{"guid": "416e3eed-d7a4-4695-8787-ab52a05a286e:fdda82b7-a755-4f6c-acbb-58f07eb7b9c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:0018201884.1", "spisova_znacka": "7Cdo/321/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/321/2021 z 28. 2. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 7Cdo/321/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:0018201884.1", "identifikacne_cislo": "0018201884", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-469a.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 469a ods. 1 písm. d) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-469a.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-469a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-469a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdda82b7-a755-4f6c-acbb-58f07eb7b9c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:0018201884.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:0018201884.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:0018201884.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/321/2021\n0018201884\n28. 02. 2023\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2023:0018201884.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ K. E., bývajúcej v A., S. XXX/XX, 2/ W. F.,\nbývajúceho v A., S. XXX/XX, 3/ B. F., bývajúceho v A., S. XXX/XX, 4/ R. F., bývajúceho v A., S.\nXXX/XX, maloleté deti 2/ až 4/ zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so\nsídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, všetci zastúpení spoločnosťou ANDELOVÁ & Co., s.r.o., so sídlom\nv Bratislave, Tomášikova 10H, IČO: 47 506 946, proti žalovanej F. E., bývajúcej v A., Y. XXXX/XX,\nzastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, so sídlom v Bratislave, Krajinská 30, o určenie\nneplatnosti listiny o vydedení, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10C/6/2018, o\ndovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/161/2019 z 24. septembra\n2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie\" alebo „prvoinštančný súd\") rozsudkom z 1.\napríla 2019 č. k. 10C/6/2018-150 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n1.1 Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa 1/ bola dcérou poručiteľa M. E., ktorý zomrel X.X.XXXX\na žalobcovia 2/ až 4/ sú deti žalobkyne 1/, teda vnúčatá poručiteľa. Poručiteľ zomrel ako ženatý so\nžalovanou a dňa 29.5.2006 spísal vlastnou rukou listinu o vydedení. O tejto skutočnosti sa dozvedala\nžalobkyňa 1/ v dedičskom konaní po poručiteľovi, vedenom na Okresnom súde Bratislava V po sp. zn.\n2D 322/2017, pričom namietla platnosť listiny o vydedení a preto ju súdny komisár odkázal na podanie\nžaloby o určenie, že listina o vydedení je neplatná a dedičské konanie uznesením z 9. februára 2018\nprerušil. Súd prvej inštancie mal preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle\n§ 137 Civilného sporového poriadku. Z listiny o vydedení mal prvoinštančný súd za preukázané, že\nporučiteľ vydedil žalobcov z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. b/ a písm. d/ Občianskeho\nzákonníka (neprejavovanie opravdivého záujmu, vedenie trvalo neusporiadaného života).\n1.2 Prvoinštančný súd preskúmal existenciu uvádzaných dôvodov v listine o vydedení, pričom dospel\nk záveru, že dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka nie je daný. Z\nvykonaného dokazovania vyplývalo, že sám poručiteľ sa nestretával so žalobkyňou 1/, v maloletosti\njeho starostlivosť o žalobkyňu 1/ spočívala iba v platení výživného. Vo veku dospelosti poručiteľ prerušil\nkontakt so žalobkyňou 1/ od času, kedy odišla proti jeho vôli do Japonska, čo bolo v roku 2000 a v roku\n2001 začala žiť s partnerom rómskeho pôvodu v ,,Pentagone\" a žila v komunite, ktorá obchodovala s\ndrogami. Súd prvej inštancie záujem o poručiteľa zo strany žalobkyne 1/ vyhodnotil skôr ako formálny\na nie ako príbuzenský citový vzťah.