{"guid": "4c6a61c0-2186-4d79-83e3-3244eae91674:4731dbbf-d29c-4c58-930e-d5095a6a2aeb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.2", "spisova_znacka": "7Cdo/60/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/60/2021 z 28. 2. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 7Cdo/60/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.2", "identifikacne_cislo": "1316213361", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 315/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:534b7a09-300a-4272-8128-b3738a7f2058", "datum": "2023-09-07", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4731dbbf-d29c-4c58-930e-d5095a6a2aeb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/60/2021\n1316213361\n28. 02. 2023\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2023:1316213361.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Ing. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. 9, E.,\nzastúpená doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o, so sídlom Hlavná 25, Košice, IČO: 52\n651 258, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, so sídlom Novoveská č.\n17/A, Bratislava, IČO: 00 603 392, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 11Cpr/5/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 12. augusta 2020 sp. zn. 2CoPr/3/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalovanému priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 4. júla 2017 č. k. 11Cpr/5/201645 zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnej výške. Mal za\npreukázané, že pracovný pomer vznikol zvolením, vymenovaním obecným zastupiteľstvom, špecifickým\nspôsobom, ktorý upravuje zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení (ďalej aj ,,zákon o obecnom\nzriadení\"). Uviedol, že v tomto prípade je zákon o obecnom zriadení lex specialis voči Zákonníku práce\na v prejednávanom prípade nedošlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru tak, ako to má na\nmysli ustanovenie § 68 Zákonníka práce. Preto sa podľa neho žalobkyňa nemohla ani domáhať určenia\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zákonná úprava jej dávala možnosť sa domáhať\nv správnom konaní určenia podľa ustanovenia § 337 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej aj „SSP\"), že jej funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá, nie však určenia, že okamžité\nskončenie pracovného pomeru je neplatné. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade zrušenia\nuznesenia zastupiteľstva, ktorým bola žalobkyňa zvolená za miestneho kontrolóra a ktorým bol starosta\npoverený, aby s ňou uzatvoril pracovnú zmluvu (a to, že tieto uznesenia boli právoplatne zrušené\nrozhodnutím súdu nebolo sporné), starosta nebol oprávnený uzatvoriť s ňou pracovnú zmluvu. Súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že pracovná zmluva č. XX/XXXX, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje nároky,\nje neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2, 3 Zákonníka práce.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd\") rozsudkom z 12. augusta 2020 sp zn. 2CoPr/3/2020\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a\ndovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1 Jedným z predpokladov pre výkon funkcie hlavného kontrolóra v zmysle § 18a zákona o obecnom\nzriadení, je jeho zvolenie do funkcie hlavného kontrolóra s tým, že všetky predpoklady pre výkon funkcie\nmusí hlavný kontrolór obce spĺňať po celý čas výkonu tejto funkcie. Pracovný pomer hlavného kontrolóra\nobce má svoje špecifikum, keď jeho založenie pracovnou zmluvou je nárokom osoby, ktorá bola do\nfunkcie hlavného kontrolóra obce zvolená voľbou obecným zastupiteľstvom. V prejednávanej veci podľa\nodvolacieho súdu žalobkyňa musela byť najprv platne zvolená Miestnym zastupiteľstvom Mestskej\n\nčasti - Devínska Nová Ves a až následne došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy s obcou (Mestskou\nčasťou Bratislava - Devínska Nová Ves), pretože hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na\nuzavretie pracovnej zmluvy s obcou. V predmetnej veci bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bol schválený\nnávrh na vyhlásenie voľby miestneho kontrolóra, ako aj uznesenie o zvolení žalobkyne do funkcie\nmiestnej (hlavnej) kontrolórky zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2016, č. k.