{"guid": "a1dc7112-28ac-47d2-a1d7-bfd95bc2f553:1706acf6-e12f-4963-99e7-6d8a2ec5041a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8113223280.2", "spisova_znacka": "4Obdo/62/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/62/2021 z 30. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2022, sp. zn. 4Obdo/62/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:8113223280.2", "identifikacne_cislo": "8113223280", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2022-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "nazov": "§ 238 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "nazov": "§ 238 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1706acf6-e12f-4963-99e7-6d8a2ec5041a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8113223280.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8113223280.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8113223280.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/62/2021\n8113223280\n30. 09. 2022\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2022:8113223280.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej v spore\nžalobcu: Ing. H., trvalým pobytom v C., M. zastúpeného JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom so\nsídlom v Humennom, Nám. slobody 2, proti žalovanému: M. N., trvalým pobytom v Z., o zaplatenie\nzmenkového nároku vo výške 400,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov,\npod sp. zn. 19CbZm/248/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n2CoZm/19/2014-55 z 19. februára 2015 takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOkresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 19CbZm/248/2013-31 z 29. apríla\n2014 zrušil zmenkový platobný rozkaz, vydaného\ndňa 7.10.2013 č.k. 19Zm/123/2013 - 6. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy\nkonania vo výške 24,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n2. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný dňa 18.7.2013 vystavil žalobcom\ndo tohto konania predloženú zmenku na sumu 400,- eur, v ktorej sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu\n400,- eur žalobcovi v mieste jeho trvalého bydliska, a to do 1.8.2014.\nZ výsluchu žalovaného vyplynulo, že z podnetu jeho kamaráta pána N.\nsa skontaktoval so žalobcom ako sprostredkovateľom práce v Spojených arabských emirátoch.\nŽalobcovi doručil aj potrebné doklady k sprostredkovaniu práce. So žalobcom sa stretol\non a jeho kamarát N. dňa 18.7.2013 v Hoteli G., kde bolo zrealizované školenie ohľadne toho čo sa v\nSAE môže, čo nie, ako môžu byť postihnutí\naj väzením v trvaní do 160 dní. Žalovaný vtedy poveril žalobcu vybavením zamestnania,\nt.j. vybavením pracovných víz i pracovnej zmluvy, pričom boli ním podpísané aj nejaké listiny v arabčine\naj v angličtine. Tieto listiny boli opatrené len podpisom žalovaného a bola\nmu predložená aj listina, na ktorej nebol názov Zmenka bez protestu. Podľa rozhovoru\nso žalobcom, táto suma mu mala byť zrazená za vybavenie pracovných víz a práce až z prvej výplaty.\nV dohodnutom mesačnom termíne sa už žalobca žalovanému neozval.\nŽalovaný ho už nekontaktoval, pretože si našiel inú prácu. Súd na tomto pojednávaní vyzval žalobcu na\npreukázanie existencie kauzy. Pojednávania sa vtedy zúčastnil len jeho právny zástupca. Ten uviedol,\nže k veci dá stanovisko a oznámi súdu i to, kedy sa zdravotný stav žalobcu zlepší tak, že sa bude\nmôcť zúčastniť pojednávania. Podaním doručeným súdu 30.1.2014 žalobca oznámil súdu, že by mal\nbyť práceschopný od 15.2.2014. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň\n29.4.2014. Predvolanie bolo doručené žalobcovi 17.3.2014 a jeho právnemu zástupcovi 27.2.2014.\nV deň pojednávania bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcu, že\nsa žalobca od 14.4.2014 nachádza v stave práceneschopnosti a pre bolesti v chrbtici a dolných\n\nkončatinách, brániace mu v pohybe, sa nezúčastní pojednávania a žiada o jeho ospravedlnenie z\nneúčasti i o odročenie pojednávania. K žiadosti bola pripojená iba fotokópia potvrdenia o dočasnej\npracovnej neschopnosti.\n3. Bolo poukázané na to, že súd prvej inštancie sa oboznámil aj s uznesením Okresnej prokuratúry\nHumenné zo dňa 19.12.2013 č.k. 1Pv 589/13 - 4, ktorým bolo zrušené uznesenie Obvodného oddelenia\nPZ Humenné, sp. zn. ORP-887/HE-HE-2013 zo dňa 29.11.2013, ktorým bolo podľa § 215 ods. 1 písm.