{"guid": "d0a2ef5a-446d-47fa-9250-420f3cc7a089:0ed143bb-bc7c-4bf3-8188-f6a3ce2950f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8818200468.1", "spisova_znacka": "9Cdo/284/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/284/2020 z 24. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2022, sp. zn. 9Cdo/284/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:8818200468.1", "identifikacne_cislo": "8818200468", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2022-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-397", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ed143bb-bc7c-4bf3-8188-f6a3ce2950f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8818200468.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8818200468.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8818200468.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/284/2020\n8818200468\n24. 10. 2022\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2022:8818200468.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ľ.Z. W., bývajúceho vo J. P. X., H. XXX,\npodnikajúceho pod obchodným menom Ľ. Chovanec - LCH Záložňa, s miestom podnikania vo Vranove\nnad Topľou, Staničná 642, IČO: 33 275 980, zastúpeného advokátom JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, so\nsídlom v Sobranciach, Michalovská 89, proti žalovanému D. Z., bývajúcemu vo J., U., o žalobe na obnovu\nkonania, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/7/2018, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 09. januára 2020 č.k. 6Co/84/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nl . Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom z 28. januára 2019 č.\nk. 11C/7/2018 - 67 zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde\nVranov nad Topľou pod sp. zn. 6C/121/2005 a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči\nžalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie\nv samostatnom uznesení. Rozhodol tak s odôvodnením, že nezistil existenciu dôvodu pre povolenie\nobnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 6C/121/2005 v zmysle\n§ 397 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,CSP”). Odborné vyjadrenie Y.. D. P. č. 1/20158 predložené žalobcom ako dôkaz, ktorý bez\nsvojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, nemohol v žiadnom prípade z procesného hľadiska\nzakladať dôvod pre povolenie obnovy pôvodného konania. Žalobcovi totiž nič nebránilo, aby si dal\nvypracovať toto vyjadrenie prípadne posudok už v pôvodnom konaní. Na tomto závere nič nemení\nani tá skutočnosť, že súdy jeho návrh na doplnenie dokazovania v pôvodnom konaní neakceptovali\ns poukazom na jeho nedôvodnosť a nadbytočnosť vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania.\nNavyše tento dôkaz si dal žalobca vypracovať účelovo až po právoplatnosti pôvodného konania, pričom\npodmienkou prípustnosti obnovy konania je to, že dôkaz existoval už v pôvodnom konaní, čo v tomto\nprípade nebolo naplnené. Na záver súd prvej inštancie ešte podotkol, že má pochybnosti o správnosti a\nvierohodnosti predloženého dôkazu, ktorý bol vypracovaný osobou vyškrtnutou zo zoznamu znalcov v\nroku 2012 z dôvodu, že neabsolvoval úspešne odbornú skúšku znalca z odboru písomníctvo, odvetvie\nručné písmo, ako to vyplýva z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 14.\njanuára 2019. Preto súd prvej inštancie návrh žalobcu (pzn. dovolacieho súdu správne má znieť ,,žalobu\nna obnovu konania”) o obnovu konania ako nedôvodný zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol\npodľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 09. januára\n2020 sp.zn. 6Co/84/2019 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§\n387 ods. 1, 2 CSP) a priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v\nrozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej\n\ninštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností prijal správny právny\nzáver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič\nnezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nna ktoré v plnom rozsahu odkázal. K odvolacím námietkam uviedol, že spôsobilým dôvodom obnovy\nkonania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) CSP je iba nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník\nresp. sporová strana bez svojej viny použiť v pôvodnom súdnom konaní, ak ním možno preukázať\nskutočnosť, ktorá môže byť pre stranu sporu priaznivejšia a privodí jej priaznivejšie rozhodnutie vo\nveci. V tomto prípade nebola splnená základná podmienka § 397 písm. a) CSP, že tento nový listinný\ndôkaz a to konkrétne odborné vyjadrenie č.1 vyhotovené písmoznalcom, nemohol účastník teda strana\nsporu v bývalom konaní v pozícií žalovaného bez svojej viny použiť v súdnom konaní. Odvolací súd\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/57/2009, v zmysle ktorého\ndôvodom na obnovu konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu.\nZ rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/18/2010 tiež vyplýva, že nemožnosťou použiť dôkaz bez\nsvojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť\nho sporovou stranou súdu. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového\nstavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť strany sporu použiť dôkaz v konaní.\nPri opačnom výklade znenia obsahu ustanovenia § 397 CSP by sa totiž cestou obnovy konania mohla\ndomáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každá sporová strana, ktorej dôkazným\nnávrhom nebolo vyhovené, hoci súd nepovažoval tieto dôkazy za rozhodujúce a preto ich nevykonal. Z\ntýchto dôvodov odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie dospel k správnym záverom a preto jeho\nrozhodnutie potvrdil ako vecne správne.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie z dôvodu,\nže súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ nesúhlasil so závermi súdov\nnižších inštancií, že nie je naplnený dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. Uviedol, že\nv pôvodnom konaní, o ktorého obnovu žiadal, boli vypracované dva znalecké posudky s rozdielnymi\nzávermi, s ktorými nesúhlasil a dožadoval sa revízneho znaleckého posudku spracovaného Ústavom\nsúdneho inžinierstva, súd však jeho návrh zamietol. Žalobca tak nie svojou vinou nemohol použiť tento\ndôkaz v pôvodnom konaní. Preto bol názoru, že odborné vyjadrenie Bc. D. P. o pravosti podpisu mimo\niného potvrdzuje, že skutočnosti dôvodov obnovy konania nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Touto\nskutočnosťou je, že v pôvodnom konaní vo veci sp.zn. 6C/121/2005 podpisy na listinách vykonal D.\nZ. a to dňa 26. novembra 2009. Súdy nižších inštancií mali pochybnosti o správnosti a vierohodnosti\nodborného vyjadrenia Y.. D. P. napriek tomu, že je vedený v zozname Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky pod ev.č. 912510 registra znalcov aktuálneho k 15. júlu 2019 a osvedčenie o\nabsolvovaní odbornej skúšky mu bolo vydané dňa 17. mája 2016. Žalobca mal zato, že súdy pri\nhodnotení dôkazov dôsledne nepostupovali v zmysle ustanovení § 191 CSP. Taktiež závery odvolacieho\nsúdu uvedené v jeho rozsudku pod bodom 2, 11 a 12 sú v rozpore s ustanovením § 387 CSP. Odvolací\nsúd sa aj v tomto konaní stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že ďalšie znalecké dokazovanie\nnie je potrebné (6Co 84/2019 ods. 4 str. 3). Cieľom dovolateľa je dosiahnuť obnovu konania vo veci sp.\nzn. 6C/121/2005 z dôvodu, aby sa v tomto konaní nariadilo kontrolné znalecké dokazovanie príslušnému\nÚstavu a na tom základe, aby súd spravodlivo rozhodol. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil a aby tak došlo k náprave.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie považuje za vecne\nsprávne a stotožňuje sa s ich záverom, že nie je daný žiadny vecný ani zákonný dôvod pre obnovu\nkonania v zmysle § 397 CSP. Odborné vyjadrenie predložené žalobcom nie je možné považovať za\nodborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP, pretože nebolo preukázané, že Y.. D. P. bol odborne spôsobilou\nosobou na podanie tohto vyjadrenia. Predložením uvedeného odborného vyjadrenia sa žalobca snaží\npreukázať, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp. zn. 6C/121/2005 žalovaný\nv postavení žalobcu podpísal späťvzatie žaloby a dokonca aj plnomocenstvo pre terajšieho žalobcu\nna odovzdanie tohto späťvzatia konajúcemu súdu. Na takéto konanie však neexistoval žiadny právny\nani vecne rozumný dôvod, keďže terajší žalobca odmietol žalovanému vrátiť sumu 850.000,-Sk. Preto\nžalovaný nemal dôvod brať žalobu späť a konanie terajšieho žalobcu považoval za podvodné. Navrhol,\naby najvyšší súd dovolanie žalobcu zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v\n\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Dovolanie\ntreba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov\ncivilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd nie je súdom tretej inštancie, v rámci\nkonania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu (por. 9 Cdo/72/2020, 9 Cdo/260/2021), nie strany sporu.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (por. 9 Cdo/72/2020, 9 Cdo/260/2021).