{"guid": "520452ca-5335-4a88-82e3-132e5220742c:935b7197-db9e-4049-bbeb-5ec9c55670df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118208949.1", "spisova_znacka": "4Obdo/12/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/12/2021 z 31. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2022, sp. zn. 4Obdo/12/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:8118208949.1", "identifikacne_cislo": "8118208949", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2022-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "nazov": "§ 524 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "nazov": "§ 524 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-1", "nazov": "§ 526 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-526"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-2", "nazov": "§ 526 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-526"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-526", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/935b7197-db9e-4049-bbeb-5ec9c55670df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118208949.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8118208949.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8118208949.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/12/2021\n8118208949\n31. 03. 2022\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2022:8118208949.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lenky Praženkovej, členiek\nsenátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej v spore žalobcu: DS service, s. r. o., so\nsídlom v Bratislave - Petržalka, Kopčianska 10, IČO: 36 842 303, zastúpeného JUDr. Branislavom\nKahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského č. 33, proti žalovanému: KK pharm, s. r.\no., so sídlom v Prešove, Čapajevova 23, IČO: 46 049 932, zastúpeného JUDr. Lýdiou Farbakyovou,\nadvokátkou so sídlom v Prešove, Floriánova 12, o zaplatenie sumy 1.625,32 eura s príslušenstvom, o\ndovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/56/2020-173 z 24. septembra\n2020 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/144/2018-128 z 24.\nfebruára 2020 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/56/2020-173 z 24. septembra 2020 z r\nu š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 22Cb/144/2018-128 z 24.\nfebruára 2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.625,32 eur, ako aj paušálnu náhradu\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku\na priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\n2. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 365 ods. 1,\n§ 369 ods. 1, 2, § 407 ods. 3, § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len\n„Obchodný zákonník“), § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky\nzákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013\nZ. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného\nzákonníka a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Obchodného zákonníka.\n3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi\nobchodnou spoločnosťou PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a. s. (právny predchodca žalobcu) a\nžalovaným bola platne uzatvorená kúpna zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to dodať kupujúcemu\ntovar, predávajúci riadne splnil, avšak žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatil riadne a\nvčas, následkom čoho došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Postupca oznámil\nžalovanému postúpenie pohľadávky listom, ktorý bol na pošte uložený od 3. októbra 2018. Táto zásielka\nbola postupcovi vrátená 24. októbra 2018 ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný po podaní žaloby\nuhradil istinu pohľadávky, teda čiastočne plnil svoj záväzok, ktoré plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu.\nŽalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúry č. 8041551 vystavenej na sumu 17.579,14 eur od 11.\njúna 2018 do 10. septembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 394,45 eur), faktúry\n\nč. 8045674 vystavenej na sumu 11.825,20 eur od 18. júna 2018 do 10. septembra 2018, (kapitalizovaný\núrok z omeškania predstavoval 244,93 eur), faktúry č. 8050661 vystavenej na sumu 7.146,91 eur od 25.\njúna 2018 do 10. septembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 135,69 eur), faktúry\nč. 8054112 vystavenej na sumu 8.943,78 eur od 28. júna 2018 do 10. septembra 2018, (kapitalizovaný\núrok z omeškania predstavoval 163,19 eur), faktúry č. 8056175 vystavenej na sumu 90,30 eur od 28.