{"guid": "61dd4670-99ff-4ad9-afea-196d870895f4:1bb9f31d-9574-434c-b8b0-cf3b8eff2180", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8113215329.2", "spisova_znacka": "6Cdo/31/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/31/2020 z 29. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2022, sp. zn. 6Cdo/31/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:8113215329.2", "identifikacne_cislo": "8113215329", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2022-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-623", "nazov": "§ 623 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-623", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-623"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-623"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bb9f31d-9574-434c-b8b0-cf3b8eff2180", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8113215329.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8113215329.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:8113215329.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/31/2020\n8113215329\n29. 03. 2022\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2022:8113215329.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F. O., trvale bytom v K., časť N., K. XXX/\nXX, zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou v Prešove, Slovenská 69, proti\nžalovanej PK AUTO, spol. s r. o., so sídlom v Prešove, Duklianska 23, IČO: 31 733 174, zastúpenej\nsplnomocnenkyňou Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, mestská časť Juh, Rázusova 13,\nIČO: 36 866 563, o vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu motorového vozidla, vedenom na Okresnom\nsúde Prešov pod sp. zn. 17C/134/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nz 11. júna 2019 sp. zn. 17Co/144/2018, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. júna 2019 sp. zn. 17Co/144/2018\nu j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\nzruš\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou došlou Okresnému súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“, predtým „súd\nprvého stupňa“) 9. júna 2008 domáhal voči žalovanej výmeny vadného motorového vozidla Opel Combo\nTour 1,3 CDTI (ďalej len „motorové vozidlo“alebo „vozidlo“) za bezvadné, alternatívne žiadal zaplatenie\n546.000,- Sk s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 28. marca 2008 do zaplatenia, oproti vráteniu\nmotorového vozidla. V žalobe uviedol, že žalovaná neodstránila reklamované vady na motorovom\nvozidle v zákonnej 30-dňovej lehote, čím sa tieto vady stali subjektívne neodstrániteľné, a preto žalobcovi\nvzniklo právo na výmenu motorového vozidla. Naviac žalobca reklamoval vadu prevodovky, ktorá\ndoposiaľ nebola odstránená, čo potvrdil aj znalec. U žalovanej si uplatnil výmenu vadného vozidla za\nbezvadné, alternatívne žiadal vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu motorového vozidla. Žalovaná na\nvýzvu odpovedala zamietavo.\n2. Rozsudkom z 25. júna 2010 č. k. 29C/156/08-331 (v poradí prvým) súd prvého stupňa žalovanej uložil\npovinnosť vymeniť vadné motorové vozidlo za bezvadné, alternatívne žalovanej uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi 18.123,88 eur oproti vráteniu vadného motorového vozidla, do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu\ntrov konania.\n3. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvého\nstupňa/inštancie tiež len „nižšie súdy“) rozsudkom z 13. decembra 2010 sp. zn. 1Co/121/2010 (v poradí\nprvým) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (s výnimkou zamietajúceho výroku) podľa § 219\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (účinného do 30.\njúna 2016, ďalej len „O. s. p.“) potvrdil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho\nkonania.\n4. Na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením z 27. marca 2013 sp. zn.\n6MCdo/16/2011 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého\n\nstupňa na ďalšie konanie. Dovolací súd poukázal na nesprávnu interpretáciu ust. § 19 ods. 4 zákona č.\n634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 1. júla 2007 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)\na následne aj na nesprávne aplikovanie a interpretovanie ust. § 623 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež „Občiansky zákonník“ alebo\nlen „O. z.