\nb/, ods. 4 Tr. por. zastavené trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. ako\nneopodstatnené, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že skutok mal byť spáchaný na\ntom skutkovom podklade,\nže dňa 17.8.2013 v C. mala byť M. z F. vystavená zmenka bez protestu, ktorou sa M. mal zaviazať k\núhrade čiastky vo výške 400,- eur\nv prospech Ing. H. z C., a to do 1.8.2013, ktorý mal M. sprostredkovať prácu v zahraničí, pričom podľa\nudania M. nemá voči Ing. H. žiaden dlh. V priebehu prípravného konania Ing. H. odmietol vypovedať na\nokolnosti vystavenia zmenky s tým, že poškodení vedia, kvôli čomu zmenku vypisovali a podpisovali.\nPodľa rozhodnutia prokurátora, Ing. H. predostrel poškodeným ponuku na prácu v Saudskej Arábii a\nBahrajne a v rámci jednania\nim dal podpísať listiny v anglickom jazyku a medzi nimi aj zmenku, bez ďalšej snahy poškodeným prácu\nreálne zabezpečiť, čím bolo preukázané, že zo strany podozrivého došlo\nk naplneniu znakov skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného činu, z ktorého\nje tak usvedčovaný týmito, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ako napríklad e-mailom\ns prílohami za účelom zabezpečenia sľubovanej práce, ako aj zmenkami, ktoré sú splatné.\nPodľa oznámenia Obvodného oddelenia PZ Humenné, v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení\nv Humennom pod ČVS : ORP-887/HE-HE-2013 bolo dňa 7.3.2014 vznesené obvinenie proti Ing.\nĽubomírovi Žolnovi pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.,\nv ktorej veci vystupujú ako poškodení M. a M.\n4. Súd prvej inštancie po zistení a zhodnotení skutkového stavu dospel k záveru,\nže žalobca v danom konaní svojou pasivitou v konaní neuniesol dôkazné bremeno predovšetkým o\ndôvode vystavenia zmenky, ktorá samotná je zmenkou neplatnou a z jej titulu nároky žalobca uplatňovať\nnemôže. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj poukazom na to, že žalobca sa na prvé pojednávanie vo veci\nnedostavil z dôvodu práceneschopnosti, pričom druhé pojednávanie žiadal odročiť, avšak jeho žiadosť\nnezodpovedala ustanoveniu § 119 O.s.p.,\na samotný žalobca nepodal ani stanovisko k námietkam žalovaného, hoci to jeho právny zástupca\nprehlásil na prvom pojednávaní vo veci. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca\nbol poučený v uznesení o procesných právach a povinnostiach, pričom dané uznesenie bolo doručené\njeho právnemu zástupcovi. Súd zdôraznil aj skutočnosti týkajúce sa vznesenia trestného obvinenia voči\nžalobcovi.\n5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom\nč. k. 2CoZm/19/2014-55 z 19. februára 2015 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219\nods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n6. Odvolací súd konštatoval, že aj pri dodržiavaní zásady koncentrácie platí,\nže v konaniach o námietkach prihliadne súd na absolútnu neplatnosť právnych úkonov\ni bez toho, aby sa toho žalovaný dovolával, pokiaľ sú okolnosti, na ktorých sa má táto neplatnosť\nzakladať, skutkovo opísané už vo včas podaných námietkach.\nVzhľadom na to k odvolacej námietke týkajúcej sa posudzovania platnosti lehoty splatnosti predmetnej\nzmenky odvolací súd uviedol, že ak má ísť o zmenku splatnú v určitý deň,\nzo zmenky musí práve tento presne daný dátum jednoznačne aj vyplývať.\nSplatnosť musí pripadnúť na celkom určitý deň. Preto za platné fixné zmenky nemožno považovať\nzmenky, kde sa ponúka viac dátumov splatnosti. Celkom zmenku zmarí údaj splatnosti „do 1.8.2013“,\ntak ako je to uvedené v predmetnej veci, a to pokiaľ ide práve\no predložku „do“. V takom prípade totiž nejde o zmenku splatnú v určitý deň. Splatnosť zmenky\nby tak mohol určovať aj dlžník. V dôsledku uvedeného sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie,\nže žalobcom predložená zmenka má takú vadu týkajúcu sa údaju o splatnosti zmenky, ktorá ju robí\nneplatnou. Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou poukazujúcou\nna koncentračnú zásadu v námietkovom konaní aj napriek tomu, že ju žalovaný uplatnil\n\naž po odvolacej lehote, nakoľko mal za to, že záver o neplatnosti zmenky je jedným z určujúcich dôvodov,\npre ktorý nebolo možné návrhu žalobcu vyhovieť, resp. umožňovalo to zrušiť vydaný zmenkový platobný\nrozkaz.\n7. Ku kauzálnym námietkam, pre ktoré súd prvého stupňa zrušil vydaný zmenkový platobný rozkaz,\na k záverom, ktoré v tomto smere boli ním prijaté, v nadväznosti na námietky žalobcu uplatnené\nv odvolacom konaní odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zrušení\nvydaného zmenkového platobného rozkazu aj z dôvodu neexistencie právneho dôvodu vystavenia\ntejto zmenky, a to v nadväznosti na neexistenciu dlhu. Práve tento dôvod žalovaný v námietkach\nproti zmenkovému platobnému rozkazu zdôrazňoval. V takomto prípade bolo povinnosťou žalobcu v\nnámietkovom konaní,\nči v nadväznosti na uplatnené námietky existenciu právneho dôvodu zmenky aj preukázať.