\njúna 2018 do 10. septembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 1,65 eur), faktúry\nč. 8057834 vystavenej na sumu 8.143,98 eur od 9. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný\núrok z omeškania predstavoval 240,97 eur), faktúry č. 8060960 vystavenej na sumu 120,03 eur od 9.\njúla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 3,55 eur), faktúry č.\n8061748 vystavenej na sumu 8.183,77 eur od 16. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok\nz omeškania predstavoval 228,02 eur), faktúry č. 8066127 vystavenej na sumu 9.061,53 eur od 23.\njúla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval 236,84 eur) a faktúry\nč. 8068986 vystavenej na sumu 90,30 eur od 23. júla 2018 do 5. novembra 2018, (kapitalizovaný úrok\nz omeškania predstavoval 2,36 eur).\n4. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie posúdil zmluvu o postúpení pohľadávok ako zmluvu\nplatnú, keďže jasne vymedzuje postúpenú pohľadávku, postupcu, postupníka a dlžníka. Hoci jednotlivé\nprílohy zmluvy neboli očíslované, ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne faktúry sú\njednoznačne identifikovateľné, čo potvrdzuje aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení\npohľadávky. Dospel k záveru, že aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná platnou zmluvou o\npostúpení pohľadávok s prílohou, v ktorej sú uvedené faktúry, ktoré žalovaný nezaplatil postupcovi\nv stanovenej lehote splatnosti, v spojení s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Keďže\nkapitalizované z omeškania predstavujú sumu 1.651,65 eura, súd priznal žalobcovi kapitalizované úroky\nz omeškania vo výške uplatnenej žalobou.\n5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom č.\nk. 3Cob/56/2020-173 z 24. septembra 2020 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.\n22Cb/144/2018-128 z 24. februára 2020 ( § 387 ods. 1, 2 CSP) a žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100% ( § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP).\n6. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,\nže súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností\nbol vyvodený správny právny záver. Uviedol, že v prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že\nprávny predchodca žalobcu - spoločnosť PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a. s., dodal žalovanému\ntovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v hodnote 71.114,09 eur, žalovaný mu\nvšak za dodaný tovar nezaplatil. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil faktúry\ns expedičnými listami, oznámenie o postúpení pohľadávky z 1. októbra 2018 s doručenkou a podacie\nhárky.\n7. Odvolací súd nemal pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.\nseptembra 2018, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného právneho úkonu v zmysle § 37\na nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a podľa neho neplatnosť takejto\nzmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nebolo možné vyvodiť ani zo skutočnosti, že\nintegrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou jednotlivých pohľadávok a\nadresnosťou jednotlivých dodávok. Túto neplatnosť zmluvy nebolo možné vyvodiť ani z okolnosti, že v\nzmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku 2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia\nšpecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe. Podľa neho okolnosť, že príloha\nnie je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemohla mať za následok neplatnosť\nzmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so zreteľom na všetky okolnosti,\nktoré boli v tomto konaní zistené, bolo nepochybné, že ide o prílohu k zmluve o postúpení pohľadávky z\n24. septembra 2018, z ktorej vyplynuli konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného, teda dlhov vyplývajúcich\nz neuhradených faktúr za dodané lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál.\n8. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie všetky tieto okolnosti správne zistil v rovine úrokov z\nomeškania, ktoré boli ustálené na sumu 1.625,32 eur. Pôvodne žalovaná istina v sume 71.114,09 eur\nbola pred doručením žaloby žalovanému vzatá späť (§ 145 ods. 3 CSP) a navyše samotný žalovaný\nvýšku dlžných úrokov z omeškania nespochybnil a jeho argumentáciu týkajúcu sa neplatnosti zmluvy o\npostúpení pohľadávky v nadväznosti na údajné vady v prílohe č. 1 k tejto zmluve označil za nedôvodnú.