{"guid": "9fcb4cf1-8516-4f52-b560-249d7d639a0c:743548c2-af08-4f47-8ffd-79d3f893662a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8119214009.1", "spisova_znacka": "1Cdo/184/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/184/2021 z 27. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 1Cdo/184/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:8119214009.1", "identifikacne_cislo": "8119214009", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-164.odsek-1", "nazov": "§ 164 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-164.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-164"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-160.odsek-1", "nazov": "§ 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-160.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-160.odsek-2", "nazov": "§ 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-160.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-2", "nazov": "§ 85 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-85"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-164", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-160", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-85"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/743548c2-af08-4f47-8ffd-79d3f893662a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8119214009.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8119214009.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8119214009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/184/2021\n8119214009\n27. 04. 2022\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2022:8119214009.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej\na sudcov JUDr. Martina Vladika a Mgr. Petra Melichera, v spore žalobcu: Slovenská republika Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti\nžalovanému: Z.. S. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX H. K. K., právne zastúpenému:\nJUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 193, o\nnáhradu škody, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21 Cpr 16/2019, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3 CoPr 1/2021-196 zo dňa 5. mája 2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaný má právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 10.\nseptembra 2020 pod č. k. 21 Cpr 16/2019-155 výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. nárok vo výške 1\n759,98 eur vylúčil na samostatné konanie a výrokom III. žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu s tým, že o trovách konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto\nrozsudku. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.9.2019 domáhal uloženia povinnosti žalovanému\nzaplatiť sumu 15 730 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.8.2019 do zaplatenia\ntitulom náhrady škody z nevyúčtovaných chýbajúcich pokutových blokov a sumu vo výške 1 759,98 eur\ns 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.8.2019 do zaplatenia titulom náhrady škody\nspôsobenej nekonaním žalovaného ako nadriadenej osoby.\n2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný bol u žalobcu v\nslužobnom pomere od 01.06.2007 do 06.06.2017. Žalovaný bol služobne zaradený vo viacerých\nfunkciách; v období od 01.06.2007 do 31.12.2010 vykonával funkciu vedúci oddelenia výkonu služby\nOkresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (ODI OR\nPZ v Prešove), od 01.01.2011 do 31.03.2015 vykonával funkciu starší referent, špecifikácia riadenia\nreferentov oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v Prešove a od 01.04.2015 do 06.06.2017 opätovne\nvykonával funkciu vedúci oddelenia výkonu služby ODI OR PZ v Prešove. Dňa 21.08.2007 žalovaný\nuzavrel so svojím zamestnávateľom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresný dopravný\ninšpektorát Prešov, Dohodu o zverení hotovosti, cenín, tovaru, zásob materiálu alebo iných hodnôt,\nktoré je policajt povinný vyúčtovať. Vo zverení bolo uvedené, cit.:„ zveruje príslušníkovi PZ (ďalej\nlen policajt) zaradenému na výkon štátnej služby ODI OR PZ v Prešove vo funkcii vedúci oddelenia\nvýkonu služby ODI, pokutové bloky, finančné prostriedky za pokutové bloky, ktoré policajt prevzal na\nzáklade dokladu o prevzatí v Knihe cenín. Policajt dňom podpísania tohto zverenia, na základe fyzického\nprevzatia hodnôt, ktoré sú predmetom tohto zverenia a jeho podpísaním, preberá zodpovednosť za tieto\n\nmajetkové hodnoty. Toto zverenie nadobúda platnosť a právne účinky s ním spojené, nastávajú dňom\njeho podpisu nadriadeným a platí po dobu zaradenia menovaného na vyššie uvedenej funkcii.“ Dňa\n22.3.2017 bol vyhotovený Úradný záznam Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o skutočnostiach\nzistených vykonaním operatívnej kontroly, keď bola vykonaná kontrola pokutových blokov a súvisiacej\nfinančnej hotovosti podľa evidencie vedenej na oddelení výkonu služby ODI. Bolo zistené, že evidenciu\npokutových blokov vedie vedúci oddelenia výkonu služby - žalovaný, ktorý preberá pokutové bloky z\nCentra podpory Prešov a odovzdáva ich policajtom oddelenia výkonu služby ODI a zároveň preberá\npokutové bloky a finančnú hotovosť za uložené blokové pokuty od policajtov, ktoré následne odovzdáva\nCentru podpory Prešov.\n3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/6/2018 zo dňa 06.02.2018 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/22/2018 - 234 zo dňa 20.06.2018 bol žalovaný odsúdený\npre spáchanie zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona. Zároveň bol\nžalovaný zaviazaný žalobcovi ako poškodenému nahradiť škodu vo výške 91.910,- eur s tým, že\nso zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody súd odkázal poškodeného na civilný proces.