{"guid": "d2da7f03-e9e0-4f71-aa00-77251b8c08d1:4f6a1d69-fd3e-4fd7-acda-93aed4a3f336", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1020201727.1", "spisova_znacka": "6Co/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Co/1/2023 z 26. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2023, sp. zn. 6Co/1/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:1020201727.1", "identifikacne_cislo": "1020201727", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2023-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-2", "nazov": "§ 365 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. g) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-471", "nazov": "§ 471 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-471", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-471"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1", "nazov": "§ 162 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-3", "nazov": "§ 162 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "nazov": "§ 164 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-164"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-290", "nazov": "§ 290 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-290", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-290"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-301", "nazov": "§ 301 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-301"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-2", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-41", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-471", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-162", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-164", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-290", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-301"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f6a1d69-fd3e-4fd7-acda-93aed4a3f336", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1020201727.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1020201727.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1020201727.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Co/1/2023\n1020201727\n26. 10. 2023\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2023:1020201727.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: EuroSpotrebiteľ,\nobčianske združenie, Kysucké Nové Mesto, Sládkovičova 1222/73, IČO: 51 428 148, proti žalovanej:\nSlovenská advokátska komora, Bratislava, Kolárska 4, IČO: 30 795 141, v konaní o abstraktnej\nkontrole v spotrebiteľských veciach, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n16C/4/2021-111 z 23. novembra 2022, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 16C/4/2021-88 z 24. februára 2022, takto\nrozhodol:\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nOdvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o d m i e t a.\nNávrh žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom\ndvore Európskej únie z a m i e t a.\nĎalšie návrhy žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške\nktorej rozhodne súd prvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16. decembra 2020 sa žalobca voči žalovanému\ndomáhal určenia, že:\na) nepravdivé tvrdenia, že „Komora považuje za podstatné aj to, že nie je v pôsobnosti orgánov činných v\ntrestnom konaní (ďalej len „OČTK“) posudzovať kvalifikovanosť právnej služby a rešpektovanie záujmu\nklienta advokátom a od tohto posúdenia ďalej odvíjať trestnoprávnu zodpovednosť advokáta. Zákon\ntúto právomoc zveruje Slovenskej advokátskej komore (ďalej len „SAK“) práve preto, že toto posúdenie\npredpokladá zvnútornenie stavovských deontologických pravidiel a ich uplatnenie orgánom, ktorý je na\naplikáciu stavovskej deontológie príslušným z povahy veci.“;\nb) nepravdivé tvrdenia, že „Zároveň je z právneho aj vecného hľadiska neprípustné, aby na seba OČTK\natrahovali právomoc posudzovať otázku, či bola právna služba poskytnutá klientovi v jeho záujme a či\nbola na tento účel kvalifikovaná, keďže ide o priestor stavovskej deontológie, ktorej aplikácia spadá do\npôsobnosti SAK.“, sú nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov.\nDruhým výrokom sa žalobca domáhal, aby súd žalovanej zakázal používať vyššie špecifikovanú, nekalú\nobchodnú praktiku v neprospech spotrebiteľov.\n\n2. Žalobca v žalobe poukázal na § 301 až 306 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“), § 1 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ochrane spotrebiteľa“). Opodstatnenosť žaloby odôvodnil tým, že žalovaná na webovej\nstránke Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“) v tlačovej správe: „Amicus Curiae SAK v\nprípade ústavnej sťažnosti advokáta M. R.