{"guid": "ba606122-791c-4abc-a776-a484057a730d:19789d2c-d285-4156-9296-c9bd42127129", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1001899415.4", "spisova_znacka": "3Obo/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/1/2021 z 28. 3. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2023, sp. zn. 3Obo/1/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:1001899415.4", "identifikacne_cislo": "1001899415", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2023-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-585", "nazov": "§ 585 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-585", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-585"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-588", "nazov": "§ 588 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-588", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-588"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-583.odsek-1", "nazov": "§ 583 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-583.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-583"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-533", "nazov": "§ 533 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-533", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-533"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-581", "nazov": "§ 581 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-581", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-581"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-13.odsek-5", "nazov": "§ 13 ods. 5 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-13.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-585", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-588", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-583", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-106", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-533", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-581", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19789d2c-d285-4156-9296-c9bd42127129", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1001899415.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1001899415.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:1001899415.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obo/1/2021\n1001899415\n28. 03. 2023\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2023:1001899415.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nPramukovej, členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, v spore žalobcu:\nSLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05\nBratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 022 047, právne zastúpený BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom\nRudnícka 8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 530 894, proti žalovaným: 1/ Slovenské\nelektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, a 2/ BRNO TRUST, a.s.,\nso sídlom Veselá 169/24, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 645 08 251, organizačná zložka Bratislava,\nso sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Ján Čarnogurský, advokát, so\nsídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, a Lansky, Ganzger, Jacko & Partner,\ns. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 851\n710, o zaplatenie 4 732 913,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2020, č. k. 38Cb/83/2001-1303, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2020, č. k.\n38Cb/83/2001-1303, vo výroku I. v časti istiny a vo výroku III. p o t v r d z u j e .\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2020, č. k.\n38Cb/83/2001-1303, vo výroku I. v časti úrokov z omeškania m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní\nzaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 3 068 946,09 eura, do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku.\nIII. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. októbra 2020, č. k.\n38Cb/83/2001-1303, v prvom výroku rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne\na nerozdielne istinu vo výške 4 732 913,68 eur, ako aj úroky z omeškania vo výške 3 068 954,- eur,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V druhom výroku konanie v časti o zaplatenie úrokov\nz omeškania vo výške 1 308 509,79 eur zastavil. V treťom výroku žalobcovi priznal voči žalovaným\n1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti\nrozhodnutia súdny úradník.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou dňa 24. októbra 2001 sa\nžalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 142 583 757,60 Sk (4 732 913,60 eur) s\npríslušenstvom. V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky bolo dňa 16. apríla 1993 založené\nzmluvou podľa § 829 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“) Združenie Dunaj. Zakladajúcimi členmi boli: Slovenský energetický podnik,\nštátny podnik Bratislava (právnym nástupcom sa stali Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava), SEP,\nštátny podnik vodné elektrárne, OZ Trenčín, Povodie Dunaja š.p., Bratislava (právnym nástupcom\n\nsa stal Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Banská Štiavnica) a Vodohospodárska výstavba\nš.p., Bratislava. Žalovaný 1/ sa Zmluvou o Združení Dunaj mal zaviazať na poskytovanie finančných\nprostriedkov z prínosov z prevádzky vybudovaných energetických objektov SVD v jeho správe, následne\nvlastníctve. Z finančných prostriedkov z prínosov žalovaného 1/ mali byť uhrádzané žalobcovi ako\nvodohospodárskemu prevádzkovateľovi náklady jeho činnosti v Združení Dunaj, ktoré mu vznikali z\nprevádzkovania Vodohospodárskych objektov SVD G-N, ako činnosti stratovej. Žalovaný 1/ finančné\nprostriedky z prínosov z prevádzky energetickej časti SVD G-N poskytoval, a to až do obdobia, ktoré je\nuplatnené daňovými dokladmi - faktúra č. 20001995 z 18. júla 2000, faktúra č. 20003980 z 12. októbra\n2000, faktúra č. 19991297 z 14. júla 1999 a faktúra č. 19990510 z 14. októbra 1999 - ktoré žalovaný 1/\nneuhradil. Žalobca podal žalobu proti žalovanému 2/ z dôvodu, že žalovaný 2/ sa Zmluvou o pristúpení\nk záväzku, uzatvorenou podľa § 533 Občianskeho zákonníka dňa 12. októbra 2000 (ďalej len „zmluva\no pristúpení k záväzku“), so žalobcom dohodol, že splní za hlavného dlžníka, t. j. žalovaného 1/, jeho\nzáväzok.\n3. Predchádzajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie z 7. decembra 2004, č. k. 38Cb/83/2001-286,\nsúd prvej inštancie uložil žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 142 583 757,60 Sk a úroky\nz omeškania vo výške 92 455 069,30 Sk, žalobu proti žalovanému 1/ v časti istiny zamietol, obom\nžalovaným uložil zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne titulom úrokov z omeškania sumu 39 420\n166,- Sk a žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi 600 000,- Sk titulom náhrady trov konania. Súd prvej\ninštancie zároveň zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania 4 870 392,20 Sk a zastavil\nkonanie o zaplatenie úroku vo výške 18,25 % zo sumy 84 672 478,10 Sk od 1. augusta 2000 do 31.\naugusta 2004 v sume 10 055 551,40 Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nako súd odvolací uznesením z 24. októbra 2012, č. k. 1Obo/41/2012-804, rozsudok súdu prvej inštancie\nz 7. decembra 2004, č. k. 38Cb/83/2001-286, v znení doplňujúceho rozsudku z 18. januára 2005, č. k.\n38Cb/83/2001-299, zrušil v časti výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/, ďalej v časti, ktorou\nbola žalovanému 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 732 913,68 eur s úrokom z omeškania vo\nvýške 3 068 954,07 eur a zrušil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného 1/ a\nžalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 39 420 166,- Sk.\nV zrušenom rozsahu najvyšší súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Súd prvej inštancie poukázal na závery odvolacieho súdu, podľa ktorých je žaloba opodstatnená\naj voči žalovanému 1/. Pri plnení, ktoré prijal žalovaný 2/ od žalovaného 1/ alebo iných subjektov, išlo\no vzťah komisionára k tretej osobe, z ktorého pre žalobcu ako komitenta nevznikajú nijaké práva a\npovinnosti. Podstatným bolo posúdenie obsahu a rozsahu komisionárskej zmluvy z 12. októbra 2000\nuzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ a oprávnení z nej vyplývajúcich pre komisionára. Podľa\nodvolacieho súdu bolo vylúčené, aby sa konanie žalovaného 1/ kvalifikovalo ako splnenie záväzku.\nŽalovaný 1/ mohol svoj záväzok voči žalobcovi plniť, ale nie splniť. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí\npoukázal aj na zmluvu o pristúpení k záväzku uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným 2/ dňa 12.\noktóbra 2000. Žalovaný 2/ sa na jej základe stal spoludlžníkom popri žalovanom 1/.\n5. Po vrátení veci na ďalšie konanie súd prvej inštancie vyzval žalobcu na špecifikáciu žalobného návrhu.\nŽalobca súdu doručil podanie, ktorým špecifikoval, že si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 4\n732 913,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 3 068 954,- eur.\n6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a na jeho základe uzavrel, že dňa 12. októbra 2000 bola\nmedzi žalobcom a žalovaným 2/ uzatvorená zmluva o pristúpení k záväzku, ktorá bola uzatvorená podľa\n§ 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za žalovaného 2/ zmluvu o pristúpení k záväzku podpísal Ing.\nM. T., vedúci organizačnej zložky. Z čl. I. zmluvy o pristúpení k záväzku vyplýva, že žalobca ako veriteľ,\neviduje účtovne nevysporiadané pohľadávky voči dlžníkovi - právnemu predchodcovi žalovaného 1/ z\ntitulu neuhradených faktúr. Podľa článku II. BRNO TRUST a.s. Brno, organizačná zložka Bratislava,\nvzhľadom na záväzok z komisionárskej zmluvy zabezpečiť vysporiadanie pohľadávok voči dlžníkovi,\nuzatvára so žalobcom zmluvu o pristúpení k záväzku podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n7. Dňa 12. októbra 2000 uzatvorili žalobca so žalovaným 2/ aj Komisionársku zmluvu č. 1/2000/R (ďalej\nlen „komisionárska zmluva“), ktorú za žalovaného 2/ podpísal vedúci organizačnej zložky Ing. M. T..\nPodľa čl. 1 je predmetom zmluvy záväzok zo strany komisionára, že vo vlastnom mene pre komitenta\na na jeho účet zariadi vymoženie ťažko vymáhateľných pohľadávok voči dlžníkovi SE, a.s., OZ VET,\nTrenčín, IČO: 31 380 751 a záväzok zo strany komitenta zaplatiť komisionárovi odplatu za jeho činnosť.\n\nZ čl. 3 bod 4 komisionárskej zmluvy vyplýva, že komisionár je oprávnený za komitenta pri zariaďovaní\nzáležitosti prijať finančné alebo iné plnenia do svojej dispozície, prípadne na vlastný účet. Podľa čl.\n3 bod 5 komisionárskej zmluvy je žalovaný 2/ povinný bez zbytočného odkladu previesť na žalobcu\npráva získané pri zariaďovaní záležitostí a vydať mu všetko, čo pritom získal a žalobca sa zaviazal ich\nprijať. Žalobca pokladá za riadne plnenie zmluvy zo strany žalovaného 2/, za ktoré mu prináleží odplata,\npripísanie finančných prostriedkov na účet žalobcu, s písomným oznámením žalovaného 2/ o realizovaní\nplnenia podľa tejto zmluvy.\n8. Listom zo dňa 19. októbra 2000 oznámil žalobca žalovanému 1/, že na základe komisionárskej\nzmluvy poveril Brno Trust a.s., Brno, organizačná zložka Bratislava, aby vo vlastnom mene a pre\nžalobcu zabezpečil vymoženie ťažko vymáhateľných pohľadávok vo výške 425 599 235,23 Sk. Dňa\n16. februára 2001 došlo k vzájomnému rokovaniu medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/, predmetom\nktorého bolo usporiadanie pohľadávok žalobcu voči žalovanému 1/. Zo zápisnice vyplýva, že faktúra\nč. 19992453 bola uhradená priamou úhradou žalovaným 1/. Faktúra č. 20001995 bola vysporiadaná\nformou jednostranného zápočtu OFZ Trading, a.s., so SE a.s., na základe postúpenia pohľadávok od\nBrno Trust, a.s. vo výške 45 524 687,50 Sk. Faktúra č. 20003980 bola jednostranne započítaná dňa 8.\ndecembra 2000 medzi OFZ Trading, a.s. a SE a.s., na základe postúpenia pohľadávok od Brno Trust,\na.s., vo výške 82 034 882,- Sk. Faktúra č. 19991297 bola dňa 10. januára 2001 jednostranne započítaná\nvo výške 30 105 130,40 Sk spoločnosťou OFZ Trading, a.s. so SE a.s., na základe postúpenia\npohľadávok od Brno Trust, a.s. Faktúra č. 19990510 bola dňa 10. januára 2001 vysporiadaná formou\njednostranného zápočtu OFZ Trading, a.s. so SE a.s., na základe postúpenia pohľadávok od Brno Trust,\na.s. vo výške 20 582 879,60 Sk.\n9. Súd prvej inštancie aplikoval § 324 ods. 1, § 577, § 588 a § 533 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Viazaný právnym názorom\nvysloveným v uznesení najvyššieho súdu z 24. októbra 2012, č. k. 1Obo/41/2012-804, súd prvej\ninštancie konštatoval, že nárok, tak ako bol v konaní uplatnený žalobcom, je do právneho dôvodu a výšky\nnesporný. Právnym titulom je voči žalovanému 1/ zaplatenie finančných prostriedkov podľa Zmluvy o\nZdružení Dunaj a voči žalovanému 2/ zmluva o pristúpení k záväzku a komisionárska zmluva, podľa\nktorej prijal plnenia od žalovaného 1/, ale ich nepoukázal žalobcovi. Sporným bolo, či uvedený záväzok\nžalovaných zanikol splnením, resp. iným spôsobom.\n10. Súd prvej inštancie posúdil prípadnú kolíziu zmluvy o pristúpení k záväzku a komisionárskej\nzmluvy. Komisionárska zmluva v zmysle § 577 Obchodného zákonníka zakladá právny vzťah medzi\nkomisionárom a komitentom, ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia. Žalovaný 2/ vo vzťahu\nk žalovanému 1/ nevystupoval v mene žalobcu ako veriteľ, ale iba obstarával obchodnú záležitosť\n- vymáhal pohľadávky sám vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Iba na tento účel boli\nžalovanému 2/ zverené pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/. Práva a povinnosti z jeho úkonov\nnevznikajú komitentovi, t. j. žalobcovi, ale komisionárovi, t. j. žalovanému 2/, ktorý je povinný ich\npreviesť na komitenta. Z komisionárskej zmluvy vyplývajú práva a povinnosti len pre jej účastníkov a\nv ničom sa nedotýkajú práv a povinností tretích osôb. Nepriamy zástupca koná vo vlastnom mene,\nz jeho konania nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému, t. j. žalobcovi. Uvedené\nšpecifiká podľa súdu prvej inštancie vylučujú, aby bez ďalšieho bolo predmetom zariadenia obchodnej\nzáležitosti, na základe komisionárskej zmluvy vymoženie pohľadávok s účinkami ich riadneho splnenia\nzo strany dlžníka. Komisionár koná vo vlastnom mene a preto môže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu\npatria. Komitent (žalobca) by musel komisionárovi (žalovanému 2/) platne postúpiť pohľadávky, ktoré\nsú predmetom vymáhania. Komisionárska zmluva bola podľa súdu prvej inštancie platným právnym\núkonom. Zo špecifikácie pohľadávok, ktorá tvorila prílohu komisionárskej zmluvy, je zrejmé, že išlo o\nobjem finančných prostriedkov vo výške takmer pol milióna slovenských faktúr a s platením faktúr,\nktorými boli dlžné sumy vyúčtované, bol dlžník v omeškaní. Podľa súdu prvej inštancie nenastala ani\nprávna a ani faktická nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na uvedený záver\nnemá vplyv ani skutočnosť, že pôvodný dlžník sa pretransformoval na novú právnickú osobu s novým\nIČO. Zároveň skutočnosť, že žalovaný 2/ sa stal na základe zmluvy o pristúpení k záväzku dlžníkom\nžalobcu popri záväzku z komisionárskej zmluvy tieto pohľadávky vymôcť, nie je možné považovať za\nkolíziu zmlúv spôsobujúcich ich neplatnosť. Žalovanému 2/ boli pohľadávky zverené za účelom ich\nvymáhania, nevystupoval v mene žalobcu ako veriteľ, obstarával iba obchodnú záležitosť.\n\n11. Žalovaný 2/ podľa súdu prvej inštancie nemohol urobiť žiaden taký právny úkon, ktorý je spojený\ns nakladaním so zverenou pohľadávku. Nemohol najmä postúpiť pohľadávky žalobcu inému subjektu.