{"guid": "122d242c-e346-47c9-a7d9-256fdc81d2cc:65d1065d-4503-4ee3-a77c-cfe23abd7dc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1", "spisova_znacka": "6Cdo/159/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/159/2020 z 7. 12. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. decembra 2022, sp. zn. 6Cdo/159/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1", "identifikacne_cislo": "7212232715", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2022-12-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 329/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b8520357-0340-440d-ae69-cbd3aadcc69c", "datum": "2023-06-21", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527", "nazov": "zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-62", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-64", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-21", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-34", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65d1065d-4503-4ee3-a77c-cfe23abd7dc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1/text", "citacie_n": 27, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/159/2020\n7212232715\n07. 12. 2022\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Čima a sudkýň\nJUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v spore žalobkyne BENEFIT LEASING\ns. r. o., so sídlom v Košiciach, Werfferova 3, IČO: 36 176 842, zastúpenej JUDr. Petrom Majerníkom,\nadvokátom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným 1/ XANTOS s. r. o., so sídlom v Košiciach,\nTextilná 5, IČO: 46 766 847, 2/ Liptovská dražobná a realitná s. r. o., so sídlom v Ružomberku, Dončova\n1451/21, IČO: 43 848 311, 3/ J.. Q. C., bytom v K., W. XXXX/X, všetkým zastúpeným JUDr. Ladislavom\nScholczom, advokátom v Košiciach, Krmanova 16 a 4/ F. W., bytom v K., B.. R. XXX, o určenie neplatnosti\ndobrovol'nej dražby, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 17C/292/2012, o dovolaní\nžalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. apríla 2020 sp. zn. 9Co/310/2019,\ntakto\nrozhodol:\nDovolacie konanie vo vzťahu k žalovanej 2/ z a s t a v u j e.\nDovolanie vo veci samej z a m i e t a.\nŽalobkyni náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie”) rozsudkom č. k. 17C 292/2012-486 zo\n4. februára 2019 návrh na zastavenie konania voči žalovanej 4/ zamietol. Určil neplatnosť dobrovoľnej\ndražby konanej 17. augusta 2012, ktorú ako dražobník organizovala žalovaná 2/, ktorej navrhovateľom\nbol žalovaný 3/ a na základe ktorej žalovaná 1/ nadobudla od žalovanej 4/ vlastnícke právo k\nnehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXXX k. ú. Q., obec K. N. Q.,\nokres Košice IV, ako pozemok C-KN parcelného č. 323/139 o výmere 164 m2 druh zastavané plochy a\nnádvoria, pozemok C-KN parcelného č. 323/146 o výmere 475 m2 druh zastavané plochy a nádvoria,\npozemok C-KN parcelného č. 323/178 o výmere 297 m2 druh zastavané plochy a nádvoria, stavba\nsúpisné č. XXXX na pozemku C-KN parcelného č. 323/139 popis sklad fliaš a stavba súpisné č. XXXX\nna pozemku C-KN parcelného č. 323/178 popis polyfunkčný objekt (ďalej len „nehnuteľnosti”). Vyslovil,\nže žalobkyňa má proti žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu konania v plnom rozsahu, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\n2. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, §\n11 ods. 1, 2 a 3, § 16 ods. 1, 2 a 3 a § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\na doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“) a § 151a, § 151b ods. 1 vety\nprvej, ods. 2 a 3 a § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších\npredpisov, účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení zmluvy záložného práva k nehnuteľnostiam,\nt. j. k 15. marcu 2010). Vecne žalobu žalobkyne považoval za dôvodnú a naliehavý právny záujem na\n\npožadovanom určení podľa neho vyplýva priamo zo zákona. Súd prvej inštancie na základe výsledkov\nvykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalovaný 3/ so žalovanou 4/ a jej manželom\nT. W. uzatvorili dňa 10. marca 2010 zmluvu o pôžičke č. 2010-03-10, na základe ktorej žalovaný 3/\nako veriteľ poskytol dlžníkom pôžičku vo výške 117 900 eur na dobu určitú do 10. februára 2021 a to\nbezúročne. Dlžníci sa zaviazali splácať poskytnutú pôžičku v 131 pravidelných mesačných splátkach po\n900 eur, vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc od 10. apríla 2010 s tým, že nezaplatením troch po sebe idúcich\nsplátok mala nastať okamžite splatnosť zostávajúcej dlžnej sumy. V zmysle čl. IV. zmluvy o pôžičke\nsa účastníci dohodli na zabezpečení záväzku dlžníkov uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva k\nnehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Q., zapísaných na LV č. XXXXX, vedenom Katastrálnym\núradom Košice, Správou katastra Košice IV., ako pozemok parcelného č. 323/139 - zastavané plochy\na nádvoria o výmere 364 m2, parcelného č. 323/146 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 475\nm2, parcelného č. 323/178 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2, sklad fliaš postavený\nna pozemku parcelného č. 323/139 súpisného č. XXXX a k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú.\nQ., zapísanej na LV č. XXXXX vedenom Katastrálnym úradom Košice, Správou katastra Košice IV,\nako polyfunkčný objekt postavený na pozemku parcelného č. 323/178, súpisného č. XXXX. Dňa 11.\nmarca 2010 uzatvoril žalovaný 3/ ako veriteľ a žalovaná 4/ s manželom ako dlžníci dodatok č. 1 k\nzmluve o pôžičke č. 2010-03-10, na základe ktorej žalovaný 3/ poskytol dlžníkom pri podpise dodatku\nďalšiu pôžičku vo výške 224 000 eur na dobu určitú do 11. novembra 2020. Dlžníci sa zaviazali splácať\nposkytnutú pôžičku v 128 pravidelných splátkach po 1 750 eur vždy k 11. dňu v mesiaci, počnúc od 11.\napríla 2010, ktorá pôžička zo strany veriteľa bola poskytnutá taktiež bezúročne. Dňa 15. marca 2010\nuzatvoril žalovaný 3/ ako veriteľ so žalovanou 4/ a jej manželom ako dlžníkmi dodatok č. 2 k zmluve\no pôžičke č. 2010-03-10, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom ďalšiu pôžičku vo výške 93 390\neur na dobu určitú do 15. apríla 2010. Dňa 15. decembra 2011 uzatvoril žalovaný 3/ ako veriteľ so\nžalovanou 4/ a jej manželom ako dlžníkmi, dodatok č. 3 k zmluve o pôžičke č. 2010-03-10, na základe\nktorej poskytol veriteľ dlžníkom ďalšiu pôžičku vo výške 300 000 eur na dobu určitú do 15. júna 2012,\nktorá bola rovnako poskytnutá bezúročne. Vo všetkých dodatkoch k zmluve o pôžičke sa dlžníci zaviazali\nuzatvoriť s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam (v spise na č.\nl. 218 a nasl.). Vyplatenie pôžičky v zmysle dodatkov č. 1 až č. 3 mal súd prvej inštancie preukázané\npríjmovými pokladničnými dokladmi (v spise na čl. 426 až 427). Dňa 15. marca 2010 žalovaný 3/ ako\nzáložný veriteľ a žalovaná 4/ ako záložca uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam\n(špecifikovaným v spise na č. l. 88), ktorých vlastníkom bola žalovaná 4/ a ktorých hodnota po dohode\nzmluvných strán bola stanovená vo výške 400 000 eur, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy\nkatastra Košice zo 17. marca 2010 pod sp. zn. V 2161/10. Súd prvej inštancie citoval článok III. bod\n1, bod 2 čl. 4 písm. b/ a c/ zmluvy o zriadení záložného práva a následne uviedol, že samotný priebeh\ndražby procesne ako taký nebol v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z. z., avšak súd skúmal, či predmetná\ndražba mohla prebehnúť vo vzťahu k pohľadávke vo výške 663 080 eur.\n3. Po zrekapitulovaní skutkového stavu týkajúceho sa priebehu dražby následne ustálil, že kľúčovou\nv spore bola otázka, či záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby by mohol vôbec navrhnúť dobrovoľnú\ndražbu vo vzťahu k pohľadávke vo výške 663 080 eur tak, ako to vyhlásil v zmluve o vykonaní dražby. Súd\nkonštatoval, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného\nveriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky realizáciou (zo) záložného\npráva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo sa zriaďuje aj písomnou zmluvou tak,\nako to bolo v danom prípade, keď záložný veriteľ a záložný dlžník uzatvorili zmluvu o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnostiam 15. marca 2010. Poukázal na náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva\nvyplývajúce z ustanovenia § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, týkajúce sa určitosti pohľadávky vymedzenej v záložnej zmluve a konštatoval, že vymedzeniu\nurčitosti pohľadávky v článku III zmluvy o zriadení záložného práva zodpovedá pohľadávka vo výške\n117 900 eur, ktorá vznikla na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke z 10. marca 2010, na základe ktorej\nzáložný veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanej 4/ ako záložcovi a jej manželovi T. W. ako dlžníkom,\npôžičku vo výške 117 900 eur, ktorí sa ju zaviazali vrátiť spoločne a nerozdielne, najneskôr do 10.\nfebruára 2021 formou 131 pravidelných mesačných splátok po 900 eur a to vždy k 10. dňu v mesiaci,\npočnúc od 10. apríla 2010. Z uvedeného je zrejmé, že ide o peňažnú pohľadávku vo výške 117 900 eur,\nprávnym titulom je zmluva o pôžičke uzatvorená medzi subjektmi záväzkového vzťahu a to žalovaným 3/\nako veriteľom, ktorý vystupuje ako záložný veriteľ a dlžníkmi žalovanou 4/, ktorá vystupovala ako záložca\na T. W. ako dlžníkom. Neurčitým sa podľa súdu javí dojednanie zmluvných strán uvedené v čl. III. bod 2\nzmluvy o zriadení záložnej zmluvy a to v časti týkajúcej sa ,,zabezpečenia svojich záväzkov zo zmluvy\no pôžičke z 10. marca 2010 a jej prípadných ďalších dodatkov“. Ďalšie dodatky totiž nezodpovedajú\nzákonným ustanoveniam o určitosti pohľadávky, ani tým atribútom, ktoré spĺňala pohľadávka vo výške\n\n117 900 eur, čo je zrejmé z obsahu zmluvy. Z vyjadrenia ďalších dodatkov už nie je zrejmé, o aké\npohľadávky pôjde (v akej výške a teda v akom číselnom a slovnom vyjadrení). Nie je zrejmá doba trvania\ndojednania dodatkov ani subjekty záväzkovo-právneho vzťahu. Súd prvej inštancie na záver ustálil, že\nzáložná zmluva nevznikla platne vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávky prevyšujúcej sumu 117 900 eur.