{"guid": "a5a226ff-0b88-40a0-9913-99ac61c7b939:6bd3e54f-fb29-4357-b6bc-7a76be3fee63", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114212098.3", "spisova_znacka": "1Obdo/23/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/23/2022 z 14. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2022, sp. zn. 1Obdo/23/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:8114212098.3", "identifikacne_cislo": "8114212098", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2022-12-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-222", "nazov": "§ 222 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-222"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-222", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6bd3e54f-fb29-4357-b6bc-7a76be3fee63", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114212098.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8114212098.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8114212098.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/23/2022\n8114212098\n14. 12. 2022\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2022:8114212098.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobcu Mesto\nLipany, so sídlom v Lipanoch, Krivianska č. 1, IČO: 00 327 379, zastúpeného Advokátska kancelária\nNIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 21, IČO: 36 601 365, proti žalovaným 1/\nEUBIRAC, a.s., so sídlom v Bratislave, Podunajská č. 23, IČO: 35 683 066, zastúpený Advokátska\nkancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, 2/ Ing. arch. Marek\nJózef Gryglak - STRIX, so sídlom v Lipovciach č. 228, IČO: 32 921 535, o zaplatenie 40.595,12 € s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/125/2014, o dovolaní žalovaného\n1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/21/2018-352 z 11. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/21/2018-352 z 11.\ndecembra 2018 vo vzťahu k žalovanému 1/ z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 21Cb/125/2014-189 zo 7. júla 2015\no návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 40.595,12 € s príslušenstvom rozhodol tak, že žalobu v celom\nrozsahu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím v lehote 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 2Cob/103/2015-220\nz 29. septembra 2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\nSúd prvej inštancie následne v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, pripustil zmenu petitu žaloby a\nrozsudkom č. k. 21Cb/125/2014-255 z 21. marca 2017 rozhodol tak, že žalovaných zaviazal spoločne\na nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 40.595,12 € spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy\n40.595,12 € od 1. novembra 2013 do zaplatenia. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie s odkazom na zistenia podľa obsahu spisu, na základe\nvykonaného dokazovania a za aplikácie ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 566 ods.\n1, 2, § 373, § 378, § 379, § 436 ods. 1, § 440 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991\nZb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) v spojení s Nariadením vlády č.\n21/2013 Z. z. dospel k záveru o opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku. Konštatoval, že medzi\nžalobcom ako objednávateľom a žalovaným 1/ ako zhotoviteľom bola dňa 14. mája 2010 uzatvorená\nZmluva o dielo č. 1902/2010 podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom\nktorej bol záväzok žalovaného 1/ zhotoviť dielo „Lipany - modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1“ za\npodmienok stanovených v Zmluve o dielo, v rozsahu podľa projektovej dokumentácie a v súlade\ns podmienkami určenými stavebným povolením, vydaným na realizáciu diela a záväzok žalobcu\nriadne ukončené dielo bez vád a nedorobkov prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie dohodnutú\ncenu. Ďalej medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným 2/ ako mandatárom bola dňa 13. mája\n2010 podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka uzavretá Mandátna zmluva o zabezpečení\ninžinierskej činnosti, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 2/ vykonať a zariadiť v mene a na\n\núčet žalobcu inžiniersku činnosť - výkon stavebného dozoru na stavbe „Lipany - modernizácia ZŠ\nHviezdoslavova 1“ a záväzok žalobcu zaplatiť za vykonanie a zariadenie dojednanej činnosti odplatu v\ndohodnutej výške, ako aj náklady nevyhnutne vynaložené pri plnení predmetu zmluvy. Projekt „Lipany\n- modernizácia ZŠ Hviezdoslavova 1“ bol realizovaný