“ z 1. decembra 2020, prezentovala nepravdivé tvrdenia,\nposúdenia vecnej správnosti, ktorých sa žalobca domáha. Žalobca žiadal, aby súd určil za verejne\nnesprávne tvrdenia, že „Komora považuje za podstatné aj to, že nie je v pôsobnosti OČTK posudzovať\nkvalifikovanosť právnej služby a rešpektovanie záujmov klienta advokátom a od tohto posúdenia ďalej\nodvíjať trestnoprávnu zodpovednosť advokáta. Zákon túto právomoc zveruje SAK práve preto, že\nuvedené posúdenie predpokladá zvnútornenie stavovských deontologických pravidiel a ich uplatnenie\norgánom, ktorý je na aplikáciu stavovskej deontológie príslušný z povahy veci.“. Predmetné tvrdenia\nsú podľa žalobcu nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľa, pretože sú klamlivé, vecne\nnesprávne a môžu verejne odradiť poškodených spotrebiteľov od uplatnenia svojich nárokov proti\nadvokátom aj cez trestné konania in genere. Žalobca mal za to, že pravdivý je opak tvrdení, a teda,\nže OČTK majú oprávnenie prejudiciálne riešiť konanie žalovanej, teda, že je v pôsobnosti OČTK\nposudzovať kvalifikovanosť právnej služby a rešpektovanie záujmu klienta advokátom a od tohto\nposúdenia ďalej odvíjať trestnoprávnu zodpovednosť advokáta. Rovnako z právneho a vecného hľadiska\nje prístupné, aby na seba OČTK atrahovali právomoc posudzovať (prejudiciálnu) otázku, či bola právna\nslužba poskytnutá klientovi v jeho záujme a či bola na tento účel kvalifikovaná a poskytnutá v súlade\nso zákonom. Spotrebitelia majú právo na vecne správne informácie a ochranu ekonomických záujmov,\nktoré tvrdenia žalovanej nesporne porušujú alebo ohrozujú. V zmysle uvedeného preto žalobca žiadal\nsúd, aby ex offo v rámci ochrany spotrebiteľa pri nedostatku judikatúry k výkladom, praktikám, spornému\nuplatňovaniu nekalých praktík v sporných veciach ex offo preskúmal a žalobe vyhovel v súlade s petitom\nnávrhu.\nRozhodnutie súdu prvej inštancie\n3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol rozsudkom z 23.\nnovembra 2022, sp. zn. 16C/4/2021, ktorým žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu\ntrov konania. V odôvodnení s poukazom na § 301 až 305 ods. 1 CSP, § 2 písm. d), i), § 7 zákona\no ochrane spotrebiteľa a § 66 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o advokácii“) uviedol, že komora nie je poskytovateľom právnych služieb spotrebiteľom\n(klientom). Jej postavenie, účel a úlohy spočívajú najmä v ochrane a zastrešovaní záujmov advokátov\nako výlučných poskytovateľov právnych služieb. Slovenská advokátska komora preto nemá a nespĺňa\nzákonnú definíciu dodávateľa a v konaní nemá postavenie vecne pasívne legitimovaného subjektu.\nSkutkové tvrdenia žalobcu, že vyjadrenia žalovanej v tlačovej správe, predstavujúce výňatok z listu\nadresovaného Ústavnému súdu Slovenskej republiky, môžu byť spôsobilé odradiť poškodených klientov\nv realizácii ich nárokov voči advokátom cez trestné konania, nemožno hodnotiť inak, ako subjektívne\nvyjadrenia a domnienky žalobcu bez opory v zákone, ktorým nemožno priznať žiadnu právnu relevanciu\nani právnu ochranu. Tlačová informácia žalovanej (ktorej podstata navyše spočívala vo vyjadrení\nzachovania zásad právneho štátu, t. j. v diametrálne odlišných skutočnostiach a hodnotách, než aké\nuvádza žalobca), nielenže nie je spôsobilá akokoľvek znížiť ani znemožniť prípadnú trestnoprávnu\nzodpovednosť advokátov, ale žiadnym spôsobom nenapĺňa ani povahu nekalej obchodnej praktiky,\npretože nie je prejavom obchodnej činnosti žalovanej, ani nie je produkovaná v súvislosti so žiadnou\nobchodnou (spotrebiteľom určenou) činnosťou žalovanej. Zároveň uviedol, že žalovanej nepriznal nárok\nna náhradu trov konania, lebo v konaní jej trovy nevznikli a ich náhradu si ani nežiadala.\nOdvolanie žalobcu a vyjadrenie žalovanej\n4. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v lehote odvolanie, ktorého dôvodnosť\nvyvodil z § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f), g) a h) a ods. 2 CSP navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací napadnutý rozsudok z 23.\nnovembra 2022, č. k. 16C/4/2021 - 111 ako vecne nesprávny zrušil a zároveň, aby zrušil uznesenie z 24.\n\nfebruára 2022, č. k. 16C/4/2021-88 a Opatrenie predsedu Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra\n2021, sp. zn. 1Spr.R/4/2021 a veci vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie.\n5. Podľa žalobcu je žalovaná poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti v zmysle zákona č.