{"guid": "839f4f53-0854-4a15-ba71-00f2fad402ce:415502a8-309f-408c-b7ec-194c6052a0cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.3", "spisova_znacka": "7CdoPr/14/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoPr/14/2023 z 31. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2023, sp. zn. 7CdoPr/14/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.3", "identifikacne_cislo": "1316213361", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2023-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/415502a8-309f-408c-b7ec-194c6052a0cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7CdoPr/14/2023\n1316213361\n31. 10. 2023\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Ing. T. X., narodenej. XX. G. XXXX, E., A. č. 9,\nprávne zastúpenej doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o, Košice, Hlavná 25, IČO: 52 651 258,\nproti žalovanej Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, Bratislava, Novoveská č. 17/A, IČO: 00\n603 392, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenom na Mestskom súde Bratislava\nIV pod sp. zn. B3-11Cpr/5/2016 (pôvodne na Okresnom súde Bratislava III), o dovolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. augusta 2020 sp. zn. 2CoPr/3/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. augusta 2020 sp. zn. 2CoPr/3/2020 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 4. júla 2017 č. k.\n11Cpr/5/2016-45 zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v\nplnej výške. Mal za preukázané, že pracovný pomer vznikol zvolením, vymenovaním obecným\nzastupiteľstvom, špecifickým spôsobom, ktorý upravuje zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení\n(ďalej aj ,,zákon o obecnom zriadení\"). Uviedol, že v tomto prípade je zákon o obecnom zriadení\nlex specialis voči Zákonníku práce a v prejednávanom prípade nedošlo k okamžitému skončeniu\npracovného pomeru tak, ako to má na mysli ustanovenie § 68 Zákonníka práce. Preto sa podľa\nneho žalobkyňa nemohla ani domáhať určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.\nZákonná úprava jej dávala možnosť sa domáhať v správnom konaní určenia podľa ustanovenia § 337\nods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP\"), že jej funkcia hlavného\nkontrolóra naďalej trvá, nie však určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že v prípade zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ktorým bola žalobkyňa\nzvolená za miestneho kontrolóra a ktorým bol starosta poverený, aby s ňou uzatvoril pracovnú zmluvu\n(a to, že tieto uznesenia boli právoplatne zrušené rozhodnutím súdu nebolo sporné), starosta nebol\noprávnený uzatvoriť s ňou pracovnú zmluvu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pracovná zmluva\nč. XX/XXXX, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje nároky, je neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia\n§ 17 ods. 2, 3 Zákonníka práce.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd\") rozsudkom z 12. augusta 2020 sp. zn. 2CoPr/3/2020\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a\ndovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Jedným z predpokladov pre výkon funkcie hlavného kontrolóra v zmysle § 18a zákona o obecnom\nzriadení, je jeho zvolenie do funkcie hlavného kontrolóra s tým, že všetky predpoklady pre výkon funkcie\nmusí hlavný kontrolór obce spĺňať po celý čas výkonu tejto funkcie. Pracovný pomer hlavného kontrolóra\nobce má svoje špecifikum, keď jeho založenie pracovnou zmluvou je nárokom osoby, ktorá bola do\nfunkcie hlavného kontrolóra obce zvolená voľbou obecným zastupiteľstvom. V prejednávanej veci podľa\nodvolacieho súdu žalobkyňa musela byť najprv platne zvolená Miestnym zastupiteľstvom Mestskej\nčasti - Devínska Nová Ves a až následne došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy s obcou (Mestskou\n\nčasťou Bratislava - Devínska Nová Ves), pretože hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na\nuzavretie pracovnej zmluvy s obcou. V predmetnej veci bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bol schválený\nnávrh na vyhlásenie voľby miestneho kontrolóra, ako aj uznesenie o zvolení žalobkyne do funkcie\nmiestnej (hlavnej) kontrolórky zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2016, č. k.