s podporou Európskej únie v rámci Regionálneho\noperačného programu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja formou nenávratného finančného\npríspevku poskytnutého žalobcovi. Na základe kontroly, vykonanej Ministerstvom pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka SR, Útvarom implementácie programov regionálneho rozvoja dňa 9. augusta 2012,\nboli podľa Správy o výsledku kontroly na mieste z 25. januára 2013 zistené neoprávnené výdavky a\nnedostatky v realizácii a fakturácii stavebných prác, následkom čoho neboli žalobcovi, ako prijímateľovi\nnenávratného finančného príspevku, tieto neoprávnené výdavky a nezrovnalosti uhradené. Nevyplatená\nsuma nenávratného finančného príspevku vo výške 40.595,12 € predstavovala škodu, ktorú žalovaní\n1/ a 2/ žalobcovi neuhradili. V danej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci sa\njedná o tri právne vzťahy, a to medzi žalobcom a ministerstvom, medzi žalobcom a žalovaným 1/ z\nuzatvorenej Zmluvy o dielo a medzi žalobcom a žalovaným 2/ na základe Mandátnej zmluvy. V zmysle\nzáverov odvolacieho súdu, vyslovených v zrušujúcom rozhodnutí, sumu 40.595,12 € je nutné považovať\nza skutočnú škodu, pretože žalobcovi dané finančné prostriedky neboli v rámci podpory Európskej únie\nvyplatené, musel ich uhradiť zo svojich rozpočtových prostriedkov, a tým došlo k zníženiu jeho majetku.\nVzniknutá škoda spočívala v porušení zmluvných povinností zo strany oboch žalovaných, v prípade\nžalovaného 1/ vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim zo Zmluvy o dielo a vo vzťahu k žalovanému 2/ k\npovinnostiam vyplývajúcim z mandátnej zmluvy, pričom porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom\nškody spočívajúcej v nevyplatenej časti nenávratného finančného príspevku.\n3. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n2Cob/21/2018-352 z 11. decembra 2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, keď konštatoval jeho\nvecnú správnosť v celom rozsahu. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.\n4. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, keďže rozsah zisteného\nskutkového stavu považoval za dostatočný a z neho vyvodené právne závery za správne, v dôsledku\nčoho sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Postupom v zmysle §\n387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozsudku obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nodvolaním napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil, že pre\núspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j.\ndokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Pre\núplnosť poznamenal, že nie je povinnosťou súdu aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o\npoznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, naopak jeho úlohou je zistenie skutkového stavu v miere\nprimeranej procesnej aktivite sporových strán. Hodnotiaca úvaha súdu zodpovedala zásadám formálnej\nlogiky a je preskúmateľná aj v inštančnom postupe odvolacím súdom. Odvolací súd upriamil pozornosť\nna to, že ak v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí vyjadril právny názor na možné posúdenie\nžalobou uplatňovaného nároku ako nároku na náhradu škody, bolo vecou žalovaných, aby svoju\niniciatívu zamerali na produkovanie skutočností a dôkazov, ktoré nezakladajú nárok žalobcu na náhradu\nškody. Napriek uvedenému, žalovaní výslovne na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie\nvyjadrili, že nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie. Námietku žalovaných, týkajúcu sa nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, zdôrazňujúc najmä správnosť\nzáveru súdu prvej inštancie ohľadom spôsobu, akým žalovaní porušili svoje povinnosti zo zmluvných\nvzťahov založených so žalobcom. Ujmu žalobcu v podobe toho, čo mu nebolo z vyúčtovaných faktúr\nnahradené nenávratným finančným príspevkom, zatiaľ čo plnil z vlastných rozpočtových prostriedkov,\nje potrebné kvalifikovať ako skutočnú škodu v zmysle § 379 Obchodného zákonníka. Keďže sa jedná\no objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie, dôkazná povinnosť na preukázanie\nokolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu bola na strane žalovaných. Žalovaní relevantným\nspôsobom neprodukovali ani skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by spochybňovali záver súdu prvej inštancie\no výške škody, ktorá bola žalobcovi priznaná. Navyše, žalovaný 2/ svojím vyjadrením, ktoré poskytol\nžalobcovi ako stavebný dozor, uznal svoje pochybenie, keď potvrdil chybné odsúhlasenie jednotlivých\nsporných položiek, ktoré sa potom premietli do správy z vykonanej kontroly. Súčasne medzi protiprávnym\nkonaním žalovaného 1/ a 2/ a škodou existuje príčinná súvislosť, čím boli splnené zákonné predpoklady\npre aplikáciu ust. § 379 Obchodného zákonníka v súvislosti s hodnotením ujmy na strane žalobcu.