{"guid": "9ba96150-d3a8-4d4f-b58e-5d23211631fd:9c653824-984d-4cf2-84c3-1ebe7439cfe7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7616217309.1", "spisova_znacka": "4Cdo/47/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/47/2022 z 29. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2022, sp. zn. 4Cdo/47/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:7616217309.1", "identifikacne_cislo": "7616217309", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2022-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107", "nazov": "§ 107 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "nazov": "§ 454 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-454"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "nazov": "§ 456 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-456"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-107", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-454", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-456"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c653824-984d-4cf2-84c3-1ebe7439cfe7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7616217309.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:7616217309.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:7616217309.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/47/2022\n7616217309\n29. 09. 2022\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2022:7616217309.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X. C., bývajúceho v A., H. XXX/X, zastúpeného\nAdvokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234\n466, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o\nzaplatenie 1.954,52 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.\n1Csp/160/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2021 sp.\nzn. 5CoCsp/23/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2021 sp. zn. 5CoCsp/23/2020 v napadnutom\npotvrdzujúcom výroku I., ktorým krajský súd potvrdil zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti a\nrozhodnutie o trovách konania a vo výroku III. o trovách odvolacieho konania zrušuje a vec v tomto\nrozsahu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom (v\nporadí druhým) z 22. novembra 2019 č. k. 1Csp/160/2016-279 v spojení s opravným uznesením z 11.\ndecembra 2019 č. k. 1Csp/160/2016-293 výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 82,92\neur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 1. októbra 2016 až do zaplatenia, v prevyšujúcej\nčasti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal náhradu trov konania v pomere 91,52 % (výrok\nIII.). V odôvodnení poukázal na to, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 1.954,52 eur\ntitulom bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho úkor mala nadobudnúť žalovaná na základe zmluvy o\núvere č. XXXXXXX, podľa ktorej bola žalobcovi poskytnutá peňažná suma vo výške 531,10 eur. Podľa\nnázoru žalobcu je potrebné túto zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 2\npísm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje ročnú percentuálnu\nmieru nákladov („RPMN“). Žalobca však uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradil na jeho\núčet z predmetnej zmluvy sumu vo výške 2.485,62 eur, tzn. o 1.954,52 eur viac než mal žalovaný\nnárok. Mal za to, že ide o vzťah spotrebiteľský a subjektívna lehota na uplatnenie si nároku žalobcu\nvoči žalovanému neuplynula a žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že od momentu, keď sa\nžalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, do momentu\npodania jeho návrhu na začatie konania v predmetnej veci márne uplynula 2 ročná subjektívna lehota.\nOkresný súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 52 ods. 1, ods.\n3, ods. 4, § 53 ods. 1, § 100 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 107 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2\nzákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o\nspotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi sumu 16.000 Sk (531,10 eur),\nktorá však nespĺňa náležitosti stanovené zákonom, t. j. absentuje uvedenie hodnoty RPMN, preto s\npoukazom na § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyhodnotil pre absenciu tejto\nzákonnej náležitosti poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov s tým, že bolo povinnosťou žalobcu\nzaplatiť žalovanej len rozdiel medzi poskytnutým úverom a celkovou sumou, ktorú žalobca žalovanej\nzaplatil. Skonštatoval, že ak by žalovaná nevzniesla námietku premlčania, priznal by žalobcovi rozdiel\n\nmedzi preplatenou sumou 2.506,02 eur a sumou vo výške poskytnutého úveru, t. j. 531,10 eur. Na\núčely posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovanou súd prvej inštancie vychádzal z toho, že o\nskutočnosti rozsahu bezdôvodného obohatenia sa žalobca dozvedel v okamihu preplatenia sumy, ktorú\nžalovanej zaplatil, t. j. po úhrade 9. splátky a to dňa 14. novembra 2007. Žalobca však podal žalobu na\nsúde až 14. novembra 2016, keď subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi najneskôr\n14. novembra 2009. V tejto súvislosti upresnil, že splátky č. 38 - 45 vo výške 82,92 eura, ktoré žalobca\nzaplatil od 3. februára 2016 do 24. augusta 2017 v prospech žalovanej nie sú premlčané a preto uzavrel,\nže v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovanou nemohol žalobcovi priznať ním uplatnenú plnú\nsumu, ale len 82,92 eura a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z tejto sumy priznal\nžalobcovi aj zákonné úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v pomere\n91,52 %.