{"guid": "c0802969-d688-4625-90df-5bf786bf1143:f82dc545-7fe2-4951-bb83-0f72976ccbc4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8120011901.1", "spisova_znacka": "1Tdo/7/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/7/2022 z 5. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. októbra 2022, sp. zn. 1Tdo/7/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:8120011901.1", "identifikacne_cislo": "8120011901", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Patrik Príbelský", "datum_vydania": "2022-10-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-374.odsek-3", "nazov": "§ 374 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-374.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-374"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-10", "nazov": "§ 2 ods. 10 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-11", "nazov": "§ 2 ods. 11 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "nazov": "§ 2 ods. 12 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-374", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f82dc545-7fe2-4951-bb83-0f72976ccbc4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8120011901.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8120011901.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8120011901.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/7/2022\n8120011901\n05. 10. 2022\nJUDr. Patrik Príbelský\nECLI:SK:NSSR:2022:8120011901.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a\nsudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 5. októbra\n2022 v Bratislave v trestnej veci obvineného A. K. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania\nso zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove, sp. zn. 6To/14/2021, z 13. septembra 2021 takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného A. K. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/102/2020, z 20. apríla 2021 bol obvinený A. K. uznaný\nza vinného zo spáchania zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295\nods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že\n- od presne nezistenej doby do 05.06.2020 v mieste trvalého bydliska v rodinnom dome a v murovanej\ndielni na ul. D. č. XX v B., okres Z. bez povolenia hromadil:\n- 1 ks šúľok plastickej výbušniny na báze dusičnanov o celkovej hmotnosti 409 gramov,\n- 1 ks šúľok plastickej výbušniny na báze dusičnanov o celkovej hmotnosti 208 gramov,\n- 1 ks šúľok plastickej výbušniny na báze dusičnanov o celkovej hmotnosti 201 gramov,\n- nedovolene, po domácky vyrobenú strelnú palnú jednovýstrelovú zbraň, pušku kaliber 7,62 x 25\nTokarev,\n- nedovolene, po domácky zhotovenú krátku ručnú strelnú palnú jednovýstrelovú zbraň, pištoľa kaliber\n22 LR,\n- nedovolene upravenú dlhú strelnú palnú viacvýstrelovú zbraň - pušku-dvojak,\n- nedovolene upravené puzdro záveru z československej útočnej pušky vzor 58,\n- nedovolene upravenú dlhú strelnú palnú jednovýstrelovú zbraň, vojenskú pušku rakúskej výroby\nsystému WERNDL,\n- nedovolene upravenú dlhú strelnú palnú zbraň, opakovaciu pušku - malokalibrovku, ruskej výroby zn.\nTOZ, model 17-01, pôvodný kaliber 22 LR, upravenú na kaliber 6 mm Flobert (5,6 mm), výrobné číslo\nW. (puzdro záveru), 17204 (záver) s popruhom na nosenie,\n- nedovolene upravenú krátku strelnú palnú opakovaciu zbraň, revolver českej výroby, zn. Alfa, model\n620, kaliber 6 mm ME - Flobert, výrobné číslo XXXXXXXXXX,\n- 1 ks tlmič hluku výstrelu,\n- 1 ks podomácky upravenú hlaveň dĺžky 335,5 mm, s vývrtom so 4 pravotočivými drážkami kalibru\n7,62 mm.\n- 1 ks nedovolene vyrobenú vložnú nábojovú komoru, bez identifikačných údajov (výrobca, výrobné\nčíslo)\n- 1 ks nedovolene vyrobenú hlaveň s nábojovou komorou na náboj kalibru 9 mm Luger,\n- 97 ks zápaliek zn. SB, veľkosť 4.4 mm, typu Boxer v originálnom balení,\n\n- 6 ks pištoľových nábojov kalibru 7,62 x 25 Tokarev, r.v. 1954,\n- 1 ks pištoľového náboja zn. Hornady, kal. 6,35 Brownin,\n- 1 ks pištoľového náboja zn. SB, kalibru 9 MM Luger,\n- 7 ks malokalibrových nábojov zn. SB kalibru 22 Short,\n- 1 ks pištoľových nábojov kalibru 7,62 x 25 Tokare,v\n- 2 ks pištoľových nábojov kalibru 9 mm Luger r.v. 1944,\n- 1 ks puškového náboju zn. Geco kaliber 7 x 57 R,\n- 1 ks puškového nábojov zn. SB kaliber 223 Remington,\n- 1 ks revolverového podomácky prebíjaného náboja kalibru 44 Remington Magnum,\n- 1 ks puškového náboja kalibru 8x57JS zn. Z r.v. 1946,\n- 1 ks nábojnice puškového náboja kalibru 8 x 57 r.v. 1944 s funkčnou zápalkou,\n- 1 ks pištoľového náboja kalibru 9 mm Luger r.v. 2012,\n- 7 ks pištoľového náboja 9 mm kalibru Luger r.v. 2016,\n- 1 ks malokalibrového náboju kalibru 22 Short zn. V,\n- 1 ks malokalibrového náboju kalibru 22 Short zn. E,\n- 2 ks nábojov zn. CCI kalibru 22 LR,\n- 3 ks nábojov zn. SB kalibru 22 LR,\n- 2 ks nábojov zn. Remington kalibru 22 LR,\n- 2 ks nábojov zn. Winchester kalibru 22 LR,\n- 1 ks nábojov zn. RWS kalibru 22 LR,\n- 2 ks nábojov zn. PMC kalibru 22 LR,\n- 1 ks náboju zn. V kalibru 22 LR,\n- 1 ks náboju zn. W-W kalibru 22 LR,\n- 1 ks malokalibrového náboja zn. Winchester kaliber 22 WMR,\n- 1 ks puškového náboja zn. PS, kaliber 5,6 x 35 R,\n- 1 ks revolverového náboja zn. 38, kalibru 7,62 Nagant,\n- 3 ks pištoľových nábojov zn. Browning K.,\n- 2 ks pištoľových nábojov kalibru 9 mm Makarov,\n- 1 ks pištoľového náboja zn. SB kalibru 9 mm Luger,\n- 1 ks pištoľového náboja zn. ML kalibru 9 mm Mauser,\n- 1 ks revolverového náboja kalibru 38 special,\n- 2 ks revolverových nábojov kalibru 357 Magnum,\n- 1 ks puškového náboja zn. Winchester, kaliber 354 S.l.,\n- 1 ks revolverového náboja zn. PMC, kalibru 44 S&W,\n- 2 ks revolverových nábojov kalibru 44 Remington Magnum,\n- 1 ks pištoľového náboja zn. SB kalibru 45 ACP,\n- 1 ks revolverového náboja zn. R-P kaliber 45 Colt,\n- 1 ks pištoľového náboja zn. IMI , kaliber 50 AE,\n- 1 ks puškového náboja zn. SB kaliber 222 Remingtom,\n- 1 ks puškového náboja zn. SB kaliber 223 Remington,\n- 1 ks puškového náboja značky 3, kaliber 5,45 x 39,\n- 1 ks puškového náboja zn. SB kaliber 5,6 x 50 R Magnum,\n- 1 ks puškového náboja zn. SB kaliber 5,6 x 52 R,\n- 1 ks puškového náboja zn. Barnaul kaliber 243 E Winchester,\n- 2 ks puškových nábojov zn. bxn kalibru 7,62 x 39,\n- 2 ks puškových nábojov zn. ZV