\nPreviedol by tým na iného práva k pohľadávkam, ktoré mu nepatrili, t. j. ktoré nevlastnil. Uplatnený\nspôsob plnenia zo strany žalovaného 1/ (zápočet po predchádzajúcom postúpení pohľadávky) nie je\nsplnením dlhu žalovaného 1/ voči žalobcovi. Podľa čl. III bod 6 komisionárskej zmluvy sa za riadne\nsplnenie komisionárskej zmluvy považovalo až pripísanie finančných prostriedkov na účet žalobcu. K\nsplneniu záväzku zo strany žalovaných preto nedošlo. Zmluva o pristúpení k záväzku zakladá solidárnu\nzaviazanosť žalovaných.\n12. K námietke premlčania týkajúcej sa úrokov z omeškania uplatnenej žalovaným 1/, súd prvej inštancie\nuviedol, že žalobca nárok na úrok z omeškania riadne uplatnil v žalobe zo dňa 24. októbra 2001,\nneskoršia špecifikácia nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie nevykonal\nďalšie navrhované dôkazy, keďže ich už nepovažoval vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu a\nprávne posúdenie uzavretých zmlúv za potrebné vykonať.\n13. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 1 308 509,79 eur (39 420\n166,- Sk) v súlade s § 145 ods. 2 a § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“), a to na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom.\n14. Žalobca bol v predmete sporu (istina 4 732 913,68 eur) v plnom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie\nmu preto priznal v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p. proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %.\nOdvolanie žalovaného 1/\n15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podal žalovaný 1/ odvolanie, ktorým\nodvolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 1/\nzamietne. Ako odvolacie dôvody žalovaný 1/ vymedzil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,\nktorým bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 písm. b/ C. s. p.), nevykonanie navrhnutých dôkazov\npotrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 písm. e/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 písm. f/ C. s. p.) a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 písm. h/ C. s. p.).\n16. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného 1/ nedostatočne vysporiadal s námietkou nepreukázania\ntitulu a výšky pohľadávok žalobcu. Žalobca podľa žalovaného 1/ v konaní nepreukázal, aké plnenie\nposkytol žalovanému 1/, nepredložil ekonomické pravidlá Združenia Dunaj, ani iné doklady. Súd prvej\ninštancie preto nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n17. Žalovaný 1/ ďalej nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že predmetom komisionárskej zmluvy\nnemôže byť vymoženie pohľadávky s účinkami ich riadneho splnenia zo strany dlžníka. Neexistuje\nžiaden dôvod ani právna norma, ktoré by bránili tomu, aby komisionár vymáhal pohľadávky komitenta\nvo vlastnom mene a na účet komitenta, vrátane vykonávania akýchkoľvek úkonov (postupovanie\npohľadávok komitenta, prijímania odplaty za ich postúpenie). Ak by žalobca postúpil na žalovaného\n2/ svoje pohľadávky, majiteľom týchto pohľadávok by sa stal žalovaný 2/ a už by nešlo o nepriame\nzastúpenie. Keďže žalovaný 2/ je zároveň spoludlžníkom, došlo by aj k zániku týchto pohľadávok\nsplynutím. Súd prvej inštancie si podľa žalovaného 1/ odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že\nkomisionárska zmluva je platný právny úkon a súčasne má byť vylúčené, aby bolo jej predmetom\nvymoženie pohľadávok. Súdy mali podľa žalovaného 1/ aplikovať na komisionársku zmluvu výkladové\npravidlá obsiahnuté v § 266 Obchodného zákonníka. Žalobca bol oboznámený s úkonmi žalovaného\n2/ a tieto považoval za úkony uskutočnené žalovaným 2/ v zmysle komisionárskej zmluvy. Žalovaný\n2/ bol oprávnený určiť spôsob, akým zabezpečí peňažné plnenia pre žalobcu. Žalobca nikdy netvrdil,\nže by žalovaný 2/ konal v rozpore s jeho pokynmi, úkony žalovaného preto treba považovať za úkony\nuskutočnené na účet žalobcu. Podľa žalovaného 1/ je vymáhanie pohľadávok komisionárom možné\npovažovať za zverenie majetku na predaj, ktorým je aj pohľadávka. Žalovanému 2/ bolo možné zveriť\npohľadávky ako majetok na predaj bez potreby predchádzajúceho postúpenia pohľadávok. V súlade s\n§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka bolo potrebné\n\nanalogicky aplikovať § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný 2/ sa podľa žalovaného 1/ dostal\ndo pozície veriteľa žalovaného 1/ a všetky plnenia žalovaného 1/ mali za následok zánik záväzku\nžalovaného 1/ voči žalobcovi. Žalovaný 2/ bol v zmysle § 584 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka\npovinný informovať žalobcu o procese vymoženia pohľadávky. Žalobca podľa žalovaného 1/ nadobudol\nvlastnícke právo k peňažným prostriedkom okamihom ich prijatia žalovaným 2/. Žalovaný 1/ v tejto\nsúvislosti poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle\nktorej, k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho\nnenadobudne tretia osoba a vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda\nkomitent ich odovzdaním komisionárovi.\n18. Postúpením pohľadávok patriacich žalobcovi zo strany žalovaného 2/ sa ich majiteľom stal OFZ\nTrading, a.s., ich úhradu voči žalovanému 1/ si mohol po postúpení uplatniť už len OFZ Trading, a.s.,\nktorý ale uskutočnil jednostranný zápočet proti pohľadávkam žalovaného 1/ voči OFZ Trading, a.s., čím\ndošlo k ich zániku. Pohľadávky tak zanikli a žalobca už ani nie je ich majiteľom. Úprava v čl. III bod 6\nkomisionárskej zmluvy podľa žalovaného 1/ nemá vplyv na účinky § 583 Obchodného zákonníka. Súd\nprvej inštancie opomína rozlišovať medzi vzťahom komitenta a komisionára a usporiadanie vzťahov\nmedzi nimi a medzi úkonmi realizovanými žalovaným 2/ pri vymáhaní pohľadávok vo vzťahu k žalobcovi,\nOFZ Trading, a.s. a žalovanému 1/. Vyhlásenie žalobcu na rokovaní so žalovanými dňa 19. februára\n2001 o tom, že eviduje žalovaného 1/ ako dlžníka až do riadneho pripísania finančných prostriedkov na\núčet žalobcu, je podľa žalovaného 1/ bez právneho významu, keďže ide o internú evidenciu žalobcu.\nTakýto výkon práva žalobcom je vo vzťahu k žalovanému 1/ šikanózny a nemal by požívať právnu\nochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka). Žalovaný 2/ porušil svoju\npovinnosť bez zbytočného odkladu previesť na žalobcu získané peňažné plnenie a práva k pohľadávke.\nPo postúpení pohľadávok žalobcu voči žalovanému 1/ uskutočnenom žalovaným 2/ a oznámení tohto\npostúpenia žalovanému 1/, bol žalovaný 1/ povinný plniť tretej osobe, ktorá sa postúpením stala\nveriteľom žalovaného 1/. Žalovaný 1/ postupoval v dobrej viere a žalobca tento postup nenamietal.\n19. Žalovaný 1/ nesúhlasí ani s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v rozhodnutí o\nmimoriadnom dovolaní, podľa ktorého sa dlžník nemôže zbaviť záväzku plnením spoludlžníkovi, s\nktorým je zaviazaný spoločne a nerozdielne a plnenie žalovaného 1/ sa preto nemôže považovať za\nplnenie záväzku voči žalobcovi. Pristúpenie k záväzku môže nastať bez vedomia a proti vôli dlžníka.\nVeriteľ ani pristupujúci dlžník nemajú voči pôvodnému dlžníkovi notifikačnú povinnosť. Žalovaný 1/\nsa o tejto skutočnosti dozvedel až na rokovaní dňa 19. februára 2001. Žalobca si zároveň žalované\npohľadávky uplatňuje v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobca postupoval\nin fraudem legis, t. j. tak, aby dosiahol výsledok právnou normou nepredpokladaný, predvídateľný\na nežiadúci. Žalovaný 1/ naopak postupoval v dobrej viere a dobromyseľne k úkonom žalobcu a\nžalovaného 2/.\n20. Odvolací súd sa vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zaoberal len výkladom § 577 a § 581 v\nspojení s § 324 Obchodného zákonníka, a neprihliadol na § 583 Obchodného zákonníka, analogickú\naplikáciu § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 853 Občianskeho zákonníka a ani na ostatné\nustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce komisionársku zmluvu. Odvolací súd nepoužil ani §\n266 Obchodného zákonníka pri výklade komisionárskej zmluvy. Preto právny názor vyslovený odvolacím\nsúdom nebol podľa žalovaného 1/ záväzný pre súd prvej inštancie.\n21. Žalovaný 1/ zotrval aj na svojej námietke premlčania práva na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca\nnárok na zaplatenie úroku z omeškania riadne uplatnil až podaním zo dňa 3. septembra 2004. Pôvodný\npetit uvedený žalobcom v žalobe týkajúci sa úroku z omeškania bol podľa žalovaného 1/ neurčitý.\n22. Žalovaný 1/ namieta aj nevykonanie dôkazov, ktorých vykonanie súdu prvej inštancie navrhoval,\nvrátane takých, ktoré žalovaný 1/ nemá k dispozícii, preto navrhoval postup podľa § 189 C. s. p.\nSúd prvej inštancie podľa žalovaného 1/, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. Žalovaný 1/ tvrdí, že nárok žalobcu, čo do právneho dôvodu a výšky nebol v konaní\npreukázaný. V Zmluve o Združení Dunaj ani v Metodike finančných a zúčtovacích vzťahov sa nikde\nneuvádza, že žalovaný 1/ je povinný priamo uhrádzať žalobcovi náklady súvisiace s vodohospodárskou\nprevádzkou vodného diela Gabčíkovo. Zároveň podľa žalovaného 1/ predmetom žaloby nie sú\npohľadávky žalobcu, ale vzhľadom na ich postúpenie žalovaným 2/ a ich následné započítanie, ide už\no zaniknuté pohľadávky.\n\n23. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný 1/ vzhliadol v nedostatočnom a nepresvedčivom\nodôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie chýba uvedenie\npodstatných a rozhodujúcich skutočností, ktoré žalovaný 1/ tvrdil, posúdenie podstatných skutkových\ntvrdení a právnych argumentov žalovaného 1/, dôkazy predložené žalovaným 1/ alebo ním označené a\nvysvetlenie dôvodov pre nevykonanie dokazovania.\n24. Súd prvej inštancie podľa žalovaného 1/ rozhodol ultra petitum, keď žalobca podaním zo dňa 8.\nfebruára 2018 žiadal priznať istinu vo výške 4 732 913,68 eur a úroky z omeškania vo výške 3 068\n946,09 eur. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 3 068 954,- eur.\nOdvolanie žalovaného 2/\n25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho I. a III. výroku podal odvolanie aj žalovaný 2/, ktorým\nodvolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu proti žalovanému\n2/ zamietne, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nprípadne konanie voči žalovanému 2/ zastaví. Žalovaný 2/ podal odvolanie z odvolacích dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ C. s. p.\n26. Podľa žalovaného 2/ v danom prípade existovala rozhodcovská doložka vyplývajúca z čl. VI\nbod 4 Rámcovej zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 20. decembra 1999 medzi Ministerstvom\npôdohospodárstva SR a žalovaným 2/. Žalovaný 2/ namietol nedostatok právomoci súdu pri jeho prvom\nprocesnom úkone. Po nahliadnutí do súdneho spisu žalovaný 2/ zistil, že viacero príloh a podaní sa v\nsúdnom spise nenachádza. Uvedené žalovaný 2/ reklamoval v zápise o nahliadnutí do spisu zo dňa 6.\njúla 2011 a 6. februára 2012 a aj v roku 2013. V súdnom spise podľa žalovaného 2/ chýbajú minimálne tri\npodania s prílohami z roku 2004 a ďalšie podania z roku 2009 a 2011. V podaniach z roku 2004 žalovaný\n2/ namietal aj nedostatok právomoci súdu podľa § 106 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Súd prvej inštancie mal podľa § 103 a § 104 O. s.\np. svoju právomoc skúmať aj ex offo, keďže ide o neodstrániteľnú podmienku konania. Z uvedeného\ndôvodu malo byť konanie zastavené a rozsudok súdu prvej inštancie trpí procesnou vadou podľa § 365\nods. 1 písm. a/, resp. písm. d/ C. s. p.\n27. Žalovaný 2/ ďalej namieta nedostatok pasívnej procesnej legitimácie na strane žalovaného 2/.\nŽalobou označený subjekt, ako organizačná zložka, nemá procesnú subjektivitu. Ide o nedostatok\nprocesnej podmienky, na ktorý súd kedykoľvek počas konania prihliada (§ 103 O. s. p. a § 161 ods. 1\nC. s. p.). Žalobca v žalobe žalovaného 2/ RNO TRUST a.s. Brno, organizačná zložka, Bratislava. Súd\nprvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal. Pokiaľ bol súd prvej inštancie toho názoru, že nešlo\no neodstrániteľnú prekážku konania, ale len o odstrániteľnú prekážku konania, mal vyzvať žalobcu na\nodstránenie nesprávnosti v označení žalovaného 2/. Žalovaný 2/ je z uvedeného dôvodu toho názoru,\nže neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.) a súd prvej inštancie mal konanie\nzastaviť.\n28. Počas prvých pojednávaní súd prvej inštancie podľa žalovaného 2/ konal iba s organizačnou zložkou,\nčím odňal možnosť strane konať pred súdom (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). Za žalovaného 2/\nkonala neoprávnená osoba s protichodnými záujmami. Táto vada nemohla byť zhojená ani neskorším\nkonaním súdu prvej inštancie so žalovaným 2/, keďže žalovanému 2/ nebolo umožnené zúčastniť sa\nprvých pojednávaní, uplatniť všetky prostriedky procesného útoku a obrany, klásť svedkom otázky a\npredkladať listinné dôkazy. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci už posudzoval iba parciálne\notázky. Za žalovaného 2/ mala zároveň konať osoba, ktorej záujmy boli evidentne v rozpore so záujmami\nžalovaného 2/. Podľa § 21 ods. 3 O. s. p. za právnickú osobu nemôže konať ten, koho záujmy sú v\nrozpore so záujmami právnickej osoby. Vedúci organizačnej zložky Ing. M. T. bol z funkcie odvolaný\nuznesením predstavenstva akciovej spoločnosti zo dňa 2. februára 2001, z obchodného registra bol\nformálne vymazaný až ku dňu 3. februára 2004. Ing. T. o odvolaní ale bol informovaný a tento poznatok\nmal súd aj zo svojej činnosti (najmä registrový súd). Na Ing. M. T. boli podané aj viaceré trestné\noznámenia. Materská spoločnosť dostala predvolanie na pojednávanie až dňa 31. mája 2004, ktorým\nbol vytýčený termín pojednávania na deň 8. júna 2004. Do tohto okamihu bola žalovanému 2/ odňatá\nmožnosť konať pred súdom. Navyše pokiaľ vedúci organizačnej zložky konal vo veciach, ktoré sa\n\nnetýkajú organizačnej zložky podniku alebo podniku zahraničnej osoby, prekročil tým rozsah svojho\noprávnenia.\n29. Žalovaný 2/ namieta nemožnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní dňa 20. októbra 2020,\nkedy súd prvej inštancie vyniesol rozsudok. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z. o\nniektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby\nCOVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, v\nčase núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu. Uznesením vlády\nSlovenskej republiky č. 587 s 30. septembra 2020 bol ku dňu 1. októbra 2020 na obdobie 45 dní\nvyhlásený na postihnutom území Slovenskej republiky núdzový stav. Pojednávanie v tejto veci podľa\nžalovaného 2/ nepatrilo medzi pojednávania v nevyhnutnom rozsahu. Aj v Českej republike bol od 5.\noktóbra 2020 na dobu 30 dní vyhlásený núdzový stav. Žalovaný 2/ má sídlo a bydlisko štatutárnych\norgánov v Brne. V uvedenom čase bolo žalovanému znemožnené vycestovať z Českej republiky na\núzemie Slovenskej republiky za účelom priamej právnej porady s právnym zástupcom a najmä za účelom\núčasti na pojednávaní. Uvedeným postupom súdu prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§\n365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.).\n30. Súd prvej inštancie sa mal nesprávneho procesného postupu dopustiť aj tým, že porušil právo\nžalovaného 2/ konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, resp. v materinskom jazyku. Žalovaný 2/ je\nčeskou právnickou osobou a členovia jeho štatutárneho orgánu sú štátnymi občanmi Českej republiky.\nMgr. E. H. ako predsedníčka predstavenstva je zároveň gruzínskej národnosti, mala preto právo konať\nv materinskom jazyku (gruzínčine alebo ruštine).\n31. Podľa žalovaného 2/ vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Žalovaný 2/ má obavy o nestrannosti\na nezákonnosti súdu vzhľadom na existenciu prepojenia žalobcu na osoby, ktoré mohli podľa\nmedializovaných informácií vplývať na rozhodnutia súdov. Žalobca vystupuje v kauze vodárov, o ktorú\nsa mali zaujímať momentálne väzobne stíhané osoby. V prospech žalobcu mal údajne intervenovať\nväzobne stíhaný sudca Krajského súdu v Bratislave, JUDr. S. E.. O kauze vodárov vypovedá taktiež\nbývalý sudca JUDr. R. J., ktorý mal za rozhodnutie v tejto veci prijať úplatok. Uvedená kauza mala\nbyť aj predmetom výsluchu bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a\nbývalej sudkyne Krajského súdu v Bratislave, JUDr. E. D., ktorá vo výsluchu uviedla, že senát súdu prvej\ninštancie rozhodujúci v tejto veci je možné sprostredkovane ovplyvniť. Pokiaľ zo strany žalobcu mohlo\ndochádzať k ovplyvňovaniu súdu v obdobnej kauze, žalovaný 2/ nemá záruku, že sa tak nemohlo udiať\naj v tejto kauze. Žalovaný poukázal na možné prepojenie JUDr. W. K. na právneho zástupcu žalobcu.