\nAk žalobca zostal nečinný a ničím nenamietal uvádzaný dôvod neexistencie dôvodu vystavenia zmenky\na neexistencie dlhu zo zmenky v námietkach žalovaného, potom súdu nezostávalo\nnič iné, len zmenkový platobný rozkaz zrušiť.\n8. Odvolací súd ďalej dôvodil tým, že aj keď sú námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu\nzaložené na čl. I. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. (ďalej len ,, ZZaŠ“), dôvodné,\nsú len obranou dlžníka proti povinnosti zmenku zaplatiť. Preto treba súhlasiť s tým, že takéto námietky\nnevedú k neplatnosti zmenky. Bolo poukázané, že podľa čl. I. § 17 ZZaŠ sú medzi prvým majiteľom\nzmenky a výstavcom prípustné námietky vyplývajúce z mimozmenkových vzťahov súvisiacich s danou\nzmenkou (tzv. kauzálne námietky). Tzv. relatívne námietky môžu byť vo vzťahu k veriteľovi, voči ktorému\nvznikli, uplatnené a jednou z takýchto námietok\nje aj námietka neexistencie dlhu alebo dôvodu vystavenia zmenky. Podľa tvrdenia žalovaného, totiž\ndôvodom vystavenia zmenky na zaplatenie 400,- eur mala byť skutočnosť, že žalobca vybaví v zahraničí\npracovné miesto a všetky náležitosti, ktoré s týmto súvisia. Tento dôvod\nsa však nenaplnil, a preto odvolací súd považoval námietku žalovaného súvisiacu s uvedenou zmenkou\nza dôvodnú, a to ohľadne namietania neexistencie dôvodu vystavenia zmenky\na neexistencie dlhu. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na rozsudok Vrchného súdu\nv Prahe zo dňa 6.3.2001 sp. zn. 9Cmo 533/00, podľa ktorého, ,,námietka proti zmenkovému platobnému\nrozkazu, že žalovaný nič žalobcovi nedlhuje, nie je námietkou, ktorá by v zmysle\nčl. I. § 17 ZZaŠ zbavovala zmenkového dlžníka jeho povinnosti zaplatiť zmenku.\nTvrdenie, že žalovaný žalobcovi nič nedlhuje, môže byť relevantné len v spojení s tvrdeným zánikom\ndohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý tiež v námietkach podaných proti\nzmenkovému platobnému rozkazu. Takýto dôvod jednak neexistencie dlhu,\nale aj zánik dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky bol v námietkach žalovaného tvrdený\na žalobca v námietkovom konaní práve pre svoju nečinnosť toto tvrdenie žalovaného nevyvrátil“.\n9. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny potvrdil.\n10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v zmysle ust. § 237\npísm. f/ O. s. p. a to z dôvodu, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie nedostatočne, nezrozumiteľne a\nnepresvedčivo odôvodnil a zaťažil tak konanie vadou, ktorá spočíva v odňatí možnosti konať pred súdom\n[§ 241 ods. 2 písm. a) v spojení s ust § 237 písm. f) O. s. p.]. Zároveň odvolací súd nesprávne právne\nposúdil nárok žalobcu a teda napadnuté rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia\nveci [§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.].\nŽalobca preto navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n11. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., dovolateľ má za to, že napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov alebo jeho\npredčasnosť, čím došlo k rozporu s ust. § 167 ods. 2 v spojení s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Poukázal na\nprekrúcanie a zľahčovanie tvrdení žalobcu, resp. právneho zástupcu odvolacím súdom, keďže žalobca,\nresp. jeho právny zástupca počas celého konania\naj pred odvolacím súdom viacnásobne, či už do zápisnice, alebo písomne zaujímal jednoznačné\nstanovisko o abstraktnosti zmenky a neprípustnosti kauzálnych námietok v predmetnom konkrétnom\nvzťahu medzi stranami. Podľa žalobcu majiteľ zmenky nie je povinný prijať platenie pred zročnosťou a\n\nzmenečník, ktorý platí pred zročnosťou, koná na vlastné nebezpečenstvo (čl. I. § 40 ods. 1 a 2 ZZaŠ).\nZmenečník má teda právo na zaplatenie zmenkovej sumy pred zročnosťou zmenky, a to kedykoľvek\nv tomto rozhodujúcom čase. Ak by zmenečník využil toto svoje právo, vlastník zmenky má následne\nprávo (nie povinnosť) na odmietnutie plnenia bez toho, aby bolo považované za omeškanie veriteľa.\nZmenečník má po splatnosti zmenky povinnosť (teda nie právo) plniť tak, ako sa vo vlastnej zmenke\nzaviazal a vlastník zmenky je povinný toto plnenie prijať. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu považuje za zmätočné a to najmä ohľadne koncentračnej zásady, podľa ktorej\nje nemysliteľné aby súd v sporovom civilnom konaní sám iniciatívne skúmal iné okolnosti,\nako predkladajú sporové strany. Dôvodil neprípustnou iniciatívou súdu prvej inštancie o samovoľnom\nrozšírení dôvodov zrušenia predmetného platobného rozkazu a to z dôvodu údajného nesprávne\nuvedeného údaja o splatnosti zmenky. Dovolateľ má za to, že hoci údaj\no splatnosti zmenky v zmysle čl. I. § 33 ZZaŠ je riadne obsiahnutý v zmenke, nič to nemení\nna skutočnosti, že zmenečník má vždy právo na skoršie plnenie. Žalobca po dohode s odporcom sa\nrozhodol, že k fixnému dátumu splatnosti zmenky (1. augusta 2013) bude pridané aj slovko „do“, ktoré\njednoznačne poukazuje na právo (nie povinnosť) zaplatiť zmenkovú sumu\naj pred splatnosťou zmenky, teda pred dátumom 1. augusta 2013. Spojenie „do 1. augusta 2013“ nie je\nmožné posudzovať ako jeden celok, ale ako dva samostatné celky navzájom súvisiace\na nevylučujúce sa. Preto podľa neho nie je možné uznať tvrdenie súdov nižšej inštancie,\nže zmenka je podľa čl. § 33 ods. 2 ZZaŠ neplatná. Podľa neho z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že\npri rozhodovaní, resp. posudzovaní zmenky má súd predovšetkým voliť taký výklad, ktorý bude viesť k\nuznaniu zmenky za platnú, a nie neplatnú.\n12. Dovolanie odôvodnil tiež tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§\n241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podľa neho sa odvolací súd dopustil nesprávnej interpretácie ust. čl. I.\n§ 17 ZZaŠ, nakoľko sa rozhodol na kauzálne námietky dlžníka aplikovať dané ustanovenie z dôvodu\nneurčeného vzťahu dlžníka a vlastníka zmenky. Podľa žalobcu poukazujúc zároveň aj na rozhodnutie\nVrchného súdu v Prahe (sp. zn. 9Cmo 533/00) predmetné ustanovenie sa týka prípadov, kedy zmenka\nbola postúpená - teda po jej lehote splatnosti, teda nie je možné ho použiť na pôvodný vzťah vlastníka\nzmenky a zmenkového dlžníka pokiaľ nedošlo k predmetnej zmene osôb, resp. nie je určený avalista.\nVýnimka určená v poslednej časti vety ustanovenia pojednáva o prípade, ak bola zmenka postúpená po\nlehote splatnosti a dlžník uplatní námietku voči pôvodnému majiteľovi zmenky.\n13. Žalovaný vyjadrenie k dovolaniu nepodal.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z.-Civilný sporový\nporiadok, ďalej len CSP) po zistení, že dovolanie podala včas a riadne zastúpená sporová strana žalobca, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal,\nči je napadnuté také rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému je podanie tohto mimoriadneho\nopravného prostriedku prípustné.\n15. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01. 07. 2016, t. j. za účinnosti zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací\nsúd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v\nkonaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania\nposudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1, § 238 O. s. p.\n16. Podľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým\nbol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného\nv tejto veci. Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok\nsúdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie\nprípustné, pretože\nide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu\nprvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa §\n153 ods. 3 a 4.\n17. V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale\ntaký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie\n\nproti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil\nprávny názor, ktorým by boli súdy viazané.\nZ týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa ust. § 238 ods. 1 až\n3 O. s. p. procesne prípustné.\n18. Podľa § 238 ods. 5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté\nprávoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom\nv obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy. Na určenie minimálnej mzdy\nje rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.\n19. Konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu sa začalo na súde prvej inštancie 13. 08. 2013.\nVýšku minimálnej mzdy v deň podania návrhu na súde prvej inštancie upravoval zákon č. 663/2007\nZ. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona nariadenie vlády\nSlovenskej republiky ustanoví na príslušný kalendárny rok sumu minimálnej mzdy. Nariadením vlády\nSlovenskej republiky č. 326/2012 Z. z. bola na rok 2013 stanovená minimálna mzda vo výške 337,70\neur. Trojnásobok tejto mzdy predstavuje sumu 1013,10 eura a desaťnásobok tejto mzdy predstavuje 3\n377 eur. Predmet dovolacieho konania tvorí suma 400 eur, ktorá neprevyšuje desaťnásobok minimálnej\nmzdy (ani trojnásobok tejto mzdy). Z tohto dôvodu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,\nže dovolanie žalobcu nie je ani podľa § 238 ods. 5 O. s. p. procesne prípustné.