\n6S/264/2014 - 49, právoplatného dňa 07.06.2016. Podľa odvolacieho súdu tento skutkový stav potom\nznamená, že pokiaľ absentuje voľba žalobkyne do funkcie hlavného kontrolóra, nemohol žalobkyni\nvzniknúť ani nárok na uzavretie pracovnej zmluvy na druh práce hlavný kontrolór. Ak bola so žalobkyňou\nuzatvorená pracovná zmluva na druh práce hlavného kontrolóra bol tento postup v rozpore zo zákonom\no obecnom zriadení. Pre posúdenie platnosti uzavretia pracovnej zmluvy žalobkyne so žalovaným\nbolo potrebné podľa odvolacieho súdu subsidiárne použiť ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce,\nv zmysle ktorého, ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy\nupravené Zákonníkom práce všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd následne\nkonštatoval, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka je pracovná zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným\nneplatný právny úkon, pretože svojim obsahom odporuje zákonu o obecnom zriadení (žalobkyňa nebola\nplatne zvolená do funkcie hlavného kontrolóra, čo je podmienkou uzatvorenia pracovnej zmluvy).\n2.2. Odvolací súd mal za to, že na základe absolútne neplatnej pracovnej zmluvy žalobkyne so\nžalovaným nemohol vzniknúť ani pracovný pomer a neexistujúci pracovný pomer nie je ani možno\nskončiť právnym úkonom vyvolávajúcim právne účinky skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa síce\nkvalifikovala úkon žalovaného vyjadrený v liste zo dňa 08. júna 2016, ktorým jej oznámil zánik funkcie\nhlavného kontrolóra, za úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak vzhľadom na to, že jej\npracovný pomer bez platnej voľby nemohol platne vzniknúť, nebol platným právnym úkonom a následne\ns úkonom žalovaného zo dňa 08. júna 2016 nemohli byť spojené ani účinky skončenia pracovného\npomeru. Odvolací súd uviedol, že list žalovaného zo dňa 08.06.2016 nebolo možné považovať za\njeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. Predmetný list bol podľa obsahu len vyjadrením\nnázoru žalovaného na neexistenciu pracovného pomeru žalobkyne. Žalovaný pracovný pomer so\nžalobkyňou ukončil bezprostredne potom, ako sa o neplatnosti jej voľby do funkcie hlavného kontrolóra\ndozvedel. Odvolací súd poukázal na to, že faktický pracovný pomer vzniká v dôsledku takých vád\npracovnej zmluvy, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, nevzniká teda právnym úkonom platnej zmluvy, ale\nako dôsledok neplatnej pracovnej zmluvy. Mal za to, že ak na základne neplatnej pracovnej zmluvy bola\nzamestnancom už vykonaná práca, do minulosti tento vzťah treba vysporiadať tak, ako by bola pracovná\nzmluva platná, ale do budúcnosti po skončení prideľovania práce v akomkoľvek okamžiku treba hľadieť\nna pracovnú zmluvu ako neplatnú. Tento záver bolo potrebné podľa odvolacieho súdu aplikovať aj na\nprejednávanú vec, keďže skutkový stav zodpovedal práve faktickému pracovnému pomeru, na ktorý sa\naplikuje ochrana ustanovením § 17 Zákonníka práce. Takýto postup je vyjadrením zvýšenej ochrany\nzamestnanca v prípade neplatnosti právneho úkonu, v súdenej veci pracovnej zmluvy a práve korektným\nvysporiadaním právnym následkov predmetnej právnej situácie.\n2.3. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uviedol, že boli právne irelevantné,\nkeďže boli založené na predpoklade platnosti vzniku jej pracovného pomeru zo žalovaným. Skutočnosti\na argumenty žalobkyne neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, vzhľadom na\nsprávny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti pracovnej zmluvy žalobkyne.