Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/7/2022 z 21. 6. 2023
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2023, sp. zn. 1Obo/7/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:1099899573.2
Najvyšší súd | 1Obo/7/2022 | ECLI:SK:NSSR:2023:1099899573.2 | 2023-06-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory
Citované ustanovenia: § 19 ods. 2 ZKV, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c789276-eaf1-48e9-ae81-aa7bf06efd25
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1099899573.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Najvyšší súd
1Obo/7/2022
1099899573
21. 06. 2023
JUDr. Erika Čanádyová
ECLI:SK:NSSR:2023:1099899573.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej
a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne obchodnej
spoločnosti AGILE, s.r.o., Malý Cetín 155, IČO: 34 102 868, zastúpenej obchodnou spoločnosťou
JURISINVEST, advokátska kancelária, v.o.s., Pluhová 5, Bratislava, IČO: 31 371 761, proti
žalovanému JUDr. Jánovi Polomskému, Miletičova 21, Bratislava, správcovi konkurznej podstaty úpadcu
Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra, so sídlom Veľký Cetín, IČO: 00 198 157, o
vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, o odvolaní žalobkyne proti výroku II. rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 20. novembra 2019 č. k. 75Cb/264/1999-691 v časti zamietnutia vylúčenia nehnuteľnosti
- dielne, postavenej na CKN parcely č. 371/13, katastrálne územie Q. D., obec Q. D., LV č. XXXX, o
odvolaní žalovaného proti výrokom I. a III. rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. novembra 2019 č.
k. 75Cb/264/1999-691 a o odvolaní žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 29. septembra 2021 č. k. 75Cb/264/1999-779, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. novembra 2019, č. k. 75Cb/264/1999-691 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2021, č. k. 75Cb/264/1999-779 vo
výroku I. a výroku III. p o t v r d z u j e.
II. Výrok II. rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. novembra 2019, č. k. 75Cb/264/1999-691
v spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2021, č. k.
75Cb/264/1999-779 v napadnutej časti m e n í tak, že zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu
vylučuje nehnuteľnosť dielňu postavenú na CKN parcely 371/13, katastrálne územie Q. D., obec Q. D.,
zapísanú na LV č. XXXX.
III. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom z 20. novembra 2019, č. k. 75Cb/264/1999-691 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako
„súd prvej inštancie“) rozhodol, že žalovaný je povinný vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu:
1) nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.XXXX, katastrálne územie Q. D.:
Názov
-vrátnica
-sklad
-kravín
-kravín 371/5
-ošipáreň

parc.č.
371/2
371/3
371/4
371/6

-výkrmňa ošípaných 371/7
-kravín
371/10
-ošipáreň prasnice 371/11
-PHM čerpacia stanica 371/14
-sklad
371/15
-dielňa s.č.155
371/16
-kravín
371/17
-silážna jama
371/19
-silážna jama
371/20
-ošipáreň matečník
371/21
-šopa-oblúková hala
371/30
-garáž
371/31
-sklad
371/32
-dielňa
371/33
-dielňa
371/34
-sklad
371/35
-dielňa
371/36
-kancelárie
371/37
-sklad
371/38
-dielňa
371/39
-kotolňa
371/40
-sociálne zariadenie
371/41
-kancelária
-kravín-výkrmňa HD

371/42
371/43

2) veci nadobudnuté do výlučného vlastníctva žalobcu na základe Dohody o vydaní majetku
oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členmi družstva zo dňa 2. decembra 1995 uzavretej medzi
úpadcom a žalobkyňou:
-Cesty v areáli
inv.č.3044
-Akvaglóbus
-Rozvod vody
" 3048
-Prenosná bunka
" 2254
-Prenosná bunka
" 2255
-Oceľový sklad
" 2270
-Oceľový sklad
" 2492
-Prenosná bunka
" 9796
3) hnuteľné veci nadobudnuté do vlastníctva žalobcu na základe Dohody o vydaní majetku družstva na
majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov družstva zo dňa 2. decembra 1995,
uzavretej medzi úpadcom a žalobkyňou spolu v zostatkovej hodnote 166.248,2 eura (5,008.394,- Sk):
Inv. číslo
0920
2220
2286
2363
2402
2409
2423
2489
2512
2541
2514
2595
3272
9052
9121

názov
Avia 30
NRA 19-26
Z 7711
NR 62-26
Osob. príves NR 81-12
ŠT-180
NR 64-44
Š-706
NRA 25.73
Š-706
NRA 25/89
Avia 20
NRA 26-76
C-734
NRA 29.84
Š-706
NRA 31-59
Š-Favorit
NRE 35/27
Š-706
NRA 31-58
A-21 F
NRA 36-89
Z-8011
NR 61-95
Z-6911
NR 47-13
Z-12011
NR 48-05

9159
9202
9269
9484
9493
9494
9497
9498
9537
9549
9556
9562
9752

T-148
Aut. príves
Aut. príves
Aut. príves
Aut. príves
Aut. príves
Z-8011
Š-706
Z-7011
Z-8011
Š-706
Š-706
Z-7211

NR 75-82
NR 67-32
NR 78-62
NR 66-79
NR 72-16
NR 72-18
NR 54-41
NR 94-26
NR 55-29
NR 55-47
NR 96-71
NR 96-96
NR 58-15

9754
Z-7211
NR 58-19
9775
POD
NRA 06-13
9782
Š-706 RN
NRA 15-45
9918
Pož. príves
P-78
T-815 UDS NR 97-66
2441
Trak. príves NR 8304
3351
Trak. príves NR 66-52
3486
Trak. príves NR 56-35
9555
Trak. príves NR 73-07
9741
Trak. príves NR 75-63
9922
Trak. príves NR 78-80
2460
E-516
9238
E-512
9311
E-516
9523
UN-053
9834
E-516
9838
MT-8 hors. kosačka
2222
Fekál HT-100
2225
Nakladač ND 4-027
2239
Šípový pluh T-148
2275
Kuk. plečka
2314
Siláž. nastavba Š706
2315
Siláž. nastavba Š706
2367
Sejačka SEX D
2394
Žacia lišta E-303
2400
Kertitox
2341
Kompresor 95
2446
Disk. brány
2473
Zhrňovač SB-4-H
2497
Valec Cam.
2618
Kuk. adaptér
2653
Lis Unibal
2664
Vyorávač cibule
2665
Vyorávač cibule
9078
Pluh 6-PHX-35
924
Fekál 8000
9352
Plečka
9534
SYBR 800
9552
Hrabačka
9577
Trailer MV
9587
Veľ. náves MV-3
9603
Veľ. náves MV-3
9649
Sejačka SEX
9669
Bránostroj

9674
9677
9710
9742
9768

Poťah. voz
Pluh 5-PHX-40
Kombin. KON 800
Rotač. brány PB-4
Lúčny valec

9830
9878
9893
9897
0921
2226
2300
2344
2347
2390
2431
2491
2597
2656
2607
2612
2637
2644
2685
2691
3401
3525
9101
9251
9326
9327
9341
9368
9402
9406
9407
9408
9467
9468
9469
9470
9471
9472
9473
9474
9475
9476
9477
9478
9479
9524
9663
9798
9822

Náves MV-31
Drtič RZ-6
Náves MV-31
Obracač krmív
Pojazd.striek.PPS-12
Sústruh TO-161
Bojler /K3/
Pulzomer
Vstupná závora
Čist. kanaliz.
Kompresor
Geom. riadenia
Hydraulický sťahovač
Zdvih. Žiraf
Fréza univ.
Bojler
Bojler
Diesel agreg.
Štart. vozík
Doťah. matice
Zásob. kŕm. zmesí
Zásob. kŕm. zmesí
Dobyt. váha
Hydr. zdvihák
Zváračka WTU
Zváračka WTU
Brúska stojan.
Rezačka slamy
Brúska BK-5
Nádrž NON
Nádrž NON
Nádrž NON
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Prepr. vaňa
Zváračka WTU
Brúska stojan.
Vyrovn. nádrž.
Hydraulický lis R 337

9883
9525

Sústruh SU 1 50
Zváračka WT-315

9736
4ks
13ks
4ks
3ks
3ks
1ks
1ks
1ks
1ks
3ks
2ks
2ks
1ks
4ks
1ks
9ks
1ks
1ks
5ks
1ks
1ks
1ks
6ks
9ks
1ks
1ks
2ks
1ks
2ks
1ks
1ks
1ks
2ks
1ks
1ks
1ks
1ks
2ks
1ks
1ks
1ks
1ks
2ks
2ks
1ks
1ks

Chladič mlieka Packo
Stolík písací
Stolička čalún.
Stolička kovová
Skriňa dvojdver.
Vešiak kovový
Kreslo otáčavé
Písací stolík
Stôl rokovací
Rádio
Kôš na odpadky
Šatník plechový
Umývadlo
Prietokový ohrievač
Registračka
Chladnička
Stôl písací obojst.
Rečnícky pult
Skriňa dvojdver.
Registračka
Skrinka zasklen.
Kachle peter.
Knihovnička
Stôl pracovný
Šatník plechový
Brúska stojanová
Vŕtačka
Zverák
Rebrík dvojitý
Kachle s vent.
Akumulačné kachle
Skriňa dvojdverová
Stôl písací
Stolička kovová
Skrinka zásuvková
Kachle peter.
Akumulačky
El. ohrievač vody
Umývadla
Skriňa dvojdverová
Čerpadlo
Elektromotor
Sklo Helios
Lamin. nádoby
El. ohrievač vody
Plechová skriňa
Kachle na tuhé pal.

