{"guid": "d5db41d6-721b-4a6f-a351-1e11af19649f:e1c636d8-4772-4edf-a5af-bcd2594e7e83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118208948.1", "spisova_znacka": "1Obdo/21/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/21/2021 z 19. 1. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2022, sp. zn. 1Obdo/21/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:8118208948.1", "identifikacne_cislo": "8118208948", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2022-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1c636d8-4772-4edf-a5af-bcd2594e7e83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118208948.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8118208948.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8118208948.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/21/2021\n8118208948\n19. 01. 2022\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2022:8118208948.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu DS service, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851\n01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 842 303, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom\nKahancom, so sídlom v Prešove, Vajanského 33, IČO: 42 084 792, proti žalovanému PHARMACY - VV,\nspol. s r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 45 372 799, zastúpenému advokátkou JUDr.\nLýdiou Farbakyovou, so sídlom v Prešove, Floriánova 12, IČO: 37 783 319, o zaplatenie 770,03 eur, o\ndovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7Cob/45/2020-268 z 22. septembra\n2020, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.\nII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 24Cb/178/2018-215 z 8. januára\n2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 770,03 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal\nžalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude\nrozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z predložených listinných dôkazov, z\nvýpočtov úrokov z omeškania, v spojení s nespornými skutočnosťami mal za preukázané, že právny\npredchodca žalobcu dodával žalovanému do „Lekárne Schneider“ tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky\na iný zdravotnícky materiál) v období od 5. marca 2018 do 26. apríla 2018 v celkovej sume 48 254,33\neur. Za dodaný tovar bola žalovanému dňa 12. marca 2018 vystavená faktúra č. 8041611 na sumu\n8 276,18 eur s dátumom splatnosti 10. júna 2018, dňa 19. marca 2016 faktúra č. 8045728 na sumu\n12 573 eur s dátumom splatnosti 17. júna 2018, dňa 26. marca 2018 faktúra č. 8049989 na sumu\n8 808,14 eur s dátumom splatnosti 24. júna 2018, dňa 29. marca 2018 faktúra č. 8055119 na sumu\n2 210,05 eur s dátumom splatnosti 27. júna 2018, dňa 9. apríla 2018 faktúra č. 8057868 na sumu\n8 814,03 eur s dátumom splatnosti 8. júla 2018, dňa 16. apríla 2018 faktúra č. 8062940 na sumu 6\n390,33 eur s dátumom splatnosti 15. júla 2018, dňa 23. apríla 2018 faktúra č. 8069326 na sumu 1\n217,98 eur s dátumom splatnosti 22. júla 2018. Splatnosť jednotlivých vystavených faktúr bola 90 dní\nod ich vystavenia. Posledná bola splatná dňa 22. júla 2018, dňom 23. júla 2018 sa žalovaný dostal do\nomeškania so zaplatením poslednej vystavenej faktúry. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný uhradil\nistinu pohľadávky vo výške 48 254,33 eur úhradami na účet veriteľa dňa 10. septembra 2018 a 5.\nnovembra 2018, teda po podaní žaloby a po dátume splatnosti jednotlivých faktúr. Súd prvej inštancie\nďalej uviedol, že dňa 24. septembra 2019 bola medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou DS service,\ns.r.o. uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok vo výške 2 314 628,54 eur, súčasťou ktorej bola\naj pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu. Konštatoval, že pohľadávka je v prílohe k zmluve o\npostúpení pohľadávok identifikovaná číslami jednotlivých faktúr. Žalobca žiada od žalovaného zaplatiť\n\nostávajúcu časť pohľadávky vo výške 770,03 eur, pri výpočte ktorej vychádzal z výšky kapitalizovaných\núrokov z omeškania zo sumy 48 254,33 eur od 26. júla 2018 do 10. septembra 2018 a zo sumy 16\n422,34 eur od 11. septembra 2018 do 5. novembra 2018.