\n22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej\nkontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 284/2002 Z. z., pretože v elektronickej aj listinnej forme poskytuje svoje služby,\nspravodajstvo, vydáva elektronický „Newsletter“, je tiež poskytovateľom ochrany a spracovávateľom\nGDPR v rámci ochrany a spracovania osobných údajov fyzických osôb, preto je v materiálnom zmysle\naj „dodávateľom ako faktickým poskytovateľom“ týchto bezplatných (platených) služieb. Žalovaná je\nposkytovateľ (dodávateľ) ochrany GDPR a spracovateľ osobných údajov FO v zmysle GDPR, aj to je\npodľa žalobcu služba pre verejnosť aj pre členov SAK.\n6. Súdy a najmä krajský súd nesprávne reštriktívne vykladá pojem „dodávateľ“ ako synonymum\n„podnikateľ“. Uviedol, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) v judikatúre ako i právo EÚ\npoužíva pojem „obchodník“, čo je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodných\npraktík, na ktoré sa vzťahuje Smernica (bez uvedenia bližšej špecifikácie, pozn. odvolacieho súdu),\nkoná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti,\na ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka. Nikto netvrdil, že žalovaná nie je primárne\nsamosprávna stavovská organizácia združujúca všetkých advokátov zapísaných v ňou vedenom\nzozname advokátov; čo je podľa odvolateľa tvrdenie súdu zjavne nekompletné, nakoľko SAK má\nzamestnancov, teda je aj zamestnávateľ, eviduje a pracuje s koncipientmi, je tiež sankčný (disciplinárny)\norgán, venuje sa mimoškolskému vzdelávaniu členov i verejnosti v rámci svojej vedľajšej činnosti atď.\n7. Podľa odvolateľa je bezpredmetné, že žalovaná je nepodnikateľ, pretože je v zmysle § 41 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch.z.“) súťažiteľ v hospodárskej súťaži, súťaži o členov,\no koncipientov, o klientov na webe, publikuje v elektronickej aj listinnej forme, venuje sa mimoškolskému\nvzdelávaniu, a inej „vedľajšej činnosti“. Krajský súd na vec nesprávne a prísne pozerá zo strany\nodborníka, slovenský spotrebiteľ je mimoriadne nevzdelaný, je často poškodzovaným subjektom,\nparazitujú na ňom tak nepoctiví podnikatelia ako aj nepoctiví advokáti a ak si na webe SAK, laik\nprečíta, že advokáti nepodliehajú trestnoprávnej právomocí OČTK, resp. že „je z právneho aj vecného\nhľadiska neprípustné, aby na seba OČTK atrahovali právomoc posudzovať otázku, či bola právna služba\nposkytnutá klientovi v jeho záujme a či bola na tento účel kvalifikovaná, keďže ide o priestor stavovskej\ndeontológie, ktorej aplikácia spadá do pôsobnosti SAK“, tak v podstate podľa odvolateľa SAK tvrdí\nnedostatok právomocí OČTK posudzovať, či poškodil alebo ohrozil advokát spotrebiteľa alebo nie, a na\nzáklade tejto mylnej a klamlivej informácie sa spotrebiteľ v dobrej viere neobráti na OČTK alebo na súd,\nale bude kontaktovať SAK a domáhať sa (nesprávnej) nápravy, môže sa potencionálne stať, že žalovaná\nv tomto prípade zaviní klamlivou verejnou informáciou autority o premlčaní nárokov (potencionálne)\npoškodeného spotrebiteľa (voči advokátovi) a spotrebiteľ tak neurobí vhodné opatrenie (úkon) ako\nekonomické rozhodnutie. Za ekonomické rozhodnutia spotrebiteľa je treba považovať nepochybne aj\nriadne a včasné podanie trestného oznámenia, mimosúdnu výzvu o náhradu škody alebo podanie\nžaloby o náhradu škody alebo iného nároku u správneho subjektu so správnym právnym účinkom\nprerušenia plynutia lehoty premlčania. Podľa žalobcu bolo povinnosťou súdu vecne skúmať pravdivosť a\nvecnú správnosť výrokov SAK ako potencionálne a nesprávne klamlivé tvrdenie ohrozujúce ekonomické\nrozhodnutia spotrebiteľov, a nie úskočne sa meritu vyhnúť a obrániť protiprávneho šíriteľa klamlivej\npraktiky a dodávateľa služieb informačnej spoločnosti vecne nesprávnym rozhodnutím.\n8. Žalobca podal odvolanie aj proti Opatreniu predsedu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1Spr.R/4/2021 z 21. septembra 2021 pre porušenie práva na nezávislý a nestranný súd čl. 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“)/porušenie práva na nezávislý a nestranný\nsúd podľa čl. 46 ods. 1, 48/1 Ústavy Slovenskej republiky, keď si predseda súdu (Krajského súdu v\nBratislave - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) sám sebe prihral spor do senátu, ktorého je\nsám členom, čím zasiahol do práva na nezávislý a nestranný súd žalobcu, pretože bol z rozhodovania\no tomto vylúčený alebo mal byť vylúčený, a mal o tom rozhodnúť nestranný a nepredpojatý objektívny\nzástupca, čo by nevzbudzovalo pochybnosti o účelovosti prikázania si veci samému sebe.