymedzenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, a to plnenie z\nneplatného právneho úkonu, stratilo akékoľvek opodstatnenie.\n21. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré\nsú na konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno\nvyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi\nnormami, aplikovateľnými na konkrétny prípad. Možno rozoznávať napríklad situácie, kedy súd musí\nurčiť relevantnú právnu normu aplikovateľnú na konkrétny prípad a musí ju vo svojom rozhodnutí\nzohľadniť a kedy súd po určení tejto právnej normy musí zohľadniť všetky časti právnej normy (napr.\nvšetky časti hypotézy právnej normy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (napr. IV. ÚS 77/02).\n22. Z obsahu odvolania žalobcov vyplýva námietka, že vec je možné posúdiť vo vzťahu k jednotlivým\nčlenom združenia aj z pohľadu, či nejde o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. S\ntoutou námietkou sa ale odvolací súd vôbec nevysporiadal, pričom je potrebné doplniť, že práve táto\nskutková podstata bezdôvodného obohatenia nachádza svoje uplatnenie v mimoriadnych prípadoch\na umožňuje postihnúť majetkový prospech, ktorý bol nadobudnutý z hodnôt získaných spôsobom\nnejaviacim sa zlučiteľným s princípmi, na ktorých spočíva právny poriadok. Špecifický charakter tejto\nskutkovej podstaty otvára teda priestor pre dosiahnutie spravodlivého vyporiadania práv dotknutých\nsubjektov.\n23. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku náležite nevysporiadal s argumentáciou žalobcov,\nktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď, a neskúmal vec z právne významných hľadísk, preto porušil\nzákladné právo žalobcov na spravodlivý súdny proces, čím došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm.\nf/ CSP.\n24. Pre úplnosť sa však dodáva, že vo vzťahu k nároku žalobcov 1/ a 2/ ako náhrady škody považuje\ndovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu za dostatočne odôvodnené (viď odsek 18 rozhodnutia\nodvolacieho súdu), keď zrozumiteľným spôsobom odvolací súd uviedol, z čoho vyvodil absenciu\nprotiprávneho konania žalovaných (ako radových členov združenia) s poukazom i na prezumpciu neviny\n(v ktorej súvislosti však zjavne je žiadúce zdôrazniť, že medzi pojmy protiprávnosť a nepoctivosť\nrozhodne nemožno klásť znamienko rovnosti, ale rozsah i obsah takýchto pojmov je rozdielny).\n25. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm.\nf/ CSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí\ndovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa\npritom do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti\nznemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie\nzruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované\nrozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013,\n6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho\nsúdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného\nprocesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017).\n26. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto\nprípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP).\n27. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n\n28. Podľa § 444 ods. 1 CSP. dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre\nodloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s\nustálenou predchádzajúcou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/35/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30e812f1-5a48-4273-a6ad-30f47ef8ae4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "90a348fb-39a7-4b7d-bf17-a00bd1f37311:d4a401c2-fcd1-4616-94ac-5aebedaa3301", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1", "spisova_znacka": "8Cdo/49/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/49/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1"}, {"guid": "85264f6b-0651-4f1e-98e3-c120ff84fe0b:00594725-912f-4a1d-a3e3-205deeb1e2fe", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2216211811.1", "spisova_znacka": "9Co/35/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/35/2018 z 2. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2216211811.1"}], "citovane_v": []}