kaliber 7,62 x 45,\n- 1 ks puškového náboja zn. aux kaliber 7,92 x 33 Kurz,\n- 2ks puškových nábojov kalibru 308 Winchester,\n- 1 ks puškový náboj zn. SB kalibru 7x 57R,\n- 3 ks puškový náboj zn. SB kaliber 7 x 65 R,\n- 1 ks puškový náboj zn. PPU kaliber 30-30 Winchester,\n- 1 ks puškový náboj zn. bxn kaliber 7,62 x 54 R,\n- 1 ks puškový náboj zn. PS kaliber 8 x 56 Mannlicher-Schönauer,\n- 3 ks puškových nábojov zn. PS kaliber 8 x 60RS,\n- 1 ks puškový náboj zb. F kaliber 8x54 Krag - Jörgensen,\n- 2 ks puškových nábojov kalibru 8,57 JS,\n- 1 ks puškový náboj zn. FM, kaliber 30 -036 Springfield,\n- 1 ks puškový náboj zn. RWS kaliber 8x 68 S,\n\n- 2 ks puškových nábojov kalibru 45-70 Government,\n- 1 ks puškový náboj zn. SB 9,3x 74 R,\n- 1 ks puškový náboj zn. Norma, kaliber 416 Rigby,\n- 501 ks nevystrelených puškových olovených striel zn. Ares kaliber 309,\n- 6 ks malokalibrových nábojov kalibru 22LR,\n- 37 ks nevystrelených striel kalibru 7,62x25 Tokarev,\n- 1 ks pištoľovej strely kalibru 6,35 Browning,\n- 1ks pištoľovej strely kalibru 9 mm Luger,\n- 1 ks nevystrelenej strely kalibru 9mm,\n- 13ks nevystrelených puškových striel kalibru 7,62 x 39,\n- 1 ks nevystrelenej puškovej strely kalibru 8mm,\n- 4 ks nevystrelených puškových striel kalibru 7,62 x 54 R,\n- 66ks prebíjaných pištoľových nábojov zn. S&B kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 18ks prebíjaných pištoľových nábojov zn. S&B kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 2ks prebíjaných pištoľových nábojov zn. S&B kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 2ks pištoľových nábojov zn. bxn kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 2 ks prebíjaných pištoľových nábojov zn. bxn kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 1 ks prebíjaných pištoľových nábojov zn. o kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 1 ks prebíjaných pištoľových nábojov zn. aym kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 3 ks prebíjaných pištoľových nábojov zn. S&B kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 1 ks prebíjaných pištoľových nábojov zn. S&B kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 1 ks prebíjaných pištoľových nábojov zn. S&B kalibru 7,62 x 25 Tokarev.\n- 6 ks prebíjaných pištoľových nábojov zn. S&B kalibru 7,65 Browning,\n- 1 ks pištoľový náboj zn. SB kalibru 7,65 Browning,\n- 8 ks pištoľových nábojov kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 1 ks puškového náboja zn. SB kalibru 7x 57 R,\n- 1 ks puškového náboja zn. AH kaliber 8x 56 R,\n- 10 ks malokalibrových nábojov zn. SB kalibru 22 Short,\n- 26 ks malokalibrových nábojov kalibru 22 LR,\n- 480 ks pištoľových nábojov kalibru 7,62 x 25 Tokarev zn. aym,\n- 4 ks puškových brokových nábojov,\n- 1 ks malokalibrového náboja zn. RWS kaliber 22LR,\n- 1 ks malokalibrového náboja zn. CCI kaliber 22LR,\n- 1 ks pištoľového náboja zn. dou, kaliber 9 mm Luger,\n- 1 ks puškového náboja zn. Winchester kaliber 351 S.L.,\n- 1 ks revolverového náboja zn. CBC kaliber 45 Colt,\n- 1 ks puškového náboja zn. SB kaliber 7 x 64,\n- 1 ks puškového náboja zn. K kaliber 303 British,\n- 2 ks puškového náboja kaliber 308 Winchester zn. SB,\n- 1 ks puškového náboja zn. AH kaliber 8x56R,\n- 7 ks puškových nábojov zn. PS kaliber 8 x 60 RS,\n- 1 ks puškového náboja zn. SB kaliber 9,3 x 74 R,\n- 1 ks puškový náboj zn. H. Utendoerffer kaliber 500 Expres,\n- 2 ks revolverových nábojov zn. CBC, kaliber 500 S&W Magnum,\n- 2 ks podomácky upraveného náboja,\n- 1 ks puškový náboj zn. Norma kaliber 223 Remington,\n- 27 ks malokalibrových nábojov zn. Lapua kaliber 22 LR,\n- 312 ks pištoľových nábojov kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 175 ks pištoľových nábojov zn. SB kaliber 7,65 mm Browning,\n- 25 ks pištoľových nábojov kalibru 7,62 x 25 Tokarev,\n- 2 ks puškových brokových nábojov zn. SB kaliber 12,\n- 1 ks puškový náboj zn. SB kaliber 6,5 x 52 R,\n- 1 ks puškový náboj zn. SB kaliber 8 x56 Mannlicher - Schönauer,\n- 2 ks olovených striel kalibru 44.\nZa to bol A. K. uložený podľa § 295 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere\n5 (päť) rokov a 6 (šesť) rokov; pričom na výkon trestu odňatia slobody bol podľa § 48 ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\n\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obvinenému uložený trest prepadnutia veci a to:\n- nedovolene upravenej dlhej strelnej palnej zbrane, opakovacej pušky - malokalibrovky ruskej výroby\nzn. TOZ, model 17-01, pôvodný kaliber 22 LR, upravenú na kaliber 6 mm Flobert (5,6 mm), výrobné\nčíslo W. (puzdro záveru), XXXXX (záver) s popruhom na nosenie.\nZároveň podľa § 83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona súd uložil aj zhabanie vecí:\n- nedovolene upravenej krátkej strelnej palnej opakovacej zbrane, revolver českej výroby, zn. Alfa, model\n620, kaliber 6 mm ME - Flobert, výrobné číslo XXXXXXXXXX,\n- 1 ks tlmiča hluku výstrelu ,\n- 1 ks podomácky upravenej hlavne dĺžky 335,5 mm, s vývrtom so 4 pravotočivými drážkami kalibru\n7,62 mm,\n- 1 ks nedovolene vyrobenej vložnej nábojovej komory, bez identifikačných údajov (výrobca, výrobné\nčíslo),\n- 1 ks nedovolene vyrobenej hlavne s nábojovou komorou na náboj kalibru 9 mm Luger,\n- nedovolene, po domácky vyrobenej strelnej palnej jednovýstrelovej zbrane, pušky kaliber 7,62 x 25\nTokarev,\n- nedovolene, po domácky zhotovenej krátkej ručnej strelnej palnej jednovýstrelovej zbrane, pištoľa\nkaliber 22 LR,\n- nedovolene upravenej dlhej strelnej palnej viacvýstrelovej zbrane - pušky - dvojak,\n- nedovolene upraveného puzdra záveru z československej útočnej pušky vzor 58,\n- nedovolene upravenej dlhej strelnej palnej jednovýstrelovej zbrane, vojenskej pušky rakúskej výroby\nsystému WERNDL.\nKrajský súd v Prešove ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania obvineného rozhodol\nrozsudkom, sp. zn. 6To/14/2021, z 13. septembra 2021 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3\nTrestného poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a ochrannom opatrení. Podľa § 322\nods. 3 Trestného poriadku obvinenému uložil podľa § 295 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest\nodňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) rokov, so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom\nstráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ďalej trest prepadnutia vecí a to:\n- nedovolene upravenej dlhej strelnej palnej zbrane, opakovacej pušky - malokalibrovky ruskej výroby\nzn. TOZ, model 17-01, pôvodný kaliber 22 LR, upravenú na kaliber 6 mm Flobert (5,6 mm), výrobné\nčíslo W (puzdro záveru), XXXXX (záver) s popruhom na nosenie,\n- nedovolene upravenej krátkej strelnej palnej opakovacej zbrane, revolver českej výroby, zn. Alfa, model\n620, kaliber 6 mm ME - Flobert, výrobné číslo XXXXXXXXXX.\nPodľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona aj zhabanie vecí a to:\n- 1 ks tlmiča hluku výstrelu,\n- 1 ks podomácky upravenej hlavne dĺžky 335,5 mm, s vývrtom so 4 pravotočivými drážkami kalibru\n7,62 mm,\n- 1 ks nedovolene vyrobenej vložnej nábojovej komory, bez identifikačných údajov (výrobca, výrobné\nčíslo),\n- 1 ks nedovolene vyrobenej hlavne s nábojovou komorou na náboj kalibru 9 mm Luger,\n- nedovolene, po domácky vyrobenej strelnej palnej jednovýstrelovej zbrane, pušky kaliber 7,62 x 25\nTokarev,\n- nedovolene, po domácky zhotovenej krátkej ručnej strelnej palnej jednovýstrelovej brane, pištoľa\nkaliber 22 LR,\n- nedovolene upravenej dlhej strelnej palnej viacvýstrelovej zbrane - pušky - dvojak, - nedovolene\nupraveného puzdra záveru z československej útočnej pušky vzor 58, - nedovolene upravenej dlhej\nstrelnej palnej jednovýstrelovej zbrane, vojenskej pušky rakúskej výroby systému WERNDL.\nObvinený A. K. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a to s\npoukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku\n[rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom] a § 371 ods.\n1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného\nskutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia správnosť a úplnosť zisteného\nskutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť]. Ďalej obvinený namietal konanie na súde prvého\nstupňa podľa § 374 ods. 3 Trestného poriadku, a to z dôvodu, že vytýkané pochybenia neboli napravené v\n\nkonaní o riadnom opravnom prostriedku. V spojitosti so žiadnym z vyššie uvedených dovolacích dôvodov\ntento dôvod dovolania neoznačil.\nV súvislosti s uplatnenými dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku\nobvinený namietal:\n„Rozhodnutie odvolacieho súdu považujem za také, ktoré je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom\nprvého stupňa vykonané zákonným spôsobom.\nSúd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o mojej vine najmä o skutočnosti, že výbušniny boli zabalené\nv letáku Kaufland z roku 2018 a o to, že strelivo bolo nájdené v obaloch od šalátov s dátumami spotreby v\nrokoch 2015 a 2019. Je však nevyhnutné uviesť, že tieto dôkazy boli iniciatívne vyhľadané práve súdom,\nbez toho, aby niektorý z týchto dôkazov či zistení, mala produkovať prokuratúra, čo podľa môjho názoru\niste nebolo v súlade so zásadou kontradiktórnosti trestného konania.\nNapriek zjavnému rozporu so zásadou kontradiktórnosti odvolací súd toto iniciatívne vyhľadávanie\ndôkazov nepovažoval za nezákonné a dokonca poukázal na to, že súd prvého stupňa konal pri\nvykonávaní dôkazov správne a že ‚napokon súd prvého stupňa nevyhľadával úplne nové dôkazy, len\nbližšie zidentifikoval a konkretizoval tie, ktoré už boli zaistené, teda z ktorého obdobia bol leták, v\nktorom boli zabalené výbušniny'. S takýmto záverom odvolacieho súdu však v žiadnom prípade nemožno\nsúhlasiť, nakoľko z fotodokumentácie nebol dátum platnosti letáku zrejmý a súd nemal v spise ani originál\ntohto letáku. Leták bol pravdepodobne zničený pri znaleckom skúmaní.\nTento dátum platnosti si bez akéhokoľvek podnetu prokuratúry iniciatívne vyhľadal sám súd, a to iste\npracným a podrobným skúmaním dostupných letákov na internete, pričom je nepochybné, že muselo\nísť o nemalé množstvo letákov, ktoré sú produkované predmetným obchodným reťazcom každý týždeň,\nniekedy aj častejšie. Nemožno tak súhlasiť s argumentáciou odvolacieho súdu o tom, že by súd prvého\nstupňa len ‚bližšie zidentifikoval a konkretizoval tieto dôkazy'. V danom prípade došlo k zjavnému\nporušeniu zásady kontradiktórnosti konania.\nSúd prvého stupňa totiž v priebehu dokazovania iniciatívne vyhľadával dôkazy, na základe ktorých sa\nsnažil preukázať moju vinu. O tejto skutočnosti svedčí najmä to, že bez akéhokoľvek návrhu prokuratúry,\nktorá mala moju vinu v konaní pred súdom preukazovať si podľa fotodokumentácie, ktorá je obsahom\nsúdneho spisu, konkrétne fotografie, ktorá zaznamenávala nález výbušniny zabalenej v čiernom igelite\na letáku Kaufland a podľa identifikácie tovaru (čajníka a pohárov) na tomto letáku vyhľadal letáky\ntejto spoločnosti z minulosti, až kým nenašiel leták z roku 2018, ktorý obsahovo zodpovedal letáku, v\nktorom mali byť výbušniny zabalené. Je nutné zdôrazniť, že pri vyhodnocovaní dokazovania súd nemal\nk dispozícii konkrétny leták, v ktorom boli výbušniny zabalené, ale len fotografiu tohto letáku, z ktorej\nnebolo možné vyčítať dátum jeho platnosti. Táto prílišná iniciatíva súdu prvého stupňa, ktorá musela\nsúdu zabrať značný čas, však podľa môjho názoru nie je v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania,\nsvedčí skôr o snahe súdu preukázať moju vinu a nie o nestrannom rozhodovaní na základe predložených\ndôkazov v konaní. Prokurátor v tomto konaní nenavrhol vykonať takýto dôkaz, ani na neho žiadnym\nspôsobom nepoukazoval, hoci on mal byť tým, kto bude preukazovať moju vinu. V danom prípade to\nvšak vykonal súd.\nPodobne poukazujem na autoritatívne vyhľadávanie dôkazov zo strany súdu svedčiacich v môj\nneprospech (na ktoré prokuratúra takisto v konaní vôbec nepoukazovala), konkrétne spomínaných\ndátumov na obaloch šalátov, na základe ktorých mal súd za preukázané, že tým, že išlo o dátumy\nspotreby týchto šalátov v rokoch 2015 a 2019, musel som to byť práve ja, kto do týchto obalov vložil\nnáboje, a teda že o týchto som musel vedieť, keďže môj otec zomrel v roku 2013 a tieto tam on vložiť\nnemohol. Tieto dátumy boli súdom zjavne opätovne iniciatívne podrobne skúmané, a to znovu bez\nakéhokoľvek návrhu zo strany prokuratúry. Stále som však toho názoru, že ani vyššie spomínaný leták\na ani tieto obaly od šalátov nepreukázali a ani nemohli preukázať, že by som mal spáchať trestný čin.