{"guid": "8c6e0846-7332-428d-a953-a12f34e7da7d:2c3f6afa-3957-4c72-8db0-ca1a20422616", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1414204408.1", "spisova_znacka": "1Cdo/167/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/167/2022 z 25. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2023, sp. zn. 1Cdo/167/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:1414204408.1", "identifikacne_cislo": "1414204408", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2023-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-2", "nazov": "§ 79 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/1965/65#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c3f6afa-3957-4c72-8db0-ca1a20422616", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1414204408.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1414204408.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1414204408.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/167/2022\n1414204408\n25. 10. 2023\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2023:1414204408.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu K.. X.. C. Š., narodeného X. O. XXXX, D., I. XX,\nzastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Dupkalom, Bratislava, Radlinského 51, proti žalovanému\nVysoká škola ekonómie a manažmentu v Bratislave, s. r. o., Bratislava, Furdekova 16, IČO: 35 847 018,\nzastúpenému advokátom JUDr. Petrom Škultétym, Bratislava, Na vŕšku 8, o náhradu mzdy, vedenom\nna Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4Cpr/1/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 26. apríla 2022 č. k. 5CoPr/3/2021-603, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5CoPr/3/2021-603 zo dňa 26. apríla 2022 a rozsudok\nOkresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. augusta 2020 č. k. 4Cpr/1/2014-500 z r u š u j e a vec vracia\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.\nOkresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) po právoplatnom skončení sporu\nv určovacej časti neplatného skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa\n5. septembra 2013 (rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 25. apríla 2017, č. k. 5CoPr/5/2016-264),\nnapadnutým rozsudkom podľa § 79 ods. 1, 2 Zák. práce žalobcovi priznal náhradu mzdy vo výške\n27.871,56 eura brutto s príslušenstvom za 12 mesiacov a vo zvyšnej časti uplatnenej náhrady (za 36\nmesiacov) žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.\n2.\nV odôvodnení poukázal na satisfakčnú i sankčnú funkciu náhrady mzdy pri neplatnom skončení\npracovného pomeru len za čas dvanástich mesiacov odo dňa oznámenia zamestnanca, že trvá na\nďalšom zamestnávaní, po uplynutí tohto obdobia sa zvýrazňuje sociálna funkcia náhrady mzdy. Preto\nhoci zamestnanec nemá pracovnú povinnosť (porovnaj rozhodnutie 6Cdo/157/2010, 6Cdo/100/2016 a\nIII. ÚS 446/2016), výkon práva uplatniť náhradu mzdy nemôže byť zneužitím práva; nemôže ním teda\ndochádzať k nedôvodnému zvýhodňovaniu zamestnanca. Úlohou súdu pri rozhodovaní o náhrade mzdy\nza čas presahujúci dvanásť mesiacov je preto prihliadať, aby rozhodnutie neodporovalo nielen dobrým\nmravom ale aj zásadám spravodlivosti a primeranosti.\n3.\nNa žiadosť žalovaného súd prvej inštancie nepriznal náhradu mzdy za čas presahujúci\n12 mesiacov s ohľadom na trvanie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného od 1. októbra 2008 do\nreálneho výkonu práce do 31. decembra 2013, čerpanie a nevrátenie odstupného vo výške 4.685,54\neura (trojnásobok priemerného zárobku žalobcu), čerpanie dávok žalobcom v období od 1. januára\n2014 do 30. júna 2014 (podpora v nezamestnanosti) a od 1. septembra 2016 až do rozhodnutia súdu\nprvej inštancie (starobný dôchodok), v ktorom období mal žalobca pravidelný príjem. Dospel tiež k\nzáveru, že žalobca nepreukázal aktívnu a efektívnu snahu o hľadanie si práce, keď z ním predložených\nlistinných dôkazov vyplýva, že zaslal len všeobecné žiadosti v priebehu 1 týždňa (23. decembra - 30.\ndecembra 2014). Žalobca sa teda mohol zapojiť a bez vážnych dôvodov sa nezapojil do práce u iného\nzamestnávateľa.\n\n4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil. Vo výroku o trovách rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanému priznal\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Odvolací súd sa s dôvodmi súdu prvej inštancie (trvanie výkonu práce, nástup na starobný dôchodok,\nmožnosť nájsť si prácu pri vysokoškolskom vzdelaní žalobcu v odbore právo a ekonómia a pracovných\npríležitostiach v Bratislave) pre nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov stotožnil.\nPodľa názoru odvolacieho súdu za ich existencie vyhovenie žaloby i v zamietnutej časti by bolo\nrozporné s dobrými mravmi, ktorý v zmysle záverov dovolacieho súdu (6Cdo157/2010, 6Cdo/100/2016)\nv súčasných spoločenských pomeroch predstavuje jediné kritérium pre aplikáciu ustanovenia § 79 ods.\n2 Zák. práce.