{"guid": "ecba0ff5-43b6-4b0e-b406-0631bf4d589a:c60ce419-8852-4de7-a4f4-9817c1858a4f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1216208994.1", "spisova_znacka": "1Cdo/27/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/27/2022 z 25. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2023, sp. zn. 1Cdo/27/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:1216208994.1", "identifikacne_cislo": "1216208994", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2023-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-4", "nazov": "§ 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-12.odsek-6", "nazov": "§ 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-12.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-5", "nazov": "§ 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. k) zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/527#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-10", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-11", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-12", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-16", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-17", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-19", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c60ce419-8852-4de7-a4f4-9817c1858a4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1216208994.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1216208994.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1216208994.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/27/2022\n1216208994\n25. 10. 2023\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2023:1216208994.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: M. U., narodená XX. U. XXXX, S. X, C., zastúpenej\nMgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou so sídlom Rožňavská 22, Bratislava, IČO: 40 476 332, proti\nžalovaným: 1/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233\n935, zastúpený spoločnosťou PETKOV & Co s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430\n742, 2/ Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854\n140 (po právnom predchodcovi: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916),\n3/ Z.. Z. E., narodený XX.A. XXXX, S. XX, C., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/95/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 18. decembra 2019, č. k. 15Co/302/2017-229, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. decembra 2019, sp. zn. 15Co/302/2017 z r u š u j e a vec\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24.03.2017, č. k. 50 C\n95/2016-155, žalobu zamietol a žalovaným v 1. až v 3. rade priznal náhradu trov konania vo výške\n100 %. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia\nneplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby, konanej dňa 06.04.2016 v Bratislave, s miestom konania\nHotel a Ubytovňa Prim**, Bratislava, Stará Vajnorská č. 37, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené\nv LV č. XXXX pre okres C. P., Obec C.-Z.. Č.. S. C., katastrálne územie S. C. ako byt č. XX na X. p.\nbytového domu so súpisným č. XXXXX, vchod S. Č.. X, postavený na parcele registra „C“ č. XXXX/XXzastavané plochy a nádvoria vo výmere 791 m2, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 4818/522153, nie je\ndôvodná. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. l písm. a), § 10 ods. l, § 11 ods. l, ods. 4, § 12 ods. 6, §\n16 ods. l, § 17 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 19 ods. l písm. a), k), § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.\nz. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch\na notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných\ndražbách“), § 4 ods. l, § 7 ods. l, § 18 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 7 ods. l nariadenia vlády\nSlovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov, a vykonané\ndokazovanie vyvodil, že žalobkyňa v dobrovoľnej dražbe vystupovala ako záložný dlžník, navrhovateľom\ndražby a záložným veriteľom bol žalovaný 2/, dražobníkom bol žalovaný 1/, vydražiteľom sa stal žalovaný\n3/. V konaní zostalo nepochybné, že na predmetnú nehnuteľnosť bola dňa 09.12.2015 vykonaná\nneúspešne prvá dražba. Dňa 01.03.2016 žalovaný 1/ vyhotovil oznámenie o opakovanej dobrovoľnej\ndražbe č. DU-POS DD 93a/2015 dražiteľa - DUPOS dražobná, spol. s r.o. a navrhovateľa dražby OTP Banka Slovensko, a.s., s miestom konania dražby Hotel a Ubytovňa Prim **, Stará Vajnorská 37,\n832 