\nOdvolací súd záverom vyslovil, že keďže obaja žalovaní porušili svoje povinnosti zo zmluvných vzťahov\na v priamej príčinnej súvislosti vznikla žalobcovi ujma, súd prvej inštancie správne právne posúdil\n\noprávnenosť žalobou uplatneného nároku, keď žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť\nžalobcovi vzniknutú škodu.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým sa domáha,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“) napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania. Odôvodnil ho tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/\nCSP) a zároveň, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.\nb/ CSP). Namietol tiež, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.\nf/ CSP) a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 420 písm. e/ CSP).\nDovolateľ má za to, že vznik škody u žalobcu vyplýva z iného právneho vzťahu, než akého sa zúčastnili\nžalovaní. Nemožno preto konštatovať, že porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaných bolo v\npríčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalobcu voči poskytovateľovi príspevku. Žalovaný\n2/ konal v mene a na účet žalobcu, z jeho konania bol teda priamo zaviazaný žalobca, a preto žalovaný 1/\nnenesie zodpovednosť za porušenie povinností či už žalovaného 2/ alebo samotného žalobcu. Odvolací\nsúd sa preto podľa názoru dovolateľa vo svojom rozhodnutí odchýlil od rozhodovacej praxe Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, konkrétne od rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 7/1979, čím je daný dovolací dôvod podľa ust. §\n421 ods. 1 písm. a/ CSP. Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací\nsúd mal nesprávne právne posúdiť dôvodnosť nároku na náhradu škody, pretože strany mali náhradu\nškody dohodnutú iba pre prípad omeškania sa s termínom diela, pričom pre prípad reklamácie vád mali\ndohodnutú zmluvnú pokutu. Keďže uvedená právna otázka zásadného významu nebola ešte v praxi\ndovolacieho súdu riešená, dovolanie je dôvodné tiež v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Dovolateľ\nnamietol tiež porušenie práva na spravodlivý proces podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, keď odvolací súd\nnedodržal procesný postup v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP. Rovnako poukázal na existenciu dovolacieho\ndôvodu podľa ust. § 420 písm. e/ CSP spočívajúceho v tom, že vo veci rozhodovala zastupujúca\nsudkyňa JUDr. Zuzana Berežná, ktorá podľa názoru dovolateľa nebola v čase písomného vyhotovenia\nrozhodnutia zákonnou sudkyňou určenou na zastupovanie.\n6. K dovolaniu žalovaného 1/ podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dovolanie považuje\nza nedôvodné a preto žiada, aby ho dovolací súd zamietol a žalobcovi priznal trovy dovolacieho konania\nv rozsahu 100%. K existencii dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP poukázal na\nto, že žalovaný 1/ v priebehu konania nijakým spôsobom nespochybnil skutočnosť, že by porušil svoje\npovinnosti zo záväzkového vzťahu a tiež, že by k vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu skutočne\ndošlo. Rovnako nenamietal výšku škody ako majetkovej ujmy, ktorá žalobcovi nepochybne vznikla a\ntiež nikdy nepoprel, že fakturoval to, čo nevykonal alebo že fakturoval niečo iné ako vykonal. Vo vzťahu\nk dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP žalobca poznamenal, že nakoľko odvolací\nsúd svoj právny názor oprel o niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemôže sa\nv konkrétnom prípade jednať o vyriešenie právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola riešená. Žalobca spochybnil tiež dôvodnosť uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle ust.\n§ 420 písm. e/ a f/ CSP, keďže sudkyňa JUDr. Zuzana Berežná bola Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce na\nrok 2018 určená za zákonnú sudkyňu v prejednávanej veci. Dôvodom bola dlhodobá práceneschopnosť\nsudcu JUDr. Jaroslava Kanderku, v dôsledku ktorej došlo k prerozdeleniu agendy náhodným výberom\npomocou technických prostriedkov všetkým, resp. niektorým sudcom vybavujúcim tú istú agendu.