{"guid": "3c16745f-490c-4f9d-817f-54a33af5e967:d04162d3-cee7-4c64-9d99-7e25c5259ae0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1013202227.6", "spisova_znacka": "1ObdoV/4/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/4/2022 z 7. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. júna 2023, sp. zn. 1ObdoV/4/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:1013202227.6", "identifikacne_cislo": "1013202227", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2023-06-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d04162d3-cee7-4c64-9d99-7e25c5259ae0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1013202227.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1013202227.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1013202227.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoV/4/2022\n1013202227\n07. 06. 2023\nMgr. Soňa Pekarčíková\nECLI:SK:NSSR:2023:1013202227.6\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej\na členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej, JUDr. Ivany Izakovičovej, JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky\nČanádyovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti CORPORA, a.s., Bratislava, Záhradnícka 68, IČO:\n35 804 432, zastúpenej advokátskou spoločnosťou PATENT IURIST s.r.o., Bratislava, Dostojevského\nrad 5, IČO: 36 724 467, proti žalovanému Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, so sídlom kancelárie správcu\nv Trnave, Sladovnícka 13, správca konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA, a.s., v konkurze,\nGalanta, Matúškovská 606, IČO: 34 102 264, zastúpenému advokátskou kanceláriou Zvara advokáti\ns.r.o., Bratislava, Námestie SNP 1, IČO: 46 547 878, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu,\nvedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 1Cbi/10/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2021 sp. zn. 5Obo/13/2020, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,krajský súd\" alebo „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 1. júna 2016\nč. k. 1Cbi/10/2013-190 (v poradí prvým), rozhodol o zamietnutí žaloby a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v sume 346,78 eura.\n2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,najvyšší súd\" alebo „odvolací súd\") na odvolanie\nžalobkyne uznesením z 25. mája 2017 č. k. 5Obo/28/2016-224, v poradí prvý rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozsudku a uviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahovalo vyhodnotenie vykonaných dôkazov,\nvysvetlenie nevykonania niektorých navrhnutých dôkazov, ani vysvetlenie ako sa súd prvej inštancie\nvysporiadal s právnymi názormi uvedenými vo viacerých, stranami uvádzaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd\"), so zdôvodnením\nprípadného odklonu od rozhodovacej praxe v obdobnej alebo identickej veci, resp. prečo sa uvedená\nrozhodovacia prax na daný prípad nevzťahuje. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu tiež\nnevysporiadal s argumentáciou žalobkyne k testu proporcionality dvoch princípov - ochrany práva\npôvodného vlastníka a ochrany práva dobrej viery nového nadobúdateľa a nevysporiadal sa tiež s\nargumentáciou žalobkyne vyslovenou k záverom v konaní vedenom pred Okresným súdom v Galante\nsp. zn. 12Cb/40/2000 a k námietke res iudicata. V odôvodnení podľa najvyššieho súdu absentovalo\naj vysvetlenie k argumentácii žalovaného uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu (dôvodnosť neopakovania\ndokazovania, neposkytnutia vyššej ochrany žalobkyni na úkor ochrany skutočnému vlastníkovi a jeho\nveriteľom, neprihliadnutie na ojedinelý právny názor ústavného súdu v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015).\nNajvyšší súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní postupovať v dokazovaní podľa úpravy (platnej\na účinnej od 1. júla 2016) v zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP\"), za\nrešpektovania ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP.\n\n3. Krajský súd v Bratislave svojím v poradí druhým rozsudkom z 29. septembra 2020 č. k.\n1Cbi/10/2013-264 rozhodol o zamietnutí žaloby a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n4. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobou, doručenou súdu 19. decembra 2013,\nsa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu\nTRANSGALANTA, a.s., v konkurze, Matúškovská 606, Galanta, IČO: 34 102 264 (ďalej aj „úpadca\" alebo\n„TRANSGALANTA, a.s.\" ), v prospech žalobkyne nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území\nT., evidované Okresným úradom Galanta na LV č. XXXX, bližšie špecifikované v žalobnom petite. Žalobu\npodala na základe výzvy Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2013 č. k. 4K/367/1999-963, ktorou\njej bolo oznámené zaradenie predmetných nehnuteľností žalovaným správcom do konkurznej podstaty\núpadcu. Žalovaný uvedené odôvodnil tým, že Zmluvou o predaji podniku č. 1143/1995 z 29. septembra\n1995 Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej aj „FNM\") predal úpadcovi podnik Nákladná\nautomobilová doprava Galanta š.p. Úpadca pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok v rozpore s ust. §\n19a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej aj „zák. č. 92/1991\nZb.\") previedol časť nehnuteľného majetku bez súhlasu FNM na tretiu osobu, spoločnosť E. T. Trans,\na.s., Matúškovská 885/12, Galanta, IČO: 35 763 167 (ďalej aj „E. T. Trans, a.s.\").