\n4. Zo zmluvy o vykonaní dražby uzatvorenej medzi žalovanou 2/ a žalovaným 3/ dňa 25. júna 2012\nvyplýva, že dražba bola vykonaná pre vymoženie istiny 663 080 eur, nakoľko žalovaný 3/ v prílohe\nzmluvy vyhlásil, že výška pohľadávky voči dlžníkom 1/ F. W. a 2/ T. W. je podpísaním zmluvy vo výške\nistiny 663 080 eur, príslušenstvom pohľadávky je nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1%\ndenne za každý deň omeškania s jej uhradením od momentu splatnosti (pôvodná výška pohľadávky\npredstavovala sumu 735 290 eur, z čoho uhradených bolo 72 210 eur). Vyhlásená pohľadávka žalovanou\n1/ vo výške 663 080 eur tak výrazne prevyšuje určitú pohľadávku zo zmluvy o zriadení záložného práva\nvo výške 117 900 eur, ktorá nebola zabezpečená. Dobrovoľná dražba môže byť zákonná a zákonne\nvykonaná len pre pohľadávku, ktorá je zabezpečená dostatočne určitým spôsobom a v tomto prípade\nbola vykonaná dražba 17. augusta 2012 aj pre pohľadávku, ktorá nebola platne zabezpečená. Pokiaľ\nžalobkyňa namietala platné zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich aj z dodatkov č. 1 až č. 3 k zmluve\no pôžičke, nevstupovala do záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovaným 3/ a žalovanou 4/, ale tým\nnapádala výšku pohľadávky veriteľa z titulu ktorej bola vydražená nehnuteľnosť, ktorá je predmetom\nsporu. Nakoľko vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby je možné len pri zabezpečenej\npohľadávke a keďže určitá pohľadávka bola len vo výške 117 900 eur, nemohla sa dražba platne vykonať\npre pohľadávku vo výške 663 080 eur tak, ako to vyhlásil žalovaný 3/ v prílohe zmluvy o vykonaní dražby.\nSúd prvej inštancie poukázal na právny názor Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“),\nvyplývajúci z uznesenia z 27. februára 2018 sp. zn. 9Co/494/2016 (v spise na čl. 354), ktorým bol v\nďalšom konaní viazaný a v zmysle ktorého postupoval. Skúmal platnosť zmluvy o zriadení záložného\npráva z 15. marca 2010, nie však zmluvy o pôžičke a jej dodatky, preto sa nezaoberal námietkami\nžalobkyne o nezrovnalostiach v dátumoch. Nevyjadroval sa k námietkam žalovaných 1/ a 3/ vo vzťahu\nk použitiu právnej úpravy ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Na základe uvedených\nskutočností, právnych argumentov a v súlade s citovanou právnou úpravou dospel teda k záveru, že\nnavrhovateľ dražby (žalovaný 3/) nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby vo vzťahu k pohľadávkam\nvyplývajúcim z dodatkov č. 1 až č. 3 k zmluve o pôžičke, nakoľko tieto pohľadávky neboli zabezpečené\nzmluvou o zriadení záložného práva, ktorá mohla zabezpečovať výlučne pohľadávku žalovaného 3/ zo\nzmluvy o pôžičke z 10. marca 2010 do výšky 117 900 eur s príslušenstvom, preto určil, že dobrovoľná\ndražba je neplatná.\n5. Návrh na zastavenie konania voči žalovanej 4/ zamietol s odôvodnením, že konanie o neplatnosti\ndobrovoľnej dražby sa vzťahuje na pohľadávku vo výške 117 900 eur, ktorá bola zabezpečená zmluvou\no zriadení záložného práva v zmysle ustanovenia § 166c ods. 1, písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), čiže ide o nedotknutú pohľadávku, ktorá vyhlásením konkurzu na\nmajetok žalovanej 4/ nie je dotknutá a vo vzťahu k pohľadávkam vyplývajúcim z dodatku č. 1 až č. 3\nzmluvy o pôžičke, nebola platne uzavretá zmluva o zriadení záložného práva, avšak zákon neumožňuje\nv takom prípade konanie voči žalovanej 4/ v časti zastaviť. Citoval ustanovenia § 166 ods. 1, § 167e\nods. 1 a § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a doplnil, že vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka\nbola žalovaná 4/ následne oddlžená. Napokon konštatoval, že rozhodnutím o neplatnosti dražby by sa\npredmet dražby dostal do konkurznej podstaty, čím môžu byť uspokojení jej veritelia, preto návrhu na\nzastavenie konania nevyhovel.\nRozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1. júla 2016 v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne úspechom žalobkyne v spore.\n6. Odvolací súd rozsudkom z 29. apríla 2020 sp. zn. 9Co/310/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\nv súlade s ustanovením § 387 ods. 1 aj 2 CSP. Vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.\n7. V odôvodnení konštatoval správne zistený skutkový stav veci, správne právne posúdenie súdom\nprvej inštancie, ako aj sa stotožnil s jeho odôvodnením. Na správnom právnom posúdení veci súdom\nprvej inštancie nemení nič ani fakt, že súd prvej inštancie pri skúmaní opodstatnenosti nároku žalobkyne\nna vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby postupoval v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č.\n527/2002 Z. z. účinného od 1. júna 2014, aj keď správne mal aplikovať zákonné ustanovenie účinné do\n31. mája 2014. Z hľadiska posudzovania otázky, či boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z.,\nide totiž o totožné ustanovenie. Zo skutkových tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe, ale aj z jej ďalších\ntvrdení uvedených v priebehu sporu je zrejmé, že žalobkyňa sa v konaní domáhal určenia neplatnosti\n\ndobrovoľnej dražby z dôvodu popretia existencie pohľadávky zabezpečenej záložným právom na\nzáklade zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalovanými 3/ a 4/ dňa 15. marca 2010\ntvrdiac, že zmluva o zriadení záložného práva v prospech žalovaného 3/ zabezpečuje pohľadávku z titulu\npôžičky len vo výške 117 900 eur, preto navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť jej vykonanie vo\nvzťahu k pohľadávke v prevyšujúcom rozsahu. Žalobkyňa tvrdila, že pohľadávka zabezpečená záložným\nprávom neexistuje, nie je splatná, keďže jej splatnosť mala nastať až 10. februára 2021. Vyhlásenie\nveriteľa o tom, že dlžníci dlhujú sumu 735 920 eur, považoval za nepravdivé. Odvolací súd následne\nuviedol, že neobstojí názor žalovaných uvedený v odvolaní, že žalobkyňa zmeškala prekluzívnu lehotu\nvyplývajúcu z § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v platnom znení. Žalobkyňa podanou žalobou na súd\nprvej inštancie 16. novembra 2012 napadla neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej 17. augusta 2012,\nt. j. v zákonom stanovenej prekluzívnej trojmesačnej lehote.\n8. Následne odvolací súd citoval ustanovenie § 21 ods. 2 vety prvej zákona č. 527/2002 Z. z. o\ndobrovoľných dražbách v znení účinnom do 31. mája 2014, ako aj rovnaké ustanovenie v znení účinnom\nod 1. júna 2014 a konštatoval, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať právnu úpravu v znení\núčinnom do 31. mája 2014. Zároveň však pripustil, že bolo možné aplikovať aj právnu úpravu uvedeného\nustanovenia v znení účinnom od 1. júna 2014, ktoré ustanovenie je z hľadiska obsahu totožné a\numožňuje určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby v prípade porušenia dikcie zákona č. 527/2002 Z. z., preto\nnesúhlasil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci.\n9. S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. mája\n2014 odvolací súd uviedol, že niet pochýb o tom, že navrhovateľom dražby môže byť len osoba, ktorá\nvykonáva záložné právo (záložný veriteľ). Pokiaľ ide o bližší výklad záložného práva, tento vyplýva z\nustanovenia § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie. Nemožno\nmať žiadne pochybnosti o tom, že nevyhnutným podkladom pre výkon záložného práva dobrovoľnou\ndražbou je uzavretie platnej zmluvy o zriadení záložného práva, keďže len v takom prípade by osoba\nvykonávajúca záložné právo, teda záložný veriteľ mohla byť navrhovateľom dražby. Aj keď ustanovenie §\n21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. výslovne ako dôvod určenia neplatnosti dražby neuvádza neplatnosť\nzáložnej zmluvy (ktorý dôvod zákonodarca uviedol až v znení účinnom od 1. júna 2014), nemožno mať\nžiadne pochybnosti o tom, že pre prípad uzavretia neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva by\nzáložný veriteľ nemohol byť navrhovateľom dražby. Teda pokiaľ by k takému prípadu došlo, súd by musel\ndôjsť k záveru, že v danom prípade boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. Z tohto dôvodu\npreto nepovažoval za opodstatnenú argumentáciu žalovaných, týkajúcu sa tvrdenia, že súd v konaní\nnebol oprávnený skúmať otázku, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva.\nPokiaľ teda v danom prípade navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť jej vykonanie z dôvodu, že\nnedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva v rozsahu celej uplatnenej pohľadávky,\nako správne uzavrel súd prvej inštancie, odvolací súd následne k tomu podotkol, že bolo porušené\nustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., preto námietku žalovaných, že žalobkyňa nemala\nv danom prípade aktívnu vecnú legitimáciu z týchto dôvodov nepovažoval za opodstatnenú. Zároveň\nzdôraznil, že sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa posúdenia obsahu\nzmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej 15. marca 2010 medzi žalovaným 3/ ako záložným\nveriteľom a žalovanou 4/ ako záložcom, z ktorého nevyplýva, že by touto zmluvou boli okrem pohľadávky\nvyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke z 10. marca 2010 vo výške 117 900 eur zabezpečené aj ďalšie\npohľadávky, vyplývajúce z uzavretia prípadných ďalších dodatkov viažucich sa k tejto zmluve.\nRozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania právne odôvodnil ustanoveniami § 396 ods.\n1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalobkyne v odvolacom konaní.\n10. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaná 1/ a žalovaný 3/ (ďalej\ntiež len „dovolatelia“), ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 420 ods. 1 písm. f/ CSP a z § 421\nods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Namietali posúdenie (odvolacím súdom) námietky o zmeškaní prekluzívnej\nlehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Argumentovali tým, že z\nobsahu žalobného návrhu zo 16. novembra 2012 podľa ich názoru nevyplýva, že by žalobkyňa uvádzala\nskutkové okolnosti, ktorými by spochybňovala platnosť záložnej zmluvy. Jediné relevantné tvrdenie\nuvedené v žalobe, resp. v dobe do uplynutia prekluzívnej lehoty bolo tvrdenie o neexistencii pohľadávky\nžalovaného 3/ v dôsledku jeho tvrdenia existencie tzv. fiktívneho záväzku. Túto námietku, resp.\nskutočnosť však vykonané dokazovanie bez akýchkoľvek pochybností vyvrátilo. Veriteľ nepochybne\ndlžníkovi pôžičky poskytol. Nesúhlasili so záverom odvolacieho súdu, že takto formulovanou žalobou\nsa spochybňovala aj platnosť záložnej zmluvy tvrdiac, že táto neslúžila k zabezpečeniu všetkých\npohľadávok, ktoré boli uplatnené v rámci vykonávania dobrovoľnej dražby. Podľa dovolateľov uvedené\nzávery súdov nemajú racionálny základ v interpretácii príslušných zákonných ustanovení zákona č.\n527/2002 Z. z. a k takémuto záveru nie je možné dospieť ani podriadením existujúceho skutkového\n\nstavu pod ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Ide o odôvodnenie, ktoré je úplne odchýlne\na extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti a predstavuje takú\nmieru svojvôle pri výklade a aplikácii zákona č. 527/2002 Z. z., ktorým odvolací súd zásadne poprel jeho\núčel a význam. Takýto postup považovali za zásah do princípu právnej istoty, čím došlo k porušeniu\npráva dovolateľov na spravodlivý proces, zaručeného čl. 46 ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb.\nÚstava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava“) v spojení s čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb., ďalej\nlen „Dohovor“). Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací\nsúd“ alebo ,,najvyšší súd“) z 5. júna 2019 sp. zn. 8Cdo 58/2018, z ktorého vyplýva, že ,,v konaní o\nneplatnosť dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., súdu nič nebráni vysloviť\nneplatnosť dražby na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci\nvýslovne nenamietal ani rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby“.\nV danej veci však žalobkyňa žiadne skutkové okolnosti súvisiace s neplatnosťou záložnej zmluvy a\ntým aj s neplatnosťou dobrovoľnej dražby v žalobe, resp. v čase do uplynutia prekluzívnej doby troch\nmesiacov odo dňa príklepu neuviedla. Zároveň poukázali aj na uznesenie najvyššieho súdu zo 4.\nnovembra 2015 sp. zn. 7Cdo 112/2015 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 440/2011 z 11. októbra 2012. Vo vzťahu k existencii vady zmätočnosti\nnamietali vysporiadanie sa odvolacím súdom s námietkou dovolateľov spočívajúcou v nesprávnom\nposúdení neplatnosti záložnej zmluvy z 15. marca 2010 z dôvodu „neurčitosti“ pohľadávky. Poukázali\nna nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a vyslovili presvedčenie, že v danom\nprípade došlo k interpretácii ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v extrémnom rozpore s\nprincípom spravodlivosti. Odvolací súd totiž prehliadol tú skutočnosť, že v čase uzavretia záložnej zmluvy\nuž boli medzi účastníkmi známe a uzavreté dodatky č.1 a č. 2, a teda účastníci právnych úkonov poznali\nrozsah a obsah svojich záväzkov. Otázka určitosti pohľadávky bola zo strany konajúcich súdov posúdená\nzbytočne formalisticky a viedla k extrémnemu záveru o neplatnosti záložnej zmluvy. Dovolatelia napokon\npodotkli, že si uvedomujú, že nesprávne právne posúdenie nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f/ CSP, avšak v tejto časti dovolania naplnenie tohto dovolacieho dôvodu spočíva nie v nesprávnom\nprávnom posúdení platnosti záložnej zmluvy, ale v nesprávnom riešení skutkovej otázky, týkajúcej sa\nneplatnosti zmluvy v dôsledku jej neurčitosti (ako dôsledok porušenia práva na súdnu ochranu v spojení\ns právom na spravodlivý proces).\n11. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 písm. a/ CSP dovolatelia poukázali\nna konštantnú judikatúru najvyššieho súdu, konkrétne na uznesenie sp. zn. 5MCdo 16/2010 z 25.\napríla 2012, z ktorého odôvodnenia citovali časť týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, a z neho vyplývajúci právny názor, že ,,požiadavke určitého vymedzenia\npredmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet\núkonu objektívne rozpoznateľný, teda nezameniteľne konkretizovaný“. Zdôraznili, že pohľadávka bola\nšpecifikovaná odkazom na dodatky, ktoré už v čase jej uzatvárania existovali a ich obsah bol nielen\nzmluvným stranám, ale aj prípadným tretím subjektom, ktoré by sa s ich obsahom oboznámili známy.\nOdvolací súd sa odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v tom, že aj napriek tomu, že v zmluve\no zriadení záložného práva z 15. marca 2010 bola pohľadávka špecifikovaná odkazom na dodatky,\nodvolací súd dospel k záveru o neplatnosti záložnej zmluvy a tým sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. Zároveň poukázali na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 205/2008 zo\n16. apríla 2019, z ktorého citovali časť odôvodnenia týkajúcu sa interpretácie ustanovenia § 35 v spojení\ns § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dovolatelia podotkli, že odvolací súd sa odklonil od rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu tým, že aj napriek tomu, že pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu\nprávneho úkonu v zmluve o zriadení záložného práva z 15. marca 2010 sú dostatočne jednoznačné a\nje z nich možné s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, dospel\nk záveru o jeho neplatnosti.\n12. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 písm. b/ CSP dovolatelia vymedzili\notázky týkajúce sa vzťahu medzi ustanovením § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. platného a\núčinného do 31. mája 2014 a § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení zákona č. 106/2014 Z. z.\n(platného a účinného od 1. júna 2014), ktoré podľa ich názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte neboli vyriešené. Otázky vymedzili nasledovne: (i) či je možné domáhať sa určenia neplatnosti\nzáložnej zmluvy v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ak sa jedná o dražbu, ktorá sa\nukončila príklepom pred účinnosťou zákona č. 106/2014 Z. z., teda do 31. mája 2014, (ii) či je možné\nprejudiciálne posúdiť neplatnosť záložnej zmluvy v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ak\nsa jedná o dražbu, ktorá sa ukončila príklepom pred účinnosťou zákona č. 106/2014 Z. z., teda do\n31. mája 2014 a (iii) či je možné spochybniť platnosť záložnej zmluvy v konaní o určenie neplatnosti\n\ndobrovoľnej dražby, ak sa jedná o dražbu, ktorá sa ukončila príklepom pred účinnosťou zákona č.\n106/2014 Z. z., teda do 31. mája 2014. Poukázali na čl. 5 bod 7 zákona č. 106/2014 Z. z., ktorý doplnil\nustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o text „sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy“ a\nzároveň na prechodné ustanovenie k doplňujúcemu ustanoveniu § 36b uvedeného zákona, z ktorého\nvyplýva, že ,,dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. júnom 2014, sa dokončia podľa\npredpisov účinných do 1. júna 2014“. Zároveň poukázali na obsah dôvodovej správy k uvedenému\nustanoveniu, z ktorého vyplýva, e podľa platnej právnej úpravy nie je možné aktuálne dosiahnuť\nvyslovenie neplatnosti dražby z dôvodu, ak samotný titul zriadenia záložného práva je neplatný. Uvedený\nstav je doslova absurdný, pretože účastníkovi dražby sa v rámci následnej súdnej ochrany odníma právo\nprejudiciálne domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy. Uvedený stav je neudržateľný aj z dôvodu, že\nzákon o dobrovoľných dražbách a ani iný právny predpis negarantuje účastníkovi dražby hmotnoprávne\nupravený nárok, ktorý by mu umožňoval preventívne žalovať zdržanie sa výkonu záložného práva.