{"guid": "6545268b-f431-43ab-988f-0a2da1eb03b8:9174c34d-fd89-433b-bff3-0f2518f217ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8117201067.1", "spisova_znacka": "1Cdo/178/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/178/2020 z 24. 8. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2022, sp. zn. 1Cdo/178/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:8117201067.1", "identifikacne_cislo": "8117201067", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2022-08-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9174c34d-fd89-433b-bff3-0f2518f217ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8117201067.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8117201067.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8117201067.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/178/2020\n8117201067\n24. 08. 2022\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2022:8117201067.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej\na členov senátu JUDr. Martina Vladika a Mgr. Petra Melichera, v spore žalobkyne C.. I. Y., narodenej\nXX. C. XXXX, bývajúcej v G., K. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so\nsídlom v Košiciach, Letná 47, proti žalovanej Obci Lomnička, so sídlom v Lomničke 66, IČO: 00 330\n027, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Thurzova\n3367/6A, IČO: 47 231 785, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie, vedenom na Okresnom súde\nPoprad pod sp. zn. 11 Cpr 7/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30.\njúna 2020, sp. zn. 12 CoPr 1/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2020, sp. zn. 12 CoPr 1/2020, z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 20. januára 2017 domáhala určenia, že jej odvolanie z funkcie\nriaditeľky Základnej a Materskej školy Lomnička (ďalej len „základnej a materskej školy“) vykonané listom\nzo dňa 20. decembra 2016 je neplatné. Ďalej sa domáhala určenia, že jej funkcia riaditeľky naďalej trvá\na uloženia povinnosti žalovanej umožniť jej vykonávať funkciu riaditeľky základnej a materskej školy,\na zároveň si uplatnila nárok na náhradu mzdy od 21. decembra 2016 až do opätovného umožnenia\nvykonávať funkciu.\n2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom (prvým v poradí) z 15. marca 2018,\nč. k. 11 Cpr 7/2017-160, prvým výrokom určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky základnej a\nmaterskej školy vykonané listom žalovanej zo dňa 20. decembra 2016 je neplatné, druhým výrokom v\nprevyšujúcej časti žalobu zamietol, tretím výrokom konanie v časti uhradenia náhrady mzdy vo výške\nrozdielu príjmu riaditeľky základnej a materskej školy a rádovej učiteľky vypočítanej od 21. decembra\n2016 až do opätovného umožnenia vykonávať funkciu riaditeľky vylúčil na samostatné konanie a štvrtým\nvýrokom žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.\n3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 8. novembra 2018, sp. zn. 19 CoPr\n2/2018, odmietol odvolanie žalovanej proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie z 15. marca\n2018, č. k. 11 Cpr 7/2017-160, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti náhrady mzdy vylúčil na\nsamostatné konanie a vo zvyšnej napadnutej časti, okrem druhého výroku predmetného rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, rozsudok súdu\nprvej inštancie zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo\nsvojom uznesení odvolací súd uviedol, že bolo nepochybné, že žalobkyňa bola do funkcie riaditeľky\nmenovaná žalovanou dňa 30. apríla 2014 s účinnosťou od 1. júla 2014 do 30. júna 2019. V tejto\nsúvislosti jej vznikla aj povinnosť deklarovať svoje majetkové pomery do 30 dní od ustanovenia do\nfunkcie riaditeľky [v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom\nzáujme v platnom znení (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“)]. Zákon viaže lehotu na splnenie si\n\nuvedenej povinnosti na okamih ustanovenia do funkcie, ktorým bol 1. júl 2014 a z dokazovania vyplynulo,\nže žalobkyňa si túto povinnosť nesplnila. Zákon zriaďovateľovi ukladá obligatórne povinnosť odvolať\nriaditeľa aj v prípade, ak si nesplní svoju povinnosť deklarovať svoje majetkové pomery v lehote 30\ndní od ustanovenia do funkcie. Táto povinnosť zriaďovateľa nie je limitovaná z časového hľadiska\na v prípade, ak zriaďovateľ takéto porušenie zistí, musí pristúpiť k odvolaniu riaditeľa. Právny úkon\nurobený žalovanou - odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy, je tak platným právnym úkonom z\nhľadiska jeho určitosti, zrozumiteľnosti a skutočnosti, že sa dostal do dispozičnej sféry druhej strany.