\n4.1. Krajský súd považoval za nesporné zistenia, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný zaradil do\nsúpisu konkurznej podstaty úpadcu, k momentu rozhodovania sú súčasťou konkurzu a jeho účinky\nnaďalej trvajú. Predmetná excindačná žaloba je žalobou na plnenie a nie určovacou žalobou. Žalobkyňa\nje zapísaná v príslušnom katastri nehnuteľností ako vlastníčka vylučovaných nehnuteľností, preto je\nosobou konkurzom dotknutou a oprávnenou na podanie návrhu na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej\npodstaty. Keďže údaje v katastri sú hodnoverné, kým sa nepreukáže opak (pozn. odvolacieho súdu\n- v zmysle ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z., a nie § 40 ods. 1 ako je chybne citované v\nrozhodnutí), súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou platnosti právnych úkonov, ktorými žalobkyňa a jej\nprávny predchodca nadobudli dotknuté vlastníctvo. Uviedol, že posúdenie platnosti prevodu sporných\nnehnuteľností z úpadcu na E. T. Trans, a.s., bolo predmetom rozhodnutí v konaniach na Krajskom súde v\nBratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2007 a na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 a vyplýva z\nnich, že právny úkon, ktorým vložil úpadca sporné nehnuteľnosti do základného imania E. T. Trans, a.s.,\nje neplatný. Keďže skutkový stav v danom prípade je identický ako v citovaných konaniach na Okresnom\nsúde Galanta a na Krajskom súde v Bratislave, preto pokiaľ ide o posúdenie neplatnosti právneho úkonu\nnadobúdateľa a naň nadväzujúcich úkonov, nie je dôvod na iný právny záver.\n4.2.\nSúd prvej inštancie reagujúc na tvrdenia žalobkyne uviedol, že právoplatný rozsudok v konaní\nvedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 nepredstavuje vo vzťahu k tomuto\nkonaniu prekážku res iudicata. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej\nveci (§ 230 CSP) dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb, t. j. strán sporu a totožnosťou predmetu\nkonania. V danom prípade predstavovala žaloba na Okresnom súde Galanta žalobu určovaciu, pričom\nbola zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, teda subjektu, ktorý ako strana\nv danom spore ani nevystupuje. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam preto musel súd prvej\ninštancie posudzovať v tomto konaní ako otázku predbežnú.\n4.3.\nVzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva\ndobromyseľne (pozn. odvolacieho súdu - v napadnutom rozsudku je uvádzaný tiež pojem „v dobrej\nviere\") sa súd prvej inštancie zaoberal aj testom proporcionality dvoch princípov - ochrany práva\npôvodného vlastníka a ochrany práva nového dobromyseľného nadobúdateľa. Pritom zdôraznil, že\nslovenský právny poriadok nadobúdanie vlastníckeho práva, na základe neplatného právneho úkonu\nnepripúšťa. Poukázal však aj na nález ústavného súdu, č. k. I. ÚS 549/2015-33, zo 16. marca 2016,\nzo záverov ktorého za určitých individuálnych okolností výnimočne vyplýva možnosť nadobudnutia\nvlastníckeho práva od nevlastníka a základe dobromyseľnosti nadobúdateľa. To však podľa súdu\nprvej inštancie neznamená, že sa automaticky poskytne ochrana novému nadobúdateľovi, ktorý konal\nv dôvere v zápis v katastri, oproti pôvodnému vlastníkovi, ktorého vlastnícke právo, vzhľadom na\nneplatný právny úkon, trvá. V tejto súvislosti s poukazom na ust. § 130 OZ uviedol, že pri hodnotení\ndobromyseľnosti je vždy nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať, pri normálnej\nopatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať vzhľadom na okolnosti prípadu, dôvodné pochybnosti,\nže mu vec patrí. S odkazom na závery uznesenia najvyššieho súdu, sp. zn. 6Cdo/71/2011, súd\nprvej inštancie pri skúmaní dobromyseľnosti na strane žalobkyne uviedol, že pokiaľ sa pod pojem\nbežná opatrnosť (dobromyseľného nadobúdateľa) zahŕňa aj požiadavka aktívneho prístupu k zisteniu\nrozhodných skutočností, tak z tohto hľadiska žalobkyňa pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností\ndobromyseľná nebola, keďže ide o podnikateľský subjekt, od ktorého sa vyžaduje určitý stupeň znalostí\n\na obozretnosti, naviac, ak predseda predstavenstva žalobkyne bol v rozhodnom čase zapísaný v\nzozname správcov konkurznej podstaty. Žalobkyňa si musela byť vedomá, vzhľadom na charakter a\numiestnenie predmetných nehnuteľností v bývalom areáli SAD š. p. Galanta, že išlo o privatizovaný\nmajetok bývalého štátneho podniku a na jeho scudzenie bol potrebný súhlas FNM SR. Vzhľadom na\ntieto skutočnosti žalobkyňa podľa krajského súdu mohla a mala konať aktívne, t. j. zistiť si pôvod\nnadobudnutia predmetných nehnuteľností a nemala sa uspokojiť iba s výpisom z listu vlastníctva; mala\nmožnosť získať pôvodné listy vlastníctva a domáhať sa od predávajúceho (E. T. Trans, a.s.) predloženia\nprávne relevantných listín, za akých podmienok predávajúci sporné nehnuteľnosti nadobudol. Ak sa\nžalobkyňa obrátila na pôvodného správcu úpadcu TRANSGALANTA, a.s. s dopytom, či budú predmetné\nnehnuteľnosti zahrnuté do majetku konkurznej podstaty, svedčí to o tom, že mala pochybnosti o\nnadobudnutí, a preto sa nemala uspokojiť s odpoveďou, ale aktívne získať listiny, ktoré boli podkladom\nnadobudnutia. Podľa súdu prvej inštancie preto žalobkyňa nekonala s odbornou starostlivosťou, ak\nnezisťovala, v koho vlastníctve boli pôvodne predmetné nehnuteľnosti. To, že nehnuteľnosti boli\nzapísané do konkurznej podstaty ďalším správcom, nie je relevantné. Súd prvej inštancie vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti uzavrel, že žalobkyňa nebola pri nadobudnutí sporných nehnuteľností\ndobromyseľná, a teda neboli zistené také výnimočné okolnosti, aby bola prelomená zásada nemožnosti\nnadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka. V tomto smere poukázal na rozhodnutie ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 50/2010 a na zásadu (z rímskeho práva) nemo plus iuris ad alium transferre potest,\nquam ipse habet, t. j., že nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá (ďalej tiež skrátene\n„nemo plus iuris\"). Záverom uviedol, že pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti,\nmá skutočnosť prevahu nad týmto zápisom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k\nzáveru o neodôvodnenosti žaloby a zamietol ju. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v\nzmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.\n5. Na odvolanie žalobkyne proti v poradí druhému rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra\n2020 č. k. 1Cbi/10/2013-264 najvyšší súd dovolaním napadnutým rozsudkom z 30. novembra 2021 č.