\n1.3 Pri posudzovaní dôvodu vydedenia uvedeného v ustanovení § 469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho\nzákonníka súd prvej inštancie vychádzal z toho, že za vedenie neusporiadaného života možno označiť\ntaké správanie, ktoré evidentne vybočuje z rámca všeobecnej predstavy o správaní v súlade s dobrými\n\nmravmi. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa 1/ viedla neusporiadaný život\nkontinuálne pred spísaním listiny o vydedení aj po jej spísaní. Poukázal na to, že ani zaradenie žalobkyne\n1/ do metadónovej liečby, rovnako ani narodenie detí, nemalo pozitívny vplyv na jej spôsob života. V\ndanom prípade žalobkyňa 1/ s najväčšou pravdepodobnosťou aj v čase spísania listiny o vydedení,\nvzhľadom na všetky okolnosti a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vybočovala\nz rámca všeobecnej predstavy o správaní v súlade s dobrými mravmi.\n1.4. Súd prvej inštancie vychádzal z obsahu listiny o vydedení zo dňa 29.5.2006, a nemal pochybnosti\no tom, že dôvody vydedenia boli jednoznačne určené a bolo vecou žalobcov, aby predložili také dôkazy,\nktoré by tvrdili opak skutočností uvádzaných poručiteľom v listine o vydedení. Určenie neexistencie\ndôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu a nie jeho neplatnosť.\nNeplatnosť právneho úkonu môže nastať len z dôvodov uvedených v § 37 až § 40a Občianskeho\nzákonníka, ktoré však podľa súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania neboli dané.\nPreto bolo potrebné právny úkon vydedenia považovať za platný, avšak vzhľadom na skutočnosť, že\nprvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dôvod vydedenia podľa § 469a ods.\n1 písm. d/ Občianskeho zákonníka je daný, na jeho účinnosť treba prihliadať v dedičskom konaní po\nporučiteľovi.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd\") na odvolanie žalobcov rozsudkom sp. zn.\n3Co/161/2019 z 24. septembra 2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (výrok I.) a žalovanej priznal\nproti žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.).\n2.1 Odvolací súd argumentáciu žalobcov, že ani zistenia, že žalobkyňa 1/ minimálne v čase od roku\n1997 do 2007 užívala drogy, hoci sa zároveň zúčastňovala programu metadónovej liečby, nemohli\nbyť dôvodom pre vydedenie, pretože vedenie neusporiadaného života žalobkyne 1/ bolo dôsledkom\nnedostatočného uspokojenia jej potrieb otcom v detskom a mladistvom veku, nepovažoval za dôvodnú.\nV rámci konania bolo preukázané, že o žalobkyňu 1/ sa jej matka riadne nestarala a ani otec sa aj napriek\ntomu o ňu riadne nestaral, nebolo to však možné vyhodnotiť, že ju nechal napospas neprimeranému\nvýchovnému prostrediu, nakoľko bola zverená do osobnej starostlivosti starých rodičov. V prípade\nžalobkyne 1/, ktorá riadne chodila do školy a učila sa dobre, nebolo možné vyhodnotiť vplyv poručiteľa\nna jej výchovu ako taký, že dopustil jej neskorší neusporiadaný život. V prípade žalobkyne 1/ a jej otca\nnešlo o vzťah, ktorý by zodpovedal riadnemu rodinnému vzťahu. Napriek tomu nebolo podľa odvolacieho\nsúdu možné pri posudzovaní tohto vzťahu dospieť k záveru, že bol dôvodom, pre ktorý žalobkyňa 1/\nužívala drogy. Poručiteľ jej ponúkol pomoc, zároveň ju vyzýval na zmenu života, takže nebolo možné\nhodnotiť jeho správanie voči žalobkyni 1/ ako bez úplného záujmu.\n2.2 Na základe uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase\nspísania listiny o vydedení existoval dôvod vydedenia stanovený v § 469a písm. d/ Občianskeho\nzákonníka (užívanie drog žalobkyňou 1/) a vzťah poručiteľa so žalobkyňou 1/ v dobe jej neplnoletosti\nnebol dôvodom, pre ktorý by naň súd nemal prihliadať pri rozhodovaní o listine o vydedení. Keďže\nodvolací súd nepovažoval žalobcami uvádzané odvolacie námietky za také, ktoré by svojou relevanciou\nboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdil.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia \"),\nktoré vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n3.1. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\nžalobcovia videli pri riešení otázky ,,Či je súd pri posudzovaní dôvodu vydedenia podľa ustanovenia §\n469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka povinný prihliadnuť tiež k príčinám, ktoré bezprostredne\nviedli k vedeniu trvalo neusporiadaného spôsobu života vydedeného potomka?\" Žalobcovia mali za to,\nže dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka nie je daný, ak poručiteľ sám\nprispel k negatívnemu vzťahu so žalobkyňou 1/. Uviedli, že úkony poručiteľa deklarované v súdnom\nkonaní, najmä odhováranie od cesty do Japonska, údajná ponuka bývania a účasť na maturitnom\nvečierku, nemožno považovať za starostlivosť o všestranný vývoj dieťaťa, keď tieto jednorazové úkony\njednoznačne neformujú osobnosť iného človeka. Mali za to, že súdy v základnom konaní nezohľadnili\nabsenciu riadnej výchovy žalobkyne 1/ zo strany rodičov, alkoholizmus jej matky, nezáujem poručiteľa,\nvysoký vek starých rodičov nezvládajúcich jej výchovu, ako aj celkové disharmonické rodinné zázemie,\nktoré mali zásadný vplyv na vznik neskoršej závislosti u žalobkyne 1/. Dovolatelia zároveň poukázali\naj na rozhodovaciu prax v Českej republike (rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n21Cdo/3213/2012 a 21Cdo/2547/2016).\n3.2 Z týchto dôvodov žalobcovia navrhli, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj\nsúdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby ho dovolací súd ako nedôvodné zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 „CSP\") po\nzistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné\npredpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba\nodmietnuť.\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n6.1. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n6.2. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") sp. zn. II. ÚS 172/03].Naznačenej mimoriadnej povahe\ndovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7.1. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n7.2. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku\nspomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n7.3. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n8. Žalobcovia vyvodzujú prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (pozri bod 7.1.).\n8.1. Žalobcovia namietali odvolacím súdom nesprávne posúdenie otázky, ,,Či je súd pri posudzovaní\ndôvodu vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka povinný prihliadnuť\ntiež k príčinám, ktoré bezprostredne viedli k vedeniu trvalo neusporiadaného spôsobu života vydedeného\npotomka?\".\n8.2. V dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzujú z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, uvedený dôvod prípustnosti\ndovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá v prvom rade formuláciu právnej otázky a\n\nzároveň, že danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil.\n8.3. Aby teda určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP <P.B.>, musí ísť\npredovšetkým o otázku právnu. Jej riešenie sa bezprostredne odvíja od aplikácie (výkladu, interpretácie)\nnoriem hmotného alebo procesného práva (napr. Občianskeho zákonníka <P.>, Obchodného zákonníka\n<P.>, Zákonníka práce <P.>, Zákona o rodine <P.>, Civilných procesných kódexov a pod.). Nemôže\nísť (len) o otázku skutkovú, teda takú, ktorá sa spravidla spája s tvrdeniami sporových strán a býva\npredmetom dokazovania.\n8.4. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové\nokolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca\nalebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania)\nniektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol\nznalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť či\nnepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (guaestio\niuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,\nzamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje\na na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne\nzávery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný\nprípad (3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017, 4Cdo7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).