\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n9. Dovolateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), neoznačil v dovolaní výslovne\nzákonný dovolací dôvod, avšak dovolací súd posúdil jeho dovolanie z obsahového hľadiska (článok 11\nCSP a § 124 ods. 1 CSP) tak, že prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420\npísm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n11. Dovolateľ síce v dovolaní uvádza, že došlo k znemožneniu uskutočňovania jeho procesných práv,\navšak jeho námietky v tomto smere predstavujú predovšetkým vyjadrenie jeho nesúhlasu so záverom\nsúdov nižších inštancií, že nie je daný dôvod pre povolanie obnovy konania v zmysle § 397 písm. a) CSP.\nDovolateľ je presvedčený, že predložený dôkaz, t.j. odborné vyjadrenie Bc. P. je tým ,,novým” dôkazom,\nktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktorý zakladá dôvod obnovy konania v zmysle\ncit. ustanovenia.\n12. K tomu je zo strany dovolacieho súdu nevyhnutne potrebné uviesť, že predmetom dovolacieho\nprieskumu v rámci ustanovenia § 420 písm. f) CSP sú rôzne procesné pochybenia súdov, ku ktorým\ndochádza v priebehu základného konania majúce vplyv na samotnú podstatu napadnutého rozhodnutia.\nUvedenú definíciu však nenaplňujú námietky dovolateľa smerujúce k tomu, ako vecne bol spor súdmi\nnižšej inštancie v pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa dožaduje, posúdený a ani samotné posúdenie\nexistencie dôvodu obnovy konania, t.j. či ide o nové dôkazy alebo dôkazy, ktoré mohol žalobca predložiť\nuž v pôvodnom konaní v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) CSP. Posúdenie, či v návrhu na obnovu\nkonania uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky niektorého z dôvodov obnovy konania v zmysle § 228\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (pzn. v súčasnosti § 397 CSP), je v konaní o obnove právnym\n\nposúdením veci (R 54/2012). Nesprávne právne posúdenie veci však v súlade s konštantnou judikatúrou\ndovolacieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (porov. R 24/2017).\n13. V predmetnom spore všeobecné súdy správne právne posúdili, že žalobcom predložené odborné\nvyjadrenie Y.. D. P. č. 1/20158 zo dňa 18. januára 2018 nebolo novým dôkazom, nakoľko nejde o taký\nlistinný dôkaz, ktorý by objektívne už v čase pôvodného konania existoval (konanie bolo právoplatne\nskončené dňa 23. júna 2017 rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 11. januára 2016\nsp.zn. 6C/121/2005-309 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 27. apríla 2017 sp.zn.\n20Co/98/2016) a dovolateľ by ho nemohol označiť a predložiť v čase pôvodného konania. Ako už uviedol\nodvolací súd v napadnutom rozhodnutí a v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu skutočnosti,\nrozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP iba v prípade, ak\nsú pre stranu, ktorá sa obnovy konania domáha, v porovnaní s pôvodným konaním nové, t.j. že strana\nich nemohla včas použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, pretože o nich nevedela a nesplnenie\npovinnosti dané skutočnosti tvrdiť a predkladať o nich dôkazy z procesného hľadiska nezavinila. S\npoukazom na § 217 ods. 1 CSP musí ísť vždy o skutočnosť, ktorá nastala do doby vyhlásenia rozsudku,\npretože iba na takú mohol súd prihliadať v pôvodnom konaní (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČR, sp. zn. 25Cdo/321/2003). Inými slovami ide o prípady, keď skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy už v\ndobe pôvodného konania síce existovali, ale strane neboli známe, takže ich ani pri svojich procesných\núkonoch netvrdila a nenavrhovala ako dôkazy. Nejde o také skutočnosti, resp. skutkové okolnosti, ktoré\nnastali po právoplatnom skončení veci a ktoré do tej doby ešte neexistovali, a teda v čase rozhodovania\nsúdu nemali na zistenie skutkového stavu žiadny vplyv (viď 2Cdo 96/2008, 5Cdo 4/2001, 6Cdo 57/2009,\nR 24/2022). Odvolací súd tak správne konštatoval nenaplnenie podmienok prípustnosti obnovy konania\nv zmysle § 397 písm. a) CSP. Dôkaz, v tomto prípade odborné vyjadrenie vypracované až po rozhodnutí\nodvolacieho súdu v pôvodnom konaní, nie je spôsobilý založiť dôvod obnovy konania podľa § 397\npísm. a) CSP.\n14. Už v pôvodnom konaní bola otázka podpisu D. Z. na späťvzatí žaloby a ,,súhlase k odovzdaniu”\nriešená všeobecnými súdmi, bola predmetom znaleckého dokazovania, pričom súdy v tomto konaní\nna základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že nejde o podpis D. Z. a návrhy dovolateľa v\npôvodnom konaní na ďalšie dokazovanie zamietli. Dovolateľ mal možnosť obstarať si dotknutý dôkaz\nv čase prebiehajúceho konania a nič mu nebránilo v tom, aby tento dôkaz súdu v pôvodnom konaní\npredložil najmä s poukazom na tie okolnosti, že otázka pravosti podpisu bola riešená aj v rámci\nodvolacieho konania na základe odvolania podaného dovolateľom. Okolnosť, že návrhom dovolateľa\nna ďalšie dokazovanie nebolo v pôvodnom konaní vyhovené, nie je a nemôže byť dôvodom pre obnovu\nkonania, pretože neznamená možnosť alebo nemožnosť strany sporu použiť dôkazy v pôvodnom\nkonaní. V prípade opačného výkladu by obnova konania plnila účel dovolacieho konania, čo však nie\nje jej zmyslom s poukazom na právnu úpravu prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku\n(viď obdobne 4Cdo 18/2010, R 19/1975).