1ks
1ks
1ks
3ks
3ks
1ks
1ks
1ks
1ks
2ks

Sud plechový
Bojler
Bojler
Bojler
Bojler
Chladnička
Akumulačky
Stôl
Stolička kovová
Bojler

1ks
Kára dvojkol.
1ks
Kŕmny vozík bant.
29ks
Šatník plechový
2ks
Stôl obojst.
2ks
Lavice
5ks
Umývadlá
3ks
Záchodové misy
1ks
Bojler
1ks
Umývací drez
1ks
Výdajný stôl
38ks Stoličky
10ks
Stoly jedál.
1ks
Stojan pod tel.
132ks
Taniere
120ks
Príbory
1ks
Trezor plech.
1ks
Smal. vandel
1ks
Dvojvarič
1ks
Rádio
1ks
Vešiak stromkový
1ks
Registračka
2ks
Skriňa dvojdverová
1ks
Skriňa jednodverová
5ks
Stolička čal.
1ks
Stolička kov.
1ks
Stolík pod pís. stroj
1ks
Pís. stroj
2ks
Písací stôl obojstranný
2ks
Kalkulačky vreckové
1ks
Chladnička
1ks
Akumulačné kachle
1ks
Kachle peter.
1ks
Stôl písací obojstr.
2ks
Stolička čal.
1ks
Bojler 120
2ks
Skriňa drev.
9ks
Šatník plech.
1ks
Kachle peter.
2ks
Registračka
1ks
2ks
4ks
1ks
1ks
1ks
1ks
1ks
1ks
1ks
1ks
8ks
2ks
6ks
2ks
2ks
1ks
1ks

Stôl pís. stroj
Stolička čal.
Stôl písací
Trezor
Brúska stojanová
Pojazd. bedňa
Zverák
Skúšačka trysiek
Lis RH 2
Posuv. lehátko
Fúrik
Šatník plech.
Registračka
Stôl prac. obojstr.
Stolička čal.
Zverák
Stojanová brúska
Chladnička

2ks
3ks
1ks
1ks
1ks
2ks
1ks
4ks
1ks
1ks
1ks
1ks
2ks
14ks
5ks
15ks
31ks
4ks
1ks
1ks
2ks
20ks
1ks
4ks
1ks
2ks
14ks
1ks
1ks
1ks
1ks

Kuka nádoba
Zdvihák
Zdvihák
Sud olejový
Kachle na tuh. palivo
Zveráky
Nákova kováčska
Šatník plechový
Stolová brúska
Umývadlo
Cirkulár
Kachle peter.
Prac. stôl
Palety
Kachle na tuhé pal.
Stôl pracovný
Šatník plechový
Zverák
Nabíjač NB 229
Stolová vŕtačka
Akumulačné kachle
Sud plechový
Elektrické čerpadlo
Kuka nádoba
Brúska ELKO B
Skrinky na náradie
Umývadlo
Bojler 125 L
Rádio
Brúska stoj.
Vŕtačka stoj.

1ks
1ks
2ks
1ks
1ks
1ks
1ks
1ks
1ks
1ks
1ks
1ks
1ks
2ks
1ks
7ks
7ks
3ks
4ks
1ks
1ks
3ks
1ks
2ks
1ks
1ks

Nabíjačka 22E
El. vyhňa kováčska
Zverák
Nožnice na plech
Stĺpová vŕtačka
El. píla na kov
Kováčska nákova
Zdvihák hr.
Plnička na olej
Pojazd. vozík s nárad.
Nabíjačka
Bojler
Skrinka propagačná
Registračka
Rádio
Kachle peter.
Kôš na smeti
Stôl pracovný
Stolička čalún.
Akumulačné kachle
Kalkulačka ELKA
Skriňa dvojdv.
Rudla
Rebrík
Elektromotor
Nádrž na vodu

2ks
1ks
1ks
1ks
9ks
1ks
1ks
1ks
5ks
1ks
9ks
39ks
1ks
1ks
1ks
4ks
1ks
1ks
1ks
2ks
2ks
2ks
1ks

Rudla
Fúrik
Bojler 160 L
Automatická práčka T
Elek. ohr. vzduchu
Garniža
Akumulačné kachle
Stolička vypl.
Ventilátor
Rádio Nabucco
Stôl kovový
Stolička kovová
Válenda
Váhy
Rebrík dvoják
Žehlička
Skriňa plechová
Dvojvarič el.
Chladnička
Skriňa plech. trez.
Skrinky výdajné
Bojler
Brúska ELKO

1ks
3ks
600ks
1ks
1ks
1ks
1ks
8ks
1ks
1ks
1ks

Kalkulačka OKU
Škopok
Pareniskové okná
Vozík ručný
Teplovzdušný agregát
Stôl prac. dielenský
El. motor s čerp.
Stoličky čal.
Stena 1/2
Koberec
Konferenčný stolík

4) pohľadávky spolu v sume 219 296,30 eura (6,606.521 Sk) postúpené žalobkyni na základe Dohody
o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov
družstva zo dňa 02. decembra 1995, uzavretej medzi úpadcom a žalobkyňou:
- pohľadávka v sume 59 203,- eura (1 783 552 Sk), týkajúca sa faktúry/daňového dokladu č. 352294,
ktorou úpadca vyúčtoval žalobkyni sumu 134 997 eura (4 066 921 Sk) vrátane DPH na základe kúpnopredajnej zmluvy č. 27/EP/94 zo dňa 1 júla 1994, za dodávku zvierat
- pohľadávka v sume 68 711 eura (2 069 988 Sk), týkajúca sa faktúry/daňového dokladu č. 352094,
ktorou úpadca vyúčtoval žalobkyni sumu 103 066,70 eura (3 104 988 Sk) vrátane DPH na základe
kúpno-predajnej zmluvy č. 27/EP/94 zo dňa 1. júla 1994, za zásoby
- pohľadávka v sume 49 823,40 eura (1 500 981 Sk), týkajúca sa faktúry/daňového dokladu č. 352194,
ktorou úpadca vyúčtoval žalobkyni sumu 141 010,90 eura (4 248 095 Sk) vrátane DPH na základe
kúpno-predajnej zmluvy č. 27/EP/94 zo dňa 1. júla 1994, za nedokončenú výrobu
- pohľadávka v sume 41 558,70 eura (1 252 000 Sk), týkajúca sa faktúry/daňového dokladu č. 12795,
týkajúca sa zmluvy o nájme zo dňa 1. júla 1994, ktorou úpadca vyúčtoval žalobkyni sumu 62 338,10
eura (1 878 000 Sk) za nájom hnuteľného a nehnuteľného majetku.
Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a zároveň žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou
na súd dňa 1. októbra 1999 domáhala proti správcovi konkurznej podstaty vylúčenia nehnuteľností
podľa listu vlastníctva žalobkyne, vecí nadobudnutých do vlastníctva žalobkyne na základe Dohody

