{"guid": "f5e7f5dc-88a3-42f4-a1f8-a2d7164db1fe:02821783-c5c6-49b4-90a2-3943d9f74b7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6610219267.1", "spisova_znacka": "9Cdo/8/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/8/2022 z 30. 11. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. 9Cdo/8/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:6610219267.1", "identifikacne_cislo": "6610219267", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382", "nazov": "zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-444", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/382#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/382#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-59", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02821783-c5c6-49b4-90a2-3943d9f74b7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6610219267.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6610219267.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6610219267.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/8/2022\n6610219267\n30. 11. 2022\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2022:6610219267.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Z. Y. R., bývajúceho v W., M. V., 2/ I.. T. R.,\nbývajúceho v W., M. V., 3/ I.. G. R., bývajúcej v W., M. V., všetci zastúpení JUDr. Jánom Sitarčíkom,\nadvokátom so sídlom v Lučenci, Dr. Herza 20, proti žalovanej Všeobecnej nemocnici s poliklinikou\nLučenec, so sídlom v Lučenci, Námestie republiky 15, IČO: 37 954 571, zastúpenej JUDr. Róbertom\nGombalom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ulica P. Rádayho 14/A, o zaplatenie 53.322,85 eur s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 5C/211/2010, o dovolaní žalovanej\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2021 sp.zn. 16Co/50/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca 1/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nŽalobcovia 2/ a 3/ nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nl . Okresný súd Lučenec (ďalej len ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom z 11. marca 2020 č.k.\n5C/211/2010-683 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 8.341,50 eur z titulu bolestného,\nsumu 23.655,- eur z titulu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, to všetko v lehote 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku (výrok I); žalobu žalobcov 2/ a 3/ o zaplatenie bolestného 8.341,50 eur a\nsťaženia spoločenského uplatnenia 23.655,- eur zamietol (výrok II); žalovanej uložil povinnosť nahradiť\nžalobcovi 1/ trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie\no výške náhrady trov konania (výrok III); žalobcom 2/ a 3/ uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy\nkonania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov\nkonania (výrok IV); žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur a\nvecných nákladov vo výške 1.326,35 eur zamietol (výrok V); žalobcom 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť nahradiť\nžalovanej trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o\nvýške náhrady trov konania (výrok VI). Žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rozsahu\n33,33% (výrok VII); žalobcovi 2/ uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 33,33% (výrok\nVIII); žalobkyni 3/ uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 33,33% (výrok IX).\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo vzťahu k nárokom žalobcu 1/ ako poškodeného boli\nsplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, nakoľko žalovaná nezistila skutočnú príčinu nepriaznivého pooperačného stavu u žalobcu 1/,\nnevyčerpala všetky možnosti diagnostiky a liečby (neopakovala CT vyšetrenie, prípadne aj sonografické\nvyšetrenie za prítomnosti skúsenejšieho sonografistu, resp. konzília lekárov), na základe realizovaných\nsonografických vyšetrení nesprávne určila žalobcovi 1/ diagnózu, a teda v dôsledku nezistenia pravej\npríčiny neustále zhoršujúceho sa stavu u