18 Bratislava, zasadacia miestnosť. Žalovaný 1/ oznámenie doručoval poštou Magistrátu hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislavy listom zo 07.03.2016, ktoré prevzal Magistrát hlavného mesta\nSlovenskej republiky dňa 13.03.2016; doručoval ho dňa 11.03.2016 aj Miestnemu úradu v Podunajských\n\nBiskupiciach listom z 07.03.2016 a podľa oznámenia Miestneho úradu Podunajské Biskupice predmetné\noznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli v čase od 14.03.2016 do 06.04.2016. Miestom konania\ndražby v oznámení o opakovanej dražbe boli uvedené priestory „Hotel a ubytovňa Prim“ na adrese Stará\nVajnorská 37, Bratislava, avšak v Obchodnom vestníku č. 48/2016 bolo uvedené miesto konania dražby\niné (opakovaná dražba sa uskutoční v Hoteli 21, Nerudova 8, Bratislava); skutočným miestom konania\ndražby boli priestory Hotel a Ubytovňa Prim **, Stará Vajnorská 37, Bratislava, zasadacia miestnosť,\nčo vyplýva aj z Notárskej zápisnice N 214/2016, NCRIs 12200/2016. Obdobne bolo iné miesto konania\ndražby nesprávne uvedené aj v Obchodnom vestníku č. 68/2016, kde bolo zverejnené oznámenie o\nvýsledku opakovanej dražby č. DU-POS DD 93a/2015.\n1.1. Súd prvej inštancie žalobu posúdil ako nedôvodnú najmä s poukazom na nesplnenie podmienky\nstanovenej § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorej žalobkyňa nepreukázala, že\nbola dotknutá na svojich právach. Predmet dražby bol vydražený za vyššiu hodnotu ako bolo najnižšie\npodanie. Skutočnosť, že v Obchodnom vestníku bolo uverejnené iné miesto dražby, súd vyhodnotil ako\nokolnosť nemajúcu povahu v zásahu do práv žalobkyne, nakoľko dražby sa zúčastnilo 11 dražiteľov.\nNedošlo preto v danom prípade k príčinnej súvislosti medzi porušením ustanovenia § 17 ods. 1 písm.\nb) v spojení s § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalobkyne,\npretože žalobkyni žiadna ujma nevznikla. Žalobkyňa o mieste dražby vedomosť mala aj reálnu možnosť\ninformovať o mieste dražby potencionálneho záujemcu o predmetný byt Q. H., ktorý so žalobkyňou\nuzatváral zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy pred konaním dražby. Žalobkyňa iné konkrétne porušenia\nzákona o dražbách netvrdila, len z opatrnosti žiadala predložiť ďalšie listiny z dražobného spisu, a\npreto súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého dražobného\nspisu jednak z dôvodu hospodárnosti konania, keďže neboli jej práva dotknuté, a jednak z dôvodu, že\npred podaním žaloby sa žalobkyňa oboznámila s podstatnou časťou dražobného spisu a iné konkrétne\ndôvody neplatnosti opakovanej dražby konanej dňa 06.04.2016 neuviedla.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd\nprvej inštancie žalobu zamietol, potvrdil. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách\nkonania zmenil tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu\n100% a žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu\n100%. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku ako vecne a právne správnymi a skonštatoval, že\nsúd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na\nzistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného\ndokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v\nnapadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil. V procesnom postupe súdu prvej inštancie neboli zistené\nžiadne vady, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.\nAj podľa právneho názoru odvolacieho súdu nesprávne uvedenie miesta konania dražby, vzhľadom na\nvšetky uvádzané rozhodujúce právne skutočnosti, neodôvodňovalo také závažné porušenie zákona o\ndobrovoľných dražbách, ktoré by malo majúce za následok jej neplatnosť. Žalobkyni ujma nevznikla a\nnie je tak daná ani príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom\nujmy na jej právach.\n2.1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, majúci aj charakter\nsúvisiaceho výroku zmenil tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom\nprvej inštancie každému v rozsahu 100 %, keďže u nich nejde o nerozlučné spoločenstvo podľa § 388\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“).\nSúd prvej inštancie pochybil, keď v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nerozhodol najprv o nároku;\ntoto pochybenie odvolací súd napravil predmetným rozhodnutím. Žalovaným 1/ až 3/ úspešným aj v\nodvolacom konaní odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu\n100 % v nadväznosti na ustanovenie § 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C. s. p.