\nŽalovaný 2/ poukázal na teóriu zdania nezaujatosti, podľa ktorej nestačí, že sudca je nestranný, ale musí\nsa taký aj objektívne javiť. Žalovaný 2/ nemohol vzniesť námietku zaujatosti na pojednávaní dňa 20.\noktóbra 2020, pretože zápisnice o výsluchu JUDr. E. D. sú datované 25. a 26. novembra 2020. Možné\novplyvňovanie rozhodovania súdu mal v minulosti naznačiť aj člen odvolacieho senátu najvyššieho súdu\nJUDr. D.Q.. Z uvedených dôvodov mohlo dôjsť k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1\npísm. c/ C. s. p.\n32. Žalovaný 2/ podal dňa 27. mája 2011 žiadosť o umožnenie nahliadnutia do spisu. Napriek\nopakovaným žiadostiam predseda odvolacieho senátu v rozpore s § 44 ods. 1 O. s. p. po dobu jeden\na pol mesiaca odmietal sprístupniť spis žalovanému 2/. Uvedeným postupom prišlo k odňatiu možnosti\núčastníka konať pred súdom. Následne predseda najvyššieho súdu konštatoval porušenie zákona (§\n44 ods. 2 O. s. p.) vo veci Spr 634/2010. Týmto postupom v kontexte s ďalšími vadami mohlo prísť k\nnaplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti poukázal\naj na už namietané chýbajúce podania v spise.\n33. Po začatí konania prišlo na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 13.\ndecembra 2001 k zániku žalovaného 1/ (Slovenské elektrárne, a.s. v skratke: SE, a.s., IČO: 31 380 751),\na to jeho zrušením bez likvidácie rozdelením na spoločnosti: Slovenské elektrárne, a.s., IČO: 35 829\n052 (súčasný žalovaný 1/), Slovenská elektrizačná a prenosová sústava a.s., IČO: 35 829 141 (pôvodne\noznačovaný ako žalovaný 2/), a Tepláreň Košice, a. s. v skratke TEKO, a. s., IČO: 36 211 541 (pôvodne\noznačovaný ako žalovaný 3/). Podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka mali po rozdelení pôvodného\nžalovaného 1/ zodpovedať za záväzok všetky tri novovzniknuté spoločnosti spoločne a nerozdielne.\nPodľa žalovaného 2/ tak mali v konaní vystupovať všetky tri nástupnícke spoločnosti a pôvodný rozsudok\nsúdu prvej inštancie a následne rozhodnutia odvolacieho a dovolacieho súdu, sa nevysporiadali s ďalším\n\nprocesným postavením pôvodného žalovaného 2/ a 3/. Absentuje aj výrok rozhodnutia, či sa konanie\nvoči nim zastavilo.\n34. Žalovaný 2/ ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal v konaní dôkazy navrhované\nžalovaným 1/, ktoré vzhľadom na pasívnu solidaritu žalovaných mohli ovplyvniť aj pozíciu žalovaného\n2/. Ide najmä o navrhované výsluchy svedkov Ing. M. T., štatutárnych zástupcov a členov manažmentu\nžalobcu z rozhodného obdobia a ďalej listinné dôkazy z vyšetrovacích spisov. Uvedené dôkazy mohli\npreukázať, že žalobca si neuplatňoval voči žalovanému 2/ predmetné sumy na základe pristúpenia k\nzáväzku a celá transakcia mala za cieľ zakryť bezdôvodné obohatenie bývalých manažérov žalobcu.\nŽalobca začal dlžnú sumu vymáhať od žalovaného 1/ a 2/ s cieľom zakryť vlastnú protiprávnu činnosť.\nTakéto konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku.\n35. Súd prvej inštancie dospel podľa žalovaného 2/ k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobcom\npredložená komisionárska zmluva uzatvorená dňa 20. októbra 2000 pôvodne neobsahovala výšku\nodmeny. Následne bola dňa 27. októbra 2000 uzatvorená sprostredkovateľská zmluva medzi\nzáujemcom (žalovaný 2/) a sprostredkovateľom D.I. - Služba ČADU, podľa ktorej si zmluvné strany\ndohodli odmenu sprostredkovateľa vo výške 15 % zo 100 % istiny pristúpeného záväzku a jej\npríslušenstva. Je nelogické, aby sa F. T. v sprostredkovateľskej zmluve zaviazal na odmenu vo výške\n15 %, pričom sám mal odmenu z komisionárskej zmluvy len 6,75 %. Reálna odmena z komisionárskej\nzmluvy preto musela byť vyššia. Žalobcom uplatňovaná suma preto neobstojí s reálnym skutkovým\nstavom. Žalovaný 2/ odvolací súd žiada, aby dodatočne pripojil trestný spis z Okresného súdu Žilina.\n36. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej\ninštancie podľa žalovaného 2/ nesprávne posúdil oprávnenie vedúceho organizačnej zložky konať v\nmene materskej spoločnosti. Vedúci organizačnej zložky nebol oprávnený konať v mene žalovaného 2/,\nale iba v rámci organizačnej zložky. Žalobca pri uzatváraní komisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení\nk záväzku musel vedieť, že koná s osobou, ktorá nie je oprávnená v mene žalovaného 2/ zaväzovať.\nV prípade vedúceho organizačnej zložky išlo o jednoznačný exces a úkon preto nebol platný. Zmluva o\npristúpení k záväzku je preto absolútne neplatná podľa § 13 Obchodného zákonníka a § 38 Občianskeho\nzákonníka. Takáto zmluva by vyžadovala podpis predsedu a miesto predsedu predstavenstva. Súd prvej\ninštancie tak nesprávne právne posúdil platnosť zmluvy o pristúpení k záväzku.\n37. Zmluva o pristúpení k záväzku je zároveň podľa žalovaného 2/ v rozpore so zásadou poctivého\nobchodného styku a svojím obsahom a účelom odporuje zákonu. Podľa § 581 Obchodného zákonníka\nkomitentovi (žalobcovi) nevznikajú voči komisionárovi (žalovanému 2/) žiadne práva pokiaľ to nie je\nvýslovne dojednané, nič také však v komisionárskej zmluvy dohodnuté nebolo. Aj keby takáto povinnosť\nbola dohodnutá, išlo by o zákonné ručenie a nie o pristúpenie k záväzku. Je v rozpore so zásadou\npoctivého obchodného styku, aby osoba, ktorá vystupuje v pozícii veriteľa (voči žalovanému 1/) bola\nz tej istej pohľadávky aj dlžníkom. Je na mieste aplikácia analógie s § 584 Občianskeho zákonníka\n(inštitút splynutia). Žalovaný 2/ nemôže byť súčasne dlžníkom a súčasne veriteľom tej istej pohľadávky,\nna základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo žalobcu na žalovaného 2/. Keďže medzi zmluvnými\nstranami neprišlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, nemohol byť naplnený hospodársky účel\nkomisionárskej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nastala absolútna neplatnosť komisionárskej zmluvy podľa\n§ 39 Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatnou je potom aj závislá zmluva o pristúpení k záväzku. Ak\naj zmluvy neboli od začiatku zaťažené absolútnou neplatnosťou, tak v dôsledku dodatočnej nemožnosti\nplnenia komisionára zanikla komisionárska zmluva a na základe jej zániku zanikla aj zmluva o pristúpení\nk záväzku. Záväzok žalovaného 2/ z titulu zmluvy o pristúpení k záväzku mohol zároveň existovať len\npočas trvania komisionárskej zmluvy. Záväzok z komisionárskej zmluvy bol časovo limitovaný do 31.\nmarca 2001. Preto ak uplynutím doby zanikla komisionárska zmluva, zaniklo aj zabezpečenie z titulu\nzmluvy o pristúpení k záväzku.\n38. Podľa žalovaného 2/ z vykonaného dokazovania vyplýva, že i keď predmetom komisionárskej\nzmluvy boli ťažko vymáhateľné pohľadávky voči špecifikovanému subjektu, v danom prípade nešlo o\nťažko vymožiteľné pohľadávky. Medzi tieto pohľadávky nemožno zaradiť pohľadávky pred splatnosťou\nalebo tesne po splatnosti. Zároveň spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s., v skratke: SE, a.s., OZ VET\nTrenčín, IČO: 31 380 751, bola vymazaná z obchodného registra a pretransformovaná na nové právnické\nosoby. To znamená, že subjekt, voči ktorému mal žalovaný 2/ realizovať vymoženie pohľadávok, prestal\nexistovať. Plnenie zo zmluvy sa tak stalo nemožným.\n\nVyjadrenie žalovaného 2/ k odvolaniu žalovaného 1/\n39. Žalovaný 2/ sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ zo dňa 23. decembra 2020 pridržal\nsvojich odvolacích dôvodov, ako aj všetkých odvolacích námietok žalovaného 1/ uvedených v jeho\nodvolaní, ktoré sú v prospech žalovaného 2/. Žalovaný 2/ ale nesúhlasí s právnym názorom žalovaného\n1/, že pohľadávky je potrebné považovať za hnuteľné veci zverené komisionárovi. Žalovaný 2/ nesúhlasí\nani s názorom žalovaného 1/, že predmetom súdneho konania vzhľadom na plnenie žalovaného 1/ malo\nbyť iba posúdenie zodpovednosti žalovaného 2/ ako komisionára voči žalobcovi ako komitentovi.\nVyjadrenie žalobcu k odvolaniam žalovaných\n40. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho\nsúdu vysloveným v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/41/012. Súd prvej inštancie bol viazaný\nprávnym názorom, podľa ktorého je vylúčené, aby sa konanie žalovaného 1/ mohlo kvalifikovať ako\nsplnenie záväzku a žaloba je preto dôvodná i voči žalovanému 1/. Rozhodujúci bol záver súdu prvej\ninštancie, že spôsob plnenia uplatnený zo strany žalovaného 1/ nie je splnením dlhu žalovaného 1/ voči\nžalobcovi. Žalovaný 2/ bol oprávnený prijať od žalovaného 1/ finančné alebo iné plnenie, ale podľa čl.\nIII bod 6 komisionárskej zmluvy, sa za riadne splnenie považuje pripísanie finančných prostriedkov na\núčet žalobcu. K splneniu záväzku zo strany žalovaných tak neprišlo a zmluva o pristúpení k záväzku\nv nadväznosti na komisionársku zmluvu zakladá ich solidárnu zaviazanosť. Obrana žalovaného 1/ o\nspornosti výšky a titulu žalovanej sumy je podľa žalobcu účelová, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný\n1/ sa v konaní bránil tým, že žalovaná pohľadávka zanikla splnením. Splnením záväzku žalovaný 1/\nargumentoval aj v ústnom prednese na poslednom pojednávaní dňa 20. októbra 2020 a taktiež vo\nsvojom odvolaní. Žalobca poukázal aj na dovolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Obo/41/2012, v ktorom žalovaný 1/ uviedol, že medzi žalovaným 1/ a žalobcom nie je sporné, že\nžalovaný 1/ sa zaviazal na financovanie a prevádzku Vodného diela Gabčíkovo prispievať výnosmi z\nprevádzky jeho energetickej časti - Vodnej elektrárne Gabčíkovo. S námietkami žalovaného 1/ sa už\nsúd prvej inštancie v plnom rozsahu vysporiadal. K namietanej kolízii komisionárskej zmluvy a zmluvy\no pristúpení k záväzku žalobca dodal, že žalovaný 1/ v dovolaní sám uviedol, že dané zmluvy v kolízii\nneboli, ale pristúpenie k záväzku malo žalovaného 2/ skôr motivovať k efektívnemu vymáhaniu záväzkov\nžalovaného 1/ v prospech žalobcu.\n41. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 2/ žalobca uviedol, že s námietkou nedostatku právomoci\nsúdu sa už súdy vysporiadali a žalovaný 2/ naviac ani nepreukázal, že pri prvom úkone vzniesol\ntúto námietku a nepreukázal ani existenciu platnej rozhodcovskej doložky. Nesprávnym označením\nžalovaného 2/ sa už zaoberal súd prvej inštancie vo svojom rozsudku z 7. decembra 2004 a odvolací\nsúd vo svojom rozhodnutí zo dňa 19. marca 2008, v ktorom uviedol, že žalobca v žalobe uviedol v\nsúlade s ustanoveniami § 7 a § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 79 ods. 1 O. s. p. obchodné\nmeno a sídlo spoločnosti BRNO TRUST a.s. Brno, so spresnením, že sa vec týka organizačnej zložky\nv Bratislave, pričom správne uviedol IČO materskej spoločnosti. Žalovaným 2/ vznesená námietka o\nchýbajúcich podaniach v spise sa javí ako špekulatívna a žalovaný 2/ ňou mohol argumentovať skôr, t. j.\npred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Porušenie práva konať vo svojom jazyku žalovaný 2/ nenamietal\na nežiadal ani o odročenie pojednávania nariadeného na deň 20. októbra 2020. Tohto pojednávania sa\nzúčastnili dvaja právni zástupcovia žalovaného 2/ a nemožnosť zúčastniť sa na pojednávaní nenamietali.\nŽalobca sa ohradil proti nepodloženému spochybňovaniu nestrannosti a zákonnosti súdu a špekuláciám\nžalovaného 2/ o údajnom ovplyvňovaní súdu zo strany žalobcu. K nevykonaniu navrhovaných dôkazov,\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a k prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany a útoku,\nžalobca uviedol, že žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 20. októbra 2020 neprezentoval žiadne návrhy na\nvykonanie dokazovania a výslovne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Dôkazy\noznačené v odvolaní žalovaným 2/ ani nemajú podľa žalobcu právnu relevanciu. Pri tvrdenom excese\nvedúceho organizačnej zložky a tvrdenej absolútnej neplatnosti uzatvorenej komisionárskej zmluvy\nžalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, kde boli tieto otázky vyriešené.\nVyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu žalovaného 2/\n42. Žalovaný 1/ doručil súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 2/ zo dňa 31. januára 2021.\nNamietaný nedostatok právomoci súdu namietal žalovaný 2/ oneskorene. Žalovaný 2/ ani nepredložil\n\nvyjadrenia, ktoré uvádza ako chýbajúce v súdnom spise a ani Rámcovú zmluvu o vzájomnej spolupráci.\nPrvým procesným úkonom žalovaného 2/ bola účasť na pojednávaní dňa 08.06.2004, kde mohol\ntúto námietku vzniesť. Podľa žalovaného 1/ bolo zo žaloby nepochybne jasné, že žalobca podáva\nžalobu voči spoločnosti BRNO TRUST, a.s. a zároveň označil, že spor sa týka organizačnej zložky. S\ntouto námietkou sa už súdy vysporiadali. Konanie s neoprávnenou osobou s protichodnými záujmami\nžalovaný 2/ namietal prvýkrát až na pojednávaní dňa 20. októbra 2020. K nemožnosti žalovaného\n2/ zúčastniť sa na pojednávaní dňa 20. októbra 2020 žalovaný 1/ uvádza, že na tomto pojednávaní\nžalovaného 2/ zastupovali dvaja právni zástupcovia a predmet prejednania ani nevyžadoval účasť\nzástupcu žalovaného 2/. Členovia štatutárneho orgánu žalovaného 2/ sa zúčastnili na pojednávaniach\nna odvolacom súde a neuviedli, že potrebujú prekladateľa a žalovaný 2/ to v priebehu konania ani\nnenamietal. Súdy listiny v českom jazyku ani nepožadujú preložiť do štátneho jazyka a žalovaný 2/\npredkladal do konania podania v českom jazyku opatrené podpisom predsedníčky predstavenstva a\npodpredsedu predstavenstva žalovaného 2/. Tvrdenia o možnej zaujatosti sudcov nie sú vo vzťahu\nk senátu prvoinštančného súdu potvrdené žalovaným 2/ predloženými prepismi a zápisnicami. K\nzániku pôvodného žalovaného 1/ a jeho rozdeleniu na tri nástupnícke spoločnosti žalovaný 1/ uvádza,\nže súd prvej inštancie v rozsudku z 7. decembra 2004, č. k. 38Cb/83/2001-286, konštatoval, že z\npredložených dôkazov súd zistil, že právnym nástupcom po zaniknutom subjekte Slovenské elektrárne\na.s., Bratislava, IČO: 31 380 751, sa stala spoločnosť Slovenské elektrárne a.s., Hraničná 12, Bratislava,\nIČO: 35 829 052. Takýto postup súdu umožňoval § 107 ods. 4 O. s. p., ktorý nepredpokladal vydanie\nosobitného rozhodnutia. Dôkazy navrhované žalovaným 2/ ani nie sú spôsobilé preukázať ním tvrdenú\nneplatnosť komisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku. Ani ostatné odvolacie dôvody\nnie sú podľa žalovaného 1/ dôvodné. Pri namietanej absolútnej neplatnosti komisionárskej zmluvy a\nzmluvy o pristúpení k záväzku, žalovaný 1/ poukázal na prednosť výkladu, ktorý je v prospech platnosti\nzmluvy. Zmluva o pristúpení k záväzku podľa žalovaného 1/ nezabezpečovala plnenie žalovaného 2/\nz komisionárskej zmluvy, preto ani uplynutie času, na ktorý bola uzatvorená komisionárska zmluva,\nnemá vplyv na platnosť zmluvy o pristúpení k záväzku. Vo vzťahu k neplatnosti komisionárskej zmluvy\npre nemožnosť plnenia a rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka, žalovaný 1/ uviedol, že žalovaný 2/\ntúto argumentáciu neuvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom. V\ntejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal na koncentráciu konania podľa § 153 C. s. p. Žiaden z odvolacích\ndôvodov uvádzaných žalovaným 2/ preto nie je podľa žalovaného 1/ naplnený.\n43. Obsah vyjadrení žalovaného 1/ z 28. februára 2021, vyjadrenia žalovaného 2/ z 2. marca 2021\na vyjadrenia žalobcu z 31. marca 2021, najvyšší súd s ohľadom na rozsiahlosť podaní sporových\nstrán v odvolacom konaní už osobitne neuvádza. Sporové strany sa v týchto podaniach pridržali svojej\nargumentácie obsiahnutej v odvolaniach a vo vyjadreniach k odvolaniam.