{"guid": "64544d20-3e09-4e9a-847a-6947cfda1d75:1d95c831-7416-4b91-bb97-aadbc023376b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7815208474.1", "spisova_znacka": "1Cdo/7/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/7/2020 z 30. 3. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2022, sp. zn. 1Cdo/7/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:7815208474.1", "identifikacne_cislo": "7815208474", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2022-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191", "nazov": "ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-6", "nazov": "§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-4", "nazov": "§ 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-39.odsek-3", "nazov": "§ 39 ods. 3 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-39.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-17", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-53", "/SK/ZZ/2001/258#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d95c831-7416-4b91-bb97-aadbc023376b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7815208474.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:7815208474.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:7815208474.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/7/2020\n7815208474\n30. 03. 2022\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2022:7815208474.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov\nJUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Petra Melichera v spore žalobcu Q.. X.. M.. X. F., bývajúci H. XX, R.,\nprávne zastúpený: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka so sídlom v Rožňave, Šafárikova 14, proti žalovanému:\nPohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, o vydanie originálu zmenky, vedenom na\nOkresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9 C 272/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach zo 17. januára 2019 sp. zn. 2 Co 247/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 9 C\n272/2015-51 z 20. júna 2017 uložil žalovanému povinnosť, aby vydal žalobcovi originál zmenky číslo\nXXXXXXXXX na sumu vo výške 1.176 eur, vystavenú a podpísanú dňa 25. apríla 2014, do 15 dní od\nprávoplatnosti rozsudku a konanie v prevyšujúcej časti zastavil. Stranám sporu náhradu trov konania\nnepriznal. Súd prvej inštancie mal z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom\na žalovaným za to, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, preto sa neriadi režimom zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).\n2. Okresný súd dal do pozornosti, že žalovaný na výzvu konajúceho súdu dňa 05. júna 2017 doručil súdu\nnotársky overenú fotokópiu zmenky č. XXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmenka“). V ďalšom mal okresný\nsúd za preukázané, že žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom\nsplnenie dlhu súvisiaceho s poskytnutím predmetného spotrebiteľského úveru bolo zabezpečené vyššie\nuvedenou zmenkou. Dodal, že v čase, kedy bola zmenka vystavená (25. apríla 2014), už nebolo možné\nzabezpečenie úverového spotrebiteľského vzťahu vystavením zmenky, a to v zmysle ustanovenia § 17\nods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov\n(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. januára 2011. Vyslovil, že ak\nžalovaný napriek uvedenému zabezpečoval úver zmenkou, takýto úkon je neplatný a vystavenú zmenku\nje potrebné vydať vystaviteľovi - žalobcovi, aby sa zabránilo jej použitiu v budúcnosti.\n3. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 2 Co\n247/2018 zo 17. januára 2019 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a výrok\nrozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania potvrdil. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\n4. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že pre právne posúdenie skutkového stavu veci\npovažoval odvolací súd za rozhodujúcu právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 191/1950 Zb. o zmenkách\na šekoch (ďalej len „zmenkový zákon“) najmä § 16, § 17, § 21, § 24, § 39, § 50, § 58, § 75 - 78, ako aj\nv zákone č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)\nnajmä § 53 Exekučného poriadku, ktoré neboli uplatnené pri rozhodovaní súdu prvej inštancie, o čom\noboznámil strany sporu a vyzval ich na vyjadrenie k možnému použitiu týchto ustanovení v súlade s §\n382 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“)\ns tým, že žalovaný sa vo veci nevyjadril a žalobca s aplikáciou uvedenej právnej úpravy vyjadril súhlas.\n5. Odvolací súd dal do pozornosti, že predmetom sporu bola zmenka č. XXXXXXXXX vystavená a\npodpísaná žalobcom (vystaviteľom) dňa 25. apríla 2014 v Rožňave, ktorou sa zaviazal zaplatiť zmenkovú\nsumu 1.176 eur so zmenkovým úrokom 0,14 % denne odo dňa vystavenia zmenky bez protestu. Na\nplatenie mala byť predložená v lehote 4 rokov od vystavenia, splatná bola u žalovaného, pričom zmenka\nspĺňala náležitosti vlastnej zmenky podľa § 75 zmenkového zákona, keď obsahovala: 1. označenie, že\nide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.\nbezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť;\n5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis\nvystaviteľa.\n6. V ďalšom zdôraznil, že zmenka ako abstraktný právny úkon je v zásade charakterizovaná tým,\nže pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od\nzákladného právneho pomeru, ktorého sa týkajú s výnimkou zmeniek, ktoré sa vzťahujú k záväzkom\nvyplývajúcim zo spotrebiteľských zmlúv. To znamená, že ak zmenka vznikla na zabezpečenie plnenia\nz dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, má povahu spotrebiteľskej zmenky, ktorá sa oproti zmenke z iného\nprávneho vzťahu odlišuje tým, že sa zohľadňuje kauza, teda právny dôvod, z ktorého zmenka vznikla.\nSpotrebiteľská zmenka taktiež podlieha ex offo súdnej kontrole neprijateľnosti podmienok zmluvy, z\nktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. K uvedenému poukázal krajský súd\nna spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 20. októbra 2015, č. 93 zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015 a na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci\nČeská sporiteľňa a.s. c/a Feichter C-419/2011 zo 14.3.2013.\n7. Odvolací súd poznamenal, že zásada preferencie a ochrany práv spotrebiteľa je vyjadrená aj v\nExekučnom poriadku, ktorý upravuje povinnosť súdu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, ak\ntáto sa navrhuje na základe exekučného titulu vydaného v konaní, ktorým sa uplatnil nárok zo zmenky\na vyšlo najavo, že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bez prihliadnutia na\nneprijateľné zmluvné podmienky či rozpor s dobrými mravmi alebo bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo\nmožné namietať, či skúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má\nvplyv na vymáhaný nárok (§ 53 ods. 3 písm. d/, e/ Exekučného poriadku).\n8. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súdna judikatúra a právna úprava\nvytvorila základný rámec na poskytnutie spravodlivej ochrany práv spotrebiteľom voči dodávateľovi,\nktorý zneužíva svoje práva alebo výslovne koná v rozpore so zákonom, ak uplatňuje nároky zo zmenky\ntýkajúce sa spotrebiteľskej zmluvy. Aj v prípadoch, ak veriteľ disponuje zmenkou, ktorej právny dôvod\nvzniku spočíva v zmluve spotrebiteľského charakteru, tento nárok podlieha skúmaniu, či nevyplýva z\nneprijateľných zmluvných podmienok, a veriteľ nie je oprávnený na základe spotrebiteľskej zmenky\nžiadať priznanie práva v prípadoch, ak táto bola vystavená v čase, kedy právna úprava výslovne\nzabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy formou zmenky zakazovala. V predmetnom prípade\nnemal odvolací súd pochýb, že ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorej bola\nvystavená zmenka, ktorej vydania sa žalobca v konaní domáha (25. apríla 2014), ustanovenie § 17\nods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. výslovne upravovalo zákaz zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej\nzmluvy formou zmenky, teda zmenka je neplatným právnym úkonom, z ktorého sa nemôže žalovaný ani\njeho prípadný právny nástupca domôcť práva voči žalobcovi ako spotrebiteľovi. Odvolací súd vyslovil,\nže ak sa žalobca dovolával nároku na vydanie zmenky z dôvodu ochrany svojich práv, tieto sú mu v\nzmysle vyššie citovanej úpravy, ako aj ustálenej súdnej judikatúry zabezpečené. Dodal, že zo zákonnej\núpravy nevyplýva povinnosť na vydanie zmenky vo väzbe na neplatnosť tohto právneho úkonu, ani\ntakú povinnosť nemožno vyvodiť z právneho postavenia žalobcu, vzhľadom na vyššie uvedenú právnu\núpravu a judikatúru súdov, ktorá ochranu žalobcovi zabezpečuje, a z neplatnej zmenky činí bezcennú\n\nlistinu. V ďalšom konštatoval, že povinnosť na vydanie zmenky je viazaná len na splnenie sumy, na\nktorú je zmenka vystavená s tým, že v konaní nebolo sporné, že peňažná suma, na ktorú bola zmenka\nvystavená, uhradená nebola. Záverom poznamenal, že zmenečník môže pri platení zmenky žiadať,\naby mu bola vydaná zmenka, opatrená potvrdením majiteľa o platení. Pri čiastočnom platení sa môže\nzmenečník domáhať iba toho, aby sa toto platenie na zmenke vyznačilo, a aby sa mu o ňom vydalo\npotvrdenie (§ 39 zmenkového zákona), inak platí o tom, kto má zmenku v rukách, že je oprávneným\nmajiteľom (§ 16 ods. 1 zmenkového zákona).\n9. Podľa názoru odvolacieho súdu z právnej úpravy nevyplýva povinnosť žalovaného vydať žalobcovi\nzmenku, lebo záväzok z nej vyplývajúci v rozsahu 1.176 eur s príslušenstvom nebol splnený, a súčasne\nprávna úprava poskytuje žalobcovi ochranu pred uplatňovaním nárokov z vystavenej zmenky, ktorá má\npovahu neplatného právneho úkonu.