\n20. S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. (účinné v čase podania dovolania), ukladajúce\ndovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s.\np., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky\nlen na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku\n(§ 238 O. s. p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné\npodľa § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti\nkaždému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,\nje postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti\núčastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne\nrozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať\npred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto\nsamosudcu rozhodoval senát).\n21. Existencia vád v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. nebola\nv dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania preto\nz týchto dôvodov nie je daná. Z vymenovaných procesných vád podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. je v\ndovolaní namietaná vada konania podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., t. j., že účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred ním.\n22. Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen\npostupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je\npodľa dovolateľa aj napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý\nje nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov alebo jeho predčasnosť.\n23. Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 O. s. p. treba rozumieť procesne\nnesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka\nkonania, ktoré mu v občianskom súdnom konaní priznáva Občiansky súdny poriadok. Musí však ísť o\nznemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť\na z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola\núčastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo v dôsledku postupu\nsúdu prvého stupňa\na odvolací súd v tomto smere neurobil nápravu. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen\nčinnosťou súdu, ktorá predchádzala rozhodnutiu, ale aj samotným jeho rozhodnutím.\n24. Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu so zameraním na namietané odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku. Dovolateľ namietal postup odvolacieho súdu, ktorý\n\nje v rozpore s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v takto naznačenom smere\nje nedôvodný, keďže ust. § 167 ods. 2 O. s. p. rieši rozhodnutie vo forme uznesenia, pričom v odseku 2\ntohto ustanovenia je stanovené, že ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane\nustanovenia o rozsudku. Zároveň dovolateľ dodal, že súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo\npresvedčivé. Dovolací súd preto odhliadnuc od tvrdenia dovolateľa o nepreskúmateľnosti uznesenia,\npreskúmal odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo\nupravená v ust. § 157 ods. 2 O. s. p.\nTáto forma sa uplatňovala aj v odvolacom konaní (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Ústavný súd vo svojej ustálenej\njudikatúre zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno\nposudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria\njeden celok (IV. ÚS 489/2011).Tento právny názor, ktorý zastáva\naj dovolací súd, zahŕňa požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných\nsúdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/2009). Po preskúmaní dovolaním napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel\nk záveru, že odvolací súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a napadnutý rozsudok\nodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., teda v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti.\nSúd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať so všetkými skutočnosťami tvrdenými\núčastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné\ns očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§\n157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky\na námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie\novplyvňujúcich súvislostiach.\n25. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností zistených súdom prvej inštancie, pričom\nprvoinštančný súd rozsudok riadne odôvodnil. Odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie v rozhodnutiach\nreagovali na všetky podstatné argumenty žalobcu. Odvolací súd\nvo svojom rozhodnutí reagoval na odvolanie žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že spôsob určenia\nsplatnosti zmenky je zákonný a neodporuje čl. I. § 33 ods. 2 ZZŠ. Odvolací súd\nvo svojom rozhodnutí jasne, primerane a zrozumiteľne sa s touto námietkou vysporiadal,\nkeď poukázal na zákonné ustanovenie čl. I. ust. § 33 ods. 2 ZZŠ, ktorý jednoznačne zmenku, ktorá\nponúka viac dátumov splatnosti (zmenka s lehotovou splatnosťou zmenky určená\n„do 1.08.2013“) vyhodnotil ako zmenku neplatnú.\n26. Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn.: IV. ÚS 329/04, podľa ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania\nimplikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných\nprostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný\nna všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom\nreagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v\nktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti\nich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.\n27. Pokiaľ písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p.“. V tomto prípade však obsah spisu nedáva žiadny dôvod pre konštatovanie naplnenia\ndovolacieho dôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.\nDovolací súd dospel k záveru, že v dovolaním napadnutom rozhodnutí sú zreteľne vysvetlené jeho\npodstatné dôvody. Prípustnosť dovolania preto podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.\nnie je daná.\n28. Ústavný súd sa v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 „väčšinovým názorom svojich\nsenátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver,\nže nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237\npísm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.\n29. Dovolací súd vyššie uvedené doplňuje poukázaním na záver ústavného súdu, podľa ktorého\n„prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený\n\nskutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/\nO.s.p.“ (viď IV. ÚS 196/2014).\n30. K námietke dovolateľa, že rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), dovolací súd uvádza,\nže právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce\nrelevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť\nv procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci\nale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú\nv § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., a ani o znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p. ako\nzakladajúci prípustnosť dovolania.\n31. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,\npričom v dovolacom konaní nie je možné skutkové zistenia urobené súdom prvej inštancie a odvolacím\nsúdom podrobiť revízii, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania\nje v konaní pred súdom prvej inštancie ako súdom skutkovým, ktorého skutkové závery je oprávnený\ndopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý je za týmto účelom tiež oprávnený vykonávať\ndokazovanie (§ 213 O. s. p.).\nDovolací súd nemôže preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižších stupňov už\nlen z toho dôvodu, že na rozdiel od súdu prvej inštancie a súdu odvolacieho, nemá možnosť vykonávať\ndôkazy (prehodnocovať skutkové zistenia možno len na podklade výsledkov vykonaného dokazovania).\nV dovolacom konaní sa ex offo posudzuje len zákonnosť postupu súdu pri vykonávaní dokazovania\n(súlad jeho procesného postupu so zákonom).\n32. Z dôvodov uvedených vyššie (viď 15. až 30.) dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu,\nktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok\numožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, ktorý\nby zostal zachovaný aj po tomto dni (§ 470 ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol\npodľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.\n33. V konaní bol úspešnou stranou žalovaný, ktorému vznikol proti žalobcovi nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP).\nKeďže však podľa obsahu spisu žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového\nporiadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal\n(k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn.\n7Cdo/14/2018).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoZm/19/2014", "guid": "9c965127-e4e6-40e3-9413-c8ef9e69282b:1dcc97f9-3f8f-4549-a972-6bf75fca11a8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 2787, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}