\n3. Za spornú súd označil aktívnu legitimáciu žalobcu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ako\naj výšku žalobcom uplatňovaných kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 770,03 eur. Zmluvu\no postúpení pohľadávok posúdil súd prvej inštancie ako platnú, pričom vychádzal z toho, že zmluva\njasne vymedzuje postúpenú pohľadávku, postupcu, postupníka, dlžníka. Vyslovil záver, že žalobca ako\npostupník má nárok aj na príslušenstvo postúpených pohľadávok, teda na úroky z omeškania. Uviedol,\nže hoci jednotlivé prílohy zmluvy nie sú očíslované, ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne\nfaktúry sú jednoznačne identifikovateľné a potvrdzuje to aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o\npostúpení pohľadávky, pričom zákonná požiadavka písomnej formy zmluvy je dodržaná. Vyslovil názor,\nže žalovaný nemá právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.\n4. Ďalej konštatoval, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu\nomeškania žalovaného, bola vo výške 0%, výška úrokov z omeškania v obchodnoprávnom spore\npredstavuje hodnotu 9%.\n5. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že žalovaný bol v zmysle nároku žalobcu v omeškaní so\nzaplatením faktúry č. 8041611 na sumu 8 276,18 eur od 26. júla 2018 do 10. septembra 2018 (výška\nsúdom vypočítaných kapitalizovaných úrokov z omeškania 93,87 eur), faktúry č. 8045728 na sumu 12\n573,00 eur od 26. júla 2018 do 10. septembra 2018 (výška súdom vypočítaných kapitalizovaných úrokov\nz omeškania 142,60 eur), faktúry č. 8049989 na sumu 8 808,04 eur od 26. júla 2018 do 10. septembra\n2018 (výška súdom vypočítaných kapitalizovaných úrokov z omeškania 99,90 eur), faktúry č. 8055119 na\nsumu 2 210,05 eur od 26. júla 2018 do 10. septembra 2018 (výška súdom vypočítaných kapitalizovaných\núrokov z omeškania 25,06 eur), faktúry č. 8057868 na sumu 2 210,05 eur od 26. júla 2018 do 5.\nnovembra 2018 (výška súdom vypočítaných kapitalizovaných úrokov z omeškania 221,67 eur), faktúry\nč. 8062940 na sumu 2 210,05 eur od 26. júla 2018 do 5. novembra 2018 (výška súdom vypočítaných\nkapitalizovaných úrokov z omeškania 160,72 eur), faktúry č. 8069326 na sumu 2 210,05 eur od 26. júla\n2018 do 5. novembra 2018 (výška súdom vypočítaných kapitalizovaných úrokov z omeškania 30,63\neur), výška kapitalizovaných úrokov tak v zmysle výpočtov súdu predstavuje sumu spolu 786,36 eur, v\nzmysle výpočtov žalobcu 774,08 eur. Pri určení posledného dňa omeškania so zaplatením dlhu sa súd\nstotožnil s argumentáciou žalobcu, že deň pripísania dlžnej sumy na účet veriteľa je zároveň posledným\ndňom omeškania dlžníka, vychádzajúc z logiky veci, že ak dlžník uhradí svoj dlh veriteľovi v prvý deň\nomeškania, tento deň je prvým a zároveň aj posledným dňom jeho omeškania.\n6. Poukázal na to, že v prípade výpočtu podľa argumentácie žalovaného (posledný deň omeškania\n9. septembra 2018, resp. 4. novembra 2018) predstavuje výška kapitalizovaných úrokov z omeškania\npodľa výpočtov súdu 774,45 eur, čo je o 4,42 eur viac, ako si nárokuje žalobca. Ďalej uviedol, že sa\nnavyše, žalovaný sa so zaplatením jednotlivých dlžných súm dostal do omeškania skôr (prvá faktúra\nbola splatná dňa 10. júna 2018, posledná 22. júla 2018). Skutočná výška kapitalizovaných úrokov z\nomeškania je ešte vyššia, súd však žalobcovi nemohol priznať viac, než žiadal, preto rozhodol tak, že\nzaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 770,03 eur.\n7. Konštatoval ďalej, že si žalobca v podanej žalobe uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky, a keďže bolo preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne,\nsúd mu tento nárok priznal vo výške 40 eur ustanovenej nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.\n8.\nV súvislosti s nárokom na náhradu trov konania uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne,\nžalobca sa legitímne nechal zastupovať právnym zástupcom realizujúc svoje právo na súdnu ochranu.\nČasť dlžnej sumy bola uhradená po podaní žaloby, ostávajúca suma príslušenstva nebola uhradená,\núkony právneho zástupcu žalobcu boli vykonané účelne a priamo úmerne k účelovej procesnej obrane\nžalovaného. Konštatoval, že sa rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania riadi zásadou úspechu\nsporovej strany a poukázal na to, že sa navyše nejedná o spotrebiteľský spor, resp. o spor s ochranou\nslabšej strany. O trovách konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa\nktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol plne\núspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n\n9. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n7Cob/45/2020-268 z 22. septembra 2020 rozsudok súd prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žalobca\nmá nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.\n10. Odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku uviedol, že prejednal vec podľa § 378\nods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n11. Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe\nktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej\ninštancie považoval za zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia za majúce\npodklad v zistení skutkového stavu. Uviedol, že sa na týchto správnych skutkových zisteniach súdu\nprvej inštancie nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti\nprávneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by\nmohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo\nvzťahu k žalovanému.\n12. V prejednávanej veci mal za nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť\nPHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s. dodal žalovanému tovar v celkovej sume 48.289,61 eur (lieky,\nzdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál), ktorý bol žalovanému fakturovaný faktúrami pod č.\n8041611, 8045728, 8049989, 8055119, 8057868, 8062940 a 8069326 tak, ako to správne špecifikoval\nsúd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia. V závislosti od toho pohľadávka vo výške 48.254,33\neur (po vystavení dobropisov C896858 -12,60 eur a C915034 -22,68 eur) bola zmluvou o postúpení\npohľadávky z 24. septembra 2018 spolu s ďalšími pohľadávkami postúpená pôvodným dodávateľom veriteľom (spoločnosťou PHOENIX - Zdravotnícke zásobovanie, a.s.) žalobcovi. Jednotlivé pohľadávky\nsú špecifikované v prílohe k tejto zmluve o postúpení pohľadávky, pričom sú špecifikované číslom\ndokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou\nhodnotou, ostávajúcou sumou k úhrade, dátumom vystavenia a dátumom splatnosti faktúry.\n13. Poukázal na to, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému prostredníctvom poštového\ndoručovateľa odoslané dňa 2. októbra 2018 spoločnosťou PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s.\ns tým, že zásielka bola uložená na pošte dňa 3. októbra 2018 a dňa 24. októbra 2018 bola vrátená\nodosielateľovi z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Pri doručovaní uvedenej písomnosti\n(oznámenie o postúpení pohľadávky) ide o doručovanie tzv. hmotnoprávnych úkonov. Hmotnoprávne\ndoručovanie listín upravuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „prejav\nvôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu keď jej dôjde.“ Pri hmotnoprávnych úkonoch a ich\ndoručovaní sa teda nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie doručovanej písomnosti. Občiansky\nzákonník v tomto smere vyžaduje (predpokladá), že prejav vôle dôjde adresátovi (neprítomnému), t.\nj., že sa dostane do sféry jeho dispozície (objektívna možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky).\nPráve týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Poukázal na to, že\nprávna doktrína a ustálená súdna prax pod takouto možnosťou chápu okrem samotného prevzatia\npísomnosti aj prípady, kedy doručením listu obsahujúceho hmotnoprávny úkon do poštovej schránky\n(sídla adresáta), resp. hodením oznámenia zo strany poštového doručovateľa o uložení zásielky,\nnadobudol adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. V súvislosti s tým dal odvolací\nsúd do pozornosti napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/268/2011 zo dňa 8. júna 2011,\nči uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28. januára 2011 Vyslovil názor, že\nopačný výklad by viedol k neudržateľnému stavu, a síce, že adresát bezdôvodne (svojvoľne) odopieral\nprijatie (prevzatie) písomnosti, v dôsledku čoho by odosielateľ nemal objektívnu možnosť doručiť takúto\npísomnosť adresátovi zásielky. Žalovaný mal teda objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky\nuž dňa 3. októbra 2018, kedy bola táto zásielka uložená na pošte, a preto účinnosť tohto hmotnoprávneho\núkonu nastala už okamihom, kedy sa predmetná zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta žalovaného.\n14. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že časť pohľadávky (faktúry č. 8041611, č. 8045728,\nč. 8049989, č. 8055119) bola v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky už uhradená a\ntak nemohlo dôjsť k jej postúpeniu vrátane príslušenstva, odvolací súd uviedol, že práve pri týchto\npohľadávkach (faktúry č. 8041611, č. 8045728, č. 8049989, č. 8055119), ktoré žalovaný uhradil dňa\n10. septembra 2018, bolo na žalobcu ako postupníka postúpené len príslušenstvo týchto pohľadávok,\n\nt. j. úroky z omeškania, čo jednoznačne vyplýva z prílohy oznámenia o postúpení pohľadávky z 1.