{"guid": "617e0e05-10c0-4457-90cb-764d8b2eeed5:eb7b2546-2fbe-400b-b83a-396ec456b558", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8318200203.1", "spisova_znacka": "4Obdo/94/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/94/2021 z 15. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2022, sp. zn. 4Obdo/94/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:8318200203.1", "identifikacne_cislo": "8318200203", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2022-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb7b2546-2fbe-400b-b83a-396ec456b558", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8318200203.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8318200203.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8318200203.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/94/2021\n8318200203\n15. 12. 2022\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2022:8318200203.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej,\nčleniek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej v spore žalobcu: D.. F. F.,\ntrvalým pobytom v O., H. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou so\nsídlom v Košiciach, Moyzesova č.46, proti žalovanému: D.. V. U., trvalým pobytom v O., H. XXXX/\nXX, zastúpeného JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody\n2, o určenie vlastníctva akcií (pôvodne o vrátenie darovaných akcií), vedenom na Okresnom súde\nPrešov pod sp. zn. 22Cb/24/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n3Cob/27/2019-173 z 19. septembra 2019 takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 22Cb/24/2018-126 zo dňa\n15. februára 2019 v poradí prvým výrokom žalobu zamietol. V poradí druhým výrokom okresný súd\npriznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\n2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 630 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník, § 115 ods. 4 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 30 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o\ncenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných\npapieroch), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.\n3.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal\nurčenia, že je majiteľom 5 kusov kmeňových akcií na meno, číslo emisie LP0000705128 emitenta\nChemkostav HSV akciová spoločnosť, IČO: 36 473 332, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné.\nV podanej žalobe tvrdil, že žalovanému daroval 5 kusov predmetných akcií formou úhrady vkladu za\nžalovaného, žalovaný sa však k nemu správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Od určitého času\nsa žalovaný ako obdarovaný začal k žalobcovi ako k darcovi správať neslušne a neúctivo. Správanie\nžalovaného voči žalobcovi vyústilo až do toho, že žalovaný v okruhu priateľov a známych žalobcu,\nako aj na verejnosti vyhlasuje, že žalobca vytuneloval obchodnú spoločnosť Chemkostav HSV, akciová\nspoločnosť o najmenej 150.000,- eur na dom žalobcu. Okolnosť, že takýto výrok bude žalovaný o\nžalobcovi rozširovať v okruhu ich známych, spolupracovníkov a podnikateľov v Humennom, žalovaný\noznámil žalobcovi v telefonickom rozhovore dňa 26.6.2017 okolo 9.45 hod. Žalovaný obvinil žalobcu\nz tunelovania a rozsiahlych podvodov a v pozícii predsedu predstavenstva nevyplatil žalobcovi a\nčlenom jeho rodiny odstupné, nedoplatil žalobcovi nedoplatky na mzde, rovnako nevrátil žalobcovi sumu\n25.000,- eur. V žalobe taktiež uviedol, že najneskôr na prvom pojednávaní oznámi mená a adresy\nsvedkov, ktorí boli pri tom, ako žalovaný obviňoval žalobcu z tunelovania.\n\n4. Na pojednávaní súd pripustil na návrh žalobcu zmenu žaloby v tomto znení: určuje sa, že D.. F. F.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX, O. je majiteľom a/ 5 kusov kmeňových listinných akcií na meno\neminenta Chemkostav HSV akciová spoločnosť, IČO: 36 473 332, so sídlom Štefánikova 18, 066 01,\nHumenné, b/ 105 kusov kmeňových listinných akcií na meno eminenta Chemkostav Humenné a.s., IČO:\n36 485 802, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, c/ obchodného podielu, ktorému zodpovedá\nzákladný vklad do základného imania v rozsahu 2.500 eur v obchodnej spoločnosti OC Avenue s.r.o.,\nIČO: 47 999 250, so sídlom Štefánikova 16, 066 01, Humenné z dôvodu, že výsledky doterajšieho\nkonania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.\n5. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že spoločnosť Chemkostav HSV, akciová\nspoločnosť, IČO: 36 473 332, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné (ďalej len ,, Chemkostav\nHSV, akciová spoločnosť“), bola založená zakladateľskou listinou dňa 18.05.2001, základné imanie\nspoločnosti bolo vo výške 1.000.000,- Sk, správcom vkladu pred zápisom do Obchodného registra bol\nžalobca. Došlo k upísaniu akcií v počte 10 kusov na meno v listinnej podobe, menovitá hodnota jednej\nakcie bola vo výške 100.000,- Sk. Žalobca ako správca vkladu prehlásil, že žalovaný splatil peňažný\nvklad vo výške 500.000,- Sk v plnom rozsahu pred registráciou obchodnej spoločnosti. Uznesením\nOkresného súdu Prešov sp. zn. Sa 10220/P bol povolený zápis obchodnej spoločnosti Chemkostav\nHSV, akciová spoločnosť, do Obchodného registra. Bolo skonštatované, že žalobca je v súčasnosti\nvlastníkom 5 kusov akcií, žalovaný je vlastníkom 5 kusov akcií tejto spoločnosti. Spoločnosť Chemkostav\nHumenné, a. s., IČO: 36 485 802, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné (ďalej len ,,Chemkostav\nHumenné, a. s.