žalobcu 1/ nereagovala včasným operačným zákrokom\nk odstráneniu abscesu vzniknutého v dutine brušnej u žalobcu 1/, čím mohlo dôjsť k eliminácii\nnepriaznivých zdravotných následkov u žalobcu 1/, pričom nemožno opomenúť ani fakt, že 1. operačný\n\nzákrok bol vykonaný bez získania písomného informovaného súhlasu zo strany zákonných zástupcov\nžalobcu 1/. Námietku zaujatosti podanú žalovanou proti znaleckému posudku č. 99002/2017 podanému\nznaleckým ústavom forensic.sk (ďalej len ,,posudok ústavu”) vyhodnotil ako nedôvodnú a ničím\nnepreukázanú. Stranou predložený znalecký posudok spĺňal podľa názoru súdu prvej inštancie všetky\nnáležitosti posudku v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a bol\nopatrený znaleckou doložkou. Znalci, ktorí ho vypracovali, nevzniesli námietku zaujatosti voči stranám\nsporu a súd nezistil nijaké prepojenie medzi osobami znalcov, znaleckým ústavom a stranami sporu.\nKeďže sa nepodarilo ani napriek vykonanej konfrontácii znalcov úplne odstrániť všetky rozpory medzi\nznaleckým posudkom ústavu a znaleckým posudkom podaným súdom ustanoveným znalcom C.. I..\nC. W., X.., súd prvej inštancie sa priklonil k záverom znaleckého posudku ústavu. Tento svoj postup\nzdôvodnil tým, že posudok ústavu vychádzal zo všetkých znaleckých úkonov vypracovaných v súvislosti\ns poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalobcovi 1/, na jeho vypracovaní spolupracovali štyria znalci\nústavu, posudok bol vypracovaný na vysokej odbornej a profesionálnej úrovni, podrobne opisoval a\nodôvodňoval, ako znalci dospeli k jednotlivým zisteniam. Súd vzal tiež do úvahy, že znalci ústavu na\npojednávaní odpovedali bez zaváhania na všetky položené otázky, pričom zdôraznil, že znalecké ústavy\nvypracúvajú posudky v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie.\nK nárokom uplatneným žalobcami 2/ a 3/ uviedol, že náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského\nuplatnenia poskytovaná v zmysle zákona č. 437/2004 Zb. a ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka\nsa viaže výlučne na osobu poškodeného, v tomto prípade žalobcu 1/, preto žalobu v tejto časti\npre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov zamietol. Výšku bolestného a sťaženia spoločenského\nuplatnenia vo vzťahu k žalobcovi 1/ určil súd v súlade s bodovým hodnotením znalcov za bolesť v počte\n670 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte 1900 bodov. Zároveň konštatoval, že boli\nsplnené predpoklady na zvýšenie bodového hodnotenia za bolesť o 100%. V časti nároku na náhradu\nvecnej škody v sume 1,326,35 eur súd žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy zamietol z dôvodu, že neboli splnené predpoklady pre jej priznanie v\nzmysle § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP”) v súlade\nso zásadou pomeru úspechu a neúspechu strán sporu. Rovnako rozhodol podľa pomeru neúspechu\nstrán v spore aj o náhrade trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti s podaným znaleckým posudkom.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom z 29. júla 2021 sp.zn. 16Co/50/2020\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I, III a VII potvrdil ako vecne správne (§\n387 ods. 1, 2 CSP), vo zvyšku zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý a žalovanej uložil\npovinnosť nahradiť žalobcovi 1/ trovy odvolacieho konania v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 v spojení\ns § 262 ods. 1 CSP). Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadne pochybenia\nsúdu prvej inštancie pri vyhodnotení dokazovania a ani v jeho právnych záveroch. Odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie považoval za zrozumiteľné, dostatočné a vecne správne, preto naň\nv celom rozsahu odkázal (§ 387 ods. 2 CSP). Zdôraznil, že k vzniku škody na zdraví u žalobcu 1/\nnedošlo vykonaním operácie žalobcu 1/ (súd uznal, že indikácia k operačnému zákroku bola zo strany\noperatéra správna), k poškodeniu jeho zdravia však došlo v ďalšom konaní poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti pri pooperačnej starostlivosti o pacienta. Postup žalovaného v tomto smere síce súd prvej\ninštancie tiež uznal za „lege artis“ (okrem postupu pri písomnom vyžiadaní informovaného súhlasu\nk operácii, ktorý postup ale nebol v priamej príčinnej súvislosti s pooperačnými ťažkosťami žalobcu\n1/), avšak mieru pochybenia žalovanej konštatoval na úrovni „vitium artis”, teda poškodenia pacienta\npri nevyčerpaní všetkých možností diagnostiky a liečby. Pooperačný priebeh liečby a komplikácie u\npoškodeného pacienta aj podľa názoru odvolacieho súdu presiahli úroveň prípustného medicínskeho\nrizika pri správnom postupe liečby. Súd prvej inštancie v konaní riadne odôvodnil aj tú skutočnosť,\nprečo pri existencii dvoch protichodných znaleckých posudkov vzal za podklad pre svoje rozhodnutie\npráve znalecký posudok ústavu a prečo pri rozhodovaní neprihliadol na znalecký posudok C.. I.. W., X..,\nodvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožnil.\nNámietku žalovanej o zaujatosti znaleckého ústavu forensic.sk len z dôvodu, že tento znalecký ústav\npodal viac než jeden znalecký posudok, vyhodnotil odvolací súd ako bezdôvodnú. Navyše tento ústav\npodal už skôr obsahovo takmer totožný znalecký posudok ešte v čase, keď žalobca 2/ ešte nebol\nriaditeľom OKP OR PZ Lučenec. Okrem toho by to znamenalo, že zákonite by musel byť zaujatý\naj ktorýkoľvek iný znalecký ústav alebo znalec, ktorý pre Okresné riaditeľstvo PZ v Lučenci podával\nznalecké posudky. Odvolací súd nezistil pochybenie znaleckého ústavu forensic.sk ani pri vyčíslení\n\nbodového hodnotenia odškodnenia za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu 1/.\nKonštatoval, že obsah odvolania žalovanej je v podstate totožný s jej vyjadreniami v priebehu konania\npred súdom prvej inštancie, pričom na jej námietky už odpovedal súd prvej inštancie vo svojom\nrozhodnutí, preto odôvodnenie tohto rozhodnutia bolo úplné aj vo vzťahu k obsahu odvolania. Žalovaná\nv odvolaní neuvádza žiadne podstatné nové relevantné skutočnosti, na ktoré by nereagoval už súd\nprvej inštancie a poukázal na ustanovenia § 132 ods. 2 a § 154 CSP. Keďže odvolanie žalovanej\nnesmerovalo voči ostatným výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd v tejto časti ponechal\njeho rozhodnutie nedotknuté.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj\n„dovolateľka“) s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP pre porušenie práva na spravodlivý\nproces a tiež pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. K nesprávnemu\nprocesnému postupu odvolacieho súdu došlo podľa jej názoru tým, že odvolací súd pri vyhodnocovaní\nnámietky žalovanej o nedostatkoch pri hodnotení vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie\nneodpovedal na jej odvolacie námietky týkajúce sa dôvodov, prečo mal súd vychádzať zo znaleckého\nposudku C.. I.. W., X.. a nie z posudku ústavu. Odvolací súd opomenul vyhodnotiť aj iné v odvolaní\nžalovanou označené skutočnosti (bod 2 odvolania) svedčiace o zaujatosti súkromného znaleckého\nposudku. Bez odpovede ostala aj odvolacia námietka, že neexistuje dôvod na odškodnenie bolesti u\nžalobcu 1/, pretože netrpel a ani netrpí takými trvalým následkami na zdraví, s ktorými svoje nároky\nspájal a ktoré boli ustálené posudkom ústavu. Zároveň sa nikdy nepreukázalo, že žalobca 1/ trpel\nchronickou pankreatitídou, čo žalovaná namietala v odvolaní v bode 6.3. Súdom ustanovený znalec\nC.. I.. W., X.. konštatoval, že žalobcovi 1/ neprináleží žiadne bodové ohodnotenie, čo sa týka sťaženia\nspoločenského uplatnenia a ani ústav pri výsluchu znalcov neuviedol, že by u žalobcu 1/ vedel v\nsúčasnosti potvrdiť ochorenie chronickou pankreatitídou, preto ani nemohli byť správne určené body\nza položku 311 a následné 100% zvýšenie hodnotenia súdom. Za neprípustné považovala, aby táto\ndiagnóza bola rovnako obodovaná už len za samotné zrasty, ktoré aj podľa ústavu len môžu u žalobcu\n1/ vyvolať recidívu ileózneho stavu, pričom však u žalobcu 1/ od roku 2009 nebol preukázaný žiadny\nprípad takéhoto stavu a okrem toho žalobcovi 1/ boli zrasty operáciou rozrušené a teda sa nepotvrdila ani\nexistencia samotných zrastov. Odvolací súd sa nevyjadril žiadnym spôsobom ku konkrétnym dôkazom\noznačeným žalovanou v odvolaní (v bode 6.1) a namietanému nesprávnemu hodnoteniu týchto dôkazov\nsúdom prvej inštancie. Konkrétne sa jednalo o dôkazy, z ktorých vyplývala správnosť poskytovania\nzdravotnej starostlivosti žalobcovi 1/. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu preto považovala za\nnedostatočné a nepreskúmateľné.\nDovolateľka zotrvala na názore, že znalecký posudok vypracovaný ústavom je zaujatý, pretože už\nposudzoval poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci trestného konania a jeho znalec vypovedal ako\nsvedok, pričom žalobca 2/ bol v tom čase vo vedení Okresného riaditeľstva PZ Lučenec a bol vylúčený\nz trestnej veci z dôvodu zaujatosti. Posudok nevychádzal z odborných záverov, ktoré boli v rámci sporu\nzabezpečené do roku 2017, samotný posudok a ani znalci ústavu nikdy nevedeli označiť konkrétny\nnon lege artis postup žalovanej. Tým, že odvolací súd nevyhodnotil odvolacie námietky žalovanej a len\nformálne poukázal na správnosť záverov súdu prvej inštancie s poukazom na to, že na ne reagoval už\nsúd prvej inštancie, porušil právo žalovanej na spravodlivý proces, nakoľko žalovaná mohla reagovať\nna závery súdu prvej inštancie prvý krát až v odvolaní, preto sa nimi mal odvolací súd zaoberať.\nK nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom dovolateľka uviedla, že napadnutým\nrozhodnutím došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke posúdenia\nprotiprávnosti konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a to tým, že súdy z právne nedefinovaného\npojmu ,,vitium artis” nedôvodne vyvodili zodpovednosť žalovanej za škodu na zdraví žalobcu 1/ v zmysle\npresiahnutia úrovne prípustného medicínskeho rizika pri správnom postupe liečby. Bola toho názoru,\nže na strane žalovanej nedošlo k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods.\n3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 576/2004 Z.z.”), ktoré\njediné ustanovenie upravuje, čo sa rozumie pod správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Keďže\nv spore nikto neoznačil konkrétne medicínske pochybenie žalovanej, ktoré by sa vymykalo kritériám\nustanovenia § 4 cit. zákona, súd nemal vychádzať z právne nedefinovaného pojmu ,,vitium artis”,\nktorý zaviedol do hodnotenia znalecký ústav, pričom tento pojem spojil s argumentáciou o presiahnutí\núrovne medicínskeho rizika pri správnom postupe liečby. Tým, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie\nna tomto závere, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorú predstavuje\n\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 168/2010. V zmysle ustálenej praxe dovolacieho súdu\nje potrebné, aby súd vždy skúmal, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil konkrétnu právnu\npovinnosť alebo nie a až so zistením porušenia konkrétnej povinnosti je možné spájať zodpovednosť\nza vznik škody. Podľa dovolateľky tak v súlade s touto ustálenou praxou dovolacieho súdu za situácie,\nže poskytovateľ postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti správne, súčasne nikdy nemožno\nkonštatovať zodpovednosť, a to ani v prípade, že došlo k presiahnutiu úrovne prípustného medicínskeho\nrizika. Dodala, že podľa jej názoru v tomto prípade nedošlo ani k presiahnutiu úrovne medicínskeho\nrizika, pretože zápal slepého čreva je najčastejšie zápalové ochorenie dutiny brušnej a má najväčší\npočet pooperačných komplikácií.