{"guid": "38e604a0-a9f9-4cc4-aaef-b756f015aff6:dd3b0277-bebf-46ab-8454-742cd0e6b9ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8710204229.2", "spisova_znacka": "1Obdo/83/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/83/2021 z 20. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2022, sp. zn. 1Obdo/83/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:8710204229.2", "identifikacne_cislo": "8710204229", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2022-10-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-757", "nazov": "§ 757 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-757"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-757"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd3b0277-bebf-46ab-8454-742cd0e6b9ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8710204229.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8710204229.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8710204229.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/83/2021\n8710204229\n20. 10. 2022\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2022:8710204229.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobcu HEBA spol. s\nr.o., so sídlom Fr. Hečku 3906, 058 01 Poprad, IČO: 31 661 700, zastúpeného Advokátska kancelária\nJUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti\nžalovanému AkuAgro, s.r.o., so sídlom 059 76 Rakúsy 101, IČO: 36 480 592, o zaplatenie 6.935,22\neur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Cob/19/2018,\n1Cob/20/2018-347 z 24.01.2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Cob/19/2018, 1Cob/20/2018-347 z 24.01.2019 a rozsudok\nOkresného súdu Poprad č. k. 18Cb/83/2010-305 z 30.03.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k.\n18Cb/83/2010-329 z 05.09.2017 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie Okresnému\nsúdu Poprad.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 18Cb/83/2010-305 z 30.03.2017\nv spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 18Cb/83/2010-329 z 5.09.2017 žalobu zamietol a žalovanému\npriznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na súde prvej inštancie sa viedlo konanie pod sp. zn.\n18Cb/228/2009, v ktorom si žalobca (AkuAgro s.r.o.) uplatnil nárok voči žalovanému na zaplatenie\nsumy 4.753,72 eur s príslušenstvom, pričom žalovaný (v predmetnom spore žalobca HEBA spol. s r.o.)\nsi uplatnil voči žalobcovi vzájomný návrh na zaplatenie sumy 6.935,22 eur s príslušenstvom titulom\nnáhrady škody vyúčtovanej faktúrou č. 2007009 z 1.03.2007 v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 1.10.2004,\na to z dôvodu nevykonania prác s odbornou starostlivosťou žalovaným. Súd prvej inštancie posúdil\nžalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú, nakoľko sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že došlo k\nriadnemu uzavretiu zmluvy o dielo a žalobca si uplatnil svoj nárok z titulu náhrady škody, pričom s\npoukazom na právny názor odvolacieho súdu, vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove č.\nk. 4Cob/110/2015-293 zo dňa 1.06.2016 (ktorým bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie\nv odvolacom konaní zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie), dospel k\nzáveru, že tretie subjekty vykonávali konkrétne poľnohospodárske práce a žalobca si mal uplatniť nárok\nvo vzťahu k nim, pretože tretím subjektom bola za práce zaplatená vyššia cena, a teda uspokojenie\nnároku sa mohlo dosiahnuť vo vzťahu k týmto subjektom. Žalobca si neuplatnil svoj nárok z iného titulu\na v konaní nebolo preukázané, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v takej výške, ako bola\nuplatnená. Vzhľadom k tomu, že ide o obchodno-právny vzťah, nedošlo ani k premlčaniu nároku. Súd\nprvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu konštatujúc, že nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na\nuplatnenú istinu, nemohlo dôjsť ani k omeškaniu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 262, § 255\nods. 1 a § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému ako úspešnej\nstrane sporu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n\n3. Dopĺňacím rozsudkom z 5.09.2017 súd prvej inštancie doplnil druhý výrok rozhodnutia tak, že\nžalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, aby bolo zrejmé, vo vzťahu\nk akej osobe má žalovaný nárok na náhradu trov konania.\n4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 1Cob/19/2018, 1Cob/20/2018-347 z\n24.01.2019 na odvolanie žalobcu rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100%. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom odôvodnil\nvecnou správnosťou týchto rozhodnutí, stotožniac sa aj s ich odôvodnením. K odvolacej námietke\nžalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny a nedostatočne odôvodnený, uviedol, že právo\nna určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je právo sporovej strany na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na\nspravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a dôkaznými návrhmi strán, (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Štruktúra\npráva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z vyššie uvedeného\nvyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú\nodpoveď na každý argument sporovej strany. Z odôvodnenia rozhodnutia však musia byť zrejmé pre\nrozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Na základe\nuvedeného uzavrel, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za dostatočné.\n5. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že sám žalobca počas celého konania priznával, že nevie určiť,\nktorý subjekt poskytujúci službu fakturoval práce naviac, čo vyplýva z jeho vyjadrení. Po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie\nv preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, pričom vychádzal z právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom v skoršom rozhodnutí,\nktorým bola vec zrušená a vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom dospel k správnym\nskutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.\n6. Odvolací súd ďalej konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 381 ods. 1,\n2 CSP) a v podstatných bodoch na ne odkázal. Po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru,\nže tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového\na právneho stavu. Stotožnil sa aj s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý\npovažoval za vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.\n7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť\nvyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Zároveň však namietal aj vady odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu, čo možno podradiť pod dovolací dôvod v zmysle § 431 CSP v spojení\ns § 420 písm. f/ CSP.\n8. Prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolateľ odôvodnil nesprávnym\nprávnym posúdením veci, keď podstatou sporu nebola náhrada škody voči poskytovateľom služieb, ale\nzodpovednosť žalovaného za to, že odsúhlasil vykonávané práce vo väčšom rozsahu, ako boli reálne\nvykonané a umožnil vyfakturovať väčší objem prác. Povinnosť kontroly kvality a objemu vykonaných\nprác mal jednoznačne žalovaný, keďže za tieto služby mu žalobca pravidelne platil a žalovaný za\ntieto služby vystavoval pravidelne faktúry, ktorých predmetom bola práve kontrolná činnosť. Znalecký\nposudok č. 20/2014 znalca Ing. Bc. Tichomíra Bučka reálne potvrdil skutočnosť, že žalovaný si neplnil\ntúto povinnosť, umožnil dodávateľom fakturovať práce naviac, pričom súdny znalec vyčíslil aj rozsah\nškody. Podľa jeho názoru nie je podstatné, kto spôsobil prvotnú škodu, ale podstatné je, že žalovaný\nodsúhlasil dodávateľom prác väčší rozsah, ako bol dohodnutý, a teda on zodpovedá za škodu, čo je\npreukázané znaleckým posudkom. Zodpovednosť potvrdil samotný žalovaný tým, že vystavil faktúry\nza kontrolnú činnosť. Práve preto je rozhodnutie súdu skutkovo nesprávne posúdené a nespravodlivé,\nkeďže súd žalovaného, ktorý spôsobil škodu, nezaviazal zaplatiť preukázanú škodu. V danom prípade\nmal súd posudzovať výlučne otázku zodpovednosti žalovaného v zmysle § 374 Obchodného zákonníka\n(ďalej aj „Obch. zák.“). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\n„NS SR“ alebo „dovolací súd“) je zrejmé, že jediným dôvodom, pre ktorý sa môže žalovaný zbaviť svojej\nzodpovednosti, ktorú na seba prevzal uzavretím zmluvy so žalobcom a fakturovaním za vykonané práce,\nje dôvod uvedený v ustanovení § 374 Obch. zák., čo vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1ObdoV\n\n80/2007 z 29.05.2008. Je zrejmé, že súdy sa touto otázkou nezaoberali, keď neposudzovali otázku\nzodpovednosti žalovaného v zmysle § 374 Obch. zák., ale sústredili sa iba na tú skutočnosť, že sa\núdajne nepodarilo preukázať, ktorý zo subjektov vykonávajúcich práce pre žalobcu si vyfakturoval väčší\nobjem prác, ako v skutočnosti vykonal. Posúdenie tejto otázky je však irelevantné z hľadiska zmluvného\nvzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže práve žalovaný bol ten, kto mal kontrolovať objem a kvalitu\nprác a zodpovedal za to, že objem vyfakturovaných prác zodpovedá objemu reálne vykonaných prác.