\noktóbra 2018 , že predmetom postúpenia vo vzťahu k tam uvedeným pohľadávkam (faktúry č. 8041611,\nč. 8045728, č. 8049989, č. 8055119) je len ich príslušenstvo, keďže k úhrade istiny došlo dňa 10.\nseptembra 2018. Vo vzťahu k ďalším žalobou uplatneným faktúram boli predmetom postúpenia tak istiny,\nako aj ich príslušenstvo. Predmetom postúpenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.\nseptembra 2018 bolo aj príslušenstvo žalovaných pohľadávok. Zdôraznil, že aj keď sú úroky z omeškania\npríslušenstvom pohľadávky, sú samostatným hmotnoprávnym nárokom, samostatne uplatniteľným a\ndisponovateľným.\n15. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd nemal pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy\no postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného\nprávneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a\nkonštatoval, že neplatnosť takejto zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno\nvyvodiť ani zo skutočnosti, že integrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou\njednotlivých pohľadávok a adresnosťou jednotlivých pohľadávok. Túto neplatnosť zmluvy nemožno\nvyvodiť ani z okolnosti, že v zmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku\n2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia špecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe.\nOkolnosť, že táto príloha nie je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemôže\nmať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so\nzreteľom na všetky okolnosti, ktoré boli v tomto konaní zistené, je nepochybné, že ide o prílohu k zmluve\nz 24. septembra 2018 o postúpení pohľadávky a sú zrejmé aj konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného,\nteda dlhov, vyplývajúcich z neuhradených faktúr za dodané lieky a zdravotnícky materiál.\n16. Súd prvej inštancie uzavrel, že všetky tieto okolnosti správne zistil tak v rovine dlžnej istiny, ktorá\nbola pôvodne predmetom tohto konania (nezaplatených zostávalo 48.254,33 eur istiny k 8. augusta\n2018, teda ku dňu podania žaloby), ako aj v rovine úrokov z omeškania, ktoré boli súdom prvej inštancie\nustálené na sumu 786,36 eur a priznané v žalobcom žiadanej výške 770,03 eur.\n17. Zdôraznil, že ani samotný žalovaný výšku dlžných súm a predovšetkým tej časti, ktorá v súčasnosti\nzostala predmetom konania, teda úrokov z omeškania nespochybnil, pričom v zmysle vyššie uvedeného\njeho argumentácia týkajúca sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na údajné vady\nv prílohe č. 1 k tejto zmluve nepovažoval za dôvodnú v rovine možného privodenia iného rozhodnutia v\nprejednávanej veci, než k akému dospel súd prvej inštancie. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky\nvšetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho postupníka požadovať\nplnenia vyplývajúce z tejto zmluvy.\n18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého\nžalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov\ntohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal s tým, že výšku týchto\ntrov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nodvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že jeho\nprípustnosť vyvodzoval z ust. § 420 písm. f/ CSP tvrdiac, že nedostatočným odôvodnením rozsudku\nsúdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces\nupraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“), ktorého súčasťou je právo\nna dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Obidve rozhodnutia dovolateľ označil za nemajúce\ndostatočné, logické a zrozumiteľné odôvodnenie, v dôsledku čoho sa stali nepreskúmateľnými. Namietal,\nže súd prvej inštancie úplne ignoroval skutočnosť, že k čiastočnej úhrade pohľadávky došlo pred\nuzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky a to ešte dňa 10. septembra 2018, ignoroval § 37 ods. 1\na § 39 Občianskeho zákonníka z pohľadu určitosti pohľadávky a to ak časť bola uhradená ešte pred\npostúpením pohľadávky, úroky z omeškania, ako príslušenstvo pohľadávky, museli a mali byť v zmluve\no postúpení pohľadávky uvedené v kapitalizovanej forme. Dovolateľ konštatoval, že bolo povinnosťou\nsúdu skúmať ex offo platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a k nej patriacej prílohy č. l. Zmluvu o\npostúpení pohľadávky zo dňa 24. septembra 2018 označil za neplatnú v časti úrokov z omeškania,\npretože tieto, napriek tomu, že istina bola uhradená dňa 10. septembra 2018, neboli zrozumiteľne\nšpecifikované, keďže už dňa 10. septembra 2018 ich bolo možné kapitalizovať v zmysle § 37 ods. 1\n\nObčianskeho zákonníka, teda ich bolo možné vymedziť jasnou sumou. Dovolateľ zdôraznil, že pôvodný\nveriteľ, podľa