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka\") dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzuje z § 420 písm. f) a z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľka žiadala, aby najvyšší\nsúd rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s odvolacím súdom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľka namieta v súvislosti s nedostatkom riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa podľa nej nedostatočne vysporiadal s jej\nhmotnoprávnymi námietkami. Mala za to, že odvolací súd sa nezaoberal absenciou zákonného dôvodu\npre zánik funkcie hlavného kontrolóra podľa zákona o obecnom zriadení a SSP, nezohľadnil dvojaký\nvzťah, ktorým je funkcia hlavného kontrolóra charakteristická ako pracovnoprávny vzťah a vzťah funkčný.\nNeposúdil relevantnosť uznesenia o voľbe ako predpokladu pre výkon funkcie hlavného kontrolóra,\na dôsledkov od neho sa odvíjajúcich. Nevysporiadal sa s okolnosťami vzniku pracovného pomeru\nžalobkyne, nevzhliadol uznesenie o voľbe hlavného kontrolóra ako správny akt a obmedzil sa len na\nkonštatovanie neplatnosti pracovnej zmluvy. Dovolateľka poukázala na to, že odvolací súd neplatnosť\npracovnej zmluvy vyvodil nesprávne a izolované len optikou súkromnoprávnych inštitútov neplatnosti\npodľa Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že bolo potrebné zohľadniť predpoklad a\nokolnosti vzniku tohto pracovného pomeru, ktorý vznikol z roviny verejnoprávnej - t. j. z platného a\nsprávneho administratívneho aktu. Podľa dovolateľky sa odvolací súd zároveň nevysporiadal s otázkou,\nakým spôsobom a formou je potrebné ukončiť pracovnoprávny vzťah žalobkyne po tom, čo správny súd\n\nzrušil uznesenie obce o jej zvolení do funkcie kontrolórky. Súdy v základnom konaní nesprávne zamieňali\nstratu predpokladu u žalobkyne na výkon dohodnutej práce (výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm.\nd) bod 1 Zákonníka práce) a skončenie pracovného pomeru ex lege ( podľa § 18a ods. 11 v spojení s\n§ 18a ods. 8 písm. a) až g) zákona o obecnom zriadení). Dovolateľka uviedla, že žalovaná obec mala\nna základe súdneho rozhodnutia pristúpiť k najbližšiemu zákonom možnému spôsobu vysporiadania\nprávnej pozície žalobkyne a to prostredníctvom uplatnenia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1\npísm. d) bod. 1 Zákonníka práce pre nesplnenie predpokladov na výkon dohodnutej práce. Z uvedených\ndôvodov považovala odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné a arbitrárne.\n3.2. Za nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobkyňa\npovažovala posúdenie zániku, resp. trvania jej funkcie ako miestnej (hlavnej) kontrolórky. Dovolateľka\nmala za to, že v prípade zrušenia uznesenia o voľbe a zvolení hlavnej kontrolórky z dôvodu nezákonne\nstanoveného kvalifikačného predpokladu na požadované vzdelanie hlavného kontrolóra, nemôže byť\ndovolateľka postihovaná ako zamestnanec a slabšia strana, skončením pracovnoprávneho vzťahu\nžiadnym zo zákonných spôsobom foriem predvídaných Zákonníkom práce. Uviedla, že v rámci právnej\nistoty mal byť pracovný pomer skončený náležitým a zákonným spôsobom pre stratu predpokladu\nna výkon dohodnutého druhu práce podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 resp. 2 Zákonníka práce.\nPodľa dovolateľky sa pracovný pomer hlavného kontrolóra nezakladá voľbou, pričom voľba je len\npredpoklad uzatvorenia pracovného pomeru. Zánik predpokladu na výkon dohodnutého druhu práce\nnespôsobuje ipso facto skončenie pracovného pomeru. Poukázala na to, že problematika interpretácie\nkvalifikačného predpokladu kontrolóra (,,minimálne úplne stredné vzdelanie\") bola predmetom viacerých\nprotichodných rozhodnutí najvyššieho súdu SR, pričom do dnešného dňa nebolo vydané žiadne\nzjednocujúce stanovisko. Žalobkyňa uviedla, že nejednotnosť výkladu kvalifikačnej požiadavky založila\nzrušenie uznesenia o voľbe žalobkyne, v čoho dôsledku jej bolo ukončené vykonávanie funkcie hlavného\nkontrolóra a pracovná zmluva, a to mimo akéhokoľvek zákonom stanoveného spôsobu. Nesprávny\npostup vysporiadania pracovnoprávneho vzťahu žalovaného ako zamestnávateľa nemôže byť na\nujmu dobromyseľnému zamestnancovi (žalobkyni), ktorý žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani\nstanovenie kvalifikačných predpokladov pre funkciu hlavného kontrolóra, jeho voľbu, či ich zrušenie\nsúdnym rozhodnutím.