{"guid": "69789672-1aa8-478e-83c7-fa9b982b7b97:0669a170-e50c-4c3f-a491-a46774d99f31", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8119212626.1", "spisova_znacka": "6Cdo/63/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/63/2022 z 26. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2022, sp. zn. 6Cdo/63/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:8119212626.1", "identifikacne_cislo": "8119212626", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2022-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-475", "nazov": "§ 475 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-475", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-475"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/453", "nazov": "zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/453", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/453-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/453/#paragraf-5.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 453/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/453/#paragraf-5.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/453-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/305", "nazov": "zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/305", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/305-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/305/#paragraf-73", "nazov": "§ 73 zákona č. 305/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/305/#paragraf-73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/305-2005/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-475", "/SK/ZZ/2003/453#paragraf-5", "/SK/ZZ/2005/305#paragraf-73", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0669a170-e50c-4c3f-a491-a46774d99f31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8119212626.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8119212626.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8119212626.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/63/2022\n8119212626\n26. 05. 2022\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2022:8119212626.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne mal. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XXXX/\nXX, XXX XX H., zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom\nSlovenská 87, 080 01 Prešov, proti žalovanému D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, XXX XX\nŠ., právne zastúpenému JUDr. Martinom Tobiašom, advokátom, so sídlom Protifašistických bojovníkov\n4, 080 01 Prešov, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke, vedenej na Okresnom súde\nPrešov pod sp. zn. 10C/32/2019, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo\n16. decembra 2021 sp. zn. 11/Co/8/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. júla 2020 sp. zn. 10C/32/2019\nurčil, že žalobkyňa mal. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, H. je zákonnou dedičkou v III. dedičskej\nskupine po poručiteľke Mgr. E. C., nar. XX. D. XXXX, naposledy bytom H., Č.L. XXXX/XX, zomr. X. D.\nXXXX a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe\nvykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa splnila všetky podmienky,\naby mohla byť dedičkou po poručiteľke a aby dedila v III. dedičskej skupine, a teda že s poručiteľkou\nžila v spoločnej domácnosti najmenej rok pred jej smrťou a že bola výživou odkázaná na poručiteľku.\nVo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom zmeny stavu v tom, že zákonní zástupcovia žalobkyne už\nnie sú v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody súd prvej inštancie uviedol, že k zrušeniu procesného\nopatrovníctva v dedičskom konaní nedošlo a preskúmavať predmetné rozhodnutia nemá oprávnenie.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 16.\ndecembra 2021 sp. zn. 11Co/8/2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a sporovým stranám\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd konštatoval, že vo veci bol v\ndostatočnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny\nzáver. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Naviac uviedol, že\nvo vzťahu k ustanovenému opatrovníkovi, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, v kontexte\nskutočnosti, že rodičia maloletej sú na slobode, je toto irelevantné, pretože podstatné je to, že rodičia sa\no maloletú dlhodobo nezaujímajú, žiadnym spôsobom sa s ňou nekontaktujú a že maloletá bola zverená\ndo náhradnej osobnej starostlivosti G. T.. Vo vzťahu k odkázanosti žalobkyne na výživu od poručiteľky\nsa odvolací súd nestotožnil, s námietkou žalovaného o tom, že za kľúčový znak je potrebné považovať\ndobrovoľnosť. Odvolací súd zdôraznil, že o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti môže\nrozhodnúť len súd, a preto okolnosť, že žalobkyňa bola zverená do pestúnskej starostlivosti poručiteľky\nrozhodnutím súdu je pre posúdenie dobrovoľnosti irelevantná. Vznik pestúnskej starostlivosti je založený\nna absolútnej dobrovoľnosti, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva fyzickej osobe povinnosť\nbyť pestúnom. K námietke žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nebral do úvahy právne posúdenie\n\nveci uskutočnené v predchádzajúcom konaní, odvolací súd konštatoval, že uznesenie Okresného súdu\nPrešov, vydané notárom JUDr. R.