“). Skonštatoval, že platí právna fikcia, podľa ktorej má spotrebiteľ reklamujúci odstrániteľnú\nvadu rovnaké práva, ako keby išlo o vadu neodstrániteľnú, ak vybavenie reklamácie trvá dlhšie ako 30\ndní. Uvedené ustanovenie stanovuje ako sankciu za oneskorené vybavenie reklamácie nevyvrátiteľnú\nprávnu domnienku, že kupujúcemu (spotrebiteľovi) svedčia práva z titulu neodstrániteľnosti vád, hoci ide\no vady veci, ktoré by bolo možné odstrániť. To znamená, že kupujúci má po márnom uplynutí 30-dňovej\nlehoty právo zotrvať na požiadavke odstránenia vady alebo zmeniť voľbu a uplatniť práva uvedené v\n§ 623 Občianskeho zákonníka, t. j. právo na výmenu veci, alebo právo od zmluvy odstúpiť, prípadne\nprávo na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Je preto vecou spotrebiteľa, ako sa rozhodne, pričom voľbu\nmusí urobiť bezodkladne\npo uplynutí 30-dňovej lehoty na vybavenie reklamácie. Touto voľbou je\npotom kupujúci naďalej viazaný a nemôže ju dodatočne meniť. Ak preto v posudzovanej veci odvolací\nsúd rovnako aj súd prvého stupňa dospel k právnemu názoru, podľa ktorého žalobca ako kupujúci má\nprávo na výmenu veci, resp. na zaplatenie kúpnej ceny oproti vráteniu veci na základe právnej fikcie\nuvedenej v § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, hoci po uplynutí 30-dňovej lehoty na vybavenie\nreklamácie neuplatnil u predávajúceho právo na výmenu veci, resp. na odstúpenie od zmluvy (urobil\ntak až po uplynutí viac ako jedného roka od vybavenia reklamácie - zákazka č. 109006 z 11. októbra\n2006) a vec po oprave riadne prevzal, ide o nesprávnu interpretáciu ust. § 19 ods. 4 zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Kupujúci má podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka možnosť zvoliť si len jeden z\ndvoch nárokov, a to buď právo na výmenu veci, alebo právo na odstúpenie od zmluvy. Vzájomne tieto\nnároky sa vylučujú. Ani súd ich nemôže priznať vo forme alternatívneho plnenia, a preto rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa a odvolacieho súdu považoval dovolací súd za zmätočné a nevykonateľné.\n5. Rozsudkom z 3. júna 2015 č. k. 17C/134/2013-117 (v poradí druhým) súd prvého stupňa žalobu\nzamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia\nvo veci samej. Rozsudok právne zdôvodnil ust. § 520, § 619 ods. 1 a 2, § 620 ods. 1, § 621, § 623\nods. 1 a 2, § 625, § 626 ods. 1 až 3 a § 627 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 19 ods. 1 až\n6 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vecne dôvodil, že žalobca kúpil od žalovanej 12. septembra 2005\npredmetné motorové vozidlo, za ktoré zaplatil 9. septembra 2005 50.000,- Sk ako zálohu na kúpnu\ncenu a 12. septembra 2005 doplatok kúpnej ceny vo výške 496.000,- Sk. V uvedený deň bol podpísaný\naj preberací protokol o prevzatí motorového vozidla. Od tohto momentu začala plynúť 24 mesačná\nzáručná doba. Prvá vada bola žalobcom u žalovanej reklamovaná (č. zákazkového listu 107281) 11.\nmája 2006 a bola odstraňovaná 11. mája 2006 a 18. septembra 2006. Následne boli reklamované\nďalšie vady (č. zákazkového listu 109006 z 11. októbra 2006, č. 109724 z 5. decembra 2006, č. 110744\nz 1. marca 2007, č. 111444 z 24. apríla 2007, č. 111618 z 11. mája 2007, č. 111784 z 23. mája\n2007). Žalovaná v konaní nepreukázala okolnosti nedostatku súčinnosti žalobcu, preto dĺžka vybavenia\nreklamácie nemohla byť na ťarchu žalobcu. Žalovaná pri vybavovaní reklamácií nedodržala maximálnu\n30-dňovú lehotu v troch reklamačných procesoch, preto podľa § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa\nmá žalobca právo ako pri neodstrániteľných vadách (ust. § 623 Občianskeho zákonníka), t. j. právo na\nvýmenu veci, odstúpenie od zmluvy, resp. má právo na zľavu z kúpnej ceny. Žalobca si toto právo uplatnil\nu žalovanej ešte pred uplynutím záručnej lehoty, ktorá mala uplynúť 1. augusta 2008 a to listom z 27.\nmarca 2008, v ktorom požiadal o výmenu predmetného vozidla za bezvadné alebo vrátenie finančnej\nčiastky oproti vráteniu motorového vozidla. Žalobca s poukazom na právny názor dovolacieho súdu\nupravil žalobný petit tak, že žiadal už len zaplatenie 8.123,88 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania\nod 28. marca 2008 do zaplatenia oproti vráteniu motorového vozidla (vo zvyšku zobral žalobu späť).\nPrvostupňový súd uznesením z 6. decembra 2013 konanie v časti späťvzatia alternatívneho petitu\nzastavil podľa § 96 O. s. p. V priebehu ďalšieho konania žalobca tvrdil, že uplatnený nárok mu vznikol\naj z titulu odstúpenia od zmluvy, ktorá je neplatnou kúpnou zmluvou z dôvodu opätovného výskytu vád.\nŽalobca ďalej poukázal na to, že reklamoval rôzne vady motorového vozidla, okrem iného aj „hučanie\nprevodovky“. Chybná prevodovka bola reklamovaná už v zákazkovom liste č. 107281 11. mája 2006, v\nzákazkovom liste č. 109006 11. októbra 2006 a v zákazkovom liste č. 111784 23. mája 2007. Žalobca\nsi aj v tomto prípade nároky na výmenu vadného vozidla za bezvadné uplatnil u žalovanej listom z 27.