\n10. Pre úplnosť odvolací súd uviedol, že žalobca netvrdil, ani to z konania nevyplynulo, aby sa\nžalovaný ako veriteľ snažil uspokojiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou nárokov z\nvlastnej zmenky. Avšak pre prípad, ak by sa tak stalo, znáša veriteľ zodpovednosť za akékoľvek škody\nspôsobené žalobcovi, nakoľko odvolací súd nemal žiadnych pochýb, že predmetná vlastná zmenka\nje absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko bola vyhotovená v rozpore s výslovným zákazom\nupraveným v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.\n11. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konania, ktoré vychádzalo z podania\nžalobcu zo dňa 25. októbra 2016, v tomto rozsahu nebolo odvolacím súdom zistené žiadne pochybenie\nv procesnom postupe a právnom posúdení veci, preto bol rozsudok vo výroku o čiastočnom zastavení\nkonania ako vecne správne potvrdený.\n12. Žalobca podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu dovolanie z dôvodu uvedeného\nv ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a vyslovil názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n13. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytkol, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, prekročil\nsvoju rozhodovaciu a vyhľadávaciu právomoc, keď uvedené právne argumenty žiadna zo strán\nnenamietala a vyhovel odvolaniu žalovaného, ktorého odvolanie bolo založené na tom, že žalobca\nnepreukázal naliehavý právny záujem na určení a to aj napriek tomu, že išlo o žalobu na plnenie.\nDodal, že nie je možné ani vyčítať odvolaciemu súdu, že prevzal nekriticky len argumentáciu žalovaného\nvzhľadom na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné právne argumenty a dôvody na to,\naby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa.\n14. Žalobca vyslovil názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu by malo vychádzať zo zásady Iura novit\ncuria, avšak z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu sa zdá, že tento hľadal dôvody bez opory\nv odvolaní žalovaného tak, aby mohol rozhodnutie zmeniť, čím žalobcovi odňal právo na spravodlivý\nsúdny proces. Na podporu svojej argumentácie poukázal dovolateľ na právoplatne skončené konania\nvedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8 Csp 10/2016 a sp. zn. 12 C 162/2015, v ktorých boli\nžalobcovia úspešní vo veci vydania zmenky.\n15. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby a dôvody, pre ktoré došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej\ninštancie odôvodnil odvolací súd použitím iných právnych predpisov, resp. použitím rovnakého právneho\npredpisu, ale iného ustanovenia, avšak podľa dovolateľa ani jedno z uvedených ustanovení odvolací\nsúd nepremietol do vytvorenia právnej úvahy, ktorá by odôvodňovala zamietnutie žaloby o vydanie veci.\n16. V ďalšom dovolateľ zdôraznil, že odvolací súd ustálil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom\nprávnom názore, že žalobca nemal dôvod žiadať žalobou vydanie originálu zmenky z dôvodu, že je tu\ndostatočná ochrana v prípade, ak by si žalovaný taký nárok na súde uplatnil. Uvedený právny argument\nodvolací súd podporil poukazom na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho\nkolégia dovolacieho súdu zo dňa 20. októbra 2015. V súvislosti s uvedeným žalobca dal do pozornosti,\nže žalobu podal ešte 05. augusta 2015, keď predmetné stanovisko nebolo vydané, pričom vzhľadom k\nvydanému stanovisku dovolacieho súdu, ktoré reflektovalo nutnosť upraviť a ochrániť vzťahy vzniknuté\nzo zmenky ako zabezpečovacieho prvku v spotrebiteľskom vzťahu mal za logické podporiť nárok\nžalobcu, ktorý si nepraje, aby zmenka, ktorá nemala byť žalovaným prijatá, ostala v obehu a ohrozovala\n\ntak jeho majetkové práva akýmkoľvek spôsobom. Dovolateľ mal za to, že akýkoľvek úkon žalovaného\na disponovanie so zmenkou môže žalobcovi narušiť jeho dobré meno v osobnom a pracovnom živote.\n17. Odvolacím súdom uvedený dôvod zamietnutia žaloby (dostatočná ochrana spotrebiteľa) nie je\npodľa názoru dovolateľa dôvodom na to, aby žalobca nemohol podať žalobu, ktorú mu Civilný sporový\nporiadok umožňuje podať, a to za účelom ochrany svojich práv; túto možnosť mu žiadne ustanovenie\nzákona nezakazuje. Konštatoval, že odvolací súd zrejme pri rozhodovaní o tom, že ochrana žalobcu je v\nsúčasnosti postačujúca nemyslel na situáciu, že žalovaný môže zmenku postúpiť a akýkoľvek iný subjekt\nmôže vymáhať zaplatenie zmenkovej sumy nielen cestou súdu. Dovolateľ dodal, že ochranu od súdov\nSlovenskej republiky prioritne očakával v predmetnom konaní o vydaní zmenky, táto mu však poskytnutá\nnebola. Preto nie je presvedčený, že ochrana jeho práv v zmysle platných právnych predpisov bude\ndostatočná, a neverí v spravodlivé súdne rozhodnutie vzhľadom na zamietnutie jeho žaloby odvolacím\nsúdom. Zmenku prijatú žalovaným (od neho ako spotrebiteľa) na zabezpečenie splnenia dlhu považoval\ndovolateľ za konanie hrubo porušujúce zákon, ktoré rozhodnutím odvolacieho súdu požíva ochranu a za\nuvedeného stavu je práve žalobca tým subjektom, ktorý je zaviazaný k plateniu trov konania. Konanie\nžalovaného vyhodnotil ako zneužitie neznalosti zákona žalobcu v danej oblasti pri podpise zmluvy a za\nzneužitie jeho dôvery voči žalovanému, s ktorým uzavrel zmluvný vzťah a v ktorom si žalobca svoje\npovinnosti splnil.