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu vyjadril a žiadal, aby dovolací súd odmietol resp. zamietol podané dovolanie\nv celom rozsahu a zaviazal dovolateľku k náhrade trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") uznesením z 28.\nfebruára 2023 sp. zn. 7Cdo/60/2021 dovolanie žalobkyne odmietol a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd zopakoval záver odvolacieho súdu a konštatoval, že\nz oboch rozhodnutí súdov nižšej inštancie bolo zrejmé, z ktorých skutočnosti súdy vychádzali a ako\ndospeli k právnemu názoru, že pracovná zmluva je neplatná. Najvyšší súd mal za to, že súdy nižšej\ninštancie dostatočne posúdili pracovný pomer dovolateľky a svoje závery dostatočne odôvodnili. Pri\ndovolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia dovolací súd dovolanie odmietol, pretože pre\nnesformulovanie právnej otázky nebolo vymedzené prípustnými dovolacími dôvodmi. Konštatoval, že\naj keď dovolateľka formálne dovolanie odôvodnila nesprávnosťou právneho posúdenia, právnu otázku\nod vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá nebola v dovolacej praxi vyriešená,\nneformulovala. Dovolací súd mal za to, že dovolateľka len polemizovala s právnymi úvahami odvolacieho\nsúdu, spochybňovala ich a kritizovala, čo nezodpovedalo kritériu vymedzenia prístupnosti dovolania\ndovolacím súdom.\n6. Na základe sťažnosti žalobkyne Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd\") nálezom z\n07. septembra 2023 č. k. III ÚS 315/2023-31 rozhodol, že najvyšší súd uznesením z 28. februára 2023\nsp. zn. 7Cdo/60/2021 porušil základné právo žalobkyne na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyššiemu súdu uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 442,38 eur a zaplatiť ich\nprávnemu zástupcovi žalobkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6.1. Ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd len zopakoval záver odvolacieho súdu, že pre absenciu\nplatného zvolenia žalobkyne do funkcie jej nevznikol nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy, ktorá ak\nbola napriek tomu uzavretá, tak je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor\nso zákonom. Hoci z odôvodnení súdov v základnom konaní boli zrejmé úvahy, z ktorých bolo možné\n\npochopiť, ako dospeli k záverom o neplatnosti pracovnej zmluvy, nijako sa nevysporiadali s podstatnou\nargumentáciou žalobkyne. Ústavný súd uviedol, že ak súdy pracovnú zmluvu vyhodnotili ako absolútne\nneplatnú pre rozpor so zákonom z dôvodu, že správny súd zrušil uznesenie o zvolení do funkcie, mali sa\nvysporiadať s námietkou žalobkyne, že pre prezumpciu správnosti a platnosti správnych aktov v čase\nuzavretia pracovnej zmluvy existovalo platné a účinne uznesenie o zvolení do funkcie. S tým potom\nsúvisela aj námietka, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu treba posudzovať podľa okolností v\nčase uskutočnenia, čo vylučuje uzatvorenie pracovnej zmluvy v rozpore so zákonom. Podľa ústavného\nsúdu sa súdy v základnom konaní nevysporiadali ani s argumentáciou, že iba v prípade zákonom\nustanoveného dôvodu podľa § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení funkcia kontrolóra zanikne a\nlen spolu s takýmto zánikom funkcie zanikne automaticky podľa § 18a ods. 11 predmetného zákona\naj pracovný pomer. Preto bolo potrebné sa vysporiadať aj s tým, či súdy správne stotožnili pojmy\nzánik funkcie a skončenie pracovného pomeru a rozlišovali, že medzi žalobkyňou a mestskou časťou\nšlo nielen o funkčný, ale aj pracovnoprávny vzťah. Pre konštatáciu o dostatočnom a presvedčivom\nrozhodnutí súdov bolo podľa ústavného súdu potrebné, aby žalobkyňa dostala na túto racionálnu\nargumentáciu zrozumiteľné odpovede. Preto nebolo možné súhlasiť s najvyšším súdom, že rozhodnutia\nsúdov nižšej inštancie sú dostatočne odôvodnené a nebolo potrebné, aby odvolací súd reagoval na\nnámietky žalobkyne.