\nPodobne, ako som to uviedol aj v odôvodnení podaného odvolania, je pravdou, že v zmysle ust. § 2 ods.\n11 veta prvá Trestného poriadku vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, avšak\nv zmysle ust. § 1 a 2 ods. 18 Trestného poriadku je trestný proces v SR upravený ako kontradiktórne\nkonanie dvoch protistrán - prokurátora (príp. poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu\nna strane druhej. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú\ndôkazy, ktoré obvineného usvedčujú, alebo oslobodzujú. Úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho\norgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods.\n5 veta prvá Trestného poriadku) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a\nnesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen\nzásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Trestného poriadku), ale aj zásady spravodlivého\nprocesu (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku) (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tost/18/2014).\n\nVychádzajúc zo základného cieľa trestného práva procesného, ktorým je vytvorenie kontradiktórneho\ntrestného konania na základe zásad kontradiktórnosti, prezumpcie neviny, práva na aktívnu obhajobu,\nrovnosti strán, bezprostrednosti a ústnosti a s poukazom na to, že v trestnom konaní ide o spor strán,\nkde zmysel tohto princípu je zvýraznený v zákone tým, že bremeno dokazovania je na prokurátorovi, a\npráve prokurátor je zodpovedný za to, či ho v konaní pred súdom unesie. Z týchto dôvodov tak nemožno\nsúhlasiť s rozhodnutím súdov oboch stupňov o vine na základe dôkazov iniciatívne vyhľadaných súdom.\nOdvolací súd však tieto skutočnosti pri rozhodovaní o odvolaní nezobral do úvahy, čím podľa môjho\nnázoru založil svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré neboli súdom prvého stupňa vykonané zákonným\nspôsobom.\nTakýto postup odvolacieho súdu a súčasne aj jemu predchádzajúci postup súdu prvého stupňa\npovažujem za také, ktoré sú v prísnom rozpore s už uvedenou zásadou rovnosti strán v konaní pred\nsúdom, pretože súd takýmto vyhľadávaním dôkazov jednoznačne prebral na seba úlohu prokurátora.\nSúd však s poukazom na vyššie uvedené nie je ‚pomocníkom' prokurátora, ktorý mu sám dotvorí,\nalebo doplní dokazovanie tak, aby mu mohol vyhovieť. Súd je arbitrom, ktorý má rozhodnúť o vine\n(ak prokurátor uniesol dôkazné bremeno), alebo má obžalovaného oslobodiť (ak prokurátor neuniesol\ndôkazné bremeno).\nTakto iniciatívne vyhľadané dôkazy zo strany prvostupňového súdu, na ktorých založil svoje rozhodnutie\na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým toto rozhodnutie (vo vzťahu k vine) na základe takto vykonaných\ndôkazov potvrdil, považujem za nezákonné. Vyhľadávanie dôkazov svedčiacich v môj neprospech totiž\nmalo byť úlohou prokurátora ako ‚pána sporu' a nie úlohou súdu. Z týchto dôvodov mám za to, že v\ndanom prípade nepochybne došlo k porušeniu zásady spravodlivého procesu.\nRozhodnutie odvolacieho súdu považujem taktiež za rozhodnutie založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku.\nSám súd prvého stupňa a taktiež aj odvolací súd v odôvodneniach svojich rozhodnutí poukazujú na to,\nže zadováženie zbraní, streliva, či výbušnín mi nebolo preukázané, no napriek tomu ma uznali vinným\nz ich prechovávania, a to aj bez toho, aby bol v konaní vykonaný čo i len jeden dôkaz, ktorý by túto\nskutočnosť preukazoval.\nRozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa považujem za nezákonné\na vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom.\nSúčasne tak nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že moja obrana o tom, že tieto predmety musel do\ndomu niekto doniesť a že som o nich nevedel je účelová. Znovu poukazujem na to, že vykonaným\ndokazovaním nebolo žiadnym z dôkazných prostriedkov preukázané, že by tieto predmety nemohla do\ndomu priniesť nejaká iná osoba práve v čase, kedy som bol zadržaný. Tieto tvrdenia neboli v konaní\nžiadnym spôsobom vyvrátené a s odôvodením o tom, že ‚do domu okrem mňa nikto nemal prístup' iste\nnemožno súhlasiť.\nOdvolací súd (podobne ako súd prvého stupňa) sa vôbec nezaoberal mnou uvádzanou argumentáciou\no tom, že tieto mohol do domu priniesť hocikto, pričom k tomu mohlo dôjsť kedykoľvek do vykonania\ndomovej prehliadky. V súvislosti s týmto uvádzam, že v konaní som poukazoval na to, že k vykonaniu\ndomovej prehliadky došlo až na druhý deň (v poobedňajších hodinách) od toho, kedy som bol zadržaný\npolíciou a umiestnený do CPZ. Vykonaným dokazovaním nebolo vyvrátené, že za ten čas mohol do\ndomu prísť hocikto a hocičo mohol do domu priniesť (najmä ak bolo dokazovaním preukázané, že brat,\nktorý na mňa zavolal políciu, sa snažil a snaží za každú cenu dom predať). S touto argumentáciou sa\nvšak súd nevysporiadal. Tak, ako som už uviedol, vykonaným dokazovaním nebola moja argumentácia\nvyvrátená. Súd tak nemohol mať za preukázané, že som o zbraniach, strelive a výbušninách ‚musel mať\nvedomosť', a teda že z mojej strany malo dôjsť k ich zadováženiu či prechovávaniu.\nNie je mi teda zrejmé, ako súd na základe skutočností uvedených v odôvodnení mal za to, že som o\nzbraniach, strelive a výbušninách vedel, že som si ich zadovážil, prechovával ich a manipuloval s nimi,\nani to, že by som ich hromadil v zmysle ust. § 295 ods. 1 Trestného zákona. Tieto tvrdenia nie sú ničím\npodložené a ide len o akési domnienky, ktoré v konaní neboli preukázané.\nSkutočnosť, že by mojim konaním malo dôjsť k naplneniu znaku skutkovej podstaty trestného činu\npodľa ust. § 295 ods. 1 písm. b) ‚hromadil', nebola podľa môjho názoru žiadnym z vykonaných dôkazov\npreukázaná. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak jednoznačne zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nOdôvodnenie rozsudku je v tejto časti nejasné, nepreskúmateľné a na základe takto zisteného\nskutkového stavu zo strany súdu prvého stupňa iste nie je možné konštatovať moju vinu.\nVykonaným dokazovaním či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa, resp.\npred odvolacím súdom nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by došlo k spáchaniu\ntrestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa ust. § 295 ods. 1 písm.\n\nb) Trestného zákona, a teda že by došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto trestným zákonom\npredpokladaného trestného činu.