\n\nZopakoval, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky náležitosti zrozumiteľného a\nurčitého právneho úkonu oprávňujúceho postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy,\nodhliadnuc od okolnosti, že v zmysle ustálenej súdnej praxe žalovaný ako dlžník má v zásade plniť už\nna základe oznámenia o postúpení pohľadávky bez toho, aby sa mal domáhať predloženia zmluvy o\npostúpení pohľadávky. V tejto súvislosti bolo odvolacím súdom poukázané na judikát prijatý obchodným\nkolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 119/2003, podľa ktorého: „Relevantné oznámenie\npostupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na\nvymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu\notázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne\ndovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by\npostúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“, ktorý bol doplnený rozhodnutím\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 266/2016-12 z 3. mája 2016.\n9. Podľa odvolacieho súdu okolnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o postúpení pohľadávky, teda kedy\nbolo upovedomenie o postúpení pohľadávky doručované žalovanému, alebo kedy si žalovaný zásielku s\ntýmto oznámením reálne prevzal, nie je právne významná, nakoľko neuhradenie pohľadávok pretrvávalo\na v závislosti od toho bola správne ustálená aj výška úrokov z omeškania.\n10. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP, že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili,\naby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n11. Odvolaciemu súdu vytýkal nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia zároveň poukazom na to, že\naj rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá dostatočné, logické a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia,\nktoré sa tým stalo podľa neho nepreskúmateľným, tak ako následne sa stalo nepreskúmateľným aj\nrozhodnutie súdu druhej inštancie. Žalovaný sa konkrétne nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie\nuvedenými v bode 23., 25. a 26. jeho odôvodnenia. Mal za to, že úplne ignoroval skutočnosť, že k\nčiastočnej úhrade pohľadávky došlo pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, a to ešte dňa\n10.09.2018, absolútne ignoroval zákonné ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka z\npohľadu určitosti pohľadávky, a to ak časť bola uhradená ešte pred podstúpením pohľadávky, úroky z\nomeškania ako príslušenstvo pohľadávky museli a mali byť v zmluve o postúpení pohľadávky uvedené\nv kapitalizovanej forme. Keďže k prevodu práv a povinností v zmysle § 80 CSP došlo v čase kedy už\nprebiehalo súdne konanie, nakoľko žaloba bola podaná dňa 8.08.2018 bolo povinnosťou súdu skúmať ex\noffo platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a preto nemôže podľa žalovaného obstáť, že nie je dôvod\nna skúmanie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.9.2018 a k nej patriacej prílohy č.1.\nTeda k postúpeniu pohľadávky do výšky dňa 10.9.2018 splatenej istiny v časti 45 585, 33 eur nemohlo\ndôjsť, pretože táto bola uhradená pred postúpením pohľadávky na nového veriteľa dňa 24.9.2018. Na\nzáklade zmluvy o postúpení by bol súd zistil, že k úhrade žalovanej istiny došlo už dňa 10.9.2018 a že\nzmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.9.2018 je v časti úrokov z omeškania neplatná, pretože tieto aj\nnapriek tomu, že istina bola uhradená dňa 10.9.2018, neboli jasne, určite a zrozumiteľne špecifikované,\nkeďže už dňa 10.9.2018 ich bolo možné kapitalizovať a určite, tak ako to má na mysli § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, ich bolo možné v zmluve o postúpení pohľadávky určiť a vymedziť jasnou\nsumou s upozornením, že v prílohe č. 1 boli uvedené len ako ,,príslušenstvo?. Súd teda nevenoval\ndostatočnú pozornosť námietke žalovaného týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo\ndňa 24.9.2018, pripustil vstup žalobcu do konania aj napriek tomu, že časť pohľadávky nemohla byť\nna neho postúpená z dôvodu jej neexistencie, keďže došlo k jej úhrade pred uzavretím zmluvy medzi\npôvodným veriteľom ako postupcom a žalobcom v tomto konaní ako postupníkom, a teda vec nesprávne\nprávne posúdil a na základe vykonaných dôkazov a listinných dôkazov predložených v konaní dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, ak žalobe o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel. Vzhľadom na\nvyššie uvedené podľa žalovaného vysvetlenie oboch súdov v odôvodnení ich rozsudkov absentuje.\n12. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa neho\nplne zodpovedá požiadavkám čo sa týka kvality a rozsahu odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP,\npričom nad rámec zákonom požadovaných požiadaviek sa detailne a to aj s odkazom na ustálenú\njudikatúru vyšších súdov či Ústavného súdu Slovenskej republiky, zaoberal podstatnými okolnosťami\ntohto sporového konania. Mal za to, že odvolací súd sa v bodoch 23 a nasl. odôvodnenia jasne, určito\n\na zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami žalovaného. Dôvod prečo zmluvu o postúpení\npohľadávky odvolací súd posúdil ako platnú uviedol bližšie v bode 23. jeho odôvodnenia. Okrem iného\ndodal, že čo bolo predmetom postúpenia jednoznačne vyplynulo nielen zo samotnej zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 24.9.2018, ale aj z oznámenia postupcu adresovaného žalovanému o postúpení\npohľadávky. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, a to listom s oznámením, ktorý\nbol uložený na pošte odo dňa 3.10.2018, pričom zásielka bola postupcovi dňa 24.10.2018 vrátená\nako neprevzatá v odbernej lehote. O postúpení pohľadávky sa tak žalovaný dozvedel už samotným\nokamihom, kedy bola predmetná zásielka uložená na pošte, keďže práve týmto okamihom sa dostala\ndo dispozičnej sféry adresáta. Ohľadne namietanej aktívnej legitimácie na späťvzatie žaloby do výšky\n45 585,33 eur poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2014, podľa ktorého\npredmetný procesný úkon žalobcu je potrebné vnímať v rovine procesného práva. V dôsledku ním\nuvedených skutočností navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení,\nže dovolanie podal včas žalovaný, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi\n(§ 440 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.\n14. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n15. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n16. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n17. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní.\n18. Dovolateľ v dovolaní ako dôvod, z ktorého vyvodzuje jeho prípustnosť, uvádza ustanovenie § 420\npísm. f/ CSP, keď v dovolaní poukazuje na vady odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku ako aj\nrozsudku súdu prvej inštancie.\n19. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n20. Jednou z garancií obsiahnutých v pojme práva na spravodlivý proces je aj celkom nepochybne\nprávo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov,\nale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a\npresvedčivým spôsobom. K naplneniu tohto dovolacieho dôvodu preto nedochádza len úplnou\nabsenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou či svojvoľnosťou.\nStriktné oddeľovanie procesného postupu súdu a rozhodnutia, ktorý je jeho sumárom a výsledkom,\nnie je ústavne udržateľným konceptom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci\nmyšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu\nnormu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť\n\npreskúmateľný (nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 419/2021 z 30. septembra 2021). K tomu pozri tiež\nrozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 120/2020.\n21. Dovolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13.11.2018,\nuverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 47/2018, ktorého právna veta znie:\n„Odvolací súd je povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami\nuvedenými v odvolaní aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku“. V bode 35 odôvodnenia predmetného nálezu ÚS SR konštatoval, že „absencia\nvysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní v napadnutom rozsudku\nkrajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama o sebe zakladá\nporušenie sťažovateľom namietaného základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, i práva\npodľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“)“.\n22. S poukazom na vyššie uvedené ( body 19. - 21.) dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu a tak aj súdu prvej inštancie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia, nakoľko neobsahuje zásadné vysvetlenie - zdôvodnenie k niektorým podstatným\nnámietkam žalovaného uvedeným v odvolaní týkajúcich sa aktívnej legitimácie žalobcu a platnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávky z toho hľadiska, že oba súdy nereagovali dostatočne na skutočnosť,\nže došlo k čiastočnej úhrade pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky (24.9.2018),\na to ešte dňa 10.09.2018 a v tejto súvislosti nevzali do úvahy námietky žalovaného o neurčitosti\nšpecifikovania postupovanej pohľadávky v časti príslušenstva pohľadávok uhradených pred uzavretím\nzmluvy o postúpení pohľadávky podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, a to\nv tom zmysle, že ak časť bola uhradená ešte pred podstúpením pohľadávky, úroky z omeškania ako\npríslušenstvo pohľadávky mali byť v zmluve o postúpení pohľadávky uvedené v kapitalizovanej forme.