o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov
družstva zo dňa 02. decembra 1995, uzavretej medzi úpadcom a žalobkyňou (ďalej len „dohoda“),
hnuteľných vecí nadobudnutých na základe dohody v zostatkovej hodnote 166 248,22 eura (5 008 394
Sk) a pohľadávok spolu 219 296,3 eura (6 606 521 Sk). Urobil tak v súlade s ustanovením § 19 ods.
2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) na
základe výzvy súdu zo 17. augusta 1999, ktorá bola žalobcovi doručená 2. septembra 1999 z dôvodu,
že žalovaný zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu vyššie uvedené veci patriace žalobkyni.
Právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou je výlučné vlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnostiam,
hnuteľným veciam a pohľadávkam neoprávnene zapísaným do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.
Právnym titulom nadobudnutia vlastníctva žalobkyne k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX pre kat. úz. Q. D. sú platne uzatvorené kúpne zmluvy medzi úpadcom ako predávajúcim
a žalobkyňou ako kupujúcim.
Vklady vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých vylúčenia sa žalobkyňa domáha, boli povolené
rozhodnutím Okresného úradu v Nitre, odbor katastra nehnuteľností, tak ako je to uvedené na LV
žalobkyne. Právnym titulom nadobudnutia vlastníctva žalobkyne k hnuteľným veciam a k pohľadávkam
je dohoda uzavretá medzi úpadcom a žalobkyňou. Uvedené platné právne úkony súvisia s rozhodnutím
úpadcu, ktoré bolo prijaté uznesením predstavenstva družstva dňa 21. augusta 1995, ktorým bolo
rozhodnuté o vyporiadaní nárokov oprávnených osôb na majetkové podiely podľa zákona č. 42/1991
Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách a bývalých členov
družstva na vyrovnacie podiely podľa jeho stanov. Uznesenie sa následne realizovalo uzavretím dohôd
s jednotlivými subjektami (jedným z nich bola aj žalobkyňa), ktoré sú uvedené v citovanom uznesení, t.j.
s právnickými a fyzickými osobami (samostatne hospodáriacimi roľníkmi) a boli označené ako „Dohody
o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov
družstva“ a v nadväznosti na ne uzatvorením jednotlivých kúpnych zmlúv na nehnuteľný majetok; tento
však bol podmienený usporiadaním vlastníckych vzťahov družstva k uvedeným nehnuteľnostiam na
príslušnej správe katastra nehnuteľností tak ako vyplýva z článku II dohody.
3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v priebehu konania žalobkyňa dva krát upravila žalobný petit,
pričom súd rozhodol o zmene petitu uznesením na pojednávaní dňa 3. novembra 2011 a následne
bola pripustená zmena petitu uznesením na pojednávaní dňa 23. októbra 2014. Súd prvej inštancie
posudzoval písomné podania navrhovateľa podľa obsahu a bol toho názoru, že aj keď žalobkyňa nazvala
svoje písomné podanie doručené súdu dňa 16. januára 2012 späťvzatie upraveného petitu návrhu,
podľa obsahu nešlo o späťvzatie celého návrhu, na základe čoho súd prvej inštancie pôvodne rozhodol
rozsudkom z 13. novembra 2014 č. k. 75Cbi/264/1999-540 podľa pôvodného žalobného petitu. Tento
rozsudok na základe odvolania žalovaného zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací
súd“) uznesením z 29. júla 2015 č. k. 1Obo/12/2015 a uložil súdu prvej inštancie konanie v späťvzatej
časti zastaviť. Uznesením z 9. novembra 2015 č. k. 75Cb/264/1999-572 súd prvej inštancie v spojení s
opravným uznesením z 23. decembra 2015 č. k. 75Cbi/264/1999-608 a opravným uznesením z 3. mája
2016 č. k. 75Cb/264/1999-624 rozhodol tak, že konanie v časti bodu I. žaloby nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územia Q. D., obec Q. D., sklad parc. č. 375/8, na liste vlastníctva č.
XXXX ošipáreň matečník parc. č. 371/22, na liste vlastníctva č. XXXX kat. územia Q. D., obec Q. D.
teľatník parc. č. 371/23, na liste vlastníctva č. XXXX kat. územie Q. D., obec Q. D. dielňa ZV parc. č.
371/24 a šopa - sušiareň parc. č. 371/26, na liste vlastníctva č. XXXX kat. územia Q. D., obec Q. D.,
sklad parc. č. 375/9, zastavil. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu z 8.
júna 2016 sp. zn. 1Obo/4/2016, 1Obo/5/2016.
4. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, že uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 22. augusta 1997 sp. zn. Z-2-3K 290/96 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu
a ustanovený pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 20. júna 2017 sp. zn. Z-2-3K 290/1996-951 bol za nového správcu konkurznej podstaty úpadcu
ustanovený JUDr. Ján Polomský. Oznámením zo dňa 15. februára 1999 o zápise veci do konkurznej
podstaty úpadcu žalovaný oznámil žalobkyni, že nehnuteľnosti špecifikované v oznámení zapísal do
súpisu majetku úpadcu, pretože kúpne zmluvy považuje za absolútne neplatné. Oznámením zo dňa 19.
februára 1999 žalovaný oznámil žalobkyni, že do súpisu zapísal všetky úpadcove hnuteľné veci ( DHIM,
HIM, zvieratá, zásoby, nedokončenú výrobu, pohľadávky) tak, ako sú vykazované v prílohách

k neplatným dohodám o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb. Listami zo
dňa 13. septembra 1999 žalovaný odstúpil od kúpnych zmlúv zo dňa 1. februára 1996, ktorými došlo k
prevodu nehnuteľností na žalobkyňu. Predmetom jednotlivých kúpnych zmlúv zo dňa 1. februára 1996
uzatvorených medzi žalobkyňou a úpadcom zavkladovaných Správou katastra dňa 7. februára 1996 č.
V 355/96,V 356/96, V 360/96, V 361/96, V 362/96, V 364/96, V 370/96, V 368/96, 367/96, V 366/96,
V 365/96, V 373/96, V 374/96, V 363/96 bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bližšie
špecifikovaných v liste vlastníctva žalobkyne č.XXXX vystaveného Okresným úradom Nitra, odbor
katastra nehnuteľností. Kúpne zmluvy uvedené na predmetnom LV patria k písomným dokumentom,
prostredníctvom ktorých sa tiež realizovalo rozhodnutie úpadcu prijaté uznesením jeho predstavenstva
zo dňa 21. augusta 1995 vo veci vysporiadania nárokov oprávnených osôb na majetkové a vyrovnacie
podiely v súvislosti s premenou družstva podľa § 765 a § 766 Obchodného zákonníka a zákona č.
42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Osoby,
ktoré mali voči úpadcovi nárok z titulu majetkového podielu, prípadne vyrovnacieho podielu, uzatvorili so
samostatne hospodáriacimi roľníkmi zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok, v nadväznosti na ktoré
predstavenstvo úpadcu rozhodlo prijatím uznesenia zo dňa 21. augusta 1995 o tom, že tým subjektom,
ktorým oprávnené osoby odplatne postúpili svoje pohľadávky, ktoré mali voči úpadcovi, vydá úpadca svoj
majetok do výšky prevzatých dlhov. Na základe uvedeného uznesenia sa uzatvorili dohody s jednotlivým
subjektami a v nadväznosti na tieto dohody sa uzatvorili jednotlivé kúpne zmluvy ohľadne prevodu
nehnuteľného majetku. Podľa jednotlivých kúpnych zmlúv bol spôsob vysporiadania dohodnutej kúpnej
ceny za predaj a kúpu nehnuteľností zapísaných na LV žalobkyne dohodnutý tak, že prvú, v zmluve
určenú časť ceny zaplatí kupujúci v hotovosti do pokladne družstva. Druhú, v zmluve presne určenú
časť ceny mal poskytnúť kupujúci podľa potrieb úpadcu na zaplatenie dane z prevodu nehnuteľností a
tretiu zostávajúcu sumu z dohodnutej kúpnej ceny mal vyplatiť kupujúci osobám, ktoré získali majetkové
podiely v rámci transformácie družstva a členom družstva, ktorí majú nárok na vyrovnací podiel.
5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že určenie neplatnosti odstúpení od kúpnych zmlúv o prevode
nehnuteľností uzavretých medzi úpadcom a spoločnosťou AGROPEST spol s r.o. bolo predmetom
sporu na súde prvej inštancie pod sp. zn. 66 Cbi/68/2000, ktorý rozsudkom zo dňa 13. októbra 2011,
právoplatným dňa 19. novembra 2011 určil, že odstúpenie žalovaného od citovaných kúpnych zmlúv
je absolútne neplatným právnym úkonom. Určenie neplatnosti odstúpení od kúpnych zmlúv o prevode
nehnuteľnosti uzavretých medzi úpadcom a spoločnosťou AGROVINOL spol. s r.o. bolo predmetom
právoplatne skončeného sporu pod sp. zn. 66Cbi/76/00. Súd mal v oboch konaniach za preukázané,
že z dohodnutej kúpnej ceny zaplatila žalobkyňa prvú časť ceny tak, že túto zaplatila v hotovosti do
pokladne úpadcu pri podpise kúpnej zmluvy. Zaplatenie tejto čiastky nepopiera ani žalovaný vo svojich
právnych úkonoch - odstúpenie od jednotlivých kúpnych zmlúv zo dňa 13. septembra 1999. Ďalšiu časť
kúpnej ceny určenej na daň z prevodu nehnuteľností pre všetky citované zmluvy vysporiadala žalobkyňa
priamo s Daňovým úradom v Nitre. Zostávajúcu časť kúpnej ceny bola žalobkyňa, ktorá prevzala dlh
Poľnohospodárskeho družstva Dolná Nitra voči oprávneným osobám, povinná vysporiadať voči týmto
osobám podľa predmetných kúpnych zmlúv tak,
že túto sumu im vyplatí spôsobom a v lehotách dohodnutých v zmluvách o postúpení pohľadávok.
Povinnosť navrhovateľa na zaplatenie zostatku kúpnej ceny teda smerovala voči tretím osobám a
nie voči úpadcovi. Podľa názoru súdu neexistoval žiaden iný záväzok na zaplatenie kúpnej ceny
voči úpadcovi z jednotlivých kúpnych zmlúv, keďže povinnosť na zaplatenie tretej časti kúpnej ceny
smerovala voči tretím subjektom. Išlo o záväzok žalobkyne voči oprávneným osobám, t. j. voči osobám
s nárokom na vyrovnací a/alebo majetkový podiel, vyplývajúci z dvoch samostatných právnych úkonov
a to z prevzatia dlhu a zmluvy o postúpení pohľadávky. Ich prípadné nesplnenie nemohlo byť právne
relevantným dôvodom na platné odstúpenie žalovaného od jednotlivých kúpnych zmlúv. V danom
prípade úpadca a žalobkyňa svojím zhodným prejavom vôle v kúpnych zmluvách len potvrdili existenciu
ďalších záväzkov žalobkyne, vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, ktorých subjektami však už neboli
úpadca a žalobkyňa, ale žalobkyňa a tretia osoba, a ich predmetom nebolo vzájomné plnenie úpadcu a
žalobkyne. Predmetný majetok bol zaradený do investičného majetku žalobkyne, čo vyplýva zo súvahy
k 31. decembru 1995, ako aj súvahy k 31. decembru 1996. Pohľadávka spolu v sume 219 296,30
eura (6 606 521 Sk) vyplýva z kúpno - predajnej zmluvy č. 25/EP/94, ktorú uzavrel úpadca v postavení
predávajúceho a žalobkyňa v postavení kupujúceho dňa 01. júla 1994 a ktorej predmetom boli „zásoby,
základné stádo zvierat, zvieratá a poľnohospodárske práce na poľných kultúrach“. Predmetom dohody
o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov

družstva je vydanie majetku špecifikovaného v čl. I., podľa prílohy č. 3 tam patrí aj pohľadávka vo výške
219 296,30 eura (6 606 521 Sk).
6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že oznámenia o zápise vecí do konkurznej podstaty zo dňa 15.
februára 1999 a 19. februára 1999 možno považovať za zápis vecí do konkurznej podstaty, keďže iný
zápis sa v konkurznom spise nenachádza a samotní účastníci, ako aj konkurzný súd mu tieto účinky
pripisovali. Z oznámení je zrejmé, že žalovaný zahrnul veci uvedené v týchto oznámeniach do konkurznej
podstaty úpadcu a konkurzný súd na základe týchto oznámení vyzval žalobkyňu na podanie vylučovacej
žaloby. Z účtovných dokladov citovaných v rozhodnutí (Hlavná kniha k 12/96, Súvahy a Výkaz ziskov a
strát za roky 1995 a 1996, zoznam investičného majetku za roky 1995 a 1996) mal súd prvej inštancie
za preukázané, že majetok, vylúčenia ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, nepatril v čase
vyhlásenia konkurzu úpadcovi. Z dokazovania nebolo tiež preukázané, že by ho úpadca nadobudol
počas konkurzu. Naopak, účtovnými dokladmi žalobkyňa preukázala, že o tomto majetku riadne účtovala
a vyhotovovala príslušné daňové doklady. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne,
že predmetný majetok nadobudla do svojho vlastníctva na základe právom dovolených právnych úkonov.
7. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, súd prvej inštancie bol toho názoru, že boli prevedené na základe platne
uzatvorených kúpnych zmlúv a odstúpenia žalovaného od predmetných zmlúv sú neplatné. Vychádzal
aj zo záverov súdov v právoplatne skončenom spore vedenom na pod sp. zn. 66Cbi/76/00 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 6Obo/3/09, (v ktorom generálny prokurátor SR
podnet žalovaného na podanie mimoriadneho dovolania odmietol) a z právoplatne skončeného
sporu vedeného pod sp. zn. 66Cbi/68/00.
Predmetom týchto sporov bolo určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného na návrh spoločností
AGROVINOL s.r.o. a AGROPEST spol s r.o. V oboch prípadoch bolo súdmi určené, že odstúpenie
žalovaného od zmlúv, ktorými došlo k prevodu nehnuteľností (na tom istom skutkovom základe) je
neplatné.
8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že predmetom dvojstranného právneho úkonu - dohody je
vydanie majetku družstva vo výške 663 434,34 eura (19 986 623 Sk) na základe prevzatého dlhu úpadcu,
ktorý malo voči oprávneným osobám za ich majetkové a vyrovnacie podiely členov družstva, a to v
skladbe: nehnuteľný majetok vo výške 294 266,91 eura (8 865 085 Sk), hnuteľný majetok vo výške
166 248,22 eura (5 008 394,- Sk) a pohľadávky vo výške 219 296,30 eura (6 606 521 Sk). Žalobkyňa
súčasne prevzala dlh úpadcu voči oprávneným osobám vo výške 679 811,46 eura (20 480 000 Sk) a
zaviazala sa vyporiadať nároky oprávnených osôb na ich majetkový podiel v transformovanom úpadcovi,
a tiež nároky bývalých členov úpadcu na vyrovnací podiel, ktorý im vznikol v súvislosti so zánikom ich
členstva (ktorý nie je nárokom podľa zákona č. 42/1992 Zb., ale podľa Stanov PD). Dohoda nadväzovala
na ďalšie písomné dokumenty, a to zmluvy o postúpení pohľadávok na vydanie vyrovnacieho podielu
na majetku družstva pri zániku členstva podľa článku 20, ods. 5 a 6 Stanov družstva voči dlžníkovi úpadcovi a uznesenie predstavenstva úpadcu zo dňa 21. augusta 1995, ktorým sa rozhodlo o vydaní
majetku úpadcu na vyrovnacie a majetkové podiely oprávnených osôb dohodou podľa zmlúv o postúpení
pohľadávok členov a nečlenov družstva. V zmysle bodu 2) predmetného uznesenia sa žalobkyni vydal
majetok vo výške prevzatých dlhov úpadcu, teda v sume 663 434,34 eura (19 986 623 Sk).
9. Následne súd prvej inštancie zhodnotil, že z obsahu vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva,
že žalobkyňa prevzala dlh úpadcu voči oprávneným osobám jednak podľa zákona č. 42/1992 Zb.,
a tiež na základe zániku členstva jednotlivých osôb v družstve, ktoré sa ako pôvodný dlžník zbavilo
svojej povinnosti splniť záväzky voči oprávneným osobám z titulu ich nároku na majetkový a vyrovnací
podiel. Žalobkyňa sa stala povinnou vysporiadať tento dlh voči oprávneným osobám. Zmenou právneho
postavenia jednotlivých subjektov došlo k vzniku nových samostatných záväzkových vzťahov medzi
žalobkyňou ako dlžníčkou a oprávnenými osobami ako veriteľmi. Doklady o úhrade majetkových
podielov boli predložené v konaní vedenom pod sp. zn. 68Cbi/26/00, predmetom ktorého bola
odporovateľnosť právnym úkonom. Oprávnenými osobami v predmetnom konaní sú osoby, ktorým
vznikol nárok na vyrovnávací podiel v súvislosti so zánikom ich členstva v úpadcovi podľa článku 20
bod 5 a 6 stanov tohto družstva zo dňa 8. decembra 1992 v znení doplnku zo dňa 29. marca až
31. marca 1995. Záväzok na vysporiadanie tohto nároku prevzala žalobkyňa na základe dohody v
nadväznosti na uznesenie predstavenstva. Oprávnenými osobami sú tiež osoby, ktoré sa nestali členmi
transformovaného úpadcu a mali záujem o vydanie svojho majetkového podielu pred uplynutím 7 rokov

