{"guid": "60c88928-3456-49b7-93ee-380b408345c8:f4824db3-6c3a-47ef-886f-8640bdd50354", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1119200005.1", "spisova_znacka": "1Cdo/153/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/153/2022 z 25. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2023, sp. zn. 1Cdo/153/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:1119200005.1", "identifikacne_cislo": "1119200005", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2023-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-112", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4824db3-6c3a-47ef-886f-8640bdd50354", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1119200005.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1119200005.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1119200005.1/text", "citacie_n": 7, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/153/2022\n1119200005\n25. 10. 2023\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2023:1119200005.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej\na členov senátu JUDr. Martina Vladika a Mgr. Petra Melichera v spore žalobcu V. R., narodeného X.\nQ. XXXX, F., F. XXX, zastúpeného IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Bratislava, Štúrova 11, proti žalovanej\nSlovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava,\nRačianska 71, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.\nzn. 16C/1/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2022, č.\nk. 16Co/148/2020-297, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 15. júna 2020 č.k. 16C/1/2019-190 (ďalej aj „súd\nprvej inštancie“) žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V\nodôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 31. decembra\n2018 domáhal voči žalovanej náhrady škody vo výške 31 420,36 eura s príslušenstvom a náhrady\nnemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur v dôsledku nezákonného rozhodnutia, rozhodnutia o väzbe a\nrozhodnutia o treste.\n2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n3. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku založenom na\nzávere súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu na náhradu škody a na závere, že iné konanie,\nktoré bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že žaloba\nbola podaná po uplynutí premlčacej lehoty, konštatoval správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a v\npodrobnostiach poukázal na vyčerpávajúce skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia.\n4. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, že žalobca na preukázanie\nsvojich tvrdení, že rovnaný nárok na náhradu škody voči žalovanej po prvýkrát uplatnil už žalobou\npodanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 21. septembra 2017 v konaní vedenom pod sp. zn.\n15C/31/2017, t. j. pred uplynutím premlčacej lehoty ničím nepreukázal. Rovnako ničím nepreukázal ani\nním tvrdené skutočnosti, z ktorých by mal súd prvej inštancie vyvodiť, že zastavenie konania nezavinil\nžalobca. Pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní, odvolací súd uviedol,\nže tieto nielenže neposkytujú žiaden podklad k preukázaniu žalobcom tvrdených skutočností, ale v\ndanom prípade ide o uplatnenie novôt v odvolacom konaní. Pretože žalobcovi nič nebránilo uplatniť ním\n\nuvádzané skutočnosti a dôkazy už v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd s ohľadom na\ntzv. neúplný apelačný systém vyjadrený v § 366 CSP, neprihliadol na ním priložené dôkazy k odvolaniu\n(naviac pre toto konanie úplne irelevantné, keďže žalobca sa nimi snaží preukázať vady iného konania),\npretože dokazovanie je možné doplniť iba za podmienok uvedených v § 366 (§ 384 ods. 3 CSP) a v\nzmysle § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (vrátane\nnávrhov na vykonanie dôkazov), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno\nv odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom\nprvej inštancie. Žalobca v podanom odvolaní nekonkretizoval dôvod uplatnenia novoty v odvolacom\nkonaní podľa § 366 CSP a tiež neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré tieto listinné dôkazy a prostriedky\nprocesného útoku nemohol použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd tak na\nuvádzanie nových skutočností a predkladanie nových dôkazov neprihliadol.\n5. Nad rámec uvedeného odvolací súd uviedol, že podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v\npremlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne\npokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré\nbolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon\nrozhodnutia. Predpokladom spočívania premlčacej doby je, aby oprávnený (veriteľ) riadne pokračoval\nv začatom konaní. O riadnom pokračovaní v konaní možno hovoriť len vtedy, ak sa konanie riadne\nskončí buď právoplatným meritórnym rozhodnutím alebo právoplatne schváleným súdnym zmierom. Ak\nvšak veriteľ v začatom konaní na súde alebo inom príslušnom orgáne riadne nepokračuje, premlčacia\ndoba sa skončí bez ohľadu na to, že právo už bolo uplatnené (premlčacia doba plynie aj počas\nkonania). V konaní riadne nepokračuje ten účastník, ktorý napríklad zoberie podanú žalobu späť,\nnepodá návrh na pokračovanie prerušeného konania, neopraví alebo nedoplní podanie a pod. Riadne v\nkonaní nepokračuje ani ten účastník, ktorý si nesplní svoju poplatkovú povinnosť a napriek poučeniu o\nnásledkoch nezaplatenia poplatku nezaplatí poplatok za žalobu, v dôsledku čoho súd konanie zastaví (§\n10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Zároveň platí, že za riadne pokračovanie v konaní možno považovať\nlen také konanie, v ktorom sa po skončení iného konania riadne pokračuje v primeranej lehote podaním\nnávrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku. Dĺžka doby vo vzťahu k riadnemu pokračovaniu\nv konaní nie je stanovená, preto je posúdenie toho, či je v konaní pokračované v primeranej lehote\nzávislé od konkrétnych okolností prípadu. Od nich totižto závisí, či beh premlčacej lehoty naďalej\npokračuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní alebo či jej beh bude naďalej\nprerušený. Určitá benevolencia pri posudzovaní trvania prerušenia behu premlčacej lehoty podľa § 112\nObčianskeho zákonníka odpadá, ak predchádzajúce konanie bolo začaté žalobou, ktorou sa poškodený\nuž domáhal obdobných nárokov voči tomu istému žalovanému; niekoľkomesačné omeškanie s podaním\nnovej žaloby, najmä ak je žalobca zastúpený advokátom, nemôže odôvodniť záver, že poškodený\nv konaní riadne pokračuje. Inak povedané, ak žalobca tvrdil, že žalobou podanou na súde dňa 21.\nseptembra 2017 sa domáhal voči žalovanej rovnakého nároku a toto konanie bolo zastavené dňa 9.\napríla 2018 pre nezaplatenie súdneho poplatku z dôvodov, ktoré (podľa vlastného názoru) nezavinil,\nuž len samotná skutočnosť, že tú istú žalobu podal až s niekoľkomesačným oneskorením (dňa 31.\ndecembra 2018) odôvodňuje prijatie záveru, že v začatom konaní riadne nepokračoval, pretože žalobu\nnepodal v primeranej lehote po skončení onoho zastaveného konania (sp. zn. 15C/31/2017).\n6. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy (jeho výsluch, výsluch\njeho manželky a Mariany Gálovej), odvolací súd pripomenul, že súdna prax je jednotná v názore, že k\nprocesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo\ndôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc\nkonať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie\nskutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03). Odvolací súd bol názoru, že v danej veci súd prvej inštancie\nvykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností a v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol, prečo nevykonal žalobcom navrhované dôkazy. Súd prvej inštancie jasne a\nzrozumiteľne uviedol, že dôkazy navrhnuté žalobcom nevykonal, nakoľko tieto považoval za nadbytočné,\nkeď žalovanou vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku posúdil ako dôvodnú. Vzhľadom\nna správnosť napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie konštatuje, že\nvykonanie navrhovaných dôkazov by bolo nadbytočné a z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich\nskutočností aj nepotrebné a nehospodárne. Ak sa totižto strana v konaní úspešne dovolá premlčania,\nnemôže súd premlčané právo priznať a žalobu v takomto prípade zamietne bez toho, aby sa zaoberal\nsamotným meritom veci.\n\n7. A keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by\npreukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní\nnepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalovanej preto\nodvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné.\n8. Proti predmetnému rozsudku podal dovolanie žalobca. Žalobca podal dovolanie z dôvodov podľa §\n420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 a písm. a) CSP.\n8.1. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP žalobca poukazoval na to, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu sú nedostatočne odôvodnené. Ďalej namietal vo vzťahu\nk tomuto dovolaciemu dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a to vo vzťahu ku\nkonaniu pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 15C/31/2017 a to na základe uznesenia zo\ndňa 9. apríla 2018, ktorým súd konanie o náhradu škody vo výške 31 420,36 eura s príslušenstvom\na náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur v dôsledku nezákonného rozhodnutia, rozhodnutia\no väzbe a rozhodnutia o treste proti žalovanej zastavil z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku. Proti\nuvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú okresný súd zamietol. Nedostatočné\nzdôvodnenie argumentoval tým, že prečo bola vec rozhodnutá v rozpore s judikatúrou ESĽP o negatívnej\ndôkaznej teórii, čo malo viesť k nepreskúmateľnosti rozhodnutia a tým aj porušeniu žalobcovho práva\nna spravodlivý proces. Žalobca nesúhlasil s tvrdením odvolacieho súdu, že zastavenie konania ako aj\nnevyhovenie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty je dôsledkom jeho konania. Žalobca bol bez svojho\nzavinenia nútený podať novú žalobu na náhradu škody a to bezprostredne po zastavení konania, pričom\nmal za to, že premlčacia doba od podania prvej žaloby, teda od začatého konania dňom 21. septembra\n2017 v súlade s § 112 OZ spočívala a spočíva po celý čas od podania žalobného návrhu dňa 21.\nseptembra 2017 počas šiestich mesiacov, počas ktorých bol nárok žalobcu predbežne prerokovávaný.\nMal teda aj za to, že námietka premlčania žalovanou bola v rozpore s dobrými mravmi a súd na túto\nnemal prihliadnuť.\n8.2. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalobca uvádzal, že súd prvej\ninštancie aj odvolací súd nesprávne identifikovali, ktoré skutočnosti sú pre rozhodnutie zásadné a kto\nznáša dôkazné bremeno k sporným tvrdeniam, keď sa prvostupňový súd vo svojich záveroch obmedzil\nlen na konštatáciu, že nie je schopný zhodnotiť technickú nefunkčnosť systému (s čím sa stotožnil aj\nodvolací súd) a nezohľadnili, že žalobca nebol objektívne schopný z dôvodov, ktoré nie sú ním zavinené\npredložiť dôkazy o neexistencii obsahu správy - výzvy na zaplatenie súdneho poplatku s platobným\npredpisom - príkazom. Súdy nesprávne posúdili otázku dôkazného bremena súvisiacu s tzv. negatívnou\ndôkaznou teóriou, čím spôsobili, že táto procesná chyba je vo svojich účinkoch prejavom svojvôle až\narbitrárnosti súdu.\n8.3. Uviedol, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba\nrešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci\ncharakter sa zásadne nepreukazuje (uznesenie NS SR 6Cdo/81/2010, 6MCdo/17/2010, Uznesenie NS\nSR 4Cdo/13/2009 a uznesenie NS SR 6MCdo/17/2010). V prejednávanej veci to znamená, že žalobca\nnemal povinnosť preukázať, resp. predložiť dôkazy o neexistencii správy - výzvy na zaplatenie súdneho\npoplatku s platobným predpisom - príkazom. Preukázanie neexistencie takéhoto dôkazu nebolo možné\nu žalobcu spravodlivo požadovať, lebo podľa uvedenej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti\nmajúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje. (Uznesenie NS SR 1Cdo/78/2010). Odvolací súd\naj súd prvej inštancie vychádzajú z nesprávneho uplatnenia dôkaznej povinnosti žalobcu, dospeli k\nnesprávnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu s následkom znášania pre\nneho nepriaznivého rozhodnutia. Formalistické posudzovanie otázky neunesenia dôkazného bremena\nv konaní s tak výnimočnými okolnosťami prípadu a pri zanedbateľnej výške súdneho poplatku v sume\n20 eur nie je v súlade s požiadavkou takej kvality súdnej a inej právnej ochrany akej si vyžaduje článok\n46 ods. 1 Ústavy SR. Dovolateľ poukazuje na nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej\ninštancie aj odvolacím v otázke dokazovania neexistencie obsahu správy - výzvy na zaplatenie súdneho\npoplatku s platobným predpisom - príkazom, nakoľko od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby\npreukazoval reálne neexistenciu určitej skutočnosti. Súd sa v tejto otázke odklonil od rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Preukazovanie tejto skutočnosti je objektívne nemožné. Súdy neposkytli dôkladné\nvysvetlenie, prečo bola prejednávaná vec rozhodnutá v rozpore s doterajšou judikatúrou o negatívnej\ndôkaznej teórii. V tomto smere došlo aj v zmysle judikatúry ESĽP k porušeniu práva na spravodlivý\nproces cez prizmu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V tomto smere poukázal aj na článok 2 ods. 2 CSP.\nĎalej uviedol, že princíp predvídateľnosti rozhodnutia znamená, že účastníci v právnych vzťahoch môžu\n\nlegitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať\nrovnako. Ďalej poukázal aj na § 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe\nuplatnil právo na súde alebo iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia\ndoba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V tomto smere nesúhlasil so závermi odvolacieho\nsúdu, že skutočnosť, že tú istú žalobu podal žalobca až s niekoľko mesačným oneskorením dňa 31.\ndecembra 2008 a odôvodňuje to prijatie záveru, že v začatom konaní riadne nepokračoval. V tomto\nsmere poukázal aj na to, že žalobca podal prvú žalobu na súde dňa 21. septembra 2017, uznesením\nzo dňa 9. apríla 2018 súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, proti predmetnému\nuzneseniu podal sťažnosť a rovnako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, 11. mája 2018 uhradil\nsúdny poplatok vo výške 20 eur bezprostredne dokonca potom sa ako oboznámil s obsahom príkazu\nna úhradu. Uznesením dňa 5. júna 2018 pod sp. zn. 15C/31/2017 Okresný súd Bratislava I zamietol\nsťažnosť ako aj návrhy na odpustenie zmeškania lehoty. Dňa 24. júla 2018 podal ústavnú sťažnosť,\nnakoľko sa domnieval, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva žalobcu\npodľa čl. 46 ods. 1 a ods. 3 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj v článku 36 ods. 1 a článku 38\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, pričom žiadal, aby bolo\npredmetné rozhodnutie okresného súdu zrušené. Žalobca podal ústavnú sťažnosť predtým ako podal\nna súd novú žalobu dňa 31. decembra 2018. Na základe uvedeného bolo nepochybné, že žalobca bol v\nkonaní iniciatívny a stále vyvíjal činnosť smerujúcu k riadnemu pokračovaniu v súdnom konaní. Taktiež\nz konania žalobcu je zrejmé, že vyjadril vôľu, aby sa v konaní riadne pokračovalo. Nečinnosť súdu v\nkonaní (v čase podania novej žaloby - absencia rozhodnutia ústavného súdu) nemôže ísť na ťarchu\nžalobcu a nemôže mať ten následok, pokračovanie plynutia premlčacej lehoty.