{"guid": "e1031f17-030c-45c3-b964-fe19716f924f:bab14716-f91c-4bcf-bc40-d77731806ff0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8812204366.3", "spisova_znacka": "4Cdo/266/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/266/2020 z 27. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2022, sp. zn. 4Cdo/266/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:8812204366.3", "identifikacne_cislo": "8812204366", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2022-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527", "nazov": "zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bab14716-f91c-4bcf-bc40-d77731806ff0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8812204366.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8812204366.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8812204366.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/266/2020\n8812204366\n27. 10. 2022\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2022:8812204366.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D. G., bývajúcej vo D. T. U., T.. G. XX, zastúpenej\nJUDr. Igorom Lakatošom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika 204, proti\nžalovaným 1/ Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, IČO: 36 751 642, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, 2/ TriTé, spol. s r.o., so\nsídlom v Banskej Bystrici, Mlynská 99, IČO: 31 644 775, 3/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom\nv Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so\nsídlom v Martine, Jilemnického 30, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na Okresnom\nsúde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9C/35/2012, o dovolaní žalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove zo 7. mája 2019 sp. zn. 3Co/198/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovaným 1/ a 3/.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z\n12. júna 2018 č. k. 9C/35/2012-322 výrokom I. určil, že dražba zo dňa 5. marca 2012, týkajúca sa\nnehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Vranov nad Topľou, mesto D. T. U.Ľ., k. ú. D. T. U., vedených\nna Okresnom úrade, Katastrálnom odbore Vranov nad Topľou, zapísaných na LV č. XXXX ako: byt\nč. X, na 9. poschodí, vo vchode č. 1, nachádzajúci sa v bytovom dome, súp. č. XX, vo D. T. U., T.\nG., v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XX, ktorý je\npostavený na pozemku C-KN parcela č. XXXX/X v podiele 6602/211744 a spoluvlastnícky podiel na\npozemku C-KN parcela č. XXXX/X o výmere 288 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v\npodiele 6602/211744, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 193/2012, NZ 7870/2012,\nNCRIs 8083/2012 notára Vladimíra Kostovčáka so sídlom v Martine (ďalej len „notárska zápisnica“),\nje neplatná; II. vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol; III. vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá\nprávo na náhradu trov konania. V odôvodnení v celom rozsahu poukázal na právne závery vyslovené\nodvolacím súdom v uzneseniach sp. zn. 3Co/69/2014 z 18. júna 2014 a sp. zn. 3Co/110/2017 z 9.\njanuára 2018, ktorými boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedol, že dražba,\nktorej platnosť bola predmetom preskúmania v tomto konaní, je neplatná z dôvodu, že miesto konania\ndražby - Martin obmedzilo možnosť účasti na dobrovoľnej dražbe, keďže sa jednalo o miesto vzdialené\nod dražených nehnuteľností takmer 250 km, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o\ndobrovoľných dražbách (tzv. regionálna disproporcia). Čo sa týka žalobného návrhu žalobkyne, aby súd\nzakázal katastrálnemu úradu vykonať zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú\nuvedené v notárskej zápisnici, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, súd prvej inštancie v predmetnej\nčasti žalobu zamietol z dôvodu, že Okresný úrad Vranov nad Topľou nie je stranou sporu, a preto\nmu súd nemôže uložiť predmetnú povinnosť. Zároveň konštatoval, že na uvedenom určení v konaní\nžalobkyňa ani nepreukázala naliehavý právny záujem. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol\npodľa ustanovenia § 255 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a\n3/ rozsudkom zo 7. mája 2019 sp. zn. 3Co/198/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti\n(výrokoch I. a III.) potvrdil a nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení\nuviedol, že odvolaciu námietku žalovaných 1/ a 3/, týkajúcu sa splnenia podmienok podľa § 11 ods. 1\nzákona o dobrovoľných dražbách, považoval za nedôvodnú, nakoľko sa s touto námietkou už vo svojich\ndvoch predchádzajúcich rozhodnutiach vysporiadal. V tejto súvislosti znova zdôraznil, že regionálna\ndisproporcia už len z povahy veci vedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby\nod záujmu sa tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestnu obhliadku\na jednak na účasť na samotnom mieste dražby. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že dražobník\nporušil pri organizovaní dražby § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konania\ndražby určil vzdialenú obec, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a\ntým obmedzil účasť na dražbe. Takýmto konaním dražobníka bol podľa odvolacieho súdu naplnený\npredpoklad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. K odvolacej\nnámietke spočívajúcej v uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty na vznesenie námietok voči dražbe\nkrajský súd ozrejmil, že žalobkyňa v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uplatnila z\nhmotnoprávneho hľadiska svoje právo dovolať sa neplatnosti spornej dražby a zároveň v predmetnej\nžalobe uviedla skutkové tvrdenia týkajúce sa spornej veci a ďalej vyslovil, že žalobkyňa je oprávnená svoj\nskutkový prednes počas konania modifikovať, meniť a dopĺňať. Pripomenul, že v konaní o neplatnosť\ndražby súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú\nžalobkyňa v konaní síce tvrdila, ale výslovne nenamietala jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne\nneoznačila za dôvod neplatnosti dražby. Dodal, že takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s\ntým spojenú zásadu rovnosti strán sporu, pretože nepomáha ani jednej zo strán, keďže samotnú žalobu\nnedopĺňa, nemení žalobkyňou uplatnené práva, iba aplikuje právo na skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel\nnajavo. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ a žalovaná 3/ (ďalej aj „žalované“, alebo\n„dovolateľky“) dovolanie s poukazom na § 421 ods. 1 CSP, keď namietali nesprávne právne posúdenie\nveci. Uviedli, že údajné porušenie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách sa v\nžalobe vôbec neobjavilo a táto námietka nebola uplatnená v trojmesačnej prekluzívnej lehote. Toto právo\nžalobkyňa skutkovo v žalobe nevymedzila a neuviedla, na akých skutkových základoch ho uplatňuje,\nresp. uviedla v žalobe úplne iné skutkové vymedzenie. Dovolateľky mali za to, že bolo povinnosťou\nodvolacieho súdu rešpektovať trojmesačnú prekluzívnu lehotu, ktorej uplynutím právo žalobkyne zaniklo.\nĎalej poukázali na to, že zákon o dobrovoľných dražbách určuje okruh osôb, ktoré musia byť účastníkmi\nkonania o neplatnosti dražby (§ 21 ods. 4) s tým, že strata nároku uplatniť žalobu voči niektorému z nich\nznamená preklúziu aj voči ostatným žalovaným. V tejto súvislosti uviedli, že žaloba voči žalovanej 2/ bola\npodaná až 29. októbra 2016 a voči žalovanej 3/ až 8. januára 2013 (teda zjavne po uplynutí prekluzívnej\nlehoty). Dovolateľky zároveň naznačili, že napadnutý rozsudok je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/112/2017 a skonštatovali, že aj samotné uplatnenie § 11 ods. 1\nzákona o dobrovoľných dražbách na daný prípad spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže\nvzdialenosť medzi mestami Martin a Vranov nad Topľou nie je taká, aby znemožňovala účasť dražiteľov\nv oblasti, z ktorej sa dala očakávať. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnuté\nrozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne ho zmenil a žalobu zamietol.\n4. Žalobkyňa sa vyjadrila k podanému dovolaniu podaním koncipovaným ako vyjadrenie k „odvolaniu“\nžalovaných a uviedla, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď rozhodol, že konanie žalovanej 1/\nohľadom určenia miesta konania dražby považoval za obmedzenie a znemožnenie účasti tretích osôb\nna dražbe bytu nachádzajúceho sa cca 250 km od dražobnej miestnosti. Navrhla, aby krajský súd (?)\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.\n5. Žalovaná 2/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a §\n421 CSP. Prípustnosť dovolania teda upravuje zákon, ako to vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 419\nCSP. Následné posúdenie, či je dovolanie v konkrétnom prípade prípustné, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu (k tomu viď aj I. ÚS 438/2017 a III. ÚS 474/2017).\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Žalované odôvodňujú prípustnosť svojho dovolania tak, že sú tu dôvody stanovené § 421 ods. 1\nCSP s tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n12. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 432 ods. 2 CSP, ktoré uvádza spôsob,\nako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Prípustnosť podaného dovolania\ndovolací súd posudzuje vždy autonómne podľa jeho obsahu (porov. 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020),\nkeďže povinnou náležitosťou dovolania v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia\n§ 432 CSP nie je uvedenie toho, v čom dovolateľ vidí prípustnosť podaného dovolania. Dovolateľky\nvšak na nijakom základe nekonkretizovali a z obsahu dovolania nie je možné ani vyabstrahovať, či\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky (i) pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo (ii) ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), alebo (iii) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).\n12.1. A aj keď platí, že dovolací súd nie je pri posudzovaní prípustnosti dovolania viazaný dovolateľom\noznačeným dôvodom prípustnosti dovolania (sp. zn. 1VObdo/2/2020), predsa len, absolútne zúženie\nnáležitostí dovolania dovolateľom iba na všeobecné označenie toho, že dôvody stanovené v ustanovení\n§ 421 ods. 1 CSP sú dané, bez akejkoľvek subsumpcie (prípustnosti dovolania) riešenej právnej otázky\npod niektorý z § 421 ods. 1 písm. a/, písm. b/ alebo písm. c/ CSP, je podľa názoru dovolacieho súdu\nnepostačujúce. Dovolateľky zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom rezignovali na určenie, pod\n(vôbec) ktorý prípad prípustnosti riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) ich právna otázka spadá.