{"guid": "87b18025-89f1-4487-b12d-fa401f980a99:6f0094f5-51d3-47ae-92f2-18d3708ab3c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1", "spisova_znacka": "4Cdo/322/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/322/2020 z 30. 11. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. 4Cdo/322/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1", "identifikacne_cislo": "6619203655", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-2", "nazov": "§ 52a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-4", "nazov": "§ 52a ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f0094f5-51d3-47ae-92f2-18d3708ab3c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/322/2020\n6619203655\n30. 11. 2022\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej\na členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu J. S., bývajúceho v\nLučenci, J. Wolkra 2738/14, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ul.\nJ. Kráľa 5/A, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1,\nIČO: 31 320 155, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelári s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám.\nsv. Egídia 93, o zaplatenie 5.274,50 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod\nsp. zn. 17Csp/95/2019, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n15CoCsp/34/2020 z 22. júla 2020, takto\nrozhodol:\nDovolania z a m i e t a.\nŽalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.\n17Csp/95/2019 - 199 z 12. februára 2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.274,50\neur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.089,21 eur od 20. júla 2019 do zaplatenia, s 5\n% ročným úrokom z omeškania zo sumy 185,09 eur od 12. februára 2020 do zaplatenia v lehote\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Vykonaným\ndokazovaním zistil, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (právnym\npredchodcom žalovanej) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá však neobsahuje obsahové náležitosti\n- výšku dojednanej istiny úveru, výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a odplatu za úver. Nakoľko\nvznik zmluvy o úvere bol jednoznačne závislý od vzniku kúpnej zmluvy a kúpna zmluva obsahuje jasný a\nurčitý prejav vôle žalobcu získať úver v konkrétnej výške 5.831,10 eur na financovanie tovaru - osobného\nmotorového vozidla označeného v zmluve o úvere ako predmet financovania A (suma 5.831,10 eur\npredstavuje doplatok kúpnej ceny po zaplatení zálohy žalobcom) táto suma mala byť aj celkovou\nvýškou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Avšak v zmluve o úvere právny predchodca žalovanej\njednostranne uviedol výšku úveru 6.370,10 eur a jednostranne doplnil predmet financovania B, o ktorý\nžalobca nežiadal a pri podpise súvisiacich zmlúv nebol o ňom vopred informovaný. Uviedol, že postup\nžalovanej zodpovedá nekalej obchodnej praktike, keď žalobca mal možnosť vopred predformulované\nlistiny iba podpísať alebo ich ako celok odmietnuť. Aj pri výpočte RPMN sú uvedené nesprávne\nvstupné údaje (výška úveru) a výsledok výšky RPMN nie je správny, v zmluve je uvedený v neprospech\nspotrebiteľa. Bol názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 25. júla 2014 je zmluva\nspotrebiteľská, ide o viazaný spotrebiteľský úver (na zaplatenie časti kúpnej ceny motorového vozidla)\nv zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 31. augustu\n2014. Ako celková výška spotrebiteľského úveru (náležitosť predpísaná v § 9 ods. 2 písm. g/ zákona)\n\nje v zmluve uvedená suma 6.370,10 eur s tým, že táto predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu\nfinancovania A (samotné vozidlo) vo výške 5.831,10 eur (časť kúpnej ceny vo výške 647,90 eur žalobca\nzaplatil v hotovosti mimo úveru) plus kúpnu cenu predmetu financovania B vo výške 539,- eur (predmet\nfinancovania B pozostáva z troch položiek, prvá s názvom Garance Carlife, ktorá je doplnková služba v\nsume 220,- eur, druhá a tretia položka sú značené ako príprava vozidla k predaju vo výške 271,- eur a\n48,- eur). Podľa názoru súdu započítanie ceny takýchto služieb ako súbor Garancie Carlife a príprava\nvozidla k predaju „do celkovej výšky úveru“ nemá zákonnú oporu, v dôsledku čoho údaj o celkovej výške\núveru uvedený v zmluve je zjavne nesprávny, preto sa jedná o bezúročný a bezpoplatkový úver v zmysle\n§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. Spotrebiteľský úver mal byť použitý na účel financovania\ndoplatku kúpnej ceny predmetu financovania A, t. j. ojazdeného osobného motorového vozidla Škoda\nSuperb a predstavoval sumu 5.831,10 eur. Všetky ostatné náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím\nspotrebiteľského úveru t. j. uvedené v rámci predmetu financovania B, konkrétne príprava vozidla k\npredaju + Carlife Garancie, mali byť preto zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so\nspotrebiteľským úverom. Akékoľvek obchádzanie zákonnej definície spotrebiteľského úveru a nákladov\nspojených so spotrebiteľským úverom nie je možné hodnotiť inak než obchádzanie zákona. V tejto\nsúvislosti súd poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 a na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14\nv zmysle ktorého čl. 3 písm. l/ a čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj body prílohy 1 tejto smernice\nsa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výšky čerpania úveru označujú celkovú\nsumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru určuje\nna náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne\nvyplatené. Aj definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru obsiahnutá v § 2 písm. l/ zákona\no spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo\nsúčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mal\nza zrejmé, že v danom spore celková suma, ktorú žalobca dostal k dispozícii od pôvodného veriteľa a\nteda celková výška úveru bola len 5.831,10 eur a nie suma 6.370,10 eur uvedená v zmluve o úvere,\npretože suma 539,- eur nebola spotrebiteľovi reálne vyplatená. Potom aj pri výpočte RPMN by mal súd\nvychádzať z výšky poskytnutého úveru 5.831,10 eur, kedy hodnota RPMN je 33,18 % a nie 27,44 %\nako je uvedené v zmluve o úvere (spotrebiteľ v skutočnosti ročne preplatí viac ako veriteľ deklaruje v\nzmluve). Poukázal na skutočnosť, že RPMN je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa a aj toto\nzákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. O trovách konania súd rozhodol podľa\n§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom sp. zn.\n15CoCsp/34/2020 z 22. júla 2020 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387\nods. 1 CSP. Uviedol, že vôľou žalobcu bolo získať úver v konkrétnej výške 5.831,10 eur, žiadne\ndoplnkové služby si sám nevyžiadal a dobrovoľne nezvolil, všetky doplnkové služby sú fakticky skrytými\npoplatkami za poskytnutie úveru a boli pre žalobcu dodatočne povinnými nákladmi a nie je pritom\ndôležité pomenovanie týchto povinných nákladov ale ich skutočný účel. Bol názoru, že povinné náklady\nv žiadnom prípade nesmú tvoriť istinu úveru a obranu žalovanej, že súčasťou istiny úveru sú v zmysle\n§ 15 zákona o spotrebiteľských úveroch (osobné motorové vozidlo) a samostatné tovary a služby,\nktoré (ako bolo viackrát uvedené) nemajú súvis so samotným úverom, ale sú viazané na predmet\nkúpy, teda nie je možné hovoriť o akýchkoľvek poplatkoch, či nákladoch súvisiacich s poskytnutím\nspotrebiteľského úveru vyhodnotil ako účelovú. Ďalej uviedol, že úverovú zmluvu podpisoval právny\npredchodca žalovanej v zastúpení predávajúcim (predávajúcim motorového vozidla), preto za týchto\nokolností musel právny predchodca žalovanej pri uzatváraní úverovej zmluvy vedieť, o financovanie\nktorých položiek úverom mal žalobca záujem a o ktoré naopak záujem nemal a v súlade s tým mal\npostupovať aj pri koncipovaní úverovej zmluvy. Pre vyhlásenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový\nv zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch je postačujúce, ak chýba čo i len jedna z obsahových\nnáležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. je uvedená nesprávne. O trovách odvolacieho konania\nrozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“). Prípustnosť\ndovolania vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Za otázky,\nktoré doposiaľ neboli v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu riešené považovala otázky, 1. suma úveru\nposkytnutá na financovanie tovaru, ktorý je vo vzťahu k hlavnému účelu nákupu tzv. doplnkovým tovarom\nje podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nákladom podľa § 2 písm. g/ alebo istinou úveru podľa\n§ 2 písm. l/, 2. je dodávateľ viazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne zodpovedný za kvalitu\n\nfinancovania tovaru alebo služieb. Bola názoru, že súdy nižších inštancií nesprávne právne posúdili\ntri zmluvy (kúpnu, poistnú a nepomenovanú) ako jedinú zmluvu, čo malo za následok ich neskoršie\nnesprávne rozhodnutie. Uviedla, že súdy nižších inštancií sa platnosťou zmluvy o doplnkovom tovare\nvôbec nezaoberal, hoci žalobca celé odôvodnenie žaloby založil na tom, že zmluvy o doplnkovom tovare\nsíce podpísal, ale vôbec tak nechcel urobiť (chýbajúca náležitosť vôle) a teda súdy mali ako predbežnú\notázku rozhodnúť, či sú zmluvy o doplnkovom tovare ne/platné. Ďalej uviedla, že zmluvy o kúpe\ntovaru a služieb sú samostatnými zmluvami, uzatvorenými s inými účastníkmi, pričom hlavný predmet\nplnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a poistná zmluva nemôže byť neprijateľnou\npodmienkou úverovej zmluvy. Poukázala na to, že žalobca požiadal žalovanú o poskytnutie úveru aj\nna ďalší tovar a služby, išlo teda výlučne o prejav jeho vôle, nie o prejav vôle žalovanej a predmet\nfinancovania A a predmet financovania B sú v zmluve výrazne a zrozumiteľne uvedené, nejde o žiadny\nskrytý tovar, službu alebo poplatok. Poukázala na to, že suma 539,- eur by bola nákladom spotrebiteľa\nlen v jedinom prípade a to ak by spotrebiteľ za túto sumu nič nedostal, avšak v prejednávanom spore\nžalobca za túto sumu dostal povinnú výbavu vozidla, služby spojené s jeho predajom a odovzdaním\na zmluvné poistenie vozidla na celú dobu splácania úveru. Bola názoru, že RPMN nie je nič iné než\nvyjadrenie ceny peňazí u konkrétneho poskytovateľa úveru a teda suma 539,- eur za doplnkový tovar je\ncena a teda nepatrí do nákladov spotrebiteľa, keď nákladom spotrebiteľa je len rozdiel medzi celkovou\nsumou, ktorú od veriteľa dostal a celkovou sumou tovaru a služieb a nie je ziskom veriteľa, nakoľko\nskončila u „tretích“ osôb. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Uviedol,\nže predmet financovania B pozostáva výlučne z položiek, ktoré nesprevádzalo žiadne reálne plnenie\nv prospech spotrebiteľa a ktoré sa v listinách vzájomne závislého kontraktu objavili bez vedomosti a\nv rozpore s vôľou žalobcu a predmet financovania B má povahu povinného nákladu pripočítaného k\nistine úveru. Tento povinný náklad nezákonne navyšuje istinu úveru a súčasne navyšuje celkový náklad\n(zmluvné úroky), ktoré sú počítané z navýšenej istiny a táto nekalá schéma na jednej strane navyšuje\nzisk úverového veriteľa aj úverového sprostredkovateľa a na druhej strane zvyšuje celkovú sumu, ktorú\nmal žalobca zaplatiť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj\nďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné čiastočne zamietnuť a čiastočne odmietnuť.\n6. Z výpisu z Obchodného registra SR Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalovaná bola 1.\njanuára 2022 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra SR, pričom jej právnym nástupcom sa stala\nspoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. Spoločnosť Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.\nako právny zástupca žalovanej podaním z 18. januára 2022 oznámila súdu, že právnym nástupcom\nžalovanej sa stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.\n7. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len\nten, komu ju zákon priznáva.\n8. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd\nrozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie\nzastaví.\n9. Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.\n10. V posudzovanom prípade žalovaná zanikla po právoplatnosti dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu, ktorým sa konanie vo veci samej skončilo a po podaní dovolania žalovanou. Postup\npodľa § 64 CSP je tak možný iba v spojení s § 66 CSP. Postupom podľa § 64 CSP sa rozumie vydanie\nuznesenia o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom strany, ktorá stratila procesnú subjektivitu.\nPodľa názoru dovolacieho súdu je § 66 CSP aplikovateľné aj na prípady, keď k strate procesnej\n\nsubjektivity strany došlo po právoplatnom skončení konania, avšak za predpokladu, že nasleduje\nkonanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. o dovolaní (1Obdo/52/2019).\n11. Z uvedeného vyplýva, že po právoplatnosti dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\nnastala právna skutočnosť, s ktorou hmotné právo spája prechod práv a povinností, preto Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v súlade s § 66 CSP v spojení s § 64 CSP bude v dovolacom konaní pokračovať\ns právnym nástupcom pôvodnej žalovanej.\n12. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n13. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n14. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n15. Podľa názoru žalovanej je jej dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v otázke\n1. či suma úveru poskytnutá na financovanie tovaru, ktorý je vo vzťahu k hlavnému účelu nákupu tzv.\ndoplnkovým tovarom je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nákladom podľa § 2 písm. g/ alebo\nistinou úveru podľa § 2 písm. l/ a 2. či je dodávateľ viazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne\nzodpovedný za kvalitu financovania tovaru alebo služieb.\n16. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd\nako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu\nsúdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ\nriešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej\nčinnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci\nodvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421\nCSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle,\nže posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky\na že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n17. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. b/ CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n18. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými\ndovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj\n\n2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017).\nK posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n19. Jednou z obligatórnych náležitostí dovolania je, že v ňom musí byť uvedené, v čom dovolateľ\nvidí splnenie predpokladov prípustnosti dovolania; táto náležitosť je odlišná od dovolacieho dôvodu.\nÚčel tejto požiadavky spočíva pritom v tom, aby sa dovolateľ ešte pred podaním dovolania zoznámil s\nrelevantnou judikatúrou dovolacieho súdu, a aby po zoznámení sa s ňou zvážil, či také dovolanie má\nšancu na úspech.\n20. To znamená, že dovolateľ je zo zákona povinný nielen uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne (a vyložiť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, porov. § 432 ods. 2\nCSP), ale tiež konfrontovať túto nesprávnosť s doterajšou rozhodovacou činnosťou dovolacieho súdu,\nlebo tomu patrí úloha zjednocovať rozhodovaciu činnosť súdov v civilnom konaní. Podľa toho je dovolateľ\npovinný vymedziť, v čom vidí splnenie predpokladov prípustnosti dovolania; mal by teda uviesť, ktorý\nz predpokladov vymedzených v § 421 ods. 1 CSP je naplnený a prečo. Povedané inými slovami,\ndovolateľ je povinný jasne a zrozumiteľne vymedziť relevantnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu\na uviesť, v čom sa odvolací súd odchýlil od tejto relevantnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nalebo v čom je relevantná rozhodovacia prax dovolacieho súdu rozporná, alebo v čom je potrebné\nrelevantnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu zmeniť, alebo či ide o právnu otázku dovolacím súdom\ndoteraz nevyriešenú. Prípadne možno prípustnosť dovolania podľa okolností vymedziť i odkazom na\nrozhodovaciu činnosť ústavného súdu.