\n8.4. V priebehu konania žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu a výsluchom svedkov,\nmanželky žalobcu a Mariany Gálovej a to vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy a jej výšky. Navrhnuté dokazovanie podľa názoru súdov bolo nadbytočné a nebolo\nvykonané. Ďalej poukázal aj na judikatúru NS SR, že za prípad odňatia možnosti konať pred súdom\nsa považuje aj postup súdu, ktorý z určitého dôvodu odmietol sa zaoberať meritom veci, hoci procesné\npredpoklady pre takýto postup neboli dané - napr. R 23/1994, R 4/2003, 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004,\n3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2018, 4Cdo/20/2001. Tento názor bol podporený aj judikatúrou ústavného\nsúdu pod sp. zn. I. ÚS 35/1998. Vzhľadom na to, že konanie súdov nevykazuje znaky spravodlivosti, čím\ndošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces, navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu bol zrušený a vec vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n9. K dovolaniu podala žalovaná písomné vyjadrenie. Mala za to, že celá argumentačná schéma žalobcu\nobjasňujúca dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP je založená na hodnotení procesných postupov\nprvoinštančného súdu konajúceho vo veci pod sp. zn. 15C/31/2017. Z uvedeného je zrejmé, že podporné\nargumenty žalobcu sa týkajú iného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, ktoré bolo\nuznesením zo dňa 9. apríla 2018 právoplatne zastavené. Žalovaná má na základe uvedeného za to,\nže dovolanie vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP je potrebné odmietnuť. Dovolanie žalobcu nesmeruje\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Taktiež poukázala, že ani žalobcova argumentácia v žalobe zo dňa\n31. decembra 2018 nepreukázala žalobcovo tvrdenie o nedoručení výzvy súdu v systéme ÚPVS, a\nžalobca súčasne v žalobe súdu neposkytol žiadne dôkazy preukazujúce uvedenú skutočnosť. Žalobca\nnepredložil žiadne iné dôkazy spôsobilé preukázať pravdivosť tvrdení o nedoručení/ nezobrazení\nsprávy v systéme ÚPVS. Pri zachovaní elementárnej procesnej opatrnosti právny zástupca žalobcu mal\npreverovať obsah správy a nemať očakávania vo vzťahu k súdu, ktorého sám na prípadný výpadok\nÚPVS neupozornil. Taktiež poukázala na to, že výška súdneho poplatku v spore o náhradu škody\nspôsobenej pri výkone verejnej moci, nebola legislatívne menená od 01. októbra 2012. Žalovaná\npovažuje žalobcovu argumentáciu za irelevantnú, dôkazne nepodloženú a skresľujúcu podstatu k veci.\nPráve nesplnením zákonnej povinnosti neuhradením súdneho poplatku v zákonom stanovenej lehote\nsám žalobca vytvoril prekážku pokračovania riadneho konania. Pritom poukázala aj na rozhodnutie\nústavného súdu II. ÚS 470/2018.\n9.1. Podľa názoru žalovanej, podaním novej žaloby a začatím nového súdneho konania nie je\nmožné rehabilitovanie potenciálneho nesplnenia si povinnosti advokáta vyplývajúcich mu z príslušných\nustanovení zákona o advokácii a nie je možné legitímne očakávať, že takéto konanie advokáta má byť\nna ťarchu žalovanej pri znášaní legitímnych námietok v novom konaní. Sám žalobca zabránil v ďalšom\npokračovaní konania. V plnej miere bolo zachované právo žalobcu ako strany sporu, aby poznal dôvody\nrozhodnutia odvolacieho súdu a dovolanie v tejto časti je potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP.\n9.2. Vo vzťahu k dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalovaná uvádza, že žalobca vytýka\nnesprávne právne posúdenie v otázke premlčania. Poukázala najmä na to, že judikatúru, ktorú žalobca\n\nuvádza, dáva za pravdu práve žalovanej. Vo vzťahu k námietke premlčania žalovanej, že je táto v rozpore\ns dobrými mravmi, uviedla, že účinné uplatnenie námietky premlčania znamená, že súd oprávnenej\nosobe nemôže premlčané právo priznať, keď vznesením námietky zaniká nárok.\n9.3. Nesprávne právne posúdenie žalobca videl aj v otázke dokazovania - negatívnej dôkaznej teórie,\nkonkrétne v neexistencii obsahu správy - výzvy na zaplatenie súdneho poplatku s platobným predpisom,\npričom podľa názoru žalovanej sa dovoláva posúdenia existencie doručenia výzvy na úhradu súdneho\npoplatku, t. j. namieta skutkový stav, ktorý však bol predmetom iného konania pod sp. zn. 15C/31/2017.\nVzhľadom na to, žalovaná navrhla, aby bolo dovolanie odmietnuté, resp. ako nedôvodné zamietnuté.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade so\nzákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.\n10.1. Žalobca uplatňuje dovolacie dôvody podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n10.2. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n10.3. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10.4. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nje poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto\npristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu\nopodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa\ndovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné,\nak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 ods. 1 CSP. Dôvody zakladajúce\nprípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.\nOpodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania\nprípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\n10.5. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany (účastníka konania) nadobudla intenzitu\nporušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému\nprocesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných\npráv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne\nuplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10.6. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa stranám znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom\nzabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v konkrétnom konaní,\npričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj\nnáležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019, sp. zn. 4Cdo/140/2019 alebo sp.\nzn. 4Cdo/120/2019).\n10.7. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.\n11. Vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP žalobca predovšetkým namieta nedostatok dôvodov, resp.\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, v rámci tohto dovolacieho dôvodu namieta tzv.\nnezrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. apríla 2018 č.k. 15C/31/2017, ktorým\nbolo zastavené konanie z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku zo strany žalobcu a poukazuje aj na\nvylúčenie z úkonu z dôvodu nefunkčnosti systému ÚPVS (rozumej iné konanie, nie ktoré je predmetom\ntohto dovolacieho konania).