\n9. Žalobca podal odvolanie aj proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 16C/4/2021-88 z 24.\nfebruára 2022, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a začatie konania o prejudiciálnych\n\notázkach na Súdnom dvore Európskej Únie. Žalobca namietol nerozhodnutie, ignorovanie procesného\nnávrhu, nesprávnosť v neprerušení konania, absenciu výkladu práva EÚ, vyhýbanie sa spravodlivosti\npseudospravodlivosťou. Uviedol, že nie je dôležité, čo si niekto skutočne myslí a čo procesne tvrdí,\nniekedy je nevyhnutné niečo procesne tvrdiť, aby sa dostala kvalifikovaná odpoveď a nastolila právna\nistota, len si to netreba zamieňať. V pochybnostiach v prospech dominus litis a práva v akcii.\n10. Žalobca záverom v odvolaní navrhol odvolaciemu súdu, aby pred rozhodnutím o merite prerušil\nodvolacie konanie a predložil vec Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o nasledujúcich\nprejudiciálnych otázkach:\n10.1. Má sa relevantné právo na ochranu spotrebiteľov najmä čl. 38, 20, 21 Charty EÚ vykladať v\ntom zmysle, že žalovaná SAK je „obchodník“ a „podnik“ v hospodárskej súťaži, že sa na ňu vzťahujú\npravidlá hospodárskej súťaže o nekalej súťaži a ak je poskytovateľom služieb informačnej povinnosti\n(aj) pre verejnosť (konzumentov/spotrebiteľov) ako pasívne legitimovaný subjekt ako potencionálny\nporušovateľ spotrebiteľského práva v dôsledku verejného šírenia klamlivého (svojvoľného) „právneho\nnázoru“ kvalifikovane odradzujúceho najmä laických spotrebiteľov od podania trestného oznámenia\nvoči svojím členom (advokátom) stojacím (údajne podľa žalovanej) mimo trestnú jurisdikciu OČTK,\nak vnútroštátny zákon o ochrane spotrebiteľa sa vzťahuje aj na bezplatné spotrebiteľské služby\n(informačnej spoločnosti)?\n10.2. Má sa relevantné právo EÚ na ochranu spotrebiteľov vykladať v tom zmysle, že verejne šírené\nnepravdivé (klamlivé) tvrdenia žalovanej, ako správne vecne a procesne pasívne legitimovanej žalovanej\nstrany predstavujú „obchodnú praktiku“ „podniku“ a/alebo „obchodníka“ ohrozujúcu a porušujúcu\noprávnené individuálne a kolektívne záujmy spotrebiteľov?\n10.3. Má sa relevantné právo na ochranu spotrebiteľov najmä čl. 38, 20, 21 Charty EÚ vykladať v\ntom zmysle, že žalovaná SAK je „obchodník“, „sprostredkovateľ“ a „podnik“ v hospodárskej súťaži, ak\nposkytuje (dodáva) sprostredkovanie alebo určenie advokáta spotrebiteľom (FO a PO), súťažiteľom\na zároveň poskytuje (dodáva) platenú reklamnú a inzertnú službu verejnosti [bez oprávnenia na\npodnikanie] v periodiku (BSA) distribuovanom verejnosti, ako aj poskytuje (dodáva) odmeny autorom\nza ich príspevky do BSA v zmysle Uznesenia P SAK o autorských odmenách uznesenie č. 33/5/2013\n- Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory mení uznesenie č. 20/19/2010 z 11. novembra 2010 o\nvýške autorskej odmeny za normostranu a kritériách použitia doplnené uznesením P SAK č. 23/2/2011\nzo 17. februára 2011 tak, že zvyšuje jednotlivé sadzby?\n11. Na výzvu súdu sa k odvolaniu vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil a uviedla, že považuje skutkové a právne závery napadnutého rozsudku za\nsprávne a zároveň nepovažuje odvolacie dôvody žalobcu za spôsobilé zmeniť skutkový alebo právny\nstav veci.\nPosúdenie veci odvolacím súdom\n12. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 31 ods. 2 CSP) po zistení, že prvé odvolanie smeruje proti rozsudku,\nproti ktorému je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP). Bolo podané oprávnenou osobou, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) v zákonnom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) bez nariadenia\npojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) a § 304 CSP), dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n13. Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave ako prvostupňového súdu a pred rozhodnutím o odvolaní\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky nadobudol účinnosť zákon č. 261/2023 Z. z. o žalobách na\nochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov“), ktorý zmenil právnu úpravu v konaniach\no abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a aj príslušnosť súdov s účinnosťou od 25. júla 2023.\nPreto bolo v odvolacom konaní potrebné najprv ustáliť, podľa ktorej právnej úpravy sa konanie dokončí.\n14. Podľa § 9 písm. a) zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov na konanie\nv sporoch v spotrebiteľských veciach podľa tohto zákona je príslušný Mestský súd Bratislava IV pre\nobvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.