{"guid": "15a60d87-e839-4e56-953c-89db76cb7b30:6051fb7b-1e67-40c5-adca-6dc7489e9bad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6709010281.1", "spisova_znacka": "4Tdo/43/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/43/2021 z 26. 4. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2022, sp. zn. 4Tdo/43/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:6709010281.1", "identifikacne_cislo": "6709010281", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "datum_vydania": "2022-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-117.odsek-5", "nazov": "§ 117 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-117.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-117.odsek-1", "nazov": "§ 117 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-117.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-10.odsek-21", "nazov": "§ 10 ods. 21 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-10.odsek-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-208.odsek-1", "nazov": "§ 208 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-208.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-190.odsek-1", "nazov": "§ 190 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-190.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-117", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-10", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-208", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6051fb7b-1e67-40c5-adca-6dc7489e9bad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6709010281.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6709010281.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6709010281.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/43/2021\n6709010281\n26. 04. 2022\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2022:6709010281.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov\nJUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč - Šeberu v trestnej veci obvineného Ing. U. Y. pre prečin\nnepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 26. apríla\n2022 v Bratislave o dovolaní obvineného Ing. U. Y. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z\n10. apríla 2018, sp. zn. 5To/18/2020, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. U. Y. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej tiež „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) z 23. októbra\n2017, sp. zn. 5T/57/2009 bol obvinený Ing. U. Y. (ďalej tiež „obvinený“ alebo „dovolateľ“) uznaný vinným\npre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že :\n- dňa 10.10.2008 v čase okolo 11.00 hod. vo svojej kancelárii v budove OR PZ Lučenec, na Tuhárskom\nnámestí 12 v trestnej veci obvineného Q. C., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., J. X. XXXX/X,\nvedenej na OR PZ ÚJKP Lučenec pod č. ORP-515/OVK-LC-2008, ktorá mu nebola pridelená, prijal dňa\n10.10.2008 od menovaného finančnú sumu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur), za to, že bude zisťovať\ninformácie o stave vyšetrovania a svojím vplyvom pôsobiť na rozhodovaciu právomoc vyšetrovateľa\nPZ, ktorý v predmetnej veci konal, za čo si dal následne v dňoch 17.10.2008 a 22.10.2008 sľúbiť ďalší\núplatok, pričom dňa 22.10.2008 v čase okolo 17.00 hod. v D., na parkovisku pri mestskom štadióne\nprevzal od menovaného finančnú sumu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur).\nZa to okresný súd uložil obvinenému podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm.\nj) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)\nmesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného\nzákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.\nProti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd\nv Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom z 10. apríla 2018, sp.\nzn. 5To/18/2018 podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok\nokresného súdu vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že\npodľa § 336 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného\nzákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona obvinenému uložil peňažný trest vo výmere 1.000,- (jedentisíc)\nEur a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu, aj náhradný\ntrest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) týždňov.