názoru žalovaného, takúto pohľadávku postúpiť nemohol a nový veriteľ sa nemohol stať ani\njej vlastníkom, keďže splnením (jej zaplatením) pohľadávka do výške 31.867,37 eur zanikla. Žalobcovi\nteda nesvedčila aktívna legitimácia byť stranou v spore a nemohol teda ani zobrať žalobu späť do výšky\nuhradenej pohľadávky 31.867,37 eur. Ďalej dovolateľ namietal, že v zmluve o postúpení pohľadávky\nzo dňa 24. septembra 2018, je vymedzená pohľadávka vo výške 2.314.628,64 eur bez toho, aby zo\nzmluvy vyplývala výška konkrétnej pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorá je postupovaná na\npostupníka, preto ju nemožno považovať za platnú, hoci sa zmluva v čl. II. odvoláva na prílohu č. 1, v\nktorej mali byť jednotliví účastníci identifikovaní uvedením jednotlivých neuhradených faktúr. V súvislosti\ns prílohou č. 1 uviedol, že z nej nevyplýva, súčasťou ktorej zmluvy o postúpení pohľadávky by mala byť,\npríloha nie je účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky, t. j. postupcom a postupníkom podpísaná, nie\nje ani datovaná a nie je jej neoddeliteľnou súčasťou. V prílohe č. 1 nie sú jasne špecifikované úroky z\nomeškania, ktoré mali byť postúpené na postupníka a ktoré mali byť kapitalizované pri tých faktúrach,\nktoré boli uhradené dňa 10. septembra 2018. Namietal, že z prílohy vyplýva jedine to, že postupca\n(pôvodný veriteľ PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie a.s.) postupuje len „akési príslušenstvo“, ktoré\nnie je jasne, zrozumiteľne a určito špecifikované. Taktiež len samotné konštatovanie odvolacieho súdu\no správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, doplnené na strane 8 o bod 25 odôvodnenia (na strane\n8 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu sa bod 25 nenachádza - poznámka dovolacieho súdu), nie\nje spôsobilé tieto vady rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom odstrániť. Vyslovil názor, že\nprvoinstančný aj druhoinštančný súd rozhodol formalisticky, svojvoľne a arbitrárne, bez toho, aby mal\nich výrok rozumný základ v obsahu spisu a dôkazoch.\n20. Vo vyjadrení k dovolaniu žalobca navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť. Poukázal na ustálenú\njudikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV.\nÚS 350/09, IV. ÚS 96/2013), podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane, nakoľko z hľadiska predmetu tvoria jeden celok. Tento právny názor\npotom zahŕňa požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré\nboli v priebehu súdneho konania vydané. Ďalej uviedol, že z rozhodovacej praxe ústavného súdu je ďalej\nznáme, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (IV. ÚS 115/03).\nAj podľa názoru ústavného súdu do práva na spravodlivý proces nepatrí, a preto ani dovolací dôvod\nnezakladá to, aby sa všeobecný súd stotožnil s právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV. ÚS 252/04). Žalovaný konštatoval, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu\nprvej inštancie, z hľadiska vyššie uvedených kritérií, plne zodpovedá požiadavkám na kvalitu a rozsah\nodôvodnenia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V súvislosti s námietkami žalovaného uviedol,\nže tak žalobca, ako ani postupca nemali žiadne pochybnosti o určitosti predmetu zmluvy a o súlade\njeho vyjadrenia v zmluve s ich skutočnou a vážnou vôľou. Tomuto zodpovedalo jazykové vyjadrenie\npredmetu zmluvy (odkaz v čl. II zmluvy o postúpení na prílohu č. 1, identifikácia jednotlivých dlžníkov,\noznačenie faktúry, ako aj právneho dôvodu vzniku záväzku toho - ktorého dlžníka), vôľa zmluvných\nstrán, ktorá bola v zhode s jazykovým prejavom, ako aj následné správanie zmluvných strán. Poukázal\nna nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS/640/2014 zo dňa 1. apríla 2015, z ktorého je zrejmý dôraz na preferenciu\nvýkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že časť\npohľadávky bola v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky už uhradená a tak nemohlo dôjsť k\npostúpeniu pohľadávky žalobca uviedol, že práve pri pohľadávkach (faktúrach), ktoré žalovaný uhradil\nešte dňa 10. septembra 2018 bola na žalobcu, ako postupníka, postúpené len príslušenstvo daných\npohľadávok, t. j. úroky z omeškania a to konkrétne pri faktúrach č. 8041611, č. 8045728, č. 8049989 a č.\n8055119. Zdôraznil, že aj keď sú úroky z omeškania príslušenstvom pohľadávky, neznamená to, že sú\ns ňou neoddeliteľne späté. Tieto sú samostatným hmotnoprávnym nárokom, samostatne uplatniteľným\na disponovateľným. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na\nspäťvzatie žaloby poukázal na to, že Civilný sporový poriadok neupravuje lehotu, v ktorej má žalobca\nrealizovať čiastočné späťvzatie resp. ani neukladá povinnosť vziať žalobu sčasti späť. Ak by tak však\nnový žalobca neurobil, nebol by v spore úspešný, pretože v rozhodnutí vo veci samej by súd v rozsahu\npôvodne žalovanej istiny žalobu zamietol. Konštatoval, že predmetný procesný úkon je potrebné vnímať\nv rovine procesného práva (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/1/2014), pričom nový žalobca (DS Service\ns.r.o.) postúpením pohľadávky vstúpil do všetkých procesných práva a povinností pôvodného žalobcu\na teda aj do práva disponovať so žalobným návrhom. Poukázal na to, že žalovaný najprv uhradil časť\npohľadávky dňa 10. septembra 2018 a zvyšnú časť istiny dňa 5. novembra 2018. Z uvedeného dôvodu\n\ndňa 12. novembra 2018 pristúpil žalobca k čiastočnému späťvzatiu žaloby s tým, že predmetom konania\nostalo príslušenstvo pohľadávky.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ust. § 424 CSP), najskôr\nskúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným\nprostriedkom.\n22. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok je treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má\nv systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie podľa\nCSP nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania\nktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Právo na súdnu ochranu\nnie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým\nobmedzeniam. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n23. Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n24. Podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n25. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v civilnom\nsporovom procese, je procesnou vadou (t. j. vadou procedúry prejednávania veci), prípadne procesnou\nvadou dosahujúcou až takú intenzitu, ktorú považuje za relevantnú ustanovenie § 420 písm. f/\nCSP. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorá\nmá stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal,\nako sa vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval súd za (ne)preukázané, z ktorých\ndôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§\n220 ods. 2 CSP). Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné\natribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a preskúmateľnosť\nsúdneho rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia môže\nspôsobiť jeho nepreskúmateľnosť. Uvedené však bez ďalšieho neznamená, že každé nedostatočné\n(nepreskúmateľné) odôvodnenie rozhodnutia predstavuje dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania\nproti nemu smerujúceho. To, čo súd zaradí do písomného vyhotovenia rozhodnutia a akým spôsobom,\nalebo v akom rozsahu odôvodní svoje skutkové a právne závery, je - v rámci limitov daných platnou\nprávnou úpravou - výlučne iba vecou súdu. Strana sporu - ale opäť iba v rámci limitov daných\nprávnou úpravou prípustnosti opravných prostriedkov - nie je zbavená možnosti brániť sa tomu, čo\nv rozhodnutí súdu považuje za nesprávne, nespravodlivé a nezodpovedajúce zákonu. Tým však\nsamozrejme nie sú dotknuté právne dôsledky, ktoré s jej procesnou obranou spája Civilný sporový\nporiadok, konkrétne to, či dovolateľom vytýkaná okolnosť (nepreskúmateľnosť) je spôsobilá založiť\nprípustnosť jeho mimoriadneho opravného prostriedku. Skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil\nnedostatočne preto bez ďalšieho neodníma strane sporu možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) v stanovisku občianskoprávneho kolégia č. 2/2016 zo dňa\n3. decembra 2015, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2016 vyslovil názor, že\núčastníkovi konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom iba takým písomným vyhotovením\nrozhodnutia, ktoré by neobsahovalo ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie\nsúdu. NS SR vo svojom stanovisku poukázal ďalej na závery vyjadrené v rozhodnutiach ESĽP, podľa\nktorých však o takýto výnimočný prípad môže ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nvykazuje vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ alebo „vady zásadnej, hrubej a podstatnej\npovahy“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“.\nV preskúmavanej veci však dovolací súd nepovažoval odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku\nza také, ktoré by vykazovalo také závažné vady alebo vady, ktoré by dosahovali takú intenzitu, ktorá\nby v súlade so závermi NS SR, vyjadrenými vo vyššie uvedenom stanovisku (ktoré je aktuálne aj po\n\n1.07.