\nNeplatný by však mohol byť pre rozpor s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že\nmotívy odvolania nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Povinnosťou súdu prvej\ninštancie tak bolo skúmať motív odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky, ak ho táto označila za účelové\nz dôvodu, že začala poukazovať na neplnenie si zákonných povinností žalovanej ako zriaďovateľa školy,\nčo malo vyústiť až do podania trestného oznámenia a civilných žalôb zo strany žalobkyne. Súd prvej\ninštancie vôbec nezisťoval a nezaoberal sa úvahami, či z hľadiska takto uplatneného odvolania z funkcie\nriaditeľky so zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu, takéto konanie žalovanej zodpovedalo\ndobrým mravom. Zistenie skutočného motívu a skutočných dôvodov pre odvolanie žalobkyne z funkcie\nriaditeľky podľa názoru odvolacieho súdu mohlo viesť k zisteniu, či tento jednostranný právny úkon je\n(nie je) v rozpore s dobrými mravmi.\n4. Súd prvej inštancie rozsudkom (druhým v poradí) z 8. októbra 2019, č. k. 11 Cpr 7/2017-286, prvým\nvýrokom určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky základnej a materskej školy vykonané listom z\n20. decembra 2016 je neplatné a druhým výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči\nžalovanej v celom rozsahu. Vo svojom rozsudku poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 a § 39 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol,\nže z dokazovania vyplynulo, že hlavným motívom a dôvodom odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky\nbolo jej konanie, ktorým poukazovala na neplnenie si zákonných povinností zo strany žalovanej. Za\npodozrivú možno označiť aj skutočnosť, že k zisteniu porušenia povinnosti žalobkyne deklarovať svoje\nmajetkové pomery došlo až v roku 2016, t. j. dva roky po jej ustanovení do funkcie. K odvolaniu\nžalobkyne došlo po podaní trestných oznámení a civilných žalôb voči žalovanej, ktorých predmetom\nbolo porušovanie rozpočtových pravidiel na úseku originálnych kompetencií zriaďovateľa základnej a\nmaterskej školy - žalovanej, ktorá nemala poukazovať finančné prostriedky zo svojho rozpočtu základnej\nškole v súlade so zákonom. Podstatnou okolnosťou bola aj skutočnosť, že na obci nefungoval žiadny\nadministratívny poriadok, a preto bolo pre žalobkyňu ťažké dokázať, že si zákonnú povinnosť odovzdania\nmajetkového priznania splnila. Samotná žalovaná v konaní uviedla, že obec nemala dostatok finančných\nprostriedkov a potrebovali pokryť iné náklady, ktoré boli taktiež nevyhnutné, a z toho dôvodu neboli\nzákladnej škole poukazované financie z rozpočtu v plnej výške. Odvolanie z funkcie riaditeľky je preto\nv zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s dobrými mravmi.\nŽalovaná odvolala žalobkyňu z funkcie z dôvodu, že sa žalobkyňa dožadovala zákonnými prostriedkami,\naby žalovaná plnila svoje rozpočtové povinnosti. Namiesto toho, aby žalovaná riešila nedostatky vo\nfinancovaní školy, odvolala z funkcie žalobkyňu a vymenovala nového riaditeľa, ktorý vzal žaloby voči\nžalovanej späť. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že škola sa stala dlžníkom voči\njednotlivým inštitúciám a žalovaná bola povinná svoj dlh voči žalovanej riešiť tým, že jej bol poskytnutý\núver. Aj súčasný riaditeľ školy vnímal problém jej nedostatočného financovania zo strany žalovanej,\nčo vyplynulo aj z jeho listu adresovaného Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky.\n5. Odvolací súd napadnutým rozsudkom z 30. júna 2020, sp. zn. 12 CoPr 1/2020, zmenil rozsudok\nsúdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu\ntrov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo svojom rozsudku uviedol, že súd\nprvej inštancie síce dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky bolo účelové, ale\nopomenul, že toto odvolanie smerovalo skutočne k dosiahnutiu navonok proklamovaného cieľa, ktorým\nbola zákonná povinnosť zriaďovateľa odvolať riaditeľku v prípade nesplnenia si zákonnej povinnosti\ndeklarovať svoje majetkové pomery v lehote 30 dní od ustanovenia do funkcie. Toto odvolanie bolo\nzamerané výlučne na to, aby žalovaná rešpektovala zákonný stav, v ktorom bola nútená žalobkyňu z\nfunkcie riaditeľky odvolať pre nesplnenie jej zákonných povinností. Motivované tak nemohlo byť konaním\nžalobkyne, ktorá poukazovala na možné porušovanie zákonných povinností žalovanej.\n6. Proti v záhlaví označenému rozsudku odvolacieho súdu podala v celom rozsahu dovolanie žalobkyňa\nz dôvodu podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\n\nporiadku v platnom znení (ďalej len „C. s. p.“). Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm.\nf) C. s. p. namietala dovolateľka nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom (v\nporadí druhom) rozsudku skúmal podľa pokynov odvolacieho súdu iba možný rozpor právneho úkonu\nodvolania z funkcie s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného pokynu vykonal\ndokazovanie a z neho zistil, že predmetné odvolanie z funkcie bolo v rozpore s dobrými mravmi.\nInými okolnosťami odvolania žalobkyne sa nezaoberal. Odvolací súd v napadnutom rozsudku bez toho,\naby vykonal dokazovanie, dospel k odlišným skutkovým a právnym záverom. V zmysle rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 1 Cdo\n202/2006, ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe\nbezprostredne ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie sám v potrebnom rozsahu zopakovať a\nzadovážiť si rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov, a tým aj pre odklon nielen od svojho\nrozhodnutia, ale aj od svojho skoršieho právneho názoru. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa §\n421 ods. 1 písm. b) C. s. p. dovolateľka uviedla, že doterajšia súdna prax riešila len otázku odvolania\nvedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu, t. j. riešila len podstatné náležitosti právneho úkonu\nodvolania vedúceho zamestnanca. Otázka rozporu dvoch právnych predpisov, t. j. možnosti odvolať a\nnemožnosti pre rozpor s dobrými mravmi, však v praxi dovolacieho súdu riešená nebola. Namietala\npritom nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 7 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v\nškolstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 596/2003\nZ. z.“) zo strany odvolacieho súdu. Dovolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. K dovolaniu sa vyjadrila žalovaná, podľa ktorej dovolacie dôvody tvrdené žalobkyňou nie sú dané.\nUviedla, že žalobkyňa nepreukázala, že by žalovanej podala majetkové priznanie v lehote stanovenej\nzákonom. V konaní bola síce predložená doručenka, ktorá mala predmetné podanie preukazovať, ale\npodľa žalovanej išlo o nepravdivý a falošný dôkaz, v súvislosti s ktorým podala aj trestné oznámenie.\nŽalobkyňa neuviedla žiaden procesný postup odvolacieho súdu, ktorý by jej znemožnil výkon jej\nprocesných práv. Odvolací súd sa neodchýlil od skutkových zistení súdu prvej inštancie, pretože\nposúdenie otázky rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi je otázkou právnou a nie skutkovou.\nNapadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, zodpovedá zásadám formálnej logiky a nenesie známky\nsvojvôle, či nezrozumiteľnosti. Ďalej uviedla, že odvolací súd správne aplikoval ustanovenie § 3 ods.\n7 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. a odvolanie žalobkyne z funkcie bolo v súlade so zákonom.\nDovolaciemu súdu navrhla, aby dovolanie žalobkyne odmietol.\n8. K vyjadreniu žalovanej k dovolaniu sa vyjadrila žalobkyňa a zopakovala svoju argumentáciu uvedenú\nv dovolaní. Tvrdila, že majetkové priznanie podala dokonca dvakrát, a to vo februári a v apríli 2014, čo\nbolo podľa jej názoru v konaní aj preukázané. Opätovne poukázala na ustanovenia § 3 ods. 7 písm. b)\na ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z. a § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 596/2003 Z. z. a zopakovala skutkové\nokolnosti, ktoré mali preukazovať, že jej odvolanie z funkcie bolo v rozpore s dobrými mravmi.\n9. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) a v zákonnej lehote\n(§ 427 ods. 1 C. s. p.) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady\nprípustnosti dovolania.\n10. Najvyšší súd ako súd dovolací po preskúmaní veci v zmysle ustanovení § 438 a nasl. C. s. p. dospel\nk záveru, že dovolanie žalobkyne je dôvodné.\n11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998)\npovažovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“) nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť\ntakého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu,\nktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (por. napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS\n364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS\n551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho\nsúdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa\n§ 237 O. s. p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.“.\n\n12. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra\n2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,\nkeď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm.\nf/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016.\n13. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj\nprávo účastníka (strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov\npráva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody\njeho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.\nfebruára 1998).\n14. Rovnako sa ústavný súd vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze\nIII. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\n15. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak zo\nstrany súdu došlo k takej interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorá zásadne popiera účel a význam\naplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú\nzjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06).\n16. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia\nustanovených zákonom, ktoré ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,\nzákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a tým preukázať jeho správnosť. Rozhodnutie súdu\npreto musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a\nneprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia. Pritom sa musí vysporiadať so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený\nnielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na\nprávne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu\nsúdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.