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady\npre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a uznesením č. k. 1Obdo/67/2019-496 z\n16.októbra 2019 dovolanie žalovaného 1/ odmietol a žalobcovi proti žalovanému 1/ priznal nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania.\n8. Dovolací súd poukázal na ustanovenie § 429 ods. 1 a 2 CSP, z ktorého vyplýva, že nevyhnutnou\nprocesnou podmienkou dovolacieho konania je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Dovolateľ musí\nbyť (s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje ust. § 429 ods. 2 CSP) zastúpený advokátom počas\n\ncelého dovolacieho konania, nielen pri podaní dovolania. Súčasne sa vyžaduje, aby dovolanie a iné\npodania dovolateľa boli spísané advokátom, teda osobou zapísanou v zozname advokátov vedenom\nSlovenskou advokátskou komorou (zoznam je dostupný na internetovej stránke www.sak.sk <. ).\n9. Zdôraznil, že právna úprava obsiahnutá v ust. § 429 ods. 1 CSP stanovuje osobitnú podmienku\ndovolacieho konania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum\n(s výnimkou prípadov podľa ust. § 429 ods. 2 CSP, ako bolo vyššie uvedené). Procesná situácia, kedy\ndovolací súd prihliada na vady dovolania podľa ust. § 429 CSP a dovolateľa vedie k ich odstráneniu\nnastáva jedine v prípade, ak dovolateľ v rozpore s ust. § 393 ods. 1 CSP nebol v odvolacom konaní\npoučený (alebo bol poučený nedostatočne) o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.\nKonštatoval, že v danej veci poučenie rozsudku odvolacieho súdu č. k. 2Cob/21/2018-352 z 11.\ndecembra 2018 (napadnutého dovolaním) obsahuje v súlade s ustanovením § 393 ods. 1 CSP poučenie\no prípustnosti dovolania (§ 419 CSP), o lehote na podanie dovolania (§ 427 CSP), o náležitostiach\ndovolania (§ 428 CSP), ako aj o povinnosti zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní, vrátane\npovinnosti spísania dovolania a iných podaní dovolateľa advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Z tohto dôvodu\nnebol súd prvej inštancie povinný (a zároveň ani oprávnený) vyzývať dovolateľa na odstránenie vád\ndovolania pred predložením súdneho spisu dovolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní.\n10. Dovolací súd v odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že z priloženej plnej moci udelenej žalovaným\n1/ na zastupovanie spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o. nevyplýva, že by sa\nvzťahovala na predmetné konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku žalovaného 1/. Plná moc sa\nvzťahuje na vec, predmetom ktorej je uplatnenie nároku voči Ing. arch. Marek Józef Gryglak - STRIX, so\nsídlom v Lipovci č. 228, IČO: 32 921 535 (tzn. voči subjektu vystupujúcemu v danom konaní ako žalovaný\n2/) a je časovo obmedzená do právoplatného skončenia veci. Rozsah plnej moci je jasne vymedzený,\npričom zahŕňa len základné konanie, ktorým je potrebné chápať konanie na súde prvej inštancie a\nprípadné odvolacie konanie, ktoré sa končí právoplatným rozhodnutím vo veci. Poukázal na to, že\nnavyše, ani plná moc predložená súdu prvej inštancie v základnom konaní (založená v súdnom spise\nna č. l .70) sa nevzťahuje na konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Rovnako je udelená len\ndo času právoplatného skončenia predmetného konania. V neposlednom rade dovolací súd zdôraznil,\nže z obsahu plnej moci nie je možné vyvodiť, že by bola viazaná, resp. by súvisela s predmetným\nkonaním žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/ o zaplatenie 40.595,12 € s príslušenstvom (vedeným pred\nsúdom prvej inštancie pod sp. zn. 21Cb/125/2014). Predmet konania, na ktorý sa udelená plná moc\nvzťahuje, je splnomocniteľom jasne vymedzený ako nárok voči Ing. arch. Marek Józef Gryglak - STRIX,\nso sídlom v Lipovci č. 228, IČO: 32 921 535 (tzn. voči žalovanému 2/), hoci v posudzovanej veci sa jedná\no konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku podanom žalovaným 1/ voči rozsudku odvolacieho\nsúdu č. k . 2Cob/21/2018-352 z 11. decembra 2018. Nakoľko dovolateľ bol riadne o povinnosti podľa\nust. § 429 CSP odvolacím súdom poučený, v konkrétnom prípade neprichádzala do úvahy možnosť\nvýzvy na odstránenie uvedeného nedostatku plnej moci súdom prvej inštancie, dovolací súd dovolanie\nžalovaného 1/, smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, odmietol podľa ust. § 447 písm. e/ CSP\na so zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal prípustnosťou podaného dovolania.