\n18. Okrem uvedeného žalobca vyslovil názor, že v predmetnom konaní o vydanie veci na odvolacom\nsúde nebola poskytnutá ochrana ohrozeným a porušeným právam na strane žalobcu ako spotrebiteľovi,\nčím nebol naplnený princíp právnej istoty a to až do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. K porušeniu práv došlo v takej intenzite, že za daného stavu by bolo krajne nespravodlivé aby\nzmenka, ktorá bola daná na podpis spotrebiteľovi (žalobcovi) ako zabezpečovací prostriedok v súvislosti\nso spotrebiteľskou zmluvou ostala v obehu. Dovolateľ dal do pozornosti, že zákon č. 129/2010 Z. z.\nzakazoval zabezpečenie splnenia dlhu zmenkou absolútne a jemu predchádzajúci zákon (zákon č.\n258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) protizákonne vyplnenú zmenku nariadil vydať vystaviteľovi.\nPoznamenal, že žalovaný aj napriek uvedenému ustanoveniu zmenku na podpis žalobcovi predložil a\npredmetnú zmenku má v držbe.\n19. Žaloba na vydanie veci je podľa dovolateľa klasickým druhom žaloby, ktorou žalobca môže uplatniť\nprávo na vydanie veci, ktorou zmenka ako cenný papier v zmysle právnej teórie je a procesné\nprávo takýto typ žaloby vo svojom ustanovení § 137 CSP pripúšťa. So súdnym konaním o vydanie\nzmenky podľa dovolateľa dokonca ráta samotný zmenkový zákon ako aj zákon č. 258/2001 Z. z. o\nspotrebiteľských a iných úveroch (§ 4 ods. 6) v situácii, keď zmenku vydanú proti citovanému ustanoveniu\nveriteľ prijme za účelom zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. Neskoršie ustanovenie zákona\nč. 129/2010 Z. z. (§ 17 ods. 3) prijatie zmenky úplne zakazuje a hoci ustanovenie o povinnosti vydať\nzmenku vystaviteľovi už neobsahuje, podľa dovolateľa to neznamená, že subjekt, ktorý poruší zákon a\nprijme takúto zmenku nie je povinný ju vydať späť vystaviteľovi, aby nemohla byť použitá akýmkoľvek\naj iným spôsobom na vymoženie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je už splnený.\n20. Podľa názoru žalobcu nie je prípustné, aby akýkoľvek súd rozhodol nad rámec odvolacích dôvodov\na argumentov žalovaného, resp. aby vyhľadával argumenty tak, aby našiel dôvod na zamietnutie žaloby\ns použitím právnych predpisov, ktoré zamietnutie žaloby ani neodôvodňujú.\n21. Záverom žalobca uviedol, že odvolací súd rozhodnutím o zamietnutí žaloby bez akejkoľvek právnej\nopory s poukazom na normy, ktoré zamietnutie žaloby o vydanie veci ani neodôvodňujú, narušil okrem\niného aj právnu istotu. V napadnutom rozhodnutí odvolací súd podľa dovolateľa nepodal dôkladné a\npresvedčivé odôvodnenie, prečo žalobu o vydanie veci zamietol. Jediným dôvodom odvolacieho súdu\nbol argument, podľa ktorého má žalobca zabezpečenú silnú ochranu, ak by žalovaný podal návrh na\nvydanie zmenkového platobného rozkazu, prípadne iným spôsobom si uplatňoval právo zo zmenky.\nPodľa dovolateľa miera porušenia práv žalobcu ako strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom a toto\nporušenie práva zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva, do ktorej patrí aj relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti). V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby\ndovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil alebo zmenil.\n\n22. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril v lehote stanovenej súdom prvej inštancie, preto sa naň\nv zmysle § 436 ods. 3 CSP nedá prihliadať.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po\nzistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal, či\nsú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n24. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nobčianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Ako už Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo\n132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 92/2012), dovolanie\nnie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným\ndovolacím súdom) ako tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto\nmimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle ustanovenia\n§ 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je\ndovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (m. m. napr.\nIV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n25. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní.\n26. Dovolací súd však osobitne zdôrazňuje, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP\nnie je významný subjektívny názor strany tvrdiacej, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;\nrozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n27. Dovolací súd najskôr skúmal existenciu prvého z dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov,\nktorým je tzv. vada zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd považuje za dôležité\nuviesť, že v dovolaní nie je výslovne uvedené, že dovolateľ podáva dovolanie aj z dôvodu podľa §\n420 písm. f/ CSP, avšak vzhľadom na obsah dovolania a charakter dovolacích námietok, pristúpil\ndovolací súd k posudzovaniu prípustnosti a dôvodnosti podaného dovolania najprv z hľadiska existencie\nzmätočnostných vád v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n28. V danom prípade dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nsa zdá, že krajský súd, bez opory v odvolaní žalovaného, hľadal dôvody na to, aby mohol rozhodnutie\nzmeniť, čím žalobcovi odňal právo na spravodlivý súdny proces. Dovolateľ namietal, že v konaní o\nvydanie veci na odvolacom súde mu nebola poskytnutá ochrana ohrozených a porušených práv ako\nspotrebiteľovi, teda nebol naplnený princíp právnej istoty do takej miery, že došlo k porušeniu jeho\npráva na spravodlivý proces. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí odvolací súd nepodal dôkladné\na presvedčivé odôvodnenie, prečo žalobu o vydanie veci zamietol. Napokon dovolateľ argumentoval,\nže miera porušenia jeho práv ako strany sporu nadobudla intenzitu porušenia práva na spravodlivý\nproces spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom a toto porušenie práva\nzároveň predstavuje porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva, do ktorej patrí aj relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu\na na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n\n29. Na tomto mieste dáva dovolací súd do pozornosti, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú\nvadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a\nprávnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo\nna relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva\nna spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n30. K namietanému pochybeniu najvyšší súd konštatuje, že pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie\nlen faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť\nalebo nečinnosť súdu, teda\nsama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej\nprocesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1 Cdo 6/2014,\n3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní.\n31. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené\nuskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na\nspravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte\ncelého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany\nnamietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tomto zmysle musí pre prípustnosť dovolania konanie\nako celok vykazovať znaky nespravodlivosti.\n32. Po preskúmaní predmetnej dovolacej veci, dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že\nlen samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i\nsama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, resp. že odvolací\nsúd neodôvodnil skutkové zistenia a právne úvahy, z ktorých vychádzal, resp. právne závery, ku ktorým\ndospel, spôsobom zodpovedajúcim predstavám dovolateľa, nezakladá prípustnosť dovolania podľa §\n420 písm. f/ CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať ani to, že\nodvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil\nobjektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne\nprávne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nezakladá. Ako vyplýva\naj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom\nodvolacieho súdu nestotožňuje nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\njeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\n33. Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí\n(zakotvené aj v § 220 ods. 2 CSP a § 393 ods. 2 CSP) spĺňa, preto ho nemožno považovať za\nnepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je\nkoherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery,\nku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Obsah spisu vedeného\nv preskúmavanej veci v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie\n\nneodôvodnil riadne. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho\nviedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie,\nnemožno považovať za neodôvodnený. Podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu náležitosti v zmysle § 393 CSP.\n34. S poukazom na vyššie uvedené dovolateľ nepreukázal nesprávny procesný postup súdu, ktorým\nby bol vylúčený z uskutočňovania jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k\nporušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Podľa názoru vec\nprejednávajúceho senátu najvyššieho súdu preto konanie vadou podľa § 420 písm. f/ CSP postihnuté\nnebolo. Keďže prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho\nsúdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade do úvahy neprichádza, najvyšší súd preto\ndovolanie žalobcu podľa § 420 písm. f/ CSP pre jeho procesnú neprípustnosť zamietol podľa § 447\npísm. c/ CSP.