\nZ odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/22/2018 vyplýva, že vo vzťahu\nk odvolaniu poškodenej strany, prvoinštančný súd správne a zákonne uložil žalovanému povinnosť\nnahradiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 91.910,- eur, pričom vychádzal zo skutkového stavu\nuvedeného v obžalobe. Okresný súd nemohol vyhovieť návrhu poškodenej strany a priznať jej celú\nuplatnenú sumu, keďže vyhlásením o vine a jeho prijatím, po splnení zákonom stanoveného procesného\npostupu, došlo k právoplatnosti tohto výroku vo vzťahu k skutku, a teda aj k ustáleniu výšky spôsobenej\nškody žalovaným. Keďže poškodená strana si uplatňovala vyšší nárok na náhradu škody, ako jej bol\nnapadnutým rozsudkom priznaný, bola so zvyškom nároku odkázaná na civilný proces. V tejto súvislosti\nsúd zároveň uviedol, že zo skutku dávaného za vinu žalovanému v obžalobe prokurátora je zrejmé,\nže tento za škodu považoval len škodu za chýbajúcu finančnú hotovosť a nie aj za chýbajúce pokutové\nbloky. Hodnota pokutových blokov vo výške 15.730,- eur je hodnotou, ktorú mal mať u seba žalovaný\nako osoba hmotne zodpovedná za zverené hodnoty, a to pokutové bloky.\n4. Procesný útok žalobcu v konaní spočíval v tom, že pokutový blok s vyznačenou nominálnou hodnotou\n(cenou na bloku), je ceninou, aj keď nie je výslovne uvedený v citovaných definíciách (opatrenia\na zákon č. 431/2002) ani príkladne uvádzaný. Mal za to, že pokutové bloky musia byť pokladané\nminimálne za iné hodnoty, obsiahnuté v dohode o zverení hmotnej zodpovednosti, ktoré je povinný\nžalovaný vyúčtovať a za ktoré zodpovedá v režime osobitnej zodpovednosti. Tým, že žalovaný pokutové\nbloky nevyúčtoval, resp. neodovzdal ako nespotrebované pokutové bloky v hodnote 15.730,- eur,\nvznikla žalobcovi škoda. Procesná obrana žalovaného spočívala v namietanom premlčaní uplatneného\nnároku, ktorú súd neuznal, tiež v namietanej neplatnosti dohody o zverení hmotnej zodpovednosti a v\nnepreukázaní vzniku škody z dôvodu, že pokutové bloky nie sú ceninou ani inou majetkovou hodnotou,\na preto škoda, ktorá mala vzniknúť žalobcovi, spočíva v nákladoch na výrobu pokutových blokov (napr.\ntlač, papier).\n5. K námietke neplatnosti dohody o hmotnej zodpovednosti súd uviedol, že táto je neplatná, ale nie\nz dôvodu uvádzaného žalovaným o zmene funkcií a viazanej platnosti a účinnosti tejto dohody k\nfunkcii vedúceho, ale z dôvodu, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je predmet, za ktorý\nzamestnanec zodpovedá, t. j. musí ísť o zverené hotovosti, ceniny, tovar a zásoby materiálu alebo iné\nhodnoty určené na obeh alebo obrat. Pokiaľ hodnoty nemajú predmetnú vlastnosť a nie sú určené\nna obeh a obrat, nie sú spôsobilé byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Hodnoty, ktoré\nsa zverujú zamestnancom na základe dohody o hmotnej zodpovednosti sú spravidla hotovosť, ceniny,\ntovar a iné majetkové hodnoty určené na obeh alebo obrat u zamestnávateľa. Ak sú predmetom dohody\no hmotnej zodpovednosti veci, ktoré uvedenú charakteristiku nespĺňajú, dohoda je neplatná a nie je\nmožné úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody z osobitnej zodpovednosti za škodu s prezumpciou\nzavinenia. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné posudzovať žalovanú náhradu škody podľa osobitných\nustanovení zákona, ale podľa všeobecných zásad zodpovednosti za škodu. Uvedené má ten vplyv, že\ndôkazné bremeno sa prenáša na stranu žalobcu.\n6. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil s obranou žalovaného, že pokutové bloky nie sú\nceninou, a preto bez ďalšieho nemajú žiadnu reálnu hodnotu až do doby, pokiaľ ich príslušný orgán\nv rámci svojej činnosti nepoužije a od tretej osoby nezíska ich výmenou príslušnú finančnú hotovosť.\nSúd vychádzal z toho, že za ceniny možno považovať iba taký majetok, ktorý bol obstaraný za odplatu.\n\nPokutové bloky sú vydávané bezodplatne, a preto nemôžu mať charakter ceniny. Pokutové bloky nie sú\nani inou hodnotou, určenou na obeh alebo obrat, nakoľko chýbajú zákonom stanovené pojmové znaky.\nPokiaľ ide o hodnotu, súd uviedol, že pokiaľ aj bola na pokutových blokoch vyznačená ich hodnota,\ntáto smerovala predovšetkým voči páchateľovi priestupku a určovala výšku pokuty (za priestupok). Pre\nžalobcu ako orgán oprávnený vyberať pokuty v blokovom konaní, táto hodnota znamená, v akej výške\nbola pokuta (za spáchanie priestupku) priestupcovi uložená a v akom rozsahu (výške) bola od priestupcu\nvybraná. Toto konštatovanie ale automaticky neznamená, že pokutový blok má hodnotu, aká je na\nňom vyznačená. V tomto smere je bloková pokuta skôr potvrdením o zaplatení pokuty ako hodnotou\nurčenou na obeh alebo obrat. V tejto súvislosti súd uviedol, že definícia škody vychádza z názoru,\nže pod pojmom škoda je potrebné rozumieť takú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu\npoškodeného, ktorý reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu\nveci do predošlého stavu. Na strane žalobcu však nedošlo k úbytku žiadnych majetkových hodnôt\npri vynaložení zabezpečenia uvedených pokutových blokov, tieto boli zo strany žalobcu obstarané\nbezodplatne. Majetková ujma na strane žalobcu v súvislosti s obstaraním pokutových blokov nenastala.\nTým, že pokutový blok nie je možné považovať za ceninu, nebol obstaraný za odplatu, nemá hodnotu,\nz ktorej by bolo možné čerpať po jeho vydaní do užívania. Nakoľko pokutový blok bol žalobcom\nobstaraný bezodplatne, na strane žalobcu žiadna škoda nevznikla. Tým nebol splnený predpoklad vzniku\nzodpovednosti zamestnanca za škodu, a to vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej\nsúvislosti s týmto plnením. Keďže nebol preukázaný vznik škody, súd nemal dôvod zaoberať sa ďalšími\natribútmi napĺňajúcimi vznik zodpovednosti za škodu. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu\nsa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov. Ak nie je splnený čo i len jeden z nich,\nzamestnanec za škodu nezodpovedá.\n7. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III.