\n6. Odvolací súd akcentoval, že žalobca prijal i trojmesačné odstupné, ktoré nevrátil, de facto mu potom\nv súvislosti so skončením pracovného pomeru u žalovaného patrí plnenie, zodpovedajúce náhrade\nmzdy za 15 mesiacov. Nevrátenie odstupného, na ktoré vzniká nárok výlučne pri platnom skončení\npracovného pomeru, spoločne s jeho návrhom žalovanému nenapadnúť žalobou neplatnosť výpovede\nza predpokladu poskytnutia 33.500 eura (v oznámení o trvaní na prideľovaní práce), relativizuje\nskutočný záujem žalobcu zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu\npriznanie náhrady mzdy v minimálnom rozsahu, popri odstupnom, predstavuje primeranú sankciu pre\nzamestnávateľa, ktorý pracovnú pozíciu žalobcu neskôr neobnovil. Z týchto dôvodov odvolací súd v\nnapadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1\nCSP).\n7. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca dovolanie a to v časti, ktorou potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie v jeho zamietavej časti. V dovolaní poukázal na body 13. a 14. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a\njeho odôvodnenie je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm.\na) CSP). Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/157/2010 zaujal stanovisko, že spôsob, akým pôvodná\njudikatúra interpretovala ustanovenie § 61 ods. 2 pôvodného Zákonníka práce, je vzhľadom na zmenu\nspoločenských a ekonomických podmienok neudržateľný, čo sa týka hlavne povinnosti zapojiť sa do\npráce. Povinnosť zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa je aj v rozpore s článkom 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na neexistenciu povinnosti zapojiť sa do práce, nemôže mať\ntáto okolnosť pre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady.\nObdobne judikoval NS SR aj v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/52/2020. Odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie\nsa pri svojom rozhodovaní neriadili ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu v otázke, aký\nvplyv na nepriznanie náhrady mzdy má skutočnosť, že zamestnanec je starobným dôchodcom. Právne\nposúdenie teda spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\n8. Dôvody pre nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov boli, že žalobca u žalovaného\npracoval od 1. januára 2008 do 31. decembra 2013, vo výplatnom termíne za mesiac december 2013\nprevzal mzdu a odstupné vo výške 4.685,54 eura a v prvý deň sa zaevidoval na úrade práce, od\n1. septembra 2016 poberá dôchodok. Súd pritom prihliadol na to, že žalobca obdržal od žalovaného\nodstupné, za obdobie od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 dávky v nezamestnanosti a za obdobie\nod 1. septembra 2016 do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie poberá dôchodok. Súd prvej inštancie\nvidel dôvod pre nepriznanie náhrady mzdy za čas 12 mesiacov aj v tom, že žalobca nepreukázal\naktívnu a efektívnu snahu v hľadaní si práce po skončení pracovného pomeru a vyhodnotil, že žalobca\nokrem jednorazového pokusu nepredložil žiadne dôkazy o ponuke zamestnania úradom práce, kde bol\nzaevidovaný od 1. januára 2014 do 9. mája 2017 a skonštatoval, že nie je možné dôvodiť, že žalobca\nsa mohol zapojiť a bez vážnych dôvodov sa nezapojil do práce u iného zamestnávateľa.\n9. Žalobca je toho názoru, že závery súdov oboch inštancií podmieňujúce nárok žalobcu na náhradu\nmzdy v rozsahu prevyšujúcom 12 mesiacov jeho iniciatívou pri zamestnaní sa u iného zamestnávateľa,\ndĺžkou jeho zamestnania u žalovaného, prevzatím odstupného, nástup do predčasného starobného\ndôchodku od 1. septembra 2016, pričom uplatnený nárok na náhradu mzdy za čas presahujúci 12\nmesiacov prakticky nezasahuje do obdobia jeho predčasného starobného dôchodku, spočívajú na\nnesprávnom právnom posúdení veci. Ako vyplýva z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu, odvolací súd tieto závery súdu prvej inštancie si osvojil a na základe nich rozhodol.\n\nZ odôvodnenia nie je zrejmé, ako a v čom sú ním uvádzané dôvody odôvodnenia rozporné s dobrými\nmravmi. Trvanie výkonu práce, ani možnosť nájsť si prácu vzhľadom na vysokoškolské vzdelanie\nžalobcu, pričom túto možnosť odvolací súd bez ďalšieho prezumuje, nie sú zákonnými dôvodmi pre\nnepriznanie náhrady mzdy nad čas 12 mesiacov a nepredstavujú ani rozpor s dobrými mravmi tak, ako to\nuvádza článok 2 základných zásad Zákonníka práce. V otázke možnosti krátenia, prípadne nepriznania\nnáhrady mzdy nad 12 mesiacov sa súdy neriadili ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu,\nnapr. aj 4Cdo/15/2021. Žiadal teda rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako aj rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava IV zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n10. Na vyjadrenie žalovaného k dovolaniu dovolací súd neprihliadol, nakoľko bolo podané po stanovenej\nlehote (§ 436 ods. 3 veta druhá CSP).\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP),\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a\ndospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n12. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu\n- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n13. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n14. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n15. Podľa názoru žalobcu je jeho dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP a z obsahu\ndovolania je zrejmé, že žalobca považuje ako nesprávne právne posúdenú otázku týkajúcu sa možnosti\nnepriznania požadovanej náhrady mzdy v rozsahu nad 12 mesiacov.\n16. V danom prípade teda dovolateľ vymedzil právnu otázku (či nižšie súdy mu právne konformným\nspôsobom krátili (nepriznali) požadovanú náhradu mzdy nad rozsah 12 mesiacov), pri riešení ktorej\notázky sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (s poukazom\nna rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/157/2010, 7Cdo/52/2020, 4Cdo/75/2021). Najvyšší súd\npreto skúmal, či dovolanie žalobcu je v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP prípustné.\n17. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§\n421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako\njudikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nSúčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo\nviacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z\nhľadiska vecného na ne nadviazali.\n18. Predmetnou otázkou (viď vyššie bod 16.) sa už dovolací súd zaoberal v rozhodnutiach sp.\nzn. 6Cdo/157/2010, 7Cdo/52/2020 a aj 4Cdo/15/2021, ktoré treba považovať za súčasť ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n\n19. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo\nak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil\nzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s\nvýnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca\nnaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada\npatrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá\nna ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd\nrozhodne o skončení pracovného pomeru.\n19.1. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť\nnáhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť\nmzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci\n12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36\nmesiacov.\n20. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/157/2010 v súvislosti s interpretáciou § 79 ods. 2\nZákonníka práce, resp. § 61 ods. 2 predchádzajúceho Zákonníka práce už uviedol, že najmä v dôsledku\nspoločensko-ekonomických zmien, ku ktorým došlo po roku 1989, sa predtým ustálená judikatúra stala\nnepoužiteľnou. „Hodnotová zmena v právnom poriadku mala za následok zmenu významu normatívneho\ntextu (právneho pravidla) obsiahnutého v ustanovení § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré treba vykladať\ntak, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci deväť (v danej veci\ndvanásť, pozn. dovolacieho súdu) mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne,\na to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru,\nzaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2\nZákonníka práce ... To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byť aplikovaný takým\nspôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1\ntohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne.“. Ďalej zdôraznil, že „Interpretácia vychádzajúca\nz predpokladu povinnosti zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer, zapojiť sa do\npráce u iného zamestnávateľa, je v rozpore s uvedeným čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože\ntakáto povinnosť neexistuje. Z nejestvujúcej povinnosti preto nemožno vyvodzovať pre zamestnanca\nnepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy.“\n21. Právne názory dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 6Cdo/157/2010 prešli testom ústavnosti v\nrámci ústavného prieskumu iného rozhodnutia najvyššieho súdu (4Cdo/125/2018), pričom Ústavný súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo svojom náleze z 19. novembra 2019 sp. zn. I. ÚS\n331/2019 uviedol, že predchádzajúce ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce, resp. ešte predtým\n§ 61 ods. 2 Zákonníka práce «obsahovalo aj ,,návod“ ako pristupovať k zníženiu, resp. nepriznaniu\nnáhrady mzdy. Súdy mali pri svojom rozhodovaní prihliadať najmä na to, či zamestnanec bol v tomto\nčase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z\nakého dôvodu sa do práce nezapojil. Súdy tak posudzovali, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol\nzapojiť (a bez vážnych dôvodov sa nezapojil) do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v\nzásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než by mal pri výkone práce podľa pracovnej\nzmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideliť mu dohodnutú prácu. Účelom tejto úpravy,\npredpokladajúcej všeobecnú pracovnú povinnosť (povinnosť zapojiť sa do práce), bolo pôsobiť na\nzamestnanca, aby vyvíjal primerané úsilie - aspoň pri spore, ktorý trvá dlhšie - zapojiť sa dočasne do\npráce u iného zamestnávateľa. V dôsledku systémových spoločensko-ekonomických zmien, ku ktorým\ndošlo po roku 1989, je však potrebné nároky z neplatne skončeného pracovného pomeru posudzovať\niným spôsobom» tak, ako už uviedol najvyšší súd vo veci sp. zn. 6Cdo/157/2010, uzavrel ústavný súd.