\n\n15. Podľa § 27 ods. 4 zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ak tento zákon\nneustanovuje inak, na konanie o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov sa vzťahuje\nCivilný sporový poriadok.\n16. Podľa § 471e CSP konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach začaté a právoplatne\nneskončené do 24. júla 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 24. júla 2023 na\nsúdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 24. júla 2023; to neplatí, ak podľa\nosobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.\n17. Podľa § 34 ods. 3 CSP o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu rozhoduje najvyšší súd, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n18. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená\npríslušnosť trvá až do skončenia konania.\n19. Ustanovenie § 471e CSP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa\nurčuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej\núpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je\nprincíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a\nzačaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových\nprocesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce\npodľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý\nnepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov\nalebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014,\nsp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22. septembra\n2020, sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023, sp. zn. II. ÚS 451/2022).\n20. Ustanovenie § 471e CSP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej\núpravy konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v znení účinnom od 25. júla 2023\na vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne\npríslušných.\n21. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná\npríslušnosť. Ustanovenie § 471e CSP explicitne neupravilo, že konania o odvolaní začaté a právoplatne\nneskončené do 24. júla 2023 sa dokončia na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 24.\njúla 2023 a zároveň funkčná príslušnosť nie je explicitne upravená ani v zákone o žalobách na ochranu\nkolektívnych záujmov spotrebiteľov. V súlade s § 27 ods. 4 zákona o žalobách na ochranu kolektívnych\nzáujmov spotrebiteľov je preto v konaní potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení o funkčnej\npríslušnosti upravených v Civilnom sporovom poriadku. Keďže odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu\nkrajského súdu, funkčne príslušným na rozhodovanie v odvolacom konaní je v súlade s § 34 ods. 3\nCSP najvyšší súd.\n22. Z intertemporálneho ustanovenia § 471e CSP je zrejmé, že konania o abstraktnej kontrole v\nspotrebiteľských veciach právoplatne neskončené do 24. júla 2023 sa dokončia podľa ustanovení\nCivilného sporového poriadku, preto najvyšší súd rozhodoval o odvolaní podľa úpravy účinnej do 24.\njúla 2023.\n23. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, na základe čoho sa pri posudzovaní\nodvolania zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku. Oboznámením sa s obsahom spisu a odôvodnením\nnapadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správnym procesným postupom\nzistil skutkový stav veci, dospel ku skutkovým zisteniam a vec právne posúdil, na základe čoho dospel\nodvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi\nzávermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie\nveci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku\nkrajského súdu odvolací súd uvádza nasledovné:\n\n24. Odvolací súd konštatuje, že v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o konanie,\nv ktorom sa preskúmava neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných\nzmluvných dokumentoch a aj nekalých obchodných praktík, mimo rámca okolností konkrétneho prípadu.\nVýsledkom tohto konania je záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve\nbude považovať ex nunc za neprijateľnú, resp. obchodná praktika za nekalú alebo nie.\n25. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú\nustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.\n26. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná\nv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n27. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy\nnekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\n28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podnikaním sa rozumie sústavná\nčinnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom\ndosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o\nhospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.