{"guid": "cc161ca9-cbfe-46e4-902e-0a4771d21a1e:5ba120ad-d0eb-44f7-8631-3aeef46459ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6621204615.1", "spisova_znacka": "9Cdo/141/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/141/2022 z 13. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2022, sp. zn. 9Cdo/141/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:6621204615.1", "identifikacne_cislo": "6621204615", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2022-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ba120ad-d0eb-44f7-8631-3aeef46459ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6621204615.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6621204615.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6621204615.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/141/2022\n6621204615\n13. 12. 2022\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2022:6621204615.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkýň: 1/ J. V., bytom L. XXXX/\nXX, J., 2/ T. G., bytom D. O. XXXX/X, O. D., 3/ C. K., bytom C.P. XXX/X, T.W.-X., všetkých zastúpených\nC.. C. E., bytom G. XXXX/XX, C., proti žalovanej: E. T., bytom M. XX, zastúpenej spoločnosťou JUDr.\nTomáš Dopita | ADVOKÁT, s. r. o., so sídlom Vazovova 6838/9B, Bratislava, o nariadenie neodkladného\nopatrenia, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12C/52/2021, o dovolaní žalovanej proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/14/2022 z 21. marca 2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyne majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 12C/52/2021-23 z 1. decembra 2021 nariadil neodkladné\nopatrenie, ktorým žalovanej zakázal nakladať s nehnuteľnosťami v katastrálnom území Y. X., obec Y.\nX., okres G., parcely reg. C zapísanými na LV č. XX, parc. č. XXX, výmera XXX m2, zastavané plochy\na nádvoria a rodinný dom, súp. č. XX na parc. č. XXX (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) a zdržať sa\nakýchkoľvek sanačných a stavebných prác, alebo akýchkoľvek úprav nehnuteľností bez spoločného\nsúhlasu všetkých ostatných spoluvlastníkov.\n2. Súd prvej inštancie mal z návrhu a listinných dôkazov osvedčené, že sporné nehnuteľnosti sú v\npodielovom spoluvlastníctve, pričom na žalobkyne v 1. a 2. rade pripadajú podiely vo výške 1/6-iny, na\nžalobkyňu v 3. rade pripadá podiel v 1/12-ine a na žalovanú pripadá spoluvlastnícky podiel v 1/6-ine.\nĎalšie spoluvlastnícke podiely patria M. V., bytom V. XXXX/XX, J., v 1/6-ine, C. K., bytom J. XXXX/X,\nJ.-E., v 1/6-ine a B. T., bytom G. XX, T., v 1/12-ine. Z rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so\nspoločnou nehnuteľnosťou zo 4. novembra 2021 vyplýva, že nik zo spoluvlastníkov nie je oprávnený\nna spornej nehnuteľnosti vykonávať akékoľvek stavebné, rekonštrukčné, sanačné a iné obdobné práce.\nSúd mal za preukázané, že žalovaná uskutočňuje bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov\nsanačné a stavebné práce a úpravy nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve a žiaden zo\nspoluvlastníkov s takýmito úpravami a zásahmi nesúhlasí. Preto bola osvedčená potreba bezodkladného\nzásahu súdu do pomerov strán sporu formou súdneho rozhodnutia.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 16Co/14/2022 z 21. marca 2022 na základe\nodvolania žalovanej uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyniam v 1. až 3. rade nepriznal\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na ustanovenie § 139 Občianskeho\nzákonníka uviedol, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci\nspoluvlastníci spoločne a nerozdielne, a preto zákon predpokladá dohodu o hospodárení so spoločnou\nvecou, pričom spoluvlastníci rozhodujú o hospodárení väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.\nNadpolovičná väčšina spoluvlastníkov, počítaná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, rozhodla,\nže nik zo spoluvlastníkov nie je oprávnený na spornej nehnuteľnosti vykonávať akékoľvek stavebné,\n\nrekonštrukčné, sanačné a iné obdobné práce. Žalovaná disponuje podielom 1/6 a nepreukázala, že\nna rekonštrukčné a stavebné práce mala súhlas ostatných, alebo aspoň väčšiny spoluvlastníkov podľa\nveľkosti spoluvlastníckych podielov.\n4. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná sa voči žalobe spoluvlastníkov nemôže účinne brániť tým,\nže stavebné práce vykonávala jej dcéra, teda z pohľadu spoluvlastníckych vzťahov tretia osoba, ani\ntým, že jej dcéra konala z poverenia žalovanej z dôvodu predchádzania škodám na spoločnej spornej\nnehnuteľnosti. Právne vzťahy medzi spoluvlastníkmi zahŕňajú a konzumujú aj prípadné zodpovednostné\nvzťahy za škodu. Žalovaná netvrdila, že na nehnuteľnostiach nehrozila škoda zo strany tretích osôb,\npreto bola povinná konať iba so súhlasom ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ žalovaná namietala, že\nžalobkyne nepreukázali jej zodpovednostný vzťah, takáto obrana žalovanej nebola podľa odvolacieho\nsúdu dôvodná, lebo žalobkyne nárok odvodzujú z výkonu svojho spoluvlastníckeho práva, nie zo\nzodpovednosti za škodu.