\n\n11.1. Dovolací súd predovšetkým poukazuje na to, že dovolacie námietky žalobcu v rámci dovolacieho\ndôvodu vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP smerujú proti inému konaniu, ktoré bolo vedené na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 15C/31/2017 a ktoré konanie bolo právoplatne zastavené pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku. Preto tieto sú irelevantné vo vzťahu k tomuto konaniu. Aj odvolací súd poukázal, že\nsa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie založenom na závere o premlčaní nároku na náhradu\nškody a na závere, že iné konanie, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku nemá\nžiaden vplyv na skutočnosť, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty.\n11.2. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým\nnesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, aby uplatňoval\nsvoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v\nprejednávanej veci o taký prípad nešlo.\n11.3. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutia. Rozhodnutie obsahuje zdôvodnenie\nvšetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, pričom odvolací súd sa náležitým\nspôsobom zaoberal aj odvolacou argumentáciou žalobcu. Dovolaním napadnutý rozsudok totiž uvádza\nskutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská účastníkov prerokováva v danej\nveci a výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy z ktorých vyvodil svoje\nprávne názory sú vysvetlené v odôvodnení. Odvolací súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal\ns jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. O napadnutom rozsudku odvolacieho súdu nemožno\npovedať ani to, že je prekvapivým, resp. nepredvídateľným rozhodnutím v zmysle rozhodovacej praxe\nústavného i najvyššieho súdu. Najvyšší súd SR už za predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru,\npodľa ktorého predvídateľné je rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu v konaní\na pri rozhodovaní (viď sp. zn. 3Cdo/236/2010, 7Cdo/42/2010 a 5Cdo/10/2013).\n11.4. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno\npovažovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie\nrozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých\nčastí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj\nvšeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V\nhodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia\nodvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom\nzvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Z\nodôvodnenia rozhodnutí súdov (oboch) nižších inštancií je zrejmé, z akých skutkových zistení a právnych\núvah vychádzali, keď dospeli k záveru o zamietnutí žaloby z dôvodu premlčania nároku na náhradu\nškody a na závere, že iné konanie, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku nemá\nžiaden vplyv na skutočnosť, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty (bod 27. odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu). V bode 30. odôvodnenia ďalej odvolací súd uviedol, ,,že rovnaký nárok na\nnáhradu škody voči žalovanej po prvýkrát uplatnil už žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava\nI dňa 21 septembra 2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/31/2017, t. j. pred uplynutím premlčacej\nlehoty ničím nepreukázal. Rovnako ničím nepreukázal ani ním tvrdené skutočnosti, z ktorých by mal\nsúd prvej inštancie vyvodiť, že zastavenie konania nezavinil žalobca.“ V bodoch 33. až 35. odvolací\nsúd uviedol, že ,,Nad rámec uvedeného odvolací súd uviedol, že podľa § 112 Občianskeho zákonníka,\nak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom\nkonaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj\no práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu\nnavrhnutý výkon rozhodnutia. Predpokladom spočívania premlčacej doby je, aby oprávnený (veriteľ)\nriadne pokračoval v začatom konaní. O riadnom pokračovaní v konaní možno hovoriť len vtedy, ak\nsa konanie riadne skončí buď právoplatným meritórnym rozhodnutím alebo právoplatne schváleným\nsúdnym zmierom. Ak však veriteľ v začatom konaní na súde alebo inom príslušnom orgáne riadne\nnepokračuje, premlčacia doba sa skončí bez ohľadu na to, že právo už bolo uplatnené (premlčacia doba\nplynie aj počas konania). V konaní riadne nepokračuje ten účastník, ktorý napríklad zoberie podanú\nžalobu späť, nepodá návrh na pokračovanie prerušeného konania, neopraví alebo nedoplní podanie\na pod. Riadne v konaní nepokračuje ani ten účastník, ktorý si nesplní svoju poplatkovú povinnosť a\nnapriek poučeniu o následkoch nezaplatenia poplatku nezaplatí poplatok za žalobu, v dôsledku čoho\nsúd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Zároveň platí, že za riadne pokračovanie v\nkonaní možno považovať len také konanie, v ktorom sa po skončení iného konania riadne pokračuje v\nprimeranej lehote podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku. Dĺžka doby vo vzťahu k\n\nriadnemu pokračovaniu v konaní nie je stanovená, preto je posúdenie toho, či je v konaní pokračované\nv primeranej lehote závislé od konkrétnych okolností prípadu. Od nich totižto závisí, či beh premlčacej\nlehoty naďalej pokračuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní alebo či jej beh\nbude naďalej prerušený. Určitá benevolencia pri posudzovaní trvania prerušenia behu premlčacej lehoty\npodľa § 112 Občianskeho zákonníka odpadá, ak predchádzajúce konanie bolo začaté žalobou, ktorou sa\npoškodený už domáhal obdobných nárokov voči tomu istému žalovanému; niekoľkomesačné omeškanie\ns podaním novej žaloby, najmä ak je žalobca zastúpený advokátom, nemôže odôvodniť záver, že\npoškodený v konaní riadne pokračuje. Inak povedané, ak žalobca tvrdil, že žalobou podanou na súde\ndňa 21. septembra 2017 sa domáhal voči žalovanej rovnakého nároku a toto konanie bolo zastavené dňa\n9. apríla 2018 pre nezaplatenie súdneho poplatku z dôvodov, ktoré (podľa vlastného názoru) nezavinil,\nuž len samotná skutočnosť, že tú istú žalobu podal až s niekoľkomesačným oneskorením (dňa 31.\ndecembra 2018) odôvodňuje prijatie záveru, že v začatom konaní riadne nepokračoval, pretože žalobu\nnepodal v primeranej lehote po skončení onoho zastaveného konania (sp. zn. 15C/31/2017). Dovolací\nsúd sa s uvedenou argumentáciou v celom rozsahu stotožňuje.\n11.5. Žalobcov argument, že v dôsledku nezobrazenia sa správy ÚPVS z dôvodu nefunkčnosti systému\na že z tohto dôvodu nemohol zaplatiť súdny poplatok v konaní pred OS Bratislava I pod sp. zn.\n15C/31/2017 sa javí ako účelový, nakoľko dovolací súd poukazuje na to, že žalobca bol aj v tomto\nkonaní zastúpený advokátom a rovnako poukazuje na zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch,\nktorý zároveň hovorí o výške súdneho poplatku a vzniku poplatkovej povinnosti spolu s podaním žaloby,\nktorého právna úprava sa v tomto smere vôbec nemenila. Aj napriek tomu dovolací súd zdôrazňuje,\nže argumentácia týkajúca sa priebehu a výsledku iného súdneho konania, nie je relevantná vo vzťahu\nk námietke § 420 písm. f) CSP v rámci tohto konania. Súdy v predmetnej veci riadne zdôvodnili, z\nakých konkrétnych dôvodov bola žaloba žalobcu zamietnutá a to z dôvodu premlčania s poukazom na\n§ 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že pokiaľ žalobca zároveň tvrdil, že námietka premlčania\nžalovanej je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), táto nebola zo strany súdov\nvyhodnotená ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (pozri odôvodnenie súdu prvej inštancie,\nbody 11. až 14.4. s ktorými sa odvolací súd podľa bodu 27. stotožnil). Bolo nepochybné, že žalobca v\núplnosti poznal dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu a preto táto dovolacia\nnámietka je nedôvodná, bolo ju potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP.\n11.6. Aj vo vzťahu k čiastkovej námietke žalobcu vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP, že žalobca\nnavrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu a výsluchom svedkov manželky žalobcu a Marianny\nGálovej vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a jej výške, dovolací\nsúd poukazuje na to, že už z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé z akých dôvodov súd prvej\ninštancie nepristúpil k vykonaniu predmetných dôkazov a to z dôvodu toho, že žalobcom navrhované\ndokazovanie považoval za nadbytočné, keď žalovanou vznesenú námietku premlčania uplatneného\nnároku na náhradu skutočnej škody a nemajetkovej ujmy posúdil ako dôvodnú. V tejto súvislosti je\npotrebné pripomenúť, že aj keď má strana sporu (účastník konania) procesné oprávnenie navrhovať\ndôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz. Súd však v rozhodnutí musí vysvetliť prečo\nho nevykonáva. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že\nnavrhnutý dôkaz a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti v predmetnom konaní, b) nie je\nspôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania\nvykonaného inými dôkazmi nadbytočným. Pokiaľ tieto dôvody nie sú dané, súd nevyhovením návrhu\nna vykonanie dokazovania koná spôsobom zakladajúcom prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm.\nf) CSP (rozhodnutie NS SR sp. zn.7Cdo/205/2019). V posudzovanom prípade uvedenú požiadavku\nsúdy splnili. Súd prvej inštancie v bode 16.1. ako i odvolací súd v bode 36. zrozumiteľným spôsobom\nvysvetlili, prečo tieto navrhované dôkazy nevykonali, pričom zhodne dospeli k záveru o nadbytočnosti\nnavrhovaného dokazovania, ktoré aj jasným spôsobom zdôvodnili. Keďže bola žaloba zamietnutá\nz dôvodu premlčania nároku, aj podľa názoru dovolacieho súdu by išlo o nadbytočné vykonávanie\ndokazovania. Preto ani v tejto dovolacej námietke nemožno vzhliadnuť vadu zakladajúcu dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. f) CSP.\nVo vzťahu k dovolacej námietke podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n12. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n12.1. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP. môže byť len otázka právna (nie skutková), ktorá\nmusí mať zreteľné charakteristické znaky.\n12.2. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím\nsúdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho\nzákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna\n(ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu\notázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna\notázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie, ktorej neviedlo k\nzáverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou)\npovinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1 písm. a)\naž c) CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (sp. zn. 1Cdo/126/2017, 2Cdo/225/2016,\n3Cdo/235/2016, 4Cdo/89/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/73/2017).\n12.3. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade\nnie o skutkovú otázku). So zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n12.4. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický\n„odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nZa ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a\nstanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. januára 1993 s pôvodným\nnázvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období\njudikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý\nprávny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne\nnadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu\nspočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení vec i predovšetkým riešenie doteraz neriešených\notázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť\naj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom\nČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. decembra 1992, ako aj rozhodnutia\nuverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov\nČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965-1967), 1980 (č. II, 1964-1969)\na 1986 (č. IV, 1970-1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami\ndemokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl.\n2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu\nprax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu\npre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie (Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/29/2017 zo dňa 24.\njanuára 2018).\n12.5. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP musí byť riešená odvolacím súdom a\nodvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie.\n12.6. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad\nprípustnosti riešenia (§ 421) táto otázka spadá. Takéto určenie významovo nespadá pod vymedzenie\ndovolacieho dôvodu. Skúmanie prípustnosti dovolania je tak vecou dovolacieho súdu, ktorý ale nie je\nviazaný jeho vymedzením (I. ÚS 51/2020). Označenie konkrétneho rozhodnutia (judikatúry) najvyššieho\nsúdu nie je v zmysle ustanovenia § 428 CSP obligatórnou náležitosťou dovolania. Argumentácia\ndovolateľa konkrétnou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu je nad rámec zákonných požiadaviek a\ndovolací súd ňou nie je viazaný (III. ÚS 76/2021 aj III. ÚS 701/2022). Právna otázka podľa § 421 CSP a\ndovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa § 432 CSP tvoria jeden celok, a preto najvyšší súd\nnemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť\nformálne vymedzil ,,na konkrétnom riadku svojho podania“. Je užitočné sa pozrieť aj na dovolací dôvod,\n\nvyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP a až následne možno posúdiť, (a) či od tejto\notázky záviselo namietané rozhodnutie a (b) či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen a) až c) v\n§ 421 ods. 1 CSP (I. ÚS 336/2019).\n13. Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením veci v otázke premlčania, resp. jej akceptovania vznesenej\nžalovanou a neakceptovaním jeho námietky, že táto bola v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.\n1 OZ s poukazom na výnimočnosť jeho situácie, ktorá je spojená so zastavením konania o náhradu\nškody a nemajetkovej ujmy pred OS Bratislava I sp. zn. 15C/31/2017, ktorú situáciu nezavinil. Mal za\nto, že vznesená námietka premlčania žalovanou je v rozpore s dobrými mravmi.\n13.1. Otázka premlčania a dobrých mravov bola riešená dovolacím, či ústavným súdom vo viacerých\niných prípadoch, a to nasledovne.\n13.2. Z hľadiska vývoja aplikačnej praxe súdov je možné sledovať postupné odkláňanie sa od právneho\nnázoru Najvyššieho súdu SR uvedené v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/148/2004, ktorým vyslovil, že \"dôvodné\nvznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1 OZ) nemožno považovať\nza konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ.\".\n13.3. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/41/2012 (ZSP 1/2015) uvádza: Dobrým mravom\nzásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút\npremlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo\nzákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho\nhľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania\npráva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.