od schválenia transformačného procesu družstva podľa ustanovenia § 13 ods. 3 posledná časť vety
zákona č. 42/92 Zb. v znení zákona č. 182/1993 Z. z. O vydaní majetkového podielu pre tieto osoby
v súlade s citovaným zákonom rozhodlo predstavenstvo úpadcu uznesením zo dňa 21. augusta 1995.
Záväzok na vyporiadanie tohto nároku prevzala na základe vyššie citovanej dohody žalobkyňa.
Jednotlivé sumy označené v kúpnych zmluvách ako zostávajúce čiastky z dohodnutej kúpnej ceny, ktoré
sa žalobkyňa zaviazala vyplatiť oprávneným osobám, predstavujú finančné vyjadrenie časti záväzku
žalobkyne voči týmto osobám.
10. Súd prvej inštancie uzavrel, že právnym titulom nadobudnutia vlastníctva žalobkyne
- k nehnuteľnostiam špecifikovaných v bode 1) petitu, ktorých vylúčenia sa domáha, sú v nadväznosti
na dohodu jednotlivé platné kúpne zmluvy a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
- k veciam, ktoré majú charakter nehnuteľnej veci (bod 2/ petitu), ktoré však nie sú predmetom evidencie
v katastri nehnuteľnosti, (bod 3/ petitu) je Dohoda a ich prevzatie žalobkyňou v zmysle § 133 ods. 1
Občianskeho zákonníka.
Súčasne je preukázané, že boli zaradené do investičného majetku žalobkyne a prvýkrát sú vykazované
v súvahe k 31. decembru 1996 ako dokumente k daňovému priznaniu žalobkyne k dani z príjmov za
rok 1996.
- pohľadávky v sume 219 296,30 eura (6 606 521 Sk) (bod 4/ petitu), ktorých vylúčenia sa žalobkyňa
domáha, vyplývajú z kúpno - predajnej zmluvy č. 25/EP/94 zo dňa 1. júla 1994 a daňových dokladovfaktúry č. 352294, 352194, 352094, 12795, uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalobkyňou
ako kupujúcou.
11. Na záver súd prvej inštancie zdôraznil, že vylučovacia žaloba je žalobou na plnenie, nie žalobou
o určenie práva, preto sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Predpokladom pre
vedenie vylučovacej žaloby je splnenie podmienky, že veci boli zapísané do súpisu konkurznej podstaty
a konkurz stále trvá. Žalobkyňa preukázala, že žalovaný veci, ktoré sú predmetom vylučovacej žaloby,
zahrnul do súpisu konkurznej podstaty napriek tomu, že on osvedčil svoje vlastníctvo. Pokiaľ ide o kúpne
zmluvy, predmetom ktorých boli prevody nehnuteľností, zo strany žalovaného išlo v zmysle rozhodnutia
súdu v inom konaní o neplatné odstúpenia od zmlúv a pokiaľ ide o dohodu, táto je platným právnym
úkonom. Súd prvej inštancie nesúhlasil s názorom žalovaného, že na daný prípad možno aplikovať
právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 6/1996. Zákon č. 42/1992
Zb. v ustanovení § 17a ods. 1 určil, že družstvo vydá podielnické listy oprávneným osobám, ktoré nie
sú jeho členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané, čo vyplýva aj z uvedeného nálezu. V danom
prípade sa však družstvo dohodlo s oprávnenými osobami inak, čo zákon č. 42/1992 Zb. umožňoval,
keďže družstvo majetkové podiely vydalo a oprávnené osoby takéto plnenie preukázateľne aj prijali.
12. Zamietnutie žaloby v časti nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
Q. D., a to dielňa - parc. č. 371/13 a šopa-sušiareň - parc. č. 371/25, súd prvej inštancie odôvodnil
tým, že uvedené nehnuteľnosti sa na tomto liste vlastníctva nenachádzali, a preto nebolo osvedčené,
že žalobkyňa je ich vlastníčkou.
13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa s § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi , ktorý bol vo veci okrem úplne nepatrnej časti úspešný, priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. Proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zmenil
tak, že žalovaný je povinný vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosť zapísanú v čase
vyhlásenia konkurzu úpadcu, ako aj v čase podania žaloby v tejto veci na liste vlastníctva žalobkyne
č.XXXX, katastrálne územie Q. D. ako dielňa - parc. č. 371/13.
15. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že predmetnú nehnuteľnosť (dielňa - parc. č. 371/13) nadobudla do
svojho vlastníctva na základe platných právnych úkonov, dohody a kúpnej zmluvy uzavretej s úpadcom,
pričom jej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu v Nitre, odbor katastra nehnuteľností pod sp.
zn. V 373/96 a v čase vyhlásenia konkurzu, ako aj v čase podania žaloby bola vo vlastníctve žalobkyne,
zapísaná na LV XXXX. Z účtovných dokladov založených v spise vyplýva, že dotknutá nehnuteľnosť

nepatrila v čase vyhlásenia konkurzu úpadcovi a ten ju nenadobudol ani počas konkurzu. Žalobkyňa
uviedla, že má za to, že nie je rozhodujúci aktuálny stav vlastníctva alebo veci, teda stav platný v
čase rozhodnutia. Zamietnutie žaloby v tejto časti vychádza podľa názoru žalobkyne z nesprávneho
posúdenia veci, pričom nie je zrejmé, ku ktorému časovému momentu sa tento záver viaže, a z akého
dôvodu je práve daný časový moment významný pre posúdenie veci, ani z čoho vychádza požiadavka
osvedčenia vlastníctva pre žalobkyňu. Taktiež žalobkyňa skonštatovala, že aktuálne sa predmetná
nehnuteľnosť na liste vlastníctva žalobcu už nenachádza a táto už reálne ani neexistuje (stavba bola
zbúraná). Ak by však mala byť táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti, predmetná
nehnuteľnosť zostane naďalej zapísaná v súpise konkurznej podstaty úpadcu (keďže návrh žalobkyne
na jej vylúčenie bol súdom zamietnutý), v dôsledku čoho by mala byť táto vec považovaná za oprávnene
zapísanú do súpisu.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v zákonnej lehote aj žalovaný, a to v časti výrokov
I. a III., pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že žalobu
zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.
17. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa čl. III dohody prišlo k pristúpeniu žalobkyne k záväzku
úpadcu voči oprávneným osobám a členom družstva podľa ustanovenia § 534 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa žalobkyňa nestala dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, ale vznikla jej len povinnosť voči
dlžníkovi poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Je bezpochybné, že dohoda o pristúpení k dlhu je zmluvou
bezodplatnou. Ďalšia časť dohody (čl. I. a II.) je svojim obsahom dohodou o vydaní majetku úpadcu
žalobkyni, ktorá však nebola dotknutá transformačným procesom úpadcu, a nebola ani oprávnenou
osobou v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. v znení platnom v čase uzatvorenia dohody. Skutočnosť, že
úpadca vydal
na základe dohody majetok, ako aj pohľadávky, odporuje zákonu
č. 42/1992 Zb. v znení zákona č. 182/1993 Zb. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný dohodu v
časti o vydaní majetku úpadcu za absolútne neplatný právny úkon, z čoho vyplýva, že úpadca bol aj
naďalej vlastníkom vecí a práv uvedených v prílohách dohody. Preto správca konkurznej podstaty tieto
veci zapísal do súpisu konkurznej podstaty oprávnene. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou
žalovaného nevysporiadal, a nezohľadnil pri svojom rozhodovaní ani obsah uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 1Obo/167/2006. Na záver žalovaný
uviedol, že podľa jeho názoru napadnutý rozsudok trpí vadou uvedenou v § 365 ods. 1 písm. f) CSP
a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a vzhľadom na to, že z obsahu odôvodnenia sa nedá
zistiť, ako sa súd vysporiadal s obranou žalovaného, aj vadou uvedenou pod písm. b) tohto zákonného
ustanovenia. Zároveň mal za to, že súd nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď okrem
neúspechu žalobcu v pomerne nepatrnej časti opomenul späťvzatie časti žaloby žalobcom.
18. K odvolaniu žalovaného podala včas vyjadrenie žalobkyňa, ktorá v súvislosti s tvrdením žalovaného,
že podľa čl. III dohody sa žalobca nestal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, ale vznikla mu len povinnosť
poskytovať plnenie jeho veriteľovi, poukázala na bod 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a tiež
na právoplatne skončené veci s obdobným skutkovým základom, kedy odvolací súd na totožný obsah
odvolania žalovaného uviedol, že z dohody jasne vyplýva, že žalobkyňa prevzala dlh úpadcu voči
oprávneným osobám. V súvislosti s názorom žalovaného, ktorý považuje dohodu v časti článkov I. a
II. za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom a s pravidlami poctivého obchodného
styku, žalobkyňa poukázala na bod 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Skonštatovala, že žalovaný
ani v tomto odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ním opakované tvrdenia
o absolútnej neplatnosti predmetnej dohody. V nadväznosti na rozhodnutie o trovách konania mala
žalobkyňa za to, že súd rozhodol o priznaní tohto nároku žalobkyni správne, pričom časť, v ktorej
žalobkyňa úspešná nebola, predstavuje tak zamietnutá časť nároku, ako aj časť nároku, v ktorej
bolo konanie na základe späťvzatia zastavené. Žalobkyňa považovala odvolanie žalovaného za
neodôvodnené v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, ako žalobkyňa uviedla vo
svojom odvolaní.
19. Následne dňa 29. septembra 2021 súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom rozhodol o časti
predmetu konania tak, že žalovaný je povinný vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. Q. D., parc. č. 371/9, ako ošipáreň pre výkrm. Zároveň
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Toto rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobkyňa podaním zo dňa 22. januára 2020 navrhla doplnenie rozsudku o uvedenú nehnuteľnosť