\n8.5. Vo vzťahu k nemožnosti posúdenia skutkových otázok je potrebné poukázať tiež na to, že dovolací\nsúd je viazaný skutkovým základom tak, ako ho zistil odvolací súd (bod 7.2. in fine). Dovolací súd\nv dovolacom konaní nevykonáva dokazovanie, preto ani nemôže prehodnocovať dôkazy vykonané v\nkonaní na súdoch oboch inštancií, ani posudzovať správnosť z nich vyvodených skutkových zistení\n(záverov).\n9. K dovolateľmi nastolenej otázke - bezprostredne súvisiacej s interpretáciou trvalého vedenia\nneusporiadaného života potomka ako dôvodu pre jeho vydedenie podľa ustanovenia § 469a ods. 1\npísm. d/ Občianskeho zákonníka - odvolací súd poukázal na to, že vedenie neusporiadaného života\nžalobkyňou 1/ nebolo dôsledkom nedostatočného uspokojenia jej potrieb otcom v detskom a mladistvom\nveku, i keď medzi nimi nešlo o vzťah, ktorý by zodpovedal riadnemu rodinnému vzťahu, napriek tomu\nnebolo možné pri posudzovaní tohto vzťahu dospieť k záveru, že bol dôvodom, pre ktorý žalobkyňa 1/\nviedla neusporiadaný život (užívala drogy a ďalšie). Poručiteľ žalobkyni 1/ ponúkol pomoc, zároveň ju\nvyzýval na zmenu života, preto nebolo možné hodnotiť jeho správanie voči žalobkyni 1/ ako bez úplného\nzáujmu.\n9.1. V rozsahu dovolateľmi nastolenej dovolacej otázky odvolací súd formuloval svoje skutkové zistenia\nna základe (predovšetkým) vyjadrení sporových strán a výpovedí svedkov, ako aj z predložených\nlistinných dokladov. Inak povedané právne významné okolnosti, od ktorých záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu (§ 421 ods. 1 CSP), záviseli od skutkového substrátu, ktorého individuálny obsah\nlimitoval aj záver o tom, či došlo zo strany poručiteľa k platnému vydedeniu žalobkyne 1/ na základe\nzákonnej skutkovej podstaty definovanej v § 469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, t. j. pre trvalo\nvedený neusporiadaný život.\n9.2. Preto (aj) odpoveď na dovolaciu otázku formulovanú žalobcami bude vždy závislá od výsledku\nposúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú\nnezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach.\n9.3. Ako vychádza z odôvodnení rozhodnutí nižších súdov, súdy na otázku žalobcov formulovanú v\ndovolaní odpovedali (kladne), pričom nezistili žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že\nby sa poručiteľ podieľal na neusporiadanom živote žalobkyne 1/. Z uvedených dôvodov odpoveď na\nžalovanou nastolenú všeobecnú, akademickú otázku (či je súd pri posudzovaní dôvodu vydedenia podľa\nustanovenia § 469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka povinný prihliadnuť tiež k príčinám, ktoré\nbezprostredne viedli k vedeniu trvalo neusporiadaného spôsobu života vydedeného potomka) nemožno\njudikatórne uzavrieť.\n9.4. Je zrejmé, že žalobcovia v danom prípade vo väzbe na § 421 ods. 1 písm. b/ CSP síce argumentujú\nnesprávnym právnym posúdením, avšak len v tom zmysle, že ak by odvolací súd vyšiel zo správne\nzisteného skutkového stavu (teda ak by správanie poručiteľa voči žalobkyni 1/ posúdil ako príčinu\nňou trvalo vedeného neusporiadaného života), nevyhnutne by musel dospieť k odlišnému právnemu\nposúdeniu, teda k záveru, že listina o vydedení žalobkyne 1/ je neplatná a podaná žaloba je dôvodná.\nVzhľadom na to, že dovolateľmi takto namietnuté boli skutkové (nie právne) okolnosti, dovolací súd\n\ndospel k záveru, že dovolanie žalobcov proti rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa § 421 ods. 1 písm.\nb/ CSP prípustné.\n10. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dovolanie vyvodzované žalobcami z § 421 ods. 1 písm.\nb/ CSP odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.\n11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/161/2019", "guid": "abc3cc2a-244f-432b-9e5f-af7aa9f2aa4d:922d594c-c59c-498c-805f-f6c97e8abfd0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}