\n6S/264/2014 - 49, právoplatného dňa 07.06.2016. Podľa odvolacieho súdu tento skutkový stav potom\nznamená, že pokiaľ absentuje voľba žalobkyne do funkcie hlavného kontrolóra, nemohol žalobkyni\nvzniknúť ani nárok na uzavretie pracovnej zmluvy druh práce hlavný kontrolór. Ak bola so žalobkyňou\nuzatvorená pracovná zmluva na druh práce hlavného kontrolóra bol tento postup v rozpore zo zákonom\no obecnom zriadení. Pre posúdenie platnosti uzavretia pracovnej zmluvy žalobkyne so žalovaným\nbolo potrebné podľa odvolacieho súdu subsidiárne použiť ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce,\nv zmysle ktorého, ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy\nupravené Zákonníkom práce všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd následne\nkonštatoval, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka je pracovná zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným\nneplatný právny úkon, pretože svojim obsahom odporuje zákonu o obecnom zriadení (žalobkyňa nebola\nplatne zvolená do funkcie hlavného kontrolóra, čo je podmienkou uzatvorenia pracovnej zmluvy).\n2.2 Odvolací súd mal za to, že na základe absolútne neplatnej pracovnej zmluvy žalobkyne so žalovaným\nnemohol vzniknúť ani pracovný pomer a neexistujúci pracovný pomer nie je ani možno skončiť právnym\núkonom vyvolávajúcim právne účinky skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa síce kvalifikovala úkon\nžalovaného vyjadrený v liste zo dňa 08.06.2016, ktorým jej oznámil zánik funkcie hlavného kontrolóra,\nza úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak vzhľadom na to, že jej pracovný pomer\nbez platnej voľby nemohol platne vzniknúť, nebol platným právnym úkonom a následne s úkonom\nžalovaného zo dňa 08.06.2016 nemohli byť spojené ani účinky skončenia pracovného pomeru. Odvolací\nsúd uviedol, že list žalovaného zo dňa 08.06.2016 nebolo možné považovať za jeden zo spôsobov\nskončenia pracovného pomeru. Predmetný list bol podľa obsahu len vyjadrením názoru žalovaného\nna neexistenciu pracovného pomeru žalobkyne. Žalovaný pracovný pomer so žalobkyňou ukončil\nbezprostredne potom, ako sa o neplatnosti jej voľby do funkcie hlavného kontrolóra dozvedel. Odvolací\nsúd poukázal na to, že faktický pracovný pomer vzniká v dôsledku takých vád pracovnej zmluvy, ktoré\nspôsobujú jej neplatnosť, nevzniká teda právnym úkonom platnej zmluvy, ale ako dôsledok neplatnej\npracovnej zmluvy. Mal za to, že ak na základne neplatnej pracovnej zmluvy bola zamestnancom už\nvykonaná práca, do minulosti tento vzťah treba vysporiadať tak, ako by bola pracovná zmluva platná, ale\ndo budúcnosti po skončení prideľovania práce v akomkoľvek okamžiku treba hľadieť na pracovnú zmluvu\nako neplatnú. Tento záver bolo potrebné podľa odvolacieho súdu aplikovať aj na prejednávanú vec,\nkeďže skutkový stav zodpovedal práve faktickému pracovnému pomeru, na ktorý sa aplikuje ochrana\nustanovením § 17 Zákonníka práce. Takýto postup je vyjadrením zvýšenej ochrany zamestnanca v\nprípade neplatnosti právneho úkonu, v súdenej veci pracovnej zmluvy a práve korektným vysporiadaním\nprávnym následkov predmetnej právnej situácie.\n2.3 Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uviedol, že boli právne irelevantné, keďže\nboli založené na predpoklade platnosti vzniku jej pracovného pomeru zo žalovaným. Skutočnosti a\nargumenty žalobkyne neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, vzhľadom na\nsprávny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti pracovnej zmluvy žalobkyne.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka\") dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzuje z § 420 písm. f) a z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľka žiadala, aby najvyšší\nsúd rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s odvolacím súdom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n3.1 Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľka namieta v súvislosti s nedostatkom riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa podľa nej nedostatočne vysporiadal s jej\nhmotnoprávnymi námietkami. Mala za to, že odvolací súd sa nezaoberal absenciou zákonného dôvodu\npre zánik funkcie hlavného kontrolóra podľa zákona o obecnom zriadení a SSP, nezohľadnil dvojaký\nvzťah, ktorým je funkcia hlavného kontrolóra charakteristická ako pracovnoprávny vzťah a vzťah funkčný.\nNeposúdil relevantnosť uznesenia o voľbe ako predpokladu pre výkon funkcie hlavného kontrolóra,\na dôsledkov od neho sa odvíjajúcich. Nevysporiadal sa s okolnosťami vzniku pracovného pomeru\nžalobkyne, nevzhliadol uznesenie o voľbe hlavného kontrolóra ako správny akt a obmedzil sa len na\nkonštatovanie neplatnosti pracovnej zmluvy. Dovolateľka poukázala na to, že odvolací súd neplatnosť\npracovnej zmluvy vyvodil nesprávne a izolované len optikou súkromnoprávnych inštitútov neplatnosti\n\npodľa Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že bolo potrebné zohľadniť predpoklad a\nokolnosti vzniku tohto pracovného pomeru, ktorý vznikol z roviny verejnoprávnej - t. j. z platného a\nsprávneho administratívneho aktu. Podľa dovolateľky sa odvolací súd zároveň nevysporiadal s otázkou,\nakým spôsobom a formou je potrebné ukončiť pracovnoprávny vzťah žalobkyne po tom, čo správny súd\nzrušil uznesenie obce o jej zvolení do funkcie kontrolórky. Súdy v základnom konaní nesprávne zamieňali\nstratu predpokladu u žalobkyne na výkon dohodnutej práce (výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm.\nd) bod 1 Zákonníka práce) a skončenie pracovného pomeru ex lege ( podľa § 18a ods. 11 v spojení s\n§ 18a ods. 8 písm. a) až g) zákona o obecnom zriadení). Dovolateľka uviedla, že žalovaná obec mala\nna základe súdneho rozhodnutia pristúpiť k najbližšiemu zákonom možnému spôsobu vysporiadania\nprávnej pozície žalobkyne a to prostredníctvom uplatnenia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1\npísm. d) bod. 1 Zákonníka práce pre nesplnenie predpokladov na výkon dohodnutej práce. Z uvedených\ndôvodov považovala odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné a arbitrárne.\n3.2 Za nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobkyňa\npovažovala posúdenie zániku, resp. trvania jej funkcie ako miestnej (hlavnej) kontrolórky. Dovolateľka\nmala za to, že v prípade zrušenia uznesenia o voľbe a zvolení hlavnej kontrolórky z dôvodu nezákonne\nstanoveného kvalifikačného predpokladu na požadované vzdelanie hlavného kontrolóra, nemôže byť\ndovolateľka postihovaná ako zamestnanec a slabšia strana, skončením pracovnoprávneho vzťahu\nžiadnym zo zákonných spôsobom foriem predvídaných Zákonníkom práce. Uviedla, že v rámci právnej\nistoty mal byť pracovný pomer skončený náležitým a zákonným spôsobom pre stratu predpokladu\nna výkon dohodnutého druhu práce podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 resp. 2 Zákonníka práce.\nPodľa dovolateľky sa pracovný pomer hlavného kontrolóra nezakladá voľbou, pričom voľba je len\npredpoklad uzatvorenia pracovného pomeru. Zánik predpokladu na výkon dohodnutého druhu práce\nnespôsobuje ipso facto skončenie pracovného pomeru. Poukázala na to, že problematika interpretácie\nkvalifikačného predpokladu kontrolóra (,,minimálne úplne stredné vzdelanie\") bola predmetom viacerých\nprotichodných rozhodnutí najvyššieho súdu SR, pričom do dnešného dňa nebolo vydané žiadne\nzjednocujúce stanovisko. Žalobkyňa uviedla, že nejednotnosť výkladu kvalifikačnej požiadavky založila\nzrušenie uznesenia o voľbe žalobkyne, v čoho dôsledku jej bolo ukončené vykonávanie funkcie hlavného\nkontrolóra a pracovná zmluva, a to mimo akéhokoľvek zákonom stanoveného spôsobu. Nesprávny\npostup vysporiadania pracovnoprávneho vzťahu žalovaného ako zamestnávateľa nemôže byť na\nujmu dobromyseľnému zamestnancovi (žalobkyni), ktorý žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani\nstanovenie kvalifikačných predpokladov pre funkciu hlavného kontrolóra, jeho voľbu, či ich zrušenie\nsúdnym rozhodnutím.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu vyjadril a žiadal, aby dovolací súd odmietol resp. zamietol podané dovolanie\nv celom rozsahu a zaviazal dovolateľku k náhrade trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené ďalšie\npodmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania\n(§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n6. Dovolateľka porušenie práva na spravodlivý proces videla v nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nrozsudku s tým, že sa odvolací súd nevysporiadal s jej hmotnoprávnymi námietkami, čo malo za\nnásledok arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia.\n7. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej\nvade zmätočnosti.\n8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\n\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n9. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu,\nrozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie. Z odôvodnenia rozhodnutí nižších inštancií je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností\na dôkazov vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a\naké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Z rozhodnutia oboch súdov vyplýva, na základe akých\nskutočností dospeli k záveru, že pracovná zmluva je neplatná (bod 15 - 16 napadnutého rozhodnutia).\nOdvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu,\njeho postup vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie nemožno považovať\nza neodôvodnený, pričom odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má všetky náležitosti v zmysle §\n393 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05). Za vadu zmätočnosti nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom.\n10. K námietke dovolateľky vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dovolací súd poukazuje\nna to, že tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, v zásade nemožno\nprávne kvalifikovať ako dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, pokiaľ nedosahujú intenzitu\nnepreskúmateľnosti, t.j. takú vadu, ktorá neumožňuje dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospel\nsúd nižšieho stupňa k svojmu záveru. Dovolateľka namietala nesprávnu aplikáciu práva, keď mala\nza to, že súdy dospeli k nesprávnym právnym záverom ohľadom zániku jej pracovného pomeru na\nfunkcii hlavného kontrolóra. Podľa názoru dovolacieho súdu, súdy pracovný pomer žalobkyne odôvodnili\nústavne konformným spôsobom, t. j. dostatočne a relevantne, umožňujúc dovolaciemu súdu pochopiť\nspôsob, akým dospeli k svojmu záveru. Súdy dostačujúco odôvodnili, prečo dospeli k záveru, že\npredmetná zmluva je absolútne neplatná, a to s poukazom na to, že pokiaľ absentovala voľba žalobkyne\ndo funkcie hlavného kontrolóra na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 22.\napríla 2016, č. k. 6S/264/2014 - 49, právoplatného dňa 07.06.2016 č. k., nemohol žalobkyni vzniknúť ani\nnárok na uzavretie pracovnej zmluvy na druh práce hlavný kontrolór. Ak bola so žalobkyňou uzatvorená\npracovná zmluva na druh práce hlavného kontrolóra bol tento postup v rozpore zo zákonom o obecnom\nzriadení a preto bolo potrebné túto pracovnú zmluvu považovať za absolútne neplatnú.\n11. Zhrnúc uvedené nie je dovolacia námietka dovolateľky o porušení § 420 písm. f) CSP tým, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, opodstatnená. So zreteľom na uvedené\ndovolací súd dovolanie žalobkyne v tejto časti odmietol (§ 447 písm. c) CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n12. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n\n13. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka\nhmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na\naplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na\njej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods.\n1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ\nprávnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno § 421 CSP ju podradí.\n14. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania\nprijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Výsledok\nposúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí (konkretizuje),\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. l písm. b) CSP). Sama\npolemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho\nrozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b) CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 2Cdo/203/2016, 2Cdo/54/2018, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).\n15. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nevymedzí\nprávnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, dovolací súd\nnemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade\nnemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku mal\ndovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Tiež v prípade\nabsencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v\nsúvislosti s tým „suplovať\" aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa);\nv opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum,\npriečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania\nzvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S.,\nBaricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,\nPraha: C. H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/14/2018, 2Cdo/167/2017,\n3Cdo/28/2017, 5Cdo/13/2018, 7Cdo/114/2018, 8Cdo/78/2017).\n16. Dovolateľka videla uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP v tom, že odvolací\nsúd (zhodne so súdom prvej inštancie) dospel k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom posúdenia\nzániku, resp. trvania jej funkcie ako miestnej (hlavnej) kontrolórky a ohľadom posúdenia platnosti\npracovnej zmluvy. Súdy nižších inštancií uzavreli, že pracovná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou\na žalovaným je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojim obsahom odporuje\nzákonu o obecnom zriadení (žalobkyňa nebola platne zvolená do funkcie hlavného kontrolóra, čo je\npodmienkou uzatvorenia pracovnej zmluvy). Uvedený záver podľa dovolacieho súdu bol výsledkom\nprocesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli\nnajavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov odvolací súd viedli k prijatiu\nrozhodnutia