\nAni jediným dôkazom nebolo v konaní pred súdom prvého stupňa a ani pred odvolacím súdom bez\nakýchkoľvek pochybností preukázané, že by som mal mať nejakú vedomosť o zbraniach, strelive a\nvýbušninách, ktoré sa našli v dome. Ani jeden zo svedkov, ktorí boli v konaní pred súdom vypočutí,\nneuviedol také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že zbrane, strelivo a výbušniny, ktoré sa našli, boli\nv mojej držbe, resp. že by som o týchto vedel ako ani to, že by som tieto mal, ako je to uvedené v\nrozsudku hromadiť.\nZ týchto dôvodov mám za to, že práve tieto skutočnosti jednoznačne napĺňajú znaky dovolacieho dôvodu\npodľa ust. § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu (a jemu\npredchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa) je zjavne založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku.\nRozhodnutie odvolacieho súdu je nezákonné, keďže (podobne ako rozhodnutie súdu prvého stupňa,\nktoré vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd potvrdil) nekorešponduje so skutkovým stavom veci,\nktorý vyplynul z vykonaného dokazovania v tejto prejednávanej trestnej veci, čím došlo k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci aj vo vzťahu k uznanej vine i k uloženému trestu.\nS poukazom na vyššie uvedené dôvody podávam toto dovolanie a navrhujem, aby Najvyšší súd SR\na) podľa ust. § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.\n6To/14/2021, z 13. septembra 2021 bol porušený zákon v ust. § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona\na v konaní, ktoré mu predchádzalo, a to v neprospech obvineného A. K., nar. XX. O. XXXX, trvalým\npobytom D. XX, B.,\nb) podľa ust. § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.\n6To/14/2021, z 13. septembra 2021 a rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/102/2020, z 20.\napríla 2021 vo všetkých výrokoch,\nc) podľa ust. § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Prešov, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a vo veci rozhodol\".\nK dovolaniu sa využijúc svoje právo podľa § 376 Trestného poriadku vyjadril prokurátor, a síce v podstate\ntakto:\n„Podľa môjho názoru rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6To 14/2021, z 13. septembra 2021\nvydaný po tom, čo obžalovaný A. K. podal kvalifikované odvolanie proti rozsudku Okresného súdu\nv Prešove, sp. zn. 1T 102/20, z 20. apríla 2021, je plne v súlade so zákonom i platnou judikatúrou\nv obdobných trestných veciach. Pokiaľ krajský súd aj zistil nedostatky v rozhodnutí okresného súdu,\ntieto príslušným postupom a svojím rozhodnutím plne v súlade s Trestným zákonom odstránil. V\npodrobnostiach poukazujem na odôvodnenie tohto rozhodnutia, s dôvodmi ktorého sa plne stotožňujem,\nmajúc na to, že obranu odsúdeného súdy zhodne považovali za účelovú, nezistiac zásadné pochybenia\npri vykonávaní dôkazov na okresnom súde. Rozhodnutie krajského súdu preto považujem za adekvátne\npovahe spáchaného trestného činu i účelu trestnoprávnych noriem. Z týchto dôvodov navrhujem\ndovolanie zamietnuť podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku\".\n+++\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie\nbolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku a § 566\nods. 3 Trestného poriadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného\nporiadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods.\n1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že spĺňa obligatórne\nobsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a tiež, že obvinený pred jeho podaním\nvyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného\nporiadku). Najvyšší súd po splnení vyššie vymedzenej formálnej prieskumnej povinnosti zistil, že\ndovolanie obvineného je treba odmietnuť ako nedôvodné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku,\nnakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 a nasl. Trestného poriadku.\nPokiaľ ide o ustanovenie § 374 ods. 3 Trestného poriadku, nemožno ho uplatňovať ako samostatný\ndôvod dovolania. Uvedené ustanovenie len v nadväznosti na ustanovenia § 369 Trestného poriadku\na § 372 ods. 1 Trestného poriadku vyjadruje okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v § 371\nods. 1 Trestného poriadku dovolaním napáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania\n\npodaného ministrom spravodlivosti), možno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa,\nak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku (sťažnosti alebo\nodvolaní). Ak dovolateľ namieta chybu konania na súde prvého stupňa, musí táto chyba zodpovedať\nniektorému z dôvodov dovolania uvedenému v § 371 Trestného poriadku, a takto musí byť aj v dovolaní\noznačená (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) [k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn.\n2Tdo/73/2012, z 18. decembra 2012, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 47/2014]. V danom prípade táto podmienka splnená nebola.\nNajvyšší poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto\nopravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom\nporiadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých\nnajzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody\ntaxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi\nzakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne\nužšie.\nDovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný\nprielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.\nPreto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým\nuplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a\ndovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie\".\nČo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385\nods. 1 Trestného poriadku k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého\nrozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov\ndovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia\npodľa § 371 Trestného poriadku. Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené\ndovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku.\nZ toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného\nporiadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a ani\niný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm.\nc) Trestného poriadku, alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval\ninú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania\noznačenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku.\nAk ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374\nods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne\nuplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného\nporiadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Trestného\nporiadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu\n(viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/30/2011, zo 16. augusta 2011, publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).\nK dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku:\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch,\nkeď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané\nzákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so\nzákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou\nzodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i\nsamotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.\nZ uvedeného logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže\nbyť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp.\n\nmal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného\npostupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku, a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces\nv zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené\nvýlučne alebo v rozhodujúcej miere („solely or to a decisive extent\") na dôkazoch získaných nezákonným\nspôsobom, čo sa v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu v. Rumunsko - rozsudok ESĽP\nz 2. februára 2010, Emen v. Turecko - rozsudok ESĽP z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší v.\nHolandsko - rozsudok ESĽP z 23. apríla 1997, Visser v. Holandsko - rozsudok ESĽP zo 14. februára\n2002, Al-Khawaja a Tahery v. Spojené kráľovstvo - rozsudok ESĽP z 15. decembra 2011 a ďalšie).\nV rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1\npísm. g) Trestného poriadku môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), či jediný usvedčujúci dôkaz\nalebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k\nzáveru o zákonnosti vykonaného dokazovania najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia,\nprehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.\nNajvyšší súd dopĺňa, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku - „rozhodnutie\nje založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom\" a jeho zrkadlové znenie\n- „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom\", nemožno\nvykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak,\nže pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli\na tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a\ndôležité pre spravodlivé rozhodnutie (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku, § 2 ods. 10 Trestného poriadku, §\n2 ods. 11 Trestného poriadku) a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale\n„neskoro\" (§ 240 ods. 3 druhá veta Trestného poriadku), alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie\n(§ 240 ods. 4 tretia veta Trestného poriadku).\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku môže byť naplnený len vtedy, ak súd\nvykonal dôkazy nezákonným spôsobom tzn., že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní)\nbol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom, nie je možné považovať za okolnosť\nodôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, nakoľko\niba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom môže naplniť dovolací dôvod podľa\n§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\nNevykonanie (arbitrárne), pre spravodlivé rozhodnutie známeho a dôležitého, významného či\nrozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 3 Trestného\nporiadku, pretože posúdenie rozsahu (ne)vykonaných dôkazov je otázkou skutkovou a nie právnou. Za\nskutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti\nrozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie.\nS ohľadom na to nemôže argumentácia dovolateľa, ktorým nie je minister spravodlivosti, o nevykonaní\nnavrhnutého dôkazu súdom (o odmietnutí vykonania ktorého bolo rozhodnuté podľa § 272 ods. 3\nTrestného poriadku a rozhodnutie o tom bolo riadne odôvodnené minimálne v rozsudku v zmysle § 168\nods. 1 druhá veta Trestného poriadku) zodpovedať dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c),\nresp. písm. g) Trestného poriadku.\nVyslovený záver v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej aplikačnej praxi i judikatúre Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky o nemožnosti preskúmavania správnosti a úplnosti skutkových zistení súdmi v\npôvodnom konaní, s výnimkou prieskumu ich rozhodnutí uvedeným spôsobom z podnetu dovolania\npodaného ministrom spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nPokiaľ tak neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdmi v pôvodnom konaní dovolací súd\nnemôže preskúmavať v rámci dovolateľom (obvineným alebo generálnym prokurátorom) uplatneného\ndovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, nemožno takéto „skutkové\"\npreskúmanie rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní dosiahnuť (a vo svojej podstate obchádzať)\nprostredníctvom uplatnenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c), resp. písm. g)\nTrestného poriadku, konkrétne uplatnením dovolacej námietky spočívajúcej v tom, že v pôvodnom\n\nkonaní nebol vykonaný konkrétny dôkaz, ktorý však podľa subjektívneho hodnotenia dovolateľa\nvzhľadom na jeho význam (dôležitosť) vykonaný byť mal.\nPosúdenie dôležitosti (významu) konkrétneho dôkazu totiž nie je možné bez komplexného vyhodnotenia\ndôkazného stavu na podklade rozsahu a kvality procesu dokazovania vykonaného súdmi v pôvodnom\nkonaní, ktorého výsledkom je nimi zistený skutkový stav, v konečnom dôsledku odzrkadlený v tzv.\nskutkovej vete výroku o vine obvineného.\nZáver o dôležitosti (významu) takého dôkazu preto logicky nie je možný bez primárneho posúdenia\notázky náležite zisteného skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorý je zase\nvýsledkom procesu hodnotenia dôkazov podľa kritérií upravených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku,\nz ktorého obsahu je navyše nepochybné, že žiadny dôkaz v trestnom konaní nemožno posudzovať\nizolovane od iných, v danej veci zabezpečených, resp. vykonaných dôkazov.