\na žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % a to\nrozsudkom pod č. k. 3 CoPr 1/2021-196 zo dňa 5. mája 2021.\n8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte\ns namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav\nsprávne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko\ns prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).\n9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n10. Žalobca v odvolaní namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym\nzáverom, ktoré ho viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zamietnutiu žaloby. Nesprávne\nskutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v\npodstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy\nskutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania\nnajavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul.\nNesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.\n11. Žalobca v odvolaní vychádzal z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z\nvykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa zodpovednosti žalovaného za škodu. Za\nskutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia\ndôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa citovaného\nustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie\ndôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo,\nprípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo\nvyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli\n\nz prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, alebo\nvierohodnosti, je logicky rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 192 až § 194 CSP.\nOdvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP totiž možno napadnúť výsledok, činnosti súdu\npri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd\ndospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné\nani polemizovať s jeho skutkovými závermi.\n12. Odvolací súd sa vyporiadal aj s odvolacou námietkou žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutia\nnie je uvedená dostatočná a rozumná reakcia súdu na podstatné argumenty žalobcu, čím jeho\nrozhodnutie vykazuje vady a je nepreskúmateľné. K tomu je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne,\núplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.\nŠpecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim. V tejto\nsúvislosti je právne významné ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,\nčoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného\nútoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne\na výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré\nskutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a\nako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže\nna ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd\nmal za to, že napadnutý rozsudok uvedené požiadavky spĺňa, a to nielen pokiaľ ide o správne právne\nposúdenie, ale aj o dostatočné zistenie skutkového stavu a riadne a úplné odôvodnenie, z ktorého\nvyplýva, ktoré dôkazy vo veci vykonal a ako ich vyhodnotil jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach.\n13. Odvolateľ základ svojho odvolania založil na polemike so skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel\nsúd prvej inštancie a s hodnotením vykonaných dôkazov v tom, či je alebo nie je pokutový blok ceninou,\nresp. inou hodnotou.\n14. Odvolací súd stotožňujúc so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pokutové bloky nie\nsú ceninou. Vo všeobecnosti je ceninou účelový platobný prostriedok (obežné aktívum v určitej\nhodnote), ktorý môže byť použitý ako ekvivalent finančných prostriedkov na stanovený účel, k úhrade\nurčitých služieb, platbe poplatkov, na nákup určitého tovaru alebo k platbe v určitých prevádzkach.\nZ hodnoty cenín ako ekvivalentu peňazí je čerpané pri ich použití. Z účtovného hľadiska je cenina\ndruh krátkodobého finančného majetku, podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky\nč. MF/27076/2007 - 74 je cenina účtovaná v rovnakej položke ako hotovosť a šeky ako „peňažné\nprostriedky v hotovosti“. Ako cenina sa v zmysle § 12 citovaného opatrenia účtujú najmä poštové známky,\nkolky, zakúpené stravné lístky do prevádzkarní verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty,\nak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Za takejto definície odvolací\nsúd uvádza, že základné znaky ceniny pokutové bloky nemajú. Nemajú charakter platobného prostriedku\nako ekvivalentu peňazí pri ich použití (vydaní pokutového bloku), nie je z ich hodnoty čerpané. Podľa\nodvolacieho súdu, skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tom smere, že pokutový blok nie je ceninou\na ani inou hodnotou sú správne a zodpovedajúce vyššie uvedeným záverom vyplývajúcim z ust. §\n191 CSP. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na pokyny Ministerstva financií Českej republiky, resp.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, možno konštatovať, že uvedené nie je možné aplikovať\nna posudzovanú vec, pretože nie je daná príčinná súvislosť medzi žalovaným nárokom a uvedenými\nlistinnými dôkazmi, resp. ich obsahom.\n15. Pokutové bloky nie sú ani „inou hodnotou určenou na obeh alebo obrat“, nakoľko chýbajú zákonom\nstanovené pojmové znaky. Pokiaľ ide o „hodnotu“, odvolací súd uvádza, že pokiaľ aj bola na pokutových\nblokoch vyznačená ich hodnota, táto smeruje predovšetkým voči páchateľovi priestupku a určuje výšku\npokuty (za priestupok) a komu bola udelená za spáchanie priestupku, ak bol priestupok spoľahlivo\nzistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Pre žalobcu ako orgán oprávnený vyberať\npokuty v blokovom konaní, táto hodnota znamená, v akej výške bola pokuta (za spáchanie priestupku)\npriestupcovi uložená a v akom rozsahu (výške) bola od priestupcu vybraná. Toto konštatovanie ale\nautomaticky neznamená, že pokutový blok má hodnotu, aká je na ňom vyznačená. V tom smere je blok\nna pokuty skôr potvrdením o zaplatení pokuty ako hodnotou určenou na obeh alebo obrat. Pokutové\n\nbloky žalobca ako subjekt, ktorý je oprávnený prejednávať priestupky v blokovom konaní, nadobúda\nbezodplatne a nemožno konštatovať, že za pokutové bloky niečo nadobúda.