\n5. Neodkladné opatrenie nebráni podľa odvolacieho súdu tomu, aby súd o hospodárení so spoločnou\nvecou v budúcnosti znovu rozhodol na základe žaloby vo veci samej podľa § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho\nzákonníka a za predpokladu, že budú splnené podmienky podľa § 334 Civilného sporového poriadku\naj o zrušení neodkladného opatrenia. Keďže neodkladné opatrenie zakazuje žalovanej konať bez\nspoločného súhlasu všetkých ostatných spoluvlastníkov, na zrušenie účinkov neodkladného opatrenia je\npotrebná dohoda spoluvlastníkov. Ak sa spoločná dohoda všetkých spoluvlastníkov nedosiahne, potom\nmožno zrušenie neodkladného opatrenia dosiahnuť žalobou väčšiny spoluvlastníkov, ktorí majú záujem\nna takom hospodárení s vecou, na ktorom sa nedosiahla medzi spoluvlastníkmi potrebná dohoda alebo,\nak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby rozhodol súd\npodľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Záverom odvolací súd uviedol, že neodkladné opatrenie\nnebráni ani tomu, aby ktorýkoľvek spoluvlastník podal návrh na zrušenie a vysporiadanie podielového\nspoluvlastníctva.\n6. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie a žiadala napadnuté uznesenie\nzrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z\nustanovenia § 420 písm. d) Civilného sporového poriadku (pretože v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo), z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (pretože jej súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces) a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového\nporiadku (pretože rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu).\n7. Poukázala na skutkové okolnosti predmetu sporu, spočívajúce v tom, že strany sporu sa snažili\ndospieť k dohode o vyporiadaní dotknutých nehnuteľností v tom smere, že dcéra žalovanej W.. J. C.\nprejavila záujem o kúpu dotknutých nehnuteľností. Medzi sporovými stranami však došlo k rôznym\nosobným nezhodám a k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva stále neprišlo. Dcéra žalovanej W..\nC. napriek problematickému vyporiadavaniu bola presvedčená, že k dohode na vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva dôjde a že sa stane výlučnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, preto začala\nvykonávať na dotknutých nehnuteľnostiach údržbovo-stavebné práce. Žalovaná zdôraznila, že jej dcéra\nsa ako jediná starala aspoň o základnú údržbu dotknutých nehnuteľností.\n8. Z dovolania vyplýva, že žalovaná videla porušenie jej práva na spravodlivý proces v nedostatočnom\nodôvodnení napadnutého uznesenia odvolacieho súdu v otázke vecnej legitimácie žalovanej, nakoľko z\nrozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, či odvolací súd prijal záver o tom, koho identifikoval ako osobu,\nktorá údržbové a stavebné práce realizovala. V tejto súvislosti dovolateľka tiež namietala, že súd druhej\ninštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s predloženými dôkaznými prostriedkami: so žiadosťou\no vystavenie cenovej ponuky z 25. augusta 2021 a s čestným vyhlásením samotnej W.. C.. Uviedla, že\nodvolací súd dospel k absurdným a navonok nezrozumiteľným právnym záverom, keď konštatoval, že:\nžalovaná sa voči žalobe spoluvlastníkov nemôže účinne brániť tým, že stavebné práce vykonávala jej\ndcéra, teda z pohľadu spoluvlastníckych vzťahov tretia osoba, ani tým, že jej dcéra konala z poverenia\nžalovanej z dôvodu predchádzaniu škodám na spoločnej spornej nehnuteľnosti. Z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa žalovaná nemohla brániť tvrdením,\nže nevykonala stavebné údržbové práce, keď ich preukázateľne vykonala jej dcéra. Dovolateľka\ntiež odôvodneniu napadnutého uznesenia vytýkala, že z neho nie je zrejmé, ako sa odvolací súd\n\nvysporiadal s informáciou vyplývajúcou z rozhodnutia Obecného úradu Y. č. OUZH/1402021/254-003 zo\n16. decembra 2021, v ktorom sa konštatuje, že práce vykonávané na dotknutých nehnuteľnostiach boli\nbežnými údržbovými, pričom sa nejednalo o žiadne sanačné práce tak ako je konštatované vo výroku\nneodkladného opatrenia súdu prvej inštancie.\n9. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania aj z tvrdenej vady zmätočnosti vyplývajúcej z\nustanovenia § 420 písm. d) Civilného sporového poriadku, pretože odvolací súd nerešpektoval nespornú\nskutočnosť, že Obecný úrad HO. vydal rozhodnutie č. OUZH/1402021/254-003 zo 16. decembra\n2021, ktorým zastavil všetky stavebné práce na dotknutých nehnuteľnostiach zo strany žalovanej a\ntoto rozhodnutie bolo vydané v zásade na identických dôvodoch, pre ktoré súd prvej inštancie vydal\nnapadnuté neodkladné opatrenie. Z uvedeného je teda zrejmé, že vznikla situácia, kedy sa v tej istej\nveci rozhoduje dvakrát, žalovanej bola dvakrát uložená tá istá povinnosť.\n10. V súvislosti s dovolacím dôvodom vyvodzovaným z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) Civilného\nsporového poriadku dovolateľka namietala, že odvolací súd nesprávne posúdil jej pasívnu vecnú\nlegitimáciu a to vzhľadom k tomu, že zo skutkového stavu veci nesporne vyplynulo, že stavebné a\nudržiavacie práce na dotknutých nehnuteľnostiach realizovala dcéra žalovanej W.. C. a ona je osobou,\nktorej svedčí hmotnoprávna povinnosť - zdržať sa zásahu do spoluvlastníckych práv žalobkýň.