\nVyššie uvedený záver tak zohľadňuje systematickú prepojenosť jednotlivých dovolacích dôvodov\nupravených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ich vzájomné vzťahy a obsahovú nadväznosť, v\nposudzovanom prípade medzi dovolacími dôvodmi upravenými v tomto ustanovení pod písmenami c) a\ni) a na vetu za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku logicky nadväzujúci ako jediný\nmožný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nObvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. l písm. g) Trestného poriadku argumentoval\nvecne, nie však relevantne, predovšetkým tým, že súd prvého stupňa iniciatívne vyhľadával dôkazy\nsvedčiace v jeho neprospech, poukazujúc pritom na zásadu kontradiktórnosti. Týkať sa to malo určenia\nčasového obdobia letáku, v ktorom boli zabalené výbušniny a dátumy spotreby na krabičkách od šalátov,\nkde sa našli náboje.\nPokiaľ ide o túto skutočnosť, ku nej sa už skôr vyjadrili tak súd prvého stupňa ako i odvolací súd. Zvolený\npostup bol v plnom rozsahu zákonný a najvyšší súd sa s argumentáciou súdov stotožňuje.\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich\nrozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány\nčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,\nako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili\nsúdu spravodlivé rozhodnutie.\nPodľa § 2 ods. 11 prvej vety Trestného poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPotrebné je popritom poukázať na vyššie citované ustanovenia, z ktorých je zrejmé, že samotný zákon\nukladá súdu možnosť vykonať dôkazy, ktoré procesné strany nenavrhli. Nakoniec, čo obvinený z\npochopiteľných dôvodov opomenul uviesť, Okresný súd Prešov nevyhľadával nové dôkazy iniciatívne\nsám, iba bližšie identifikoval a konkretizoval tie, ktoré boli zaistené. To znamená, že zistil z ktorého\nobdobia pochádzal posudzovaný leták. Podobne dátumy spotreby sú ľahko identifikovateľné z\npredloženej fotodokumentácie.\nOkrem toho výrok o vine obvineného je možné ustáliť aj na základe ďalších dôkazov, ktoré boli v priebehu\ntrestného konania zabezpečené a vykonané.\nČo sa ešte týka namietanej kontradiktórnosti konania, naopak, celá trestná vec prebehla v súlade s\ntouto zásadou. Teda nie ako tvrdil obvinený. Navyše ani spojitosť tejto zásady s namietanou pasivitou\nprokurátora nie je namieste, o to viac, keď práve na základe obžaloby podanej prokurátorkou, bol\nobvinený súdom uznaný za vinného.\n\nV ďalšom obvineným namietanom sa dá len predpokladať, že takto formulované dovolacie námietky\nsmerujú výlučne iba voči finálnemu hodnoteniu vykonaných dôkazov, ktoré nekorešponduje jeho\npredstavám.\nNajvyšší súd preto môže len [s odkazom na znenie § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou\nTrestného poriadku] pre úplnosť poznamenať, že v predmetnej trestnej veci boli dôkazy vykonané\nzákonným spôsobom a následne tomu zodpovedajúc v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku aj náležite\nvyhodnotené.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.\ng) Trestného poriadku.\nK dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku:\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť.\nPri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy\nviazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom\ndovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku.\nVo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete\nvýroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky\nskutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam\nsúdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej\ninštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je\noprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní\nsám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery\nmôže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je\nodvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného\nčinu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia\nhmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený\npod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad\n(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.\nNesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie\nokolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené\npoužitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného,\n§ 30 Trestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného\nzákona - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a\nspoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia\nslobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod.\nAko z citovaného ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, tak aj z inštitútu dovolania je\nzrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Inak povedané, dovolací súd je viazaný zisteným\nskutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený posudzovať\nspôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania skôr vo veci konajúce a rozhodujúce súdy\nvyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Preto platí, že vo vzťahu ku skutkovému\nstavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku môže\nobvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové.\n\nZa skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti\nrozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací\nsúd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez\nďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať\n(dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď\nmôže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď § 379 ods. 2 Trestného\nporiadku). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže\ndoplňovať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety § 317 ods. 1 Trestného poriadku\nvšak nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako druhú, „odvolaciu\" inštanciu zameranú k\npreskúmaniu rozhodnutí súdu nižšieho stupňa.