\n23. Dovolací súd poukazuje na ust. § 387 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolací súd sa v odôvodnení\nmusí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa\ns nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (táto povinnosť však neznamená\npovinnosť súdu stotožniť sa so stanoviskom strany alebo jej právnymi názormi, je však potrebné so\nstanoviskami strán sporu prednesenými ku skutočnostiam, ktoré sú pre rozhodnutie sporu podstatné,\nargumentačne sa vysporiadať). Odvolací súd sa musí taktiež v odôvodnení vysporiadať s podstatnými\ntvrdeniami a námietkami uvedenými v odvolaní.\n24. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie posúdil zmluvu o postúpení pohľadávok\nako zmluvu platnú, keďže podľa neho jasne vymedzuje postúpenú pohľadávku, postupcu, postupníka\na dlžníka aj napriek tomu, že jednotlivé prílohy zmluvy neboli očíslované, ani každá strana samostatne\npodpísaná, ale mal za to, že konkrétne faktúry boli jednoznačne identifikovateľné, čo potvrdilo aj\noznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky. Dospel k záveru o preukázaní\naktívnej legitimácií žalobcu titulom platnej zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, v ktorej sú uvedené\nfaktúry, ktoré žalovaný nezaplatil postupcovi v stanovenej lehote splatnosti, v spojení s oznámením\npostupcu o postúpení pohľadávky, a keďže kapitalizované z omeškania predstavujú sumu 1.651,65\neur, súd priznal žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobou, pretože\nneuhradenie pohľadávok pretrvávalo.\n25. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka\npostúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky\npráva s ňou spojené.\n26. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca\nbez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi\nalebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením\npostupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať\npreukázania zmluvy o postúpení.\n27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite\na zrozumiteľne; inak je neplatný.\n\n28. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z\nomeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.\n29. Dovolací súd k predmetnému uvádza, že súd prvej inštancie v spojení s odvolacím súdom (nakoľko\npotvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie) dospel k danému rozhodnutiu bez toho, aby sa vysporiadal\ns námietkou žalovaného spočívajúcej v neplatnom postúpení pohľadávok, resp. príslušenstva k nim,\nktoré pohľadávky v celkovej výške 45 585,33 eur boli uhradené dňa 10.9.2018, teda ešte v čase pred\nuzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Zároveň, aby v tomto ohľade posúdil aj žalobcom uplatnené\npríslušenstvo vo výške 1 625,32 eur, ktoré bolo priznané žalobcovi súdom prvej inštancie (t. j. či došlo\nk platnému postúpeniu príslušenstva pred uzavretím zmluvy o postúpení zaniknutej pohľadávky, či bolo\nmožné ho postúpiť ako príslušenstvo už zaniknutej pohľadávky, bez jeho konkrétnejšej špecifikácie,\nteda ako samostatnej pohľadávky na úrok z omeškania, ktorý sa stal ku dňu uhradeniu istiny - ku\ndňu 10.09.2018 splatným v konkrétnej výške a z konkrétnej istiny, avšak špecifikovaným len ako\n„ príslušenstvo“). Dovolací súd poukazuje na to, že pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje\nv čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva s tým, že predmetom postúpenia môže byť len určitá\npohľadávka, ktorá musí existovať, t. j. právo na plnenie od dlžníka (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.\n4Cdo/105/2000). Otázkou, ktorou bolo potrebné sa zaoberať vzhľadom na námietky dovolateľa bolo,\nči príslušenstvo, ktoré je súčasťou existujúcej a určitej pohľadávky a trvá v súvislosti s existujúcou\npohľadávkou a jej obsahu, môže byť postúpené ako „príslušenstvo“ zaniknutej pohľadávky, ak k\njej zániku - uhradeniu došlo už dňa 10.09.2018, pred samotným uzatvorením zmluvy o postúpení\npohľadávok, a či nemalo byť toto pôvodné príslušenstvo pohľadávky po zániku pohľadávky postupované\nako samostatná pohľadávka (kapitalizované úroky z omeškania). Z odôvodnenia oboch súdov nižšej\ninštancie nevyplýva, že by sa danou otázkou zaoberali, resp. že by sa k uvedenému vyjadrili (či a ako je\npríslušenstvo v zmluve špecifikované a či takáto špecifikácia je určitá a zrozumiteľná) a žeby zdôvodnili\npo tejto stránke svoje rozhodnutie, nakoľko oba súdy dospeli k záveru platného uzatvorenia zmluvy\no postúpení pohľadávok bez toho, aby sa zaoberali žalovaným opakovane vznesenou námietkou vo\nvyššie uvedenom smere.