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť odvodzovala z § 420 písm. f) C. s. p.\n4. Dovolateľka zastáva názor, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podľa jej názoru riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia,\nzákaz svojvoľného postupu súdu, ako súčasti obsahu základného práva na spravodlivý proces, boli\nporušené. Dovolateľka má za to, že zverejnením dvoch rôznych adries konania dražby dražobník porušil\n\nustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na ust. § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách,\nčím došlo k naplneniu ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a súčasne tým\nspôsobil dotknutie na právach vlastníka predmetu dražby a to tým, že porušením vyššie citovaných\nustanovení zákona o dobrovoľných dražbách znemožnil prípadnú väčšiu účasť potenciálnych záujemcov\no predmet dražby, ako aj účasť konkrétneho záujemcu o vydraženie predmetu dražby za cenu vyššiu\nako bola dosiahnutá vydražením. Dovolateľka zastáva názor, že sa nejedná o formálne, či nepodstatné\nporušenie zákona o dobrovoľných dražbách žalovaným 1/, ale o porušenie neodpustiteľnej podmienky\noznačenia miesta dražby vyžadovanej znením zákona o dobrovoľných dražbách a ide o rozhodujúcu\nskutočnosť, kam sa majú prípadní účastníci dražby dostaviť. Dovolateľka namieta, že súd nevykonal\ndôkazy, ktoré navrhovala, teda že súd nezaviazal žalovaného 1/ k predloženiu celého dražobného\nspisu k uskutočnenej dražbe a ani výsluch svedka Q. H., čo podstatne mohlo pomôcť žalobcovi na\nunesenie dôkazného bremena a k preukázaniu jeho tvrdení, pričom ani súd prvej inštancie a ani\nodvolací súd sa nezaoberali vysvetlením, z akého dôvodu okrem hospodárnosti, tieto dôkazy nevykonali.\nDovolateľka tiež tvrdí, že postupom súdov došlo k porušeniu jej základného práva i v otázke vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, ako\naj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces vidí dovolateľka tiež\nv nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností dovolateľka\nnavrhuje, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vrátil vec na ďalšie konanie\nalternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, že žalobe dovolateľky vyhovie v\nplnom rozsahu a prizná dovolateľke právo na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie,\nodvolacím súdom a dovolacím súdom v rozsahu 100%.\n5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť a žiadal priznať mu voči dovolateľke\nprávo na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že považuje napadnutý rozsudok\nza vecne správny, pričom v ňom nevzhliada existenciu v dovolaní uvádzaného dôvodu prípustnosti\ndovolania.\n6. Právny nástupca žalovaného 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že súd postupoval podľa ust. § 387\nods. 2 a ods. 3 C. s. p., na základe čoho považuje dovolanie v celom rozsahu za nedôvodné a žiada,\naby dovolací súd dovolanie v celom rozsahu odmietol.\n7. Žalovaný 3/ k dovolaniu uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu sa stotožnil\na preto navrhuje dovolaciemu súdu, aby dovolanie v celom rozsahu zamietol.\n8. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n9. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu okrem iného vyplýva, že doterajší pojem „odňatie možnosti\nkonať pred súdom“ sa nahradil terminologicky správnym pojmom „právo na spravodlivý proces“, ktorého\nobsahové znaky vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky.\n10. Judikatúrou konkretizovaný obsah práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) je\nveľmi pestrý. Procesné elementy tohto práva zdôrazňujú „stanovený postup“, teda dodržanie procesných\npravidiel v konaní ako celku pred všeobecným súdom. Nezávislosť jeho rozhodovania sa uskutočňuje\nv ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Jedným z takýchto princípov,\npredstavujúcim súčasť práva na riadny proces, vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní, je i povinnosť súdu\nsvoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 a 3 CSP. Z odôvodnenia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej\na právnymi závermi na strane druhej. V prípade, kedy sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade\ns vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia nevyplývajú, alebo ignorujú kogentnú normu, či popierajú všeobecne akceptované chápanie\n\ndotknutého právneho inštitútu, treba také rozhodnutie považovať za stojace v rozpore s čl. 46 ods. 1\nústavy, ako i čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Porušenie práva na spravodlivý (riadny) proces nie je však možné vykladať tak, že by sa dovolateľovi\ngarantoval úspech v konaní, či sa zaručovalo právo na rozhodnutie zodpovedajúce jeho predstavám.