\n29. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred,\npočas aj po vykonaní obchodnej transakcie.\n30. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak\na) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,\nb) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa\nvo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena\nskupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\n31. Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä\nklamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.\nZoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.\n32. Podľa § 301 CSP konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom\nsúd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných\ndokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností\nkonkrétneho prípadu.\n33. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca disponuje legitimáciou na podanie žaloby z abstraktnej\nkontroly v spotrebiteľských veciach. Z definície predmetného konania však vyplýva, že abstraktnej\nkontrole môže podliehať iba spotrebiteľský vzťah a žaloba musí byť podaná proti dodávateľovi.\n34. Definícia spotrebiteľského sporu je upravená v § 290 CSP. Za spotrebiteľský spor sa považuje\nspor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so\nspotrebiteľskou zmluvou. Pri posúdení, či nárok súvisí so spotrebiteľskou zmluvou treba vychádzať z\nhmotného práva, pričom musí byť naplnené kritérium, že ide o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom.\nAspekt sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou je\nzachovaný aj v prípade, ak sa spor týka iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou\nzmluvou. Základný predpoklad na to, aby súd mohol konať o abstraktnej kontrole je to, že spor sa týka\nspotrebiteľa a dodávateľa a vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo ide o súvisiaci spor.\n35. V predmetnom spore sú podľa žalobcu spotrebiteľmi občania Slovenskej republiky, ktorí\nby potencionálne mohli využívať služby Slovenskej advokátskej komory, prípadne advokátov a\ndodávateľom je žalovaná, ktorá sa v rámci svojej informačnej činnosti dopúšťa nekalej obchodnej\n\npraktiky. Odvolací súd k tvrdeniam žalobcu poukazuje na to, že medzi občanmi Slovenskej republiky\na Slovenskou advokátkou komorou ako stavovskou organizáciou združujúcou advokátov, nedochádza\nk uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Keďže vzťah medzi nimi nie je vzťahom spotrebiteľským, nemôže\nbyť ani predmetom prieskumu vrámci abstraktnej kontroly konania žalovanej (v rozsahu vymedzenom\nv žalobe).\n36. Správanie žalovanej, ktoré žalobca označil v žalobe, nemožno považovať za nekalú obchodnú\npraktiku, pretože absentuje základná podmienka, a to vykonávanie obchodnej alebo podnikateľskej\nčinnosti žalovanou. Len pri vykonávaní tejto činnosti sa možno dopustiť nekalej obchodnej činnosti.\nŽalobcov nesprávny záver pri výklade pojmu dodávateľ, pri definovaní ktorého si síce pomáha poukazom\nna ustanovenia z právnych predpisov (z. č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení\nzákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.; zákon o ochrane spotrebiteľa; Smernica\nEurópskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách...) alebo\nz judikatúry slovenských a českých súdov, celkovo nenachádza relevantnú oporu v uvedených odkazoch\na nezapadá do celkového zmyslu a účelu právneho textu, čím dochádza k situácii, keď žalobca za\ndodávateľa označuje subjekt, ktorý ani pri extenzívnom výklade právnych predpisov nemožno e ratione\nlegis považovať za dodávateľa.\n37. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie v bodoch 25. až 27. rozsudku súdu prvej inštancie\nza relevantné, keďže tlačové informácie Slovenskej advokátskej komory nemožno považovať za prejavy\nobchodnej činnosti žalovanej a ani nenapĺňajú kritéria nekalej obchodnej praktiky. Tvrdenia žalobcu o\nodradení poškodených klientov v realizácii ich práv voči advokátom, odvolací súd považuje za názory\nžalobcu bez zákonnej a objektívnej spôsobilosti reálne znížiť trestnoprávnu zodpovednosť advokátov\nvoči svojim klientom.\n38. Žalobca podal druhé odvolanie aj proti Opatreniu predsedu Krajského súdu v Bratislave z 21.