\n35. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f/ CSP\ndovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania žalobcu aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho\ndôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, kedy dovolateľ namietal, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).\n36. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce\nniektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne\nodôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §\n431 až § 435 CSP. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť pritom len otázka\nprávna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto\nustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n37. Dovolací súd zdôrazňuje, že ak dovolateľ zastáva názor, že jeho dovolanie je prípustné podľa §\n421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí v dovolaní v spojitosti s týmto tvrdením vysvetliť svoje presvedčenie, že\nodvolací súd riešil dosiaľ dovolacím súdom neriešenú otázku. Namietaná právna otázka pritom môže\nvyplynúť z textu dovolania a nemusí byť formálne vymedzená v jeho konkrétnej časti. Dovolací súd sa\nmá pokúsiť autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku, ale na druhej strane nedotvárať\nvec na úkor procesnej protistrany. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani\nvyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky (I. ÚS 336/2019, IV. ÚS 443/2020).\n38. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je, že sa týka\nprávnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na\ntakú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych\núvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne\núvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so\nzreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd\nešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej\nale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle\ntohto ustanovenia (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 214/2018).\n39. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca prípustnosť\nsvojho dovolania formálne vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a napriek absencii\nexaktného označenia právnej otázky dovolateľom, hľadaním obsahu spornej právnej otázky z textu\ndovolania ako celku (§ 124 ods. 1 CSP) bolo možné vyvodiť, že dovolateľom namietaná rozhodujúca\nprávna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorú podľa dovolateľa\nodvolací súd nesprávne právne posúdil spočíva v posúdení, či je možné uložiť žalovanému (veriteľovi)\npovinnosť vydať originál zmenky na základe žaloby spotrebiteľa o vydanie veci, ak bola zmenka\n\nvyhotovená v rozpore s výslovným zákonným zákazom zabezpečiť záväzok spotrebiteľa týmto\nprostriedkom (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.).\n40. Dovolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že dovolateľom nastolená právna otázka v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešená nebola, preto dospel k záveru, že dovolanie je\nv danom prípade procesne prípustné. Po konštatovaní prípustnosti dovolania podrobil dovolací súd\nrozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu a pristúpil k posúdeniu dôvodnosti\ndovolania z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci\nodvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.\n41. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n42. Podľa právneho názoru vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu spočíva dovolaním\nnapadnutý rozsudok na správnom právnom posúdení veci odvolacím súdom. K dôvodom vedúcim k\ntomuto názoru dovolací súd uvádza nasledovné.\n43. Predmetom súdneho konania je žaloba na vydanie zmenky (č. XXXXXXXXX na sumu vo výške 1.176\neur vystavená a podpísaná dňa 25. apríla 2014), ktorou žalobca ako spotrebiteľ zabezpečil v prospech\nžalovaného ako veriteľa svoj záväzok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.\napríla 2014 napriek tomu, že zo znenia § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase\npodpisu zmenky vyplývalo, že v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh\nalebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.\n44. Spornou otázkou v danom konaní bolo posúdenie možnosti uložiť žalovanému (držiteľovi zmenky)\npovinnosť vydať žalobcovi zmenku, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský úver napriek výslovnému\nzákonnému zákazu, t. j. zmenku, ktorá sa považuje za absolútne neplatnú.\nPodľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2014, v súvislosti s poskytovaním\nspotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.\nPodľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2014, veriteľ zodpovedá za škodu\nvzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 3 veriteľom.