\n30. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatočnom vysporiadaní sa s jeho právnou argumentáciou\nohľadne neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávky v časti postúpenia úrokov z omeškania, ak istina\nbola uhradená pred postúpením pohľadávky dňa 10.9.2018 a úrok uhradený nebol a tento mal byť\npodľa dovolateľa postúpený v neurčitej, nejasnej a nezrozumiteľnej forme, len ako ,,príslušenstvo?,\nodvolací súd v bode 23. až 25. odôvodnenia rozsudku len zopakoval právny názor súdu prvej inštancie\n(na základe ktorého súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 1 625,32\neur), s ktorým sa stotožnil. Nevyjadril sa však k vyššie uvedenej námietke dovolateľa ohľadne dôsledku\nzaplatenia časti pohľadávky vo výške 45 585,33 eur, v zmysle ktorej úroky z omeškania pokiaľ neboli\njasne, určite a zrozumiteľne špecifikované, t. j. kapitalizované v zmluve o postúpení pohľadávok\n(keďže k zaplateniu faktúr došlo pred postúpením pohľadávky dňa 10.09.2018), nemohli byť platne\npostúpené jednak z dôvodu zániku časti pohľadávky a z dôvodu, že v prílohe č. 1 sú uvedené len\nako ,,príslušenstvo?. Ich výška teda nebola určená ani pevnou sumou, ani percentom z konkrétnej istiny\na obdobím omeškania, hoci v deň podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok 24.09.2018 už postupca\nvedel, ktoré pohľadávky (faktúry) boli uhradené pred podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávok, a teda\nvedel určito a zrozumiteľne špecifikovať ich výšku. Odvolací súd a ani súd prvej inštancie dostatočne\npresvedčivo neuviedli, na akom základe dospeli k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa\n24.09.2018 je platným právnym úkonom bez konkrétneho vysvetlenia o naplnení ustanovenia § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávok zaniknutých ešte pred uzavretím zmluvy\no postúpení pohľadávok a úvah, ktoré ho k tomuto záveru viedli. Ako už bolo uvedené, k námietke o\nneurčitom a nejasnom špecifikovaní úrokov z omeškania v zmluve o postúpení pohľadávok sa odvolací\nsúd vyjadril len vo všeobecnej rovine v bode 25. odôvodnenia rozhodnutia v tom zmysle, že predmetná\nzmluva o postúpení pohľadávok spĺňa všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu\ns akcentom na to, že žalovaný ako dlžník má v zásade plniť už na základe oznámenia o postúpení\npohľadávky bez toho, aby sa mal domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo svojom\nrozhodnutí súdy odkázali na rozhodnutie NS SR R 119/2003, ktorého aplikovateľnosť na predmetnú\nvec súdy podporili závermi z nálezu ÚS SR sp. zn. III ÚS 266/2016. Ako vyplýva z obsahu nálezu ÚS SR\nsp. zn. III ÚS 266/2016 ústavný súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že názor uvedený v R 119/2003 nie\nje bezvýhradne akceptovaný, avšak strany v konaní, ktorého sa ústavná sťažnosť týkala a ani v konaní\npred ústavným súdom nepredložili dostatok presvedčivých argumentov, na základe ktorých by nemal\nbyť právny názor uvedený v R 119/2003 na ich vec aplikovateľný (v danom prípade išlo o namietanie\n\nneplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok z dôvodu, že absentovala vôľa na strane postupcu postúpiť\npohľadávku voči všetkým trom spoludlžníkom).\n31. Odôvodnenie posúdenia veci odvolacím súdom v časti argumentácie súdnej praxe vyplývajúcej\nz R 119/2003, má dovolací súd za nedostatočné a naviac treba poukázať na fakt spôsobujúci\nurčitú nezrozumiteľnosť dôvodov odvolacieho súdu, že hoci sa súd odvolával na právny názor z R\n119/2003, v určitom rozsahu sa platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky zaoberal. Právny záver\nvyslovený v uvedenom rozhodnutí R 119/2003, ktorým odvolací súd argumentuje svoje rozhodnutie,\nnie je totiž súdnou praxou bezvýhradne akceptovaný, pretože neskoršia súdna prax názor uvedený\nv R 119/2003 modifikovala v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti\npostúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je\nrozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (rozsudok NS SR sp.\nzn. 1Cdo/76/2007 - R 46/2009, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n337/2012). Z uvedeného modifikovaného názoru vyplýva, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania\nplatnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy\nnie je rozhodujúce, či dlžníkovi (žalovanému) postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník.\nRovnako je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam, ktoré majú za\nnásledok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť\nprávneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc) sa na dotknutý\nprávny úkon hladí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o\nabsolútnej neplatnosti právnych úkonov a v konkrétnom prípade aj obsoletnosť ustanovenia § 525 ods.\n2 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí súdov nižšieho stupňa nevyplýva,\nže by sa dostatočne vysporiadali s argumentáciou žalovaného založenou na porušení § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka vo vzťahu k nedostatočnej špecifikácii ,,postupovanej pohľadávky? v časti\npríslušenstva uhradených pohľadávok alebo, že by sa dostatočne zaoberali zdôvodnením odklonu,\nresp. nezohľadnenia modifikovanej súdnej praxe vo vzťahu k možnosti namietať platnosť zmluvy o\npostúpení pohľadávok zo strany dlžníka. Ako už bolo uvedené, popri právnom názore vyjadrenom v\nrozhodnutí krajského súdu, z ktorého vyplýva, že dlžníkovi nepatrí právo spochybniť platnosť zmluvy o\npostúpení pohľadávky (vychádzajúc z R 119/2003, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Obo/210/01),\nkrajský súd vo svojom rozhodnutí nedal dostatočne presvedčivé argumenty, na základe ktorých nemohol\nbyť na vec aplikovaný modifikovaný právny názor súdnej praxe k možnosti dlžníka domáhať sa\nneplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, pokiaľ bola uzavretá v rozpore so zákonom. Jednou z\ngarancií obsiahnutých v pojme práva na spravodlivý proces je aj celkom nepochybne právo účastníka\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných\nargumentov reagujúcich na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom.\nK naplneniu tohto dovolacieho dôvodu preto nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale\naj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou. (z II. ÚS 419/2021). Z tohto\ndôvodu dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je nielen prípustné, ale i dôvodné,\nnakoľko uvedené pochybenie odvolacieho súdu spočívajúce v nedostatočnosti, ako aj nezrozumiteľnosti\nodôvodnenia jeho rozhodnutia zakladá vadu konania uvedenú v § 420 písm. f/ CSP.\n32. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa\ndostatočne nezaoberali námietkami žalovaného vznesenými v rámci konania pred nimi v časti námietok\ntýkajúcich sa ne/platného postúpenia príslušenstva pohľadávok pôvodného veriteľa na žalobcu, a preto\nmožno dospieť k záveru, že vo veci konajúce súdy v odôvodnení ich rozhodnutí (a to ani pri zvažovaní\nrozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu ako jedného celku) nenaplnili požiadavky plynúce zo\nzákladného práva žalovaného na súdnu ochranu, keďže odôvodnenie vyhovenia žalobcom uplatnenému\nnároku nemožno považovať za uspokojujúce. Postupom súdov teda došlo k vade v zmysle ustanovenia\n§ 420 písm. f/ CSP, ktorá zakladá porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Dovolací\nsúd preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie podľa § 449 ods. 1 a 2 CSP zrušil a\nvec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 450 CSP na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s vytýkanými\nvadami, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.\n33. Dovolací súd záverom k námietke žalovaného, že súd pochybil, keď akceptoval späťvzatie žaloby\npodanej pôvodným veriteľom zo strany nového veriteľa a strany v spore - žalobcu v časti uhradenej\npohľadávky vo výške 45 585,33 eur, pretože k postúpeniu tejto pohľadávky nedošlo, keďže zanikla pred\nuzavretím zmluvy o postúpení, dovolací súd uvádza, že zo skutkového stavu zisteného súdom nižšej\ninštancie vyplýva, že uvedená pohľadáva bola predmetom žaloby, avšak nebola predmetom postúpenia.\n\nNový žalobca, ktorého vstup do konania súd pripustil v celom rozsahu žalovanej pohľadávky, zobral v\ntejto časti žalobu späť. Dovolací súd konštatuje, že žalobca je oprávnený so žalobou disponovať a až do\nprávoplatného rozhodnutia o veci má právo vziať žalobu celkom alebo sčasti späť. Súhlas žalovaného so\nspäťvzatím žaloby sa v čase vykonaného čiastočného späťvzatia nevyžadoval. Na nesúhlas žalovaného\nso späťvzatím žaloby súd totiž do začatia predbežného prejednania sporu alebo pojednávania (pričom\npojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia) neprihliada. Ak už súd začal predbežné\nprejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, vyžaduje sa k späťvzatiu žaloby aj súhlas\nžalovaného. Žalobca v danom prípade späťvzatím tejto časti žaloby (v časti pohľadávky, ktorá na neho\nnebola postúpená a bola uhradená po podaní žaloby pôvodným veriteľom), predišiel zamietnutiu žaloby\nv tejto časti, kde by nemal ani aktívnu legitimáciu. V konečnom dôsledku skutočnosť, kedy došlo k\nuhradeniu späťvzatej časti pohľadávky, kedy došlo k späťvzatiun žaloby a či bol žalobca nositeľom\npráva na jej uplatnenie, môže mať však vplyv na rozhodnutie súdu o náhrade trov konania (pozri napr.