\nk. 5Obo/13/2020-327 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) s tým, že žalovaný má nárok proti\nžalobkyni na plnú náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.).\n5.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel\nk záveru, že súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky týkajúce sa prejednávanej\nveci, nastolené sporovými stranami v konaní, preto nebol priestor pre prijatie iného záveru v rámci\nodvolacieho konania, než ktoré vyústili do rozhodnutia o potvrdení napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie ako vecne správneho rozhodnutia.\n5.2.\nVo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie jej ako strane sporu\nznemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), pričom uvedená procesná vada prvoinštančného\nkonania mala spočívať v prejednaní a rozhodnutí sporu napriek prekážke veci rozsúdenej (res iudicata),\nktorú malo predstavovať právoplatné rozhodnutie v spore vedenom na Okresnom súde Galanta pod\nsp. zn. 12C/40/2000, odvolací súd uviedol, že v intenciách ust. § 230 CSP, prekážka rozhodnutej\nveci nastáva predovšetkým vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom\nuž bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania (totožnosť veci) a tých\nistých osôb (totožnosť osôb - účastníkov/strán), pričom ten istý predmet konania je daný vtedy, ak\nten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z\nktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku) [pozri uznesenie najvyššieho súdu z 27.\nseptembra 2012, sp. zn. 2Cdo/71/2012]. V nadväznosti na odvolacím súdom citované všeobecné\npostuláty uvedené v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/120/2009, 3Cdo/42/2008 a č.\nR 110/2003 považoval odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie, že v posudzovanom\nprípade prekážka veci rozsúdenej daná nie je, keďže konanie o určenie vlastníckeho práva k sporným\nnehnuteľnostiam vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12C/40/2000 bolo síce právoplatne\nskončené rozhodnutím o zamietnutí žaloby aj voči k (tam žalovanej) odvolateľke, avšak (bez ďalšieho\nvecného posudzovania nároku) len z dôvodu zisteného nedostatku aktívnej legitimácie žalujúcej strany,\na to navyše subjektu, ktorý vo veci aktuálne prejednávanej ani nevystupuje. Pre existenciu prekážky veci\nrozhodnutej tak nebola splnená podmienka totožnosti osôb (strán sporu) a súčasne, zamietnutím žaloby\no určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie\nžalujúceho subjektu nedošlo ani k splneniu podmienky totožnosti veci vo vzťahu k tu posudzovanému\nexcindačnému sporu.\n5.3.\nVo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, že civilné sporové konanie o vylúčenie veci z\nkonkurznej podstaty (tu podľa úpravy ZKV) má charakter konania o určovacej žalobe, odvolací súd,\n\nv intenciách záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. februára 2021, sp. zn.\n5Obdo/24/2020, uviedol, že vylučovaciu žalobu je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho\npráva. Pritom odkázal aj na zhodné závery ústavného súdu (pozri uznesenie Ústavného súdu SR z\n3. júla 2019 sp. zn. II. ÚS 193/2019), podľa ktorého vylučovaciu žalobu je treba odlišovať od žaloby\nna určenie vlastníckeho práva. Odvolací súd citujúc z rozsudku najvyššieho súdu zo 16. februára\n2021 sp. zn. 5Obdo/24/2020, ods. 37, i napriek skutočnosti, že citované rozhodnutie najvyššieho súdu\nvychádza z právnej úpravy ZKR, uviedol, že v ňom uvedené právne závery k právnemu charakteru\nexcindačného konania vo vzťahu ku konaniu (žalobe) o určenie vlastníckeho práva k veci, a síce že „V\nkonaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to len za\npredpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam, pričom súd sa s touto otázkou vysporadúva\niba v odôvodnení rozhodnutia, nie v samotnom enunciáte. Jej účelom je dosiahnuť vylúčenie určitého\nmajetku zo súpisu a predísť jeho speňaženiu; takýto výsledok nemožno dosiahnuť prostredníctvom\nurčovacej žaloby vzhľadom na dikciu § 78 ods. 8 ZKR. Zahrnutím majetku do konkurznej podstaty\nsa nemení skutočný vlastník tohto majetku, nech ním bol úpadca alebo iná osoba. Zápisom majetku\ndo súpisu konkurznej podstaty, rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jeho vylúčení zo súpisu\nkonkurznej podstaty, nedochádza k určeniu vlastníckeho práva k majetku. Zápis majetku do súpisu\nkonkurznej podstaty iba deklaruje navonok skutočnosť, že správca konkurznej podstaty považuje takýto\nmajetok za majetok podstaty a nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Zapísanie\nurčitého majetku do súpisu konkurznej podstaty tak umožňuje správcovi i jeho následné speňažovanie.\nV prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je vlastníkom veci, no\notázkou, či vec bola zahrnutá do súpisu podstaty oprávnene sa nezaoberá, pretože to nie je predmetom\nkonania vyvolaného určovacou žalobou. Aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť len\nna základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu\nžaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci následne. Prípadné rozhodnutie súdu o vylúčení\nveci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.\",\nobdobne platia i pre úpravu podľa ZKV. Z uvedeného bolo podľa odvolacieho súdu zrejmé, že bol\nsprávny záver súdu prvej inštancie, keď v existencii rozhodnutia o určovacej žalobe o vlastníckom\npráve k sporným nehnuteľnostiam, podanej aj voči spoločnosti CORPORA, a.s., zamietnutej z dôvodu\nnedostatku aktívnej legitimácie na podanie takej žaloby subjektu žalujúceho v konaní na Okresnom\nsúde Galanta sp. zn. 12C/40/2000, nevidel prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k tu prebiehajúcemu\nsporovému incidenčnému konaniu o excindačnej žalobe.\n5.4.\nK námietke žalobkyne, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k vykonaniu navrhnutých\ndôkazov, odvolací súd poukazujúc na celý priebeh dokazovania počas konania uviedol, že dôvodnosť\ntohto odvolacieho dôvodu nezistil.\n5.5.