\nPosúdenie veci odvolacím súdom\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) (§ 470 ods. 1 a 4 C.\ns. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), vo veci samej oprávnenou\nosobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania, viazaný\nrozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, §\n380 ods. 1, § 383 C. s. p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné\nzmeniť v časti priznaného úroku z omeškania a vo zvyšnej napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.\n45. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, keďže nenastala\nžiadna zo skutočností predpokladaných v § 384 ods. 1 až 4 C. s. p. Vzhľadom na to, že dokazovanie\nnebolo odvolacím súdom doplnené alebo zopakované, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.).\n46. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na závery uznesenia najvyššieho súdu z 22. júla 2010, č. k.\n1MObdoV/6/2009-555, ktorými je pri rozhodovaní tejto veci viazaný. Dovolanie generálneho prokurátora,\nna podklade ktorého najvyšší súd ako súd dovolací v tejto veci rozhodoval, bolo podané na podnet\nžalobcu a namietalo rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k žalovanému 1/, voči ktorému súd\nprvej inštancie pôvodným rozsudkom žalobu zamietol a odvolací súd rozsudkom z 19. marca 2008,\nč. k. 2Obo/259/2007-472 a doplňujúcim rozsudkom z 16. apríla 2008, č. k. 2Obo/259/2007-479, toto\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v časti proti žalovanému 1/ potvrdil. Najvyšší súd v rozhodnutí o\ndovolaní generálneho prokurátora priamo vo výrokovej časti uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu\n\nzrušuje v častiach, ktoré sa týkajú žalovaného 1/. Závery dovolacieho súdu preto nespochybňovali a ani\nnemohli spochybňovať (vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu rozsahom dovolania, ako aj vzhľadom\nna to, že generálny prokurátor ani nemohol podať dovolanie z podnetu žalobcu proti časti, ktorou bolo\nžalobe žalobcu voči žalovanému 2/ vyhovené) závery odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie už\npredtým prijaté vo vzťahu k otázkam nároku uplatnenému voči žalovanému 2/, ktoré neboli dotknuté\nprávnym názorom vysloveným dovolacím súdom.\n47. Dovolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že špecifiká nepriameho zastúpenia prakticky\nspravidla vylučujú, aby bez ďalšieho, bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti na základe\nkomisionárskej zmluvy aj vymoženie pohľadávky komitenta. Keďže komisionár koná vo vlastnom mene\nmôže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria. Nato, aby mohol vymáhať pohľadávku komitenta, musí\nmu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom vystupuje ako\nvlastník pohľadávky. Neprichádza do úvahy uskutočnenie úkonov na základe plnej moci, tak ako to\nupravuje § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka pri mandátnej zmluve. V takom prípade by už nešlo o\nkonanie vo vlastnom mene, ale v mene toho, kto mu plnú moc udelil. Plnenie komisionárovi má účinky\nsplnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá svedčí (patrí) komisionárovi. Pohľadávka, ktorá patrí\nkomitentovi, nie je splnená plnením komisionárovi.\nZ uvedených dôvodov nepovažuje dovolací súd za správny názor oboch súdov, že žalovaný 2/ uzavretím\nkomisionárskej zmluvy nastúpil vo vzťahu k žalovanému 1/ na miesto veriteľa a žalovaný 1/ sa v\ndôsledku uzavretia komisionárskej zmluvy mohol zbaviť svojho záväzku len plnením žalovanému 2/\na bolo právom a povinnosťou žalobcu sledovať, či komisionár splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z\nkomisionárskej zmluvy a pripísal plnenie na jeho účet. Uvedený výklad odporuje princípu nepriameho\nzastúpenia a výslovnému zneniu § 581 Obchodného zákonníka podľa, ktorého z konania komisionára\nnevznikajú komitentovi voči tretím osobám žiadne práva ani povinnosti. Znamená to, že plnenie tretej\nosoby komisionárovi nemá voči komitentovi žiadne účinky. Z komisionárskej zmluvy síce vyplýva právo\nkomitenta a povinnosť komisionára, aby plnenie vydal, je to však už len vzťah medzi účastníkmi\nkomisionárskej zmluvy bez dopadu na tretie osoby. Na prejednávanú vec nemožno aplikovať výnimku,\nktorá je upravená v druhej vete § 581 Obchodného zákonníka.\nÚčinky splnenia záväzkov žalovaného 1/ mohlo mať plnenie žalovanému 2/ len ak, išlo o pohľadávky,\nktoré boli na žalovaného postúpené (odhliadnuc od toho, že v takom prípade už išlo o plnenie\npohľadávok žalovaného 2/ a nie pohľadávok žalobcu), alebo o pohľadávky na vymáhanie, ktorých bol\nžalovaný 2/ splnomocnený (v takom prípade by už však nešlo o konanie na základe komisionárskej\nzmluvy).\n48. Najvyšší súd preto pri posudzovaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodnosti\nodvolacích námietok žalovaných aplikoval citovaný právny názor dovolacieho súdu, ktorý sa dotýka\nžalobcom uplatneného nároku voči žalovanému 1/. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku voči\nžalovanému 2/ prihliadal odvolací súd aj na už doposiaľ v konaní vyriešené otázky týkajúce sa záväzku\nžalovaného 2/. Odvolací súd v uznesení z 24. októbra 2012, č. k. 1Obo/41/2012-804, uložil súdu prvej\ninštancie vo vzťahu k záväzku žalovaného 2/ skúmať len, či nemohlo prísť ku kolízii zmluvy o pristúpení\nk záväzku a komisionárskej zmluvy.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.\n49. Nesplnenie procesných podmienok ako odvolací dôvod bolo namietané žalovaným 2/, a to z dôvodu\nnedostatku právomoci súdu a nedostatku procesnej subjektivity organizačnej zložky žalovaného 2.\n50. Nedostatok právomoci súdu žalovaný 2/ odôvodnil rozhodcovskou doložkou a vznesením námietky\nnedostatku právomoci súdu pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril. Súd prvej inštancie k tejto\nnámietke žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný 2/ nepreukázal, že pri prvom úkone vzniesol námietku\npodľa § 106 ods. 1 O. s. p. a nepreukázal ani existenciu rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd sa\nstotožňuje so súdom prvej inštancie. Pri nahliadnutí do súdneho spisu dňa 6. júla 2011 žalovaný 2/\nnamietal chýbajúce listiny v súdnom spise. Následne chýbajúce listiny v súdnom spise namietal vo\nsvojom podaní z 9. marca 2012, doručenému najvyššiemu súdu dňa 12. marca 2012 (č. l. 589), a\naž v tomto podaní žalovaný 2/ prvýkrát uviedol, že predmetom týchto podaní mala byť aj námietka\nexistencie rozhodcovskej doložky podľa § 106 ods. 1 O. s. p. V tomto podaní (z 9. marca 2012)\n\nžalovaný 2/ zároveň uviedol, že v súdnom spise chýbajú minimálne tri podania s prílohami z roku 2004.\nUvedené chýbajúce podania však žalovaný 2/ spolu s týmto podaním a ani neskôr v konaní súdu\nnepredložil. Žalovaný 2/ ani nešpecifikoval z akých dátumov mali byť tieto podania a kedy mali byť\ndoručené súdu, uviedol len všeobecne, že malo ísť o podania z roku 2004. Žalovaný 2/ pritom v rámci\nostatných námietok namieta, že až do doručenia predvolania na pojednávanie v máji 2004 s ním súd\nnekonal a nemal možnosť v konaní uskutočňovať všetky úkony, teda ani podávať vyjadrenia, čím mu\nmala byť odopretá možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd zároveň poukazuje aj na pojednávanie\nuskutočnené v konaní pred súdom prvej inštancie dňa 8. júna 2004, kde bol prítomný právny zástupca\nžalovaného 2/, ktorý existenciu rozhodcovskej doložky nenamietal. Rovnako ani vo svojom podaní z\n30.08.2004 (č. l. 191), ani na pojednávaniach uskutočnených dňa 7. septembra 2004 a 19. októbra\n2004, 7. decembra 2004, kde bol právny zástupca žalovaného 2/ prítomný, žalovaný 2/ túto námietku\nneuplatnil a ani nepoukázal na jej predchádzajúce uplatnenie. Najvyšší súd poukazuje aj na odvolanie\nžalovaného 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie z 7. decembra 2004, č. k. 38Cb/83/01-286, kedy už\nmuselo byť žalovanému 2/ z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zrejmé, že súd prvej inštancie\nsa s údajne vznesenou námietkou existencie rozhodcovskej doložky nevysporiadal a jej uplatnenie\nžalovaným 2/ ani nespomenul, pričom žalovaný 2/ túto skutočnosť vo svojom odvolaní ako odvolací\ndôvod neuviedol. Žalovaný 2/ tak prvýkrát preukázateľne vzniesol námietku existencie rozhodcovskej\ndoložky až vo svojom podaní zo dňa 9. marca 2012 a doposiaľ súdu nepreukázal, že by podania\nobsahujúce námietku existencie rozhodcovskej doložky súdu v roku 2004 doručil a nenasvedčuje tomu\nani obsah úkonov a vyjadrení žalovaného 2/ uskutočnených v roku 2004 a neskôr, vrátane odvolania\nproti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie. Najvyšší súd preto konštatuje, že táto odvolacia\nnámietka žalovaného 2/ je nedôvodná a súd prvej inštancie sa riadne s touto námietkou žalovaného 2/\nv prvoinštančnom konaní vysporiadal.\n51. Vo vzťahu k námietke nedostatku procesnej subjektivity organizačnej zložky, odvolací súd uvádza,\nže táto námietka už bola opakovane v konaní riešená. Najvyšší súd už v rozsudku z 19. marca 2008, č.\nk. 2Obo/259/2007-472, uviedol, že žalobca v žalobe uviedol v súlade s § 7 a § 21 ods. 3 Obchodného\nzákonníka a § 79 ods. 1 O. s. p. obchodné meno BRNO TRUST a.s. Brno, so spresnením, že vec sa\ntýka jej organizačnej zložky v Bratislave a správne uviedol aj IČO. Súd prvej inštancie k tejto námietke\nžalovaného 2/ uviedol, že považuje za nesporné, že žalovaný 2/ bol v žalobe označený správne a\nžalobca označil existujúci subjekt, ktorý má procesnú spôsobilosť.\n52. K odvolacím námietkam žalovaného 2/ najvyšší súd uvádza, že z označenia žalovaného 2/ v\nžalobe by aj za usúdenia o dôvodnosti námietok žalovaného 2/, bolo možné vyvodiť nanajvýš neurčitosť\noznačenia žalovaného 2/, ktorú by bolo potrebné odstraňovať výzvou adresovanou žalobcovi (§ 43 ods.\n1 O. s. p.). Súd prvej inštancie ale takúto neurčitosť nevzhliadol a aj vzhľadom na ostatný obsah žaloby\na neskorších podaní žalobcu uzavrel, že žalobca ako žalovaného 2/ označil zahraničnú právnickú osobu\ns právnou subjektivitou, a organizačnú zložku uviedol z dôvodu, že žalovaný nárok sa týka jej činnosti.\nOdvolací súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu z 1. novembra 2006, sp. zn. 4Cdo/143/2006, v\nktorom najvyšší súd uviedol, že pokiaľ procesný úkon účastníka konania obsahuje zjavnú nesprávnosť,\nktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu (napr. rozsiahle dokazovanie), súd je\npovinný dať účastníkovi možnosť túto nesprávnosť napraviť ďalším procesným úkonom. Opak by\nbol ničím neodôvodnený formalistický a svojvoľný postup, ktorý je v rozpore s princípom materiálnej\nspravodlivosti, reprezentovaným čl. 1 ústavy a ustanovením § 1 a § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku, a tým aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy.\n53. Preto aj pokiaľ by súdy vyhodnotili, že označenie žalovaného 2/ v žalobe bolo neurčité, bolo\nby potrebné žalobcu vyzvať na odstránenie tohto nedostatku žaloby a nešlo by o neodstrániteľný\nnedostatok podmienky konania. Žalobca už vo svojom podaní z 3. septembra 2004, doručenom súdu\ndňa 9. septembra 2004, označil ako žalovaného 2/ BRNO TRUST a.s., so sídlom Dvořákova 1, Brno,\nIČO: 64 508 251 spolu s údajmi organizačnej zložky a priložil k tomuto podaniu aj výpis z českého\nobchodného registra. Aj neskorším podaním z 16. júna 2015 (č. l. 957) žalobca žalovaného 2/ takto\noznačil. Všeobecné súdy, dbajúc na poskytovanie účinnej ochrany základnému právu na súdnu ochranu,\npri svojej rozhodovacej činnosti sú povinné pri posúdení procesnej spôsobilosti strán sporu prihliadať\nnielen izolovane na označenie žalovaného v rámci špecifikácie strán sporu, ale aj na obsah žaloby, resp.\nskutkové okolnosti žaloby (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2022, č. k. III. ÚS\n302/2021-53). Súdy sú pritom povinné prihliadať aj na neskoršie podania a nemôžu žalobcovi brániť,\naby prípadnú neurčitosť odstránil.\n\n54. Aj pokiaľ by bola argumentácia žalovaného 2/ týkajúca sa neurčitosti označenia žalovaného 2/\nv žalobe správna, neskoršími podaniami žalobcu, zohľadnením celého obsahu žaloby a skutkových\nokolností žaloby, by prišlo k odstráneniu takéhoto nedostatku. Naviac, ak by aj uvedený nedostatok\nnastal v čase začatia konania, v aktuálnom štádiu konania už tento nedostatok prítomný bez pochýb\nnie je. Nemôže byť preto aktuálne daný ani dôvod na zastavenie konania pre neodstrániteľný\nnedostatok podmienky konania, tak ani na výzvu na odstránenie nedostatku v časti špecifikácie\nžalovaného 2/. Výklad, ktorého sa žalovaný 2/ domáha (zastavenie konania voči žalovanému 2/ z\ndôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania), by bol prehnane formalistickým výkladom,\nznamenajúcim odopretie vecného prejednania žaloby z čisto formálneho dôvodu, ktorý by už naviac v\nčase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, prítomný ani nebol. Ani táto odvolacia\nnámietka žalovaného 2/ preto nie je dôvodná.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.\n55. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného 1/ dopustil nesprávneho procesného postupu tým, že\nnedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a rozhodol ultra petitum.\n56. K nedostatkom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný 1/ uviedol viaceré otázky,\ns ktorými sa súd prvej inštancie mal nedostatočne vysporiadať. Najvyšší súd k týmto námietkam\nžalovaného 1/ uvádza, že povinnosťou súdu nie je dať sporovým stranám odpovede na každú otázku\nalebo námietku nimi uvádzanú. Súd musí zvážiť, ktoré prostriedky procesného útoku a obrany uplatnené\nsporovými stranami sú pre rozhodnutie súdu podstatné a s týmito sa riadne v odôvodnení svojho\nrozhodnutia aj vysporiadať. Zároveň je povinnosťou súdu svoje rozhodnutie nielen jasne a výstižne, ale\naj logicky a nerozporne, odôvodniť.\n57. Žalovaný 1/ namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho námietky týkajúce sa existencie, titulu\na výšky žalovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie k tejto otázke uviedol, že nárok uplatňovaný v konaní\nje čo do právneho dôvodu a výšky nesporný. V prípade žalovaného 1/ je právnym titulom zaplatenia\nfinančných prostriedkov Zmluva o Združení Dunaj. Súd prvej inštancie ďalej doplnil, že existencia\nnároku žalobcu bola preukázaná listinnými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie označil v odseku 11\nodôvodnenia svojho rozsudku a samotná existencia nároku nebola odvolacím súdom v zrušujúcom\nuznesení spochybnená. Sporným v konaní podľa súdu prvej inštancie bolo, či tento nesporný záväzok\nzanikol splnením, resp. iným spôsobom predpokladaným zákonom.\n58. Uvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie nenasvedčuje námietke žalovaného 1/, že by sa s\nargumentáciou žalovaného 1/ súd prvej inštancie nevysporiadal. Odôvodnenie poskytnuté súdom prvej\ninštancie je podľa odvolacieho súdu nielen dostatočné, ale aj logicky správne. Žalovaný 1/ sa v tomto\nsúdnom konaní primárne bránil tým, že svoj záväzok voči žalobcovi riadne splnil plnením žalovanému 2/.\nJe preto v logickom rozpore s týmito tvrdeniami, keď žalovaný 1/ neskôr v konaní uplatňuje námietku, že\njeho záväzok (ktorého riadne splnenie doposiaľ v konaní preukazoval) vlastne vôbec nevznikol, resp. že\nžalobca jeho právny základ nepreukázal. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd nezistil, že by sa súd prvej\ninštancie s touto námietkou žalovaného 1/ nedostatočne vysporiadal, prípadne, že odpovede poskytnuté\nsúdom prvej inštancie by boli v logickom rozpore s obsahom súdneho spisu a zisteným skutkovým\nstavom.\n59. Žalovaný 1/ ďalej namieta, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s výkladom\nkomisionárskej zmluvy, s charakterom plnenia, ktoré žalovaný 1/ poskytol žalovanému 2/, s kolíziou\nkomisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku a s prípadným použitím korektívu dobrých\nmravov a poctivého obchodného styku. Súd prvej inštancie sa nemal vysporiadať ani s návrhmi na\nvykonanie dokazovania, ktoré žalovaný 1/ uplatnil. Odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie\nsa s týmito otázkami v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal, a to v odsekoch 24., 26.,\n27. a 29. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný 1/ nesúhlasí s tým, aké závery\nk týmto otázkam súd prvej inštancie prijal, nemôže ísť o nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie. Povaha týchto námietok uplatnených žalovaným 1/ zodpovedá namietaniu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a nie nesprávnemu procesnému postupu súdu.\n\n60. Súd prvej inštancie k dôkazom, ktorých vykonanie navrhoval žalovaný 1/, uviedol, že tieto nevykonal\nz dôvodu, že by nemali vplyv na rozhodnutie veci. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bol rozhodujúci\nprávny názor odvolacieho súdu a právne posúdenie uzatvorených zmlúv. Súd prvej inštancie poukázal aj\nna skutočnosť, že žalovaným 1/ navrhované dôkazy týkajúce sa výšky a titulu žalovanej sumy, považuje\nza účelové, keďže sa žalovaný 1/ v konaní procesne bránil tým, že svoj záväzok voči žalobcovi riadne\nsplnil. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným názorom súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie totiž\nuzavrel, že nárok žalobcu, je čo do právneho dôvodu a výšky, nesporný. V tomto závere súdu prvej\ninštancie odvolací súd nevzhliadol nelogickosť alebo nedostatočné vysporiadanie sa s otázkami, ktoré\nv konaní vznikli (odsek 58. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval\nprávny dôvod a výšku žalobcom uplatneného nároku za spornú, vykonávanie dôkazov k tejto otázke by\nbolo skutočne neefektívne, nehospodárne a nemalo by ani vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej.\nJe pritom na úvahe súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 C. s. p., § 120 ods. 1\nO. s. p.). Pokiaľ táto úvaha nie je zjavne nelogická a súd poskytne sporovej strane odôvodnenie, prečo\nnavrhované dôkazy nevykonal, nie je možné hovoriť o nesprávnom procesnom postupe súdu. Rovnaký\nzáver je potrebné prijať aj vo vzťahu k ostatným dôkazom navrhovaným žalovaným 1/. Tieto dôkazy\nsa týkali preukázania plnenia prijatého žalovaným 2/. Uvedené dôkazy považoval súd prvej inštancie\nza bezpredmetné z dôvodu už prijatého právneho záveru, že žalovaný 1/ sa nemohol zbaviť svojho\nzáväzku, ak plnil žalovanému 2/ (súd prvej inštancie v odseku 29. zjavne nesprávne zamenil označenie\nžalovaného 1/ a žalovaného 2/). Potom ani preukazovanie výšky poskytnutého plnenia žalovanému\n2/ nie je podstatné pre rozhodnutie tejto veci. Ani v tomto závere súdu prvej inštancie odvolací súd\nzjavnú nesprávnosť alebo nedostatočné prihliadnutie na ostatné skutkové zistenia, prípadne obsah\nspisu, nezistil. Z uvedených dôvodov odvolací súd nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej\ninštancie a nesprávny procesný postup súdu v prípade nevykonania navrhovaných dôkazov, nevzhliadol.\n61. Žalovaný 1/ vo svojom odvolaní namietal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie ultra petitum, keďže\nžalobca svojím podaním z 8. februára 2018 žiadal priznať istinu vo výške 4 732 913,68 eur, úroky\nz omeškania vo výške 3 068 946,09 eur a žalobu vzal späť v časti úrokov z omeškania vo výške\n1.308.509,79 eur. Súd prvej inštancie ale žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne\na nerozdielne úroky z omeškania vo výške 3 068 954,- eur. V tejto námietke je potrebné dať žalovanému\n1/ za pravdu. Žalobca v podaní z 8. februára 2018 na výzvu súdu prvej inštancie špecifikoval svoj nárok\nuplatnený v tomto konaní, a to ako istinu vo výške 4 732 913,68 eur a úroky z omeškania vo výške 3 068\n946,09 eur, pričom žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1 308 509,79 eur zobral\nžalobca týmto podaním späť. K uplatneným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že v podaní z 16. júna\n2015 uviedol výšku úrokov z omeškania 3.068.954,- eur, avšak v tomto vyčíslení sa nachádzala chyba\nv písaní a počítaní, pričom správne mali byť úroky z omeškania uplatnené vo výške 3 068 946,09 eur.\n62. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ úroky z omeškania vo výške 3 068 954,eur, t. j. o 7,91 eur viac, než žalobca žiadal v súlade so špecifikáciou svojho nároku zo dňa 8. februára\n2018. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I.\nv časti, ktorou bol žalobcovi priznaný voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania\nvo výške 3 068 954,- eur, v súlade s § 388 C. s. p. zmeniť tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne\na nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 3 068 946,09 eur. Vzhľadom na to, že\nišlo o chybu v písaní a počítaní prevzatú súdom prvej inštancie a pôvodne vyčíslená výška úrokov z\nomeškania v slovenských korunách bola vyčíslená správne, nebolo potrebné v časti 7,91 eur rozhodovať\no zamietnutí žaloby (keďže žalobca zaplatenie tejto sumy žalobou nežiadal) a ani o zastavení konania\n(žalobca vzhľadom na to, že zaplatenie tejto sumy žalobou nežiadal, nemohol ju v tejto časti svojím\npodaním z 8. februára 2018 ani zobrať späť).\n63. Aj žalovaný 2/ vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Súd\nprvej inštancie podľa žalovaného 2/ konal s osobou, ktorá mala protichodné záujmy k žalovanému 2/,\nžalovanému 2/ bolo znemožnené zúčastniť sa pojednávania dňa 20. októbra 2020 a súd prvej inštancie\nporušil právo žalovaného 2/ konať vo svojom jazyku.\n64. K námietke žalovaného 2/, že súd prvej inštancie konal do 31. mája 2004, kedy bolo žalovanému\n2/ doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 8. júna 2004, s osobou (vedúci organizačnej\nzložky), ktorá mala protichodné záujmy so záujmami právnickej osoby, odvolací súd uvádza, že právna\núprava, na ktorú poukázal žalovaný 2/ a podľa ktorej mal súd prvej inštancie v danom čase nesprávne\npostupovať, ešte účinná nebola. Podľa § 21 ods. 3 O. s. p. za právnickú osobu nemôže konať ten,\n\nkoho záujmy sú v rozpore so záujmami právnickej osoby. Citovaná právna úprava bola do Občianskeho\nsúdneho poriadku začlenená zákonom č. 384/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to\ns účinnosťou od 15. októbra 2008. Postup súdu prvej inštancie v rokoch 2001 až 2004 preto nemohol byť\nv rozpore s právnou úpravou, ktorá ešte v tom čase platná ani účinná nebola. Zároveň súd prvej inštancie\nv tomto čase (2001-2004) ani nemal vedomosť o tom, že by v obchodnom registri riadne zapísaný vedúci\norganizačnej zložky mal konať v rozpore so záujmami žalovaného 2/. Uvedené žalovaný 2/ namietal\naž na pojednávaní dňa 08.06.2004. Žalovaný 2/ následne na pojednávaní dňa 08.06.2004 a ani vo\nsvojich podaniach, nenamietal, že by mu bolo upreté právo konať pred súdom. V týchto úkonoch (ako\nuž odvolací súd uviedol pri odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.) žalovaný 2/ ani\nnenamietal nedostatok právomoci súdu z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky. Pojednávania, ktoré\nsa mali uskutočniť v dňoch 21. februára 2002 a 7. októbra 2002 boli odročené, nevykonávalo sa na nich\nžiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie vo svojom predchádzajúcom rozsudku z 7. decembra 2004, č.\nk. 38Cb/83/01-286, ani neuviedol, že by na niektoré námietky, vyjadrenia alebo návrhy žalovaného 2/\nz dôvodu ich oneskoreného uplatnenia žalovaným 2/ neprihliadal, naopak sa s námietkami žalovaného\n2/ vznesenými v prvoinštančnom konaní v odôvodnení rozsudku vysporiadal. Z uvedených dôvodov\nnemohlo ísť o nesprávny procesný postup súdu, ktorý by naviac napĺňal intenzitu porušenia práva na\nspravodlivý proces.\n65. Žalovaný 2/ namieta aj znemožnenie účasti na pojednávaní dňa 20. októbra 2020 z dôvodu\nvyhláseného núdzového stavu v Slovenskej republike a aj v Českej republike a s tým súvisiacich\nprotipandemických opatrení obmedzujúcich pohyb osôb. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke\nuvádza, že na súdnom pojednávaní uskutočnenom dňa 20. októbra 2020 sa zúčastnili dvaja právni\nzástupcovia žalovaného 2/. Žalovaný 2/ po doručení predvolania na pojednávanie nenavrhol odročenie\npojednávania a na samotnom pojednávaní právni zástupcovia žalovaného 2/ ani nenamietali, že\nžalovanému 2/ bolo znemožnené zúčastniť sa na pojednávaní. Právni zástupcovia žalovaného 2/ sa\nna pojednávaní dňa 20. októbra 2020 vyjadrovali k veci samej. Pokiaľ žalovaný 2/ nenavrhol odročenie\npojednávania, na pojednávaní sa zúčastnili jeho právni zástupcovia a ani tí na pojednávaní nenavrhli\nodročenie pojednávania z dôvodu znemožnenia osobnej účasti žalovaného 2/, súd prvej inštancie sa\nnemohol dopustiť nesprávneho procesného postupu. Súd prvej inštancie mal riadne vykázané doručenie\npredvolania na pojednávanie žalovanému 2/ a účasť dvoch právnych zástupcov žalovaného 2/ na\npojednávaní. Následné namietanie znemožnenia účasti na pojednávaní žalovanému 2/ sa odvolaciemu\nsúdu z tohto dôvodu javí ako snaha o hľadanie čisto formálneho dôvodu pre dôvodnosť podaného\nodvolania, bez toho, aby skutočne prišlo k porušeniu procesných práv sporovej strany. Z uvedených\ndôvodov, ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho\nprocesného postupu.\n66. Žalovaný 2/ ďalej namieta porušenie práva konať vo svojom jazyku. Členovia štatutárneho orgánu\nžalovaného 2/ sú štátnymi občanmi Českej republiky a predsedníčka predstavenstva má gruzínsku\nnárodnosť. Predsedníčka predstavenstva tak podľa žalovaného 2/ mala právo konať v materinskom\njazyku (v gruzínčine alebo ruštine) a miesto predseda predstavenstva v češtine. Odvolací súd k tejto\nnámietke uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebola ani raz žalovaným 2/ uplatnená\nžiadosť o pribratie tlmočníka a rovnako nebolo namietané ani porušenie práva žalovaného 2/ konať\nvo svojom jazyku. Túto námietku žalovaný 2/ neuplatnil ani po zrušujúcom uznesení odvolacieho\nsúdu a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a prvýkrát ju uplatnil až v odvolaní proti\nposlednému rozsudku súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že predsedníčka predstavenstva žalovaného\n2/ má gruzínsku národnosť ani nemala byť súdu ako známa bez oznámenia sporovej strany, preto súd\nani nemal dôvod zvažovať pribratie tlmočníka. Žalovaný 2/ v konaní podával vyjadrenia a návrhy aj v\nčeskom jazyku, a to podanie zo dňa 30. augusta 2004 (č. l. 191), 8. novembra 2004 (č. l. 279a), 3.\nmája 2005 (č. l. 315), 21. decembra 2005 (č. l. 382a), 27.decembra 2006 (č. l. 406) a ďalšie, ktoré\nsúd riadne akceptoval. Odvolací súd poukazuje aj na príbuznosť českého a slovenského jazyka a ich\nvzájomnú zrozumiteľnosť. Uvedená príbuznosť českého a slovenského jazyka sa prejavuje aj v prípade\nprekladu listinných dôkazov predložených do konania, ktoré podľa § 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre\nokresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, nie je potrebné\nz českého jazyka do slovenského jazyka prekladať. Z uvedených dôvodov nemohlo prísť k nesprávnemu\nprocesnému postupu súdu prvej inštancie a tým k znemožneniu uplatňovania procesných práv.\n\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ C. s. p.\n67. Žalovaný 2/ uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ C. s. p., podľa ktorého odvolanie\nmožno odôvodniť tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Žalovaný 2/ vo\nsvojom odvolaní poukázal na kauzu vodárov, v ktorej vystupuje žalobca a o ktorú sa mali zaujímať\naktuálne trestne stíhané osoby a sudca v nej mal prijať úplatok za rozhodnutie v prospech žalobcu.\nPokiaľ mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu súdu v obdobnej kauze, žalovaný 2/ uvádza, že nemá záruku, že\nsa tak nemohlo stať aj v tejto veci. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti správne poukázal na teóriu zdania\nnezaujatosti, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa takým aj objektívne\njaviť. Odvolací súd ale uvádza, že v prípade posudzovania nestrannosti sudcu je relevantnou len taká\nobava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných\nskutočnostiach. Nie je rozhodujúce, ako sa nestrannosť sudcu subjektívne javí strane sporu, ale to,\nči reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré zakladajú legitímne pochybnosti o tom, že sudca nie je\nnestranný. Objektívnu nestrannosť pritom nie je možné chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť aj len\ntieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho bude automaticky vylučovať z prejednávania a rozhodovania\nveci.\n68. Podľa odvolacieho súdu v námietkach žalovaného 2/ absentuje práve aspekt objektívnych a\nkonkrétnych okolností, viažucich sa k tu prejednávanej veci, ktoré by vzbudzovali dôvodné pochybnosti\no nestrannosti sudcov, ktorí vec rozhodovali na súde prvej inštancie. Žalovaný 2/ tento odvolací\ndôvod odôvodnil možným ovplyvňovaním rozhodnutia vo veci v inom konaní, kde vystupoval žalobca\na skutočnosťami vyplývajúcimi z výsluchu obvinenej v nesúvisiacom trestnom konaní, kde mala byť\nspomenutá konverzácia o možnom ovplyvňovaní senátu, ktorého členom mala byť členka senátu\nrozhodujúca v tejto veci, avšak opäť nie v súvislosti s tu prebiehajúcim sporom. Uvedené tvrdenia, ktoré\nsa týkajú iných sporov a sú preto vo vzťahu k tejto veci v rovine špekulácií, podľa odvolacieho súdu\nnedosahujú atribút konkrétnosti (vo vzťahu k tomuto sporu) a dostatočnej intenzity na to, aby pri členkách\nsenátu, ktoré vec rozhodli na súde prvej inštancie, bolo narušené objektívne zdanie ich nestrannosti.\nZ uvedeného dôvodu odvolací súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c/\nC. s. p.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.\n69. Žalovaný 2/ namieta aj inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 27.05.2011 elektronicky a\nosobne žiadosť o nahliadnutie do spisu a po dobu jeden a pol mesiaca mu bolo znemožnené do súdneho\nspisu nahliadnuť. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že sa nedotýka konania pred súdom prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku, ktorý je napadnutý odvolaním žalovaného 2/, ale týkalo\nsa postupu súdu v predchádzajúcom odvolacom konaní. Žalovanému 2/ bolo následne umožnené do\nsúdneho spisu nahliadnuť. Skutočnosť, že bolo v predchádzajúcom odvolacom konaní sporovej strane\numožnené nahliadnutie do súdneho spisu s oneskorením, neznemožnilo žalovanému 2/ uplatňovanie\nprocesných práv v konaní pred súdom prvej inštancie, nemá vplyv na správnosť rozsudku súdu prvej\ninštancie a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu už tento nedostatok bol\nodstránený a žalovaný 2/ mohol v konaní riadne uplatňovať všetky procesné práva vyplývajúce mu z\nCivilného sporového poriadku.\n70. Žalovaný 2/ pri tomto odvolacom dôvode zopakoval aj námietku chýbajúcich podaní v súdnom\nspise, v ktorých mal byť namietaný aj nedostatok právomoci súdu z dôvodu rozhodcovskej doložky. S\nnámietkou existencie rozhodcovskej doložky a chýbajúcich podaní žalovaného 2/ z roku 2004 sa už\nodvolací súd vysporiadal pri namietanom nedostatku procesných podmienok (odsek 50. odôvodnenia\ntohto rozhodnutia). Vo vzťahu k namietanému chýbajúcemu podaniu žalovaného 2/ zo dňa 19. decembra\n2011, doručenému najvyššiemu súdu dňa 22. decembra 2011, odvolací súd uvádza, že toto podanie\nžalovaného sa nachádza v súdnom spise na č. l. 580. Trestné oznámenie z 2. marca 2011 doručené\ns podaním žalovaného 2/ najvyššiemu súdu dňa 8. marca 2011 sa nachádza v súdnom spise na\nč. l. 574a a nasledujúcich listoch. Uznesenie Ústavného súdu z 27. januára 2022,, sp. zn. IV. ÚS\n45/2012, o odmietnutí ústavnej sťažnosti žalovaného 1/ ako zjavne neopodstatnenej, sa v súdnom spise\nnachádza na č. l. 690, ako príloha podania žalovaného 2/ z 25. júna 2012. Doplnenie (úprava) podnetu\nna mimoriadne dovolanie zo dňa 22. apríla 2009, je prílohou podania Generálnej prokuratúry zo dňa\n24. apríla 2009, ktoré je v súdnom spise založené na č. l. 497. V prípade údajne chýbajúceho čísla\n\nlistu 496 v súdnom spise, odvolací súd uvádza, že pod týmto číslom listu je evidovaná doručenka,\nktorá je založená pri č. l. 494, a to z toho dôvodu, že pri nahliadnutí do súdneho spisu uskutočneného\nčlenkou štatutárneho orgánu žalovaného 2/ dňa 22. apríla 2009, o čom je úradný záznam vedený na\nč. l. 495, bol žalovanému 2/ doručovaný rovnopis mimoriadneho dovolania, k čomu bola podpísaná\ndoručenka. Doručenka s č. l. 496 sa následne založila k pokynu na doručovanie, ktorý sa nachádza\nna č. l. 494. Vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 14. septembra 2011 v súdnom spise založené nie je,\navšak žalovaný 2/ doposiaľ nepreukázal, že by vyjadrenie zo dňa 14. septembra 2011 súdu doručil. Aj vo\nsvojom neskoršom vyjadrení z 23. augusta 2012 žalovaný 2/ poukazoval na dve svoje predchádzajúce\nvyjadrenia, a to vyjadrenie zo dňa 14. septembra 2011 (ktoré má údajne absentovať v súdnom spise)\na na vyjadrenie zo dňa 9. marca 2012, ktoré sa nachádza v súdnom spise. K tomuto vyjadreniu však\npriložil len vyjadrenie zo dňa 9. marca 2012, a to z dôvodu že naň vo svojom vyjadrení poukazoval.