\nmarca 2008, pričom žalovaná jeho požiadavku v liste z 11. apríla 2008 považovala za nedôvodnú. Súd\nprvého stupňa vo vzťahu k reklamovanej vade „hučanie prevodovky“ vykonal rozsiahle dokazovanie (i\nvýsluch svedka F.. S. I., ktorý vypracoval pre žalobcu znalecký posudok č. 4/2008). Dospel k záveru, že\npráva zo zodpovednosti za vady predanej veci na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej\n\nv § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, možno uplatniť len v rámci toho reklamačného konania,\npredmetom ktorého bola aj vytknutá vada spotrebiteľom v jednostrannom právnom úkone, v ktorom\nuplatňoval konkrétne právo zo zodpovednosti za vady. Súd mal za to, že na strane žalobcu neboli\nsplnené podmienky pri reklamačných procesoch na postup podľa § 19 ods. 4 zákona o ochrane\nspotrebiteľa a ust. § 623 Občianskeho zákonníka. Žalobca v postavení kupujúceho po márnom uplynutí\n30-dňovej lehoty na vybavenie reklamácie nerealizoval bezodkladne zmenu voľby a uplatnenie si práva\npodľa § 623 Občianskeho zákonníka, ale motorové vozidlo po oprave riadne prevzal. Nároky titulom\nodstúpenia od zmluvy si uplatnil až podaním z 27. marca 2008 napriek tomu, že posledný reklamačný\nproces bol ukončený už 10. augusta 2007. Žalobcovi teda neprislúcha právo o zodpovednosti za vady\npodľa § 623 Občianskeho zákonníka na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky v ust. § 19 ods. 4\nzákona o ochrane spotrebiteľa. Za neopodstatnenú súd prvého stupňa považoval aj námietku žalobcu o\nneplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu existencie výrobných vád, korózie a vady lyžín. Dôvody absolútnej\na relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka preukázané neboli a samotná\nexistencia vád predanej veci nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ale oprávnenej osobe vznikajú\nnároky zo zodpovednosti za vadu. Žalobu preto považoval za nedôvodnú.\n6. Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudkom zo 16. júna 2016 sp. zn. 17Co/314/2016 (v poradí\ndruhým) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.\n7. Na dovolanie žalobcu dovolací súd uznesením z 30. augusta 2018 sp. zn.6Cdo/45/2017 zrušil\nrozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vecne dôvodil, že žalobca po prvom\nzrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu podaním z 15. augusta 2013 požadoval priznať uplatnený\nnárok len z dôvodu opätovného výskytu vady vozidla spočívajúcej v hučaní prevodovky po oprave\npodľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom nárok na plnenie z dôvodu nevyvrátiteľnej právnej\ndomnienky vyplývajúcej z § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorým sa zaoberal najvyšší súd,\nneuplatňoval. Za tejto situácie, keď sa žalobca v priebehu sporu domáhal posúdenia uplatneného nároku\naj z ďalšieho právneho dôvodu, tvrdil rozhodujúce skutočnosti a aj právne argumentoval, spravodlivosť\nprocesu a najmä presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia vyžadovali, aby súd zaujal stanovisko k\nposúdeniu veci aj z hľadiska tohto ďalšieho právneho dôvodu bez ohľadu na to, že medzi stranami\nsporu došlo k vzájomnému plneniu. Odvolací súd preto v odôvodnení rozsudku mal zaujať stanovisko\naj k prípadnému (ne)splneniu podmienok zodpovednosti žalovanej za vady predanej veci pre opätovné\nsa vyskytnutie vady po oprave podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade je\nrozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti nepresvedčivé a odporujúce ust. § 393 ods. 2 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“). Doplnil,\nže na týchto záveroch nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že na základe skoršieho právoplatného a\nvykonateľného rozsudku súdu, ktorý bol následne najvyšším súdom zrušený, došlo medzi stranami k\nvzájomnému plneniu. Ak bolo plnené v celom rozsahu, je to dôvod na zamietnutie žaloby, lebo v opačnom\nprípade by súd neprípustne založil exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej povinnosti.\nV takom prípade, i keď napokon žaloba bude zamietnutá, treba vychádzať z procesno-ekonomického\nzáujmu úspešnej strany sporu, aby súd o jeho nároku v merite veci rozhodol, a aby sa tak ukázalo,\nči uplatnený nárok podľa hmotného práva naozaj obstojí alebo nie. Táto skutočnosť je podstatná tiež\npri rozhodovaní o náhrade trov konania. V opačnom prípade, ak súd posúdi uplatnený nárok podľa\nhmotného práva ako neopodstatnený, žalobu z tohto dôvodu zamietne. Zrušením rozhodnutia, na\nzáklade ktorého bolo plnené, odpadá právny dôvod plnenia a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným\nobohatením. Týmto rozhodnutím súd zároveň vyrieši medzi stranami spornú otázku, či tu bola povinnosť\nplniť podľa hmotného práva, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu v prípadnom konaní o\nvydanie bezdôvodného obohatenia (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/85/2013).