\nVo vzťahu k námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uviedol, že nezistil opodstatnenosť ani\ntohto odvolacieho dôvodu. Výhrady žalobkyne v podstate smerovali k tomu, že podľa jej názoru\nmal súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospieť k opačnému, než prijatému záveru, a to, že\nodvolateľ bol pri nadobudnutí sporných nehnuteľností od prevodcu E. T. Trans, a.s., dobromyseľný. Po\npreskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že „žalobkyňa\nnebola pri nadobudnutí sporných nehnuteľností dobromyseľnou, a teda súd nezistil také výnimočné\nokolnosti, aby bola prelomená zásada nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka\". Správne\npodľa odvolacieho súdu považoval súd prvej inštancie za relevantné okolnosti v čase uzatvárania\nzmluvy, ktorou mala žalobkyňa sporné nehnuteľnosti nadobudnúť do vlastníctva. Pokiaľ žalobkyňa\nzisťovala u pôvodného správcu TRANSGALANTA, a.s., JUDr. Milana Zimana, či sporné nehnuteľnosti\n(ne)zapíše do konkurznej podstaty, tak odvolací súd síce súhlasí s odvolateľkou, že išlo o prejav\njej obozretnosti pred nadobudnutím nehnuteľností, ktorý nie je možné vykladať v jej neprospech,\navšak súd prvej inštancie pri posudzovaní sporu tak ani neučinil. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie\nje podľa odvolacieho súdu možné zreteľne vyrozumieť správne zistenie a posúdenie, že v prípade\nžalobkyne ako podnikateľského subjektu sa vyžadoval určitý stupeň znalostí a obozretnosti a vzhľadom\naj na charakter nadobúdaných nehnuteľností ako pôvodne privatizovaného majetku bývalého štátneho\npodniku, bolo dôvodné, okrem dopytu u správcu konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA, a.s.,\nod ktorého nehnuteľnosti nadobudol v poradí ďalší prevodca E. T. Trans, a.s., požadovať v rámci\nnáležitého a skutočne obozretného prístupu žalobkyne, jej dôslednosť pri aktívnom získaní listín,\nktoré boli podkladom nadobudnutia, aj od FNM SR. Súd prvej inštancie v tomto smere nevykladal\n(„neotáčal\") postup žalobkyne v jej neprospech, ale vhodne a logicky vysvetlil, že v danom prípade pre\nkonštatovanie skutočne aktívneho prístupu žalobkyne ako nadobúdateľky, aby mohla byť z objektívneho\nhľadiska považovaná za dobromyseľnú nadobúdateľku, nepostačovala len parciálna informácia od\n\npôvodného správcu úpadcu TRANSGALANTA, a.s., ale v okolnostiach danej veci bolo dôvodné po nej\npožadovať úplné a spoľahlivé preverenie právne bezvadného nadobudnutia sporných nehnuteľností\nspätne až od počiatku reťazenia prevodov, t. j. od privatizácie tohto pôvodne štátneho majetku. Odvolací\nsúd považoval za akceptovateľnú i úvahu súdu prvoinštančného súdu, že nemožno konštatovať\ndobromyseľnosť na strane žalobkyne ako nadobúdateľky sporných nehnuteľností v prípade, ak išlo o\npodnikateľa (obchodnú spoločnosť), na čele štatutárneho orgánu ktorej v rozhodnom čase stála osoba\n(predseda predstavenstva), súbežne zapísaná v zozname správcov konkurzných podstát, a teda na\nstrane ktorej bola dôvodne predpokladaná a vyžadovaná náležitá obozretnosť - odborná starostlivosť vo\nvzťahu k právne perfektnému nadobúdaniu nehnuteľného majetku, o ktorom bolo aj všeobecne známe,\nže tvoril súčasť pôvodne privatizovaného majetku štátu (Nákladná automobilová doprava Galanta, š. p.).\nNa tomto závere podľa odvolacieho súdu nič nemení odpoveď pôvodného správcu TRANSGALANTA,\na.s., pričom súd prvej inštancie správne a opodstatnene uviedol, že u žalobkyne už pri tomto dopyte\nmuseli existovať určité pochybnosti o vlastníctve E. T. Trans, a.s. k sporným nehnuteľnostiam. To, že\nsa žalobkyňa bez ďalšieho spoľahla na informáciu pôvodného správcu TRANSGALANTA, a.s. (JUDr.\nZiman) potvrdzuje, že v rámci potrebnej odbornej starostlivosti vo vzťahu k nadobudnutiu sporných\nnehnuteľnosti neurobila všetko, čo by bolo možné od nej v danom čase požadovať. V tomto smere\npodľa odvolacieho súdu použil súd prvej inštancie správnu a logickú úvahu, že žalobkyňa mala a\nmohla preskúmať celú genézu nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, počnúc\nprivatizačnou zmluvou a jej dodržaním. Rovnako poukaz na zápis vlastníckeho práva E. T. Trans,\na.s. v katastri nehnuteľností pred uzavretím nadobúdacej zmluvy bez zápisov tiarch a poznámok o\nobmedzení či spochybnení (prevodu) vlastníctva, nestačil podľa záverov súdov oboch inštancií pre\nprelomenie princípu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, keďže v zmysle ust. §\n70 ods. 1 katastrálneho zákona, hodnovernosť zápisov v katastri nehnuteľností tvorí vyvrátiteľnú právnu\ndomnienku. V posudzovanom prípade teda ani podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k preukázaniu\ntakých výnimočných okolností, ktoré by odôvodnili vychýlenie z právnej istoty nastolenej princípom nemo\nplus iuris v prospech dobromyseľného nadobúdateľa.\n5.6. Odvolací súd na doplnenie dôvodov svojho rozhodnutia poukázal tiež na závery rozhodnutia\nprijatého veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, v uznesení z 27. apríla\n2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020 podľa ktorého: „I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie\nje možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto\nnemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse\nhabet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe\nabsolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III.\nDobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na\nnadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie\nvlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch\nprávna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru\nnadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností\na o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť\núdajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v\nkatastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník\". Uvedené závery\nsú vzhľadom na obdobnosť sporu (o vylúčenie pôvodne privatizovaného majetku štátu - nehnuteľných\nvecí z konkurznej podstaty úpadcu s prejudiciálne riešenou otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva v\ndobrej viere od nevlastníka) podľa odvolacieho súdu plne aplikovateľné aj na tu posudzovaný prípad.