\nRovnako však vo vyjadrení poukazoval na svoje vyjadrenie z 14. septembra 2011, ktoré ale ako prílohu\nuž nepriložil. Najvyšší súd preto nemá preukázané, že by žalovaný 2/ skutočne súdu doručil vyjadrenie\nz 14. septembra 2011. Nič nebránilo žalovanému 2/, pokiaľ mal za to, že uvedené vyjadrenie nebolo\nriadne najvyšším súdom prijaté a založené do súdneho spisu, toto vyjadrenie opätovne predložiť aj s\ndokladom (pečiatka podateľne, doklad o odovzdaní na poštovú prepravu) o tom, že vyjadrenie súdu\nriadne doručil. Uvedené námietky sa zároveň týkajú predchádzajúceho odvolacieho konania a netýkajú\nsa následného konania pred súdom prvej inštancie a aktuálneho odvolacieho konania, preto nie sú vo\nvzťahu k tomuto rozhodnutiu ani podstatné. Žalovanému 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo\nznemožnené podávať vyjadrenia, tieto sú riadne zažurnalizované a súd prvej inštancie na ich obsah\nprihliadal, čo žalovaný 2/ ani nenamieta.\n71. Iná vada konania je podľa žalovaného 2/ naplnená aj tým, že súd prvej inštancie konal v pôvodnom\nprvoinštančnom konaní s vedúcim organizačnej zložky, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami\nžalovaného 2/. S týmto sa odvolací súd vysporiadal už v odseku 64. odôvodnenia tohto rozhodnutia.\n72. Žalovaný 2/ zároveň uplatnil námietku, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so zánikom\npôvodného žalovaného 1/ a vznikom troch nástupnických spoločností. Vo výroku rozsudku súdu prvej\ninštancie podľa žalovaného 2/ absentuje, či sa konanie voči pôvodnému žalovanému 2/ (Slovenská\nelektrizačná prenosová sústava, a.s.) a pôvodnému žalovanému 3/ (Tepláreň Košice, a.s.) zastavilo\nalebo inak procesne vyriešilo. Odvolací súd uvádza, že na súdnom pojednávaní dňa 7. septembra\n2004 súd riešil otázku právneho nástupníctva po pôvodnom žalovanom 1/ (Slovenské elektrárne,\na.s., v skratke: SE, a.s., IČO: 31 380 751) a na tomto pojednávaní bol prítomný aj právny zástupca\nžalovaného 2/, ktorý právne nástupníctvo žalovaného 1/, zistené na základe predloženej notárskej\nzápisnice, nenamietal. Žalovaný 2/ túto skutočnosť (právne nástupníctvo po pôvodnom žalovanom 1/)\nnenamietal ani po zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a namieta ju prvýkrát až v odvolaní proti tu preskúmavanému rozsudku súdu prvej inštancie.\nZ uvedeného dôvodu by preto malo ísť o novotu, ktorá nespĺňa žiadnu z výnimiek uvedených v § 366\npísm. a/ až d/ C. s. p. a odvolací súd by na ňu preto nemal prihliadať. Odvolací súd i napriek tomu k\ntejto odvolacej námietke z pohľadu prípadných procesných pochybení súdu prvej inštancie uvádza, že\nsúd prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu alebo inej vady v konaní, pokiaľ o\ntom, že v konaní bude ďalej konať len s aktuálnym žalovaným 1/, nevydal žiadne procesné rozhodnutie.\nV prípade postupu podľa § 107 ods. 4 O. s. p. súd nevydával žiadne rozhodnutie, ale ďalej konal so\nzisteným právnym nástupcom (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/367/2013). Podľa právnej\núpravy upravenej v § 64 C. s. p. sa už na rozdiel od úpravy obsiahnutej v § 107 ods. 4 O. s. p. vyžaduje\nvydanie osobitného rozhodnutia, v čase zániku pôvodného žalovaného 1/ (20. januára 2002), však bola\nešte účinná právna úprava obsiahnutá v § 107 ods. 4 O. s. p. Podľa odvolacieho súdu by žalovaný 2/\nani nemohol namietať okolnosti právneho nástupníctva žalovaného 1/, prípadne nesprávne rozhodnutie\no pokračovaní v konaní s aktuálnym žalovaným 1/, keďže išlo výlučne o procesný vzťah žalobcu a\npôvodného žalovaného 1/. Aj v prípade, ak by súd vydal rozhodnutie o pokračovaní v konaní s aktuálnym\nžalovaným 1/, žalovaný 2/ by nebol oprávnený proti nemu podať odvolanie, keďže by nebolo vydané\nv jeho neprospech.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.\n73. Žalovaný 1/ namieta aj nevykonanie dôkazov vo vzťahu k preukázaniu existencie, titulu a výšky\nžalovanej pohľadávky, ďalej dôkazov v súvislosti s postúpením pohľadávok na OFZ Trading, a.s.\na vysporiadaním vzťahov medzi žalobcom a žalovaným 2/. Žalovaný 1/ namieta aj nevykonanie\n\nvýsluchov osôb, ktoré vystavili jednotlivé jednostranné započítania. Odvolací súd sa už s touto námietkou\nžalovaného 1/ vysporiadal v odseku 60. odôvodnenia tohto rozsudku. Obsahovo zhodne ju žalovaný\n1/ uplatnil aj pri odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Je úlohou a zároveň\nzodpovednosťou súdu dôsledne zvážiť návrhy strán na vykonanie dokazovania a určiť, ktoré z nich\nvykoná. Pokiaľ návrhy strán na vykonanie dokazovania sú neúčelné, vzhľadom na to, že ich vykonanie\na skutkové zistenia z nich vyplývajúce nemôžu zmeniť v konaní už nesporné skutočnosti, prípadne z\nnich majú vyplývať skutkové zistenia, ktoré ani nie sú podstatné pre rozhodnutie veci, nie je nesprávnym\nprocesným postupom súdu, ak takéto dôkazy nevykoná. Takéto návrhy na vykonanie dôkazov nie sú\nani dôvodom pre úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. Odvolací\nsúd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vykonanie žalovaným 1/ navrhovaných dôkazov\nnie je potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu preto\nodvolací súd nezistil.\n74. .Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní rovnako namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov. Súd\nprvej inštancie podľa žalovaného 2/ nevykonal navrhované výsluchy svedkov (bývalého vedúceho\norganizačnej zložky, štatutárnych zástupcov a členov manažmentu žalobcu, sprostredkovateľov) a\nlistinné dôkazy z vyšetrovacích spisov. Žalovaný 2/ bol výzvou súdu z 1. júna 2015, doručenou 8. júna\n2015, vyzvaný, aby v lehote 15 dní do dňa doručenia výzvy súdu oznámil, aké dôkazy navrhuje v konaní\nvykonať, prípadne, či má iné návrhy na vykonanie dokazovania. Žalovaný 2/ súdu dňa 21. decembra\n2015 doručil vzájomný návrh voči žalobcovi, ktorého súčasťou neboli žiadne návrhy na vykonanie\ndokazovania. Ani vo vyjadrení zo dňa 9. februára 2016, doručenému súdu dňa 11. februára 2016,\nžalovaný 2/ neoznačil dôkazy, ktorých vykonanie navrhuje. Žalovaný 2/ bol opätovne výzvou súdu zo\ndňa 19. októbra 2017, doručenou 26. októbra 2017, vyzvaný na označenie a predloženie dôkazov, ktoré\nžalovaný 2/ navrhuje vykonať, v lehote 20 dní odo dňa doručenia výzvy, s poučením, že na neskôr\nuplatnené návrhy súd už nebude prihliadať. Žalovaný 2/ súdu žiadne podanie, v ktorom by špecifikoval\nsvoje návrhy na vykonanie dokazovania, nedoručil. Rovnako na pojednávaní uskutočnenom 20. októbra\n2020 žalovaný 2/ žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval a súd v zápisnici uviedol, že sporové strany\nzhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie. Pokiaľ žalovaný 2/ v konaní pred súdom\nprvej inštancie nenavrhoval vykonanie dôkazov, nemôže v odvolaní dôvodne namietať, že súd prvej\ninštancie ním navrhované dôkazy nevykonal. Z uvedeného dôvodu je tento odvolací dôvod žalovaným\n2/ uplatnený nedôvodne.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.\n75. Žalovaný 1/ namieta aj nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Podľa žalovaného 1/\nv konaní nebol preukázaný nárok žalobcu, čo do právneho dôvodu a výšky. Zároveň v Zmluve o\nZdružení Dunaj a ani v Metodike finančných a zúčtovacích vzťahov sa nikde neuvádza, že žalovaný 1/ je\npovinný uhrádzať náklady súvisiace s vodohospodárskou prevádzkou vodného diela Gabčíkovo priamo\nžalobcovi. K uvedeným námietkam žalovaného 1/ odvolací súd už opakovane uvádza, že žalovaný\n1/ sa v konaní bránil tým, že svoj záväzok voči žalobcovi riadne splnil prostredníctvom žalovaného\n2/. S uvedeným sa zhoduje aj obsah súdneho spisu, kde boli žalovaným 1/ uplatnené tvrdenia a\npredkladané dôkazy, že žalovaný 1/ mal plniť svoj záväzok voči žalobcovi komisionárovi poverenému\nvymáhaním týchto pohľadávok, ktorým bol žalovaný 2/. V tomto smere bolo vedené dokazovanie, ako\naj právne posúdenie veci. Existencia nároku žalobcu a jeho výška bola preto od začiatku konania\nnesporná. Sporným bolo, či takýmto plnením žalovaného 1/ prišlo k splneniu jeho záväzku voči žalobcovi.\nNa (ne)spornosti existencie a výšky nároku žalobcu nemôže nič zmeniť právne posúdenie vykonané\ndovolacím súdom, ktorého výsledkom je právny záver, že plnenie tak ako bolo uskutočnené žalovaným\n1/, nie je možné považovať za splnenie jeho záväzku voči žalobcovi. Je pochopiteľné, že žalovaný 1/ sa\npo tomto právnom názore vyslovenom dovolacím súdom snaží zmeniť svoju procesnú obranu, avšak už\nv predchádzajúcom konaní prijaté skutkové závery sú v rozpore s týmito novými tvrdeniami žalovaného\n1/, pričom skutkové závery v tomto smere neboli žiadnym spôsobom spochybnené dovolacím a ani\nodvolacím súdom. Nové tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že nárok žalobcu v skutočnosti nie je vôbec\nopodstatnený, sú tak v rozpore s doterajšími prostriedkami procesného útoku a obrany uplatnenými\nžalovaným 1/, s jeho správaním smerujúcim k splneniu týchto záväzkov voči žalobcovi, ktoré bolo v\nkonaní preukázané (aj keď nemalo za následok splnenie záväzkov voči žalobcovi) a s ostatnými v\nkonaní predloženými dôkazmi. Odvolací súd preto nemôže dospieť k záveru o nesprávnych skutkových\nzisteniach v tejto otázke\n\n76. Žalovaný 2/ namieta v prípade nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie zistenú\nodplatu v komisionárskej zmluve vo výške 6,75 %. Podľa žalovaného 2/ mala byť odplata pre žalovaného\n2/ v komisionárskej zmluve dohodnutá vo vyššej výške. Odvolací súd uvádza, že výška odplaty 6,75 % v\nkomisionárskej zmluve bola zistená z kópie komisionárskej zmluvy predloženej žalobcom (č. l. 270) a z\noriginálu komisionárskej zmluvy predloženej žalobcom na súdnom pojednávaní dňa 7. decembra 2004\nsúdu a žalovaným 1/ a 2/ k nahliadnutiu. K tomuto predloženému originálu žalovaný 2/ namietal, že v\nporovnaní s kópiou, ktorú mal k dispozícii žalovaný 2/, sa podpisy a pečiatka žalovaného 2/ nachádzajú\nna inom mieste. Na to žalobca uviedol, že existuje šesť exemplárov komisionárskej zmluvy, preto nie je\nvylúčené, že sa pečiatky a podpisy nachádzajú nie na rovnakých miestach. Žalovaný 2/ následne doplnil,\nže má za to, že podpisy bývalého vedúceho organizačnej zložky na fotokópiách, ktoré má k dispozícii,\nnie sú originálnymi podpismi bývalého vedúceho organizačnej zložky, k uvedenému však žiadne dôkazy\nnedoplnil a ani nenavrhol vykonať. Dôkazom, ktorý žalovaný 2/ k tejto skutočnosti predložil, bol jedine\nčlánok v novinách, v ktorom sa uvádzalo, že provízia podľa komisionárskej zmluvy mala byť 13 %.\nŽalovaný 2/ si z tohto dôvodu uplatnil aj vzájomný návrh vo výške 23 292 020,- Sk, ktorý bol následne\nsúdom prvej inštancie posúdený ako kompenzačná námietka (keďže žalovaný 2/ nepožadoval zaplatiť\nviac ako žalobca), pričom súd prvej inštancie ju v predchádzajúcom rozsudku posúdil ako nedôvodnú.\nV konaní nebolo sporné, že žalobca žalovanému 2/ zaplatil za činnosť podľa komisionárskej zmluvy\nodplatu vo výške 13 500 000,- Sk, čo malo zodpovedať odplate vo výške 6,75 % za pohľadávky, ktoré boli\nžalobcovi riadne uhradené, čo zodpovedalo aj v konaní predloženej komisionárskej zmluve. Žalovaný\n2/ následne v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak a svoje tvrdenie o vyššej\nvýške odplaty, ktorá by mu mala patriť podľa komisionárskej zmluvy, už ani v konaní pred súdom prvej\ninštancie po vrátení veci odvolacím súdom, neuplatnil. Sprostredkovateľská zmluva, ktorú žalovaný 2/\npriložil k odvolaniu, nebola doposiaľ súdu ako listinný dôkaz predložená. Preto aj samotné tvrdenie o tom,\nže odplata vo výške 6,75 % dohodnutá medzi komisionárom a komitentom neobstojí, pretože komisionár\nsi so sprostredkovateľom mal dohodnúť vyššiu províziu, v dôsledku čoho by bol komisionár v strate,\nčo nedáva hospodársky význam, je novým tvrdením žalovaného 2/ a predložená sprostredkovateľská\nzmluva je novým dôkazom. Ide o novoty, pre použitie ktorých v odvolacom konaní nie je splnená žiadna\nz výnimiek upravená v § 366 C. s. p. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe\ntýchto skutočností k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd sa s touto námietkou žalovaného\n2/ nemôže stotožniť.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p.\n77. Žalovaný 2/ namieta, že sú v konaní prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného\nútoku, ktoré neboli uplatnené a zistený skutkový stav preto neobstojí. Za tieto prostriedky považuje\npokračujúce trestné konanie v trestnej veci súvisiacej s touto vecou a navrhuje zapožičanie trestného\nspisu. Uvedené trestné konanie sa má týkať sprostredkovateľa, s ktorým žalovaný 2/ ako komisionár\nuzatvoril zmluvu o sprostredkovaní, v súvislosti s ktorou žalovaný 2/ namieta v odvolaní aj nesprávne\nzistenú výšku odplaty podľa komisionárskej zmluvy. Z uvedených tvrdení žalovaného 2/ ale nevyplýva,\nže by išlo o dôkaz, ktorý by žalovaný 2/ nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Sám\nžalovaný 2/ uvádza, že zapožičanie trestného spisu mal navrhovať už vo svojom podaní z 5. februára\n2018. Z tohto podania žalovaného 2/ zároveň nevyplýva, že by žalovaný 2/ navrhoval zapožičanie\ntrestného spisu. Žalovaný 2/ v ňom len poukázal na prebiehajúce trestné konanie v súvislosti so zmluvou\no postúpení pohľadávok, ktorú súd žiadal žalovaného 2/ predložiť a ktorú žalovaný 2/ predložiť nevedel.\nVo vyšetrovacom spise sa uvedená zmluva podľa žalovaného 2/ mohla nachádzať. Uvedené však\nžalovaný 2/ netvrdil v súvislosti s výškou odplaty z komisionárskej zmluvy, ale z dôvodu, že nevedel\npredložiť zmluvu o postúpení pohľadávok. Predpokladom úspešného uplatnenia odvolacieho dôvodu\npodľa § 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p. je uplatnenie takých prostriedkov procesnej obrany alebo procesného\nútoku, ktoré sporová strana v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny neuplatnila. Pokiaľ\nich sporová strana v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnila, nejde o nové prostriedky procesnej\nobrany alebo procesného útoku v odvolacom konaní a sporová strana môže v tejto otázke uplatniť\nostatné odvolacie dôvody. Pokiaľ ich sporová strana v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnila,\nmusí ísť o také prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré je v odvolacom konaní\nmožné uplatniť v súlade s § 366 písm. d/ C. s. p. Žalovaný 2/ v konaní rozporoval výšku odplaty, ktorá\nmu mala byť zaplatená podľa komisionárskej zmluvy, avšak tvrdenie, že by táto mala byť spochybnená\nvýškou provízie dohodnutej v sprostredkovateľskej zmluve, uplatnil prvýkrát až v odvolaní. Nič mu pritom\nnebránilo v konaní pred súdom prvej inštancie včas túto skutočnosť tvrdiť a doložiť ju príslušnými\n\ndôkazmi. Z uvedeného dôvodu, nemôže byť odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p. v tejto\notázke naplnený.