“), bola založená zakladateľskou zmluvou dňa 25.2.2003, základné imanie spoločnosti\nbolo vo výške 1.000.000,- Sk, rozvrhnuté na 10 kusov akcií v listinnej podobe znejúcich na meno. Žalobca\nako zakladateľ v 1. rade upísal peňažný vklad vo výške 500.000,- Sk, žalovaný ako zakladateľ v 2. rade\nupísal peňažný vklad vo výške 500.000,- Sk. Zakladatelia splatili celú hodnotu upísaných peňažných\nvkladov dňom uzavretia zakladateľskej zmluvy k rukám správcu vkladu. Spoločnosť OC Avenue, s. r.\no., IČO: 47 999 250, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné (ďalej len ,, OC Avenue, s.r.o.“) bola\nzapísaná do obchodného registra dňa 4.2.2015, ako zakladatelia ju založili žalobca spolu so žalovaným.\nV súčasnosti sú jej spoločníkmi žalovaný a spoločnosť JRD CONSULTING, s. r. o., so sídlom Námestie\nslobody 2, 066 01 Humenné. Základné imanie spoločnosti je vo výške 5.000,- eur. Žalobca previedol\nsvoj obchodný podiel v hodnote 2.500,- eur na spoločnosť JRD CONSULTING, s. r. o. s účinnosťou ku\ndňu 3.2.2017.\n6. Na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k\nzáveru, že žalobca v spore nepreukázal darovanie akcií žalovanému, ani úhradu vkladu za žalovaného\na navyše bolo preukázané, že obchodný podiel spoločnosti OC Avenue, s. r. o. žalobca previedol na\nspoločnosť JRD CONSULTING, s. r. o., nie na žalovaného. Dôvodil tým, že zmluva o darovaní akcií\nvšak musí mať písomnú formu, nemožno darovať formou úhrady vkladu za iného zakladateľa. Žalobca\ndarovaciu zmluvu nepredložil, žalovaný poprel darovanie akcií od žalobcu. Ďalej konštatoval, že prevod\nobchodného podielu sa uskutočňuje uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom táto\nzmluva predstavuje osobitý zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku. Zmluvné strany po nej\nsiahnu tak v prípade bezodplatného, ako aj odplatného prevodu obchodného podielu. Použitie kúpnej\nzmluvy alebo darovacej zmluvy neprichádza do úvahy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu\nzamietol, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore poukázaním na jeho rozporuplné tvrdenia\nnekorešpondujúce s obsahom predložených listinných dôkazov.\n7. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n3Cob/27/2019-173 z 19. septembra 2019 prvým výrokom potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.\n22Cb/24/2018-126 zo dňa 15. februára 2019 ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 zákona č.160/2015 Z.z.\nCivilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“) a druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi\nnárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n8. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil\nskutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu\nodvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd\nsa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Vzhľadom na konštatovanie\nvecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku prvoinštančného súdu a stotožnenie sa\ns dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie k tomuto meritórnemu\nvýroku napadnutého rozsudku, odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkázal na odôvodnenie\n\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Avšak na zdôraznenie správnosti preskúmavaného\nrozhodnutia odvolací súd doplnil, že základnou výhradou žalovaného voči žalobe bolo, že so žalobcom\nnikdy žiadnu zmluvu o darovaní akcií neuzavrel tak ako to už uviedol súd prvej inštancie. Uviedol, že\nv prípade zmluvy o darovaní akcií v zmysle § 30 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch\na investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) súd\nskúma len existenciu a platnosť zmluvy o darovaní cenných papierov. Nebolo možné sa preto stotožniť\ns námietkou žalobcu týkajúcou sa nevyhnutnosti ďalšieho objasňovania predmetnej veci, keď žalobca\nnevedel už v priebehu pojednávania na súde prvej inštancie preukázať existenciu takejto zmluvy.\n9. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj\nako ,,CSP“), že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovali jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň z ust. § 421\nods. 1 písm. a/, b/ aj c/ CSP, navrhujúc dovolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby zrušil obe rozhodnutia súdov nižšej inštancie\na vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n10. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP, podľa dovolateľa k naplneniu tohto dovolacieho\ndôvodu došlo nesprávnym postupom súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, a to porušením\nustanovenia článku 2 Základných princípov CSP a § 191 ods. 1 CSP a s tým súvisiacim prílišným\nformalizmom pri skúmaní a hodnotení skutkového stavu. Podľa neho oba konajúce súdy porušili jeho\nprávo na spravodlivý proces tým, že v danej veci sa zaoberali iba posúdením platnosti a existencie\ndarovacej zmluvy bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a bez zohľadnenia,\nktorých nebolo možné predmetný uplatnený nárok dovolateľa ako žalobcu spravodlivo a riadne posúdiť,\nv dôsledku čoho neboli vykonané dovolateľom ako žalobcom navrhnuté výsluchy a dôkazy. Dovolateľ\nargumentuje tým, že keďže podstata predmetu sporu spočíva v posúdení jeho nároku voči žalovanému\nna vrátenie majetkového zvýhodnenia, nepostačuje pre spravodlivé rozhodnutie predmetného sporu\nuskutočniť iba zodpovedanie otázky, či darovacie zmluvy existujú a či sú platné, napádajúc tým bod 16.