- ošipáreň pre výkrm, pričom oboznámením sa s obsahom spisu a rozsudkom súdu prvej inštancie
zo dňa 20. novembra 2019 zistil, že táto nehnuteľnosť nebola súčasťou výroku rozsudku, ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť vylúčiť nehnuteľnosti zo súpisu majetku napriek skutočnosti, že
predmetná nehnuteľnosť bola predmetom konania. Súčasne uviedol, že z odôvodnenia rozsudku je
zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť nie je ani súčasťou výroku rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne
zamietnutá. Dospel k záveru, že parcela č. 371/9 bola predmetom konania a chybou pri vypracovaní
písomného vyhotovenia rozsudku nebola súčasťou I. výroku. Keďže dospel k názoru, že odôvodnenie
I. výroku sa vzťahuje aj na parcelu č. 371/9, nepovažoval za účelné toto odôvodnenie opätovne
uvádzať, a preto v celom rozsahu odkázal na odôvodnenie rozsudku zo dňa 20. novembra 2019.
Námietku žalovaného, že parcela č. 371/9 je predmetom zamietajúcej časti rozsudku a že o nej bolo
už rozhodnuté, bola podľa názoru súdu prvej inštancie nedôvodná, pretože z odôvodnenia uvedeného
rozsudku vyplýva, že zamietajúca časť rozsudku sa týka nehnuteľností postavených na parcelách č.
371/13 a č. 371/25. Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že v zmysle ustanovení ZKV sú v prejednávanej veci splnené všetky
predpoklady pre to, aby mohol vylučovacej žalobe vyhovieť a vzhľadom na túto skutočnosť zaviazal
žalovaného vylúčiť predmetnú nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty.
20. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, pričom
navrhol, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na jeho vydanie
zamietne. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods.1 písm. d) a písm. h) CSP, pričom uviedol, že z
výroku rozsudku súd prvej inštancie zo dňa 20. novembra 2019 vyplýva, ktoré nehnuteľnosti a hnuteľné
veci je žalovaný povinný vylúčiť zo zoznamu konkurznej podstaty a vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu
zamietol. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie opätovne rozhodol o veci, ktorá už bola rozhodnutá
rozsudkom zo dňa 20. novembra 2019, teda nesprávne právne vyhodnotil vec, čo vyústilo do vady, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. K odvolaniu žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie sa včas vyjadrila žalobkyňa
podaním doručeným súdu dňa 15. novembra 2021, v ktorom uviedla, že zo žaloby vyplýva, že
predmetom konania bola aj nehnuteľnosť - ošipáreň pre výkrm postavená na parcele č. 371/9, ktorej
sa následné úpravy petitu nedotkli, a preto bolo nevyhnutné, aby súd rozhodol aj o nároku týkajúceho
sa tejto nehnuteľnosti. Z obsahu pôvodného rozsudku vyplýva, že táto nehnuteľnosť nie je uvedená v
časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel, ani v časti, ktorou žalobu zamietol, a teda súd prvej
inštancie opomenul rozhodnúť o tejto časti nároku. Pred vydaním dopĺňacieho rozsudku neexistovalo
rozhodnutie o uvedenej časti predmetu konania, a preto nie je možné dôvodne namietať prekážku
rozsúdenej veci. Zároveň žalobkyňa uviedla, že proti neexistujúcemu rozhodnutiu nemožno podať
ani odvolanie a rozširujúci výklad žalovaného, že výrok o zamietnutej časti nároku sa vzťahuje aj
na predmetnú nehnuteľnosť, považovala za neopodstatnený. Toto tvrdenie žalovaného podľa názoru
žalobkyne nezohľadňuje ani odôvodnenie príslušnej zamietajúcej časti rozsudku. Odvolanie žalovaného
proti dopĺňaciemu rozsudku považovala žalobkyňa za neopodstatnené a nedôvodné.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl.,
a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
23. K odvolaniu žalobkyne proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že je
nesporné, že v čase vyhlásenia konkurzu aj podania žaloby, nehnuteľnosť - dielňa postavená na CKN
parcele 371/13, katastrálne územie Q. D., zapísaná na LV č. XXXX (ďalej iba „dielňa“) existovala a
bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníctvo žalobkyne. Uvedená nehnuteľnosť bola zahrnutá
- zapísaná v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie
predmetná dielňa neexistovala, bola zbúraná, čo mal odvolací súd mal potvrdené aj z vyjadrenia
Okresného úradu Nitra katastrálny odbor z 23. novembra 2022, ktorý odvolaciemu súdu oznámil, že
na základe rozhodnutia o povolení na odstránenie stavby č. 256/2004-02-Ža vydané obcou Malý Cetín
bolo rozhodnuté o odstránení dielne postavenej na parcele CKN 371/13. Súčasne bolo oznámené,
že parcela
registra C 371/13 bola zrušená, zlúčená do novovytvorenej parcely č. CKN. 371/29 katastrálne územie
Q. D.. Vlastníctvo k parcele č. 371/29 bola zapísané do LV č. XXXX pod č. zmeny 9/11 v prospech
žalobkyne.
24. Odvolací súd konštatuje, že vylučovacia žaloba podľa § 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní
(ďalej aj „ZKV“) v spojení s § 78 nie je žalobou na plnenie. Vylučovacia žaloba podľa § 78 Zákona
o konkurze a vyrovnaní je svojou povahou žalobou určovacou. Rozsudok, ktorým súd takejto žalobe