\n5.7. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo podľa odvolacieho súdu relevantné ani apelovanie žalobkyne\nna zásady všeobecnej spravodlivosti, a teda na poskytnutie ochrany jej majetkovým záujmom spojeným\nso spornými nehnuteľnosťami. V tomto smere žalobkyňa poukazovala najmä na vlastné investície, ktoré\ndoteraz do sporného majetku vložila, čo tiež považovala za prejav dobromyseľnosti s tým, že ak by mala\no vlastníckom práve pochybnosti, nebola by vyplatila ich nadobúdaciu cenu a nebola by následne do\nsporných nehnuteľností investovala značné finančné prostriedky. Odvolací súd však zdôraznil, že pre tzv.\ntest proporcionality, pri skúmaní dobromyseľnosti na strane nadobúdateľky boli určujúce okolnosti v čase\nnadobúdania nehnuteľných vecí. V posudzovanom prípade ide o excindačnú žalobu, pričom žalobkyňa\nv tomto incidenčnom konaní ani podľa odvolacieho súdu neuniesla svoje dôkazné bremeno k tvrdeniu,\nže jej svedčí lepšie (tu vlastnícke) právo k sporným nehnuteľnostiam správcom zahrnutým do konkurznej\npodstaty. Nemožno podľa odvolacieho súdu opomenúť, že oproti majetkovým záujmom žalobkyne tu\nstojí ochrana práv veriteľov úpadcu prihlásených so svojimi pohľadávkami do konkurzu, na ich (pomerné)\nuspokojenie zo speňaženia majetkovej podstaty. Ani z tohto hľadiska niet dôvodu na uprednostňovanie -\n\nširšiu ochranu záujmov žalobkyne z hľadiska všeobecnej (vyššej) spravodlivosti. Za právne nepodstatné\nodvolací súd z už uvedených dôvodov považoval argumenty o zahrnutí sporných nehnuteľností do\nkonkurznej podstaty úpadcu a) napriek predchádzajúcej informácii správcu (JUDr. Ziman), že k tomu\nnedôjde a b) až po uplynutí viacerých rokov. Odvolací súd dodal, že z časového hľadiska takému postupu\n(nového) správcu v konkurze ZKV nielenže nebráni, ale naopak v ust. § 19 ods. 1 ukladá správcovi,\nak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapísať vec do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch\nuplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci\ndo súpisu. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie v danom spore, ktoré vyústili do zamietnutia\nžaloby, nemal podľa odvolacieho súdu žiadny právne relevantný vplyv ani v odvolaní uvedený výpočet\npochybení a pasivity viacerých subjektov (FNM SR, správa katastra nehnuteľností, pôvodný správca\nJUDr. Ziman) s tvrdením žalobkyne, že aj v ich dôsledku aktuálne čelí neúspešnej excindačnej žalobe.\n5.8. Odvolací súd k argumentácii žalobkyne záverom dodal, že v prípade vyvolaného sporu, v ktorom\nsa, či už priamo alebo prejudiciálne, rieši otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sekundárne\nnadobudnutého od nevlastníka (napr. následkom dodatočne zistenej absolútnej neplatnosti primárnej\nprevodnej zmluvy), je úlohou súdu posúdenie v konaní zistených skutkových okolností s citlivým a\ndôkladným zvážením, čo je v tom - ktorom prípade „proporčné\" vo vzťahu k sporovým (prevodom\nzasiahnutým) stranám. Tak ako je silne, na úrovni ústavne zakotveného základného práva (čl. 20 ods.\n1 ústavy SR), chránené vlastnícke právo, o to ťažšie a právne náročnejšie je postavenie nadobúdateľa\nmajetku od nevlastníka, aby vedel v súdnom konaní preukázať výnimočné dôvody na prelomenie práva\nskutočného (pravého) vlastníka, s ktorým je spojená zásada nemo plus iuris. V posudzovanom prípade\nžalobkyňa podľa odvolacieho súdu argumentačne a po vykonanom dokazovaní nedokázala preukázať\ndôvody na prelomenie zásady nemo plus iuris vo svoj prospech, a teda nepreukázala, že jej svedčí\nlepšie (tu vlastnícke) právo k sporným veciam zahrnutým správcom do konkurznej podstaty, ktoré by ju\noprávňovalo na ich vylúčenie z konkurznej podstaty.\n5.9. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd výrokom I. rozhodol o potvrdení napadnutého rozsudku\nsúdu prvej inštancie ako vecne správneho rozhodnutia tak vo výroku I. o zamietnutí žaloby, ako aj\nv na ňom závislom výroku II. o náhrade trov doterajšieho konania (§ 387 ods. 1 CSP), ku ktorému\nžalobkyňa konkrétne odvolacie dôvody ani neformulovala. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací\nsúd výrokom II. priznal žalovanému plnú náhradu odvolacích trov voči žalobkyni.\n6.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorého prípustnosť odôvodnila v\nzmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.\n6.1. Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva podľa dovolateľky v nesprávnom právnom posúdení veci,\npričom rozhodnutie záviselo podľa žalobkyne od riešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá je v dovolacej praxi riešená\nrozdielne, a síce: Je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v\ndobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám?\n6.2. Dovolateľka na znak rozdielnosti dovolacej praxe v riešení predmetnej otázky príkladom poukázala\nna rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 6Cdo/71/2011, kde dovolací súd skonštatoval, že ,,V súvislosti\ns riešením kolízie princípov (princíp ochrany práva pôvodného vlastníka, princíp ochrany dobrej viery\nnového nadobúdateľa) dovolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú\nzásadou nemo plus iuris možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne,\npokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný. Dobrá viera pritom\nmusí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s\nprihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé.\" Dovolateľka v\ndovolaní citovala i z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/95/2019, v zmysle ktorého ,,Najskôr\nje nutné nájsť praktickú zhodu medzi obidvomi protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo\nzachované maximum z obidvoch, a len ak to možné nie je, potom riešiť vec tak, aby výsledok\nbol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti či inou ústavnou hodnotou alebo princípom.