\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Je potrebné skúmať, a to s ohľadom na predmet predmetného\nsporu, otázku existencie nárokov dovolateľa z darovania voči žalovanému bez ohľadu na platnosť a\nexistenciu darovacích zmlúv, nakoľko táto otázka obsahovo presahuje otázku posúdenia iba platnosti\na existencie darovacích zmlúv, keďže aj pri prípadnej neplatnosti a existencii darovacích zmlúv by\ndovolateľ disponoval voči žalovanému majetkovými nárokmi napr. z neplatného právneho úkonu. Mal\nza to, že odvolací súd sa týmito nárokmi nezaoberal, hoci podľa dovolateľa tak učiniť mal, na základe\nčoho by vznikla potreba vykonať dovolateľom navrhnuté výsluchy a dôkazy v záujme riadneho zistenia\nskutkového stavu.\n11. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP žalobca dôvodil striktným držaním\nsa právnej kvalifikácie označenej dovolateľom ako žalobcom v žalobe (t. j. darovacia zmluva) zo strany\nkonajúcich súdov. Preto je podľa neho zrejmé, že konajúce súdy skúmali iba platnosť a existenciu\ndarovacej zmluvy, a nie skutkový stav a uplatnené nároky dovolateľa ako žalobcu v celom rozsahu,\nhoci by tieto odôvodňovali inú právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, napr. nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia a pod. Podľa neho súdy konali v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu\nČeskej republiky, sp. zn. 22Cdo/2237/2013, podľa ktorého súd pri svojom právnom posúdení veci nie je\nprávnym názorom účastníkov viazaný. Pokiaľ by rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Českej republiky\nnebola akceptovaná v slovenských podmienkach, dovolateľ z opatrnosti uplatnil aj dovolací dôvod podľa\npísm. b/ a c/ vyššie citovaného ustanovenia CSP.\n12. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje žalobcom podané dovolanie v celom\nrozsahu za nedôvodné. Uviedol, že so žalobcom nikdy neuzatvoril žiadnu písomnú alebo ústnu\ndarovaciu zmluvu, ktorej predmetom mali byť ako to tvrdí žalobca akcie spoločnosti Chemkostav HSV\nakciová spoločnosť. Poukázal na to, že žalobca nemohol vlastníctvo k sporným akciám ani darovaním\nprevádzať, nakoľko vlastníctvo k upísaným akciám vzniká zápisom do registra cenných papierov a\nžalobca v čase ich údajného darovania nebol ich vlastníkom. Vzhľadom na to žalovaný konštatoval, že\nsúdy sa v dostatočnej miere vysporiadali s tvrdeniami žalobcu v tomto konaní a náležitým zákonným\nspôsobom ich právne posúdili, a preto navrhol dovolaciemu súdu dovolanie žalobcu ako nedôvodné\nzamietnuť, a zároveň požiadal o priznanie náhrady trov dovolacieho konania.\n\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v dovolacom\nkonaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože\nnie je prípustné.\n14. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n15. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n16. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom\nspočíva táto vada.\n17. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n18. Podľa ustanovenia § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n19. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie\nodvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia\nprípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v\nzákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady\nprípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému\npreskúmaniu v dovolacom konaní.\n20. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody, a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n21. Dovolateľ v dovolaní ako dôvod, z ktorého vyvodzuje jeho prípustnosť, uvádza ustanovenie § 420\npísm. f/ CSP, pričom túto vadu videl v porušení ustanovenia článku 2 Základných princípov CSP a §\n191 ods. 1 CSP a s tým súvisiacim prílišným formalizmom pri skúmaní a hodnotení skutkového stavu.\nPodľa neho podstata sporu spočíva v posúdení jeho nároku voči žalovanému na vrátenie majetkového\nzvýhodnenia dôvodiac, že pre spravodlivé rozhodnutie tohto sporu nepostačuje iba zodpovedanie\notázky, či darovacie zmluvy existujú a či sú platné (narážajúc na bod 16. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu). Mal za to, že v danom prípade bolo potrebné zo strany súdov nižšej\ninštancie skúmať otázku existencie nárokov dovolateľa z darovania voči D.. V. U. (žalovanému), nakoľko\ntáto otázka podľa neho obsahovo presahuje otázku posúdenia iba platnosti a existencie darovacích\nzmlúv. V danej spojitosti namietal aj nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, na základe ktorých by podľa\nneho konajúce súdy dospeli k inému skutkovému zisteniu, a teda aj k rozdielnemu rozhodnutiu.\n22. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP možno\nzahrnúť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\n\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných\nargumentov reagujúcich na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom,\npričom k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale\naj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou či svojvoľnosťou - viď napr. II US 419/2021), na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nso zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). V\nsúvislostiach vymedzenia prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP je kľúčovým pre posúdenie\nprípustnosti dovolania v zmysle judikatúry ústavného súdu však iný pojem ako procesný postup, a to\n„právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Všeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj\nprocesných právnych noriem musia uprednostniť vždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov,\nktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci plnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu.\nJednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou o poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo\nporušenému právu s dôverou, že táto ochrana bude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym\nporiadkom vrátane európskej úrovne štandardov ochrany ľudských práv (II. US 419/2021). Pod pojmom\n„nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP v\nzmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo\nnečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu\nplnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj\nabsenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,\nči svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž\noddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý\nfaktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu\na jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a\npráve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS\n120/2020 z 21. januára 2021, body 37 až 41).\n23. Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, ale neustanovuje žiadne pravidlá\npre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, akým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich\nvykonania sú otázky, ktorých posúdenie je v zásade v právomoci orgánu, ktorý rozhoduje o merite veci.\nZ uvedeného vyplýva, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe zahŕňa právomoc posúdiť\nto, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné (I. ÚS 52/03).\n24. Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie\nje výslovne upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavnoprávny rozmer, lebo vyplýva z princípu\nnezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 ústavy). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o\nvykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Porušením práva na spravodlivý proces je\nnesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a\nhodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla\nnajavo alebo boli kvalifikovane namietané, ale nižšie súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne\nposudzovaných skutkových okolností bez toho, aby dostatočným spôsobom odôvodnili ich irelevantnosť.\n25. Dovolací súd sa najprv zaoberal dovolacou námietkou spočívajúcou v tom, že bolo chybou zo\nstrany súdov nižšej inštancie, ak sa nezaoberali otázkou existencie nárokov dovolateľa z darovania voči\nžalovanému (D.. V. U.) bez ohľadu na platnosť a existenciu darovacích zmlúv, nakoľko táto otázka podľa\nneho obsahovo presahuje otázku posúdenia iba platnosti a existencie darovacích zmlúv.\n26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením\nuvedeným súdom prvej inštancie, čo znamená, že sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia o ďalšie dôvody. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu všeobecne\nspočíva v tom, že odvolací súd skúma, či rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhovuje procesnému, ako\naj hmotnému právu. Odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§\n\n383 CSP). Koncentračná zásada a princíp neúplnej apelácie sa prejavujú v odvolacom konaní v tom,\nže v zásade nie sú prípustné nové substancovania skutkových tvrdení, ani nové dôkazné návrhy, s\nvýnimkou zakotvenou v § 384 CSP. Odvolací súd v rámci neúplnej apelácie je viazaný skutkovým stavom\nzisteným súdom prvej inštancie, pričom svoju pozornosť primárne zameriava na skúmanie vecnej\nsprávnosti zákonnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní (napr.\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 152/2010). Treba mať na zreteli, že\nkonanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú\njednotu.\n27. Dovolací súd konštatuje, že z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií (vychádzajúc z ich\nvzájomnej vecnej súvislosti a prepojenosti) zrozumiteľne vyplýva, čoho a akých dôvodov sa účastníci\ndomáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil\nprvoinštančný súd a ako tieto úvahy posudzoval odvolací súd; odvolací súd zaujal aj závery k\nprávnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil. Z odôvodnenia odvolacieho\nsúdu (odkazujúc na odôvodnenie súdu prvej inštancie) vyplýva, že oba konajúce súdy sa v dostatočnej\nmiere vysporiadali s tvrdeniami žalobcu v tomto konaní a náležitým spôsobom ich aj právne posúdili,\na to vychádzajúc z riadne zisteného skutkového stavu. V tomto smere dovolací súd poukazuje na\nbod 21. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého plynie jednoznačný záver súdu o\nneunesení dôkazného bremena žalobcu v danom spore, keďže žalobca nepreukázal v priebehu konania,\nže došlo k právnemu úkonu darovania akcií žalovanému, a to vo vzťahu k spoločnosti Chemkostav HSV\nakciová spoločnosť, Chemkostav Humenné, a.s. a obchodného podielu v spoločnosti OC Avenue, s.r.o.,\nalebo k úhrade vkladu za žalovaného, ako to tvrdil v priebehu konania. Ohľadne tohto dovolací súd\npoukazuje na to, že súd vykonáva dokazovanie a hodnotí predložené dôkazy podľa svojho uváženia\nv zmysle zákona. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená,\nže záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre\nrozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom\nhodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia\ndôkazov má byť súčasťou rozsudku. V preskúmavanej veci nemal dovolací súd za preukázané, že\nby sa týmto postupom súdy nižšej inštancie neriadili. Spornou skutočnosťou bolo, či žalobca daroval\nžalovanému akcie spoločností Chemkostav HSV akciová spoločnosť a Chemkostav Humenné, a.s.\na obchodný podiel v spoločnosti OC Avenue, s.r.o. Z obsahu spisu a z rozhodnutí súdov nižšej\ninštancie vyplýva, že bol riadne zistený skutkový stav na základe vyhodnocovania vykonaných dôkazov\nnavrhnutých jednak zo strany žalobcu, ako aj žalovaného (návrh na zápis akciovej spoločnosti zo\ndňa 18.5.2001, uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. SA 10220/P, výpis z obchodného registra\nspoločnosti Chemkostav HSV a.s., výpis z Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s., definícia\npojmu „tunelovanie“ zo zdroja cs.wikipedia.org, vyjadrenie žalovaného zo dňa 31.5.2018, notárska\nzápisnica N 101/2001 zo dňa 18.5.2001, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2010, výpis z účtu\nspoločnosti Chemkostav HSV a.s., zmluva o prevode akcií, návrh na zmenu žaloby zo dňa 29.9.2018,\nvyjadrenie žalovaného zo dňa 3.12.2018, notárska zápisnica N30/03 zo dňa 25.2.2003, stanovy akciovej\nspoločnosti Chemkostav Humenné a.s., spoločenská zmluva o založení spoločnosti OC Avenue s.r.o.),\nna základe ktorého súdy dospeli k právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu, nakoľko\nv priebehu konania neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by preukázal dôvodnosť jeho uplatneného nároku.\nUvedené podľa dovolacieho súdu vyvracia dovolaciu námietku žalobcu, že konajúce súdy sa nezaoberali\notázkou existencie nárokov dovolateľa z darovania voči žalovanému (D.. V. U.) bez ohľadu na platnosť\na existenciu darovacích zmlúv. Podľa dovolacieho súdu daná námietka dovolateľa je založená na\nnelogickom základe, nakoľko dovolateľ si na jednej strane uplatňuje nárok na vrátenie darovaných akcií\na obchodného podielu voči žalovanému, avšak na druhej strane súdom vytýka prílišný formalizmus,\nak sa zaoberali iba existenciou darovacej zmluvy. V tomto ohľadne je jeho dovolacia námietka\nabsolútne bezpredmetná, nakoľko konajúce súdy sa jednak zaoberali jeho nárokom voči žalovanému\nna vrátenie ,,majetkového zvýhodnenia“, avšak z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu údajnej\ndarovacej zmluvy, ktorou spočiatku dôvodil oprávnenosť svojho nároku, pričom bolo postrehnuté aj\nto, že v priebehu konania zmenil rétoriku (pripustená zmena žaloby na pojednávaní dňa 15.02. 2019)\nv tom zmysle, že predmetom sporu je vrátenie poskytnutého majetkového zvýhodnenia žalovanému,\nnebol schopný preukázať oprávnenosť svojho nároku právnym titulom. Na to, aby súdy mohli posúdiť\njeho uplatnený nárok voči žalovanému spočívajúceho vo vrátení majetkového zvýhodnenia, bolo\npotrebné súdu predložiť relevantný dôkaz resp. titul (zmluva, rozhodnutie...atď.), od ktorého si daný\nnárok odvodzuje, čo však v priebehu konania nebol schopný vykonať. Síce sa odvolával na právny\n\núkon darovania, avšak tento nevedel ničím preukázať. Je právne irelevantné, aby si žalobca uplatnil\nnárok voči žalovanému na vrátenie majetkového zvýhodnenia, bez toho, aby uviedol právny titul, od\nktorého svoj nárok odvodzuje. Dovolací súd ohľadne daného dáva do pozornosti, že žalobca určuje,\nčo bude predmetom sporového konania a čo nie a v tejto spojitosti za účelom dosiahnutia úspechu\nmusí byť aktívny čo sa týka unesenia bremena dokazovania a v tej súvislosti uvádzania tvrdení\na stanovísk schopných vyvrátiť spochybnené, resp. sporné skutočnosti medzi stranami konania, čo\nžalobca nezvládol. Teda námietka dovolateľa spočívajúca v spochybňovaní skutkových zistení, ku\nktorým došiel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, a s ktorými sa odvolací súd v\nplnom rozsahu stotožnil, nie je dôvodná.\n28. Najvyšší súd k dovolacej námietke dovolateľa spočívajúcej v odopretí vykonania ním navrhnutých\ndôkazov a výsluchov (bez uvedenia bližšej konkretizácie ohľadne akého dôkazu, či výsluchu osôb)\nkonštatuje, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového\nstavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako\nporušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej „ústavy“) (pozri III. ÚS 332/09), ale iba za predpokladu, že by daný navrhovaný\ndôkaz mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska tvrdení dovolateľa. Avšak\nvyššie uvedené sa netýka prejednávaného prípadu, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu\nkonania bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom z bodu 12. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie jednoznačne vyplývajú dôvody odmietnutia nevykonania dokazovania, nakoľko neboli pre\nposúdenie danej právnej veci podstatné, nesúvisiace a navrhnutie ich vykonania neboli zo strany\nsamotného žalobcu dostatočne špecifikované či odôvodnené. Zo správania žalobu, resp. jeho konania\nspočívajúceho v nekonkretizovaní dôkazov, neoznačení navrhnutých svedkov, nezabezpečení ich\nprítomnosti na pojednávaní, či neuvedení dôvodnosti a opodstatnenosti vykonania ním navrhnutých\ndôkazov, súd nemal inú možnosť ako jeho návrh zamietnuť. Dovolateľ vyššie uvedené skutočnosti\nvyplývajúce z rozhodnutia súdu prvej inštancie zjavne opomenul. Dovolací súd zdôrazňuje, že\nprocesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý by procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy\npredkladať alebo navrhovať, čo však dovolateľ nenamietal. Teda nie je možné konštatovať, že by došlo\nk bezdôvodnému odopretiu vykonania dôkazu, nakoľko súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd\nsvoj procesný postup ohľadne uvedeného aj adekvátne odôvodnili.\n29. Dovolací súd pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom\nznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania),\nnedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov\nSlovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky\nnavrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie\nmožnosti konať pred súdom.\n30. Dovolací súd ešte súvislosti s namietanými nedostatkami v procese dokazovania, zdôrazňuje, že\nposudzovanie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania\nvykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. To znamená, že pokiaľ\nsúdy ním predložené dôkazy, či iné dôkazy s úmyslom preukázať opodstatnenosť jeho nároku\nvoči žalovanému - vrátenie majetkového zvýhodnenia dôvodiac darovaním akcií na meno eminenta\nChemkostav HSV akciová spoločnosť, Chemkostav Humenné, a.s. a obchodného podielu v spoločnosti\nOC Avenue, s.r.o., vyhodnotili nesprávne ako tvrdí dovolateľ, môže byť ich rozhodnutie z tohto dôvodu\nvecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá a nie je samostatným\ndovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné. Súd vykonáva dokazovanie a\nhodnotí predložené dôkazy podľa svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon vychádza zo zásady voľného\nhodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch\nz hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a\njeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného\nskutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. V preskúmavanej\nveci nemal dovolací súd za preukázané, že by sa týmto postupom súdy nižšej inštancie neriadili. Teda\nnámietka dovolateľa k spôsobu hodnotenia vykonaného dokazovania vzhľadom na uvedené nie je\ndôvodná.\n\n31. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že postupom odvolacieho súdu (ani súdu prvej\ninštancie) nedošlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala porušenie práva\nžalobcu na spravodlivý súdny proces tak, ako to má na mysli citované ustanovenie CSP. Dovolací súd\nešte na záver poukazuje na konštatovanie odvolacieho súdu, ktorý vrátane stotožnenia sa s postupom\nsúdu prvej inštancie dodal, že ,,v prípade zmluvy o darovaní akcií v zmysle § 30 ods. 4 zák. č. 566/2001\nZ.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no cenných papieroch) súd v uvedenom prípade skúma len existenciu a platnosť zmluvy o darovaní\ncenných papierov. Nie je možné sa preto stotožniť s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevyhnutnosti\nďalšieho objasňovania predmetnej veci, keď žalobca nevedel už v priebehu pojednávania na súde prvej\ninštancie preukázať existenciu takejto zmluvy“. V preskúmavanej veci tak nebola splnená podmienka\nprípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, čo zakladá dôvod na odmietnutie\ndovolania v zmysle ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.\n32. Naviac ako už dovolací súd v predchádzajúcich bodoch uviedol, že pri posudzovaní existencie vád\nzmätočnosti konania podľa § 420 písm. f/ CSP sa nemôže zaoberať vecnou správnosťou rozhodnutia\nsúdu nižšej inštancie (t.j. správnosťou právneho posúdenia) a je vylúčené, aby vstupoval do skutkových\nokolností veci. Zaoberá sa otázkou, či došlo k takému procesnému postupu súdu, ktorým došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces alebo nie. Ako už bolo uvedené, do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, s jej návrhmi dôkazov a ani\ns jej vyhodnotením dôkazov. Do tohto práva nespadá právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov, resp. aby súdy prebrali alebo sa riadili výkladom všeobecných právnych predpisov,\nktorý predkladá strana sporu. Z tohto dôvodu dovolací súd opätovne konštatuje, že uvedené námietky\n(bod 10. tohto rozhodnutia) nezakladajú prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.\n33. V súvislosti s uplatnenými dôvodmi prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 CSP dovolací súd\nuvádza, že pre úspešnosť dovolania pre riešenie právnej otázky podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo\nc/ CSP, musí dovolateľ vymedziť dovolací dôvod spôsobom upraveným v ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP, teda\ntak, že uvedie právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, a konkretizovať, ako\nmal odvolací súd právnu otázku významnú pre rozhodnutie sporu správne vyriešiť, t. j. predložiť vlastnú\nprávnu argumentáciu, ktorej opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť má dovolací súd v nadväznosti\nna právne závery odvolacieho súdu posudzovať.