\nNakoľko je uvedené žiaľ napriek konštantnému upozorňovaniu najvyšším súdom v jeho rozhodovacej\nčinnosti naďalej priam notoricky zaužívanou praxou, dovolací súd obvinenému znovu pripomína, že\nprávomoc dovolacieho súdu je v prípade dovolania podaného oprávnenou osobou uvedenom v § 369\nods. 2 Trestného poriadku striktne ohraničená dôvodmi dovolania len podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku (prvá veta v odseku 2 § 369 Trestného poriadku). Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku (ako je tomu v kontexte trestnej veci obvineného), naviac vetou za\nbodkočiarkou - ,,správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť\".\nZ citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže už v tretej inštancii opätovne\nhodnotiť dôkazy, a tak (ako sa to domáha dovolateľ) dokonca dospieť k iným, nepochybne skutkovým\nzáverom, spočívajúcim v tom či boli, resp. neboli konaním uvedeným v skutkovej vete obžaloby naplnené\nvšetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Hodnotenie dôkazov a vyvodenie z toho právnych\nzáverov je kategóriou procesného práva - § 2 ods. 12 Trestného poriadku.\nJe potom bez významu, či dospeli skôr konajúce a rozhodujúce súdy pri použití ich zákonom zverenej\npovinnosti tak, ako je táto vymedzená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku k záverom markantne odlišným\nod tých, ktoré v podanom dovolaní predkladá subjekt podávajúci dovolanie.\nUstálenie záveru o naplnení, či nenaplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu (v posudzovanom\nprípade o to viac aktuálne, keď obvinený namietal subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu\nlúpeže) vždy podlieha rozboru dôkaznej situácie a okolností prípadu, pričom postup podľa § 119 ods. 1\nTrestného poriadku (čo je tak isto kategória procesného práva) ukladá povinnosť dokazovať v trestnom\nkonaní najmä\na) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,\nb) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,\nc) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,\nd) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie\nochranného opatrenia a iné rozhodnutia,\ne) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,\nf) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.\nS poukazom na vyššie uvedené obvinený skrátka nemôže ,,zostať prekvapený\", keď najvyšší súd\njeho dovolacie námietky - ktoré smerovali len k nesprávnosti a neúplnosti skutkových zistení, rozsahu\ndokazovania a hodnoteniu dôkazov - označí v predmetnej trestnej veci ako stojace zjavne mimo\nuplatnený dovolací dôvod. Naviac, takto formulované dovolacie námietky nemožno kvalifikovane\npodradiť ani pod akýkoľvek iný uplatniteľný dovolací dôvod, nakoľko sa nimi v súvislosti s ich obsahom\nv podstate nie je možné z právneho hľadiska zaoberať tak, aby bol dovolací prieskum aspoň okrajovo\nsúladný s platnou a účinnou právnou úpravou (výnimkou je už skôr zmieňovaná procesná situácia, keď\nje subjektom podávajúcim dovolanie minister spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd preto pripomína, že v prípade podania dovolania obvineným nie je odvolacím súdom a\nmá doslova zakázané opätovne skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku a v rámci toho\nprehodnocovať vykonané dôkazy a vyslovovať iné skutkové závery ako súd prvej a súd druhej inštancie\n- viď veta za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nPre dovolací súd je v zmysle uvedeného podstatným skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený A.\nK. spáchal trestný čin tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, následne potvrdeného\n\nrozhodnutím odvolacieho súdu. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá aj právny záver\nvyjadrený v posúdení konania obvineného ako zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovanie so\nzbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaného\nustanovenia odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté, a ktoré vyjadrujú\nnaplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty označeného trestného činu.\nK obvineným rozporovanému nenaplneniu druhej časti (prvá časť „bez povolenia\") objektívnej stránky\ntrestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami - „hromadil strelné zbrane,\nstrelivo a výbušniny\" - najvyšší súd pre úplné pochopenie uvádza, že o jej naplnení s odkazom na\nustálený skutkový stav niet pochýb, pričom v tejto súvislosti odkazuje na právne závery vyjadrené v\npríslušných častiach odôvodnení rozhodnutí skôr vo veci konajúcich a rozhodujúcich súdov. Dovolací\nsúd v tejto súvislosti obvinenému pripomína množstvo a účinnosť takýchto u neho nájdených predmetov,\nich postupné zadovažovanie a následné prechovávanie.\nOhľadom námietok obvineného spočívajúcich v polemike so závermi súdov o naplnení subjektívnej\nstránky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý bol predmetom trestného stíhania, najvyšší súd\npoukazuje na závery plynúce zo stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu publikované v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 3/2011, podľa ktorého dovolací\ndôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemôže napĺňať poukaz na to, že vykonaným\ndokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje\nvnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len\nsprostredkovane, t. j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, na základe konkrétnych skutkových\nokolností, ktorých správnosť a úplnosť v rámci dovolacieho konania nie je možné skúmať a meniť.\nPredmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku potom môže byť už\nlen nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého\na druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné\nakokoľvek dopĺňať a meniť, k čomu je možné opätovne poukázať na skôr prezentované právne úvahy\nnajvyššieho súdu vo vzťahu k § 119 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku ako všeobecného ustanovenia\nupravujúceho predmet dokazovania.\nZ uvedeného vyplýva, že v trestnej veci obvineného nemožno dospieť k záveru o tom, že by bol naplnený\ndôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a preto aj v tejto časti dovolaciu\nargumentáciu obvineného najvyšší súd odmietol ako zjavne nedôvodnú.\nPretože najvyšší súd s poukazom na vyššie konštatované nezistil naplnenie dôvodov dovolania\nnamietaných obvineným rozhodol v konečnom dôsledku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}