\n1 OZ.\n13.4. Podľa nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 176/2011 (bezdôvodné obohatenie) samotná\ndôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto\ninštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t.j. neznalosť plynutia\npremlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného\npráva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či\nje vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa\ndovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 OZ, postupovala s dostatočnou mierou\nstarostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý\nzodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri\nuplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.\n13.5. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/226/2016 zo dňa 13. decembra 2017 (dohoda o\nzložení kaucie) uvádza: Treba totiž považovať nielen za rozporné s dobrými mravmi, ale (bez snahy\npreháňať) i za neslušné, aby mohli byť priznané účinky námietke premlčania vznesenej tým účastníkom\nhmotnoprávneho vzťahu, ktorý si najskôr z pozície fakticky silnejšej strany vzťahu na druhom účastníkovi\nprakticky vynútil uzavretie dohody odporujúcej kategorickým ustanoveniam zákona a aj splnenie takto\nlen domnelej povinnosti, vyplývajúcej druhému účastníkovi z neplatného právneho úkonu, v takejto\nsúvislosti súčasťou ním formulovanej dohody urobil tiež ustanovenie o vlastnom oprávnení ponechať si\nplnenie druhého účastníka po celú dobu trvania základného právneho vzťahu a okrem toho i po dobu\ndvoch rokov (dvoch tretín všeobecnej premlčacej doby) po zániku takéhoto vzťahu a ktorý napokon za\nstavu riadenia sa druhého účastníka dohodou pre nedostatok pochybností o platnosti v nej obsiahnutých\ndojednaní svoju obranu proti uplatňovaniu práva druhým účastníkom v súdnom konaní založil výlučne\nna neplatnosti dohody a márnom uplynutí premlčacej doby, ku ktorému malo prísť už počas trvania\nzákladného právneho vzťahu (vyznačujúceho sa len právnou, nie však i faktickou rovnosťou oboch strán\nvzťahu) a takto ešte v čase, v ktorom by fakticky slabšia strana vzťahu uplatnením práva bola nútená\npodstúpiť tiež riziko rôznych \"odvetných\" opatrení druhej strany vzťahu na svoju ujmu).\n13.6. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2017 zo dňa 22. marca 2018 - Súlad dobrých\nmravov s námietkou premlčania vznesenou štátom v konaní podľa zákona č. 58/1969 Zb., v ktorom sa\nposudzuje jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu - uvádza:\nDobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom\nvývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované\nrozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými\nmravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných\nvzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti.\nVo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne\npostupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka\nprávneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými\n\nmravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým\nkonaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu,\navšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v\nskutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť\nprávo (niekoho iného). V zákonom stanovených prípadoch je výkonom práva tiež vznesenie námietky\npremlčania. Námietka premlčania je jednostranný právny úkon dlžníka v konaní pred súdom, ktorým\ndlžník namieta uplynutie premlčacej doby.\n13.7. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/249/2014 zo dňa 30. júla 2015 - (náhrada\nškody z nezákonného rozhodnutia) - Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie\nuplatneného nároku by mohlo byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu,\nktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v\ndôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a\ncharakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Znaky konania\nvykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za\nktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je\nvznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov\nnámietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti\nmusia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej\nistoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania.\n13.8. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/151/2012 zo dňa 9. decembra 2015 (náhrada\nnemajetkovej ujmy) sa uvádza: Posúdenie dôvodnosti námietky premlčania zostáva na úvahe súdu,\nktorý objektívne prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená,\nza akých okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva) a prípadne\nsamotnú ujmu, ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí. Úmysel poškodiť druhého účastníka\nnámietkou premlčania však nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného\nnároku vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.\nTieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak\nvýznamný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.\n13.9. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/441/2013 zo dňa 31. marca 2016 - Námietka\npremlčania a dobré mravy (prevod nebytového priestoru) - Uplatnenie námietky premlčania sa prieči\ndobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor\núčastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ je všeobecným\nustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva\nje v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Postup\npodľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy,\nak vznesenie námietky premlčania nesie znaky zneužitia tohto práva. Výrazom zneužitia práva v\nneprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by\nnepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým\npostihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje\nprávo včas neuplatnil, (prípadne, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,\nnež je dosiahnutie hospodárskych cieľov), či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň\nprevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon\npráva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak\nvýznamný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Preto\npre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú\nrozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.\n14. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 zo dňa 3. októbra 2012 - Námietka premlčania\nzásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere blízkych príbuzných či\nspolupracovníkov alebo spolumajiteľov firmy a pod.), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia\npráva na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, a voči ktorému by\nza takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom\nv porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo\nneuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým\nmravom len vo výnimočných prípadoch, keď by bolo na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie\npremlčacej doby nezavinila, alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores (§ 3 ods.\n1 OZ).\n\n14.1. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 zo dňa 20. apríla 2011 - Vo všeobecnosti\nnie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie,\nktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými\nmravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však\nlen taký výkon práva strany konania v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto\npráva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto\nprípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nemu by\nza tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto\nprimeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter\nuplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej\ndoby.\n14.2. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 zo dňa 23. septembra 2013 - Uplatnenie\nnámietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi.\nAk strana konania, voči ktorej sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s\ndobrými mravmi, mala by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a tento rozpor aj náležite preukázať.\nPokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľov, že námietku rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ\nmal vyhodnotiť krajský súd v odvolacom konaní bez ohľadu na to, či druhá strana takýto rozpor výslovne\nnamieta, ústavný súd konštatuje, že tento argument nie je neopodstatnený. Námietku premlčania by\nbolo možné vyhodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi. S prihliadnutím na ďalšie relevantné okolnosti\ntohto prípadu podľa názoru ústavného súdu však toto pochybenie nedosahuje takú intenzitu, aby bolo\nspôsobilé zasiahnuť do označených práv sťažovateľov materiálnym spôsobom.\n14.3. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/203/2018 zo dňa zo dňa 28. mája 2019 - Pri riešení\notázky, či sa vznesenie námietky premlčania spotrebiteľom výnimočne prieči dobrým mravom (§ 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka), súd skúma aj to, či dodávateľ dostatočne predvídal dôsledky svojho konania a\nnáležite vyhodnocoval správanie spotrebiteľa a tiež to, či pri uplatňovaní svojich práv voči spotrebiteľovi\npostupoval s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti v súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí\nbdelým.\n15. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uvedená judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu, v\notázke premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky\npremlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady,\nv ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby\nnezavinila. Postup podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči\nstrane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane\ntvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje\nprávo včas neuplatnil, prípadne, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,\nnež je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň\nprevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva).\nTieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný\nzásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je\npotrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore\ns dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s\n§ 3 ods. 1 OZ, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou\nvigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti\nnielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z\nneho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s\ndobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.\n15.1. Súdy v prejednávanej veci v podrobnostiach zdôvodnili z akých dôvodov neakceptovali tvrdenie\nžalobcu, že námietka premlčania žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi, keď zo strany žalobcu\nneboli tvrdené ani preukázané žiadne relevantné okolnosti, ktoré by bránili žalobcovi uplatniť si nárok na\nnáhradu škody a nemajetkovej ujmy riadne a včas, naviac s konštatovaním vo vzťahu k namietanému\nzastaveniu konania vo veci 15C/31/2017, že žalobca ani nepreukázal, že toto zastavenie si nezavinil\nsám (napokon aj ústavná sťažnosť žalobcu proti uvedenému uzneseniu bola Ústavným súdom dňa\n26. septembra 2018 pod č.k. III. ÚS 470/2018 odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí). Ďalej zo strany odvolacieho súdu bolo tiež zdôraznené, že nebolo možné ani konštatovať,\nže žalobca riadne pokračuje v začatom konaní a premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania\nneplynie (§ 112 OZ). Správne odvolací súd vyhodnotil, že riadne nepokračuje v konaní aj ten, ktorý si\n\nnesplní poplatkovú povinnosť a napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia poplatku, tento nezaplatí,\nv dôsledku čoho je konanie zastavené. Zároveň správne konštatoval, že za riadne pokračovanie v\nkonaní možno považovať len také konanie, v ktorom sa po skončení iného konania riadne pokračuje v\nprimeranej lehote podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku. Dĺžka doby vo vzťahu k\nriadnemu pokračovaniu v konaní nie je stanovená, preto je posúdenie toho, či je v konaní pokračované\nv primeranej lehote závislé od konkrétnych okolností prípadu. Od nich totižto závisí, či beh premlčacej\nlehoty naďalej pokračuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní alebo či jej beh\nbude naďalej prerušený. Určitá benevolencia pri posudzovaní trvania prerušenia behu premlčacej lehoty\npodľa § 112 Občianskeho zákonníka odpadá, ak predchádzajúce konanie bolo začaté žalobou, ktorou sa\npoškodený už domáhal obdobných nárokov voči tomu istému žalovanému; niekoľkomesačné omeškanie\ns podaním novej žaloby, najmä ak je žalobca zastúpený advokátom, nemôže odôvodniť záver, že\npoškodený v konaní riadne pokračuje. Inak povedané, ak žalobca tvrdil, že žalobou podanou na súde\ndňa 21. septembra 2017 sa domáhal voči žalovanej rovnakého nároku a toto konanie bolo zastavené\ndňa 9. apríla 2018 pre nezaplatenie súdneho poplatku z dôvodov, ktoré (podľa vlastného názoru)\nnezavinil, už len samotná skutočnosť, že tú istú žalobu podal až s niekoľkomesačným oneskorením\n(dňa 31. decembra 2018) odôvodňuje prijatie záveru, že v začatom konaní riadne nepokračoval, pretože\nžalobu nepodal v primeranej lehote po skončení onoho zastaveného konania (sp. zn. 15C/31/2017).\nVzhľadom na to dovolací súd uzatvára, že nebola dodržaná ani vyššie uvedená zásada vigilantibus iura\nscripta sunt - právo patrí bdelým pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho\nvyplývajúcich, žalobca nepostupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade s\nuvedenou zásadou.\n15.2. V prejednávanom spore dovolací súd konštatuje, že vyššie uvádzané okolnosti tohto prípadu zo\nstrany žalobcu nie sú teda takej výnimočnej povahy, ktoré by spôsobovali prelomenie týchto zásad\nuvádzaných vo vyššie označených rozhodnutiach, kedy by bolo možné dôjsť k záveru, že vznesenie\nnámietky premlčania žalovanou by bolo možné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Preto právne\nposúdenie v namietanej právnej otázke dovolací súd považoval za správne.\n16. Žalobca nesprávne právne posúdenie veci vyvodzuje aj z nesprávneho - formalistického posúdenia\notázky unesenia dôkazného bremena súvisiaceho s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, keď súdy\nnezohľadnili, že žalobca nebol objektívne schopný, z dôvodov, ktoré nezavinil, predložiť dôkazy\no neexistencii obsahu správy - výzvy na zaplatenie súdneho poplatku s platobným predpisom v\nkonaní pred OS Bratislava I pod sp. zn. 15C/31/2017 (ako je vyššie uvedené právoplatne zastavené\npre nezaplatenie súdneho poplatku). V tomto smere poukazoval na rozhodnutia NS SR sp. zn.\n6Cdo/81/2010, 6MCdo/17/2010, 4Cdo/13/2009 a 6MCdo/17/2010, od ktorých sa mal odvolací súd\nodchýliť.