\nProti naposledy označenému rozsudku krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojej zvolenej\nobhajkyne JUDr. Magdy Jaňovkovej, advokátky so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 30, dovolanie,\na to z dôvodov plynúcich z ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) Trestného poriadku.\n\nV písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku, namietal, že jeho obvinenie bolo vykonštruované a založené len na\nvýpovedi svedka - agenta Q. C.. Poukázal na to, že dotknutý svedok bol ustanovený za agenta podľa §\n10 ods. 20 Trestného poriadku z dôvodu, že dovolateľ mal zisťovať informácie od mladších kolegov za\núčelom poskytnutia pomoci konkrétnym podozrivým za úplatky s tým, že v najbližšom čase malo dôjsť k\nstretnutiu medzi obvineným a Q. C., avšak návrh na ustanovenie agenta sa podľa názoru obvineného,\nneopieral o žiadne konkrétne dôkazy, pričom ani realizované záznamy z použitia ITP neobsahovali\nžiadne informácie, ktoré by preukazovali dôvodnosť spomínaného návrhu.\nPoukazujúc na ustanovenie § 117 Trestného poriadku dovolateľ namietal postup uvedeného agenta,\nnajmä s poukazom na skutočnosť, že tento svedok-agent nevedel čítať a ani písať, a preto v prípade jeho\nnásledného vypočutia ako svedka, malo byť podľa názoru obvineného vo vzťahu k postaveniu agenta,\nale aj svedeckej výpovedi primerane použité ustanovenie § 132 Trestného poriadku. V tejto súvislosti\ndovolateľ vyjadril názor, že takýto svedok-agent mal by poučený osobitným spôsobom tak, aby nevznikla\nžiadna pochybnosť o tom, že poučeniu porozumel, všetky zápisnice mu mali byť prečítané, o čom mal\nbyť poučený, avšak k tomu v celom konaní nedošlo, a to až do výsluchu dotknutého svedka na hlavnom\npojednávaní vykonávanom Okresným súdom Zvolen, preto všetky dôkazné prostriedky vo vzťahu k\ntomuto svedkovi považoval obvinený za nezákonné, vykonané v rozpore so základnými procesnými\npožiadavkami na ich vykonanie.\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený uviedol, že\naj napriek opakovaným námietkam k osobe Q. C. nedošlo k žiadnemu vysvetleniu, a to nielen vo vzťahu\nk zákonným podmienkam jeho výsluchu, ale ani vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam týkajúcim sa druhu\na počtu bankoviek, ktoré mal obvinenému poskytnúť ako úplatok. Za závažné pochybenie prípravného\nkonania považoval obvinený skutočnosť, že v uznesení o vznesení obvinenia z 13. novembra 2008 bol\nobsiahnutý iný popis skutku ako v uznesení zo dňa 22. októbra 2008, pričom na podklade námietky\nobvineného vyšetrovateľ uznesenie z 22. októbra 2008 zrušil v rámci autoremedúry a vydal nové, čo však\nvtedy v zmysle § 192 Trestného poriadku nebolo možné a toto nové nezákonné rozhodnutie, vydané v\nrozpore s platným Trestným poriadkom, sa stalo podkladom pre celé ďalšie konanie.\nDovolateľ ďalej namietal, že orgány činné v trestom konaní žiadnym spôsobom nereagovali na jeho\nnámietku, že nikdy nedošlo k riadnemu skončeniu prípravného konania, pretože obvinený nebol\noboznámený s výsledkami vyšetrovania, keďže vyrozumenie o tomto úkone mu bolo doručené až 11.\nfebruára 2009, hoci dátum oboznámenia bol určený na 12. februára 2009. V tejto súvislosti zdôraznil,\nže tohto svojho práva sa nevzdal, pričom argument o prítomnosti jeho obhajkyne na dotknutom úkone\nnemá, podľa jeho názoru, oporu v zákone.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\npostupom podľa § 368 a nasledujúcich Trestného poriadku napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie\nokresného súdu zrušil a súdu prvého stupňa prikázal, aby vec znovu prejednal a rozhodol.\nProkurátor Okresnej prokuratúry Zvolen sa k dovolaniu obvineného nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd”) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\npred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania\na zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou\nna jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného\nporiadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej,\nže dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že\nobvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1\nTrestného poriadku).