\n15. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na záver súdov, že dovolateľom predložené odborné\nvyjadrenie nie je možné považovať za ,,nový” dôkaz pre povolenie obnovy konania v zmysle § 397 písm.\na) CSP, dovolací súd konštatuje, že je nadbytočné vecne sa zaoberať námietkami dovolateľa vo vzťahu\nk správnosti a vierohodnosti tohto dôkazu. V tomto smere dovolací súd poukazuje na odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie bod 9, ktorého podkladom bolo vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky zo 14. januára 2019 (č.l. 54 spisu).\n16. Dovolateľ tiež namietal, že závery odvolacieho súdu v jeho rozsudku pod bodom 2, 11 a 12 sú v\nrozpore s ustanovením § 387 CSP bez bližšej konkretizácie namietanej vady.\n17. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n18. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by súdy nižšej inštancie svoje\nrozhodnutia odôvodnili spôsobom, ktorým by založili procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\n\nf) CSP. Z odôvodnenia rozhodnutí je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa\nstrany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil\nsúd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací\nsúd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté rozhodnutie, že\nnie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 397 písm. a) CSP, náležite vysvetlil\na zaoberal sa všetkými podstatnými odvolacími argumentami žalobcu viď body 12, 13 napadnutého\nrozhodnutia (k tomu bližšie pozri bod 13, 14 tohto rozhodnutia). Za procesnú vadu konania podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalobca sa s rozhodnutím odvolacieho súdu\nnestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Sama polemika s\nrozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\nči kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu\nuvedenému v § 420 písm. f) CSP (9Cdo/248/2021, 9Cdo 73/2020, 9Cdo 121/2020). Pokiaľ ide o zrejmú\nnesprávnosť spočívajúcu v tom, že odvolací súd označil v bode dva svojho rozhodnutia nesprávne\nOkresný súd Poprad namiesto Okresného súdu Vranov nad Topľou, tento nedostatok je riešiteľný v rámci\nustanovenia § 224 CSP vydaním opravného uznesenia a nezakladá žiadne porušenie procesných práv\ndovolateľa v zmysle vady podľa § 420 písm. f) CSP.\n19. Napokon dovolateľ namietal, že súdy pri hodnotení dôkazov nepostupovali v zmysle ustanovení §\n191 CSP. A na inom mieste dovolania uvádza, že odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie\nv tom, že ďalšie znalecké dokazovanie nie je potrebné s poukazom na ods. 4 str. 3 napadnutého\nrozhodnutia, pričom táto časť napadnutého rozhodnutia iba rekapituluje priebeh pôvodného konania z\nrozsudku súdu prvej inštancie. Aj z ostatného obsahu dovolania vyplýva, že tieto námietky dovolateľ\nviaže nie na konanie o žalobe na obnovu konania, ale na pôvodné konanie sp. zn. 6C/121/2005, keď\naj sám uvádza, že jeho cieľom je dosiahnuť obnovu konania, v ktorom súd nariadi kontrolné znalecké\ndokazovanie a opätovne vo veci rozhodne, zároveň vyjadruje svoj nesúhlas s tým, že súdy nevykonali\nním navrhované dokazovanie v pôvodnom konaní. Dovolací súd zdôrazňuje, že v rámci dovolacieho\nkonania je možné preskúmať len existenciu prípadných vád konania, ktoré zaťažili odvolacie konanie\na následne rozhodnutie vydané v tomto konaní. V žiadnom prípade nie je možné preskúmavať na\nzáklade podaného dovolania iné konanie (teda pôvodne vedené konanie, ktorého obnovy sa strana\nsporu domáha).\n20. Napokon aj podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť\ndovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom\nstave, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu\n(8Cdo/187/2017, 9Cdo/224/2021, 9Cdo/213/2021).\n21. Dovolací súd uzatvára, že nezistil existenciu uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)\nCSP a preto dovolanie žalobcu odmietol v zmysle § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné.\n22. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/84/2019", "guid": "0e48eb2f-af37-4b26-858c-4b8f4dbf5ea7:5c7f14f4-ec98-4816-a150-deff49b36c1a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}