Í. Č. ako súdnym komisárom č. k. 26D/621/2018-95 z 16.01.2019,\nnielenže nie je rozhodnutím v zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, ale toto\nuznesenie ani nenadobudlo právoplatnosť, keďže bolo uznesením Okresného súdu Prešov pod č. k.\n26D/621/2018-149 z 13. mája 2019 zrušené a vec bola vrátená súdnemu komisárovi na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Odvolací súd mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol preukázaný\nosobný výkon starostlivosti poručiteľky o žalobkyňu a vo vzťahu k odkázanosti žalobkyne výživou na\nporučiteľku poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 489/2011-13 z 10.11.2011, v ktorom\nÚstavný súd SR ustálil, že obligatórnym hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon\nstarostlivosti, ktorý zákon o rodine kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Odvolací súd\nbol toho názoru, že aj napriek tomu, že žalobkyňa poberala opakovaný príspevok dieťaťu zvereného\ndo náhradnej osobnej starostlivosti a poručiteľka poberala na žalobkyňu prídavok na dieťa a rovnako\nmala poručiteľka k dispozícii aj výživné platené jej rodičmi, tieto finančné prostriedky nestačili na\nvýživu žalobkyne. Na základe uvedených skutoční považoval odvolací súd odvolanie žalovaného za\nnedôvodné.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť a\nopodstatnenosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. c) a f) a § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového\nporiadku ( ďalej len „CSP“). Namietal, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol súdom\nustanovený ako opatrovník maloletej žalobkyne, nemá právnu subjektivitu. Žalovaný poukázal na § 5\nods. 5 písm. a) bod 1. zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,\nrodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 453/2003\nZ. z.“) a taktiež na § 73 ods. 2 písm. b) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a\no sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.“),\nktorý upravuje pôsobnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj ako „úrad“, alebo „ÚPSVaR“).\nŽalovaný mal za to, že zákon č. 305/2005 Z. z. ani CSP neumožňujú ustanoviť strane, ktorá nie je\nspôsobilá samostatne konať pred súdom za procesného opatrovníka úrad práce, sociálnych vecí a\nrodiny. Za osobu bez spôsobilosti samostatne konať pred súdom majú konať zákonní zástupcovia, teda\nnajmä rodičia. Až v prípade, že to nie je možné, môžu byť za tzv. procesného opatrovníka v konaní\nv zmysle § 71 CSP ustanovené osoby uvedené v tomto ustanovení. Žalovaný taktiež poukázal na\nskutočnosť, že v priebehu konania sa zmenili pomery v tom zmysle, že rodičia maloletej žalobkyne boli\nprepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Rodičom maloletej boli ich rodičovské práva a povinnosti\nzachované. Žalovaný poukázal aj na autoritatívne správanie úradu, ktorý žalobu podal bez súhlasu\nmaloletej, i bez súhlasu jej zákonných zástupcov. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 420 písm. f)\nCSP, žalovaný uviedol, že poručiteľka ako pestún maloletej žalobkyne nemala povinnosť prispievať\nna jej výživu, keďže maloletá bola odkázaná na výživu od zákonných zástupcov, ktorým bola súdom\nuložená povinnosť platiť výživné na maloletú. V zmysle ustálenej judikatúry, vyživovacia povinnosť\nneprechádza z rodičov dieťaťa na pestúna. Pri posúdení odkázanosti osoby výživou na poručiteľku\nje podľa žalovaného kľúčovým znakom dobrovoľnosť, pričom v danom prípade bola maloletá zverená\nporučiteľke do dočasnej pestúnskej starostlivosti rozhodnutím súdu. Súdy nižších stupňov nesprávne\nprávne posúdili splnenie podmienok ustanovených § 475 Občianskeho zákonníka, v konaní pred súdom\nprvej inštancie, ani pred odvolacím súdom nebolo preukázané, že maloletá žalobkyňa bola výživou\nodkázaná na poručiteľku, taktiež nebolo preukázané, že bola tzv. spolužijúcou osobou poručiteľky. Súd\nprvej inštancie podľa žalovaného nedostatočne zistil skutkový stav, a to najmä s ohľadom na krytie\npotrieb maloletej žalobkyne. Žalovaný považoval rozhodnutie odvolacieho súdu, i jemu predchádzajúce\nprvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, taktiež uviedol, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu trpí vadami zmätočnosti, prieči sa základným zásadám civilného procesu a je\nodklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol,\naby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.\n4. Opatrovník žalobkyne sa k podanému dovolaniu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho\n\nprieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie\nžalovaného treba odmietnuť.