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 21. októbra 2021 sp.\nzn. 5CoCsp/23/2020 na odvolanie žalobcu výrokom I. potvrdil (ako vecne správny v zmysle § 387 ods.\n1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ktorými okresný súd v prevyšujúcej časti\nžalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v pomere 91,52 %, II. odvolanie proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi 82,92 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 1. októbra 2016 až do zaplatenia\nodmietol a III. žalovanej priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca svojimi v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov urobil\npredmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázku začatia\nplynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k nároku zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie.\nStotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa\npremlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá uplynula 14. novembra 2009 a keďže žalobca\nnásledne postupne uhrádzal ďalšie splátky na účet žalovanej nad sumu istiny poskytnutého úveru, suma\nbezdôvodného obohatenia narastala, ale zároveň odo dňa každej takej jednotlivej úhrady začala plynúť\ndvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie vzniknutého bezdôvodného obohatenia. Mal za to,\nže počnúc desiatou splátkou uhradenou 16. júna 2009 až po tridsiatu siedmu splátku uhradenú 13.\naugusta 2012, právo na vydanie týmito postupnými úhradami vzniknutého bezdôvodného obohatenia sa\npremlčalo vždy v samostatne plynúcej dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a preto žaloba podaná\nna súde 14. novembra 2016, bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, pokiaľ sa jednalo o\núhrady žalobcu (nad rámec istiny) na účet žalovanej až do 13. augusta 2014. Poukázal na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1Cdo/67/2011, 5Cdo/121/2009, 3Cdo/169/2017), ktoré\noznačil ako „ustálenú judikatúru“ a ktoré formulovali, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného\nobohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)\nzistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,\na to bez ohľadu na to, že sa o týchto okolnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Pre záver dozvedieť sa tom,\nže došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového\nstavu“ (teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie). Krajský súd považoval za neobhájiteľné tvrdenie\nžalobcu, že nemal vedomosť o dôležitej skutkovej okolnosti, že zmluva o úvere trpí právnymi vadami\na že sa z toho dôvodu na úver vzťahuje fikcia jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Bol názoru, že\nznalosť tejto skutkovej okolnosti u žalobcu je založená na zákonnej nevyvrátiteľnej právnej domnienke\n(objektívnej právnej skutočnosti), že sa ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. vrátane ustanovenia §\n4 ods. 2 písm. g/ o považovaní spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva\nneobsahuje údaj o RPMN, stali známe každému, koho sa týkajú, teda vrátane žalobcu, dňom uverejnenia\nv Zbierke zákonov. Odvolací súd odobril argument súdu prvej inštancie, že ktorý začiatok plynutia\nsubjektívnej premlčacej doby odvodil z vedomosti dlžníka, t. j. žalobcu o bezdôvodnom obohatení\nspočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorá v zásade vzniká v okamihu prvej platby\ndlžníka nad rámec poskytnutej istiny. V nadväznosti na uvedené bližšie rozviedol, že to, kedy sa žalobca\ndozvedel, ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je\npri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné; rozhodujúce\nje zistenie skutkového stavu a nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie. Pre úplnosť odvolací súd\npoukázal osobitne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v spotrebiteľskej veci\nz 10. januára 2018 sp. zn. 3Cdo/169/2017, ktoré doposiaľ nebolo prekonané a zdôraznil, že nemal\ndôvod odchýliť sa od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, pri ktorej sa so závermi uvedenými v\noznačenom rozhodnutí stotožnil a z nich vychádzal. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil ako vecne\n\nsprávny podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu v jeho výroku II., ktorým súd prvej inštancie\nv prevyšujúcej časti žalobu zamietol, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania (III.). Keďže žalobca\npodal odvolanie aj proti výroku I. súdu prvej inštancie, ktorý bol vydaný v jeho prospech a ktorým bola\nžalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 82,92 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, podľa\n§ 386 písm. b/ CSP odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto časti, ako odvolanie podané neoprávnenou\nosobou, odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti výrokom I. a III. rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie,\nktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, t. j. že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne, a to otázky „začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného\nobohatenia získaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti“. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Cdo/169/2017 a 8Cdo/163/2018 (ktoré však boli medzitým zrušené nálezmi Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky I. ÚS 51/2020 a III. ÚS 43/2020), ktoré začiatok plynutia subjektívnej\npremlčacej doby v obdobných prípadoch viazali na moment, kedy dôjde k zaplateniu tej splátky,\nktorou dôjde k úplnému splateniu istiny poskytnutého úveru a k prvému plneniu nad tento rámec\nposkytnutých prostriedkov. K opačnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí\nsp. zn. 5Cdo/121/2009, ktorý považuje pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby rozhodný\ndeň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k\nzískaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rovnaký názor zastáva aj dovolateľ, ktorý sa\nprvýkrát dozvedel, že sa na jeho úkor žalovaná obohatila až pri prvej porade so svojim zástupcom,\nktorého vyhľadal za účelom usporiadania vzťahov so svojimi veriteľmi. Následne v ten istý deň\nžalobca udelil tomuto združeniu plnú moc na zastupovanie v konaní, pričom skorší dátum zistenia\nexistencie bezdôvodného obohatenia žalobcom nebol v predmetnom konaní nijako preukázaný.\nPodľa jeho názoru, aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by\nskutočne vedieť, že na základe danej úverovej zmluvy dodávateľ nemá nárok na plnenie nad\nrámec poskytnutých finančných prostriedkov, pričom je irelevantné, z akého dôvodu by tento nárok\nnemal (bezúročnosť, bezpoplatkovosť, atď.). Pokiaľ nevedel, že zmluva trpí vadami, nemohol mať\nvedomosť ani o bezdôvodnom obohatení. Doplnil, že v danom prípade musí princíp „ignorantia\niuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustúpiť dôležitejšiemu princípu, a to princípu\nochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v\nnapadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu v plnom rozsahu stotožnila s rozhodnutím odvolacieho súdu,\nktorý vec správne právne posúdil a navrhla z tohto dôvodu dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť,\nresp. ako nedôvodné zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n427 ods. 1 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 443 CSP) dospel k záveru, že žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilé\nzaložiť vecný dovolací prieskum podľa § 421 ods. 1 CSP.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. V prejednávanej veci žalobca prípustnosť svojho dovolania formálne vyvodzuje z ustanovenia §\n421 ods. 1 písm. c/ CSP. Avšak poznajúc vlastnú rozhodovaciu prax dovolací súd dospel k záveru,\nže dovolateľom nastolená právna otázka v kontexte skutkových okolností prejednávaného prípadu v\nskutočnosti (vzhľadom na dátum vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu 21. októbra 2021), nebola\nv doterajšej praxi dovolacieho súdu dosiaľ vyriešená, a preto dovolací súd vyvodzoval prípustnosť\npodaného dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n10. Dovolací súd je totiž viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad\nprípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Prípustnosť podaného dovolania teda\ndovolací súd posudzuje vždy autonómne podľa jeho obsahu (porov. 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020),\nkeďže povinnou náležitosťou dovolania v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia\n§ 432 CSP nie je uvedenie toho, v čom dovolateľ vidí prípustnosť podaného dovolania. Rovnako\ntak dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania nie je viazaný (a zároveň obmedzený)\nrozhodnutiami najvyššieho súdu, ktoré v dovolaní označil dovolateľ (viď rozhodnutie veľkého senátu\nobchodnoprávneho kolégia sp. zn. 1VObdo/2/2020).\n11. Najvyšší súd sa oboznámil s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný\nsúd“) z 9. júna 2020 sp. zn. I. ÚS 51/2020, ktorým rozhodol, že základné právo sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením najvyššieho súdu\n8Cdo/163/2018 z 22. mája 2019 porušené. Uznesenie najvyššieho súdu sa mu nejavilo ako presvedčivé,\nkeďže rozhodnutia, na ktoré v rozhodnutí poukazoval - sp. zn. 3Cdo/169/2017 (a v ňom odkazované\nrozhodnutie sp. zn. 1Cdo/67/2011) a sp. zn. 5Cdo/121/2009 - síce riešia problematiku posúdenia\nzačiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pre vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nedávajú\nodpoveď na dovolateľom nastolenú právnu otázku. Najvyšším súdom uvádzané rozhodnutia vychádzajú\nz odlišného skutkového a právneho základu, ako to je v prejednávanej veci, nezohľadňujúc jej podstatu\nani podstatné osobitosti významné pre rozhodnutie o tejto otázke. V tejto súvislosti ústavný súd\nzdôraznil, že rozhodujúcim okamihom pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je nadobudnutie skutočnej vedomosti oprávneného\nsubjektu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa bezdôvodne obohatil. Posúdenie skutočnej\nvedomosti o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa posudzuje vždy podľa konkrétnych\nskutkových okolností. Podľa ústavného súdu v tomto ohľade existujú určité typové situácie (typové\nskutkové okolnosti), pre posúdenie ktorých možno používať skoršiu rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu, avšak skutkové okolnosti sťažovateľovho prípadu nie sú typovo obdobné ako skutkové okolnosti\nrozhodnutí, na ktoré poukazoval najvyšší súd.