vyhovie, sa nevykonáva. Povahu určovacej žaloby vylučovacia žaloba nestráca ani vtedy, ak sa
vylučovací nárok týka peňazí. Odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že predmetná žaloba - vylučovacia žaloba je žalobou na plnenie. V súlade so skutočnosťou, že žaloba
o vylúčení majetku z konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní „ZKV“) je žalobou
určovacou, má žalobný petit požadovať vydanie rozhodnutia, ktorým sa označená vec (právo alebo
iná majetková hodnota) vylučuje zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu (rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky z 31. augusta 2004 sp. zn. 29Odo/182/2004). Petit vylučovacej žaloby má
byť formulovaný tak, že vec „sa vylučuje“ a nie, že „správca konkurznej podstaty je povinný vec
vylúčiť“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. októbra 2006 sp. zn. 29Odo/1063/2004). O
tom, ako bude formulovaný výrok rozhodnutia, rozhoduje súd. Prípadným návrhom žalobcu na znenie
výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby z
obsahového hľadiska vyjadril to, čo sa žalobca žalobou skutočne domáha. Žalobný petit, ktorým sa
žalobca domáha, aby správca konkurznej podstaty „bol povinný vylúčiť“ označenú vec zo súpisu majetku
konkurznej podstaty úpadcu nezodpovedá charakteru vylučovacej žaloby, ktorá je žalobou určovacou.
25. Keďže výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom nezohľadňoval
skutočnosť, že v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu je zapísaná dielňa, ktorá v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie už neexistovala (bola odstránená), bolo potrebné odvolaniu
žalobkyne vyhovieť. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom, že treba doplniť výrok I. napadnutého
rozsudku, keď žalobca (odvolateľ) mal za to, že výrok II. v spojení s bodom 16 odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný.
26. Predmetom odvolania žalobkyne (č. l. 716 spisu) bolo odvolanie čo do výroku II., ktorým súd prvej
inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, a to vo vzťahu k nehnuteľnosti - dielni postavenej na parcele č.
371/13 (bod 16 rozsudku). Súd prvej inštancie v tejto časti konštatoval, že uvedená nehnuteľnosť na
LV č. XXXX, katastrálne územie Q. D. nie je uvedená, a nebolo osvedčené, že žalobca je vlastníkom
tejto nehnuteľnosti.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k dielni postavenej na p. č. 371/13,
titulom kúpnej zmluvy zo dňa 1. februára 1996, odvkladovanej V 373/96 14.4.1997 (č. l. 281 spisu), čím
bolo preukázané, že v čase vyhlásenia konkurzu 22. augusta 1997, žalobkyňa už nadobudla vlastnícke
právo k uvedenej nehnuteľnosti. O tom, že vlastnícke právo na základe titulu V 373/96 bolo na strane
žalobkyne, preukazujú dôkazy - výpis z LV č. XXXX, katastrálne územie Q. D. z 29. septembra 1999
(č. l. 38 spisu), na ktorom je vedená dielňa na parcele 371/13 na žalobkyňu v celosti pri rovnakom
titule nadobudnutia
V 373/96, rovnako LV z 24. septembra 2008 (č. l. 141 spisu) preukazuje, že v čase vyhlásenia konkurzu
22. augusta 1997 a v čase podania žalobného návrhu 1. októbra 1999, bola vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti žalobkyňa. Nebolo preukázané, že by k uvedeným časovým momentom bol vlastníkom
uvedenej nehnuteľnosti úpadca. V súčasnosti uvedená nehnuteľná vec dielňa neexistuje, bola zbúraná
a nie je vedená na liste vlastníctva žalobkyne. Odstránením stavby došlo k zániku nehnuteľnosti - dielne
postavenej na parcele č. 371/13, k. ú. Q. D., z čoho vyplýva, že závery krajského súdu v bode 16
rozsudku sú správne (vec neexistuje), i keď odôvodnenie v tejto časti rozsudku je stručné.
28. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na nesprávne právne posúdenie v bode 16 rozsudku súdu prvej
inštancie, keď skonštatovala, že nie je zrejmé, ku ktorému časovému momentu sa záver súdu prvej
inštancie viaže, a z akého dôvodu je práve daný časový moment významný pre posúdenie veci, ani z
čoho vychádza požiadavka osvedčenia vlastníckeho práva pre žalobkyňu.
29. Podľa odvolacieho súdu výrok II. vo väzbe na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode
16 konštatuje nevyhovenie žalobnému návrhu vo vzťahu okrem iného k nehnuteľnosti - dielni z
dôvodu, ako stručne uviedol súd prvej inštancie, že táto nehnuteľnosť sa na LV žalobcu nenachádza.
Výrok rozhodnutia tak, ako bol vydaný rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s doplňujúcim
rozsudkom nemá vplyv na obsah súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Zapísanie nehnuteľnosti
- dielne v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu, ktorá v čase rozhodovania krajského súdu ako
vec - nehnuteľnosť neexistovala, bolo potrebné vyjadriť v rozhodnutí súdu prvej inštancie tak, aby
nehnuteľnosť, ktorá neexistuje nebola v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu zapísaná. Preto
odvolací súd výrokom II. uvedenú nehnuteľnosť vylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.
V napadnutej časti zmenil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s doplňujúcim rozsudkom,
a vyhovel odvolaniu žalobkyne. Odvolací súd vo vzťahu k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie

vo výroku II. konštatuje, že bolo potrebné zohľadniť, aby súpis majetku konkurznej podstaty úpadcu žalovaného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (aj odvolacieho súdu) zohľadňoval skutočnosť
existencie veci, ktorá do súpisu bola zapísaná.
30. Vo zvyšnej časti výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, nebol napadnutý odvolaním žalobkyne,
(týkajúcej sa zamietnutia návrhu na vylúčenie sušiarne - šopy, postavenej na CKN parcele č. 371/25
katastrálne územie Q. D. LV XXXX) ostal nedotknutý, keďže v tejto časti žalobkyňa odvolanie nepodala.
Z bodu IV. 4.2 odvolania žalobkyne (č. l. 718 spisu) výslovne vyplýva, že žalobkyňa odvolanie vo vzťahu
k návrhu na vylúčenie nehnuteľnosti šopa - sušiareň, postavenej na parcele č. 371/25 (bod 16 rozsudku
súdu prvej inštancie) neuplatnila.
31. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že vylučovacia žaloba, o ktorej aj súd prvej inštancie rozhodoval,
nie je žalobou na plnenie. I keď súd prvej inštancie nesprávne formuloval výrok I. (nemala byť uložená
povinnosť správcovi konkurznej podstaty vylúčiť veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu,
ale súd mal vylúčiť konkrétne veci hnuteľné, nehnuteľné, pohľadávky, tak ako ich špecifikoval vo
výroku I. zo súpisu majetku konkurznej podstaty
úpadcu), podľa názoru odvolacieho súdu nesprávna formulácia výroku I. súdom prvej inštancie napriek
tomu nemá vplyv na účinok vylúčenia veci (pohľadávok) zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.
32. Čo sa týka odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie z 20. novembra 2019
č. k. 75Cbi/264/1999, v ktorom tvrdil, že dohoda o vydaní majetku družstva na majetkové podiely
oprávnených osôb a vyrovnávacieho podielu členov družstva zo dňa 2. decembra 1995 (ďalej aj
„dohoda“) a jej článok III. je pristúpením žalobkyne k záväzku PD Agrokombinát Dolná Nitra voči
oprávneným osobám a členom družstva, podľa § 534 Občianskeho zákonníka a že žalobkyňa sa nestala
dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, ale vznikla jej len povinnosť voči dlžníkovi poskytovať plnenie jeho
veriteľovi, pričom momentom plnenia touto osobou veriteľovi vznikne dlžníkovi bezdôvodné obohatenie
podľa § 454 Občianskeho zákonníka a tejto osobe aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči dlžníkovi, podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd poukazuje, že dohoda nie je
bezodplatnou dohoda, obsahuje vzájomné plnenie jednotlivých strán dohody, na jednej strane plnenie,
ktoré v hodnote hnuteľného, nehnuteľného majetku a pohľadávok získala žalobkyňa od žalovaného a
na druhej strane dlh, ktorý žalobkyňa voči oprávneným osobám a členom družstva prevzala vo výške
20 480 000 Sk. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že dohoda je dohodou o pristúpení k
záväzku úpadcu, keďže z jej obsahu vyplýva, že na základe nej prevzala žalobkyňa dlh úpadcu voči
oprávneným osobám, resp. osobám s nárokom na vyrovnací podiel a to až do výšky 20 480 000 Sk.
Výšku prevzatého dlhu úpadca schválil, ako aj prevod majetku družstva na žalobkyňu.
33. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa článku I. a článku II. dohody a na neplatnosti
právneho úkonu s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný tvrdil, že dohoda odporuje
ustanoveniu § 13 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb., odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav a dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k predmetným
hnuteľným a nehnuteľným veciam a veci majúcej charakter nehnuteľnej veci, ktorá nie je predmetom
evidencie v katastri nehnuteľností, ako aj pohľadávkam na základe platných a dovolených právnych
úkonov, vrátane dohody, kúpnych zmlúv, ako aj faktického prevzatia veci majúcej charakter nehnuteľnej
veci, pričom v konaní bolo preukázané, že úpadca nebol vlastníkom predmetných vecí a pohľadávok
v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok a tieto nenadobudol ani počas konkurzu. Žalobkyňa k
uvedeným veciam a pohľadávkam preukázala vlastnícke právo, ktoré vo vzťahu k nehnuteľným veciam
nebolo relevantne spochybnené, ani odstúpením správcu konkurznej podstaty úpadcu od uzavretých
a odvkladovaných kúpnych zmlúv, čo vyplýva zo súdneho sporu, ktorý bol vedený pred súdom prvej
inštancie pod sp. zn. 76Cb/145/1999, resp. z rozhodnutia z 24. júna 2020.
34. Súd prvej inštancie v rozsudku hodnotí existenciu dohody v kontexte s ostatnými listinnými dôkazmi,
kúpnymi zmluvami, výsledkami súdnych sporov, po odstúpení správcu konkurznej podstaty od kúpnych
zmlúv úpadcu, zmluvou o postúpení pohľadávok, rozhodnutiami predstavenstva úpadcu z 21.
augusta 1995 a ďalšími podkladmi tak ako
sú špecifikované súdom prvej inštancie v bodoch 14 a 15 rozsudku. V súdnych konaniach, v ktorých
bola spochybnená platnosť odstúpenia správcu konkurznej podstaty úpadcu od uzavretých kúpnych
zmlúv, súdy konštatovali, že odstúpenie od kúpnych zmlúv správcom bolo neúčinné, nespochybnili
vkladové konanie uzavretých kúpnych zmlúv, ktoré vychádzali z obsahu dohody, ako aj uznesenie
úpadcu z 21. augusta 1995. Tento záver potvrdzuje aj obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 18. júna 2009 v (obdobnej) veci sp. zn. 6Obo/3/2009, v ktorej sa domáhal subjekt určenia
neplatnosti právnych úkonov, odstúpenia žalovaného správcu konkurznej podstaty úpadcu od kúpnych
zmlúv o prevode nehnuteľností, uzavretých na základe dohody medzi žalobcom a úpadcom, ako aj
rozhodnutia v obdobných veciach vedených na Najvyššom súde Slovenskej republiky z 22. marca 2012
č. k. 5Obo/31/2011 a z 26. novembra 2013 č. k. 1Obdo/42/2012.
35. Podľa § 19 ods. 2 ZKV, súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v
lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba
nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.
36. Zapísaním veci do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu správcom sa nemení
jej skutočný vlastník, či už je ním úpadca alebo tretia osoba. V konaní o vylučovacej žalobe je súd v
zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV oprávnený len prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva
(prípadne iného práva) k vylučovanej veci za tým účelom, aby mohol dospieť k záveru o správnosti
alebo nesprávnosti postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu pri zapísaní spornej nehnuteľnosti do
súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Výsledkom takéhoto konania nie je určenie vlastníckeho
práva, ale výrok, ktorým súd buď zamietne vylučovaciu žalobu alebo rozhodne o vylúčení veci zo súpisu
majetku konkurznej podstaty úpadcu, pokiaľ žalovaný správca nepreukáže oprávnenosť svojho postupu
pri jej zapísaní do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. V excindačnom konaní súd nekoná
s povinnosťou rešpektovania vyšetrovacej zásady, kedy zisťuje skutočnosti a zabezpečuje dôkazy z
vlastnej iniciatívy, dôkazné bremeno a povinnosť osvedčiť tvrdené skutočnosti zaťažujú výlučne strany
sporu, pri zachovaní zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania.
37. Je zrejmé, že vylučovacie žaloby sa spravidla opierajú o vlastnícke právo. Súd o takej žalobe
rozhodne tak, že buď žalobu zamietne, alebo uloží správcovi povinnosť vylúčiť určitú vec
zo súpisu podstaty. Výrokom o excindačnej (excíznej) žalobe sa priamo nerieši vlastnícke právo k veci,
avšak touto otázkou sa súd zaoberá spravidla v odôvodnení rozhodnutia
ako s predbežnou otázkou. (pozri Ďurica, M., Zákon o konkurze a vyrovnaní, Prvé vydanie, Poradca
podnikateľa 2001, s. 163).
38. Vzhľadom na charakter a účel vylučovacej žaloby, je pre žalobný úspech potrebné zamerať procesný
útok jednak na preukázanie skutočností o neoprávnenom zápise nehnuteľností do súpisu majetku
konkurznej podstaty úpadcu, ako aj na preukázanie vlastníckeho práva patriaceho žalobkyni, resp.
subjektu domáhajúceho sa vylúčenia
nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty (spravidla vlastníkovi). Úspešnosť vylučovacej žaloby na
strane žalobcu predpokladá preukázanie, že mu svedčí lepšie (hmotné) právo k veciam zapísaným do
konkurznej podstaty, než úpadcovi.
39. Odvolací súd duplikuje, že žalobkyňa k veciam a pohľadávkam preukázala vlastnícke právo, preto
súd prvej inštancie rozhodol správne, keď z konkurznej podstaty úpadcu vylúčil veci a pohľadávky, ktoré
boli do nej zapísané neoprávnene.
40. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci 1Obo/167/2006 a na základe záverov v tomto rozhodnutí mal za to, že žaloba nie je dôvodná,
odvolací súd sa oboznámil s obsahom tohto rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného z 24. januára 2020 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. novembra 2019 č.
k. 75Cb/264/1999-691 nie je dôvodné. Žalovaný v odvolaní poukázal na časť odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1Obo/167/2006, ktorou ako odvolací súd poukázal
na skutočnosť, že podstatnú časť plnenia kúpnej ceny podľa odporovaných kúpnych zmlúv zo strany
kupujúceho (odporcu) má tvoriť právny úkon prevzatia záväzkov družstva za majetkové podiely členov
družstva podľa zmlúv o prevzatí dlhu a zároveň vyslovil názor, že majetkový podiel člena družstva nie je
záväzok (dlh), ktorým môže pokryť kúpna zmluva nárok člena družstva na vydanie tohto majetkového
podielu postupom podľa zákona č. 42/1992 Zb. o transformácii družstiev u povinného, ktorým v
danom prípade je družstvo, teda úpadca. Predmetom konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej
republiky vo veci 1Obo/167/2006 bolo určenie neúčinnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv uzavretých
medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim. Ako jednu z podstatných skutočností
vo vzťahu k skúmaniu toho, či došlo alebo nie k ukráteniu konkurzných veriteľov, označil odvolací