\nV tomto ohľade aj s poukazom na „voľnú úvahu súdu“ pri možnosti zníženia náhrady mzdy poukázal\nústavný súd tiež na odbornú právnickú literatúru (Friedmannová D., Masár, B., Matejka, O., Tkáč, V.\nZákonník práce. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o., 2014. s. 389 - 390), pričom uviedol, že\n„pri takomto rozhodovaní ... treba vychádzať z konkrétneho dôvodu toho - ktorého spôsobu skončenia\npracovného pomeru stanoveného v § 59 ods. 1 písm. b) až d) Zákonníka práce a so zreteľom na\ntento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom,\nako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane\nzamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil\npokračovať v práci a zároveň mu objektívne znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.“\n\n22. Na vyššie uvedených právnych záveroch zotrval najvyšší súd aj v rozhodnutí z 24. februára 2021\nsp. zn. 7Cdo/52/2020.\n23. V danom prípade súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu mzdy len za 12 mesiacov z\ndôvodov trvania pracovného pomeru u žalovaného do 31. decembra 2013, nevrátenia odstupného,\nčerpania dávok v nezamestnanosti a priznania starobného dôchodku. Odvolací súd sa v napadnutom\npotvrdzujúcom rozsudku stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a dodal, že za existencie uvádzaných\nskutočností by vyhovenie žalobe i v zamietnutej časti bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc\nz vyššie uvedených právnych záverov, ktoré sú plne aplikovateľné aj na rozhodovanú vec, dovolací\nsúd dospel k záveru, že súdy nižších inštancií pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu mzdy v\nrozsahu prevyšujúcom 12 mesiacov nepostupovali dôsledne v zmysle vyššie citovaných východísk. V\ntejto súvislosti si dovolací súd dovoľuje poukázať na to, že zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu\nrozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu.\nTakáto svojvôľa by totiž bola v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by\nznamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej\nneistoty (II. ÚS 117/2011).\n24. Najvyšší súd sa v danom prípade stotožňuje s právnymi závermi vyjadrenými už skôr v\nrozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/157/2010, 7Cdo/52/2020 a aj 4Cdo/15/2021 a uzatvára, že právne závery\nodvolacieho súdu, rovnako ako prvoinštančného súdu pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu\nmzdy v rozsahu prevyšujúcom 12 mesiacov sa odchýlili od tejto (aktuálnej) praxe dovolacieho súdu\n(hoci aj poukazujú na jedno z rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. 6Cdo/157/2010, keď napokon naň\nnereflektovali pri svojom rozhodovaní) a treba mať za to, že ich rozhodnutia spočívajú v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n25. Dovolací súd poukazuje na kritéria, ktoré treba mať na zreteli pri interpretácii ustanovenia § 79\nods. 2 Zákonníka práce, ktoré vzchádzajú už z vyššie označeného rozhodnutia Ústavného súdu SR I.\nÚS 333/2019: ,,Za predpokladu, že zamestnávateľ v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje\nnárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru, uplatní nárok na zníženie\nalebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, je\nhranica voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o takomto nároku limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru na základe výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo\nskončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z\nkonkrétneho dôvodu toho - ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru stanoveného v § 59 ods.\n1 písm. b) až d) Zákonníka práce a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ\nneumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom, ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom,\naby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré\nmu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci, a zároveň mu objektívne\nznemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.\nSkutočnosť, že zamestnanec je starobným dôchodcom a popri mzde poberá starobný dôchodok,\nnemožno považovať za takú, ktorá zamestnávateľovi objektívne znemožňuje, aby zamestnancovi\numožnil pokračovať v práci a vyplácal mu dohodnutú mzdu, resp. za takú, ktorá zamestnanca pre\núčely rozhodnutia súdu podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce nedôvodne zvýhodňuje oproti ostatným\nzamestnancom toho istého zamestnávateľa, resp. oproti zamestnávateľovi, keďže starobný dôchodok\nje dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia.“\n26. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu sa\nriešením predmetnej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dospel\ndovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ale aj\ndôvodné (§ 432 ods. 2 CSP) a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449\nods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací\nsúd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§\n450 CSP).\n27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\n\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}