\n34. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie\no skutkovú otázku). Zároveň dovolací súd uvádza, že argumentácia dovolateľa musí byť prispôsobená\ntomu, že dovolanie opierajúce sa o dovolací dôvod podľa § 432 CSP je zamerané výlučne na riešenie\nprávnych otázok, ktoré sú významné aj pre rozhodnutie konkrétneho sporu, čo znamená, že nesmie ísť\no otázky hypotetické, prípadne akademické.\n35. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci\nje omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov\nide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale\nnesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery\n(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 z 26. februára 2010). K tomu treba ešte\nuviesť, že záver súdu o tom, či je určitá skutočnosť preukázaná alebo nie, je výsledkom hodnotenia\nvykonaných dôkazov. Ide o skutkovú úvahu, nie o právne posúdenie (viď napr. II. ÚS/205/2022). Ani\nsamotné spochybňovanie výsledkov dokazovania (v súvislosti s tým, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno) nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP viď napr. I.ÚS 190/2022).\n36. Z vyššie uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Nesprávne\nprávne posúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok\nnapadnutého rozhodnutia. Ak bude dovolateľ tvrdiť, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili správne\nskutkový stav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky,\nnepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu,\n\nktorý považoval za dôležitý pre rozhodnutie, dovolateľ nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale\nproti skutkovým zisteniam. Nemôže byť v tomto smere postačujúce, nakoľko je dovolací súd viazaný\nobsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo\nuvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné, aby dovolateľ konkrétne uviedol právnu\notázku a uviedol, prečo zaujal odvolací súd nesprávny názor na jej riešenie (Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha: C. H. Beck, 2016, 1409 s.).\n37. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a\nnáležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej\notázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho\nvyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného\nprávneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a zároveň, pri riešení\nktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená, alebo je rozhodovaná rozdielne. V dôsledku\nspomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja\nprocesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z\n26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017).\n38. Pokiaľ však v dovolaní vymedzená otázka, ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom\nrozhodnutí dovolací súd, nie je právnou otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená\npodmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 CSP, a takúto otázku nie je\ndovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť.\n39. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ za nesprávne právne posúdenie považuje to, že súdy\nnižšej inštancie sa striktne držali právnej kvalifikácie označenej dovolateľom ako žalobcom v žalobe (t.j.\ndarovacia zmluva) zo strany konajúcich súdov. Podľa neho konajúce súdy sa dopustili nesprávneho\nprávneho posúdenia, ak sa zamerali len na skúmanie platnosti a existencie darovacej zmluvy bez toho,\naby vzali do úvahy skutkový stav a uplatnené nároky dovolateľa v celom rozsahu. Mal za to, že ak\nby tak urobili, konajúce súdy by podľa neho dospeli k inej právnej kvalifikácii odkazujúc na rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/2237/2013, podľa ktorého súd pri svojom právnom\nposúdení veci nie je právnym názorom účastníkov viazaný. Takto formulovanú otázku v prvom rade\nnemožno podľa názoru dovolacieho súdu, s poukazom na kritéria uvedené v bodoch 33. až 38 tohto\nodôvodnenia, považovať za otázku právnu, ktorá v konečnom dôsledku nie je ani vymedzená v súlade s\ntýmito kritériami. Namietanie nesprávneho právneho posúdenia žalobcom v tomto konkrétnom prípade\nje založené na skutkovom zistení súdu prvej inštancie a závere z neho vyplývajúcom (z vyhodnotenia\nvykonaných dôkazov - viď bod 9., 10., 11., a 12. jeho odôvodnenia), a tiež na neunesení dôkazného\nbremena žalobcu (ohľadne preukázania darovanie akcií a obchodného podielu žalovanému či úhrady\nvkladu za žalovaného). Nejedná sa teda o právnu otázku zameranú na interpretáciu alebo aplikáciu\nkonkrétneho zákonného ustanovenia, ktorá je predpokladaná v ust. § 421 ods. 1 CSP spôsobom\nzadefinovaným judikatúrou najvyššieho súdu (napr. v uznesení sp. zn. 3Cdo/158/2017), ale jedná sa\no skutkovú otázku, ktorú dovolací súd nie je oprávnený v zmysle § 442 CSP posudzovať na základe\nvýsledkov dokazovania v tom - ktorom posudzovanom prípade. Dovolateľ sa svojimi tvrdeniami snaží len\nvyvrátiť súdmi prijatý záver, že výsledky vykonaného dokazovania neboli spôsobilé podporiť úspešnosť\nžaloby.