\n17. Rozhodnutie súdu môže byť za určitých okolností nezákonné (protiústavné) aj z toho dôvodu,\nže podáva nepresný alebo nezrozumiteľný výklad zákonného práva, pretože len náležité, t. j.\nzákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce z\nústavy. Obdobne ako v skutkovej oblasti, i v oblasti nedostatočne vyloženej a odôvodnenej právnej\nargumentácie nastávajú podobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti či\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré je v rozpore so zásadami spravodlivého procesu tak, ako sú\ndeklarované v čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n18. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri\nposudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré\nC. s. p. kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie\nzasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec\nspravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný\ntiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal.\nOdôvodnenie rozhodnutia musí stranám konania umožňovať spoznať úvahy súdu, ktoré boli relevantné\n\npre výsledok konania, a tým preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z hľadiska zákonnosti a vecnej\nsprávnosti. Pre presvedčivosť súdneho rozhodnutia je kľúčové, aby súdy reagovali na substantívne\nargumenty a námietky strán sporu a aby vysvetlili, prečo ich neprijali.\n19. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu\nvady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. Táto vada spočíva v nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutého rozsudku v otázke (ne)súladu odvolania žalobkyne z funkcie s dobrými mravmi. Odvolací\nsúd vo svojom zrušujúcom uznesení výslovne inštruoval súd prvej inštancie, aby doplnil dokazovanie\nvo vzťahu k skutočnému motívu odvolania žalobkyne z funkcie, a aby predmetný motív následne\npreskúmal z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi, keďže prípadný nesúlad by predmetné odvolanie\nčinil absolútne neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie následne v\nzmysle pokynu odvolacieho súdu dokazovanie v uvedenom zmysle doplnil a rozsiahlym spôsobom\nodôvodnil svoj právny záver o nesúlade odvolania z funkcie s dobrými mravmi (viď bod 4. tohto\nuznesenia). Vychádzal pritom zo skutočnosti, že k odvolaniu žalobkyne z funkcie došlo dva roky po\nporušení jej povinnosti podať majetkové priznanie a po podaní trestných oznámení a civilných žalôb\nproti žalovanej z dôvodu neplnenia si jej finančných a rozpočtových povinností voči základnej škole,\nktorou bola žalobkyňa riaditeľkou. Právny záver o nesúlade odvolania z funkcie s dobrými mravmi súd\nprvej inštancie odôvodnil aj ďalšími súvisiacimi okolnosťami (neexistujúci administratívny poriadok v\nobci, skutočné finančné problémy obce, späťvzatie žalôb voči obci novým riaditeľom školy a i.). Odvolací\nsúd sa v napadnutom rozsudku s uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, avšak\nbez riadneho odôvodnenia. V bode 14. svojho rozsudku sa stručne obmedzil na konštatovanie, že\nskutočným motívom odvolania žalobkyne z funkcie bolo rešpektovanie zákonného stavu a splnenie\nsi svojej zákonnej povinnosti odvolať riaditeľku z funkcie v prípade nepodania majetkového priznania\nv stanovenej lehote. Odvolací súd tento svoj právny záver nijako bližšie neodôvodnil poukazom na\nvykonané dokazovanie, ani inými okolnosťami. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať\nza vyhovujúce zákonným požiadavkám, ktoré právna úprava kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia.\n20. Riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou,\nktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a\nnezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke\nzisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto požiadavky však napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu, ako ani rozsudok súdu prvej inštancie, nespĺňajú.\n21. Odvolací súd sa preto bude musieť v ďalšom konaní vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na\nvýsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté\nprávne závery. Je dôležité, aby odvolací súd odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k\nvysloveným právnym záverom.\n22. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 420 písm. f) C. s. p., ktorá\nskutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože\nrozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za\nsprávne, najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu uznesením zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.). S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu sa najvyšší súd nezaoberal ďalšími, v dovolaní namietanými vadami.\n23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12CoPr/1/2020", "guid": "a0e540f3-2cec-4d0a-8258-636e90705ad0:5addaa36-cd92-4c6f-8d2d-6881a20ab8a3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}