\"\nDovolateľka taktiež citovala z rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 4Cdo/142/2019, v zmysle\nktorého: ,,Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí\nbyť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím\nvlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Ústavný súd zdôraznil, že\nz hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo\npôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na\nzáklade dobrej viery, čím sa dostávajú do kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej\nviery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ pri\nvzájomnom vyvažovaní nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť\n\nna princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie\nzákladných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má\nniesť nedbalý vlastník s jeho povinnosťou vigilantibus iura scripta sunt, než nadobúdateľ v dobrej viere,\npretože jednak nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa\nna list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní a jednak nedokáže účinne a včas\ntomu zabrániť, lebo by nemal na to aktívnu legitimáciu.\"\n6.3. Žalobkyňa po chronologickom zhrnutí konania na Okresnom súde Galanta sp. zn. 12Cb/40/2000\na v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam považovala za potrebné\nzdôrazniť, že tieto nadobudla v dobrej viere, vychádzajúc z údajov evidovaných v katastri nehnuteľností\nvo vzťahu k vlastníkovi, riadne a včas uhradila spoločnosti E. T. Trans, a.s. dohodnutú kúpnu\ncenu a do času, kým jej nebolo doručené rozhodnutie Okresného súdu Galanta z 15. júla 2009\nč. k. 12Cb/40/2000-220, nemala o tomto spore vedomosť, k zápisu poznámky o prebiehajúcom\nsúdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam došlo až v priebehu roku\n2011. Žalobkyňa má zato, že v konaní jasne preukázala, že v súvislosti s nadobudnutím sporných\nnehnuteľností postupovala starostlivo a obozretne a v čase, kedy nehnuteľnosti nadobudla, nebola\nhodnovernosť údajov vedených v katastri nehnuteľností spochybnená. Namieta, že pasivitu či už zo\nstrany FNM SR, ako aj zo strany úpadcu a jeho správcov, zosobnenú v neoznámení relevantných\ninformácií orgánu štátnej správy, ktorý by mal zákonnú povinnosť vyznačiť skutočnosť o spochybnení\núdajov vyznačených v katastri nehnuteľností, nemôže byť považovaná za irelevantnú, nakoľko je ju\npotrebné zohľadniť v súvislosti s otázkou možnosti získania informácií relevantných na konštituovanie\ndobromyseľnosti pri procese nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na strane\nžalobkyne.\n6.4.\nV zmysle vyššie uvedeného žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd rozsudok najvyššieho súdu\nz 30. novembra 2021 č. k. 5Obo/13/2020-327 zrušil a dovolateľke priznal nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň, vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného je\ndôvodné očakávať postup smerujúci k speňažovaniu dotknutých nehnuteľností, žalobkyňa navrhla, aby\ndovolací súd odložil právoplatnosť a vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa.\n7.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že s dovolaním žalobkyne\nnesúhlasí, nakoľko táto v dovolaní opakovane poukazuje iba na rovnaké argumenty, ktoré uviedla aj\nv doterajšom konaní, avšak z obsahu dovolania nevyplýva žiadny jeho objektívny dôvod. Rozhodnutie\nkrajského súdu ako i najvyššieho súdu považuje žalovaný za správne a náležite odôvodnená. Súhlasí\nso žalobkyňou, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu v otázke posudzovania dobromyseľnosti pri\nnadobúdaní vlastníctva od nevlastníka bola nejednotná, avšak rozhodnutím najvyššieho súdu z 27.\napríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020, na ktoré poukázal i najvyšší súd v bode 35. odôvodnenia svojho\nrozhodnutia, došlo v tejto súvislosti k posunu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby dovolací súd\ndovolanie žalobkyne odmietol, návrhu žalobkyne na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia nevyhovel a žalovanému priznal náhradu trov dovolacieho konania.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd\"), ako súd dovolací [§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok], po zistení, že dovolanie podala včas dovolateľka zastúpená\nv súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal najskôr, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie\nmeritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a\ndospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť.\n9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n10. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či\n\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu. V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o\nnaplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP (rovnako aj sp. zn. I.\nÚS 438/2017).\n11. Dovolanie žalobkyňa odôvodňuje ust. § 421 ods. 1 CSP, teda tým, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Podľa žalobkyne napadnuté\nrozhodnutie zároveň spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421\nods. 1 písm. c) CSP).\n12. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 a 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba\ntým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n14. V časti, v ktorej malo byť dovolanie žalobkyne prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a)\na c) CSP, dovolací súd uvádza, že podané dovolanie je absolútne neprejednateľné.\n15.