\n16. Odvolací súd zároveň poukázal na stanovisko Sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2010 pod č. p. SLV - PS - 4411/2010 podľa ktorého boli\npokutové bloky považované za tlačovinu a nie ceninu a v prípade ich straty ide o fiktívnu škodu\na nie o reálne vzniknutú škodu a z tohto dôvodu v prípade straty pokutových blokov dochádza k\nodpisu z knihy škôd. Naviac žalobca už v trestnom konaní vedenom proti žalovanému si uplatňoval\npredmetný nárok, pričom prokurátor nepodal v tejto časti obžalobu a nakoniec aj Krajský súd v Prešove\nv rozsudku zo dňa 20.06.2018, č. k. 6To/22/2018 - 234 skonštatoval, že pokutové bloky nie sú ceninou\na nemôžu byť zúčtovateľným tlačivom, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/93/2015 zo dňa 22.02.2017. V nadväznosti na vyššie uvedené\nskutočnosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokutové bloky nie sú hotovosťou, ceninou, tovarom, ani\nzásobami materiálu alebo iné hodnoty tak, ako to predpokladá ust. § 164 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.\nz. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.\n17. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pre vznik zodpovednosti žalovaného za\nškodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov za škodu (porušenie právnej povinnosti,\nvznik škody ako majetková ujma, kauzálny nexus, zavinenie). V tejto súvislosti súd prvej inštancie\nsprávne skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody. Pod pojmom škoda je potrebné\nrozumieť takú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorý reprezentuje\nmajetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Tým,\nže žalobca nepreukázal existenciu vzniku škody, nemôže žalovaný za škodu zodpovedať. Výrok o\ntrovách odvolacieho konania vyplynul z ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, keď plne\núspešný žalovaný v odvolacom konaní má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi\nv rozsahu 100 %.\n18. Proti rozsudku odvolacieho súdu proti všetkým výrokom rozsudku podal dovolanie žalobca a to z\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená.\nRozhodnutie súdu je závislé na vyriešení nasledovných otázok: a) Sú pokutové bloky inou hodnotou,\na to prísne zúčtovateľným tlačivom podľa § 164 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.? b) Zodpovedá osoba,\nktorá proti podpisu preberá pokutové bloky za tieto bloky ako za zverenú hodnotu ?\n18.1. V dovolaní žalobca poukázal na zistený skutkový stav vo veci, zdôraznil ust. § 164 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z.z. s tým, že žalovanému boli odovzdané pokutové bloky a finančné prostriedky za pokutové\nbloky na základe dokumentu v písomnej podobe, ktorý spĺňal všetky obsahové náležitosti a žalovaný\npredmetný dokument vlastnoručne podpísal. Na takto zverených hodnotách, ktoré bol žalovaný povinný\nvyúčtovať, vznikol schodok, zistený kontrolou pokutových blokov a súvisiacej finančnej hotovosti. Pojem\nschodok možno vyvodiť len z dostupnej judikatúry, pričom žalovaný sa môže zbaviť tejto zodpovednosti\ncelkom alebo sčasti ak preukáže, že takýto schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia,\npričom zo skutkovej situácie ani z vykonaného dokazovania takéto okolnosti nevyplynuli.\n19. Prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď v rozsudku na vec aplikoval ustanovenie §\n182 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, pričom v bode 16. odôvodnenia rozsudku\nuviedol „ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené\nhotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat“. Ďalej súd\nvychádzal pri odôvodňovaní zamietnutia nároku žalobcu z právneho názoru, ktorý žalobca považuje za\nnesprávny, keď sa venoval inštitútu dohody o hmotnej zodpovednosti, pričom v bode 26. odôvodnenia\nrozsudku uviedol, že „z vyššie uvedeného je zrejmé, že hmotná zodpovednosť nemohla vzniknúť\nžalovanému za predmety, ktoré nie sú spôsobilé byť predmetom dohody, ako u žalovaného. Z toho\nvyplýva právny záver, že nie je možné posudzovať žalovanú náhradu škody podľa osobitných ustanovení\nzákona ale podľa všeobecných zásad zodpovednosti za škodu ako takú. Má to ten vplyv, že dôkazné\nbremeno sa prenáša na žalujúcu stranu, teda žalobcu“. Žalovanému však boli pokutové bloky zverené\ndňa 21.8.2017 na základe zverenia hotovosti, cenín, tovaru, zásob materiálu alebo iných hodnôt,\nktoré je policajt povinný vyúčtovať č. p.: ORP-156-3/DI-2007, z ktorého vyplýva, ďalšie podmienky\nzodpovednosti za prípadný schodok vyplývajú z príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., výnosu\n\nMVSR č. 42/1998 a príslušných vykonávacích interných predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že už\nprvoinštančný súd nesprávne právne posúdil nárok žalobcu.\n20. Prvoinštančný súd zároveň nesprávne právne posúdil vec s poukazom na bod 24. odôvodnenia tohto\nrozsudku. K bodu 24. odôvodnenia rozsudku potreboval za potrebné uviesť:\na) Súd nesprávne právne posúdil vec, keď odkázal na § 182 ods. 1 Zákonníka práce, žalovaný pokutové\nbloky prevzal podľa zákona č. 73/1998 Z.z., pričom predmetný zákon v § 164 ods. 1 uvádza pojem iné\nhodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať.\nb) V priebehu dokazovania v tejto veci bol v konaní ako dôkaz predložený list sekcie legislatívy a\nvonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. SLB-PS-441/2010 zo dňa 24.6.2010,\nz ktorého vyplýva, že s poukazom na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že vyššie uvedené právne\npredpisy vo svojich ustanoveniach neobsahujú informáciu, ktorá by uvádzala, že blok na pokutu má\npovahu ceniny, zastali názor, že čistý, teda blok nevypísaný príslušníkom policajného zboru, má de iure\npovahu tlačiva a nie ceniny. Zároveň v tejto veci bol predložený list odboru právnych služieb kancelárie\nministra vnútra Slovenskej republiky pod č. KM-OPS-63/2016 zo dňa 13.12.2016, z ktorého vyplýva, že\npokutové bloky s nominálnou hodnotou sú prísne zúčtovateľným tlačivom evidovaným v knihe cenností.