\nObsahom tohto ústavou a dohovorom zaručeného práva je zaistenie práva na spravodlivé (riadne) súdne\nkonanie, v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii\nústavných princípov. Okolnosť, že dovolateľ so závermi či názormi odvolacieho súdu nesúhlasí, nemôže\nsama osebe založiť dôvodnosť dovolania.\n12. Pojem „právo na spravodlivý proces“ teda podľa názoru najvyššieho súdu zahŕňa nielen\n„postup súdu“ ako jeho „faktickú“ činnosť, ale (najmä) aj nesprávne súdne rozhodnutie, v dôsledku\nktorého nemohol účastník konania (dovolateľ) uplatniť svoje práva pred okresným i krajským súdom.\nPredovšetkým súdnym rozhodnutím je takmer výlučne determinované právo na spravodlivý proces, lebo\nním sa súdne konanie ako celok končí. Niet preto žiadneho dôvodu pre všeobecný záver, že by malo\nbyť z tohto pojmu (právo na spravodlivý proces) vylučované rozhodnutie súdu, ktorým sa završuje (resp.\nkončí) celé konanie (porov. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 105/06, III. ÚS\n330/2013 a pod.).\n13. Podľa posledne citovaného nálezu ústavného súdu (III. ÚS 330/2013) súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré odborne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom žiadanej súdnej ochrany. Otázku,\nči súd splnil svoju povinnosť riadne a právne správne odôvodniť svoje rozhodnutie, možno posúdiť len\nso zreteľom na okolnosti prípadu.\n14. Podľa tohto výkladu nie je - logicky vzaté - prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP závislá\nna jeho dôvodnosti, totiž až na tom, keď „vyjde najavo“ (ne)správnosť dovolateľovho tvrdenia o existencii\ndôvodu zmätočnosti vo forme porušenia práva na spravodlivý proces. To však môže vyjsť najavo iba\nvtedy (či až vtedy), ak dovolací súd vecne preskúma tvrdenie dovolateľa o porušení tohto práva, o\ntvrdenom dôvode porušenia práva na spravodlivý proces vydá svoje fiktívne rozhodnutie, ktorým buď\ndovolanie rozsudkom zamietne (vtedy je dovolanie neprípustné), ak je napadnuté rozhodnutie správne,\nalebo napadnuté rozhodnutie zruší (vtedy je dovolanie prípustné a zároveň aj dôvodné).\n15. Prípustnosť dovolania však dovolací súd musí skúmať skôr, než sa pustí do meritórneho (vecného)\nprejednávania dovolacích dôvodov. Už z toho vyplýva, že dovolací súd nemôže prípustnosť dovolania\nposudzovať podľa výsledku vecného prejednania dovolania (jeho dôvodov). Rovnako nie je logické, aby\ndovolací súd uznesením odmietol dovolanie ako neprípustné z dôvodu, že podľa jeho názoru nejde\no porušenie práva na spravodlivý proces, alebo preto, že nie je opodstatnený iný dovolací dôvod. Vo\nvšetkých týchto prípadoch (fázach konania) nejde totiž už o prípustnosť, ale o dôvodnosť dovolania a\nobsah i forma rozhodnutia dovolacieho súdu sa musí riadiť ustanovením § 448 a § 449 CSP.\n16. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v\nktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba považovať\naj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), keď súdom\nprijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov\na teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak\nv ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak\nargumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako\ncelok je nepresvedčivé.\n\n16. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n17. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n17. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n18. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n19. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, publikovaného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu\ntreba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke,\nod riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť\nodôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania.\n20. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových\nzáverov absentuje určitá časť skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne - alebo tým skôr\n\n- pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu odvolací súd náležitým spôsobom v celom\nsúhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, žeby dostatočným spôsobom odôvodnil\nich bezvýznamnosť, či irelevantnosť (4Cdo/102/2017). Pokiaľ takto odvolací súd postupoval aj v\nprejednávanej veci, dopustil sa svojvôle zakázanej preň v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a\nzaložil tým nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia a v dôsledku toho aj jeho protiústavnosť.