\nPoukázala tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo/3386/2018 a\n25Cdo/4223/2009, z ktorých vyplýva záver, že prípadné uplatnenie zodpovednosti za ,,vitium artis”\nbolo vždy spojené so zistenou chybou operatéra, teda v oboch prípadoch bola vždy zistená chyba v\ninak celkom správnom postupe. Keďže v konaní nebolo preukázané pochybenie žalovanej a konanie\nnon lege artis, súdy nemohli správne ustáliť zodpovednosť žalovanej za vznik škody. Pokiaľ súd\nprvej inštancie aplikoval v súvislosti s pojmom ,,vitium artis” výklad, že ide o poškodenie pacienta pri\nnevyčerpaní všetkých možností diagnostiky a liečby, ide taktiež o odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu v zmysle záverov rozhodnutia 6Cdo 168/2010, ktoré takéto pochybenie\npovažuje za postup ,,non lege artis” a nedá sa stotožňovať s pojmom ,,vitium artis”. Zároveň si\ntakéto konštatovanie vyžaduje konkrétne zistenie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, čo je\nvšak v rozpore s konštatovaním odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí, že pri liečbe žalobcu 1/\nnebolo zistené žiadne pochybenie. Nevyužitie opakovaného CT a nesprávne hodnotenie sonografického\nvyšetrenia z 30. septembra 2007 sa za takýto postup nedá považovať. Z týchto dôvodov navrhla, aby\ndovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň\nsi uplatnila trovy dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozhodnutia súdov nižších stupňov považujú za vecne\nsprávne a sú presvedčení, že postupom a konaním súdov nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Z obsahu znaleckého posudku C.. I.. W., X.., je zrejmá jeho zaujatosť v prospech žalovanej.\nK námietkam zaujatosti znaleckého ústavu uviedli, že žalobca 2/ v čase poskytnutia zdravotnej\nstarostlivosti žalobcovi 1/ nebol riaditeľom odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v\nLučenci, ale pracoval na oddelení skráteného vyšetrovania a preto ani teoreticky nemal možnosť\nzasahovať do vyšetrovania. Po nástupe do funkcie riaditeľa sám namietal svoju možnú zaujatosť v\npredmetnej veci a vec bola postúpená na Okresné riaditeľstvo PZ v Rimavskej Sobote. Upozornili na\ntú skutočnosť, že v trestnom konaní podávala znalecký posudok znalecká organizácia forensic.sk a v\ncivilnom konaní Znalecký ústav forensic.sk. Zotrvali na názore, že príčinou zlého zdravotného stavu\nžalobcu 1/ bola nesprávna a nedostatočná diagnostika, pričom žalobca 1/ bol prevezený do nemocnice\nv Banskej Bystrici len na naliehanie rodičov, kde mu zachránili život. Z tohto poškodenia má žalobca\n1/ trvalé následky, čo bolo potvrdené viacerými medicínskymi autoritami. Navrhli, aby dovolací súd\ndovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) CSP a v prípade, ak by dovolací súd vo veci konal,\nnavrhli, aby dovolanie zamietol podľa § 451 ods. 1 CSP a priznal žalobcom trovy dovolacieho konania\nv rozsahu 100%.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Dovolanie\ntreba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov\ncivilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd nie je súdom tretej inštancie, v rámci\nkonania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu (por. 9 Cdo/72/2020, 9 Cdo/260/2021) nie strany sporu.\n\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (por. 9 Cdo/72/2020, 9 Cdo/260/2021).\n8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].\n9. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n10. Dovolateľka prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n12. Dovolateľka predovšetkým namietala samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, ktoré považovala za nedostatočné a nepreskúmateľné, neodpovedajúce na jej odvolaciu\nargumentáciu.\n13. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,\nna ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,\nVetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n14. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n15. Treba mať na zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať\nna každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci\nvýznam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa\n\npreskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nneznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n16. V posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu\nsa stotožnil s jeho odôvodnením, na ktoré odkázal v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Práve ustanovenie §\n387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu využiť možnosť tzv. skráteného odôvodnenia vlastného\nrozhodnutia, pričom táto forma odôvodnenia spĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia z\npohľadu práva na spravodlivé súdne konanie. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím\nsúdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom\nvytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne\nzhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke\naj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n17. Dovolaním napádaný rozsudok uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,\nstanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i\nprávne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne závery vysvetlené v odôvodnení. Obsah spisu v\nničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že súd prvej inštancie a odvolací súd svoje rozhodnutia\nneodôvodnili spôsobom zodpovedajúcim zákonu. K jednotlivým konkrétnym dovolacím námietkam v\nrámci žalovanou vytýkaných nedostatkov v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd\nuvádza nasledovné.\n18. Súd prvej inštancie v bode 87 rozsudku dostatočne vysvetlil, prečo nepovažoval námietky žalovanej\ntýkajúce sa zaujatosti znaleckého ústavu a skutočnosti, že ide o znalecký posudok predložený stranou v\nspore, za relevantné a v bode 89 rovnako primeraným spôsobom ozrejmil, z akých dôvodov považoval\npre rozhodnutie v spore za rozhodné práve výsledky znaleckého dokazovania ústavom. Odvolací súd\nreagoval na odvolaciu argumentáciu žalovanej v tomto smere na str. 19 v bode 30 svojho rozhodnutia,\npričom sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu, uvedenému\npostupu nie je možné nič vyčítať, najmä pokiaľ námietky žalovanej nemali vplyv na správnosť postupu\nsúdu prvej inštancie, boli jeho rozhodnutím priamo riešené a zodpovedané a odvolací súd prijaté riešenia\na ich odôvodnenie považoval za vecne správne a odvolacie argumenty za nespôsobilé spochybniť\nsprávnosť úvah súdu prvej inštancie.\n19. Uvedenými námietkami procesných pochybení súdu sa dovolateľka v skutočnosti snaží predostrieť\ndôvody, pre ktoré mal súd prvej inštancie prikladať väčšiu váhu znaleckému posudku vypracovanému\nsúdom ustanoveným znalcom, tu však treba zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok nevychádza z\nteórie väčšej či menšej dôkaznej sily toho ktorého dôkazného prostriedku, a zároveň záver súdu o\n(väčšej) hodnovernosti niektorého z dôkazov, resp. niektorej výpovede, ktorý v prejednávanom prípade\nprimerane vysvetlí, je prirodzeným výsledkom procesu voľného hodnotenia dôkazov a sám osebe\nneindikuje možnosť vysloviť porušenie práv len z dôvodu, že sťažovateľ sa domnieva, že niektoré\ndôkazy mali byť hodnotené rozdielne. (I. ÚS 275/2019) Napokon treba poznamenať, že záver súdu\no tom, či došlo k porušeniu povinnosti žalovanou a k postupu ,,non lege artis”, ktorý záver žalovaná\ntýmto spôsobom spochybňuje, je vecou právneho posúdenia veci súdom a nie otázkou posudzovanou\na riešenou znalcom.\n20. Pokiaľ ide o otázku vylúčenia znalca v konaní pre jeho zaujatosť, ustanovenie § 59 CSP odkazuje\nna primerané použitie ustanovenia § 49 a nasl. CSP. Zároveň sú dôvody vylúčenia znalca zakotvené\naj v ustanovení v § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o znalcoch”). V\nprípade znalca ale nie je možné primerane použiť ustanovenie § 49 ods. 2 CSP, pretože toto ustanovenie\nsa vzťahuje výlučne k osobe sudcu rozhodujúceho v spore a k samotnému rozhodovaciemu procesu.\nZnalec v konaní len podáva odborné vyjadrenie k určitej otázke, pričom sa v rámci svojej činnosti ani\nnemôže vyjadriť k otázkam právnym a právnemu posúdeniu sporu, ktoré patrí výlučne a zásadne len\nsúdu. Na rozhodovacom procese sa znalec nepodieľa a preto ani nemôže byť vylúčený z konania podľa\n§ 49 ods. 2 CSP.