\n11. Dovolateľka poukázala na právny názor dovolacieho súdu v otázke pasívnej vecnej legitimácie,\nod ktorého sa odvolací súd odklonil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6 Cdo\n214/2011 z 12. januára 2012 konštatoval, že „Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania\nv hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie\nk úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti\n(záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie\nlen vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní\nnedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\nbez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale\nžalobca za žalovaného neoznačil.“ Dovolateľka považovala posúdenie pasívnej vecnej legitimácie, ako\nprocesného predpokladu vedenia súdneho konania, za takú právnu otázku, od ktorej posúdenia záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, pričom pri posúdení tejto otázky sa odvolací súd odklonil od jej riešenia\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu.\n12. Žalobkyne v 1. až 3. rade vo vyjadrení k podanému dovolaniu poukázali na to, že v konaní na\nstavebnom úrade sa žalovaná jasne vyjadrila, že ona začala realizovať stavebné úpravy, jej pasívna\nvecná legitimácia je preto daná a odvolací súd správne vo veci rozhodol. Navrhli, aby dovolací súd\ndovolanie žalovanej zamietol.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku), v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku), bez nariadenia pojednávania (§ 443 Civilného\nsporového poriadku), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.\n14. Podľa § 419 Civilného sporového poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné\ndovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú\nvymenované v § 420 a § 421 Civilného sporového poriadku.\n15. Podľa § 420 písm. d) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.\n16. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n17. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup\nsúdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa\nvymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\nNesprávnym procesným postupom je taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých\nprocesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom\nmiera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.\n18. K prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je potrebné\nuviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v\nrozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n19. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.\nÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je\npredmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n20. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku nie\nje významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 8/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 73/2017).\n21. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať\nvadu v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie\nnapadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy,\nak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou,\nintenzitou, významom a právnymi následkami blíži k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia\nopravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99,\nrozsudok z 24. júla 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z\ndôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, sťažnosť č. 8262/02, rozsudok z 23. júla 2009).\n22. Vyvodzujúc prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku žalovaná namietala\nnedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n23. Preskúmaním obsahu spisu dovolací súd dospel k záveru, že dovolacie námietky žalobkyne sú\nneopodstatnené a v postupe odvolacieho súdu nezistil vady, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť žalobkyňu\nna jej procesných právach a založiť tak prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku.\n24. V posudzovanom prípade odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva podklad pre záver, že\nodvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti\nv zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Z odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu\nje v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho sa žalobkyne domáhali, aké stanoviská strany sporu\nzaujali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa pri posúdení veci riadili.\nTaktiež treba mať na pamäti tiež to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom\n\ntvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozhodnutím súdu\nprvej inštancie vytvára ich organickú kompletizujúcu jednotu. Rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak\nzahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súdy nižších inštancii\nsa riadne vysporiadali so všetkými podstatnými skutočnosťami. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu vyplýva, že odvolací súd sa zaoberal inštitútom spoluvlastníctva a pravidlami hospodárenia\nspoluvlastníkov so spoločnou vecou, pričom uvádzal aj veľkosti podielov strán sporu. Odvolací súd\nposúdil opodstatnenosť nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k skutkovým okolnostiam\nprípadu, reagoval na odvolacie námietky žalovanej a poukazoval aj na prípadné ďalšie možnosti právnej\nochrany, ktorej sa strany môžu do budúcna domáhať.\n25. Nedôvodná je preto argumentácia žalovanej, podľa ktorej je rozhodnutie odvolacieho súdu\nnedostatočne odôvodnené, prípadne nepreskúmateľné či zmätočné. Napadnuté rozhodnutia oboch\nsúdov a ich odôvodnenia ako celok nie sú zjavne arbitrárne, nepreskúmateľné v takom rozsahu a do\ntakej miery, že by súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili dovolateľke, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva a že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tak, ako to má na\nmysli § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľky, alebo nehodnotil dôkazy podľa jej predstáv.\n26. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania aj z vady zmätočnosti vyplývajúcej z ustanovenia\n§ 420 písm. d) Civilného sporového poriadku, pretože v tej istej veci sa už rozhodlo, a to rozhodnutím\nObecného úradu Y. č. OUZH/1402021/254-003 zo 16. decembra 2021, ktorým obecný úrad zastavil\nvšetky stavebné práce na dotknutých nehnuteľnostiach zo strany žalovanej.\n27. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) vylučuje možnosť vec znova prejednať a\nrozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už\nbolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý\npredmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z\nrovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Generálne sa právoplatne rozhodnutou vecou\nmyslí rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, avšak právna teória sa zhoduje v tom, že\nprekážku právoplatne rozhodnutej veci predstavujú aj niektoré iné rozhodnutia, ktoré spĺňajú podmienku\nprávoplatnosti podľa príslušného právneho predpisu. Takýmito rozhodnutiami sú:\na) rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu škody vydané v trestnom konaní v rámci tzv. adhézneho\nkonania; o prekážku nejde, ak v trestnom konaní bola poškodenému priznaná náhrada škody v nižšej\nvýške, ako ktorú poškodený uplatnil bez toho, aby súd poškodeného odkázal na konanie vo veciach\nobčianskoprávnych; v tejto časti nároku ide o vec nerozsúdenú, a preto nie je prekážkou res iudicata,\nb) rozhodnutie o priznanie nároku na náhradu majetkovej škody vydané v priestupkovom konaní (§ 70\nods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch),\nc) rozhodnutie rozhodcovského orgánu vydané na základe zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní v znení neskorších predpisov; podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní doručený\nrozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského\nkonania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu,\nd) rozhodnutie rozhodcovského orgánu vydaného na základe zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov; podľa § 41 ods. 2 doručený rozhodcovský\nrozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania\nrovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu,\ne) rozhodnutie cudzieho orgánu, pokiaľ je také rozhodnutie v Slovenskej republike uznávané, okrem\nprípadov, keď je daná výlučná právomoc slovenských justičných orgánov.\n(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1364).\n28. Namietané rozhodnutie, ktoré by malo predstavovať prekážku veci rozhodnutej, je rozhodnutie\nObce Y. č. OUZH/1402021/254-003 zo 16. decembra 2021, ako stavebného úradu, ktorým boli podľa\n§ 102 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nv znení neskorších predpisov zastavené všetky stavebné práce na dotknutých nehnuteľnostiach zo\nstrany žalovanej. Dovolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie nepredstavuje prekážku\nrozhodnutej veci a konanie, ktoré je predmetom dovolacieho prieskumu, nebolo postihnuté vadou podľa\n§ 420 písm. d) Civilného sporového poriadku. V namietanej veci ide totiž o rozhodovanie správneho\n\norgánu podľa predpisov verejného práva, na rozdiel od civilného súdneho konania, v ktorom sú\nrozhodované súkromnoprávne vzťahy. V porovnávaných konaniach nemôže byť daná totožnosť veci\n(ako jedna z podmienok existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci), pretože nejde o rovnaký\ndruh uplatneného nároku.\n29. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.\na) Civilného sporového poriadku a namietala, že odvolací súd sa odklonil od rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.\n30. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v § 432 až § 435 Civilného sporového poriadku.\n31. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je\nriadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku\nnevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd\nnesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu (§ 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) alebo je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku).\n32. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, musí\nmať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade\nnie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní\n(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).