\n6. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n7. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n8. K námietke nedostatku procesnej aktívnej legitimácie (§ 420 písm. c) CSP) dovolací súdu konštatuje,\nže každý môže pred súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony (§\n67 CSP) a v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná\nza ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník (§ 68 CSP), pričom ak to okolnosti vyžadujú, môže\nsúd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní\nzastúpený svojím zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom, aj keď ide o vec, v ktorej by\nmohol konať samostatne (§ 9 Civilného mimosporového poriadku, ďalej aj „CMP“). Dovolateľ namietal\nkonkrétne, že maloletej žalobkyni bol za opatrovníka ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\n(ďalej aj „ÚPSVaR“), ktorý však zo zákona nemá právnu subjektivitu.\n9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je orgánom štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb\nzamestnanosti, ktorého zriadenie a postavenie upravuje zákon č. 453/2003 Z. z. Podľa § 5 ods. 5 písm.\na) zákona č. 453/2003 Z. z. má tento úrad spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného\nkonania a samostatne konať pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci v rozsahu svojej pôsobnosti,\nuzatvárať dohody, ak tak ustanoví osobitný predpis. Zákon č. 305/2005 Z. z. upravuje v ustanovení §\n73 pôsobnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa § 73 ods. 2 písm. b)\nbod 3. zákona č. 305/2005 Z. z., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu opatrovníka\npodľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), a to konkrétne ustanovenie § 60 a § 102\nods. 3 zákona o rodine.\n10. Podľa § 60 ods. 1 zákona o rodine, okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví\nmaloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme\nmaloletého dieťaťa. Zákonodarca pri formulovaní tohto ustanovenia myslel na prípady, kedy je v záujme\nmaloletého dieťaťa, aby za neho konal opatrovník, no nie sú splnené podmienky na ustanovenie\nopatrovníka podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 zákona o rodine a zároveň rodičia ako zákonní zástupcovia,\nnespolupracujú s náhradným rodičom resp. so zariadením, kde je dieťa umiestnené. Jedná sa o tzv.\nopatrovníka ad hoc, ktorý sa ustanovuje na konkrétny účel, pričom funkcia tohto opatrovníka zaniká\nsplnením tohto účelu.\n11. Uznesením č. k. 26D/621/2018-74 zo dňa 17.10.2018 bol maloletej žalobkyni ustanovený za\nopatrovníka ÚPSVaR Prešov, a to na účel ochrany jej práv a oprávnených záujmov v dedičskom konaní.\nToto uznesenie nebolo napadnuté opravným prostriedkom, takže ani nie je v kompetencii dovolacieho\nsúdu preskúmavať jeho vecnú správnosť. Keďže ÚPSVaR bol žalobkyni ustanovený za opatrovníka\nza účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov v dedičskom konaní, je bezpredmetné a\nirelevantné, že rodičia maloletej, ako jej zákonní zástupcovia boli medzičasom prepustení z ústavu na\nvýkon trestu odňatia slobody, keďže opatrovníkovi podľa § 60 zákona o rodine končí jeho funkcia až\nsplnením účelu, pre ktorý bol ustanovený. Napokon rodičia o maloletú žalobkyňu neprejavovali žiadny\nzáujem, takže bolo rozhodne v jej záujme, aby úrad pokračoval vo výkone práv a povinností, ktoré mu\nvyplývali z funkcie opatrovníka.\n12. Civilný sporový poriadok používa v § 420 písm. c) CSP pojem procesný opatrovník. Ak je stranou\nsporu fyzická osoba, ktorá nemá procesnú spôsobilosť, musí byť v konaní zastúpená zástupcom. Ak\n\ntakáto osoba nemá zákonného zástupcu, alebo z dôvodu, že ju zákonný zástupca nemôže v spore\nzastupovať, postupuje súd podľa § 69 až 71 CSP a ustanoví jej procesného opatrovníka.\n13. Právna úprava zákonného zastúpenia maloletého dieťaťa je pomerne nesystematicky zakotvená v\nzákone o rodine, preto dovolací súd zosumarizoval nasledovné:\nOsobami, ktorým patrí zákonné zastupovacie právo maloletej osoby sú\n- rodičia spoločne,\n- jeden rodič, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,\nbol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, bol mu výkon rodičovských práv a povinností\npozastavený alebo obmedzený v práve zastupovať dieťa,\n- poručník, ak obaja rodičia maloletého zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností,\nbol im tento výkon obom pozastavený alebo nemajú plnú spôsobilosť na právne úkony.\nOkrem týchto zákonných zástupcov môže podľa zákona o rodine dieťa zastupovať ešte aj:\n- kolízny opatrovník, ak sú splnené podmienky § 31 ods. 2 a 3 zákona o rodine,\n- opatrovník, a to buď hmotnoprávny, alebo procesný, ustanovený dieťaťu na konkrétny účel, a to na čas\ndo splnenia tohto účelu, podľa § 60 zákona o rodine\n- náhradný rodič - t. j. pestún alebo osoba, ktorej je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.