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok) zakladala prípustnosť dovolania podľa\nust. § 420 písm. f/ CSP.\n26. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, ktoré tak, ako to uviedol\nžalobca, tvoria z hľadiska predmetu konania jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV.\nÚS 350/09, IV. ÚS 96/2013) sú zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré súdy považovali zmluvu o postúpení\npohľadávky zo dňa 24. septembra 2018, s prihliadnutím na samotný text zmluvy spolu s prílohou č. l a\nto aj v súvislosti s oznámením právneho predchodcu žalobcu, adresovanému žalovanému, o postúpení\npohľadávky zo dňa 1. októbra 2018 za určitú, jasnú, zrozumiteľnú, teda za platnú a to aj s odkazom\nna príslušné ustanovenie Obchodného ako aj Občianskeho zákonníka. Súdy ďalej uviedli aj okolnosti,\nvzhľadom na ktoré dospeli k záveru, že príloha č. l, obsahujúca podrobnú identifikáciu rozčlenenú podľa\njednotlivých dlžníkov, s uvedením označenia faktúr, vyčíslenia dlžnej sumy, ako aj dátumu splatnosti,\nje neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018 a ňou postupované\npohľadávky podrobne špecifikuje.\n27. Odvolací súd sa vysporiadal aj s ďalšou námietkou žalovaného, že časť pohľadávky bola v čase\nuzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky už uhradená a tak nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky,\nkeď zdôraznil, že pri pohľadávkach (faktúrach), ktoré žalovaný uhradil ešte dňa 10. septembra 2018 bolo\nna žalobcu ako postupníka postúpené len príslušenstvo predmetných pohľadávok t. j. úroky z omeškania\na to s odkazom na konkrétne faktúry a obsah prílohy oznámenia o postúpení pohľadávky z 1. októbra\n2018 a konštatovaním, že úroky z omeškania sú síce príslušenstvom pohľadávky, ale sú samostatným\nhmotnoprávnym nárokom teda samostatne uplatniteľným a disponovateľným.\n28. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalovaným dovolaním napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie plne zodpovedá požiadavkám na kvalitu a rozsah\nodôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, navyše sa odvolací súd nestotožnil len so skutkovým stavom\na právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, vrátane odôvodnenia jeho rozsudku, postup ktorý\nmu umožňuje ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, ale sa detailne zaoberal s podstatnými okolnosťami tohto\nsporového konania.\n29. Dovolací súd ďalej poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nv zmysle ktorej NS SR vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že možnosť konať pred súdom sa\núčastníkovi neodníma ani vtedy, ak by súd vec z hľadiska hmotnoprávneho nesprávne právne posúdil\n(viď R 54/2012 a tiež rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, 3Cdo/53/2011, 7Cdo/26/2010).\nNesprávnym právnym posúdením veci sa totiž strane sporu (účastníkovi) neznemožňuje realizácia\nprocesných práv, ktoré jej priznáva Civilný sporový poriadok (pred 1. júlom 2016 Občiansky súdny\nporiadok) za účelom ochrany jej subjektívnych práv a právom chránených záujmov.\n30. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade dovolateľom\nvytýkaná vada (nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatočné odôvodnenie) nezakladá prípustnosť\nmimoriadneho opravného prostriedku v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP. Z uvedeného dôvodu dovolací\nsúd dovolanie podľa ust. § 447 písm. f/ CSP odmietol.\n31. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalovanému, ktorý nemal úspech (ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP). Rozhodnutie\no nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3, veta druhá\nCSP). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 CSP).\n32. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 451 ods.\n2 CSP v spojení s ust. § 393 ods. 2, druhá veta CSP a ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cob/45/2020", "guid": "f2d61aeb-5898-48a8-b079-0db58b7f4dcb:015a2804-6448-4c7d-9935-e40cc87ffc0b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0e37d51b-1bd3-4e95-91fe-c5beb88fce1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e37d51b-1bd3-4e95-91fe-c5beb88fce1e"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "3364ba9d-46ba-44b5-8c6d-1703975c163f:ba5957f6-506d-4182-822f-e6e268e1b90e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "spisova_znacka": "7MCdo/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 z 29. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1"}], "citovane_v": []}