\n11. S poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému\n1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne\nsúd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n12. Na základe ústavnej sťažnosti žalovaného 1/ Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. III.\nÚS 431/2020-53 z 24.marca 2022 okrem iného zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Obdo/67/2019 zo 16. októbra 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie najvyššieho\nsúdu zrušil konštatujúc, že situácia sťažovateľa vyžadovala od najvyššieho súdu prístup „priateľský“ k\nzákladnému právu sťažovateľa na súdnu ochranu i jeho právu na spravodlivé súdne konanie. Vyslovil\nnázor, že najvyšší súd mohol náležitou reakciou na žiadosť o nahliadnutie do súdneho spisu napomôcť\nplnohodnotnejšej realizácii prístupu sťažovateľa k súdnej ochrane v dovolacom konaní. Keď advokát,\nprezentujúci sa ako splnomocnený zástupca dovolateľa, žiadal o nahliadnutie do spisu, bolo povinnosťou\nnajvyššieho súdu buď oznámiť žiadateľovi nedostatok právneho zastúpenia vyplývajúci z (nesprávnej)\nplnej moci priloženej k dovolaniu, alebo umožniť advokátskej kancelárii nahliadnutie do spisu po\ndodatočnom predložení plnej moci na zastupovanie sťažovateľa v dovolacom konaní.\n\n13. Nakoľko žalovaný 1/ následne splnenie podmienky právneho zastúpenia preukázal, zaoberal sa\ndovolací súd prípustnosťou podaného dovolania.\n14. Vychádzajúc z obsahu dovolania, dovolanie žalovaný 1/ odôvodnil dovolacím dôvodom uvedeným\nv § 420 písm. f/ CSP.\n15. Pred vecným prejednaním dovolania dovolací súd najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti\nrozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\n16. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n17. Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj\n„dohovoru“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n19. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP sú a/\nzásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a b/ nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces\npredstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované\nustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ (čo\nvyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry NS SR k ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a judikatúry\nÚstavného súdu SR) sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej\nprocesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore.\n20. V posudzovanej právnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súčasťou odvolania žalovaného 1/ bola\nžiadosť, aby odvolací súd v prípade, ak bude rozhodovať o spore bez nariadenia pojednávania,\nupovedomil elektronicky na ním uvedenej e-mailovej adrese cimrak.advokat@gmail.com jeho právneho\nzástupcu o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku. Odvolací súd oznámil miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku v danej veci na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke súdu v lehote najmenej\n5 dní pred jeho vyhlásením dňa 3. decembra 2018, avšak v spise sa nenachádza dôkaz o tom, že\ntoto oznámenie bolo právnemu zástupcovi žalovaného 1/ odoslané aj elektronickými prostriedkami na\nurčenú e-mailovú adresu (dispozícia sudcu na čl. 348) tak, ako o to požiadal žalovaný 1/ v podanom\nodvolaní. Za tejto situácie je možné konštatovať, že si odvolací súd vo vzťahu k žalovanému 1/ nesplnil\npovinnosť vyplývajúcu z § 219 ods. 3 CSP.\n21. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (viď napr. sp. zn. 3Cdo 179/2010, 7Cdo 192/2013, 3Cdo\n714/2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nč. 1, ročník 2016, pod č. R 9/2016, 7Cdo/151/2017) poukázal na ústavnoprávny a procesnoprávny\nrozmer verejného vyhlásenia rozsudku a uviedol, že ak odvolací súd nerešpektuje predpoklady a zásady,\nza ktorých sa v súlade s právnym poriadkom verejne vyhlasuje rozsudok, odníma účastníkovi možnosť\npred súdom konať a v zmysle § 219 ods. 3 CSP došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.\nVychádzajúc z uvedeného, dovolací súd túto námietku žalovaného 1/ považoval za dôvodnú.\n\n22. Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. e/ CSP odôvodnil dovolateľ poukazom na tú skutočnosť,\nže v prejednávanej veci bol zákonným sudcom JUDr. Jaroslav Kanderka, ktorý aj dňa 21. marca 2017\nvyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok, písomné vyhotovenie tohto rozsudku však podpísala sudkyňa\nJUDr. Zuzana Berežná, ktorá vo veci nepojednávala, nevykonávala dokazovanie a v čase vyhlásenia\nrozsudku ani nepôsobila na Okresnom súde v Prešove. Za nesprávny označil postup odvolacieho\nsúdu, ktorý na námietku žalovaného 1/ uviedol, že dodatkom bez bližšej konkretizácie bola JUDr.