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´\nodmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa §\n371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].\n\nV prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a\nzáväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov\nv právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom\ntaxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne\novplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným\nna revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie\nnajvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Zbierka“) pod číslom 57/2007].\nJednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ\nuplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre\nzrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného\nprostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu\na nepredstavuje „ďalšie odvolanie“. (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nDôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku sa vzťahuje k najdôležitejšej\nfáze trestného konania, teda k dokazovaniu. Týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom,\nale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá, teda ich vyhľadávanie a zabezpečovanie, lebo dôkazy\nzadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie\nsú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto\nskúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých\ndôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu\nnapríklad sp. zn. 3Tdo/26/2017, 3Tdo/39/2019, 4Tdo/88/2015).\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v takých\nprípadoch, keď zistene´ porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny\nprocesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov, tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho\ndôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie\nobvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo\nvykonanie sa spochybňuje (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 24/2020).\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej rozhodovacej praxi však ako podklad\npre záver o porušení práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“), skúma celkovú spravodlivosť procesu (primerane napríklad\nrozhodnutia ESĽP vo veci Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému Kráľovstvu z 15. decembra 2011,\nSchatschaschwili proti Nemecku z 15. decembra 2015, Ibrahim a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 13.\nseptembra 2016, Simeonovi proti Bulharsku z 12. mája 2017, Murtazaliyeva proti Rusku z 18. decembra\n2018 a ďalšie). Teda pre záver o porušení článku 6 Dohovoru z pohľadu práva na spravodlivý proces\nnestačí akékoľvek (nepodstatné, formálne) porušenie zákona pri vykonávaní akéhokoľvek dôkazu, ale\nmusí ísť o porušenie podstatné, závažné, majúce zásadný materiálny dopad na práva obvineného, a to\naž do takej miery, že spôsobuje nespravodlivosť procesu ako celku.\nNaplnenie dovolacieho dôvodu plynúceho z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku\nvidel obvinený v podstate v tom, že jeho obvinenie bolo vykonštruované, založené na výpovedi svedka\nQ. C., ktorý bol ustanovený za agenta z dôvodu, že dovolateľ mal zisťovať informácie od mladších\nkolegov a na ich podklade za úplatky pomáhať podozrivým osobám s tým, že v najbližšom čase malo\ndôjsť k stretnutiu medzi dovolateľom a svedkom Q. C., avšak podľa názoru obvineného vyššie uvedené\nskutočnosti, ostali len v rovine tvrdení prokurátora, keďže návrh na ustanovenie agenta neobsahoval\nžiadne uvedenie dôkazov opodstatňujúcich takýto záver a ani realizované záznamy z ITP nepreukázali\nnič, čo by predstavovalo dôkaz preukazujúci dôvodnosť použitia agenta.\nZ predloženého spisu je zrejmé, že svedok Q. C. pôsobil v prejednávanej veci ako agent v čase od 9.\noktóbra 2008 do 9. januára 2009. Podkladom pre použitie agenta boli v prejednávanej veci informácie\n\noperatívneho charakteru potvrdené výsluchom svedka Q. C. z 8. októbra 2008 s tým, že dotknutý svedok\nna týchto svojich tvrdeniach zotrval v podstatných rysoch aj počas svojich následných výsluchoch tak v\nprípravnom konaní (21. novembra 2008), ako aj na hlavnom pojednávaní (29. januára 2010) s tým, že\nsnahu získavať informácie od kolegov potvrdil aj svedok Ing. Q. X..