\nZ uvedeného dôvodu takéto pokutové bloky je potrebné považovať za iné hodnoty, ktoré policajt je\npovinný vyúčtovať. Z uvedeného je zrejmé, že pokutové bloky je potrebné považovať za iné hodnoty,\nktoré je povinný policajt vyúčtovať a policajt podľa zákona č. 73/1998 Z.z. zodpovedá za vzniknutý\nschodok ak nepreukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Schodok sa\nvyčísľuje vo výške ekonomického úžitku, ktorý by v budúcnosti ministerstvo dosiahlo, a to ako súčin\nnominálnej hodnoty pokutového bloku a počtu kusov. Prvoinštančný súd teda nesprávne právne vec\nposúdil, keď na vec uplatnil ustanovenia Zákonníka práce a v odôvodnení rozhodnutia poukazoval a\nodôvodňoval skutočnosť, že pokutové bloky nie sú ceninou. Skutočnosťou, že pokutové bloky nie sú\nceninou za zaoberal vo svojom rozhodnutí aj odvolací súd, teda Krajský súd v Prešove a to v bode 24.\nodôvodnenia rozsudku.\n21. Ďalej dovolateľ namietal, že argumentácia v bode 25. odôvodnenia rozsudku, že pokutové bloky\nnie sú ani inou hodnotou určenou na obeh alebo obrat, nakoľko chýbajú zákonom stanovené pojmové\nznaky, že táto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý na vec uplatnil ustanovenie\n§ 182 Zákonníka práce. Zdôraznil, že žalovanému boli zverené pokutové bloky podľa § 164 ods. 1\nZákona č. 73/1998 Z.z., ktorý nehovorí o hodnotách, určených na obeh alebo obrat. Ďalej považoval\nbod 26. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu za nesprávne právne posúdenie veci, pričom odvolací\nsúd ani nezdôvodnil prečo pokutové bloky nie sú inou hodnotou v zmysle § 164 ods. 1 Zákona č.\n73/1998 Z.z., keďže poverený príslušník policajného zboru preberá pokutové bloky, ktoré je povinný\nvyúčtovať na základe zverenia, ktoré vlastnoručne podpisuje. Súdy pri posudzovaní nároku žalobcu\nvychádzali z noriem Zákonníka práce, ako aj z opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č.\nMF-27076/2007-74, pričom poukazovali na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11 CoPr\n2/2018. Žalobca zdôrazňoval, že predmetné opatrenie na vec nie je možné aplikovať nakoľko žalovaný\nsa pri svojej činnosti riadi opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16786/2007-31.\n22. Poukázal tiež na to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol v tomto prípade určovaný\nustanoveniami Zákona č. 73/1998 Z.z. ako zákona lex specialis voči Zákonníku práce, ako lex generalis.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky pokutové bloky používa na plnenie úloh štátnej správy ako\nústredný orgán štátnej správy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle zákona\nč. 575/2001 Z.z., pričom tieto pre potreby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje\nMinisterstvo financií Slovenskej republiky.\n23. Pokutové bloky s nominálnou hodnotou sú prísne zúčtovateľnými tlačivami, ktorých prírastky a\núbytky sa sledujú na podsúvahových účtoch podľa § 79 ods. 2 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej\nrepubliky č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej\núčtovnej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie\núzemné celky v platnom znení. Samotný príjem aj výdaj pokutových blokov sa eviduje v knihe cenností.\nKeďže pokutové bloky s nominálnou hodnotou sú prísne zúčtovateľným tlačivom evidovaným v knihe\ncenností, tak pokutové bloky je potrebné považovať za iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať v\nzmysle § 164 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. Ak teda mal žalovaný zverené pokutové bloky s nominálnou\nhodnotou, čiže mu bola zverená iná hodnota, ktorú je povinný vyúčtovať, jedná sa o prípad osobitnej\n\nzodpovednosti žalobcu za škodu. V tejto právnej veci však odvolací ako aj prvoinštančný súd aplikovali\nnesprávne právne normy, čím dospeli k nesprávnemu právnemu názoru.\n24. Žalobca vidí dôvodnosť riešenia právnej otázky aj z hľadiska budúceho usporiadania právnych\nvzťahov. Ak teda odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že pokutové bloky nie sú\nceninou, nie sú inou hodnotou zverenou určenou na obeh alebo obrat podľa Zákonníka práce a nie\nsú ani inou hodnotou podľa § 164 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. tak je možné konštatovať, že ide o\nnesprávne právne posúdenie veci.\n24.1. Pri akceptácii takéhoto posúdenia veci by v praxi nastala situácia, že policajtovi by bola zverená\niná hodnota, ktorú by bol povinný vyúčtovať podľa § 164 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. a to\npokutové bloky, avšak dochádzalo by k zneužívaniu pokutových blokov k vlastnému prospechu, či k ich\nneoprávnenému užívaniu alebo ich plytvaniu bez ohľadu na skutočnosť, či policajt pokutový blok ako\nprísne zúčtovateľnú hodnotu vyúčtuje alebo nie. Vychádzajúc z tohto nesprávneho právneho posúdenia\nveci súdom by bola uplatnená všeobecná zodpovednosť, kedy by sa bremeno dokazovania presunulo\nna žalobcu a irelevantným by sa stalo písomné zverenie pokutových blokov podpísané príslušným\npolicajtom. Rovnako by nebolo možné vysporiadať vzniknutý schodok, ktorý je zúčtovaný podľa\nopatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky MF/16786/2007-31 a to ani v tomto konkrétnom\nprípade a ani v prípade, kedy by policajt či už úmyselne alebo z nedbanlivosti stratil, zničil alebo inak\nznehodnotil pokutové bloky, teda prísne zúčtovateľnú hodnotu. Žalobca pri odôvodňovaní svojho nároku\nvzhľadom na to, že právne normy platné a účinné na území Slovenskej republiky ani interné právne\nnormy ústredných orgánov štátnej správy neupravujú inštitút straty, zničenia prípadne odcudzenia\npokutových blokov s nominálnou hodnotou a s tým spojený vznik schodku, resp. škody v tejto právnej\nveci poukazoval aj na právnu úpravu pokutových blokov s nominálnou hodnotou Českej republiky\na to konkrétne na pokyn Ministerstva financií Českej republiky a rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 1 As/74/2017-28 zo dňa 12.4.