\nseptembra 2021, sp. zn. 1Spr.R/4/2021, ktorým prikázal vec do súdneho oddelenia „16C“, čo je\noddelenie, v ktorom zároveň pôsobí predseda krajského súdu. Odvolací súd sa nateraz uvedeným\nodvolaním v merite nezaoberal (jednak krajský súd uvedené odvolanie zatiaľ podľa obsahu predkladacej\nsprávy nepredložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní). Najvyšší súd\nnapriek uvedenému dodáva, že opatrenie predsedu súdu nie je rozhodnutie voči ktorému je prípustné\npodanie odvolania v súlade s § 355 CSP. Ide o Opatrenie predsedu Krajského súdu v Bratislave\nako orgánu riadiaceho činnosť súdu, ktoré je možné preskúmať v rámci správneho súdnictva. Preto\nnepodlieha režimu odvolania podľa Civilného sporového poriadku. Úlohou krajského súdu bude v\nnáslednom konaní, po vrátení spisu z odvolacieho súdu, došetriť u žalobcu, či na podanom odvolaní\nnapriek uvedeným záverom trvá.\n39. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je\nv súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je\nSlovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím\npríslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný\npodľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo\nzániku spoločnosti.\n40. Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán\npodľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.\n41. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie\nprihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.\n42. Podľa § 152 ods. 9 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom\na kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len\n„vyhláška“), ak bola vo veci v podateľni alebo v spoločnej podateľni vyslovená miestna alebo vecná\nnepríslušnosť a nadriadený súd vyslovil na návrh súdu, ktorému bola vec postúpená, že na konanie nie je\nvecne alebo miestne príslušný, vec bude zapísaná do súdneho registra tomu senátu alebo samosudcovi,\nktorý vyslovil nepríslušnosť pod novou spisovou značkou.\n\n43. Nad rámec uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dopĺňa, že ak odvolateľ podľa obsahu\nodvolania napáda rozsudok súdu prvej inštancie aj podľa odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. c) CSP,\nže rozhodoval vo veci vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, tak odvolací súd sa zaoberal aj\ntouto otázkou, teda či v konaní rozhodoval správne obsadený súd. Z l. č. 10 súdneho spisu vyplýva,\nže žaloba bola podaná na Krajský súd v Bratislave dňa 16. decembra 2020 a elektronickou podateľňou\nbola právna vec pridelená do senátu 16C pod sp. zn. 16C/7/2020. Následne vec bola postúpená\npredsedníčkou senátu 16C (l. č. 31-32 súdneho spisu) Okresnému súdu Bratislava I, ktorý s postúpením\nnesúhlasil a v súlade s § 43 ods. 2 CSP predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý\nrozhodol uznesením sp. zn. 5Ndob/7/2021 z 25. augusta 2021 o kauzálnej príslušnosti tak, že vo veci je\npríslušným súdom Krajský súd v Bratislave. S poukazom na čl. III bod 3 Všeobecných zásad Rozvrhu\npráce Krajského súdu v Bratislave pre rok 2021 platných pre občianske kolégium krajského súdu, bola\nvec po vrátení z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky znovu zapísaná do senátu 16C. Členmi senátu\nv tom čase boli sudcovia JUDr. Paulína Pacherová, JUDr. Boris Tóth (predseda Krajského súdu v\nBratislave), JUDr. Ľubica Břoušková. S poukazom na uvedené, možno podľa odvolacieho súdu uzavrieť,\nže vo veci rozhodoval senát určený v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, teda vo veci\nrozhodoval správne obsadený súd a to aj napriek tomu, že predseda súdu, ktorý odvolaním napadnuté\nOpatrenie vydal, rozhodoval následne aj ako člen senátu.\n44. Žalobca podal tretie odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. februára 2022, č.\nk. 16C/4/2021-88, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.\n45. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak\na) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,\nb) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych\npredpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) návrh\nna začatie konania,\nc) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie\nprejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.\n46. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne\nalebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo\nak súd dal na také konanie podnet.\n47. Podľa § 357 písm. n) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení\nkonania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.\n48. Napadnuté uznesenie krajský súd vydal podľa § 162 písm. c) CSP, voči ktorému nie je prípustné\npodať odvolanie, o čom krajský súd poučil žalobcu v uznesení. Preto odvolací súd tretie odvolanie\nžalobcu odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\nprípustné.