\nVo vzťahu k použitiu agenta na podklade operatívnych informácií sa žiada uviesť, že ide o bežný, obvyklý,\nštandardný postup pod kontrolou sudcu pre prípravné konanie (§ 117 ods. 5 Trestného poriadku),\nktorý vydáva príkaz na použitie agenta, a ktorý posudzuje, či objem získaných operatívnych informácií\npostačuje na vydanie dotknutého príkazu.\nPodľa § 117 ods. 1 Trestného poriadku na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov,\nkorupcie, trestných činov extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo\ntrestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 234 Trestného zákona možno použiť\nagenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov\nuvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú\npodozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.\nVychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 21 Trestného poriadku agent je prostriedkom operatívno-pátracej\nčinnosti.\nAko to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, agent je prostriedkom operatívno-pátracej činnosti,\npoužitie ktorého prichádza do úvahy už aj v štádiu podozrenia, že trestný čin má byť ešte len spáchaný,\nteda úplne v počiatočných štádiách odhaľovania trestnej činnosti a zisťovania ich páchateľov, pričom pre\njeho použitie postačujú, ako to plynie z ustanovenia § 117 ods. 1, veta druhá, Trestného poriadku získané\npoznatky (teda nie dôkazy). Práve agent je zákonným prostriedkom, výsledkom použitia ktorého sú v\ntrestnom konaní použiteľné dôkazy, a ktorý zjednodušene povedané „sprocesňuje“ (robí použiteľnými\nv trestnom konaní ako dôkaz) operatívne informácie, ktoré v trestnom konaní v zásade nemôžu slúžiť\nako dôkaz pre uznanie viny, môžu však byť podkladom pre vydanie príkazu na použitie agenta, či iných\nprostriedkov operatívno-pátracej činnosti.\nPreto námietka obvineného spočívajúca v tom, že návrh na použitie agenta nebol podložený\nžiadnymi dôkazmi, nie je bez ďalšieho opodstatnená, nezákonnosť tohto dôkazného prostriedku\nnespôsobuje a navyše opodstatnenosť jeho použitia, ako to už bolo vyššie naznačené, vyplývala a\nbola následne aj potvrdená výsluchmi svedkov Q. C. a Ing. Q. X. a napriek námietkam obvineného\naj obsahom záznamov použitých informačno-technických prostriedkov. Zo záznamov o odpočúvaní\ntelekomunikačnej prevádzky vyplýva vyššie naznačená aktivita obvineného vo vzťahu k svedkovi Ing.\nQ. X., ktorý vyšetroval trestnú vec vedenú proti svedkovi Q. C..\nV podanom dovolaní obvinený ďalej namietal, že svedok Q. C. v čase jeho výsluchov nevedel čítať a\nani písať, a preto malo byť pri týchto úkonoch použité ustanovenie §-u 132 Trestného poriadku, pretože\nako negramotná osoba si vyžaduje osobitý spôsob výsluchu, osobitý spôsob poučenia s tým, že všetky\nzápisnice mu mali byť prečítané, o čom mal byť poučený, tak aby nevznikali pochybnosti, že poučeniu\nporozumel. Z dôvodu, že k takému postupu došlo až pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, vyjadril\nobvinený názor, že všetky dôkazné prostriedky vo vzťahu k svedkovi Q. C. je potrebné považovať\nza nezákonné, vykonané v rozpore so základnými procesnými požiadavkami, čo predstavuje zákonný\ndôvod pre podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\nZ predloženého spisu je zrejmé, že svedok Q. C. bol pri svojom výsluchu v prípravnom konaní\nrealizovanom 8. októbra 2008 riadne vypočutý a poučený podľa ustanovení týkajúcich sa výsluchu\nsvedka, a to § 127 Trestného poriadku, § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, § 131 ods. 1 Trestného\nporiadku s poukazom na §§ 345 a 346 Trestného zákona, podľa § 138 Trestného poriadku s poukazom\nna § 123 ods. 1 Trestného poriadku a § 124 ods. 2 Trestného poriadku, ďalej podľa § 129 Trestného\nporiadku, § 136 ods. 1 Trestného poriadku, § 136 ods. 2 Trestného poriadku, § 139 Trestného poriadku,\n§ 2 ods. 20 Trestného poriadku s poukazom na § 28 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 140\nods. 1 Trestného poriadku a § 554 ods. 1 Trestného poriadku.\nZo zápisnice o tomto úkone ďalej plynie, že svedok Q. C. uviedol, že poučeniu v plnom rozsahu\nporozumel s tým, že vyšetrovateľ mu ozrejmil predmet výsluchu a taktiež na znak súhlasu s obsahom\n\nzápisnicu na každej strane podpísal, pričom zápisnicu podpísal aj vyšetrovateľ mjr. Mgr. F. F. a prítomný\nmjr. JUDr. B. T.. Vyšetrovateľ mjr. Mgr. F. F. ako svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že hoci nevedel,\nže svedok Q. C. je negramotný, riadne ho poučil a myslí si, že zápisnicu mu aj prečítal, následne ju\nsvedok Q. C. podpísal.