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že\nSlovenský právny poriadok danú problematiku nerieši, nezaoberali sa ňou naše najvyššie súdne\nautority a najbližším právnym poriadkom v danej oblasti je české právo, žalobca predpokladá použitie\nvšeobecného princípu, ktorý vznikol rozhodovaním českých súdov. Mal za to, že pre daný prípad už\nexistuje sudcom generovaná norma na ktorú sa žalobca odvoláva. Navrhol teda dovolaciemu súdu, aby\nnapadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku I. a k tomu vzťahujúci sa výrok v bode II. zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Trovy dovolacieho konania si neuplatnil.\n25. K dovolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie\ns poukazom na § 447 písm. f) CSP odmietol. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov dovolacieho konania.\nŽalovaný poukázal na to, že žalobca má za to, že rozhodnutie súdu je závislé na vyriešení nasledovných\notázok a to, po a) sú pokutové bloky inou hodnotou, a to prísne zúčtovateľným tlačivom podľa § 164 ods.\n1 Zákona č. 73/1998 Z.z. a b) zodpovedá osoba, ktorá proti podpisu preberá pokutové bloky za tieto bloky\nako za zverenú hodnotu. Otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť procesnou stranou\nvymedzená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, žalobcom vymedzená otázka nie je\nurčitá po obsahovej stránke. Zákon č. 73/1998 Z.z. prešiel viacerými novelizáciami a z položenej otázky\nnie je zrejmé ku ktorému dátumu, resp. obdobiu má byť zodpovedaná, t. j. či ku dňu, kedy rozhodoval\nodvolací súd, resp. k obdobiam, kedy mali byť blokové pokuty zúčtované. Zároveň z citácie § 164 ods.\n1 Zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva, aby pokutové bloky boli prísne zúčtovateľným tlačivom podľa §\n164 ods. 1 predmetného zákona. Odpoveď na otázku, čo je prísne zúčtovateľné tlačivo možno hľadať v\nzákone o účtovníctve, resp. v oblasti finančného, daňového práva a nie v predmetnom ustanovení. Ďalej\npoukázal na to, že predmetná otázka už bola riešená v rámci správneho súdnictva, pričom poukázal\nna rozsudok najvyššieho súdu 6 Sžo 93/2015 zo dňa 22.2.2017, z ktorého vyplýva, že pokutové bloky\nsú bez nominálnej hodnoty a preto nie sú ceninami a nemôžu byť zúčtovateľným tlačivom. Ak dôjde\nk poškodeniu pokutového bloku a takto poškodený pokutový blok hmotne zodpovedná osoba vráti,\npokutový blok sa odpíše z jej evidencie prísne zúčtovateľných tlačív bez náhrady škody. Z uvedeného\npotom vyplýva, že vlastne pokutový blok nemá žiadnu hodnotu, keďže pri zničení sa odpíše bez náhrady.\nNajvyšší súd dodal, že ak by správnemu orgánu vznikla nejaká škoda tak by to bola výška škody, ktorá\nsa odvíja z nákladov vynaložených na objednanie vytlačenia predmetných pokutových blokov. Mal za\nto, že dovolateľom nastolená otázka, či pokutové bloky sú inou hodnotou a to prísne zúčtovateľným\ntlačivom podľa § 164 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. je neurčitá a v súdnej praxi už bola riešená.\n26. Vo vzťahu k druhej dovolacej otázke uviedol, že svojim obsahom ide o otázku skutkovú a nie o\nprávnu a zároveň, že táto už bola takisto v právnej praxi riešená.\n\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP) a to oprávneným subjektom (§ 427 CSP), zastúpeným\npodľa § 429 ods. 2 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj\nďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie dovolateľa\nje nedôvodné.\n28. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n29. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa § 432 ods. 1\nCSP možno dovolanie, ktoré je prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, zdôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri\nktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu\nprávnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;\ndochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu\npredpokladá, že danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Na rozdiel od predošlej právnej úpravy v zmysle\nObčianskeho súdneho poriadku, keď výlučne odvolací súd mohol vysloviť, že je v jeho rozhodnutí\nriešená otázka zásadného právneho významu, na ktorú samostatným výrokom pripustil dovolanie a\ndovolací súd nemal oprávnenie skúmať, či skutočne ide o otázku zásadného právneho významu,\nale bol oprávnený preskúmavať takéto rozhodnutie odvolacieho súdu iba v rámci pripustenej otázky,\nsúčasná právna úprava dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného\nprávneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená, a z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti dovolania.\nDovolací súd o tom, že dovolanie je z tohto dôvodu prípustné, nevydáva osobitné rozhodnutie, ale sám\nsi posúdi túto otázku ako predbežnú a v prípade, že dospeje ku kladnému záveru, ide o prípustné\ndovolanie a dovolací súd bez ďalšieho preskúma napadnuté rozhodnutie a meritórne o ňom rozhodne.\nV konkrétnom prípade musí dovolateľ relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné, pretože zásadná\nprávna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom dovolania potom môže byť\nlen otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a ako aj\nodôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (porovnaj Števček M., Ficová S., Baricová J.,\nMesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H.\nBeck, str. 1382).\n29.1. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola\nriešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí:\na/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ uviesť,\nako mala byť táto otázka správne riešená.\n30. ,,Pojem ,,otázka vyriešená“ podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP treba vykladať ako ,,vyriešená ustálene“.\nZmyslom prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia je umožniť dovolateľom obrátiť sa na najvyšší\nsúd s požiadavkou o právny názor až dovtedy, dokým sa právny názor k danej otázke neustáli. Tento\nvýklad má svoj racionálny základ, ktorý pramení z účelu dovolania, spočívajúci v požiadavke, aby\nnajvyšší súd vlastným meritórnym rozhodovaním rozvíjal, zjednocoval a vytváral judikatúru slovenských\nsúdov, a tak naplnil princíp právnej istoty ako jeden zo základných pilierov právneho štátu. Ustálená\nprax musí byť zrejmá nielen dovnútra (že o nej vie najvyšší súd, príp. sporové strany), ale aj navonok\n(vo vzťahu k verejnosti). Ak nastane situácia, že najvyšší súd považuje určitý právny názor za ustálený,\nje vhodné, aby ho publikoval v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 115/2020 zo 6. októbra 2020).\n\n31. Z dovolania je zrejmé, že žalobca za dosiaľ dovolacím súdom neriešené považuje otázky, a) Sú\npokutové bloky inou hodnotou, a to prísne zúčtovateľným tlačivom podľa § 164 ods. 1 zákona č. 73/1998\nZ.z.? b) Zodpovedá osoba, ktorá proti podpisu preberá pokutové bloky za tieto bloky ako za zverenú\nhodnotu ?\n32. So zreteľom na riadne nastolenie právnych otázok spôsobom zodpovedajúcim § 432 ods. 2 CSP a\nv situácii, že dovolanie dovolateľa je v danom prípade procesne prípustné, dovolací súd teda v zmysle\nuvedeného pristúpil k právnemu posúdeniu vyššie nastolených právnych otázok dovolateľa.\n33. Podľa právneho názoru vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu spočíva dovolaním\nnapadnutý rozsudok na právnom posúdení veci odvolacím súdom. K dôvodom vedúcim k tomuto názoru\ndovolací súd uvádza nasledovné:\n34. Podľa § 160 ods. 1, 2 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich\npovinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať\npolicajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a § 165.\n(2) Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je\na) vznik škody,\nb) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej\nsúvislosti s ním,\nc) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,\nd) zavinenie,\ne) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.\n35. Podľa § 164 ods. 1 a 2 Zákona č. 73/1998 Z.z. ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť,\nceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá za\nvzniknutý schodok.\n(2) Policajt sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom\nalebo čiastočne bez jeho zavinenia.\n36. Pri zodpovednosti policajta podľa § 164 zákona č. 73/1998 Z. z. (osobitná zodpovednosť) ide\no zodpovednosť policajta s prezumpciu viny. V tomto smere sa dovolací súd stotožňuje s názorom\nvysloveným v dovolaní žalobcu, pričom v praxi uvedená skutočnosť znamená, že služobný úrad\npreukazuje pri tejto zodpovednosti len existenciu písomného potvrdenia, ktorým zveruje policajtovi\nhotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty a existenciu schodku na týchto hodnotách.\nNapriek tomu, že zákon podrobne neupravuje obsahové náležitosti písomného zverenia, stanovuje\nobligatórne jeho písomnú formu.\n37. Podľa § 85 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch bloky na ukladanie pokút (ďalej len\npokutové bloky) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.\n38. Podľa § 85 ods. 2 predmetného zákona orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom\nkonaní odoberajú pokutové bloky od daňového úradu.\n39. Pokiaľ ide o prvú nastolenú otázku právneho posúdenia veci a to či pokutové bloky sú inou hodnotou,\na to prísne zúčtovateľným tlačivom podľa § 164 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. k tejto najvyšší súd\nuvádza, že je potrebné vychádzať z ustanovenia § 164 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície, pričom krajský súd sa v napadnutom rozsudku s touto\nprávnou otázkou náležite vysporiadal, keď napokon konštatoval, že pokutové bloky nie sú hotovosťou,\nceninou, tovarom, ani zásobami materiálu alebo iné hodnoty tak, ako to predpokladá ustanovenie § 164\nods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.\n\n40. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Opatrenia MF SR č. MF16786/2007-31 z 8. augusta 2007, ktorým sa ustanovujú\npodrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové\norganizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky týmto opatrením sa ustanovujú podrobnosti o\npostupoch účtovania a o rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie,\nštátne fondy, obce a vyššie územné celky. (2) Rámcová účtová osnova pre rozpočtové organizácie,\npríspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky je uvedená v prílohe.\n41. Podľa § 79 ods. 1 a 2 Opatrenia MF SR č. MF16786/2007-31 z 8. augusta 2007, ktorým sa ustanovujú\npodrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové\norganizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky, na podsúvahových účtoch v účtových skupinách\n75 až 79 sa sledujú skutočnosti, o ktorých sa neúčtuje v účtovných knihách, a ktoré sú podstatné na\nposúdenie majetkoprávnej situácie účtovnej jednotky a jej ekonomických zdrojov, ktoré možno využiť.\n(2) Na podsúvahových účtoch sa sledujú najmä: a) prijaté depozitá a hypotéky, b) prenajatý majetok, c)\nmajetok prijatý do úschovy, d) zásoby prijaté na spracovanie, e) prísne zúčtovateľné tlačivá, f) materiál\nv skladoch civilnej ochrany a ostatný materiál špecifického použitia, g) program 222, h) deriváty, i)\nodpísané pohľadávky, j) pohľadávky z opcií, k) záväzky z opcií.