\n16.1. So zreteľom na dovolaciu argumentáciu žalobcu treba osobitne pre daný prípad zdôrazniť,\nže otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť výlučne (iba tá) právna otázka, ktorú\nodvolací súd riešil a na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie. V súdenom prípade odvolací súd svoje\nrozhodnutie postavil na závere, že dôvodne žalovaná uplatnila námietku premlčania nároku na náhradu\nškody (zároveň túto nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi podľa § 3 OZ) a na závere, že iné\nkonanie, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku nemá žiaden vplyv na skutočnosť,\nže žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Právnu otázku nastolenú žalobcom tak súdy\nvo svojich rozhodnutiach neriešili. Rozhodnutia na ktoré poukazuje žalobca - rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 6MCdo/17/2010, 6Cdo/81/2010, 4Cdo/13/2009, 1Cdo/78/2010 síce súvisia s dôkazným\nbremenom, ale nemajú súvis s právnym posudzovaním v predmetnej veci, vzhľadom na už uvedený\ndôvod zamietnutia žaloby. Dovolanie žalobcu tak v tejto časti nemožno považovať za prípustné.\n16.2. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP v otázke\ndokazovania - negatívnej dôkaznej teórie, konkrétne k neexistencii obsahu správy - a výzvy na zaplatenie\nsúdneho poplatku s platobným predpisom - príkazom ( v tomto smere poukazuje žalobca aj na\nnedostatok odôvodnenia, čo by zakladalo dovolací dôvod § 420 písm. f) CSP), v tomto smere dovolací\nsúd taktiež poukazuje na to, že táto právna otázka, ani nemôže byť riešená v prejednávanom spore,\nkeďže na takomto právnom posúdení nebolo založené rozhodnutie súdu prvej inštancie, ani odvolacieho\nsúdu v predmetnej veci, keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá z dôvodu uplatnenej námietky premlčania\nzo strany žalovanej a z dôvodu, že iné konanie, ktoré bolo právoplatne zastavené pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej\nlehoty. Naviac rozhodnutia na ktoré poukazuje žalobca - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6MCdo/17/2010, 6Cdo/81/2010, 4Cdo/13/2009, 1Cdo/78/2010 síce súvisia s dôkazným bremenom, ale\n\nnemajú súvis s právnym posudzovaním v predmetnej veci, vzhľadom na už uvedený dôvod zamietnutia\nžaloby. Aj v tejto časti je dovolanie žalobcu neprípustné, s poukazom na § 447 písm. c) CSP.\n16.3. Na záver dovolací súd konštatuje, že vzhľadom na neopodstatnenosť námietky dovolateľa, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie žalobcu v tej časti\nako je vyššie uvedené nie je dôvodné. Neprípustné je v tej časti ako vyššie dovolací súd už konštatoval.\nVzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ako celok zamietol podľa § 448 CSP.\n16.4. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací súd\ntrovy dovolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 190/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:58b4fa86-e645-4022-88c7-d5dfe85206ac", "datum": "2024-04-16", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/148/2020", "guid": "52ae03e9-b3d4-4cc5-b3c1-b35d72ba0ac0:732af905-8328-43ae-9dd9-36c4901e68f8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a66efee7-8b10-4854-a384-4e16bf09cf9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.701.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 701/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 701/2022 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 23, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.701.2022.2"}, {"guid": "ussr:23e0d366-a21a-46a6-afc4-7ffd5981811f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 64, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:d89af2ec-3c8c-448e-b723-aac1f2f283fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.470.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.470.2018.2"}, {"guid": "ussr:80df281d-5465-47e8-802c-45d5f9b5c614", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.470.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 470/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 470/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 10, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.470.2018.1"}, {"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "3d3fe184-7e18-4428-880b-1a4daf58c7e8:e928c66e-761e-4173-aba6-cc1106f484bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1109256452.2", "spisova_znacka": "3Cdo/137/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2017 z 22. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 62, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1109256452.2"}, {"guid": "d742763a-146e-4e93-8f93-191ad044a364:5c78e496-2059-4137-9aae-e44f8c0e35bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5413206814.1", "spisova_znacka": "4Cdo/89/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/89/2017 z 25. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-25", "citacie_n": 166, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5413206814.1"}, {"guid": "8d216c85-2181-43dc-8b9b-0dd9f91eae15:72f45f54-efe0-4ba7-a219-c21ed255c816", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244860.1", "spisova_znacka": "7Cdo/20/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/20/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 226, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244860.1"}, {"guid": "1ef20abc-adfe-48c0-b887-8a1b45082d48:a3050954-f54d-4d12-ad9b-5bc11f309ce8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1", "spisova_znacka": "6MCdo/17/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/17/2010 z 28. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 107, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:58b4fa86-e645-4022-88c7-d5dfe85206ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.190.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 190/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 190/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.190.2024.1"}, {"guid": "8a12b8eb-f018-429d-b72b-fe2fa396eb59:06d11c43-1f83-4603-9977-0d9a7433ad8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2522202069.3", "spisova_znacka": "28CoCsp/4/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28CoCsp/4/2026 z 19. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2522202069.3"}, {"guid": "5857d4b5-bef4-4620-a5ec-34ffa4600eeb:ee48285e-2c0d-4b67-9941-464c6fcdaf94", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1113201445.1", "spisova_znacka": "7CoPr/6/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/6/2023 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1113201445.1"}, {"guid": "32434623-8fdb-4432-837d-412c875460d5:8ffcfa6f-7e25-4045-b641-a8ecba6a7fb5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118220530.1", "spisova_znacka": "7Co/40/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/40/2024 z 30. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118220530.1"}, {"guid": "ec5aaa80-e3f8-48f3-b2b3-4a94897b046a:b4a12b2f-7c5b-404d-8e41-a1ac65b23f45", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320203831.1", "spisova_znacka": "7CoPr/14/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/14/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320203831.1"}, {"guid": "d4526a8c-f7ee-4e02-8345-5bae393da7da:796a2c01-d398-4dad-9748-e45e7072f8ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121422968.2", "spisova_znacka": "7Co/70/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/70/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121422968.2"}]}