\nV nadväznosti na uvedené dovolatelia poukázali na odôvodnenie uvedené v bode 37 napádaného\nrozhodnutia, ktoré nepovažovali za správne. Odvolací súd sám rozhodol za zákonodarný orgán, že\ntoto doplnenie nie je potrebné a postavil sa do pozície nadriadeného oponenta voči zákonodarcovi,\nkeď v podstate skonštatoval, že predmetné doplnenie zákonného textu bolo zbytočné. Vykonaným\ndokazovaním bolo nepochybne zistené, že dobrovoľná dražba sa konala a bola ukončená príklepom\n17. augusta 2012, teda pred účinnosťou zákona č. 106/2014 Z. z. Samotný zákonodarca odôvodnil\ndoplnenie obsahu ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. tým, že podľa platnej právnej úpravy\nnie je možné dosiahnuť vyslovenie neplatnosti dražby z dôvodu, ak samotný titul zriadenia záložného\npráva je neplatný. Odvolací súd však ignoroval vôľu zákonodarcu doplniť uvedené ustanovenie účinné\naž od 1. júna 2014 a sám iniciatívne posúdil neplatnosť záložnej zmluvy, hoci to vtedy platná právna\núprava podľa samotného zákonodarcu neumožňovala. Podľa dovolateľov nie je možné domáhať sa\nurčenia neplatnosti záložnej zmluvy v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ak sa jedná o\ndražbu, ktorá sa uskutočnila príklepom pred účinnosťou zákona č. 106/2014 Z. z., teda do 31. mája\n2014. Nie je možné ani prejudiciálne posúdiť neplatnosť záložnej zmluvy v takom konaní a nie je\nmožné ani spochybniť platnosť záložnej zmluvy. V súvislosti s vymedzením tretej otázky (iii) dovolatelia\nvyslovili, že sa javí asi nadbytočným riešenie dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 písm. a/\nCSP (bod III. dovolania). Navrhli zmeniť napadnuté rozhodnutie a žalobu zamietnuť alebo ho zrušiť\na vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň predložili návrh na odklad právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorý odôvodnili tým, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné\nodložiť právoplatnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Predmetné nehnuteľnosti po právoplatnosti\nrozsudku odvolacieho súdu patria do konkurznej podstaty a povinnosťou konkurzného správcu je ich\nbez zbytočného odkladu speňažiť. Ak by k tomu došlo pred rozhodnutím dovolacieho súdu o dovolaní,\nvznikla by dovolateľovi vážna, možno aj nenapraviteľná majetková ujma. Bolo by ohrozené aj vlastnícke\nprávo iných subjektov, ktoré by nadobudli predmetné nehnuteľnosti v rámci konkurzného konania.\nPrevodom predmetných nehnuteľností pred rozhodnutím dovolacieho súdu by vznikol stav, ktorý by\nvyvolal ďalšie spory o určenie vlastníckeho práva, resp. o náhradu škody.\n13. Žalobkyňa ani žalované 2/ a 4/ dovolacie návrhy nepodali.\n14. Podľa § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže\nna návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenia § 230 tým\nnie sú dotknuté.\n15. Najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, preto v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal samostatné\nrozhodnutie.\n16. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje\nzákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci\ndovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je prípustné len vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu\nuplatnenému podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, ani v tejto časti ale nie je dôvodné.\n17. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania\n\nktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú,\nalebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n18. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n19. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n20. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n21. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (tak, ako sú obsahovo vymedzené\nv podanom dovolaní).\n22. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n23. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n24. Pojem ,,procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Tento pojem zásadne nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. ,,Postupom súdu“\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n25. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n26. Podstata dovolacej argumentácie dovolateľov v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v\nzmysle § 420 písm. f/ CSP spočívala v namietaní nesprávneho procesného postupu súdmi nižších\ninštancií, ktoré sa podľa ich názoru nedostatočne vysporiadali s ich uplatnenými námietkami, ako aj\nnesúhlasili s hodnotením dôkazov, so skutkovými závermi, ku ktorým súdy nižších inštancií dospeli, v\ndôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili.\n27. Zo skutkových tvrdení uvedených v žalobnom návrhu vyplýva, že žalobkyňa namietala neexistenciu\nzáložnej zmluvy na všetky pohľadávky uplatnené v rámci zmluvy o výkone dobrovoľnej dražby\nžalovaným 3/, pričom poukázala aj na zriadené exekučné právo na základe notárskej zápisnice spísanej\nso žalovanou 4/ v jeho prospech. Následne v priebehu konania doplnila skutkové tvrdenia o ďalšie\n\ndôvody týkajúce sa namietanej neplatnosti záložnej zmluvy vrátane uzatvorených dodatkov č. 1 až č. 3 k\nzmluve o pôžičke z 10. marca 2010 (v spise na č. l. 218, 220, 222 a 224). Uvedené nebolo spochybnené\nani dovolateľmi v dovolaní, ktorí sami poukázali na skutkové tvrdenia žalobkyne vyplývajúce z obsahu\nžalobného návrhu, týkajúce sa neexistencii pohľadávky žalovaného 3/ v dôsledku jeho tvrdenia ,,o tzv.\nexistencii fiktívneho záväzku, ako aj spochybňovania platnosti záložnej zmluvy tvrdiac, že táto neslúžila\nk zabezpečeniu všetkých pohľadávok, ktoré boli uplatnené v rámci vykonávania dobrovoľnej dražby“.\nPodľa názoru dovolacieho súdu je teda nepochybné, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej\ndražby obsahovala skutkové vymedzenie dôvodov namietaného vyhlásenia navrhovateľa dražby z\n25. júna 2012 (žalovaného 3/) na uspokojenie pohľadávky vo výške 663 080 eur s príslušenstvom\n(ne)zabezpečenej zriadeným záložným právom na základe zmluvy z 15. marca 2010, na nehnuteľnosti\nnachádzajúce sa v k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXXX a č. XXXXX vedené Katastrálnym úradom Košice,\nSprávou katastra Košice IV. Obsah spisu nedáva preto žiaden podklad pre záver, že by odvolací súd\nna základe zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 CSP) dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho závery sú konzistentné, logické a sú výsledkom náležitého\nzhodnotenia zisteného skutkového stavu.\n28. Z uznesenia najvyššieho súdu z 31. mája 2001 sp. zn. 5Cdo 220/2018, ktoré bolo publikované v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021 pod R 89/2021,\nvyplýva právna veta v znení ,,lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných\ndražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s\nkoncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale\ntiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti\ndražby“. Výkladom ustanovenia § 21 ods. 2 vety prvej zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.\nmája 2014 možno dospieť k záveru, že zákon stanovuje iba lehotu na podanie žaloby, nestanovuje však\nžiadnu lehotu na uplatnenie jednotlivých dôvodov neplatnosti dražby, do uplynutia ktorej je možné na\nne prihliadnuť. Zákon totiž stanovuje lehotu na uplatnenie si práva prostredníctvom podania žaloby, nie\nna prednes skutkových okolností týkajúcich sa dobrovoľnej dražby a ich dopĺňanie v priebehu konania.\nVzhľadom k tomu, že konanie v prejednávanej veci bolo začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP\n(žaloba zo 16. novembra 2012), aj samotná prekluzívna lehota uplynula v tejto dobe, použitie zásady\nkoncentrácie konania (§ 153 a § 154 CSP) neprichádzalo do úvahy v zmysle § 470 ods. 2 CSP, lebo\nby bolo v neprospech strany - žalobkyne. Pokiaľ zákon výslovne neobmedzuje rozširovať skutkové\ntvrdenia a dôvody neplatnosti dražby, je treba predpokladať, že to v rámci konania nezakazuje a súd na\ntakéto zmeny musí prihliadať, pokiaľ to nie je v rozpore so zásadou koncentrácie konania. To platí za\npodmienky, že v prekluzívnej lehote už žaloba bola podaná tak, že obsahovala skutkové vymedzenie\ndôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby.\n29. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému vysporiadaniu sa s uplatnenými námietkami v spore\ndovolací súd uvádza, že odôvodnenie uvedené v bodoch 29 až 39 v spojení s odôvodnením\nuvedeným súdom prvej inštancie v celom jeho kontexte (najmä v bodoch 100 až 106) spĺňa náležitosti\nodôvodnenia vyplývajúce z ustanovení § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je\nkoherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery,\nku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.\n30. Napokon ani nesúhlas dovolateľov s procesným postupom odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej\ninštancie) reprezentovaným hodnotením dôkazov, resp. s nevykonaním ďalších dôkazov, ktoré neboli\nrelevantné pre opodstatnenosť uplatneného nároku, nemožno považovať za porušenie ich procesných\npráv. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z ustanovenia § 191 CSP znamená, že záver,\nktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je\nvecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdov\nv danom prípade zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a\nz odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\na právnym posúdením (§ 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP).\n31. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania\núspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením\npráva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako\n\naj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu\nochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov\na námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).\n32. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho\nodôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne\nprávne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP. Do úvahy preto\nneprichádza ani relevantnosť námietky, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením rozhodnutia\ndovolateľom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu ich práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné\npoznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie\nnámietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam,\nktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska\ndoplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného\nsúdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).