\nDovolateľka opiera prípustnosť svojho dovolania od ust. § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP tvrdiac\nnesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany odvolacieho súdu, pričom rozhodnutie záviselo podľa\nžalobkyne od právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, resp. ktorá je v dovolacej praxi riešená rozdielne, a síce: Je možné uprednostniť\npožiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto\nnemôže na iného previesť viac práv, než má sám? Odklon riešenia predmetnej otázky od dovolacej\npraxe najvyššieho súdu zo strany odvolacieho súdu, resp. rozdielnosť riešenia danej otázky dovolacím\nsúdom deklaruje žalobkyňa citáciou z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/71/2011, 4Cdo/95/2019,\n4Cdo/142/2019. Má zato, že v konaní jasne preukázala, že v súvislosti s nadobudnutím sporných\nnehnuteľností postupovala starostlivo a obozretne a v čase, kedy nehnuteľnosti nadobudla, nebola\nhodnovernosť údajov vedených v katastri nehnuteľností spochybnená. Namieta, že pasivitu či už zo\nstrany FNM SR, ako aj zo strany úpadcu a jeho správcov, zosobnenú v neoznámení relevantných\ninformácií orgánu štátnej správy, ktorý by mal zákonnú povinnosť vyznačiť skutočnosť o spochybnení\núdajov vyznačených v katastri nehnuteľností, nemôže byť považovaná za irelevantnú, nakoľko je ju\npotrebné zohľadniť v súvislosti s otázkou možnosti získania informácií relevantných na konštituovanie\ndobromyseľnosti pri procese nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na strane\nžalobkyne.\n16.\nO tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne\nna základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj ust. § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje\nprípustnosť dovolania z ust. § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ust. §\n440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí\nod toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje\ntoto ustanovenie.\n17.\nDovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že\ndovolateľ uvedie právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a konkretizuje,\nako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť (ust. § 432 ods. 2 CSP). Ak dovolanie nespĺňa\n\npredmetné podmienky, dovolací dôvod podľa § 432 CSP nie je vymedzený spôsobom predpokladaným\nv ustanovení § 432 ods. 2 CSP (rovnako aj 3Obdo/20/2020). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú\nmá dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci\nsamej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom\nkonaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis\ns rozhodovaným sporom.\n17.1.\nAby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska ust. § 421 ods. 1 CSP, musí mať\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o právnu otázku, nie o otázku skutkovú. Z dikcie tohto\nustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa rozumie tak otázka hmotnoprávna ako\naj procesnoprávna. Musí však ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil\nsvoje rozhodnutie. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, teda\nvyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu, aj keby bola v priebehu\nkonania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia\n(rovnako aj 5Obdo/9/2022).\n18. Dovolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie - či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo\nveci samej - a teda aj pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor strany\nsporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale výlučne záver súdu rozhodujúceho o\njej dovolaní.\n19. Dovolateľka tvrdiaca prípustnosť svojho dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP\nnamieta nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany odvolacieho súdu, pričom rozhodnutie záviselo\npodľa žalobkyne od nesprávne zo strany odvolacieho súdu posúdenej právnej otázky, či je možné\nuprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou,\npodľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám?\n20. Dovolací súd vo vzťahu k žalobkyňou nastolenej otázke prioritne uvádza, že tak súd prvej inštancie\nako aj odvolací súd v súdenej veci nikdy nepreferovali ani nediskriminovali požiadavku právnej istoty a\nochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou nemo plus iuris. Práve naopak, už súd prvej\ninštancie poukázal na Nález ústavného súdu, č. k. I. ÚS 549/2015-33 zo 16. marca 2016, zo záverov,\nktorého za určitých individuálnych okolností výnimočne vyplýva možnosť nadobudnutia vlastníckeho\npráva od nevlastníka na základe dobromyseľnosti nadobúdateľa. Spoločným menovateľom rozhodnutí\nsúdov oboch inštancií vo veci a napokon i všetkých dovolateľkou uvedených rozhodnutí najvyššieho\nsúdu je existencia dobrej viery a skúmanie dobromyseľnosti nadobúdateľa. Nakoniec i zo žalobkyňou\ncitovaného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/95/2019 vyplýva, že poskytnutie prednosti jednej\nz oboch požiadaviek musí vyjsť zo starostlivého skúmania individuálnych okolností konkrétneho prípadu.\nSúdy práve dôsledným zaoberaním sa testom proporcionality princípu ochrany práva pôvodného\nvlastníka a princípu ochrany práva nového dobromyseľného nadobúdateľa, dôkladným skúmaním\nkonkrétnych okolností veci dospeli k záveru, ktorý bol pre rozhodnutie vo veci nosný, a síce, že\nžalobkyňa nebola pri nadobudnutí sporných nehnuteľností dobromyseľnou, a teda súd nezistil také\nvýnimočné okolnosti, aby bola prelomená zásada nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka. (bod\n34. rozsudku súdu prvej inštancie a bod 33. rozsudku odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie s odkazom\nna závery uznesenia najvyššieho súdu, sp. zn. 6Cdo/71/2011 zrozumiteľne vysvetľujúc, čo možno\nzahrnúť pod pojem bežná opatrnosť, ktorú možno od dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností do\nvlastníctva vyžadovať, skonštatoval, že žalobkyňa nebola pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností\ndobromyseľná, keďže ide o podnikateľský subjekt, od ktorého sa vyžaduje určitý stupeň znalostí a\nobozretnosti, naviac, ak predseda predstavenstva žalobkyne bol v rozhodnom čase zapísaný v zozname\nsprávcov konkurznej podstaty. Žalobkyňa si podľa súdov oboch inštancií musela byť vedomá, vzhľadom\nna charakter a umiestnenie predmetných nehnuteľností v bývalom areáli SAD š. p. Galanta, že išlo o\nprivatizovaný majetok bývalého štátneho podniku a na jeho scudzenie bol potrebný súhlas FNM SR.\nVzhľadom na tieto skutočnosti žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie mohla a mala konať aktívne, t. j.