súd v danom prípade to, že sa nejednalo o právne úkony bezodplatné, ale úhrada bola zmluvnými
stranami dohodnutá vo forme prevzatia záväzkov úpadcu kupujúcim a pristúpenia k dlhu predávajúceho,
čím sa znížila zaťaženosť úpadcu a vznikla možnosť veriteľov úpadcu vymáhať svoje pohľadávky od
nadobúdateľa majetku, ktorý bol predmetom prevodov.
41. Návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku (ošipáreň postavená na parcele č. 371/9), bolo vyhovené
vydaním doplňujúceho rozsudku z 29. septembra 2021 č. k. 75Cb/264/1999-779, ktorým súd prvej
inštancie rozsudok vo veci samej vydaný dňa 20. novembra 2019 doplnil o výrok, v ktorom uložil
žalovanému povinnosť vylúčiť zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu ošipáreň pre výkrm
postavenú na parcele č. 371/9.
42. Čo sa týka odvolania žalovaného proti doplňujúcemu rozsudku, v ktorom konštatoval, že vo výroku
súd prvej inštancie uložil správcovi konkurznej podstaty povinnosť vylúčiť zo súpisu majetku konkurznej
podstaty nehnuteľnosť, ktorá nebola súčasťou výroku ani vo vyhovujúcej ani v zamietajúcej časti
rozsudku. Bol toho názoru, že zamietnutím žaloby
vo zvyšku bolo rozhodnuté aj o nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom dopĺňajúceho rozsudku a je špecifikovaná v jeho výrokovej časti, súd rozhodol
opätovne o veci, ktorá už bola rozhodnutá v rozsudku z 20. novembra 2019 č. k. 75Cbi/264/1999-691.
43. K tomuto odvolaniu odvolací súd konštatuje, že z rozsudku z 20. novembra 2019 č. k.
75Cbi/264/1999-691 je zrejmé, že súd prvej inštancie nerozhodol o ošipárni, ktorá je postavená na
parcele č. 371/9, zapísaná na LV XXXX, katastrálne územie Q. D., (ďalej aj „ošipáreň“), keď táto
nehnuteľnosť bola predmetom žaloby a je uvedená aj v petite. Vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie
zo dňa 20. novembra 2019 č. k. 75Cbi/264/1999-691, ani v ostatných výrokoch predmetného rozsudku
nie je táto nehnuteľnosť uvedená. Odôvodnenie predmetného rozsudku sa touto nehnuteľnosťou taktiež
nezaoberá (nie je identifikovaná, ani v bode 16). Súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete
konania, potom postup, ktorý vykonal dňa 29. septembra 2021, vydaním doplňujúceho rozsudku (č. l.
779 spisu), bol správny. Z tohto dôvodu je odvolanie žalovaného (č. l. 786 spisu) proti doplňujúcemu
rozsudku nedôvodné. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutom rozsudku
súdu prvej inštancie (č. l. 691 spisu) nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, a preto vyhodnotil
odvolanie žalovaného zo dňa proti doplňujúcemu rozsudku za nedôvodné.
44. Odvolací súd záverom pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.
Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
45. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku I. a výroku III. ako vecne správny potvrdil, pričom
v podrobnostiach poukázal na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutí súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Zároveň výrok II. predmetného rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom
v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu vylúčil
nehnuteľnosť - dielňu.
46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobkyni ako sporovej strane, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, keďže jej odvolaniu
bolo v plnom rozsahu vyhovené, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému,
ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si nárok na náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Zároveň odvolací

súd konštatuje, že napriek zmene časti výroku súdu prvej inštancie neboli splnené podmienky pre
rozhodovanie podľa § 396 ods. 2 CSP.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v predošlom odseku nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP), a tiež nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).