\n33. Ak dovolateľ odôvodňuje prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, potom je\npovinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne,\nkonkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd\npri svojom rozhodovaní odkloniť. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a)\nCivilného sporového poriadku, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie\nsenátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím\nrozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Za ustálenú rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke\nstanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov\nSlovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj\njednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto\nrozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Vzhľadom na účel právnej\núpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom\nposúdení veci predovšetkým riešenie doteraz neriešených otázok zásadného právneho významu,\n\ndo ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj\nnaďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené\nv Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R\n71/2018).\n34. Dovolateľka v súvislosti s dovolacím dôvodom uvedeným v § 421 ods. 1 písm. a) Civilného\nsporového poriadku namietala, že odvolací súd sa odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri\nposúdení pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Dovolateľka však neformulovala žiadnu právnu otázku,\niba konštatovala, že zo skutkového stavu veci nesporne vyplynulo, že stavebné a udržiavacie práce\nna dotknutých nehnuteľnostiach realizovala dcéra žalovanej W.. C. a ona je podľa dovolateľky osobou,\nktorej svedčí hmotnoprávna povinnosť. Z obsahu dovolania potom vyplýva, že dovolateľka nesúhlasí\ns názorom súdov nižších inštancií v otázke existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, avšak tak\nrobí bez konkrétneho vymedzenia právnej otázky, vo vzťahu ku ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od\nustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu. Z dovolania tak nie je zrejmé, akú právnu otázku dovolateľka\nnavrhovala riešiť, keď túto jasne nekonkretizovala, a tak následne ani dovolací súd nemohol vyhodnotiť,\nči táto právna otázka bola odvolacím súdom vyriešená správne. Spôsob, akým dovolateľka vymedzila\ndovolací dôvod, smeruje k skutkovej otázke a nie právnej, keďže namietala, že skutkový stav veci\nnasvedčuje tomu, že pasívne legitimovanou v tomto konaní mala byť dcéra žalovanej.\n35. Pokiaľ dovolateľka poukázala na právny názor dovolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí sp. zn.\n6 Cdo 214/2011 z 12. januára 2012, od ktorého sa mal odvolací súd odkloniť, dovolací súd k tomu\nuvádza, že vyjadrený právny názor predstavuje všeobecné pomenovanie pojmových znakov pasívnej\nvecnej legitimácie, ktorá určuje nositeľa hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) v hmotnoprávnom (niekedy\naj v procesnoprávnom) vzťahu, avšak konkrétna súvislosť s prejednávanou vecou z uvedeného záveru\ndovolacieho súdu nevyplýva a dovolateľka ju v dovolaní ani žiadnym spôsobom nešpecifikovala.\n36. Ako už bolo uvedené, otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového\nporiadku musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom,\nktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní\nnevymedzí právnu otázku a nevysvetlí potrebu, aby dovolací súd túto otázku vyriešil, dovolací súd\nnemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a akú jej\nnaliehavosť mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací\nsúd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred\nním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný\nbezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania\na dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho\nsúdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017, 8Cdo/100/2019). Treba zdôrazniť, že úlohou\ndovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.\n37. Keďže žalovaná v dovolaní nevymedzila právnu otázku a nekonkretizovala podstatu odklonu od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, nemohol najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu\nvšetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a\nodvolací súd.\n38. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej v časti, v ktorej namietala vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. d) a f) Civilného sporového poriadku, odmietol podľa § 447 písm. c)\nCivilného sporového poriadku ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie\nnie je prípustné, a v časti, v ktorej namietala nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1\npísm. a) Civilného sporového poriadku, odmietol podľa § 447 písm. f) Civilného sporového poriadku ako\ndovolanie, ktoré nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n39. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá Civilného sporového poriadku).\n\n40. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}