o zamietnutí žaloby žalobkyne. Dovolateľka s týmto právnym názorom nesúhlasila, pričom\nargumentovala že ,,v prípade zrušenia uznesenia o voľbe a zvolení hlavnej kontrolórky z dôvodu\nnezákonne stanoveného kvalifikačného predpokladu na požadované vzdelanie hlavného kontrolóra,\nnemôže byť dovolateľka postihovaná ako zamestnanec a slabšia strana, skončením pracovnoprávneho\nvzťahu žiadnym zo zákonných spôsobom foriem predvídaných Zákonníkom práce. Uviedla, že v\nrámci právnej istoty mal byť pracovný pomer skončený náležitým a zákonným spôsobom pre stratu\npredpokladu na výkon dohodnutého druhu práce podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 resp. 2 Zákonníka\npráce. Nesprávny postup vysporiadania pracovnoprávneho vzťahu žalovaného ako zamestnávateľa\nnemôže byť na ujmu dobromyseľnému zamestnancovi (žalobkyni), ktorý žiadnym spôsobom nemohol\novplyvniť ani stanovenie kvalifikačných predpokladov pre funkciu hlavného kontrolóra, jeho voľbu, či\nich zrušenie súdnym rozhodnutím.\" V kontexte uvedeného vychádzajúc z obsahu dovolania i keď\n\nžalobkyňa dovolanie formálne odôvodňuje nesprávnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom\nv zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, právnu otázku zásadného významu, od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,\nneformuluje. Všeobecne len uvádza, že podľa jej názoru nebola ešte v judikatúre najvyššieho súdu\nriešená otázka ,,zániku funkcie hlavného kontrolóra\" a otázka ,,určenia kvalifikačných predpokladov na\nfunkciu hlavného kontrolóra.\" Z obsahu dovolania žalobkyne možno vyvodiť, že nesúhlasí s logickými\núvahami a skutkovými závermi odvolacieho súdu a s vyhodnotením zistených skutkových okolností. Ako\nbolo už uvedené vyššie, len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia\ndôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP a § 432 ods. 2 CSP. Absenciu uvedeného\npovažuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania pre neprípustnosť.\n17. Nad rámec dovolací súd uvádza, že žalobkyni zanikla funkcia hlavnej kontrolórky v nadväznosti na\nrozhodnutie správneho súdu. Otázky zániku, resp. trvania funkcie žalobkyne ako hlavnej kontrolórky\nnemôžu byť predmetom dovolania, keďže tieto otázky patria do právomoci správneho, nie civilného\nsúdnictva. Súdy v základnom konaní boli viazané závermi správneho súdu a práve otázka zániku\nfunkcie žalobkyne bola právoplatne vyriešené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2016,\nč. k. 6S/264/2014 - 49. V rámci dovolania žalobkyňa poukázala aj na nesprávne právne posúdenie\nvo vzťahu k posudzovaniu platnosti pracovnej zmluvy hlavného kontrolóra po zrušení uznesenia\no zvolení. K uvedenému dovolací súd uvádza, že súdy v základnom konaní postupovali správne\nkeď posúdili pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným ako\nzamestnávateľom ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko\npredmetná pracovná zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom o obecnom zriadení. V zmysle §\n18a ods. 6 zákona o obecnom zriadení ,,hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie\npracovnej zmluvy s obcou\". Pracovný pomer žalobkyne mal svoje špecifikum, keď jeho založenie\npracovnou zmluvou bolo nárokom žalobkyne, ktorá bola do funkcie hlavného kontrolóra obce zvolená\nvoľbou obecným zastupiteľstvom. V predmetnej veci bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bol schválený\nnávrh na vyhlásenie voľby miestneho kontrolóra, ako aj uznesenie o zvolení žalobkyne do funkcie\nmiestnej (hlavnej) kontrolórky zrušené rozsudkom v správnom konaní. Dovolací súd uvádza, že pokiaľ\nabsentuje voľba žalobkyne do funkcie hlavného kontrolóra, nemohol žalobkyni vzniknúť ani nárok na\nuzavretie pracovnej zmluvy na druh práce hlavný kontrolór.\n18. Podľa § 447 písm. f/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až\n§ 435 CSP.\n19. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd uzatvára, že dovolanie žalobkyne ako neprípustné\nodmietol v časti nedôvodne namietanej existencia procesnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP podľa\n§ 447 písm. c) CSP a vo zvyšnej časti pre nevymedzenie právnej otázky relevantnej z hľadiska § 421\nods. 1 písm. b) CSP podľa § 447 písm. f) CSP.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku žalovaného na náhradu trov konania o\ndovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 315/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:534b7a09-300a-4272-8128-b3738a7f2058", "datum": "2023-09-07", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoPr/3/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}