\n12. Žalobca definoval ako právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu,\notázku určenia počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia\nzískaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti. Pre jej kvalifikované zodpovedanie bolo z pohľadu dovolacieho súdu nutné posúdiť tri\npodotázky, ktoré súvisia so spornou právnou otázkou: 1/ ktorá skutková okolnosť (skutkové okolnosti)\nje (sú) podstatné pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,\nkto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, 2/\nktorým momentom spotrebiteľ nadobúda skutočnú vedomosť o uvedenej podstatnej skutkovej okolnosti\n(skutkových okolnostiach) a 3/ o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade ide.\n13. Za skutkové okolnosti, ktoré sú podstatné pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku\nbezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie\nplynutia subjektívnej premlčacej doby, je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné považovať skutočnú\nvedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej\nv úverovej zmluve. Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo)\nplniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh\n\nriadne a podľa dôvery spotrebiteľa v súlade so zákonom vypracoval veriteľ - dodávateľ ponúkajúci svoj\nprodukt. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť, alebo\nsa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Dovolací súd zdôrazňuje,\nže spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška splátok (resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj\núroky a poplatky) je v úverovej spotrebiteľskej zmluve uvedená nesprávne, je sama osebe skutkovou\nokolnosťou, nie okolnosťou právnou (zistenie o rozpore takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je\nlen dôvodom nadobudnutia tejto vedomosti).\n14. Otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,\nkto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od ustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto\nvedomosť získal. Ide totiž o to, či je možné pri každej zmluve o spotrebiteľskom úvere a u každého\nspotrebiteľa automaticky usudzovať nadobudnutie skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení len\nna základe spotrebiteľovej dôkladnej znalosti obsahu zmluvy o úvere a povinnosti plnenia na účet\nveriteľa, čo by v podstate znamenalo prezumpciu jeho vedomosti o rozpore jej (niektorých) ustanovení so\nzákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/1/2012 uviedol, že starorímsky\nprincíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych\nsúvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je\nochrana práv spotrebiteľa. V uznesení sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo 16. januára 2013 najvyšší súd doplnil,\nže ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne\na kvality života občanov. Poukázal na povinnosť súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu\nochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa zaručuje nielen tomu, kto\nuplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je nárok uplatňovaný. Najvyšší súd tiež uviedol, že\nrešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany\ndodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude\nprichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade\ntohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu\nprincípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych\nvzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až\ndetailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.\njeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Hoci najvyšší súd v uvedenom\nkonaní posudzoval oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a samotnú\nplatnosť rozhodcovskej doložky, tieto závery sú platné aj v tejto dovolacím súdom posudzovanej kauze, a\nto aj s poukazom na článok 6 Základných princípov medzičasom prijatého Civilného sporového poriadku\n(princíp ochrany tzv. slabšej strany sporu).