{"guid": "56d72d07-4796-45fc-9e51-333131ec9c81:dd9d13ba-2d7d-467b-aa5e-b4ec1c5d974b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8611203451.1", "spisova_znacka": "9Cdo/249/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/249/2021 z 27. 4. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 9Cdo/249/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:8611203451.1", "identifikacne_cislo": "8611203451", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd9d13ba-2d7d-467b-aa5e-b4ec1c5d974b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8611203451.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8611203451.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8611203451.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/249/2021\n8611203451\n27. 04. 2022\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2022:8611203451.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. Michal Brožina, súdny exekútor so\nsídlom exekútorského úradu vo Svidníku, Stropkovská 633/3, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,\nadvokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa,\na.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 8 040,77 eur s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C/110/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/727/2014-207 z 24. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/727/2014-207 z 24. novembra 2014\nvec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nzrušuje a\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny 8 040,77 eura spolu s úrokom\nz omeškania titulom náhrady škody, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že hoci jej bol v exekúcii\nvykonávanej prikázaním pohľadávky z účtu doručený príkaz na začatie exekúcie, vykonávala na účte\npovinného obraty v celkovej výške 47 734,06 eura. Z uvedenej sumy bola z dôvodu exekúcie poukázaná\nlen suma 5 163,64 eur, a vo zvyšku 42 570,42 eura boli výbery v rozpore so zákonom. Exekúciou boli\nvymáhané aj trovy exekúcie, ktoré v dôsledku konania žalovanej v rozpore so zákonom č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) neboli uhradené, čím žalobcovi\nvznikla škoda, ktorú si uplatnil v pomernej časti.\n2. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 10C/110/2011-122 zo 4. júna 2014 uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 8 040,77 eur spolu so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 11. júna 2008\naž do zaplatenia a náhradu trov konania. Mal za preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti,\nktoré jej vznikli doručením príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, keď nezablokovala účet\npovinného, povinnému umožnila disponovať s peňažnými prostriedkami na jeho účte, resp. nepoukázala\noprávnenému, t.j. aj žalobcovi pohľadávku a jej príslušenstvo. Žalobca náhradu takto vzniknutej škody\nuplatnil riadne a včas, a preto námietka premlčania jeho práva uplatnená žalovanou nie je opodstatnená.\n3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6Co/727/2014-207 z 24. novembra 2014 zmenil odvolaním\nžalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil\npovinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. Podľa odvolacieho súdu žalobca svoj nárok (ktorý právne\nkvalifikoval ako nárok na ,náhradu škody´) vyvodzoval z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním\nako súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a bankou (ktorá bola povinná zablokovať\núčet povinného na základe jeho príkazu), teda vzťahu, ktorý sa zrejme netýkal niektorej z typických\nsúkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby. Preto na posúdenie\nopodstatnenosti uplatneného nároku bolo treba ustáliť, či išlo medzi súdnym exekútorom (žalobcom)\nvykonávajúcim exekučnú činnosť a bankou (žalovanou) ako povinnou plniť príkazy exekútora o vzťah\nvyplývajúci zo súkromného práva, alebo o verejnoprávny vzťah, pričom treba vychádzať aj z právneho\n\npostavenia súdneho exekútora definovaného Exekučným poriadkom. Účastníkmi exekučného konania\nsú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie\npriznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.