\n78. Žalovaný 2/ k odvolaniu priložil aj zápisnicu z výsluchu obvinenej (v inej trestnej veci), ktorý sa\nuskutočnil po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie a preto skutočnosti z neho vyplývajúce nemohol\nuplatniť pred súdom prvej inštancie. Skutočnosti vyplývajúce z tejto zápisnice, boli zároveň dôvodom,\npre ktorý žalovaný 2/ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ C. s. p. So samotnou\nnámietkou možnej zaujatosti členov senátu rozhodujúcich vo veci na súde prvej inštancie sa odvolací\nsúd vysporiadal v odsekoch 67. a 68. odôvodnenia tohto rozhodnutia a vyhodnotil ju ako nedôvodnú.\nAni prípadný výsluch svedkov a zapožičanie vyšetrovacieho spisu navrhované žalovaným 2/ na tomto\nzávere odvolacieho súdu nemá potenciál nič zmeniť. Žalovaným 2/ označené trestné konanie nesúvisí\ns tu prejednávanou vecou. Z uvedeného dôvodu, vyhodnotil odvolací súd aj odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. g/ C. s. p. ako nedôvodný.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.\n79. Žalovaný 1/ namieta aj nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie podľa názoru\nžalovaného 1/ na základe vykonaného dokazovania a skutkových zistení dospel k nesprávnemu\nprávnemu záveru v otázke existencie, titulu a výšky žalovanej pohľadávky. S uvedenou otázkou\nsa už odvolací súd vysporiadal pri žalovanom 1/ namietanom nevykonaní navrhovaných dôkazov a\nnesprávnych skutkových zisteniach. Táto otázka nespadá pod právne posúdenie veci, keďže žalovaný\nňou nenamieta nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, preto sa ňou odvolací súd pri tomto odvolacom\ndôvode nebude zaoberať.\n80. Žalovaný 1/ ďalej namieta, že je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že je vylúčené,\naby bez ďalšieho bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti na základe komisionárskej zmluvy\nvymoženie pohľadávok s účinkami ich riadneho splnenia zo strany dlžníka; komisionár koná vo vlastnom\nmene a preto môže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria, a preto by komitent musel komisionárovi\nplatne postúpiť pohľadávky, ktoré sú predmetom vymáhania. Podľa žalovaného 1/ komisionár koná\nna účet zastúpeného (komitenta), Obchodný zákonník nedefinuje pojem „určitá obchodná záležitosť“,\nneexistuje preto žiaden dôvod ani právna norma, ktoré by bránili tomu, aby v komisionárskej zmluve bolo\ndohodnuté, že komisionár bude vymáhať pohľadávky komitenta vo vlastnom mene a na účet komitenta\na v rámci toho vykonávať akékoľvek úkony, vrátane postupovania pohľadávok a prijímania odplaty za\nich postúpenie.\n81. Odvolací súd uvádza k tejto odvolacej námietke žalovaného 1/ uvádza, že rovnako ako súd\nprvej inštancie, je viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom, podľa ktorého špecifiká\nnepriameho zastúpenia prakticky spravidla vylučujú, aby bez ďalšieho, bolo predmetom zariadenia\nobchodnej záležitosti na základe komisionárskej zmluvy aj vymoženie pohľadávky komitenta. Keďže\nkomisionár koná vo vlastnom mene môže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria. Nato, aby mohol\nvymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Uvedený\nprávny názor vyplýva z právneho posúdenia tejto veci dovolacím súdom, pričom po zrušujúcom uznesení\ndovolacieho súdu, ako aj odvolacieho súdu, neprišlo k zmene skutkového stavu, ktorý by opodstatňoval\nodklon od tohto právneho názoru. Pokiaľ žalovaný 1/ namieta, že nič nebránilo zmluvným stranám\nsi v komisionárskej zmluve dohodnúť, že komisionár bude v rámci vymáhania pohľadávok komitenta\nuskutočňovať akékoľvek úkony, vrátane postupovania pohľadávok komitenta na tretie osoby a prijímania\nodplaty za ich postúpenie od tretích osôb, odvolací k tomuto konštatuje, že žalobca a žalovaný 2/\nuzatvorili komisionársku zmluvu bez toho, aby prišlo k postúpeniu pohľadávok žalobcu (komitenta) na\nžalovaného 2/ (komisionára). V súlade s citovaným právnym názorom dovolacieho súdu, potom žalovaný\n1/ nemohol ani postupovať pohľadávky, ktoré mu nepatrili a nemohol ani na tieto pohľadávky prijímať\nplnenia s účinkom zániku pohľadávky patriacej žalobcovi ako komitentovi. Na uvedenom nič nemení\nani princíp zmluvnej slobody, na ktorý žalovaný 1/ v odvolaní poukazuje, keďže neprišlo k postúpeniu\npohľadávok na žalovaného 2/ a zároveň žalovaný 2/ konal vo vlastnom mene a nie v mene žalobcu.\n82. Žalovaný 1/ ďalej namieta, že pokiaľ by žalobca postúpil pohľadávky na žalovaného 2/, majiteľom\ntýchto pohľadávok by sa stal žalovaný 2/, ktorý by ich následne vymáhal vo svojom mene a na svoj\núčet (nešlo by už o žiadne nepriame zastúpenie) a nemohol by už konať ako komisionár. K tomuto\nodvolací súd uvádza, že v prípade uzatvorenej komisionárskej zmluvy, sa aspekt konania „na účet\n\nkomitenta“ navonok voči tretím osobám nijak neprejavuje. Uvedený aspekt sa prejavuje vo vzťahu\nmedzi komitentom a komisionárom v tom, že komisionár je povinný previesť na komitenta práva získané\npri zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal a komitent je povinný ich prevziať\n(§ 585 Obchodného zákonníka) a komitent je povinný komisionárovi nahradiť náklady vzniknuté pri\nplnení záväzku podľa komisionárskej zmluvy, ak už nie sú zahrnuté v odplate (§ 588 Obchodného\nzákonníka). Komisionár by teda aj v prípade postúpenia pohľadávok konal vo vlastnom mene a na\nzáklade uzatvorenej komisionárskej zmluvy, by stále konal aj na účet komitenta, teda stále by ho viazala\npovinnosť z komisionárskej zmluvy vysporiadať sa s komitentom. Práve komisionárska zmluva, z ktorej\nkonanie na účet komitenta vyplýva, by komitentovi zabezpečila povinnosť komisionára vydať mu získané\npráva a veci.\n83. Žalovaný 2/ uzatvoril so žalobcom aj zmluvu o pristúpení k záväzku. Podľa žalovaného 1/ by\npostúpením pohľadávky prišlo k zániku pohľadávky žalobcu splynutím a neprichádzalo by už do úvahy\nich vymáhanie. V uvedenom sa odvolací súd stotožňuje so žalovaným 1/, že postúpením pohľadávky na\nžalovaného 2/ by v tomto prípade prišlo k zániku pohľadávky. Uvedené však nie je spôsobené samotnou\nkomisionárskou zmluvou, v nej dohodnutom obstaraní obchodnej záležitosti alebo právnym názorom\ndovolacieho súdu, ale tým, že ku komisionárskej zmluve pristúpila ďalšia právna skutočnosť (zmluva o\npristúpení k záväzku), ktorú však právna úprava komisionárskej zmluvy nevyžaduje. To, že k uzavretiu\nzmluvy o pristúpení k záväzku prišlo v tomto prípade, nič nemení na tom právnom závere, že žalovaný\n1/ sa plnením žalovanému 2/ ako komisionárovi nezbavil svojho záväzku voči žalobcovi.\n84. Podľa žalovaného 1/ bolo potrebné na komisionársku zmluvu aplikovať výkladové pravidlá\nobsiahnuté v § 266 Obchodného zákonníka. So zohľadnením všetkých okolností vedúcich k uzatvoreniu\nzmluvy a praxe, ktorú medzi sebou strany zaviedli, ako aj následného správania strán, je podľa\nžalovaného 1/ potrebné uskutočniť taký výklad komisionárskej zmluvy, ktorý by viedol k záveru, že\nžalovaný 2/ mal konať pri vymáhaní pohľadávok v mene žalobcu a bol oprávnený v mene žalobcu\nvykonávať akékoľvek úkony, vrátanie postúpenia pohľadávok. Podľa odvolacieho súdu ani na základe\nvýkladových pravidiel nie je možné dospieť k záveru, že by žalobca oprávnil žalovaného 2/ konať pri\nvymáhaní pohľadávok v mene žalobcu. Žalovaný 1/ v tejto súvislosti poukázal na oznámenie žalobcu z\n19. októbra 2000, v ktorom žalobca uviedol, že na základe komisionárskej zmluvy poveril žalovaného\n2/ na vymoženie pohľadávok vo vlastnom mene a zároveň v tomto oznámení uviedol, že žalovaný 2/\nbude zabezpečovať usporiadanie vzájomných pohľadávok v mene komitenta. S obsahom uvedeného\noznámenia sa vysporiadal už dovolací súd, keď uviedol, že toto oznámenie malo informačný význam,\nbolo nekvalifikované a jeho obsah nie je jasný a odporuje si. Z tohto oznámenia preto podľa odvolacieho\nsúdu nemôže vyplývať, a to vzhľadom aj na jednoznačný obsah komisionárskej zmluvy ako aj ostatnú\nkomunikáciu medzi sporovými stranami, že by žalovaný 2/ bol pri vymáhaní pohľadávok oprávnený\nkonať v mene žalobcu. Rovnako ani zo záznamov z rokovaní, na ktoré poukázal žalovaný 1/ nevyplýva,\nže by žalobca oprávnil žalovaného 2/ konať pri vymáhaní pohľadávok v mene žalobcu.\n85. Žalovaný 1/ ďalej namieta, že vymáhanie pohľadávky komisionárom je potrebné považovať za\nzverenie majetku na predaj. Na právny režim pri nakladaní s pohľadávkou sa podľa žalovaného 1/\nprimerane použijú ustanovenia o právnych vzťahoch, ktorých predmetom je hnuteľná vec. Ak komisionár\nuzatvára s treťou osobou zmluvu vo vlastnom mene a na účet komitenta, k hnuteľným veciam, ktorých\npredaj je predmetom zmluvy a ktoré mu komitent za účelom ich predaja zveril, nenadobúda vlastnícke\nprávo, komisionár je ale týmito hnuteľnými vecami oprávnený disponovať, napriek tomu, že mu nesvedčí\nvlastnícke právo. Podľa žalovaného 1/ je následne možné dospieť k záveru, že komisionár je oprávnený\nvo vlastnom mene a na účet komitenta postúpiť pohľadávky komitenta tretej osobe a k peňažným\nprostriedkom, ktoré komisionár získa z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky nadobúda komitent\nvlastnícke právo ich odovzdaním komisionárovi. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že\nžalovaný 1/ ale pri tejto argumentácii opomína jednu podstatnú skutočnosť vyplývajúcu z komisionárskej\nzmluvy. Predmetom obchodnej záležitosti podľa komisionárskej zmluvy nebol predaj pohľadávok, ale ich\nvymoženie, teda získanie peňažného plnenia od konkrétneho dlžníka, nie ich postúpenie tretej osobe\nza odplatu. Žalovanému 2/ preto nemohli byť pohľadávky zverené za účelom ich predaja, pokiaľ ich\npostúpenie za odplatu nebolo predmetom obchodnej záležitosti podľa komisionárskej zmluvy. Nemožno\npotom aplikovať ani vetu prvú § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka o hnuteľných veciach zverených\nkomisionárovi na predaj.\n\n86. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na § 583 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého\nvlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním\nkomisionárovi. Žalovaný 2/ ako komisionár získal pre komitenta peňažné prostriedky ako hnuteľnú vec, a\nto priamo od žalovaného 1/, ako aj od tretích osôb. Keďže peniaze majú charakter veci, podľa žalovaného\n1/ k sumám získaným žalovaným 2/ nadobudol žalobca ako komitent vlastnícke právo okamihom ich\nprijatia. Odvolací súd uvádza, že žalovaný 2/ v tomto prípade nenadobudol peniaze ako hnuteľné veci.\nŽalovaný 2/ nadobudol na základe bezhotovostných platieb realizovaných v prospech jeho účtu v banke\nod žalovaného 1/ a od tretích osôb pohľadávku voči banke vyplývajúcu zo zmluvy o bežnom účte.\nŽalovaný 2/ bol následne povinný zabezpečiť v súlade s § 585 Obchodného zákonníka vysporiadanie\nso žalobcom, čo však neučinil. Nemožno ale aplikovať § 583 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka,\nkeďže žalovanému 2/ neboli odovzdané hnuteľné veci.\n87. V dôsledku postúpenia pohľadávok žalobcu žalovaným 2/ na spoločnosť OFZ Trading, a.s., podľa\nžalovaného 1/ nastala situácia, kedy tieto pohľadávky už nemôže žalobca voči žalovanému 1/ vymáhať,\nkeďže prišlo k ich postúpeniu a žalobca už nie je veriteľom. Odvolací súd zhodne so súdom prvej\ninštancie uvádza, že žalovaný 2/ ako komisionár nekonal v mene žalobcu a neboli naňho ani postúpené\npohľadávky žalobcu. Žalovaný 2/ ich preto nebol oprávnený vo vlastnom mene a ani v mene žalobcu\npostúpiť na tretie osoby. Žalobca je preto naďalej oprávnený tieto pohľadávky vymáhať.\n88. Žalovaný 1/ namieta aj šikanózny výkon práva zo strany žalobcu, ktorý nemôže požívať právnu\nochranu, a to pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka)\na rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S uvedenou námietkou žalovaného\n1/ odvolací súd nesúhlasí. Zo žiadneho ustanovenia komisionárskej zmluvy, ani z iného dokumentu\nnevyplýva, že by žalovaný 2/ konal pri vymáhaní pohľadávok v mene žalobcu alebo že by žalobca\nnaňho postúpil pohľadávky. Odvolací súd uznáva, že list označený Usporiadanie pohľadávok z 19.\noktóbra 2000 bol zmätočný, keďže v ňom žalobca zároveň uviedol, že poveril žalovaného 2/, aby vo\nvlastnom mene zabezpečoval vymoženie ťažko vymáhateľných pohľadávok a zároveň uviedol, že toto\noznámenie zasiela za účelom informovania o subjekte, ktorý bude v mene komitenta zabezpečovať\nusporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov. Z tohto listu sa ale vzhľadom na jeho zmätočnosť\nnedalo jednoznačne dospieť ani k záveru, že by bol žalovaný 2/ oprávnený konať v mene žalobcu.\nŽalobca následne v liste adresovanom dňa 10. novembra 2000 pôvodnému žalovanému 1/ uviedol,\nže súčasne vám oznamujeme, že neexistuje žiaden právny a ani zmluvný dôvod, aby sme Vašim\npoukázaním finančných prostriedkov len na účet uvedenej firmy (žalovaného 2/ - pozn. odvolacieho\nsúdu) v celom rozsahu pokladali záležitosť za uzavretú a príslušný dlh z Vašej strany voči Slovenskému\nvodohospodárskemu podniku, š. p. Banská Štiavnica za definitívne splnený. ... Preto Vám s poľutovaním\noznamujeme, nie však motivovaní snahou komplikovať stav vymoženia svojich pohľadávok, že tento\núkon budeme považovať ako čiastkový krok, smerujúci k splneniu Vášho dlhu i zmluvného záväzku\nuvedenej firmy, zabezpečiť pripísanie finančných prostriedkov v konečnom dôsledku až na náš účet.\nRovnaké stanovisko zaujal žalobca aj podľa záznamu z rokovania zo dňa 19. februára 2001, kde\nzástupca žalobcu uviedol, že do času riadneho pripísania peňažných prostriedkov na jeho bankový účet\nje nútený evidovať ako dlžníka pôvodného žalovaného 1/. Z uvedeného správania žalobcu nevyplýva\númysel zavádzať žalovaného 1/ a jeho právneho predchodcu, prípadne iné nečestné správanie žalobcu.\nKonanie žalobcu preto nemožno považovať za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom alebo\ndobrými mravmi.\n89. Žalovaný 1/ ďalej uvádza, že konal v dobrej viere po tom, ako mu bolo oznámené postúpenie\npohľadávok žalobcu zo strany žalovaného 2/. Odvolací súd uvádza, že žalovaný 2/ nebol majiteľom\ntýchto pohľadávok, nekonal v mene žalobcu a neboli mu tieto pohľadávky voči žalovanému 1/ ani\npostúpené, o čom by bol žalovaný 1/ informovaný. Žalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že žalovaný 2/ koná\nvo vlastnom mene a so žalobcom má uzatvorenú len komisionársku zmluvu. Preto nemohol postupovať\nv dobrej viere v oznámenie žalovaného 2/ ako postupcu pohľadávok žalobcu, keď mal vedomosť o tom,\nže žalovanému 2/ tieto pohľadávky nepatria a nie je oprávnený konať ani v mene žalobcu, preto ich\nnebol ani oprávnený postúpiť.\n90. Žalovaný 1/ v odvolaní namieta aj právny záver dovolacieho súdu, podľa ktorého sa dlžník nemôže\nzbaviť záväzku splnením spoludlžníkovi, s ktorým je zaviazaný spoločne a nerozdielne. Uvedený právny\nzáver ale najvyšším súdom v uznesení z 22. júla 2010, č. k. 1MOboV/6/2009-555, konštatovaný nebol.\nŽalovaným 1/ v odvolaní citovaná časť zodpovedá tzv. konštatačnej časti rozhodnutia dovolacieho\n\nsúdu, v ktorom súd zhrnul argumenty generálneho prokurátora a neuvádzal vlastné posúdenie veci. Z\nuvedeného dôvodu sa odvolací súd touto námietkou žalovaného 1/ zaoberať nebude.\n91. Žalovaný 1/ namieta aj nesprávne právne posúdenie premlčania úrokov z omeškania. Žalobca si\nich podľa žalovaného 1/ uplatnil v žalobe neurčito a nie je zrejmé, či sa mali vzťahovať k faktúram\nuvedeným v žalobe. Konkretizovať, a teda riadne uplatniť, ich mal až podaním z 3. septembra 2004.\nUvedená otázka podľa názoru odvolacieho súdu nespadá pod právne posúdenie veci. Predpokladom jej\nvyriešenia je posúdenie určitosti v žalobe uplatnených nárokov, v tejto otázke nie je potrebné uskutočniť\nvýklad a aplikovať predpisy upravujúce premlčanie. Odvolací súd i napriek tomu uvádza, že sa stotožňuje\ns posúdením momentu uplatnenia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania súdom prvej inštancie.