\n33. V systéme neúplnej apelácie nie je odvolací súd absolútne striktne viazaný skutkovými zisteniami či\nprávnym posúdením vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K záveru o vecnej správnosti\npreskúmavaného výroku môže odvolací súd dospieť aj z odlišných dôvodov, než na ktorých založil svoje\nrozhodnutie súd prvej inštancie, po predchádzajúcej aplikácii ustanovenia § 382 CSP, ktoré ustanovenie\numožňuje odvolaciemu súdu použiť aj iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní veci neboli použité. Tým sa má zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí (Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1295 až 1296 s.).\n34. Vecnú správnosť potvrdzujúceho rozhodnutia treba chápať v širšom zmysle, teda nielen z\nhľadiska hmotnoprávneho (aby rozhodnutie plne zodpovedalo príslušným hmotnoprávnym predpisom\nupravujúcim dotknutý právny vzťah), ale aj z hľadiska procesnoprávneho, so zreteľom na skutočnosť,\nže len pri dôslednom a presnom dodržiavaní procesných ustanovení môžu byť splnené predpoklady pre\nvydanie rozhodnutia úplne zodpovedajúce zákonu. Potvrdeniu prvostupňového (dnes prvoinštančného)\nrozhodnutia preto musí predchádzať všestranné posúdenie veci odvolacím súdom a zhodnotenie tak\nprocesného postupu súd prvého stupňa, ako aj jeho úvah pri aplikácii predpisov hmotného práva (Z\nIV., s. 41).\n35. V danom prípade potvrdením rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 387 ods. 1 aj 2 CSP,\nodvolací súd preskúmal správnosť zistenia skutkového stavu, ako aj správnu aplikáciu a interpretáciu\npríslušných hmotnoprávnych noriem na zistený skutkový stav a zároveň aj skutočnosť, že rozhodnutie\nbolo vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva. Vysporiadanie sa odvolacím súdom s\npodstatnými námietkami uplatnenými v odvolacom konaní, nemožno považovať za odlišné dôvody, na\nzáklade ktorých bolo napádané rozhodnutie vydané. Takéto rozhodnutie nie je nepredvídateľné, resp.\nprekvapivé. Aj odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania, a\nnemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, ale\n(ak je to potrebné aj so zreteľom k argumentácii z dovolania) na zdôraznenie správnosti doplniť ďalšie\ndôvody (R 56/2012, sp. zn. 5Cdo 204/2011).\n36. Dovolací súd už len poznamenáva, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal\nslúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom\nkonaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie\nskutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej inštancie a druhej\ninštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým\nstavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní\nskutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). V\nrámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté\nrôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti; vo vzťahu k tomu však je potrebné dodať, že tieto vady\n\nv preskúmavanej veci dovolací súd nezistil, preto dovolanie z dôvodu uplatneného v zmysle § 420 písm.\nf/ CSP nie je prípustné.\n37. Napokon aj v zmysle judikatúry ústavného súdu platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS\n329/04, III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces\ngarantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého\na logicky odôvodneného rozsudku.\n38. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom, rozhodovaná rozdielne.\n39. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n40. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP\n(4Cdo 64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia\n(či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže\ndovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n41. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP má osobitný význam vzájomný\nvzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Pre právnu otázku v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov\ndovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky a odvolací súd sa však svojím rozhodnutím\nodklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018).\n42. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami, ktorú\nvyjadrujú predovšetkým rozhodnutia a stanoviská najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Rozhodovanie v súlade\ns ustálenou súdnou praxou je naplnením spravodlivého procesu, princípu rovnosti právnej istoty a\nlegitímneho očakávania strán (čl. 2 ods.1 a 2 a čl. 3 Základných princípov CSP). Do tohto pojmu však\nmožno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\nnepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo 158/2017, 4Cdo 95/2017,\n5Cdo 87/2017, 6Cdo 21/2017 a 6Cdo 129/2017).\n43. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné,\nlegislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská\npublikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR,\nďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a\nnapokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch\nnajvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018).\n44. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nchybná aplikácia práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\n45. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolatelia\nnamietali aplikáciu ustanovenia § 37 v spojení s § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka pri posúdení\nobsahu dojednanej zmluvy o zriadení záložného práva z 15. marca 2010 (čl. III bod 2) z hľadiska\nurčitosti pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Podľa dovolateľov pojmy použité\nna jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu v uvedenej zmluve sú dostatočne jednoznačné a je z\nnich možné s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť. Požiadavke\nurčitého vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu,\nz ktorej je predmet úkonu objektívne rozpoznateľný, teda nezameniteľne konkretizovaný. Pohľadávka\nbola špecifikovaná odkazom na dodatky, ktoré už v čase jej uzatvárania existovali a ich obsah bol nielen\nzmluvným stranám známy, ale aj prípadným tretím subjektom, ktoré by sa s ich obsahom oboznámili.\nPodľa dovolateľov sa odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v\notázke posúdenia určitosti právneho úkonu s odkazom na dodatky, pričom poukázali na uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 205/2008 zo 16. apríla 2009 a sp. zn. 5MCdo 16/2010 z 25. apríla 2012,\nnález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a jeho uznesenie sp. zn. II. ÚS 440/2011\nz 11. októbra 2012.\n46. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene\nalebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.\n47. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen\npodľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie\nje v rozpore s jazykovým prejavom.\n48. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný.\n49. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej\npríslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia\npohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len \"záloh\"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.\n50. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,\nschválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo\nzákonom.\n51. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí\npohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.\n52. Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia\nhodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje\nhodnotu zabezpečenej pohľadávky.\n53. Podstatnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o zriadení záložného práva je určenie\npohľadávky, ktorá sa zabezpečuje. Presné označenie veriteľa a dlžníka pohľadávky a právny titul, z\nktorého táto pohľadávka vznikla, treba uviesť tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorá pohľadávka\nbola zabezpečená. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď\nprípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím\ndispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.\n54. V posudzovanom prípade z čl. III bod 2 zmluvy o zriadení záložného práva z 15. marca 2010\nuzavretej medzi žalovaným 3/ ako záložným veriteľom a žalovanou 4/ ako záložcom a zároveň dlžníkom\nzo zmluvy o pôžičke z 10. marca 2010, na základe ktorej bola poskytnutá pôžička vo výške 117 900 eur\nvyplýva, že ,,na zabezpečenie svojich záväzkov zo zmluvy o pôžičke z 10. marca 2010 a jej prípadných\nďalších dodatkov voči záložnému veriteľovi do zálohu nehnuteľnosti špecifikované v čl. II tejto zmluvy\n(ďalej len ,,predmet zálohu“), ktoré má vo svojom vlastníctve, a zriaďuje k nim záložné právo v prospech\nzáložného veriteľa, ktorý toto právo prijíma, a to všetko v zmysle ustanovenia § 151a a nasl. Občianskeho\nzákonníka v platnom znení“. Kľúčovou v danom prípade bola otázka, či spojenie ,,a jej prípadných\nďalších dodatkov“, zodpovedá požiadavke určitého vymedzenia zabezpečenej pohľadávky v súlade s\nustanovením § 151b ods. 2 a 3 v spojení s § 37 ods. 1 a § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n55. V dovolateľmi označenom rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 205/2008 zo 16. apríla 2009,\nnajvyšší súd riešil otázku neplatnosti právneho úkonu pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, keď\nkonštatoval, že ,,vo všeobecnosti je povinnosťou súdov z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na\ntvrdenia účastníkov konania, skúmať splnenie zákonných ustanovení ich prejavu vôle obsiahnutej v\nprípadnej spornej zmluve a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka.\nTakýto výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už urobených\nprejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho\núkonu vyjadreného písmom, ktorý urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so\nstavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania. Len v prípade, ak pojmy použité na jazykové\n\nvyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani\ns prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený\nzáver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa\nprávny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Sankcia neplatnosti\nprávneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa viaže k náležitostiam prejavu vôle.\nPrejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo\nobsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho\núkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel\núčastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť. Účinky právneho úkonu sa posudzujú v čase, kedy došlo\nk prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným spôsobom, nie však zmenou\nvýkladu prejavu vôle. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle\nby nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi\ndaného zmluvného vzťahu“. Právny záver vyplývajúci z tohto rozhodnutia predstavuje vo všeobecnosti\nustálenú súdnu prax k otázkam výkladu právneho úkonu, ktorá však následne sa už netýka skutkových\nokolností prejednávanej veci.\n56. V uznesení sp. zn. 5MCdo 16/2010 z 25. apríla 2012 potom najvyšší súd neriešil otázku určitosti\nvymedzenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ale otázku určitosti vymedzenia zálohu v\nzáložnej zmluve. Z jeho obsahu vyplýva, že dovolací súd sa v danom prípade nestotožnil so záverom\nspočívajúcim v tom, že ,,identifikácia predmetu zálohu uskutočnená iba odkazom na výpis z evidencie\nnehnuteľností a identifikácia prevádzkových objektov na pozemkoch s vymedzeným parcelným číslom\na číslom stavby, a identifikácia predmetu zmluvy uskutočnená iba odkazom na znalecký posudok\n(vymedzený číslom) je nedostatočná. Pri týchto údajoch nemožno vyvodiť záver, že nie je možné\nidentifikovať vec tvoriacu predmet právneho úkonu.“\n57. V preskúmavanej veci pri posúdení vymedzenia určitosti pohľadávky súdy nižších inštancií správne\ndospeli k záveru, že článok III bod 2 zmluvy o zriadení záložnej zmluvy možno považovať za určitý a\nteda za platný právny úkon len vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke vo výške 117 900 eur. Dodatok č.\n1 z 11. marca 2010, na základe ktorého žalovaný 3/ poskytol žalovanej 4/ (dlžníčke) a T. W. (dlžníkovi)\npôžičku vo výške 224 000 eur , ani dodatok č. 2 z 15. marca 2010 o poskytnutí pôžičky vo výške 93\n390 eur, rovnako ani dodatok č. 3 z 15. decembra 2011 o poskytnutí pôžičky vo výške 300 000 eur,\nneboli špecifikované v zmluve o zriadení záložného práva, preto odkaz ,,len na iné prípadné ďalšie\ndodatky“ požiadavke určitého vymedzenia nezodpovedá, a teda\nho nemožno považovať za určitý\na postačujúci. Z použitej formulácie nevyplýva výška zabezpečenej pohľadávky (jej číselné a slovné\nvyjadrenie) i napriek tomu, že vo všetkých dodatkoch bolo uvedené, že dlžníci sa zaviazali uzatvoriť s\nveriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. V takomto prípade potom\nvyhlásená pohľadávka žalovaným 3/ ako navrhovateľom dražby vo výške 663 080 eur s príslušenstvom\n(úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s jej uhradením od\nmomentu splatnosti) výrazne prevyšuje platne zabezpečenú pohľadávku zmluvou o zriadení záložného\npráva z 15. marca 2010 vo výške 117 900 eur, na základe čoho odvolací súd považoval za správne\nurčenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej 17. augusta 2012, v rozpore s ustanoveniami zákona\nč. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. mája 2014. Vo vzťahu k budúcim pohľadávkam, ktoré mohli\nvyplynúť z prípadných ďalších dodatkov k zmluve o pôžičke z 10. marca 2010, tieto neboli identifikované\nani výškou (peňažná pohľadávka), ani určením maximálnej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávky mali\nzabezpečovať hoci v čase uzavretia záložnej zmluvy z 15. marca 2010, mali byť dodatky č. 1 a č. 2\nuž (aj podľa argumentácie dovolateľov) uzavreté. To znamená, že i napriek tomu, že v čase uzavretia\nzáložnej zmluvy mali účastníci zmluvy vedomosť o výške ďalších pôžičiek vyplývajúcich z dodatkov a\nnič im nebránilo tieto vymedziť rovnakým spôsobom ako vo vzťahu k zmluve o pôžičke z 10. marca 2020\nvo výške 117 900 eur, z neznámeho dôvodu ich neuhradili. S právnym posúdením neplatnosti zmluvy o\nzriadení záložného práva nad výšku zabezpečenej pohľadávky v sume 117 900 eur sa preto dovolací\nsúd stotožnil.\n58. V súvislosti s posúdením neurčitosti záložnej zmluvy z 15. marca 2010 dovolatelia ďalej namietali\npríliš formalistický výklad ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý viedol k extrémnemu\nzáveru o neplatnosti záložnej zmluvy, pričom poukázali na právny záver vyplývajúci z nálezu ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015. Z jeho obsahu vyplýva, že ,,ústavný súd vo svojej\njudikatúre (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2014) opakovane pripomína, že prílišný právny\nformalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať,\nlebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie\nvôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov\nvýkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k\n\nneplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie\nzmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy\n(porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). Neplatnosť\nzmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú\ntézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť,\npreto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (k\ntomu pozri I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012). Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné\npráva) ústavný súd hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy\n(vrátane noriem týkajúcich sa výkladu alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS\n1735/07, I. ÚS 26/2010)“.\n59. Základným a určujúcim výkladovým pravidlom pre všetky vzťahy je výklad, ktorý je ústavne\nkonformný a spôsobilý naplniť požiadavky na súdnu ochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy,\na to zabezpečiť fyzickým a právnickým osobám ochranu ich práv a oprávnených záujmov pred\nneoprávnenými zásahmi. Podľa ustálenej judikatúry výklad právneho úkonu môže totiž smerovať iba k\nobjasneniu toho, čo v ňom bolo prejavené a vôľa konajúceho sa pri výklade právneho úkonu vyjadreného\nslovami uplatní, len ak nie je v rozpore s jazykovým prejavom. To teda osobitne platí v právnom úkone,\nktorý bol prejavený v písomnej forme. Pomocou výkladu právneho úkonu nie je možné meniť zmysel a\nobsah uskutočneného právneho úkonu. Pri výklade právnych úkonov teda platí pravidlo zákazu zmeny\nalebo doplnenia toho, čo bolo v skutočnosti prejavené ako vôľa konajúceho. To znamená, že aj v prípade\nslovne vyjadreného právneho úkonu platí, že výklad právneho úkonu môže smerovať iba na objasnenie\ntoho, čo je v právnom úkone skutočne prejavené, pričom slovne reprodukovaný prejav sa uplatní iba\nvtedy, ak tento prejav nie je v rozpore s jazykovým prejavom [Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre\nprax (komentár), Vydavateľstvo EUROUNION, spol. s r. o., Bratislava , 2015, s. 448 a 450].\n60. Nielen v občianskom práve, ale v rámci súkromného práva ako celku sa uplatňuje princíp preferencie\nplatnosti právnych úkonov, vrátane zmlúv. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom\nvyvolať riadne právne účinky; čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí\nprávny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou\nvýnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností\nneobstojí ako platný (napr. I. ÚS 242/2007 <., I. ÚS 243/2007 <., IV. ÚS 340/2012 <., IV. ÚS 15/2014\n<., I. ÚS 640/2014 <., sp. zn. 4Cdo 132/2007 <.).\n61. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že použitím interpretačného pravidla\nvýkladu právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 v spojení s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri\nposudzovaní určitosti vymedzenia zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o zriadení záložného práva\n(§ 151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) sa súdy nižších inštancií neodklonili od ustálenej\nrozhodovacej dovolacieho súdu v tejto otázke, ani tu nedošlo k právnemu posúdeniu v rozpore s ústavou\n(vykazujúcemu už vyššie spomenuté znaky formalizmu), preto prípustnosť dovolania ani podľa § 421\nods. 1 písm. a/ CSP nie je daná.\n62. Napokon uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 440/2011 z 11. októbra 2012, na ktoré poukázali\ndovolatelia nebolo na daný prípad aplikovateľné z dôvodu, že sa týkalo odlišných skutkových okolností\nnesúvisiacich s predmetom sporu.\n63. Aj z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP má určujúci význam vymedzenie\n„právnej“ otázky, ktorá dovolacím súdom ešte nebola riešená. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. b/ CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací\nsúd doposiaľ neriešil a je daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku\nvyriešil a s právnym posúdením veci odvolacím súdom dovolateľ nesúhlasí. Ak dovolateľ vyvodzuje\nprípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi\n(§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako\ndovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia dovolateľom vymedzenej právnej otázky a že sa jedná o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie. Zároveň platí, že nastolená právna otázka, ktorá nebola doposiaľ vyriešená dovolacím\nsúdom, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd\nnemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne\nrozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom.\n64. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolatelia\nvymedzili otázky spôsobom už priblíženým v bode 12 tohto odôvodnenia. V podstate namietali, či bolo\nmožné prejudiciálne posúdiť platnosť záložnej zmluvy v konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby,\nktorá sa skončila príklepom pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 106/2014 Z. z., účinného od 1. júna\n\n2014. Podľa dovolateľov súdy nižších inštancií nemohli ako prejudiciálnu otázku posudzovať platnosť\nzáložnej zmluvy z dôvodu, že dobrovoľná dražba bola ukončená príklepom 17. augusta 2012 a až\nzákonom č. 106/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2014 boli do ustanovenia § 21 ods. 2 uvedeného\nzákona za slová ,,V prípade, ak“ vložené slová ,,sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo“.\nSamotný zákonodarca odôvodnil doplnenie obsahu ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.\ntým, že podľa platnej právnej úpravy nie je možné dosiahnuť vyslovenie neplatnosti dražby z dôvodu,\nak samotný titul zriadenia záložného práva je neplatný. Odvolací súd však ignoroval vôľu zákonodarcu\ndoplniť uvedené ustanovenie účinné až od 1. júna 2014, a sám iniciatívne posúdil neplatnosť záložnej\nzmluvy, hoci to vtedy platná právna úprava podľa samotného zákonodarcu neumožňovala. Podľa\ndovolateľov nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy v konaní o určenie neplatnosti\ndobrovoľnej dražby, ak sa jedná o dražbu, ktorá sa uskutočnila príklepom pred účinnosťou zákona\nč. 106/2014 Z. z., teda do 31. mája 2014 vrátane. Nie je možné ani prejudiciálne posúdiť neplatnosť\nzáložnej zmluvy v takom konaní a nie je možné ani spochybniť platnosť záložnej zmluvy.\n65. V rámci dovolacieho prieskumu procesnej prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/\nCSP a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje,\nže nastolené otázky neboli ešte rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyriešené, preto je dovolanie\nje prípustné. Následne sa dovolací súd zaoberal dôvodnosťou dovolania (vecnou opodstatnenosťou\nnámietok dovolateľov voči právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom).\n66. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. mája 2014 v prípade, ak boli\nporušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,\npožiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa\nneuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so\nspáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník\npredmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade\nje možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude\nneplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).\n67. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. účinného od 1. júna 2014 v prípade, ak sa spochybňuje\nplatnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že\ntým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa\nurčenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,\nak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo\nbytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa\nosobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto\nlehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§\n23).\n68. Podľa § 36b zákona č. 106/2014 Z, ktorý a mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných\ndražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti\n(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 477/2008\nZ. z. a zákona č. 180/2013 Z. z. účinného od 1. júna 2014, dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá\nzmluva pred 1. júnom 2014, sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. júna 2014.\n69. Citované prechodné ustanovenie rieši problém zmlúv o vykonaní dražby uzavretých pred účinnosťou\nzákona č. 106/2014 Z. z., v záujme predídenia právnej neistote a aplikačným problémom z dôvodu\npochybnosti, podľa ktorej právnej úpravy sa má pokračovať vo výkone dražby. Z dôvodovej správy k\ntomuto zákonu v súvislosti so zmenou dikcie ustanovenia § 21 ods. 2 veta prvá vyplýva, že zákonodarca\nrozšíril rámec hmotnoprávnych predpokladov a podmienok výkonu záložného práva dražbou, hoci sa\nzameral iba na spochybnenie platnosti záložnej zmluvy, avšak akýkoľvek reštriktívny výklad uvedeného\nustanovenia je potrebné odmietnuť.\n70. V danom prípade však odvolací súd nezaložil neplatnosť dražby výslovne na dovolateľmi\nvymedzenej právnej otázke ,,či je možné domáhať sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy v konaní\no určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ak sa jedná o dražbu, ktorá sa ukončila príklepom pred\núčinnosťou zákona č. 106/2014 Z. z., teda do 31. mája 2014 (i)“, ale na konštatovaní porušenia\nustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. tým, že v danom prípade žalovaný 3/ nemohol navrhnúť\nvykonanie dražby, nakoľko sa nestal záložným veriteľom v celom rozsahu pohľadávky, pre uspokojenie\nktorej bolo vykonanie dražby navrhnuté. Odvolací súd nevyslovil teda neplatnosť dražby iba s poukazom\nna neplatnosť záložnej zmluvy, ale s poukazom na porušenie ustanovení § 7 ods. 1 a § 21 ods. 2 zákona\nč. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. mája 2014. Pre účely platnej dražby je potrebné dosiahnuť\na počas celej realizácie dražby zachovať kumulatívne splnenie všetkých hmotnoprávnych i procesných\npodmienok, lebo v prípade ich spochybnenia alebo absencie hmotnoprávnych podmienok výkonu\n\ndražby (záložného práva) alebo porušenia akýchkoľvek procesných pravidiel nemožno dosiahnuť stav\nplatnej dražby. Nevyhnutnosť extenzívneho výkladu dikcie ,,porušenia ustanovení tohto zákona“, pri\nposudzovaní dôvodnosti žaloby o neplatnosť dražby i v znení účinnom do 31. mája 2014 je daný\ntým, že neexistoval iný priamy a konkretizovaný hmotnoprávny nárok a procesný inštitút, ktorý by\numožňoval ochranu pred dražbou. Je vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia ustanovenia zákona\nv konkrétnom prípade. Princíp legitímnych očakávaní a v konečnom dôsledku aj mieru dôvery osôb v\nprávo, či inštitúcie právneho štátu, ovplyvňuje najmä to, ako súd pristupuje k výkladu právnych noriem,\npri ktorom musí prevážiť princíp materiálneho právneho štátu nad prepätým formalizmom (rozhodnutia\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Markt Intem Verlag GmbH a Klaus Beermann proti Nemecku\nz 20. novembra 1989, Kruslin proti Francúzsku z 24. apríla 1990). Napokon dovolací súd považuje za\npotrebné zdôrazniť, že osobitosťou v danom spore je to, že žalobkyňa nebola účastníkom zmluvného\nvzťahu medzi žalovanou 4/ a žalovaným 3/, ale tretím subjektom dotknutým na svojich právach, kedy\njediným účinným prostriedkom domáhať sa ochrany svojich práv bola práve žaloba o určenie neplatnosti\ndobrovoľnej dražby.\n71.Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, dovolací súd uzatvára, že v spore o určenie neplatnosti\ndražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z v znení\núčinnom do 31. mája 2014 prejudiciálne posúdiť (ii) či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy (iii) v\nspojitosti s konštatovaním porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonu dražby nepredchádza\nžiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto\nje nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. i v znení účinnom do 31. mája 2014\nvykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných\nalebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu\nplatnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky,\njej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi,\nči z neprijateľných zmluvných podmienok. Z uvedených dôvodov dovolatelia nedôvodne namietali\nnesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (vo vzťahu k otázke, ktorej všetky tri podotázky\nsúviseli s interpretáciou § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. účinného do 31. mája 2014 vrátane), preto\ndovolací súd dovolanie vo veci samej ako nedôvodné zamietol v súlade s § 448 CSP.\n72. Podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní\npred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.\n73. Podľa § 161 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,\nči sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky\"). Ak ide\no nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok\nprocesnej podmienky, ktorý možno odstrániť súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom\nspravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým konanie končí. Ak sa\nnepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.\n74. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len\nten, komu ju zákon priznáva.\n75. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.\n76. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd\nrozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie\nzastaví.\n77. V procesnom zmysle procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku, ktorou sa rozumie\nurčitá procesná danosť, ktorá musí existovať, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Procesná\nsubjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej\npovinnosti počas celého konania a ktorej neexistencia spravidla tvorí neodstrániteľnú prekážku konania\nv závislosti od toho, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania (§ 62 CSP), alebo\nju stratí v priebehu konania (§ 63 až § 66 CSP). Ak strana disponovala do určitej fázy konania procesnou\nsubjektivitou a následne ju v priebehu procesu stratila, nemusí vždy nevyhnutne ísť o prekážku konania\ns parametrom neodstrániteľnosti. Takáto vada sa za istých okolností definovaným procesným postupom\nodstrániť dá. O odstrániteľnú vadu konania ide v prípadoch, keď podľa hmotného práva zaniká\nprávnická osoba s právnym nástupcom.