\nPodľa § 39 ods. 1 zmenkového zákona v znení účinnom do 22.12.2015, zmenečník môže pri platení\nzmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením majiteľa o platení.\nPodľa § 39 ods. 3 zmenkového zákona v znení účinnom do 22.12.2015, pri čiastočnom platení môže sa\nzmenečník domáhať, aby sa toto platenie na zmenke vyznačilo a aby sa mu o ňom vydalo potvrdenie.\nPodľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom\nalebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n45. Vo všeobecnosti platí, že pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej\nsumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti, pričom nepeňažnou povinnosťou môže byť niečo\ndať, resp. vydať (dare), niečo vykonať (facere), niečoho sa zdržať (omittere) alebo niečo strpieť (pati).\nPrávo na plnenie vyplýva zo žalobcom tvrdeného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý\nmôže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné\nobohatenie, iná právna skutočnosť). Žalobou na plnenie sa poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo\nporušené. Súd v konaní o žalobe na plnenie rozhoduje deklaratórne, teda deklaruje, že povinnosť\nžalovaného vo sfére hmotného práva existuje alebo neexistuje, a táto deklarácia sa prejavuje buď v\nzamietavom výroku rozhodnutia alebo naopak vo výroku rozhodnutia ukladajúceho žalovanému túto\nhmotnoprávnu povinnosť splniť.\n\n46. V súvislosti s uvedeným dáva dovolací súd do pozornosti, že v predmetnom spore predpokladom\npre vyhovenie žalobe na vydanie Zmenky bolo len splnenie záväzku z nej vyplývajúceho (zaplatenie\nsumy 1.176 eur, na ktorú bola zmenka vystavená). Dovolací súd svoj právny záver formuloval opierajúc\nsa o ustanovenie § 39 ods. 1 zmenkového zákona, keď zmenečník (žalobca) môže žiadať vydanie\nzmenky výslovne len pri jej platení. Pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti\nso spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že zmenka bola vystavená v súvislosti\ns reálne poskytnutým plnením alebo službou. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo sporným, že\nsuma, na ktorú bola Zmenka vystavená, zaplatená v celosti nebola, nemohli súdy nižšej inštancie\npostupovať podľa vyššie uvedeného ustanovenia zmenkového zákona, ktorý viaže povinnosť vydať\nzmenku len na splnenie sumy, na ktorú je zmenka vystavená. Dovolací súd dodáva, že zo žiadneho\nustanovenia príslušných právnych predpisov pre žalovaného nevyplýva povinnosť vydať Zmenku z\ndôvodu zamedzenia jej budúceho použitia vo väzbe na jej neplatnosť, preto odvolací súd postupoval\nsprávne, keď ustálil neexistenciu povinnosti žalovaného vo sfére hmotného práva vydať žalobcovi\nZmenku.\n47. Netreba zabudnúť, že podľa Ústavy Slovenskej republiky, každý môže konať, čo nie je zákonom\nzakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3). Predmetný\nčlánok je vyjadrením jednej z kľúčových zásad materiálneho právneho štátu - slobody jednotlivca a jeho\nprednosti pred štátom. Na druhej strane z predmetného ustanovenia plynie princíp, podľa ktorého je\nzákon právnym základom pre ukladanie povinností. V zmysle uvedeného súdy nižšej inštancie nemohli\nzaviazať žalovaného na vydanie Zmenky za účelom ochrany práv žalobcu ako spotrebiteľa, keď takáto\npovinnosť žalovaného vo sfére hmotného práva neexistovala.\n48. Dovolací súd pri rozhodovaní bral do úvahy, že žalobca vystupoval v postavení spotrebiteľa, na\nktorého dopadá osobitná právna ochrana a ktorého postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti\npostaveniu, ktoré mu garantuje Občiansky zákonník, avšak túžba žalobcu mať v držbe Zmenku ním\nvystavenú sama o sebe nepostačuje na uloženie povinnosti žalovanému vydať Zmenku bez splnenia\npodmienok ustanovených v § 39 ods. 1 zmenkového zákona (splnenie záväzku).\n49. Pod pojmom zmenka rozumieme osobitnú listinu, z ktorej jej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo\nna zaplatenie peňažnej pohľadávky, a to vo výške uvedenej v tejto listine, pričom toto právo majiteľa\nzmenky smeruje voči osobe, ktorá na túto listinu napísala svoje záväzkové vyhlásenie a podpísala sa\npod neho. Nárok majiteľa zmenky i záväzok zmenkového dlžníka sú inkorporované do zmenkovej listiny.\nZmenková obligácia je spätá s listinným substrátom zmenky natoľko, že listina a na nej vyznačené\nvyhlásenie predstavuje materiálnoprávnu podmienku vzniku, existencie, uplatnenia a zániku obligačných\nvzťahov, zakladajúcich sa na zmenke. Preto hovoríme, že zmenka v rukách oprávneného majiteľa\npredstavuje cenný papier na peňažné plnenie.\n50. Zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera v zásade nemožno bez ďalšieho určiť,\nči ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo\nžalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom\nprávnej úpravy o ochrane spotrebiteľa, pretože v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od\nich špecifických záujmov a postavenia a súdy pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také\ninterpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových\ninštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.