\nAk banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, 96 ods. 3, 97, 98 a 99, môže sa\noprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka\npostupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov (§ 103\nExekučného poriadku). Keďže ustanovenie § 103 Exekučného poriadku upravuje možnosť domáhať\nsa nároku proti banke len pre oprávneného, súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie\nsi uvedeného nároku. Odvolací súd poukázal aj na pojmový a významový rozdiel medzi platením trov\nkonania a náhradou trov konania. Pokiaľ ide o platenie trov konania, tak trovy akéhokoľvek civilného\nkonania, teda aj exekučného konania znáša každý účastník tohto konania sám zo svojho a až následne\npo zaplatení trov konania prichádza na rad otázka náhrady už zaplatených, resp. vynaložených trov.\nTrovy exekučného konania platí, resp. znáša v prvom rade oprávnený z exekúcie, od ktorého má súdny\nexekútor napr. právo požadovať predbežne aj zaplatenie preddavku na tieto svoje trovy (§ 197 ods. 2\nExekučného poriadku), alebo sa môže domáhať od oprávneného zaplatenia všetkých nevyhnutných trov\nexekúcie (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Až následne má, tak ako to je uvedené v druhej vete §\n200 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený aj exekútor nárok na náhradu trov, ktoré už boli vynaložené\nna účelné vymáhanie nároku, pričom podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tieto náklady uhrádza (nie\nplatí) povinný. Z toho je zrejmé, že trovy exekučného konania vynaložené na vymoženie oprávneného\nnároku oprávneného v prvom rade znáša, resp. platí sám oprávnený zo svojho, od ktorého sa teda\nmôže súdny exekútor predovšetkým domáhať ich zaplatenia za to, že pre oprávneného tento jeho nárok\nvymohol. Až následne má oprávnený (kvázi veriteľ) právo na náhradu ním už vynaložených trov, a to\nod povinného (kvázi dlžník), pričom v prípade vymoženia pohľadávky oprávneného prikázaním z účtu\npovinného v banke sa v podstate prenáša povinnosť platiť oprávnenému z povinného (dlžník) na jeho\nbanku (poddlžník). Z tohto hľadiska je logickým záverom aj ustanovenie § 103 Exekučného poriadku, v\nzmysle ktorého je explicitne práve oprávnenému priznané právo domáhať sa proti banke (poddlžníckou\nžalobou) zaplatenia toho, čo oprávnený vynaložil zo svojho, hoci tak urobiť nemusel, keby banka (ako\npoddlžník) postupovala v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti\nodvolací súd po právnej stránke posúdil vec tak, že ide o tzv. poddlžnícku žalobu, ktorou sa v zmysle\nExekučného poriadku iba oprávnený z exekúcie môže domáhať voči banke plnenia všetkých nárokov\nvrátane trov exekútora, na zaplatenie ktorých by mal nárok, resp. ktoré nároky by mu patrili alebo ktoré\nby nemusel vynakladať zo svojho, keby banka konala v súlade s Exekučným poriadkom (viď závery\nuvedené v náleze ÚS SR sp. zn. II. ÚS 314/2011-37). Žalobcovi v prejednávanej veci chýba aktívna\nvecná legitimácia. Ak by totiž aj žalovaná (banka) nepostupovala v súlade s ustanoveniami § 95 až 99\nExekučného poriadku, právo domáhať sa zaplatenia peňažnej čiastky zahŕňajúcej okrem trov exekúcie\naj samotnú vymáhanú pohľadávku, na ktorú má oprávnený právo (pri správnom postupe žalovanej),\npatrí výlučne oprávnenému a nie exekútorovi (§ 103 Exekučného poriadku).\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť\na vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci, v dôsledku čoho nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Žalobca za\nnenáležitý považuje poukaz odvolacieho súdu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nII ÚS 314/2011, pretože ten sa týka poddlžníckej žaloby, čo však nie je jeho prípad, nakoľko on sa\ndomáhal náhrady škody za to, že žalovaná nepostupovala tak, ako jej to ukladá Exekučný poriadok.\nNesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, že trovy každého civilného konania, teda aj trovy exekučného\nkonania, znáša každý účastník sám, pretože v exekučnom konaní táto zásada neplatí. Poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 49/2003, v súvislosti s ktorým vytýkal odvolaciemu\nsúdu, že sa riadne nevyrovnal ani s právnym postavením súdneho exekútora. Inak by neprijal záver,\nže trovy súdneho exekútora (orgánu verejnej moci) si bude v konaní o poddlžníckej žalobe uplatňovať\noprávnený (súkromná osoba). Je nemysliteľné, aby súkromná osoba rozhodovala o tom, či si uplatní\ntrovy orgánu verejnej moci. Žalobca v závere dovolania zdôraznil, že jeho nárok vo vzťahu k žalovanej\nje nárokom na náhradu škody, ktorú mu spôsobila porušením právnej povinnosti, svojím zavinením a v\npríčinnej súvislosti so svojím konaním, aj keď výška tejto škody zodpovedá výške trov exekúcie. Trovy\nexekúcie môže platiť len účastník exekučného konania, náhradu škody ten, kto ju zavinil a spôsobil, v\nsúdenej veci je to žalovaná.