\nBerežná určená ako zastupujúci sudca JUDr. Kanderkovi, čo považoval za postačujúce na zákonnosť\na preskúmateľnosť písomného odôvodnenia rozsudku. Dovolateľ poukázal na to, že v čase vyhlásenia\nrozsudku bol jeho zastupujúcim sudcom JUDr. Tomáš Novák, od 1. januára 2018 do 30. apríla 2018 JUDr.\nŠtefan Tomašovský a až od 4. apríla 2018 bola ako zastupujúca sudkyňa určená JUDr. Zuzana Berežná.\nUzavrel, že JUDr. Zuzana Berežná nebola v čase vyhotovenia písomného odôvodnenia zákonnou\nsudkyňou určenou na zastupovanie.\n23. Podľa § 222 CSP písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje sudca. Ak ho nemôže podpísať sudca,\npodpíše ho poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.\n24. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 21Cb/125/2014-255 z 21.\nmarca 2017 podpísala JUDr. Zuzana Berežná ako zastupujúca sudkyňa s tým, že písomné vyhotovenie\nrozsudku podpisuje ako poverená sudkyňa podľa § 222 CSP z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti\nzákonného sudcu. Pečiatka, ktorou je opatrené písomné vyhotovenie rozsudku, nasvedčuje tomu, že\nrozsudok bol uvedenou sudkyňou podpísaný dňa 6. marca 2018. Z odseku 5 Dodatku č. 1 k Rozvrhu\npráce Okresného súdu Prešov na rok 2018, účinného od 19. februára 2018 vyplýva, že bolo nariadené\nprerozdeliť spisy zo senátu 21Cb do senátov 22Cb a 24Cb určeným pomerom. V zmysle odseku 3\nDodatku č. 1 do senátu 24Cb bola pridelená sudkyňa JUDr. Zuzana Berežná. Z obsahu uvedeného\ndodatku však nie je zrejmé, aké spisy z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti JUDr. Kanderku boli zo\nsenátu 21Cb prerozdelené okrem iného do senátu 24Cb, či sa prerozdelenie týkalo len nerozhodnutých\nvecí, alebo aj predmetnej veci, skutočnosť ktorá by oprávňovala JUDr. Berežnú rozsudok podpísať.\n25. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, z čoho vyplývalo oprávnenie sudkyne JUDr. Zuzany Berežnej v\nzmysle § 222 CSP podpísať prvopis rozsudku za JUDr. Jaroslava Kanderku, ktorý odvolaním napadnutý\nrozsudok vyhlásil. Ak bol rozsudok podpísaný v marci 2018 (dátum podpisu prvopisu rozsudku z\nobsahu spisu s určitosťou nevyplýva) nebola JUDr. Berežná zastupujúcim sudcom na to určeným\nrozvrhom práce. Podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2018, v znení účinnom od 1.\njanuára 2018 do dňa odovzdania prvopisu rozsudku do kancelárie a jeho následnej expedície, bol\nzastupujúcim sudcom JUDr. Kanderku (súdne oddelenie 21Cb) JUDr. Štefan Tomašovský, tak ako to\nnamietal dovolateľ. S námietkou žalovaného 1/ sa odvolací súd dôsledne nevysporiadal, nakoľko označil\n(odsek 36 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) JUDr. Berežnú za sudkyňu zastupujúcu JUDr.\nKanderku, odkazujúc iba na bližšie nekonkretizovaný dodatok Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov a\nbez uvedenia časového údaju, kedy JUDr. Berežná prvopis rozsudku skutočne podpísala. Odôvodnenie\nrozsudku odvolacieho súdu v tejto časti je nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Vychádzajúc z uvedeného\nnemožno bezpečne určiť, či išlo o sudkyňu na to skutočne oprávnenú na základe rozvrhu práce,\nprípadne, že bola oprávnená tak urobiť na základe iného poverenia. Pritom žalovaný 1/ navyše v\nodvolaní namietal, že menovanou sudkyňou malo dôjsť nielen k podpisu prvopisu rozsudku, ale aj k jeho\nsamotnému vypracovaniu, teda, že rozsudok bol vyhotovený iným ako zákonným sudcom. Na uvedenú\nnámietku žalovaného 1/ odvolací súd v odôvodnení jeho rozsudku nereagoval.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu došlo\nk vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP, ktorá zakladá porušenie práva žalovaného 1/ na spravodlivý\nsúdny proces, preto rozhodnutie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ podľa § 449\nods. 1 CSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu podľa § 450 CSP na ďalšie konanie, v ktorom sa\nvysporiada s vytýkanými vadami, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní s\nsúlade s § 220 ods. 2 CSP a podľa § 453 ods. 3 CSP rozhodne o trovách pôvodného konania, ako\naj dovolacieho konania. So zreteľom na charakter vytýkaných vád sa dovolací súd ďalšími dovolacími\ndôvodmi uplatnenými v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ CSP nezaoberal.\n27. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/21/2018", "guid": "c7f99044-bb22-4256-8f42-583792a618b0:b77e5ef4-2730-4e11-b5b3-0b6eb90bc948", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}