\n12.2. Podľa názoru dovolacieho súdu je ustanovenie § 432 ods. 2 CSP nutné vykladať v spojitosti a vo\nväzbe na § 421 CSP, zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia\nveci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením\ntakej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa\nodvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12.3. Dovolací súd v kontexte uvedeného tiež poznamenáva, že otázka relevantná v zmysle § 421 ods.\nl CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom,\n\nktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Podstatný je v tomto smere aj\njudikovaný právny záver ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 172/03), v zmysle ktorého „ak by najvyšší súd\nbez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu a na to základe ho prípade zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na\nopačnej procesnej strane“.\n13. V preskúmavanej veci dovolateľky zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom)\npredovšetkým neuviedli, ktorý konkrétny dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP (a/, b/ alebo c/)\nv podanom dovolaní uplatňujú, a teda zodpovedajúcim spôsobom nevymedzili nesprávne právne\nposúdenie veci odvolacím súdom, tak ako to predpokladá ustanovenie § 432 ods. 2 CSP v spojení\ns § 421 tohto právneho predpisu. Dovolateľky navyše žiadnym spôsobom nenastolili, nevymedzili,\nneformulovali, nepomenovali právnu otázku zásadného významu, pričom uvedené vymedzenie nebolo\nmožné ani vyabstrahovať z dovolania ako celku (postupujúc podľa § 124 ods. 1 CSP) bez\ntoho, aby bola znevýhodnená procesná protistrana. Preto dovolací súd nemohol svoje rozhodnutie\nzaložiť na predpokladoch alebo domnienkach, ktorú otázku a ktoré rozhodnutia eventuálne mali\ndovolateľky na mysli. Za týchto okolností dovolací súd nemohol pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný, či odvolací súd.\nDovolací súd dodáva, že samotné polemizovanie dovolateliek s právnymi názormi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k\nriešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP (porovnaj\nrozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017,\n7Cdo/140/2017). Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že neboli splnené podmienky\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.\n14. Dovolací súd už len ako obiter dictum (vzhľadom na prevažujúcu argumentáciu dovolateliek\ntýkajúcu sa nedodržania prekluzívnej trojmesačnej lehoty pri uplatnení námietky žalobkyne o porušení\nustanovenia § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a vymedzení okruhu žalovaných) predsa len\na nad rámec vyššie uvedeného upriamuje pozornosť na právnu vetu rozhodnutia najvyššieho súdu z 31.\nmája 2021 sp. zn. 5Cdo/220/2018, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky ako judikát R 89/2021, z ktorej vyplýva, že: „Lehota ustanovená v § 21 ods.\n2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti\ndobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej\nžalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť\naj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby.“ Možno tak bez akýchkoľvek pochybností\nkonštatovať, že súdy nižších inštancií v prejednávanej veci rozhodli v súlade s (neskoršie utvorivšou)\nustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorú predstavuje uvedený judikát, keď rešpektovali\nprávo žalobkyne rozširovať, prípadne modifikovať skutkové tvrdenia či okruh žalovaných uvedených v\nžalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a preto z tohto hľadiska možno prezumovať aj vecnú\nsprávnosť napadnutých rozhodnutí.\n15. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalovaných 1/ a 3/, v ktorom namietali\nnesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 CSP, odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie,\nv ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/198/2018", "guid": "5db23bf3-eb32-4938-a00c-ec6d149355e1:98034840-58ac-4437-b6c5-c4e498e15ac4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2c383734-690f-4734-8f69-53408475a416", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:9bb921c6-1e32-4e1b-beb4-5844ca5b5867", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "b8627bce-f7c4-430f-8d76-3233d8fde409:beb96586-f8dc-4a32-a447-c60739de67d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/67/2017 z 19. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-19", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "4ab78e94-8558-4cb1-bcc4-ee96abd485c1:7fc0387e-01c4-4365-9594-3b4f98ba4ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/198/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/198/2018 z 3. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-06-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4ab78e94-8558-4cb1-bcc4-ee96abd485c1:7fc0387e-01c4-4365-9594-3b4f98ba4ba6"}, {"guid": "58ca631e-7b06-4b04-a80d-2598fc062ea7:4e286235-dd4a-4133-bba0-046516e43083", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7913207324.1", "spisova_znacka": "3Co/69/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/69/2014 z 27. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7913207324.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3998518b-c9e5-4578-a5a9-c8218750a3d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.160.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 160/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 160/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.160.2023.1"}]}