\n42. Žalobca mal za to, že pokutové bloky (s nominálnou hodnotou) by mali byť inou hodnotou\n(prísne zúčtovateľným tlačivom) podľa § 164 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorú má policajt na\nzáklade písomného zverenia povinnosť vyúčtovať aj s poukazom na horeuvedené Opatrenie MF SR\nč. MF16786/2007-31 z 8. augusta 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a\nrámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a\nvyššie územné celky, konkrétne § 79 ods. 2.\n42.1. Iné hodnoty, ktoré má policajt na základe písomného zverenia vyúčtovať v zmysle § 164 ods. 1\npredmetného zákona nie sú nikde špeciálne zadefinované. Z Opatrenia MF SR č. MF16786/2007-31\nz 8. augusta 2007 definícia iných hodnôt a to ako prísne zúčtovateľného tlačiva, zverených policajtovi\nna vyúčtovanie nevyplýva. Týmto opatrením sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a o\nrámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a\nvyššie územné celky, tak ako to vyplýva z § 1 ods. 1 tohto Opatrenia. Z § 79 ods. 1 a 2 Opatrenia\nvyplýva, že na podsúvahových účtoch v účtových skupinách 75 až 79 sa sledujú skutočnosti, o ktorých\nsa neúčtuje v účtovných knihách, a ktoré sú podstatné na posúdenie majetkoprávnej situácie účtovnej\njednotky a jej ekonomických zdrojov, ktoré možno využiť. Na podsúvahových účtoch sa sledujú najmä:\na) prijaté depozitá a hypotéky, b) prenajatý majetok, c) majetok prijatý do úschovy, d) zásoby prijaté na\nspracovanie, e) prísne zúčtovateľné tlačivá, f) materiál v skladoch civilnej ochrany a ostatný materiál\nšpecifického použitia, g) program 222, h) deriváty, i) odpísané pohľadávky, j) pohľadávky z opcií, k)\nzáväzky z opcií.\n43. Vo vzťahu k pokutovému bloku odvolací súd uviedol, že pokiaľ aj bola na pokutových blokoch\nvyznačená iná hodnota, táto smeruje predovšetkým voči páchateľovi priestupku a určuje výšku pokuty\n(za priestupok), ako mu bola udelená za spáchanie priestupku, ak bol priestupok spoľahlivo zistený a\nobvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Pre žalobcu ako orgán, ktorý je oprávnený vyberať\npokuty v blokovom konaní táto hodnota znamená, v akej výške bola pokuta (za spáchania priestupku)\npriestupcovi uložená a v akom rozsahu (výške) bola od priestupcu vybraná. Toto konštatovanie ale\nautomaticky neznamená, že pokutový blok má hodnotu, aká je na ňom vyznačená.\n44. Odvolací súd ďalej konštatoval, že v tomto smere je blok na pokutu skôr potvrdením o zaplatení\npokuty ako hodnotou, určenou na obeh alebo obrat. Pokutové bloky žalobca ako subjekt, ktorý je\noprávnený prejednávať priestupky v blokovom konaní nadobúda bezodplatne a nemožno konštatovať,\nže za pokutové bloky niečo nadobúda. S týmto názorom sa dovolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.\nNejde v pokutových blokoch o inú hodnotu, ktorú je povinný žalovaný s poukazom na uvedené v\nzmysle ust. § 164 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. vyúčtovať. Ani prísne zúčtovateľné tlačivo v zmysle\nhoreuvedeného opatrenia nie je nikde špeciálne zadefinované, v § 79 ods. 1 uvedeného opatrenia sa\nkonštatuje, že na podsúvahových účtoch v účtových skupinách 75 až 79 sa sledujú skutočnosti, o ktorých\nsa neúčtuje v účtovných knihách, a ktoré sú podstatné na posúdenie majetkoprávnej situácie účtovnej\njednotky a jej ekonomických zdrojov, ktoré možno využiť. V ods. 2 § 79 uvedeného opatrenia je len\nuvedené, že na podsúvahových účtoch sa sledujú najmä a pod písm. e) sú uvedené prísne zúčtovateľné\ntlačivá, ktoré, ale nikde nie sú definované, že pod týmto by mali byť aj pokutové bloky.\n\n45. Pokiaľ žalobca dôvodí pri posudzovaní pokutového bloku s nominálnou hodnotou ako prísne\nzúčtovateľným tlačivom a teda, že podľa neho by malo ísť o inú hodnotu, ktorú je policajt povinný\nvyúčtovať v zmysle § 164 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. aj s poukazom na pokyny Ministerstva financií\nČeskej republiky a rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1 AS/74/2017, nie je možné z\ntýchto vychádzať, vzhľadom na neexistenciu najmä takejto podrobnej internej úpravy blokových pokút v\npodmienkach našich ústredných orgánov štátnej správy / ministerstva financií a ani ministerstva vnútra.\nK rozhodnutiu Najvyššieho súdu ČR sa odvolací súd vyjadril v bode 24. odôvodnenia rozhodnutia, pričom\ndovolací súd sa s týmto v plnom rozsahu stotožňuje. Nedá dovolaciemu súdu poukázať na to, pokiaľ\nžalobca apeluje na to, že by aj v budúcnosti mohlo dôjsť k zneužívaniu pokutových blokov k vlastnému\nprospechu policajtov (tak ako to žalobca opisuje naprieč celým konaním, vo všetkých svojich podaniach\na vyjadreniach), nič nebráni žalobcovi, aby prijal (alebo dal podnet ministerstvu financií), takú podrobnú\ninternú úpravu vo vzťahu k pokutovým blokom, z ktorej bude vyvoditeľná aj zodpovednosť podľa § 164\nods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a bude sa inšpirovať aj predkladanou internou úpravou v Českej republike.\n46. Čo sa týka druhej položenej otázky, či zodpovedá osoba, ktorá proti podpisu preberá pokutové\nbloky, za tieto bloky ako za zverenú hodnotu dovolací súd udáva, keďže bola vyriešená prvá otázka a\nto negatívnym spôsobom, že pokutové bloky vzhľadom na uvedenú skutočnosť nie sú inou hodnotou\nv zmysle § 164 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. už na túto druhú otázku nebolo potrebné odpovedať,\nnakoľko, keď v pokutových blokoch v danom prípade nejde o iné hodnoty, ktoré je povinný policajt na\nzáklade písomného zverenia vyúčtovať, nemôže za ne niesť zodpovednosť podľa § 164 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z.z. ako za zverenú hodnotu.\n47. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo zo\nsprávnych právnych záverov, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd dovolanie s\npoukazom na § 448 CSP zamietol.\n48. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania, o ktorom dovolací súd rozhodol podľa ustanovení § 453 ods. 1\na § 262 ods. 1 CSP.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}