\n15. Zohľadniac východiská v predchádzajúcich odsekoch tohto uznesenia dovolací súd zastáva názor,\nže podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť\nsubjektívna premlčacia lehota je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nPri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o\ntejto podstatnej skutkovej okolnosti (III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny\nokamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva\nv súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo\nnárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. Aj\nv prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobca nadobudol vedomosť o tom,\nže došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Vychádzať\ntreba z reálneho momentu, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne\nobohatila (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/121/2009). Podľa dovolacieho súdu v zmysle §\n107 Občianskeho zákonníka sa pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vyžaduje\nskutočná, teda preukázaná, nielen predpokladaná vedomosť na strane oprávneného, a preto aj v\nprejednávanom spore je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobca sám musel byť vedomý, že\nbez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedol na účet žalovanej určitú čiastku resp. čiastky.\nTýmto momentom je podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvoval žalobca ako priemerný spotrebiteľ\n- fyzická osoba s jeho právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o rozpore niektorých jednotlivých\nkonkrétnych dojednaní zmlúv o spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť je potrebné\nodlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobcom nad rámec základnej sumy\núveru ako bezdôvodného obohatenia).\n\n16. Právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného\nbezdôvodne obohatí, musí takéto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie\nvydať (§ 456 Občianskeho zákonníka) vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého\nzáväzok vydať bezdôvodné obohatenie vznikol. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol, z nepoctivých zdrojov alebo tým, že sa za iného plnilo, hoci mal podľa práva plniť sám\n(§ 451 ods. 2, § 454 Občianskeho zákonníka). Pre vyriešenie otázky, o ktorú skutkovú podstatu\nbezdôvodného obohatenia ide v posudzovanom spore, treba prihliadať na právnu úpravu zákona o\nspotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku záväzkových vzťahov žalobcu a žalovanej. Ide však\no prípad bezdôvodného obohatenia, ktorý nastáva v dôsledku existencie osobitnej sankcie postihujúcej\njednu zo zmluvných strán, upravenej priamo v zákone. Ako uviedol ústavný súd v náleze sp. zn. I.\nÚS 51/2020: „Nemožno pochybovať o tom, že bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex lege dôsledok\nporušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch má v prípade spotrebiteľovho\nplnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné\nobohatenie. Ide o špecifický predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia. Jeho základ je daný\nporušením zákona už v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť\nspotrebiteľskej zmluvy ako takej.“ Túto špecifickú situáciu je možné najviac pripodobniť k vadnosti\npísomne uzavretej zmluvy (inej ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere), z ktorej zmluvné strany v domnení,\nže sú ňou viazané, plnili, ale v dôsledku vadnosti zmluvy sa dostaví zákonný následok v podobe jej\nneplatnosti a už poskytnuté plnenie je bezdôvodným obohatením. Uvedené umožňuje dovolaciemu súdu\nprijať zovšeobecnenie, že plnenie spotrebiteľa poskytnuté dodávateľovi nad rámec istiny dohodnutého\nspotrebiteľského úveru je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane dodávateľa z neplatného\nprávneho úkonu. Zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je totiž z\nhľadiska Občianskym zákonníkom pevne daných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia akousi\nmodifikáciou neplatnosti právneho úkonu vyvolanou (danou) špeciálnym charakterom aplikovaného\nhmotnoprávneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.\n17. Dovolací súd (vzhľadom na deň vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu), v súvislosti s možnými\núvahami o existencii tzv. ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 71/2018) pripomína,\nže predmetnou otázkou („začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného\nobohatenia získaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti“) sa dovolací súd zaoberal až v rozhodnutí z 28. septembra 2021\nsp. zn. 5Cdo/29/2021 (a v ďalších naň nadväzujúcich rozhodnutiach, napr. sp. zn. 7Cdo/79/2021,\n7Cdo/96/2020, 8Cdo/189/2020), v dôsledku čoho je možné v ňom vyslovené právne názory považovať\n(teraz už) za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Napokon riešenie uvedenej právnej otázky\nvyústilo na poslednom zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\ndňa 22. júna 2022 k judikovaniu uznesenia sp. zn. 5Cdo/29/2021 a bolo publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 14 ako R 14/2022 v znení\nprávnej vety: „Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného\nobohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a\nbez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky\nspotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.“ V tomto recentnom rozhodnutí sa ďalej\nuvádza: „... je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez\nexistujúceho (platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku resp. čiastky.