\n78. Podľa § 18 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.\nPrávnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku,\nc) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.\n79. Podľa § 56 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. účinného od 1. januára\n1992 v znení neskorších predpisov) obchodná spoločnosť (ďalej len ,,spoločnosť“) je právnickou osobou\nzaloženou za účelom podnikania.\n\n80. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n81. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (oddiel: Sro, vložka č. 19777/L),\ntýkajúceho sa žalovanej 2/ vyplýva, že spoločnosť bola zrušená od 25. septembra 2020 a vymazaná\nz obchodného registra k 4. januáru 2021. Výmaz z obchodného registra má konštitutívny účinok, na\nzáklade ktorého spoločnosť ako právnická osoba zanikla (v tomto prípade bez právneho nástupcu). Z\nuvedeného dôvodu dovolací súd dovolacie konanie vo vzťahu k žalovanej 2/ zastavil v súlade s § 64 CSP.\n82. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP), ktorej\nnáhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo jej z obsahu spisu nevyplývajú, ani jej v dovolacom\nkonaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (čl. 4 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP, R\n72/2018).\n83. Rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 329/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b8520357-0340-440d-ae69-cbd3aadcc69c", "datum": "2023-06-21", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/310/2019", "guid": "01bf27e5-a942-4d9b-aa98-f6e1d32aacc7:166ff3d8-71dc-4d95-b3cc-9af4c38b8766", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887"}, {"guid": "ussr:b66be32f-3c33-4d4f-a222-d927d4c6e29e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b66be32f-3c33-4d4f-a222-d927d4c6e29e"}, {"guid": "ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0"}, {"guid": "ussr:8e1473ff-8422-447a-be93-0e1d330e4433", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 440/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 440/2011 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e1473ff-8422-447a-be93-0e1d330e4433"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 224, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed12c002-1f63-4a1a-b8fb-6dd1c1868a4f"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "946198dc-45ec-49b0-b5dc-f1305f23712e:f4f1e55b-cc88-451d-a6cd-33ff9a631436", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8712218775.1", "spisova_znacka": "8Cdo/58/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/58/2018 z 9. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-09", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8712218775.1"}, {"guid": "5c6a7acf-3f7f-4422-9b9c-3ee80c4b39a4:cc780624-190c-4a32-b288-bd0518da278b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4413209190.1", "spisova_znacka": "9Co/494/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/494/2016 z 20. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-03-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4413209190.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b8520357-0340-440d-ae69-cbd3aadcc69c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.329.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 329/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.329.2023.1"}, {"guid": "29781111-4538-4ed2-9e19-05b29118b7e8:d4ec45b5-7fe1-47b0-9de1-9aab38779867", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2319200397.1", "spisova_znacka": "1Cdo/4/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/4/2025 z 18. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2319200397.1"}, {"guid": "b16d5212-65f1-4ee9-9060-54f08ae678db:db4b2bb5-245a-4d30-89af-9895cff2e27e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8215204050.1", "spisova_znacka": "9Cdo/168/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/168/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8215204050.1"}, {"guid": "f06dd382-dcee-4488-b93a-d2c920c2dccf:c0f105ae-3f09-4656-a7bc-74b67071d386", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8317210277.4", "spisova_znacka": "20CoCsp/19/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/19/2025 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8317210277.4"}, {"guid": "e0f964c6-030c-456e-957b-21b0d14fc3d1:1913bf3f-2e53-47bd-a401-d7e12f8842f4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2223203892.1", "spisova_znacka": "28Co/64/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/64/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2223203892.1"}, {"guid": "2059f024-4885-42fb-8652-05c36babd623:8a5b665e-49b7-4b1e-9657-c74caf1b01a3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7123206042.2", "spisova_znacka": "4CoKR/23/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoKR/23/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7123206042.2"}, {"guid": "807ce014-25c6-4053-9b75-27d61312d672:7cc808b0-d88e-4b96-b067-c57ce090b27e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5622203252.3", "spisova_znacka": "6Co/35/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/35/2025 z 30. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5622203252.3"}, {"guid": "9b20a813-7827-425b-a249-b81baa0d757c:57d93cbf-996f-43e3-a480-c7992fbb2db8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2123200903.1", "spisova_znacka": "28Co/6/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/6/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2123200903.1"}, {"guid": "bb7fedc1-f59b-465a-b8bc-049d4deb9705:5d0c0366-6ee2-4c21-8f0c-9ac4672924ae", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2121206875.1", "spisova_znacka": "28Co/136/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/136/2024 z 28. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2121206875.1"}, {"guid": "589eae23-931c-478a-b271-82152733311e:0411118e-295c-48b5-a10a-895275f743de", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8725202537.1", "spisova_znacka": "26Co/13/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26Co/13/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8725202537.1"}, {"guid": "32a08a61-3b58-413a-8dbf-5e669aa10439:f1c9fb1a-2216-40bd-a939-42c26a5125cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1624200977.1", "spisova_znacka": "7Co/45/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/45/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1624200977.1"}, {"guid": "89190b45-7812-44ed-93b2-4d27744087ed:de2bab50-07fe-462d-af22-b718c771a411", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6423201181.2", "spisova_znacka": "17Co/57/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/57/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6423201181.2"}, {"guid": "0c1514d8-3d67-427d-861d-d0afbda7fa4e:05a58c46-c903-4229-91b9-36d10921d258", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4422203835.1", "spisova_znacka": "8Co/28/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/28/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4422203835.1"}, {"guid": "bb640710-fdb8-43bd-bfc0-24f2c6d36adb:ceea8387-1d70-4f2f-bc21-69317356071d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8419202908.2", "spisova_znacka": "18Co/44/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/44/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8419202908.2"}, {"guid": "3ac94df9-0ffb-4270-8390-de86b290e15e:37b20ea6-890f-47d2-8220-0c75f68b2244", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8321202822.2", "spisova_znacka": "18CoCsp/4/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/4/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8321202822.2"}, {"guid": "8614d078-edc0-4bf9-969e-f03b8e58d27b:efcb2786-5c8e-4cba-a2b5-15a51fce10ab", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1317207449.4", "spisova_znacka": "7Co/43/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/43/2024 z 24. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1317207449.4"}, {"guid": "0684fc06-67e7-4373-8efa-61b1e7d65db9:336331af-1577-495d-9e70-8cfd7b48ce8c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8121206164.2", "spisova_znacka": "10Co/20/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/20/2024 z 24. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8121206164.2"}, {"guid": "5a1cf11d-f276-4c0e-ab7d-178f16f65797:a2c91210-3bce-497e-9225-2aa96802014a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5120201182.2", "spisova_znacka": "6Co/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/16/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5120201182.2"}, {"guid": "339057c4-fd2a-48ac-9a03-f7d697de37fa:4897c2f6-188f-4bf5-b4da-450146454624", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8614200401.3", "spisova_znacka": "24Co/5/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/5/2022 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8614200401.3"}, {"guid": "4a5b640b-722b-4483-a4d8-e2a4a97c69a0:5a74fa64-7c0f-45d5-bda1-f2283faec5e9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8324201077.1", "spisova_znacka": "20CoCsp/16/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/16/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8324201077.1"}, {"guid": "cfed86bf-20a0-48bf-a6c5-6ea079a87598:4384336f-eecf-4133-930e-524af39ac24b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8721201577.1", "spisova_znacka": "20Co/47/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/47/2022 z 31. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8721201577.1"}]}