\n21. Najvyšší súd najprv pristúpil k posúdeniu otázky uvedenej v bode 10. tohto rozsudku. Právne\nposúdenie, či konkrétna otázka už bola alebo nebola dovolacím súdom vyriešená, je totiž jadrom\ndovolacieho konania a je podstatná pre to, či najvyšší súd o dovolaní rozhodne meritórne alebo\nprocesne.\n22. Smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere bola do slovenského právneho poriadku\nprebratá zákonom o spotrebiteľských úveroch.\n23. V zmysle § 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia spornej\nzmluvy o úvere (t. j. 25. júla 2014), na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského\núveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy\no spotrebiteľskom úvere,\npísm. g/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane\núrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so\nzmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových\nnákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to\nnajmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby\nzískal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.\n24. V zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných\nnáležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu\nspotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\npísm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\npísm. k/ výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k\njednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely\njeho splatenia,\n25. V rozsudku vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. sa Súdny dvor Európskej Únie\nokrem iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho\nsúdu, akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l/ a\nčlánku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice\n\nodpovedal, že článok 3 písm. l/ a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto\nsmernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú\ncelkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru\núčtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne\nvyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov\nspotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet\nzávisí od celkovej výšky úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje\nspotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90).\n26. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods.\n2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené\nnielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom\nzákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou pravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým\nje úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany\nslabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť\ndo určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom\nprávneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z\ntoho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa\npodmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí\nspotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l/ zákona\no spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške\nskutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo\nvlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska\nnákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže mať za následok vplyv na správnosť\nďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky,\núročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy\nnie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o\nspotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje\ntým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/\nzákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže\nzbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že\nv nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje náklad, avšak zároveň ho prezentuje ako súčasť\nposkytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky,\nže klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu do výšky úveru.\n27. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o náklad nemôže byť správne vypočítaná ani výška\nRPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje\ncelkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže\nvýpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o náklady má\nzároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj náklad, tým pádom dôjde k\nzvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Za tohto stavu bol\npreto správny záver súdov nižších inštancií, že úverová zmluva neobsahuje správne údaje v zmysle § 9\nods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako správne uplatnili aj sankciu za porušenie tejto povinnosti\nv zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona.\n28. Právnu otázku nastolenú dovolateľkou možno pokladať za vyriešenú uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 27. októbra 2021 sp. zn. 2Cdo/165/2020, so záverom, že „z obsahu kúpnej\nzmluvy vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 684,80 eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri\npodpise zmluvy, a že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.489,20 eur bude predávajúcemu zaplatená\nprostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere. Z obsahu úverovej zmluvy však jednoznačne vyplýva\ncelková dojednaná výška úveru v sume 6.163,20 eur s tým, že predmetný spotrebiteľský úver bol účelovo\nviazaný, a to na obstaranie tam uvedeného predmetu financovania, ktorým bolo predmetné motorové\nvozidlo Citroën C4 Grand Picasso Diesel 1,6 HDi. Dovolací súd však konštatuje, že v zmysle § 52a\nods. 2 OZ vyplýva jednoznačná závislosť týchto zmlúv, čo nerozporovali ani súdy nižšej inštancie. Avšak\ndovolací súd je toho názoru, že pokiaľ v zmysle § 52a ods. 2 OZ je daná vzájomná zmluvná závislosť, tak\ntáto závislosť musí byť zrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie\ntakýchto zmlúv odlišné. V tomto prípade nekorešpondujúce v dojednanej výške pri kúpnej zmluve kúpnej ceny (5.489,20 eur) a pri spotrebiteľskom úvere - výška spotrebiteľského úveru (6.163,20 eur).\n\nA to bez ohľadu na vystavenú faktúru č. U., ktorou bol fakturovaný predaj osobného automobilu Citroën\nC4 Grand Picasso 1,6 HDi vrátane doplnkového zákazníckeho servisu a Carlife Garancia. Dovolací súd\ntak konštatuje, že uplatnenie § 52a ods. 2 OZ na zmluvné dojednanie (kúpnu zmluvu a spotrebiteľský\núver) je v tomto prípade zásadné. Na základe uvedeného je nepochybné, že RPMN uvedená v úverovej\nzmluve nezodpovedá kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, t. j. 6.174 eur, po odpočítaní\nzaplatených 684,80 eur v sume 5.489,20 eur a následkom čoho je úverová zmluva bezúročná a bez\npoplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z.\n29. Dovolací súd nezistil žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od týchto záverov, pretože\nnie sú v rozpore s ustanovením § 52a ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto konštatuje, že úverová\nzmluva je bezúročná a bez poplatkov.\n30. Predpoklad prípustnosti v tejto časti dovolania žalovanej spočíval v tom, že mala byť posúdená\ndoteraz neriešená právna otázka, čiže bola vymedzená iba vo vzťahu k neexistujúcej judikatúre\ndovolacieho súdu, resp. k nesprávnemu riešeniu právnej otázky odvolacím súdom. Tento predpoklad\nvšak v žiadnom prípade neobstál a z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná v tejto\nčasti dovolania nedôvodne tvrdí, že jej dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n31. V časti, v ktorej žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1\npísm. b/ CSP v otázke či je dodávateľ viazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne zodpovedný\nza kvalitu financovania tovaru alebo služieb dovolací súd uvádza, že dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému prostriedku subsidiárny nielen\nz procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom\nkonaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho\nhľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku\n(úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku\na ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom\nkonaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť\nprípustnosť dovolania.\n32. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie\nčlánky hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený\nna úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne.\n33. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť\ndovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní\nnamietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným\npostupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu nevyužila svoje\nprávo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu mala\nmožnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak neurobila,\nhoci tak urobiť mohla a mala, predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu,\nktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k existujúcej\njudikatúre najvyššieho súdu. V tomto prípade odvolací súd neposudzoval nastolenú otázku žalovanej a\npreto sa jej preskúmania nemôže úspešne domáhať v dovolacom konaní.\n34. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami,\nnedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ\nuplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž\nnastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda\njeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre\nktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože\nju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané,\ndovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\n\naj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti\nopravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.\n35. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho\nkonania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.\n36. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak\nsťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom\nargumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd\nna jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).\n37. Najvyšší súd preto dovolanie v časti uvedenej v bode 28. tohto rozsudku ako nedôvodné zamietol\npodľa § 448 CSP a zároveň čiastočne v časti, v ktorej žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie\nveci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v otázke 2 odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako neodôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi.\n38. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok\nna náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15CoCsp/34/2020", "guid": "aba320a4-d40b-4c1a-af59-9227f74ce712:088542c7-5317-4dfd-b6fc-bc1ce633860b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}