\n49. Odvolací súd zároveň vrámci odvolacieho konania rozhodoval v súlade s § 162 ods. 3 CSP aj\no ďalšom návrhu odvolateľa na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru\nEurópskej únie, ktorý bol súčasťou odvolania, a to tak, že návrh žalobcu zamietol z nasledovných\ndôvodov:\n50. Odvolací súd zhodne s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie konštatuje, že vzťah\nmedzi žalobcom a žalovanou nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože žalovaná ako subjekt, nie\nje dodávateľom s predmetom takej podnikateľskej činnosti, ktorú žalobca vyšpecifikoval v žalobe.\nSlovenská advokátska komora je samosprávna stavovská organizácia zriadená zákonom č. 586/2003 Z.\nz. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov. Komora nie je oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť,\nvykonáva činnosť na úseku poskytovania právnych služieb vo verejnom záujme v rozsahu stanovenom\nzákonom.\n\n51. Odvolací súd pri rozhodovaní o tom, či sa obráti na Súdny dvor Európskej únie vychádzal najmä\nzo žalobného petitu, ktorým žalobca určil rozsah súdneho konania v tejto veci. Uvedený záver tvorí\ndostatočné východisko preto, aby odvolací súd vyhodnotil, že otázky položené odvolateľom týkajúce sa\nvýkladu úniového práva, nie sú pre riešenie tohto prípadu relevantné, naviac otázka č. 3 nesúvisí vôbec s\npredmetom tohto sporu. Súdny dvor Európskej únie je oprávnený vykladať výlučne právo únie a nie právo\nvnútroštátne. Naformulované prejudiciálne otázky nesmerujú k posúdeniu súladu vnútroštátneho práva\ns právom únie, ale k posúdeniu, či Slovenskú advokátsku komoru možno považovať za obchodníka\nprípadne podnik. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany sporu na prerušenie\nkonania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie na vydanie rozhodnutia o prejudiciálnej\notázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď v prípade určitej veci aplikuje ustanovenie zákona platného\na účinného v SR, do ktorého bol transponovaný obsah právnych noriem EÚ. Zmyslom riešenia\nprejudiciálnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad úniového práva, teda nie rozhodnúť spor, ktorý je\nvo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny (R 61/2013). Článok 267 Zmluvy o fungovaní EÚ totiž\nnepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom.\n52. Odvolací súd rozhodol aj o ďalších dvoch návrhoch odvolateľa na prerušenie odvolacieho konania\ntak, že ich zamietol. Konkrétne o návrhu odvolateľa na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho\nsprávneho konania na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi žiadateľom o sprístupnenie\ninformácie - žalobcom a žalovanou pod č. 761/2023, pretože výsledok správneho konania nemá význam\npre posúdenie tohto sporu, ktorý bol vymedzený žalobným návrhom a nesúvisí i s prípadnou činnosťou\nžalovanej pri poskytovaní inzercie, ani s požadovanou informáciou o poskytnutí cenníka inzercie v\nBulletine žalovanej na roky 2009-2023 a ani s informáciou o výške príjmu (zisku) žalovanej z takejto\nčinnosti. V tomto prípade sa žalovaná žalobcom vymedzenou (nekalou) obchodnou praktikou mala\nvyjadriť k prebiehajúcemu konaniu o konkrétnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky.\nPokiaľ by žalovaná vykonávala činnosť súvisiacu s predajom inzercie v ňou vydávaných publikáciách a\ntáto činnosť by mala byť súdom posúdená ako nekalá obchodná praktika, tak až v tom prípade by mohlo\nbyť právne relevantné posúdenie, či je žalovaná dodávateľom, čo však je v tejto veci bez právneho\nvýznamu.\n53. Rovnako odvolací súd postupoval aj pri rozhodovaní o návrhu odvolateľa na prerušenie konania\nz dôvodu podaného trestného oznámenia až do rozhodnutia OČTK pre podozrenie z trestného\nčinu neoprávneného podnikania žalovanej, keďže zverejnenie stanoviska stavovskej organizácie k\nprebiehajúcemu konaniu na Ústavnom súde Slovenskej republiky, nie je možné podľa odvolacieho súdu\npovažovať za podnikanie a následne za nekalú obchodnú praktiku, ale za využitie práva na slobodné\nvyjadrenie názoru.\n54. Poukazujúc na uvedené, rozhodol odvolací súd spôsobom uvedeným v enunciáte rozsudku.\n55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej\núspechu vo veci. Žalovaná malá v konaní plný úspech, preto jej odvolací súd ako úspešnej strane v\nspore priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho,\npomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\n\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP (§ 447 písm. e) CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}