\n8. Odvolací súd nato aj rozsudkom z 11. júna 2019 sp. zn. 17Co/144/2018 (v poradí tretím) napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil a žalovanej priznal voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,\nže sa plne stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, ktorý v zmysle uznesenia najvyššieho súdu sp.\nzn. 6MCdo/16/2011 dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu podľa § 623 Občianskeho zákonníka\nvychádzajúc z ust. § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa nebol realizovaný bezodkladne, pretože\nžalobca motorové vozidlo po oprave riadne prevzal a nároky z dôvodu odstúpenia od zmluvy si uplatnil\naž podaním z 27. marca 2008 (napriek tomu, že posledný reklamačný proces vád motorového vozidla\nbol ukončený 10. augusta 2007). Žalobcovi preto neprislúcha právo zo zodpovednosti za vady podľa\n\n§ 623 Občianskeho zákonníka na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyplývajúcej z § 19 ods.\n4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Keďže si žalobca neuplatnil nárok z tohto dôvodu bezodkladne po\nkaždom reklamačnom konaní, ktoré bolo dlhšie ako 30 dní, ale ani po uplynutí celého reklamačného\nobdobia, jeho nárok na vrátenie motorového vozidla oproti vydaniu finančnej čiastky zanikol z dôvodu\nneuplatnenia si tohto nároku včas. Následne odvolací súd posudzoval uvedený nárok žalobcu aj z\ntitulu opakovane vyskytujúcej sa vady na prevodovke motorového vozidla. Žalobca reklamoval vadu\nprevodovky 11. mája 2006, 11. októbra 2006 a 5. decembra 2006, ktorá vada bola odstránená až 8.\nfebruára 2007, kedy bolo motorové vozidlo prevzaté z opravy. Vada prevodovky nebola neodstrániteľnou\nvadou. Začiatkom roka 2008 žalobca tvrdil, že sa na vozidle opäť objavilo hučanie prevodovky s\nnásledným chvením spojkového pedálu, čo potvrdil aj znalec v znaleckom posudku č. 4/2008. Listom z\n27. marca 2008 žalobca reklamoval u žalovanej vadu prevodovky, ktorá sa opätovne vyskytla a pristúpil\nk uplatneniu práva zo zodpovednosti za vady. Ide o totožné podanie, ktorým si žalobca uplatnil nárok\nna zodpovednosť za vady vyplývajúce z ust. § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka s použitím ust.\n§ 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Týmto podaním si žalobca uplatnil pre opakovanú vadu\nna prevodovke nárok na výmenu vadného vozidla za bezvadné a v prípade, ak by to nebolo možné,\nžiadal o vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu vozidla. Aj v tomto prípade kupujúci (žalobca) vo vzťahu\nk opätovným vadám na prevodovke si môže uplatniť právo na výmenu veci alebo na zrušenie kúpnej\nzmluvy. V danej veci si žalobca alternatívne uplatnil nárok na výmenu veci, ale aj na zrušenie zmluvy.\nOdvolací súd skúmal, či zrušovacím prejavom žalobcu podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka z 27.\nmarca 2008 došlo k účinnému zrušeniu zmluvy (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd zistil, že nárok\nbol uplatnený platným spôsobom, avšak žalobca bol povinný voľbu nároku uskutočniť bezodkladne. Ide\no uplatnenie nároku pri najbližšej možnej príležitosti, teda hneď, ako je to možné (čo možno najskôr). V\ntomto prípade žalobcovi po tom, čo zistil zo znaleckého posudku z 30. januára 2008, že motorové vozidlo\nmá opätovne vyskytujúcu sa vadu, nič nebránilo uplatniť si nárok na odstúpenie od zmluvy v priebehu\nniekoľkých dní, najneskôr počas mesiaca február 2008. Žalobca nepreukázal žiadne také okolnosti, ktoré\nby odôvodňovali uplatnenie nároku u žalovanej v dlhšej lehote, teda v lehote, ktorá vyplýva z podania\nz 27. marca 2008. Žalobca už v januári 2008 vzhľadom na závery znaleckého posudku disponoval\npodkladmi a všetkými skutočnosťami pre uplatnenie nároku podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nNepreukázal existenciu žiadnej objektívnej prekážky, ktorá by mu bránila v splnení tejto povinnosti.\nPreto nebolo možné považovať uplatnenie tohto nároku za uplatnenie nároku bezodkladne. Žalobu\npokladal odvolací súd za nedôvodnú. Doplnil, že skutočnosť, že došlo k vzájomnému plneniu a vráteniu\nmotorového vozidla oproti finančnej čiastke, je len ďalšou okolnosťou, pre ktorú bolo dôvodné žalobu\nzamietnuť (odpadol predmet sporu). Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania bolo odôvodnené\nprávne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalovanej\nv odvolacom konaní v plnom rozsahu.\n9. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Dovolanie odôvodnil ust. § 420\npísm. f/ C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a § 421 ods. 1 písm.\na/ C. s. p., t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhol zrušenie rozsudku\nodvolacieho súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Uviedol, že uplatnený nárok požadoval priznať\nnapokon z dôvodu opätovného výskytu vady vozidla spočívajúcej v hučaní prevodovky po oprave podľa\n§ 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd uložil odvolaciemu súdu rozhodnúť vo veci bez\nohľadu na to, že došlo k vzájomnému plneniu. Odvolací súd dospel k záveru, že nárok bol uplatnený\nriadne, t. j. zákonným spôsobom, nebol však uplatnený včas, pretože nebol uplatnený bez zbytočného\nodkladu. Odvolací súd argumentoval ust. § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že voľba nároku\nsa má uskutočniť bezodkladne. Možno sa len domnievať, že súd mal zrejme na mysli ust. § 599\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného\nodkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol\nnajneskôr 24 mesiacov od prevzatia veci. Odhliadnuc od toho, že rozhodnutie súdu má byť presvedčivé,\nzrozumiteľné a jednoznačné v tom, podľa ktorého ustanovenia zákona súd danú vec právne posúdil (čo v\ndanej veci nie je zrejmé), je aplikácia ust. § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesprávna. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu je arbitrárne. Lehota v ust. § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka má len poriadkový\ncharakter a v danej veci bolo dôležité, či bol nárok uplatnený v záručnej dobe. V tomto ohľadne ide o\nrozhodnutie prekvapivé, vydané v rozpore s doterajšou ustálenou judikatúrou. Pokiaľ ide o odklon od\nustálenej rozhodovacej praxe žalobca poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017,\n6Cdo/29/2017, R 76/1966, 3Cdo/210/2010. Z rozhodnutí je zrejmé, že nesprávne bolo právne posúdenie\n\nveci odvolacím súdom, ktorý konštatoval, že nárok nebol uplatnený včas, nakoľko nebol uplatnený bez\nzbytočného odkladu. Rozhodujúce je jeho uplatnenie v záručnej dobe.\n10. Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť. Rozhodnutia nižších súdov považuje\nza dostatočne odôvodnené a argumentácia žalobcu podľa nej neobstojí.\n11. Žalobca zotrval na dovolaní a dôvodoch v ňom uvedených.\n12. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote\n(§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 C. s. p.),\nza splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel\nk záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a tiež dôvodné.\n13. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie\nprípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti\ntomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.\n14. Žalobca vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. a § 421 ods. 1\npísm. a/ C. s. p. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach aktuálnej\nprávnej úpravy civilného sporového procesu tiež z ostatného záveru veľkého senátu občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420 a § 421 C. s.\np. (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. 1VCdo/1/2018),\npreto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti dovolania),\nuplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona, ktorého sú\nsúčasťou.\n15. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n16. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní (pred odvolacím súdom) došlo k ním\ntvrdenej vade zmätočnosti.\n17. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. je, že k\nnej došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem\n„procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním\nrozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda\nsama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a\ndnes ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n18. Žalobca dovolaním namietal, že rozsudok odvolacieho súdu je arbitrárny, keď nie je zrejmé, z akého\nustanovenia odvolací súd vychádzal, keď dospel k záveru, že nárok je potrebné uplatniť bez zbytočného\n\nodkladu (pretože z aplikovaného ust. § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka toto nevyplýva) a navyše\nbez posudzovania charakteru tejto lehoty „bez zbytočného odkladu“, ktorá je lehotou poriadkovou a nie\nprekluzívnou.