\nNárok na zaplatenie úrokov z omeškania bol žalobcom uplatnený v žalobe zo dňa 24. októbra 2001\na ich neskoršia špecifikácia nemá vplyv na určenie začiatku plynutia premlčacej doby. Argumentácia\nžalovaného 1/ o tom, že žalobca si mal v žalobe uplatniť úrok z omeškania k iným faktúram, než ktoré\noznačil v žalobe, je nelogická. Pokiaľ si žalobca v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie istiny špecifikovaný\nkonkrétnymi faktúrami a v závere žaloby uviedol, že si taktiež uplatňuje úrok z omeškania vo výške\ndvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s\nplnením peňažného dlhu, a to až do času poukázania prostriedkov na účet žalobcu, z uvedeného možno\njednoznačne dospieť k záveru, že takto uplatnený nárok sa týka dlžných pohľadávok špecifikovaných v\nžalobe, ktoré ešte neboli dlžníkom zaplatené.\n92. Z uvedených dôvodov je žalovaný 1/ povinný plniť žalobcovi nárok vyplývajúci z neuhradených faktúr\nvystavených na základe Zmluvy o Združení Dunaj, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/, ktorý\nk tomuto záväzku pristúpil.\n93. Žalovaný 2/ pri nesprávnom právnom posúdení veci namieta, že vedúci organizačnej zložky, ktorý\nuzatvoril komisionársku zmluvu a zmluvu o pristúpení k záväzku nebol oprávnený konať v mene\nžalovaného 2/, ale len v rámci organizačnej zložky. Zo strany vedúceho organizačnej zložky išlo o\njednoznačný exces a úkony sú preto podľa žalovaného 2/ neplatné. Vo vzťahu k odvolacím námietkam\nžalovaného 2/ v časti nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd v prvom rade uvádza,\nže je potrebné posúdiť, či ide o otázky doteraz súdmi neriešené, ktoré vyplynuli z potreby aplikovať\nprávny názor dovolacieho súdu týkajúci sa komisionárskej zmluvy, prípadne o otázky, na ktorých\nskúmanie súd prvej inštancie zaviazal odvolací súd svojím predchádzajúcim rozhodnutím (kolízia\nkomisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku) alebo ide o otázky, ktoré už boli súdmi v\ndoterajšom konaní vyriešené a právne závery súdov v týchto otázkach neboli úspešne napadnuté\nopravnými prostriedkami žalovaného 2/, preto by už k ich opätovnému preskúmavaniu odvolací súd\npristupovať nemal. V opačnom prípade by pri rozdielnom posúdení týchto otázok odvolacím súdom\nmohlo prísť k vydaniu prekvapivého rozhodnutia. Pri otázke excesu vedúceho organizačnej zložky pri\npodpisovaní komisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku za žalovaného 2/ sa s touto otázkou\nuž vysporiadal súd prvej inštancie vo svojom predchádzajúcom rozsudku z 7. decembra 2004, č. k.\n38Cb/83/2001-286, a odvolací súd v rozsudku z 19. marca 2008, č. k. 2Obo/259/2007-472. Súd prvej\ninštancie a odvolací súd vo svojich rozsudkoch uviedli, že tvrdenie, že vedúci organizačnej zložky\nnebol oprávnený konať za žalovaného 2/ sa zakladá na nesprávnom výklade § 13 ods. 5 Obchodného\nzákonníka a je aj v rozpore s vyjadrením žalovaného 2/ v prvoinštančnom konaní, kde žalovaný\n2/ namietal neplatnosť zmlúv z dôvodu, že ich vedúci organizačnej zložky podpísal až po svojom\nodvolaní z funkcie. Uvedené závery prevzal súd prvej inštancie aj do tu preskúmavaného rozsudku.\nOdvolací súd sa s uvedeným právnym záverom stotožňuje a pre doplnenie uvádza, že organizačná\nzložka nedisponuje právnou subjektivitou, preto úkony, ktoré vedúci organizačnej zložky uskutočňuje,\nuskutočňuje za právnickú osobu (ako formu zákonného zastúpenia), ktorá organizačnú zložku zriadila.\nZároveň v konaní nebolo preukázané a žalovaný 2/ to ani netvrdil, že by sa zmluvy netýkali organizačnej\nzložky, teda jej činnosti. Žalovaný 2/ tvrdil, že z dôvodu, že týmito zmluvami má byť viazaná právnická\nosoba, ktorá organizačnú zložku zriadila, došlo k excesu vedúceho organizačnej zložky. Oprávnenie\nvedúceho organizačnej zložky konať za právnickú osobu, ktorá organizačnú zložku zriadila, však vyplýva\npriamo zo zákona.\n94. Žalovaný 2/ ďalej namieta, že zmluva o pristúpení k záväzku je absolútne neplatná pre rozpor\nso zásadami poctivého obchodného styku a obchádzanie obsahu a účelu zákona, keďže podľa §\n581 Obchodného zákonníka nevznikajú komitentovi voči komisionárovi žiadne práva, pokiaľ to nie\nje výslovne dojednané. K uvedenému odvolací súd uvádza, že ide o otázku kolízie komisionárskej\n\nzmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku, preto sa ňou bude zaoberať. V prípade rozporu s poctivým\nobchodným stykom (§ 265 Obchodného zákonníka) nie je následkom neplatnosť právneho úkonu. Súd v\nprípade výkonu práva v rozpore s poctivým obchodným stykom, neprizná takému výkonu práva ochranu.\nOdvolací súd zároveň dopĺňa, že súd prvej inštancie a ani odvolací súd nezistil, že by výkon práva\nžalobcu vo vzťahu k žalovanému 2/ bol v rozpore s poctivým obchodným stykom. Pokiaľ ďalej žalovaný\n2/ poukazoval na § 581 Obchodného zákonníka, uvedené ustanovenie upravuje vznik práv a povinnosti\nkomitenta vo vzťahu k tretím osobám, a nie vznik práv a povinností voči komisionárovi. Z uvedených\ndôvodov odvolací súd nezistil žiadne obchádzanie zákona alebo rozpor so zákonom.\n95. Podľa žalovaného 2/ nemôže byť žalovaný 2/ súčasne dlžníkom a súčasne byť aj veriteľom\npohľadávky. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bolo totiž na to, aby mohol komisionár vymáhať\npohľadávky komitenta s účinkom ich splnenia plnením komisionárovi, potrebné uskutočniť postúpenie\npohľadávky. Odvolací súd aj tu uvádza, že ide o otázku týkajúcu sa prípadnej kolízie komisionárskej\nzmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku. Odvolací súd ale konštatuje, že v tu posudzovanom\nprípade k postúpeniu pohľadávky neprišlo, preto nemohlo prísť k zániku záväzku dlžníka voči\nkomitentovi splynutím na základe zmluvy o pristúpení k záväzku. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že\nkomisionárska zmluva je svojím účelom tradične určená na obstaranie kúpy alebo predaja určitej veci,\nprípadne zabezpečenie uzatvorenia inej zmluvy. Preto pokiaľ si zmluvné strany dohodnú ako určitú\nobchodnú záležitosť v zmysle komisionárskej zmluvy vymoženie pohľadávky, teda uskutočnenie úkonov\nsmerujúcich k splneniu záväzku tretej osoby voči komitentovi a nie uzatvorenie určitej zmluvy, je zrejmé,\nže niektoré ustanovenia upravujúce komisionársku zmluvu nebude možné použiť, prípadne ich bude\npotrebné použiť primerane.\n96. Dovolací súd prijal právny názor, podľa ktorého na to, aby mohlo na základe uzatvorenej\nkomisionárskej zmluvy prísť k splneniu záväzku dlžníka voči komitentovi plnením komisionárovi, bolo\nnevyhnutné, aby prišlo k postúpeniu pohľadávky komitenta na komisionára. Uvedený právny názor sa\ntýka výkladu právnych noriem upravujúcich komisionársku zmluvu a dôsledkov inštitútu nepriameho\nzastúpenia. Skutočnosť, že zmluvné strany tak ale v tomto prípade nepostupovali (t. j. neprišlo k\npostúpeniu pohľadávky komitenta na komisionára) nemá za následok neplatnosť komisionárskej zmluvy.\nKomisionár stále mohol uskutočňovať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, pričom dlžník by\ntoto plnenie poskytol komisionárovi a komisionár by toto plnenie odovzdal komitentovi, čím by prišlo\nk vymoženiu pohľadávky. Týmto spôsobom žalovaný 2/ podľa komisionárskej zmluvy aj čiastočne\nplnil, za čo mu bola žalobcom poskytnutá odplata dohodnutá v komisionárskej zmluve. Takýto postup\nmá ale za následok, že dlžník sa len samotným plnením komisionárovi nezbaví svojho záväzku\nvoči komitentovi, ale je potrebné, aby komisionár toto plnenie odovzdal komitentovi. Preto samotný\nnázor dovolacieho súdu nemá za následok neplatnosť tu posudzovanej komisionárskej zmluvy, pri\nuzatvorení ktorej zároveň neprišlo k postúpeniu pohľadávky a nemá za následok ani neplatnosť zmluvy\no pristúpení k záväzku. Žalovaný 2/ v tomto prípade nevstúpil do postavenia veriteľa pohľadávok,\nktoré mal vymáhať, preto mohol uzatvoriť aj zmluvu o pristúpení k záväzku bez toho, aby prišlo k\nzániku záväzku splynutím. Týmto odvolací súd poskytol žalovanému 2/ odpoveď aj na namietanú\nnemožnosť plnenia podľa komisionárskej zmluvy. Uvedený názor odvolacieho súdu je zároveň v súlade\ns požiadavkou uprednostnenia výkladu v prospech platnosti uzatvorenej zmluvy (m. m. nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014 a nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 242/07).\n97. Žalovaný 2/ ďalej namieta, že zmluva o pristúpení k záväzku ako akcesorický zabezpečovací vzťah\nmohla trvať najdlhšie po dobu trvania komisionárskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 31.\nmarca 2001. Žalovaný 2/ ako komisionár z uzatvorenej komisionárskej zmluvy uzatvoril s komitentom aj\nzmluvu o pristúpení k záväzku, ktorého vymoženie mal podľa komisionárskej zmluvy obstarať. Žalovaný\n2/ tým pristúpil k záväzku žalovaného 1/, ktorý vyplýval z neuhradených faktúr vystavených žalobcom na\nzáklade Zmluvy o Združení Dunaj. V prípade tejto hmotnoprávnej námietky žalovaného 2/ týkajúcej sa\nzániku zmluvy o pristúpení k záväzku z dôvodu časového obmedzenia trvania komisionárskej zmluvy,\nodvolací súd uvádza, že táto námietka sa netýka otázky kolízie komisionárskej zmluvy a zmluvy o\npristúpení k záväzku a nebola v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaným 2/ ani uplatnená. Ide\npreto o novotu, ktorá nespĺňa žiadnu z výnimiek upravených v § 366 C. s. p. a odvolací súd by preto na\nňu nemal prihliadať. Za účelom presvedčivosti rozhodnutia odvolacieho súdu však odvolací súd obiter\ndictum dopĺňa, že v zmluve o pristúpení k záväzku je uvedené, že BRNO TRUST a.s. Brno organizačná\nzložka, Bratislava súhlasí a veriteľ má právo evidovať pohľadávky v rozsahu dlhu pôvodného dlžníka\n\nku ktorému pristúpil pristupujúci dlžník v ďalšom období, až do ich úplného vyrovnania účtovne i na\nmeno pristupujúceho dlžníka. Z uvedeného znenia zmluvy o pristúpení k záväzku vyplýva, že žalovaný\n2/ pristúpil k záväzku žalovaného 1/, a to až do jeho úplného vyrovnania, k čomu doteraz neprišlo. Preto\nby ani nebolo možné dospieť k záveru, že by zmluva o pristúpení k záväzku mala byť uzatvorená len\nna dobu určitú, a to na dobu trvania komisionárskej zmluvy.\n98. Pri pristúpení k záväzku žalovaný 2/ namieta aj tú skutočnosť, že zmluva o pristúpení k záväzku\nje neplatná z dôvodu, že pohľadávky ešte neboli splatné, podľa žalovaného 2/ preto ešte neexistoval\nzáväzok, ku ktorému mal pristúpiť. Odvolací súd rovnako k tejto námietke neplatnosti zmluvy o pristúpení\nk záväzku uvádza, že ide o námietku, ktorá sa netýka kolízie zmlúv a ako taká bola žalovaným 2/\nprvýkrát uplatnená až v podaní z 9. marca 2012 po zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu z 22.\njúla 2010, č. k. 1MobdoV/6/2009-555. Táto otázka by preto ani nemala byť predmetom konania v\nďalšom konaní. Platnosť zmluvy o pristúpení k záväzku z tohto dôvodu (že pohľadávky ešte neboli\nsplatné) nebola v pôvodnom konaní (predchádzajúcim rozhodnutiu dovolacieho súdu) žalovaným 2/\nspochybňovaná a dovolací súd a rovnako ani odvolací súd v tejto otázke neprijal právny záver, ktorým\nby platnosť zmluvy pristúpení k záväzku (teda záväzok žalovaného 2/) z tohto dôvodu spochybnil. I\nnapriek uvedenému, opäť v záujme presvedčivosti rozhodnutia, odvolací súd obiter dictum uvádza,\n§ 533 Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby sa pristúpenie realizovalo len k splatnému záväzku.\nŽalovaný 2/ zároveň uvádza, že záväzky, ku ktorým pristúpil, v čase pristúpenia neexistovali, pretože\nešte neboli splatné. S uvedeným nemožno súhlasiť. Záväzky, ku ktorým žalovaný 2/ pristúpil, vznikli\nna základe Zmluvy o Združení Dunaj a v čase, keď k nim žalovaný 2/ pristúpil, existovali. Ich prípadná\nneskoršia splatnosť na to nemá žiaden vplyv. Splatnosť záväzku predstavuje len určenie časového\nokamihu ohraničujúceho lehotu, v ktorej má dlžník už svoj existujúci záväzok najneskôr splniť, inak sa\ndlžník dostáva do omeškania.\n99. Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj nemožnosť plnenia podľa\nkomisionárskej zmluvy pre neurčitosť pojmu „ťažko vymáhateľné pohľadávky“, ktorými pohľadávky\nžalobcu voči žalovanému 1/ neboli. Žalovaný 2/ namieta aj tú skutočnosť, že pôvodný dlžník podľa\nkomisionárskej zmluvy spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. v skratke: SE, a.s., IČO: 31 380 751,\nbola vymazaná z obchodného registra a pretransformovaná na nové právnické osoby. S uvedenou\nnámietkou sa už vysporiadal súd prvej inštancie, keď uviedol, že nebol podstatný pojem „ťažko\nvymáhateľné pohľadávky“, ale špecifikácia pohľadávok, ktorých vymoženie mal komisionár obstarať.\nTento dlh právneho predchodcu žalovaného 1/ podľa súdu prvej inštancie nesporne existoval. Vo vzťahu\nk zániku subjektu pôvodne označeného ako dlžník v komisionárskej zmluve súd prvej inštancie uviedol,\nže právne relevantné je iba to, či bolo právne nástupníctvo preukázané, pričom v tomto prípade samotná\ntransformácia, ani právne nástupníctvo žalovaného 1/, spochybnené neboli. V uvedenom sa odvolací\nsúd stotožňuje so súdom prvej inštancie a vzhľadom na skutočnosť, že ani nejde o skutočnosť týkajúcu\nsa kolízie komisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku, je s ohľadom na už uzatvorené otázky\nvo vzťahu k žalovanému 2/ nadbytočné sa touto otázkou zaoberať.\n100. Z uvedených dôvodov je žalovaný 2/, na základe uzatvorenej zmluvy o pristúpení k záväzku povinný\nplniť žalobcovi nárok z neuhradených faktúr, vystavených na základe Zmluvy o Združení Dunaj uplatnený\nžalobou, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/.\n101. Vzhľadom na solidárny záväzok žalovaných, v súlade s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nje žalobca oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo žalovaných a plnením jedného zo\nžalovaných zaniká povinnosť plniť druhého žalovaného.\n102. Odvolací súd dôvodnosť odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným 1/ a 2/, s výnimkou úrokov\nz omeškania v časti 7,91 eur, nevzhliadol. Rozsudok súdu prvej inštancie vzhľadom na jeho vecnú\nsprávnosť vo výroku I. v časti istiny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výroku I. v časti úroku z omeškania zmenil podľa § 388 C. s. p. tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní\nzaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 3 068 946,09 eura, do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na\nnáhradu trov konania, odvolatelia žiadne námietky obsahovo sa týkajúce nesprávnosti tohto výroku\nnevzniesli. Uvedený výrok bol preto zrejme napadnutý len z dôvodu jeho závislosti od výroku vo veci\nsamej. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti istiny, potvrdil\n\nako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. aj výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na\nnáhradu trov prvoinštančného konania.\n103. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešnou stranou konania žalobca, ktorému preto vznikol\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100% (§ 396 ods. 1 v\nspojení s § 262 a § 255 ods. 1 C. s. p.). Zmena rozsudku súdu prvej inštancie v časti príslušenstva nemá\nvplyv na pomer úspechu žalobcu v tomto konaní.\n104. Rozsudok prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 C. s. p.), ak:\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa ust. § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie možno podať v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie dovolania je strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak\nbolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 v spojení s § 424 C. s. p.).\nPodľa ust. § 428 C. s. p. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Rozsah, v\nakom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§\n430 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade\nuvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto\nvada (§ 431 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia veci (§ 432 C. s. p.).\nPodľa ust. § 429 C. s. p. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}