\nTýmto momentom je aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná\nspotrebiteľka fyzická osoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých\njednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou\núpravou (túto vedomosť je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého\nžalobkyňou nad rámec základnej sumy úveru ako bezdôvodného obohatenia) ... Vyššie uvedené závery\ndovolacieho súdu sú plne súladné s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vydaného dňa 22. apríla\n2021 vo veci LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o. (C-485/19) ... K začiatku plynutia objektívnej trojročnej\npremlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia Súdny dvor uviedol, že za okolností, o ktoré\nide v prejednávanej veci existuje nezanedbateľné riziko, že sa spotrebiteľ nebude počas stanovenej\nlehoty dovolávať svojich práv, priznaných právom Únie (keď k premlčaniu v trojročnej premlčacej dobe\nv zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ sám nie je schopný\nposúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá, alebo keď nevedel o nekalej povahe zmluvnej podmienky).\nPotrebné je zohľadniť znevýhodnené postavenie spotrebiteľa pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň\ninformovanosti a skutočnosť, že je možné, že spotrebitelia nevedia o svojich právach. Na prvú položenú\n\nprejudiciálnu otázku potom Súdny dvor odpovedal, že: „zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle,\nže bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie\nsúm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle\nsmernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48,\nsa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému\nobohateniu.“\n18. Vec prejednávajúci senát sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi vyslovenými v rozhodnutí\nR 14/2022 a v okolnostiach posudzovanej veci na ne v celosti poukazuje. Ak odvolací súd\nzaložil svoje rozhodnutie v tejto otázke na inom právnom názore, podľa ktorého „Začiatok plynutia\nsubjektívnej premlčacej doby treba odvodiť z vedomosti dlžníka, t. j. žalobcu o bezdôvodnom obohatení\nspočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorá v zásade vzniká v okamihu prvej platby\ndlžníka nad rámec poskytnutej istiny. To, kedy sa žalobca dozvedel, ako jeho nárok vyplývajúci z\ntýchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia\nsubjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné, lebo rozhodujúce je zistenie skutkového stavu a nie\nposúdenie jeho právnej kvalifikácie“, treba mať za to, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n19. Záverom pre úplnosť dovolací súd upriamuje pozornosť aj na uznesenie najvyššieho súdu z 28.\nfebruára 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 15 v znení právnej vety: „Analogická aplikácia\ndesaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie\nbezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe\nspotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej\núnie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky.“\n20. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je\nprípustné a zároveň dôvodné (§ 432 ods. 2 CSP), a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie\n(§ 450 CSP).\n21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n22. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoCsp/23/2020", "guid": "c2f2649a-1da0-4093-b6d0-cbee43617348:0637187b-2818-4c27-b5fc-b377f53f484d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:1a3a4d2c-ca5b-42c2-a13a-4cdc846e3157", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 84, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.43.2020.2"}, {"guid": "ussr:bc4b1868-176d-466b-984e-be1f8805b07b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 413/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 125, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:bc4b1868-176d-466b-984e-be1f8805b07b"}, {"guid": "a3bc1742-83ea-4545-baa5-ffb446bb9e4b:dac6ea85-55a5-4753-9d3e-b27ce0d99fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 133, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1"}, {"guid": "b23dd150-a055-4202-a0bc-0fc94adc7f12:6dade05a-77b5-4d5e-bdfc-7b5e3e6568ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5716203042.1", "spisova_znacka": "7Cdo/79/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/79/2021 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 33, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5716203042.1"}, {"guid": "8b325c6a-b9ff-43d5-b813-f48bfb3933a3:18b172f6-5453-4fec-b996-366e09d49d23", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1317216298.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/23/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoCsp/23/2020 z 24. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-08-24", "citacie_n": 6, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1317216298.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9d8e708b-5a1c-4f67-a1e1-893f5a43e8f1:dcf54904-f3ed-440a-933d-bdfdf4ed625e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7622206005.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/29/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/29/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7622206005.1"}]}