\n19. V zmysle zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu (R 2/2016) prijatého ešte za skoršej právnej\núpravy občianskeho súdneho konania „nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v\nzmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016) a výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania,\nktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska - pokiaľ ide o jeho\ndruhú vetu, hovoriacu o nedostatku dôvodov rozhodnutia ako o postupe súdu odnímajúcom účastníkom\nkonania možnosť konať pred súdom - nedotkli, preto ho v tomto smere (pokiaľ ide o jeho druhú vetu)\ntreba považovať naďalej za aktuálne (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017,\n5Cdo/45/2018, 7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017).\n20. V predmetnej veci odvolací súd posudzoval nárok žalobcu v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu\na dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol uplatnený bez zbytočného odkladu s odkazom na ust. § 623\nods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu,\naby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od\nzmluvy odstúpiť.Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci\nnemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.\nŽalobca dôvodne namietal, že z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie je\nzrejmé, z akého ustanovenia zákona povinnosť uplatniť vady v lehote bez zbytočného odkladu vyplýva.\n21. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré\nsú na konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady „iura novit curia“ (súd pozná právo) možno\nvyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi\nnormami, aplikovateľnými na konkrétny prípad. Možno rozoznávať napríklad situácie, kedy súd musí\nurčiť relevantnú právnu normu aplikovateľnú na konkrétny prípad a musí ju vo svojom rozhodnutí\nzohľadniť a kedy súd po určení tejto právnej normy musí zohľadniť všetky časti právnej normy (napr.\nvšetky časti hypotézy právnej normy). „Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.“ (napr. IV. ÚS 77/02,\nuznesenie najvyššieho súdu z 27. novembra 2019 sp. zn. 7Cdo/102/2017).\n22. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s výkladom právnej\nnormy § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navyše s tým, že z odôvodnenia nie je zrejmá aplikácia\nnadväzujúceho zákonného ustanovenia, z ktorého odvolací súd lehotu „bez zbytočného odkladu“ v danej\nveci vyvodzoval, pričom práve na základe toho potom považoval žalobu za neopodstatnenú.\n23. Uvedená absencia dôvodov rozsudku odvolacieho súdu, ktoré dôvody nemožno označiť za\nnepodstatné, je totiž tak závažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu do procesných práv strany\nsporu), ktorého intenzita zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.)\n24. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm.\nf/ C. s. p. zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý\nmusí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu\nsa pritom do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti\nznemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší\nbez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie\nsúdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015,\n7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po\nnadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu\n(2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto v tomto prípade neposudzoval\ndovolanie z hľadiska opodstatnenosti argumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych otázok (čo v\nkonkrétnostiach znamená tak z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p., ako aj\n\njeho dôvodnosti v zmysle § 432 rovnakého zákona), pominúc na tomto mieste fakt, že jedno z rozhodnutí\nuvádzaných ako výraz ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (sp. zn. 3Cdo/6/2017), bolo už\nzrušené (v tejto súvislosti porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2018 č. k. II.\nÚS 152/2018-45) a ďalšie sa pre odlišnosť uplatnených požiadaviek v tejto veci nejavilo použiteľným (tu\nporovnaj uznesenie z 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo/29/2017).\n25. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 C. s. p.). Ak\ndovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého\nprávomoci patrí (§ 450 C. s. p.). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil rozsudok\nodvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia\nodvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 C. s. p.).\n26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 C. s. p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}