\n40. Dovolací súd podotýka, že v posudzovanom prípade je zrejmé, že základom celého sporu je\nneunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu/dovolateľa čo do zistenia, či žalobca daroval\nžalovanému akcie spoločností Chemkostav HSV akciová spoločnosť a Chemkostav Humenné, a.s., a\nobchodný podiel v spoločnosti OC Avenue, s.r.o. Z obsahu spisu vyplýva, že argumentácia žalobcu\nspočívala v odkaze na právny úkon darovania ohľadne kmeňových akcií na meno vo veci vyššie dvoch\nuvedených akciových spoločností a obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom\nvšak súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu, nakoľko\n\nnepredložil darovaciu zmluvu, či iné dôkazy preukazujúce úhradu vkladu za žalovaného. Navyše bolo\npreukázané, že obchodný podiel spoločnosti OC Avenue s.r.o., žalobca previedol na spoločnosť JRD\nCONSULTING, s.r.o., nie na žalovaného. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného\nbremena z jeho strany. Dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že vyššie uvedené nepredstavuje nesprávne\nprávne posúdenie, ale skutkové zistenie súdu prvej inštancie v dôsledku vykonaného dokazovania a jeho\nzhodnotenia v spojitosti s neunesením dôkazného bremena žalobcom, ktoré je sankcionované stratou\nsporu.\n41. Ako bolo už vyššie uvedené, pre uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/,\nb/ či c/ je dôležité aby sa jednalo o právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola\nriešená, alebo je rozhodovaná rozdielne. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.\na/ CSP, dovolateľ musí: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil\nodvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej\notázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako\nby mala byť táto otázka správne riešená (k pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ viď\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/29/2017 - R 71/2018). Na základe argumentácie obsiahnutej v dovolaní\nnebolo možné posúdiť, vyriešenie akej právnej otázky (či akých právnych otázok), pri ktorej (ktorých)\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolateľ namieta.\nRovnako vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, dovolateľ nenaformuloval\ntiež žiadnu právnu otázku Z obsahu jeho dovolania potom vyplýva, že „len“ nesúhlasí s názorom\nsúdov nižších inštancií, pričom tak robí bez konkrétneho vymedzenia právnej otázky, ktorá nebola v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená, pričom uvedené sa vzťahuje aj na prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Keďže v danom prípade sa nejedná o otázku právnu (viď. bod\n34., 35. a 38. tohto odôvodnenia), čo je absolútne primárne pre splnenie zo zákonom predpokladaných\nmožností stanovených v písm. a/, b/ a c/ § 421 ods. 1 CSP, dovolací súd musel dospieť k záveru, že\nv podmienkach danej veci k naplneniu tvrdeného dôvodu prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods.\n1 písm. a/, b/ ani c/ CSP, nedošlo.\n42. Pokiaľ v dovolaní absentuje relevantné zdôvodnenie prípustnosti uplatneného dovolacieho dôvodu\ndovolací súd ho nie je povinný svojím výkladom fakticky dopĺňať, domýšľať si a bádať nad tým, čo mal\ndovolateľ na mysli (obdobne napríklad v rozhodnutí č. k. III. ÚS 47/2019-51 z 15. októbra 2019). V\ndôsledku nejasného a nedostatočného vymedzenia dovolacích dôvodov najvyšší súd ako súd dovolací\nani nemohol ,,postúpiť“ do štádia uskutočnenia meritórneho dovolacieho prieskumu, pretože pristúpením\nk takémuto meritórnemu prieskumu by neprípustným spôsobom nahrádzal povinnosť dovolateľa, jasne\na zreteľne vymedziť dovolacie otázky, čím by uskutočnil procesne neprípustný dovolací prieskum.\nZ obsahu samotného dovolania vyplýva, že dovolateľ len z opatrnosti uplatnil všetky predpoklady\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, avšak bez ich náležitého vymedzenia predpokladaného\nv § 432 ods. 1, 2 CSP.\n43. To, že sa súdy oboch inštancií nestotožnili s názorom žalobcu vo veci jeho uplatneného\nnároku (určení, že je majiteľom akcií spoločností Chemkostav HSV akciová spoločnosť a Chemkostav\nHumenné, a.s., a obchodného podielu v spoločnosti OC Avenue, s.r.o.), a tiež o spôsobe hodnotenia\ndôkazov, nepredstavuje nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska dôvodov prípustnosti dovolania\npodľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/ ani c/. Z obsahu dovolania je zrejmá len všeobecná nespokojnosť\ndovolateľa a samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, resp. súdu prvej\ninštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí, nezodpovedá kritériu uvedenému v ust. § 421\nods. 1 písm. a/, b/, resp. písm. c/ CSP v spojení s ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP.\n44. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže dovolací dôvod podľa § 432 ods. 1\nCSP, uplatnený dovolateľom vo vzťahu k námietke o nesprávnom právnom posúdení veci, nie je\nvymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, dovolací súd dovolanie žalobcu\npodľa § 447 písm. f/ CSP, odmietol.\n45. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na\nnáhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453\n\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n46. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/27/2019", "guid": "6286be8c-516c-41b7-8e05-e9daf06383f9:b3cca772-ad2c-4884-bfe5-46af05b3e2d0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}