\nR 116/1967: Ak je v jednom návrhu na začatie konania uplatnených niekoľko samostatných nárokov,\nnemôže úspech navrhovateľa (žalobcu) v spore ohľadom niektorého nároku založiť právo na náhradu\ntrov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak návrh na začatie konania bol ohľadom tohto\nďalšieho nároku vzatý účinne späť.). O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v uznesení,\nktorým sa konanie končí, pričom súd prizná náhradu trov konania tej strane, ktorá zastavenie konania\nprocesne nezavinila. To znamená, že súd je povinný pri späťvzatí žaloby skúmať, z akého dôvodu\ndošlo k späťvzatiu. Ak k späťvzatiu došlo procesným zavinením žalovaného (napr. žalovaný zaplatil po\nzačatí konania žalovanú sumu v plnom rozsahu), má nárok na náhradu trov konania žalobca. Ak však\nžalovaný procesne nezavinil zastavenie konania, má nárok na náhradu trov konania žalovaný. Podľa §\n145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému ( ako sa to stalo v tomto\nprípade), koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Ustanovenie\nsleduje cieľ zhospodárniť a zrýchliť konanie. Ak žalovanému ešte nebol vymedzený predmet konania\ndoručením žaloby, je s redukovaným predmetom konania oboznámený doručením žaloby a čiastočného\nspäťvzatia žaloby do vlastných rúk bez potreby osobitného rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje podľa §\n145 ods. 2 druhej vety CSP, teda v rozhodnutí vo veci samej rozhoduje aj o čiastočnom späťvzatí, ktoré\nbolo urobené pred rozhodnutím vo veci samej, súd neuvádza osobitný výrok o nároku na náhradu trov\ntýkajúcom sa zastavenej časti konania, keďže pomer úspechu a procesného zavinenia na zastavení\nkonania sa určuje vo vzťahu k celému predmetu konania. K uvedenej situácii však v danej veci nedošlo,\npretože o čiastočnom zastavení konania sa nerozhodovalo v konečnom rozhodnutí o veci samej. Čo\nvšak neuniklo pozornosti dovolacieho súdu, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní žalovaného na\nčl. 68 voči uzneseniu na čl. 43 (pozri § 375 a § 386 CSP).\n34. Z ustanovenia § 455 CSP vyplýva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd nižšej inštancie je viazaný právnym názorom dovolacieho\nsúdu. Súdy nižšieho stupňa v ďalšom konaní budú postupovať v dovolacím súdom naznačenom\nsmere. Z neho vyplýva, že v novom rozhodnutí o veci sa argumentačne vysporiadajú s otázkami\nvyplývajúcimi z námietok žalovaného: či je možné skúmať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok\ns prihliadnutím na právny názor vyjadrený v R 46/2009, príp. prečo nie je možné právny názor z\nneho vyplývajúci na vec aplikovať, vysporiadajú sa s námietkou dlžníka proti postúpeniu príslušenstva\npohľadávky, ktorá zanikla splnením, t. j. zaplatením pôvodnému veriteľovi dňa 10.9.2018, teda ešte pred\npostúpením pohľadávky dňa 24.9.2018 a v tej súvislosti posúdia aj otázku aktívnej legitimácie žalobcu?\nc/ vysporiadajú sa s námietkou, či uplatnené úroky z omeškania sú určito a zrozumiteľne špecifikované\nv zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24.09.2018 za aplikácie § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Obiter dictum dovolací súd uvádza, že pri posudzovaní ne/platnosti uvedenej zmluvy o\npostúpení pohľadávok v napadnutej časti príslušenstva, by mal súd prihliadnuť na doterajšiu súdnu\nprax, nepostupovať príliš formalistickým prístupom, ktorý je neakceptovateľný - napr. IV.ÚS 15/2014 a\npri výklade právneho úkonu by mali prípadne použiť interpretačné pravidlá uvedené v § 35 ods. 1 a 2\nObčianskeho zákonníka a § 266 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka - viď napr. I. ÚS/640/2014, pričom\nvšak zoberú do úvahy aj skutočnosť, že v čase postúpenia pohľadávky už bola zrejmá aj konkrétna\nvýška časti príslušenstva v dôsledku zaplatenia časti pohľadávky (faktúr) dňa 10.09.2018, t. j. pred\nuzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok a pred oznámením postúpenia dlžníkovi.\n35.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o trovách pôvodného konania\n(prvoinštančného aj odvolacieho konania), ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}