\n9. Dovolateľ ďalej poukázal na to, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že práve žalovaný bol\nsubjektom, ktorý neviedol dôkladne evidenciu a z tohto dôvodu si žalobca nemohol uplatniť škodu\npriamo voči škodcovi. Keďže škoda preukázateľne vznikla a žalovaný je tým subjektom, ktorý znemožnil\nžalobcovi uplatniť si škodu priamo voči škodcovi, zodpovedá za škodu žalovaný, ktorý si nesplnil\npovinnosť riadne viesť evidenciu. Táto skutočnosť je preukázaná aj zo znaleckého posudku, z ktorého\nvyplýva, že žalobcovi vznikla škoda. Je síce pravdou, že súd nemusí dať odpoveď na každú otázku,\navšak v danom prípade sa súdy nevysporiadali so základnou otázkou, prečo nepriznali žalobcovi nárok\nna náhradu škody, hoci táto bola potvrdená znaleckým posudkom a bolo preukázané, že túto škodu\nspôsobil žalovaný.\n10. Súdom oboch inštancií vytýkal, že bez riadneho zdôvodnenia skonštatovali, že žalobcovi síce bola\nspôsobená škoda, avšak nie je možné preukázať, kto škodu spôsobil. Podľa názoru dovolateľa, táto\nskutočnosť bola preukázaná v rámci konania, keď žalobca vyprodukoval dostatok dôkazov, z ktorých\nbolo zrejmé, že žalovaný bol ten subjekt, ktorý zodpovedal za odsúhlasovanie prác a zabezpečoval pre\nžalobcu podklady potvrdzujúce objem a cenu vykonaných prác, a teda aj hodnovernosť vystavených\nfaktúr jednotlivými dodávateľmi prác. Bolo preukázané, že práve žalovaný si túto povinnosť nesplnil a\nz tohto dôvodu si žalobca nemohol uplatniť škodu priamo voči dodávateľom prác, avšak je nesporné,\nže v zmysle zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným to bolo povinnosťou žalovaného. Súdy sa\nnezaoberali otázkou a ani neodôvodnili, prečo za škodu nezodpovedá žalovaný, keď práve za kontrolu\nčinnosti poberal od žalobcu odmenu. Ak teda platil žalobca žalovanému za vykonanie kontroly množstva\na kvality vykonaných prác, žalovaný musí niesť zodpovednosť za to, že umožnil dodávateľom týchto\nprác fakturovať práce pre žalobcu v inom objeme, ako ich v skutočnosti vykonali. Ak súd nevidel priamu\nzodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti pre žalobcu, za ktorú bol riadne\nodmeňovaný, súd bol povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a vysvetliť, prečo žalovaný za túto\nškodu nezodpovedá.\n11. Dovolateľ tiež poukázal na to, že podľa jeho názoru preukázal základné predpoklady vzniku\nzodpovednosti za škodu, t. j. vznik a výšku škody, ktorú potvrdil znalecký posudok a subjekt ktorý\nmu škodu spôsobil, pričom nie je relevantné, kto vykonal práce, ale to, kto umožnil dodávateľovi prác\nvyfakturovať práce vo väčšom objeme. Daná je preto aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a\nkonaním žalovaného. Keďže žalobca so žalovaným boli v zmluvnom vzťahu, kde predmetom zmluvy\nbol práve výkon kontrolnej činnosti, má za to, že je tu daná priama zodpovednosť žalovaného a súd\nmal v danom prípade posúdiť len to, či je možné aplikovať § 374 Obch. zák. ako dôvod na zbavenie\nsa zodpovednosti zo strany žalovaného. Rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, nezákonné a\nv rozpore s ustálenou súdnou praxou, čo zakladá dôvod dovolania. S poukazom na vyššie uvedené\nnavrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň\nsi uplatnil náhradu trov konania.\n12. K dovolaniu žalobcu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozhodnutia súdov\noboch inštancií považuje za vecne správne a nesúhlasí s tvrdeniami dovolateľa. Navrhol, aby dovolací\nsúd dovolanie žalobcu zamietol. Keďže vyjadrenie žalovaného bolo podané po uplynutí lehoty určenej\nsúdom prvej inštancie v jeho výzve podľa § 436 ods. 3 CSP, dovolací súd na toto vyjadrenie pri svojom\nrozhodovaní neprihliadal. Rovnako dovolací súd neprihliadal ani na vyjadrenie dovolateľa k vyjadreniu\nžalovaného (dovolacia replika na č. l. 397 spisu), keďže ide o vyjadrenie k oneskorene podanému\nvyjadreniu protistrany, na ktoré sa neprihliada.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nstrana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či\ndovolanie smeruje proti rozhodnutiu ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\n\n14. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n15.\nNámietky dovolateľa, týkajúce sa nedostatočného, nepresvedčivého a nepreskúmateľného\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu možno subsumovať pod dovolací dôvod v zmysle § 431 CSP\nv spojení s § 420 písm. f/. Ide o prípad dovolania prípustného z dôvodu tzv. vady zmätočnosti (závažného\nprocesného pochybenia), spočívajúcej v tom, že odvolací súd svojim nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane dovolateľa, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n16. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420\npísm. f/ CSP sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky zaručených\nprocesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie\nveci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so\nzákazom svojvoľného postu, resp. odmietnutia spravodlivosti.\n17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n18. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie,\npričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho\nsprávnosti v konaní o (riadnom alebo mimoriadnom) opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje\nzákonné náležitosti, ide o rozhodnutie nedostatočné a nepreskúmateľné a také rozhodnutie súdu\nporušuje právo strany sporu na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a\nprávne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov.\n19. Dovolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn.\nII. ÚS 120/2020 z 21.01.2021, v ktorom ÚS SR (v bodoch 38. a 39. odôvodnenia) uviedol: „Pod pojmom\nprocesný postup je podľa názoru Ústavného súdu potrebné rozumieť nielen faktický postup súdu, teda\nto, ako sa spor vedie, ale napríklad aj postup súdu pri vykonávaní alebo hodnotení dôkazov (IV. ÚS\n557/2020), ktorý má v konečnom dôsledku svoj odraz aj v samotnom odôvodnení rozhodnutia súdu. V\nzmysle judikatúry ESĽP aj kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za jeden zo\nzákladných aspektov práva na spravodlivý proces, podobne ako právo na rovnosť zbraní alebo zásadu\nkontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a\n„obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol), a ako také nemôže byť od\ndoterajšieho procesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu súdu a\nsamotné súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu. Súdne rozhodnutie preto musí\nbyť považované za súčasť procesného postupu súdu“.\n20. Obsahové náležitosti odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie upravuje\n§ 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n21.\nOdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí tiež spĺňať určité obsahové požiadavky\nvymedzené v ustanovení § 393 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd\nuvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych\n\nargumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní\nvykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na\nustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté.\n22. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania v rozhodovacej\nčinnosti ÚS SR, ako aj ESĽP, z čoho následne rezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z\npohľadu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie\nv zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V odôvodnení rozhodnutia\nvšeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky sporovej strany, pričom sa od neho očakáva jasná a\nzrozumiteľná odpoveď na všetky kľúčové (právne a skutkovo relevantné) otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany. ÚS SR v tejto súvislosti opakovane pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam\na prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rovnako ESĽP zdôrazňuje, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, pričom sa nevyžaduje,\naby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (kľúčový), vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\n23. V súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP súd musí v odôvodnení\nrozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so\nvšetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení rozhodnutia\ndostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na\nním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom\npre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak v rozhodnutí odvolacieho súdu absentujú\nvyššie uvedené náležitosti, ide o nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné rozhodnutie. Takéto\nrozhodnutie súdu potom odníma sporovej strane možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom\ndôsledku porušuje jej právo na spravodlivý proces, čo zakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/\nCSP, pretože sporovej strane upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu\nsúdu v rámci opravných prostriedkov.\n24. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je nedostatočné,\nnezrozumiteľné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\nnespĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu je obsiahnuté len v niekoľkých vetách, z ktorých vyplýva, že odvolací\nsúd považoval odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za dostatočné. Poukázal na to, že počas\ncelého konania žalobca sám priznával, že nevie určiť, ktorý subjekt poskytujúci službu fakturoval práce\nnaviac, čo vyplýva z jeho vyjadrení (odvolanie a vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného). Po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd\nprvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie\nrozhodujúcich skutočnosti, vychádzal pritom z právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom v\nskoršom rozhodnutí (ktorým bola vec zrušená a vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie) a\ndospel tak k správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Odvolací súd\nďalej uviedol, že preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu (nie je zrejmé ktoré) a po ich\npreskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť\nzmenu zisteného skutkového a právneho stavu. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu\nprvej inštancie, ktorý žalobu zamietol, pretože ju považoval za nedôvodnú a neopodstatnenú.\n25. Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť HEBA spol. s r.o., Poprad si vzájomným návrhom (označený\nako protinávrh na začatie konania) uplatnila voči spoločnosti AkuAgro, s.r.o., Rakúsy nárok zaplatenie\nistiny 6.935,22 eur spolu s príslušenstvom. Vzájomný návrh bol na pojednávaní dňa 20.04.2010 vylúčený\nna samostatné konanie. Z jeho obsahu vyplýva, že žalobou uplatnený nárok mal vzniknúť titulom\nnáhrady škody, vyúčtovanej faktúrou č. 20007009 zo dňa 1.03.2007 s poukazom na to, že medzi\nžalobcom a žalovaným bola dňa 1.10.2004 uzavretá zmluva o dielo, v zmysle ktorej mal zhotoviteľ\n(AkuAgro, s.r.o.) vykonávať pre objednávateľa (HEBA spol. s r.o.) kontrolu a poradenskú činnosť v oblasti\npestovania poľnohospodárskych plodín v katastri Obce Ľubica, pričom objednávateľ sa zaviazal zaplatiť\nzhotoviteľovi za tieto služby cenu dohodnutú v článku II. zmluvy. Úlohou zhotoviteľa bolo odsúhlasovať\nrozsah vykonaných prác, výmery skutočne pooranej pôdy, výmery skutočne osiatej pôdy, skutočné\n\nmnožstvo dodaného hnojiva a po tejto kontrole mal odsúhlasiť podklady pre fakturáciu. Podľa tvrdenia\nžalobcu si žalovaný neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, v dôsledku čoho mala žalobcovi vzniknúť\nškoda v celkovej výške 6.935,22 eur, keďže žalobca na základe faktúr zaplatil dodávateľom za práce\nvo väčšom rozsahu, než boli reálne vykonané, a to v zmysle konkrétnej špecifikácie, ktorú uviedol v\nprotinávrhu. Škoda mala byť spôsobená žalovaným, a to porušením povinností pri výkone kontrolnej\nčinnosti pre žalobcu, za ktorú mu žalobca zaplatil odmenu na základe vystavených faktúr.\n26. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ale ani súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa súdy\nzaoberali žalobcom uplatneným nárokom na náhradu škody v zmysle ust. § 373 Obch. zák. („Kto poruší\nsvoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže\npreukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“), resp. v\nzmysle § 757 Obch. zák. („Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených\ntýmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.“). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za\nškodu v zmysle § 373 Obch. zák. sú: protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi\nprotiprávnym úkonom a vznikom škody, pričom splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti\nza škodu musí preukázať poškodený. Medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 1.10.2004 zmluva\no dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák., na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať pre\nobjednávateľa kontrolu a poradenskú činnosť v oblasti pestovania poľnohospodárskych plodín v katastri\nObce Ľubica (článok I. bod 1 zmluvy). Na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno, aby preukázal, aké\nkonkrétne povinnosti a v zmysle čoho (ktorého ustanovenia zmluvy, resp. vyplývajúce zo zákona)\nžalovaný porušil, v akej výške žalobcovi vznikla škoda a aká je príčinná súvislosť (kauzálny nexus)\nmedzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Keďže súdy oboch inštancii\nsa uplatneným nárokom žalobcu na náhradu škody (skúmaním predpokladov vzniku zodpovednosti za\nškodu) nezaoberali, v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií absentujú relevantné argumenty a\ndôvody vo vzťahu k uplatnenému nároku. V sporovom konaní je vždy žalobca ten, ktorý určuje predmet\nsporu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody voči žalovanému, a nie voči\ntretím subjektom, ktoré vykonávali pre neho poľnohospodárske práce. Voči žalovanému si uplatnil nárok\nz titulu náhrady škody, a nie z titulu práva zodpovednosti za vady (aj keď takéto právo si tiež mohol\nuplatniť, avšak neuplatnil si ho). Povinnosťou súdu je preto rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku (či\nuž pozitívne alebo negatívne) a k tomu musí smerovať aj zistenie skutkového stavu a následné právne\nposúdenie veci.