\n5. Vo vyjadrení k dovolaniu žalovaná navrhla dovolanie žalobcu pre jeho obsahové nedostatky\nodmietnuť, resp. zamietnuť pretože jeho dôvody nie sú dané.\n\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8 Cdo 190/2018 z 29. apríla 2020 dovolanie\nzamietol. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Dovolací súd sa stotožnil s právnymi\nzávermi odvolacieho súdu a zdôraznil, že so zreteľom na skutkový rámec vymedzený v žalobe, z ktorého\nžalobca vyvodzoval uplatnené právo, bolo nepochybné, že takto formulovaná žaloba napĺňa znaky\nžaloby poddlžníckej, a nie žaloby o náhradu škody. Žalobca okrem vymedzenia konania žalovanej, ktorá\nmala porušiť svoje povinnosti, aké jej ukladajú ustanovenia Exekučného poriadku, v dôsledku porušenia\nktorých sa oprávnený môže na všeobecnom súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by\nmal právo, keby banka postupovala správne (poddlžnícka žaloba), žiadnym spôsobom nevymedzuje,\nv čom podľa neho má spočívať škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v\nzmenšení majetkového stavu poškodeného v porovnaní k časovému medzníku, keď došlo k škodlivej\nudalosti.\n7. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. II. ÚS\n468/2020-38 z 25. februára 2021 rozhodol, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8 Cdo 190/2018 z 29. apríla 2020 bolo porušené základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a zakladaných slobôd; rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 190/2018 z 29. apríla 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nÚstavný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo k nesprávnej a ústavne neudržateľnej\naplikácii právnych predpisov. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd v právnej veci sťažovateľa\nnatoľko odchýlil od ustanovení dotknutého právneho predpisu, že zásadne poprel jeho účel a význam,\nv dôsledku čoho je napadnutý rozsudok najvyššieho súdu neakceptovateľný a neudržateľný, čo viedlo\nústavný súd k vysloveniu záveru o jeho arbitrárnosti. Za svojvoľný považoval záver všeobecných\nsúdov, že trovy exekučného konania platí, resp. znáša v prvom rade oprávnený z exekúcie, pretože\ntakýto záver nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku. Ústavný súd sa stotožnil so\nzávermi všeobecných súdov o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa, nakoľko aktívne\nlegitimovaným na podanie poddlžníckej žaloby je výhradne oprávnený, a preto zastáva názor, že\nsťažovateľ postupoval správne, keď sa svojho nároku domáhal z titulu náhrady škody.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný na rozhodnutie o dovolaní po zistení, že dovolanie\npodala v stanovenej lehote strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané, bez\nnariadenia pojednávania po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti a či\nsú splnené podmienky kvalifikovaného právneho zastúpenia, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k\nzáveru, že dovolanie žalobcu je prípustné.\n9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na\nkonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n10. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto\nzákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii\nkonania, ak by boli v neprospech strany.\n11. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability\nprocesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku), rešpektuje ale procesný účinok\ndovolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy\no dovolaní a dovolacom konaní, sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od\nuvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej\núpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením\nprávnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný\nzákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 36/1995).\n\n12. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 Občianskeho súdneho\nporiadku a proti uzneseniu § 239 Občianskeho súdneho poriadku. Dovolanie bolo prípustné proti\nkaždému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažným procesným vadám uvedeným v § 237\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\n13. Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenený rozsudok súdu\nprvej inštancie, a je teda prípustné podľa § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Dovolanie\nvyvolalo preto v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku). Žalobcom napadnuté rozhodnutie bolo preto možné (a tiež potrebné) podrobiť\nmeritórnemu dovolaciemu prieskumu.\n14. V dovolaní žalobca oponuje právnemu záveru odvolacieho súdu, že v danej vec ide o tzv. poddlžnícku\nžalobu, ktorou sa v zmysle Exekučného poriadku iba oprávnený z exekúcie môže domáhať voči banke\nplnenia všetkých nárokov (vrátane trov exekútora), na zaplatenie ktorých by mal nárok, resp. ktoré\nnároky by mu patrili alebo ktoré by nemusel vynakladať zo svojho, keby banka konala v súlade s\nExekučným poriadkom, a tvrdí, že jeho žaloba je žalobou o náhradu škody.\n15. Dovolací súd viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS\n468/2020-38 z 25. februára 2021 v súlade s ustanovením § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o\nÚstavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (tzv. kasačnou záväznosťou) opätovne preskúmal dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu a dospel k záveru, že námietky dovolateľa sú opodstatnené.\n16. V súlade so závermi ústavného súdu dovolací súd uvádza, že nárokom dovolateľa bolo potrebné\nzaoberať sa tak, ako ho vymedzil v žalobe, a teda skúmať a vyhodnotiť podmienky a predpoklady v\npetite žaloby vymedzeného nároku. Dovolateľ v žalobe tvrdil, že žalovaná nepostupovala v súlade s\nrelevantnými ustanoveniami Exekučného poriadku, a preto spôsobila dovolateľovi škodu. V súvislosti s\ntakto formulovaným žalobným dôvodom dovolací súd upriamuje pozornosť na závery ústavného súdu\nformulované v predmetnom zrušujúcom náleze, v zmysle ktorých „exekútorovi vzniká nárok na odmenu,\nak bolo v konaní niečo vymožené. V okolnostiach prípadu (tzn. zvolený spôsob vykonania exekúcie\nprikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke) je prvým a základným predpokladom úspechu\nzabezpečenie reálneho majetku povinného (to je kľúčovou úlohou, zodpovednosťou a „zásluhou“\nexekútora) a druhým skutočnosť, že konanie dospeje do štádia vydania a doručenia exekučného\npríkazu banke (tu vie exekútor ovplyvniť len časť predpokladov - svoj správny úradný postup). Ak sú\ntieto predpoklady splnené, exekútor má legitímne očakávanie úspechu v konaní, a teda aj legitímne\nočakávanie prijatia svojej odmeny. Žalovaná nespochybniteľne porušila svoju zákonnú povinnosť a\njedným z dôsledkov tohto protiprávneho konania je aj škoda vzniknutá exekútorovi v podobe ušlého\nzisku, pretože jeho očakávanie prírastku majetku bolo v danom prípade legitímne.“\n17. Viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v náleze č. k. II. ÚS 468/2020-38 z 25.\nfebruára 2021 dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 Civilného sporového poriadku).\n18. V ďalšom konaní je odvolací súd povinný vec opätovne prejednať a rozhodnúť v súlade so závermi,\nna ktoré poukázal dovolací súd v tomto rozhodnutí. Úlohou odvolacieho súdu bude teda zamerať sa na\nvyhodnotenie podmienok a predpokladov uplatneného nároku, ktorého existenciu žalobca odvodzuje od\ntvrdeného vzniku škody.\n19. O trovách pôvodného konania a trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom\nrozhodnutí vo veci samej súlade s § 453 ods. 3 Civilného sporového poriadku.\n20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/727/2014", "guid": "4f64f535-9333-497c-8a35-9b1ffee495c9:188826d3-c780-4ed6-bc67-aeca4ddcee40", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dc2d2c6e-e790-401c-9525-2700c42eb973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.468.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2020 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.468.2020.1"}, {"guid": "ussr:569dba9d-062b-4617-a687-6aba80d781bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 314/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 314/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:569dba9d-062b-4617-a687-6aba80d781bd"}, {"guid": "513bf12c-242e-42ae-84d6-5ea0a3c5bf7d:b62f4201-83bf-4b9d-934d-587eecf8d13a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5312206372.1", "spisova_znacka": "6Co/727/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/727/2014 z 20. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-01-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5312206372.1"}], "citovane_v": []}