\n6.2. Ústavný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou najvyššieho súdu, že žalobkyňa len polemizovala\ns právnymi názormi odvolacieho súdu a prosto ich spochybňovala. Žalobkyňa v dovolaní jasne a\nzreteľne uviedla, prečo nie je správne právne posúdenie súdov nižšej inštancie. Nesprávnosť žalobkyňa\njasne zadefinovala tým, že súdy sa vôbec nevysporiadali s tým, že do času zrušenia uznesenia\no zvolení bolo toto platné, účinné, vyvolalo zamýšľané právne účinky, a preto v čase uzatvorenia\nnebola pracovná zmluva v rozpore so zákonom, čo vylučuje jej absolútnu neplatnosť. Preto táto\nkritika nesprávnosti právneho záveru odvolacieho súdu bola dôvodne spolu s ostatnými predpokladmi\nprípustnosti dovolania súčasťou dovolacej argumentácie. Zároveň nebolo možné súhlasiť s najvyšším\nsúdom, že žalobkyňa právnu otázku neformulovala. Žalobkyňa sa najvyššieho súdu pýtala ,,Či zrušenie\nuznesenia zastupiteľstva o jej zvolení do funkcie kontrolóra je stratou predpokladu na výkon dohodnutej\npráce, pre ktorú s ňou žalovaný (mestská časť) musel skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa\n§ 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, a nie pre zánik jej funkcie zo zákonom nepredvídaného\nspôsobu\" Preto záver najvyššieho sudu, že žalobkyňa nesformulovala právnu otázku, len polemizovala\ns právnymi závermi súdom a kritizovala ich, bol formalistický a rozpore s dovolacou argumentáciou.\nÚlohou najvyššieho súdu bude, aby sformuloval jasné posúdenie toho, či a prečo sú právne závery\nodvolacieho súdu v rovine podústavného práva správne, keďže ich správnosť nemožno oprieť o žiadne\nz jeho predchádzajúcich rozhodnutí.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nktorý vyslovil v náleze z 07. septembra 2023 sp. zn. III ÚS 315/2023 (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.\nz. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov).\n8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1CSP), bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý\nvyslovil v náleze (§ 134 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.) dospel k záveru, že dovolanie\nje dôvodné.\n9. So zreteľom na povahu a účel dovolacieho konania dospel najvyšší súd k záveru, že v danej procesnej\nsituácii, ktorá nastala po náleze ústavného súdu, pre dosiahnutie zmyslu a podstaty jeho nálezu zo 07.\nseptembra 2023 sp. zn. III. ÚS 315/2023 prichádza v dovolacom konaní do úvahy len zrušenie dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu porušenia práva žalobkyne na spravodlivý proces\npodľa § 420 písm. f) CSP konaním odvolacieho súdu. Za danej situácie bude preto potrebné vysporiadať\nsa s podstatnou argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa prezumpcie správnosti a platnosti správnych\naktov v čase uzavretia pracovnej zmluvy, s námietkou ohľadom posudzovania absolútnej neplatnosti\nprávneho úkonu a s námietkami ohľadom stotožnenia pojmov zániku funkcie a skončenia pracovného\npomeru, tak ako je to uvedené v predmetnom náleze (bod 6.1). Najvyšší súd zároveň uvádza, že\nvzhľadom na závery ústavného súdu bude potrebné sa vysporiadať aj s právnym posúdením, ktoré\nnamietala žalobkyňa, keďže odvolací súd sa ním nezaoberal (bod 6.2).\n\n10. Vyššie uvedené vedie najvyšší súd k záveru, že v danej procesnej situácii, ktorá nastala po\nrozhodnutí ústavného súdu, pre dosiahnutie zmyslu a podstaty nálezu prichádza v dovolacom konaní\ndo úvahy len zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd preto\nrozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n11. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n12. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}