\n14. V prejednávanej veci možno konštatovať, že maloletej žalobkyni, ktorá síce má zákonných zástupcov\n- rodičov, títo však svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávať nemohli, neskôr síce už mohli, ale\nzjavne nechceli, bol ustanovený ako procesný opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,\nza účelom ochrany jej práv a povinností v dedičskom konaní. V súlade s citovanými ustanoveniami\nzákonov č. 453/2003 Z. z. a č. 305/2005 Z. z. je zjavné, že úrad má právnu subjektivitu, môže vystupovať\nako účastník súdneho konania a taktiež môže byť ustanovený maloletému ako opatrovník podľa § 60\nzákona o rodine, na konkrétny účel, pričom v prejednávanom spore bola týmto účelom ochrana práv a\npovinností maloletej žalobkyne v konaní o dedičstve. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom dovolací\nsúd konštatuje, že dovolacie dôvody podľa § 420 písm. c) a písm. f) CSP neboli naplnené. Postupom\nodvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.\n15. Žalovaný prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval tiež z ustanovenia § 421\nods. 1 písm. a)\nCSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n16. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n17. Dovolací súd zdôrazňuje, že pre všetky dôvody prípustnosti dovolania vymenované v ustanovení §\n421 ods. 1 CSP má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako ju dovolateľ vo svojom\ndovolaní zadefinuje a špecifikuje. Aby dovolanie bolo podľa tohto ustanovenia prípustné, v dovolaní\nnastolená otázka musí byť otázkou právnou (či už hmotnoprávnou, alebo procesnoprávnou, avšak\nnikdy nie skutkovou) a zároveň otázkou rozhodujúcou pre rozhodnutie odvolacieho súdu, to znamená\notázkou, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení svoje rozhodnutie založil (t. j. otázkou, od ktorej\nvyriešenia záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu). Právna otázka, na vyriešení\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.\n18. Pre právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia,\nktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v\nktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil a rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom\nriešení tejto otázky, avšak odvolací súd sa svojím rozhodnutím odklonil od takto ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu.\n\n19. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by potom\nmal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací\nsúd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia dovolacieho súdu\ndoložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.\n20. Uvedené taktiež pramení zo samotného účelu právnej úpravy dovolania v Civilnom sporovom\nporiadku, ktorým sa sleduje nielen náprava nesprávností v konkrétnom spore dovolateľa, ale tiež\ndosiahnutie cieľov významných z hľadiska celkového rozhodovania všeobecných súdov Slovenskej\nrepubliky: ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP sleduje zámer minimalizovať nežiaduce odklony\nrozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a tým prispieť k ich jednotnému\nrozhodovaniu.\n21. Dovolanie ale nie je koncipované ako ďalší riadny opravný prostriedok („ďalšie odvolanie“),\npreto pri formulácii právnej otázky (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je\npotrebné mať na zreteli, aby zároveň bola vymedzená aj dostatočne všeobecným spôsobom tak,\naby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej právnej otázke skutočne existuje\nalebo neexistuje ustálená príp. rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pre posúdenie, či ide\no právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie\nje rozhodujúci subjektívny názor strany sporu (účastníka konania), že daná právna otázka môže byť\npre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní.\nNapokon je potrebné zdôrazniť, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval\nk riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a), b)\nalebo c) CSP v spojení s § 432 ods. 1 a 2 CSP.\n22. V prejednávanej veci dovolateľ vo svojom dovolaní namieta, že odvolací súd vec nesprávne právne\nposúdil, pretože poručiteľka ako pestún maloletej žalobkyne nebola povinná prispievať na jej výživu,\nkeďže rodičom maloletej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné na maloletú žalobkyňu. Taktiež\npoukázal na tzv. dobrovoľnosť, konkrétne že vzťah pestúna a dieťaťa je vzťahom vytvoreným na základe\nsúdneho rozhodnutia, nie na základe obojstrannej dobrovoľnosti. Dovolateľ mal za to, že neboli splnené\npodmienky k tomu, aby maloletá žalobkyňa dedila po poručiteľke v III. dedičskej skupine.\n23. Dovolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že dovolateľ v podanom dovolaní, pri\nvymedzení dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. písm. a) CSP neuviedol konkrétny judikát resp.\nrozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa mal odvolací súd v danom spore odchýliť pri riešení\nnastolenej právnej otázky - okruh dedičov po poručiteľke. Dovolateľ poukázal len na rozhodnutie\nsúdneho komisára Okresného súdu Prešov, sp. zn. 26D/621/2018 z 16. januára 2019, ktorým bola\nukončená účasť maloletej žalobkyne v dedičskom konaní. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd mal\nbrať do úvahy právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí a svojím konaním sa od tohto rozhodnutia\nodchýlil. Predmetné uznesenie súdneho komisára však bolo uznesením Okresného súdu Prešov sp.\nzn. 26D/621/2018 z 13. mája 2019 zrušené. Predmetné uznesenie rozhodne nemožno považovať za\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Dovolateľ iné rozhodnutie, od ktorého sa mal odvolací\nsúd pri riešení právnej otázky, či je maloletá žalobkyňa dedičkou po poručiteľke odchýliť, neuviedol.\n24. Na základe vyššie uvedeného, dovolací súd konštatuje, že dovolateľ nenaplnil podmienku\npožadovaného odôvodnenia svojho dovolania vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP. Obiter dictum, dovolací súd k právnemu posúdeniu nastolenej právnej otázky uvádza\nnasledovné:\n25. Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „O.z.“), ak nededí manžel ani žiadny z rodičov,\ndedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po\ndobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú\ndomácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.\n26. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dedičom v tretej dedičskej skupine, mimo príbuzných, môže\nbyť osoba, ktorá kumulatívne spĺňa tieto podmienky:\n- žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou\n\n- s poručiteľom sa spolu starali o spoločnú domácnosť alebo bola na poručiteľa odkázaná výživou.\n27. Osoba spolužijúca s poručiteľom v spoločnej domácnosti (v zmysle ustanovení § 474 ods. 1 a §\n475 O. z.) musí svojou osobnou činnosťou finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom prispievať k\nudržiavaniu tejto domácnosti, pokiaľ jej v tom nebráni prechodné zdržovanie sa na inom mieste z vážnych\ndôvodov.\nAk sa o spoločnú domácnosť nestarala, môže tu dediť zo zákona iba vtedy, ak bola na poručiteľa\nodkázaná výživou. Postačí, ak poručiteľ tejto osobe aj dobrovoľne poskytoval úhradu na výživu bezplatne\nz dôvodu uvedenej odkázanosti výživou na poručiteľa (3 Cz 74/78).\n28. Podmienku spolužitia v spoločnej domácnosti dovolateľ nespochybňoval. Dovolateľ však mal za to,\nže nebola splnená podmienka odkázanosti výživou na poručiteľku, a to vzhľadom k tomu, že rodičom\nmaloletej, ako jej zákonným zástupcom, bola rozhodnutím súdu uložená vyživovacia povinnosť vo\nvzťahu k maloletej. Za osobu odkázanú výživou na poručiteľa sa podľa dovolacieho súdu považuje\naj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a zároveň nemala\nvoči nikomu nárok na ich úhradu a poručiteľ jej dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval. Medzi\ntakéto osoby možno nepochybne zaradiť aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti.\nDovolací súd berie na zreteľ skutočnosť, že maloletá žalobkyňa poberala opakovaný príspevok dieťaťu\nzverenému do náhradnej osobnej starostlivosti a poručiteľka poberala na žalobkyňu prídavok na dieťa,\nz ktorých poručiteľka uhrádzala výdavky spojené s potrebami maloletej žalobkyne a taktiež mala k\ndispozícií aj výživné od rodičov maloletej žalobkyne. Zároveň sa však dovolací súd stotožnil s názorom\nodvolacieho súdu o tom, že tieto peňažné prostriedky nemohli/nemuseli stačiť na výživu žalobkyne\na poručiteľka musela na jej výživu prispievať z vlastných peňažných prostriedkov. Nezanedbateľnou\nskutočnosťou je aj osobná starostlivosť poručiteľky o maloletú ako aj vytvorenie harmonického a\nbezpečného prostredia pre výchovu žalobkyne, čo vyplýva zo správy, ktorú vypracoval Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Prešov 5. decembra 2016, 22. mája 2017, 7. decembra 2017 (l.č. 38-40 súdneho\nspisu). Z tohto záveru možno jednoznačne vyvodiť, že poručiteľka na výživu žalobkyne prispievala, čo\nje z hľadiska posúdenia právnej otázky, či je maloletá žalobkyňa dedičkou po poručiteľke, rozhodujúce.\n29. Záverom dovolací súd konštatuje, že dovolací dôvod podľa § 420 písm. c) a písm. f) CSP nebol\nnaplnený a dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nebol vymedzený spôsobom uvedeným v\n§ 432 až §435 CSP, na základe čoho dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.\n30. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta\nCSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "1ad589e7-570c-4c74-9200-c50d18139885:74c10678-d70e-4969-b9e9-9aa660b9629b", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/8/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/8/2021 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1ad589e7-570c-4c74-9200-c50d18139885:74c10678-d70e-4969-b9e9-9aa660b9629b"}], "citovane_v": []}