\nObdobný postup bol dodržaný aj pri výsluchu svedka Q. C. z 21. novembra 2008, kedy bola zápisnica o\ntomto úkone obsahujúca poučenie dotknutého svedka po hlasitom diktovaní a prečítaní na znak súhlasu\nbez návrhov na jej zmeny alebo doplnenie podpísaná všetkými prítomnými, teda vypočúvajúcim por.\nMgr. Q. D., zapisovateľkou W. X., na úkone prítomným mjr. JUDr. H. Q., svedkom Q. C. a prítomnou\nobhajkyňou obvineného JUDr. Magdou Jaňovkovou, pričom z obsahu dotknutej zápisnice neplynie, že\nby na úkone prítomná obhajkyňa namietala nedostatok poučenia svedka.\nJe potrebné pritom konštatovať, že zápisnicu o úkone, ktorý zaznamenáva, je potrebné považovať za\ndôkaz o tom, aký bol priebeh úkonu, pokiaľ nesprávnosť jej obsahu nebola preukázaná inými dôkazmi\n(primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 50/1969).\nV tejto súvislosti sa zároveň žiada uviesť, že len samotná skutočnosť, že osoba nevie čítať a písať\nneznamená, že trpí akoukoľvek poruchou alebo chorobou, ktorá by jej bránila poučeniu poskytnutému\nvyšetrovateľom porozumieť. Takáto skutočnosť pokiaľ ide o svedka Q. C. nijakým spôsobom neplynie ani\nzo spisu a jej existencii nenasvedčuje ani obsah výpovedí dotknutého svedka. Zo zápisníc o výsluchoch\nspomínaného svedka totiž neplynie, že by jeho prejav bol na prvý pohľad nelogický, rozporný, obsahujúci\nna prvý pohľad zrejmé nezmysly a podobne.\nNič preto nenasvedčuje tomu, že by svedok Q. C. nebol pred výsluchmi dostatočným spôsobom\npoučený, alebo že by poskytnutému poučeniu neporozumel, teda že by výsluchy dotknutého svedka boli\npoznamenané chybou majúcou reálny konkrétny dopad na práva dovolateľa.\nVyššie uvedenými námietkami preto obvinený zjavne dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods.\n1 písm. g) Trestného poriadku nenaplnil.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom\nporušené právo na obhajobu.\nPrávo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Je jedným zo základných\npráv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd a následne aj v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Porušenie práva na obhajobu\nje síce dôvodom pre podanie dovolania [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], avšak zákon (teda\nTrestný poriadok) pre úspešné uplatnenie takéhoto dovolacieho dôvodu predpokladá len jeho zásadné\nporušenie (teda nie každé aj bezvýznamné porušenie práva na obhajobu zakladá vyššie označený\ndovolací dôvod, ale len porušenie zásadné).\nPrávo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je\npotrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho\nobhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku) - primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v\nZbierke pod číslom 7/2011.\nVychádzajúc z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i), časť vety za bodkočiarkou, Trestného poriadku, podľa\nktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, dovolanie\nslúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb, pričom citované ustanovenie vylučuje možnosť úspešne\nsa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou\nv ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nInak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv.\nskutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy\nnie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým\nzisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi\noboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné\nchápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa\n\n[primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z 3. septembra 2018 (publikované v\nZbierke pod číslom 96/2018)].\nPreto námietky obvineného založené na nevysvetlení skutkových tvrdení svedka Q. C. týkajúce sa počtu\na druhu bankoviek, ktoré boli poskytnuté ako úplatok, svojím obsahom nenapĺňajú dovolací dôvod v\nzmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný, pretože ide o skutkové námietky\ntýkajúce sa hodnotenia dôkazov, ktoré sú z dovolacieho prieskumu s ohľadom na už spomínané znenie\n§ 371 ods. 1 písm. i), časť vety za bodkočiarkou, Trestného poriadku (správnosť a úplnosť zisteného\nskutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť), vylúčené.