\nzistiť si pôvod nadobudnutia predmetných nehnuteľností a nemala sa uspokojiť iba s výpisom z listu\nvlastníctva; mala možnosť získať pôvodné listy vlastníctva a domáhať sa od predávajúceho predloženia\nprávne relevantných listín, za akých podmienok predávajúci sporné nehnuteľnosti nadobudol. Ak sa\nžalobkyňa obrátila na pôvodného správcu úpadcu TRANSGALANTA, a.s. s dopytom, či budú predmetné\nnehnuteľnosti zahrnuté do majetku konkurznej podstaty, svedčí to podľa súdu prvej inštancie o tom, že\nmala pochybnosti o nadobudnutí, a preto sa nemala uspokojiť s odpoveďou, ale aktívne získať listiny,\nktoré boli podkladom nadobudnutia. S uvedeným skonštatovaním sa stotožnil i odvolací súd v bode\n\n33. a nasl. odôvodnenia svojho rozsudku a za logickú označil i úvahu súdu prvej inštancie, že iba\npoukaz žalobkyne na zápis vlastníckeho práva E. T. Trans, a.s. v katastri nehnuteľností pred uzavretím\nnadobúdacej zmluvy bez zápisov tiarch a poznámok o obmedzení či spochybnení (prevodu) vlastníctva,\ns ohľadom na ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona (hodnovernosť zápisov v katastri nehnuteľností\ntvorí vyvrátiteľnú právnu domnienku) a vo svetle všetkých vyššie uvedených skutočností nestačil pre\nprelomenie princípu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, a teda nedošlo k\npreukázaniu takých výnimočných okolností, ktoré by odôvodnili vychýlenie z právnej istoty nastolenej\nprincípom nemo plus iuris v prospech dobromyseľného nadobúdateľa. V súvislosti s uvedeným za\nsprávne považuje dovolací súd i doplnenie recentnej judikatúry odvolacím súdom v odôvodnení svojho\nrozsudku o závery rozhodnutia prijatého veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSR, v uznesení z 27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2021, nakoľko pokiaľ už došlo k judikatórnemu vyriešeniu určitej otázky\na k publikovaniu niektorého rozhodnutia alebo stanoviska riešiaceho túto otázku v Zbierke, je potrebné,\naby súdy tento judikatórny posun vo svojej rozhodovacej praxi zohľadňovali.\n20.1.\nV rozhodovanej veci v zmysle vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že\nžalobkyňou nastolená právna otázka, či je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv\nnadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv,\nnež má sám, nie je pre rozhodnutie vo veci samej kľúčovou. Akákoľvek odpoveď na ňu, by bola bez\ndopadu na rozhodnutie vo veci vec, ergo nemohla by zásadná, schopná zvrátiť výsledok sporu. Oba vo\nveci konajúce súdy pripustili výnimočne a za určitých individuálnych okolností možnosť nadobudnutia\nvlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobromyseľnosti nadobúdateľa, táto premisa však ostáva\nbez dopadu na výsledok rozhodnutia konajúcich súdov vo vzťahu ku konštatácii nedobromyseľnosti\nžalobkyne ako nadobúdateľky sporných nehnuteľností. Dôvodom pre rozhodnutie vo veci samej, teda\nzamietnutie žaloby, nebolo vyriešenie žalobkyňou sformulovanej právnej otázky, resp. dovolateľkou\ntvrdené, zo strany odvolacieho súdu jej nesprávne právne posúdenie.\n20.2. Dovolací súd považuje za podstatné záverom zdôrazniť, že dovolateľka v prevažnej časti svojho\ndovolania rekapitulujúc tie skutočnosti, o ktoré už v konaní pred súdmi oboch inštancií opierala svoje\ntvrdenia o dobromyseľnosti pri nadobúdaní sporných nehnuteľností (absencia poznámky o súdnom\nspore o určenie vlastníckeho práva na liste vlastníctva, pasivita a nesprávny postup FNM SR, vyjadrenie\npredchádzajúceho správcu úpadcu, investície so dotknutých nehnuteľností) a tvrdiac, že v konaní jasne\npreukázala, že v súvislosti s nadobudnutím sporných nehnuteľností postupovala starostlivo a obozretne,\nvytýka vo veci konajúcim súdom ich prístup, spočívajúci podľa dovolateľky v bagatelizovaní všetkých\nskutočností, preukazujúcich dobrú vieru pri nadobúdaní vlastníckeho práva žalobkyňou. Z uvedeného\nje podľa dovolacieho súdu evidentné, že žalobkyňa sa prostredníctvom svojho dovolania snaží domôcť\nposúdenia zisteného skutkového stavu, resp. opätovného preskúmania jej dobromyseľnosti vo vzťahu\nk nadobudnutiu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Dovolateľka tu najvyšší súd nežiada (rýdzo)\no prieskum právneho záveru odvolacieho súdu, ale o prieskum skutkovej „kapitoly\" konania, ktorú\nuzatvárajú súdy nižšej inštancie, čo v žiadnom prípade nepredstavuje dovolací dôvod v zmysle ust. § 421\nods. 1 CSP. Všeobecná nespokojnosť dovolateľky a samotná polemika dovolateľky s právnymi názormi\nodvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí, nezodpovedá\nkritériu uvedenému v ust. § 421 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP.\n21. Dovolací súd v zmysle vyššie uvedeného uzatvára, že žalobkyňa prípustnosť dovolania opierala o\nustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP, avšak spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 432\naž § 435 CSP dovolacie dôvody nevymedzila tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia, v dôsledku\nčoho je vylúčené uskutočnenie dovolacieho prieskumu v časti právnych záverov vyslovených krajským\nsúdom. Keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dovolanie žalobkyne podľa ust. § 421 ods. 1\npísm. a) a c) CSP prípustné, dovolací súd ho v súlade s ustanovením § 447 písm. f/ CSP odmietol.\nKeďže dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol, nepovažoval za dôvodné rozhodovať o jej návrhu\nna odklad právoplatnosti a vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n22. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP, v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Obo/13/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d47acbd9-6fc7-4078-9bbb-001c612cd92e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1"}, {"guid": "ussr:2c383734-690f-4734-8f69-53408475a416", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 439, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff"}, {"guid": "a098a573-ec1a-4ba0-8b44-cf6d5f656138:338939f8-dd8d-4e09-8fb8-7f959f57b0fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4412212047.1", "spisova_znacka": "4Cdo/142/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/142/2019 z 29. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4412212047.1"}], "citovane_v": []}