\n21. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho-ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie,\nktoré vedú k nezákonnosti ale hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s\npožadovaným účelom súdneho konania, ale aj tiež so zásadami spravodlivého procesu.\n22. Z výroku rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie v zamietajúcej časti potvrdil a zmenil v časti trov konania. Podstata odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu je uvedená v bode 10.4. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd mal za to,\nže nesprávnym uvedeným miesta konania dražby neodôvodňovalo také závažné porušenie zákona\no dobrovoľných dražbách, ktoré by malo za následok jej neplatnosť. Podľa krajského súdu žalobkyni\nujma nevznikla a nie je tak daná príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho ustanovenia zákona\na vznikom ujmy na jej právach.\n23. Podľa § 220 ods. 1 až 4 C.s.p v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách \"V mene Slovenskej\nrepubliky\" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie\nstrán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie\no lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania,\npoučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.\n(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy\noznačil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky\nprocesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých\ndôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé.\n(3) Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné\nodôvodnenie tohto odklonu.\n(4) Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.\n24. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon\no dobrovoľných dražbách“) dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie\nmiesto, dátum a čas otvorenia dražby.\n25. Dovolací súd konštatuje, že pokiaľ došlo k nezhode v oznámení o vyhlásení konania dražby v tom\nrozsahu, že boli uverejnené dve rôzne miesta konania dražby, nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že\nMiestom konania dražby v oznámení o opakovanej dražbe boli uvedené priestory „Hotel a ubytovňa\nPrim“ na adrese Stará Vajnorská 37, Bratislava, avšak v Obchodnom vestníku č. 48/2016 bolo uvedené\nmiesto konania dražby iné (opakovaná dražba sa uskutoční v Hoteli 21, Nerudova 8, Bratislava), tak\npotom je nutné považovať takého vyhlásenia dražobníka o výkone dražby, za nesúladne s ust. § 17\nods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho, ale aj\nprvostupňového súdu úplne absentuje vysporiadanie sa s touto skutkovou a právnou argumentáciou\nžalobkyne (bez ohľadu na bod 10.4 odôvodnenia, v ktorom je uvedené, že vzhľadom na všetky uvádzané\na rozhodujúce právne skutočnosti, neodôvodňujú také závažné porušenie zákona o dobrovoľných\ndražbách, ktoré by malo za následok porušenie zákona o dobrovoľných dražbách). Podľa dovolacieho\nsúdu uverejnenie dvoch rozdielnych miest uskutočnenia dobrovoľnej dražby je spôsobilým dôvodom na\nurčenie neplatnosti takejto dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobkyni mohla vzniknúť ujma spôsobená tým,\nže na dobrovoľnej dražbe sa mohlo zúčastniť viac dražiteľov a mohla byť vydražená vyššia suma za\ndraženú nehnuteľnosť.\n26. V tomto smere je možné prisvedčiť žalobkyni, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu je\nv tomto smere nedostatočne odôvodnené a došlo teda k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý\nproces v zmysle § 420 pís. f) CSP. V náväznosti na uvedenú vadu zmätočnosti, ktorú považoval dovolací\nsúd za podstatnú, je potrebné poukázať na to, že skutočne je potrebné sa týmto argumentom venovať.\n\n27. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej\nvade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa\ndovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorý spočíva zrušené rozhodnutie súdu\n(napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 7 Cdo/212/2014 a\n8Cdo/130/2015).\n28. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolaniu žalobkyne vyhovel, rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP) s tým, že\nprávny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný (§ 455 CSP).\n29. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}