\nNad rámec uvedeného (pre úplnosť) najvyšší súd dodáva, že počet a druh bankoviek, ktoré svedok\nQ. C. odovzdal obvinenému ako úplatok je zrejmý z vykonaného dokazovania, pretože u obvineného,\nrespektíve v jeho stole boli nájdené bankovky v počte a druhu, aké boli svedkovi Q. C. poskytnuté, ako\nto plynie zo záznamov o odovzdaní hotovosti, za účelom odhalenia stíhanej trestnej činnosti. Vzhľadom\nna to, že ku skutku došlo v roku 2008 a dotknutý svedok vypovedal o týchto skutkových udalostiach na\nhlavnom pojednávaní až v roku 2010, teda s odstupom času, jeho výpoveď bola nepochybne poznamená\nplynutím času a s tým spojeným prirodzeným procesom zabúdania, preto nepresnosti či rozpory vo\nvýpovediach svedka, ktoré však nie je možné označiť za zásadné, je potrebné pripísať tomuto procesu,\nnevyvolávajú však pochybnosti o pravdivosti tvrdení dotknutého svedka.\nK ďalším námietkam obvineného týkajúcim sa postupu vyšetrovateľa je potrebné uviesť, že ustanovenie\n§-u 190 ods. 1 Trestného poriadku aj v znení účinnom do 14. decembra 2008, teda v čase rozhodovania\no vznesení obvinenia v prejednávanej veci, vybavenie sťažnosti takzvanou autoremedúrou pripúšťal.\nPodľa citovaného ustanovenia totiž orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám\nvyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania.\nInými slovami, vyhovenie sťažnosti orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, autoremedúrou\nprichádzalo do úvahy aj v tom čase, ak išlo o uznesenie, proti ktorému bola sťažnosť prípustná, sťažnosť\npodala oprávnená osoba, ktorá sa sťažnosti nevzdala výslovným vyhlásením, ani už raz podanú\nsťažnosť nevzala späť, sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote, prichádzalo do úvahy vyhovenie\nsťažnosti v celom rozsahu, zmenou pôvodného uznesenia neboli dotknuté práva inej strany trestného\nkonania, pričom tieto podmienky v prejednávanej veci vo vzťahu k obvineným podanej sťažnosti proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia boli splnené.\nPokiaľ obvinený namietal svoju neúčasť na preštudovaní spisu dňa 12. februára 2009 s odôvodnením,\nže sa práva na preštudovanie spisu nevzdal a iba samotná účasť jeho obhajkyne na tomto úkone\nnepostačuje, v tomto smere je potrebné dovolateľovi prisvedčiť, že upovedomenie o preštudovaní\nspisu mu skutočne bolo doručené až deň pred samotným úkonom, pričom úradný záznam policajta\no telefonickom rozhovore s dovolateľom v rámci ktorého obvinený súhlasil so skrátením lehoty troch\ndní (v zmysle § 208 ods. 1 Trestného poriadku) nie je možné, vzhľadom na nemožnosť overenia\nobsahu spomínaného rozhovoru, považovať za postačujúci. Každopádne preštudovania spisu, súčasťou\nktorého bol spomínaný úradný záznam, sa zúčastnila obhajkyňa obvineného, ktorá jeho neúčasť a ani\nnepravdivosť spomínaného úradného záznamu policajta nenamietala.\nNavyše aj pri závere, že orgány činné v trestnom konaní skutočne neumožnili obvinenému spis po\nskončení vyšetrovania preštudovať, nejde o porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, ktoré\nby malo významný, zásadný dopad na postavenie obvineného (napokon takýto dopad obvinený ani\nnetvrdí), pritom len takéto porušenie vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku nie je spôsobilé dovolanie úspešne odôvodniť. Odsudzujúci rozsudok v prejednávanej veci je\nzaložený na dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktorého sa dovolateľ zúčastnil. Navyše\nobvinený mal možnosť kedykoľvek v priebehu konania, či už pred súdom prvého stupňa alebo aj v rámci\nodvolacieho konania do spisu nahliadnuť.\nAni vyššie uvedenými námietkami preto obvinený zjavne dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku nenaplnil.\nVzhľadom na to, že obvinený Ing. U. Y. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne\nnenaplnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) Trestného poriadku, Najvyšší súd\n\nSlovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nodmietol.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako\nje to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}