\n51. Dovolací súd dáva do pozornosti, že dňa 20. októbra 2015 bolo prijaté spoločné stanovisko\nobčianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015\nk postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k\nochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:\n„-I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na\npovahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:\n- pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou\npovahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku\nv intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;\n- pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu\nuplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri\n\nrešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania\nvyplynie.\n- II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom\npráve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.\n- III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to,\nči je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu\nposúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška\nuplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“\n52. Účelom vydávania stanovísk najvyšším súdom je v zmysle ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a\niných všeobecne záväzných právnych predpisov. Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. R 93/2015 ako prostriedok zabezpečenia jednotného\nvýkladu a jednotného používania zákonov je pre súdy nižšej inštancie vo veciach, v ktorej bol uplatnený\nnárok zo zmenky, ipso facto záväzné. Zároveň platí, že spoločné stanovisko je aplikovateľné nielen na\nzákladné konanie (konanie o veci samej), ale aj na exekučné konanie.\n53. V súvislosti s vyššie uvedeným, pozornosti dovolacieho súdu neušlo, že Zmenka, ktorej vydania\nsa dovolateľ domáha, je absolútne neplatným právnym úkonom (zákon č. 129/2010 Z. z. výslovne\nupravoval zákaz zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy formou zmenky ku dňu vystavenia\nzmenky). Keďže hospodárskym účelom zmenkového záväzku spotrebiteľa bolo zaistenie záväzku zo\nspotrebiteľskej zmluvy, resp. splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ nie je zaviazaný zo\nzmenky vzhľadom na výslovný zákonný zákaz zabezpečiť záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou.\nVzhľadom na absolútnu neplatnosť Zmenky dáva dovolací súd do pozornosti, že tak ako žalovaný,\nani jeho prípadný právny nástupca, eventuálne postupník sa nemôže dovolávať voči žalobcovi ako\nspotrebiteľovi práv vyplývajúcich zo Zmenky. Dovolací súd konštatuje, že žalovanému zo zmenky\nnevzniklo právo na žiadne plnenie, keďže nadobudol zmenku v rozpore s výslovným zákonným zákazom\nzabezpečovať spotrebiteľský úver zmenkou. Z tohto dôvodu sa nemôže úspešne domáhať plnenia\ntitulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý\nnepožíva právnu ochranu. V prípade, že by došlo k uplatneniu práv zo Zmenky, konajúci okresný súd je v\nzmysle spoločného stanoviska povinný zabezpečiť v základnom konaní prieskum uplatneného nároku v\nintenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu s tým, že rovnaká povinnosť sa aplikuje aj v exekučnom\nkonaní. Na dôvažok dovolací súd uvádza, že ak by došlo k uplatneniu nárokov zo Zmenky, žalovaný by\nv zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. zodpovedal za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením\nvýslovného zákonného zákazu splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.\n54. Vzhľadom na uvedené nemohol dovolací súd uzavrieť, že by odvolací súd zmenou rozsudku súdu\nprvej inštancie neprimeraným spôsobom znížil právnu ochranu prináležiacu dovolateľovi v postavení\nspotrebiteľa, teda nedošlo k namietanému porušeniu dovolateľom označených práv. Podľa názoru\ndovolacieho súdu odvolací súd pri rozhodovaní o žalobe na vydanie Zmenky prihliadol na ochranu práv\ndovolateľa ako spotrebiteľa aplikujúc príslušnú právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka\nvystavená.\n55. Najvyšší súd záverom dodáva, že zo všetkých uvedených dôvodov dospel k jednoznačnému záveru\no správnosti záverov odvolacieho súdu, v zmysle ktorých je žalobcovi ako spotrebiteľovi zabezpečená\ndostatočná ochrana jeho práv voči dodávateľovi v prípade, ak by tento uplatňoval nároky zo Zmenky,\nktorá je absolútne neplatným úkonom za súčasného ustálenia neexistencie dôvodov na uloženie\npovinnosti žalovanému vydať Zmenku.\n56. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné a\npreto ho zamietol (§ 448 CSP).\n57. Najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal samostatné\nrozhodnutie.\n\n58. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §\n453 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o\ntrovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n59. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}