\n27. Podľa názoru dovolacieho súdu, v posudzovanom prípade nedostatočné, nezrozumiteľné,\nnepresvedčivé a nepreskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá vadu zmätočnosti v\nzmysle § 420 písm. f/ CSP, pretože porušuje právo strany sporu (v danom prípade žalobcu) na\nspravodlivý proces, keď v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie\nabsentujú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky rozhodujúce (skutkovo a právne relevantné) otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany.\n28. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nDovolateľ upriamil pozornosť na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 1ObdoV/80/2007 z 29.05.2008.\nPoukázal na to, že zodpovednosť za škodu v zmysle § 373 a nasl. Obch. zák. je objektívna a súdy sa\npreto mali zaoberať len okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť v zmysle § 374 ods. 1 Obch. zák. (tzv.\nliberačné dôvody), čo podľa dovolateľa predstavuje jediný dôvod, pre ktorý sa žalovaný mohol zbaviť\nsvojej zodpovednosti za škodu. K uvedenému dovolací súd uvádza, že rozhodnutie NS SR vydané vo\nveci sp. zn. 1ObdoV/80/2007 sa týkalo inej skutkovej a právnej situácie, nakoľko žalobca sa domáhal\nnáhrady škody z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zmlúv o uzavretí budúcej\nzmluvy. Spornou skutočnosťou bolo, komu (žalobcovi alebo žalovanému) na základe zmlúv o uzavretí\nbudúcej zmluvy vznikol záväzok na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca sa domáhal proti žalovanému\nnáhrady škody v zmysle § 290 ods. 2 Obch. zák., ako dôsledku porušenia povinnosti uzavrieť zmluvu.\nUstanovenie § 290 Obch. zák. je dispozitívne a keďže strany sa v zmluve od neho neodchýlili, resp.\nnemodifikovali ho, dovolací súd konštatoval, že odvolací súd mal skúmať predpoklady pre vznik práva\nžalobcu na náhradu škody v zmysle § 373 a nasl. Obch. zák.\n\n29. Podľa názoru dovolacieho súdu, otázka tzv. liberačných dôvodov v zmysle § 374 Obch. zák.\nnebola rozhodujúcou (kľúčovou) otázkou, ktorú by odvolací súd vo svojom rozhodnutí (v posudzovanom\nprípade) riešil, a na ktorej vyriešení založil napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd, ale ani súd prvej\ninštancie sa otázkou tzv. liberačných dôvodov nezaoberali, nakoľko sa nezaoberali ani zisťovaním\nsamotných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle Obchodného zákonníka. V tejto časti\npreto dovolanie nie je prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n30. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobcu je prípustné a dôvodné v zmysle § 420 písm. f/ CSP, dovolací\nsúd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 a § 450 CSP), keďže\nnápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozsudku odvolacieho súdu.\n31. Z ustanovenia § 455 CSP vyplýva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, súd nižšej inštancie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Súd\nprvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného dovolacím\nsúdom a bude sa zaoberať žalobcom uplatneným nárokom na náhradu škody. Po riadnom zistení\nskutkového stavu a jeho právnom posúdení súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne.\n32. O trovách pôvodného konania, ako aj konania dovolacieho rozhodne súd prvej inštancie (§ 453\nods. 3 CSP).\n\n33. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cob/19/2018", "guid": "42b5f96b-cf5c-46aa-a54f-3b6f4676a8b1:b3306289-160b-45e1-9302-8849b313124b", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "1Cob/20/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:bac074cf-1ee0-43c0-aae2-3dcea63a7396", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.557.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 557/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 557/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.557.2020.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d3692e70-8c9d-456e-8f12-810c0a2b7e30:d917d40e-8393-491a-898c-011b06790bd9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8723200161.1", "spisova_znacka": "1Obdo/35/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/35/2025 z 13. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8723200161.1"}, {"guid": "b7840570-4d61-4cd7-b40b-1d21920ecae0:c6ca00e1-4027-4df5-916b-b4fe94532a04", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8723200161.1", "spisova_znacka": "3Cob/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/22/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8723200161.1"}]}