\n\n21. Samotná skutočnosť, že znalec podal znalecký posudok už v rámci trestného konania, bez ďalšieho\nautomaticky nezakladá jeho zaujatosť pri podávaní následného znaleckého posudku v inom konaní\na to ani len z dôvodu, že sa už oboznámil so skutočnosťami týkajúcimi sa posudzovanej otázky.\nZnalcom môže byť len osoba bezúhonná a odborne spôsobila, ktorá zároveň zložila sľub do rúk ministra\nspravodlivosti (§ 5 zákona o znalcoch). V rámci zloženého sľubu sa znalec zaväzuje okrem iného\ndodržiavať aj mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvie pri výkone svojej odbornej činnosti.\nZákon o znalcoch neobsahuje žiadnu výslovnú úpravu o vylúčení znalca len z dôvodu, že už skôr podal\nznalecký posudok v tej istej veci pre iný subjekt, či už verejného alebo súkromného sektora. Hoci znalec\nposudzuje tú istú udalosť v rámci trestného konania a samozrejme sa oboznámi so skutočnosťami,\nktoré môže použiť následne pri podaní znaleckého posudku na základe objednávky strany sporu v\ncivilnom konaní, získanie a použitie týchto informácií v rámci podania následného znaleckého posudku\nnie je možné automaticky vyhodnotiť ako dôvod zakladajúci pochybnosť o jeho zaujatosti z hľadiska\nustanovenia § 49 ods. 1 CSP v spojení s § 11 ods. 1 zákona o znalcoch. Stále ide len o výkon znaleckej\nčinnosti a odborné posúdenie určitej otázky, ktoré je síce podkladom pre súdne rozhodnutie, avšak\nnerieši samotný súdom posudzovaný nárok. Niet dôvodu, prečo by znalec mal v rámci posúdenia tej\nistej odbornej otázky v rámci dvoch po sebe nasledujúcich konaní, pristupovať k ich riešeniu odlišne,\nako to naznačuje žalovaná. Práve naopak, javí sa takáto situácia z pohľadu detailnejšieho obrazu\nznalca na posudzovaný prípad ako prínosná. Pokiaľ by z tohto dôvodu znalec mal subjektívnu vedomosť\nzakladajúcu objektívne pochybnosti o jeho nezaujatosti, je povinný postupovať v zmysle § 11 ods.\n2 zákona o znalcoch a bezodkladne to oznámiť zadávateľovi posudku. V prejednávanej veci žiaden\nzo znalcov, ktorí pracovali na znaleckom posudku ústavu, nič také neurobil. Len tvrdenie žalovanej\no zaujatosti znalcov bez ďalšieho nemôže objektívne zakladať legitímne pochybnosti o nezaujatosti\nznalca. Ani dovolací súd tak nezistil existenciu takých relevantných okolností, ktoré by viedli k vylúčeniu\nznalcov ústavu z podania znaleckého posudku v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Dovolací súd preto považuje\nnámietky žalovanej v tomto smere za nespôsobilé spochybniť záver súdov o nezaujatosti znalcov ústavu\na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 87 str. 39 za dostatočné.\n22. Napokon i prípadná samotná (ne)správnosť odborných záverov znaleckého posudku, ktoré žalovaná\nnamieta a s ktorými nesúhlasí, nie je relevantným dôvodom zakladajúcim pochybnosti o nezaujatosti\nznalcov podávajúcich posudok. Z tohto dôvodu ani odvolací súd nebol povinný zaujať osobitné\nstanovisko k jej odvolacím námietkam, keďže boli vyhodnotené v rámci námietok o vecnej správnosti\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako takého.\n23. Napokon dovolateľka namietala, že odvolací súd sa nezaoberal jej odvolacími námietkami, ktorými\nvyvracala existenciu ochorenia u žalobcu 1/ ako dôvodu pre odškodnenie vytrpenej bolesti a pre\npriznanie náhrady za trvalé následky na jeho zdraví. Ani táto námietka však nie je dôvodná, keďže\nsúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch 93 a 94, na ktoré odvolací súd odkázal,\njasne a zreteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o zodpovednosti žalovanej za škodu\nna zdraví u žalobcu 1/ a výslovne označil konanie žalovanej, ktoré považoval za protiprávne. Súd prvej\ninštancie pri určení bodového ohodnotenia vychádzal zo znaleckého posudku ústavu č. 99002/2017 z 1.\nmarca 2017 a jeho záverov, pričom v bode 89 rozsudku zdôvodnil, prečo práve závery tohto znaleckého\nposudku vzal za základ svojho rozhodnutia.\n24. V bode 3 na str. 45 tohto posudku znalci uviedli, že z hľadiska trvalých následkov u žalobcu 1/ je\nto najmä chronický zápal podžalúdkovej žľazy, tendencia k ileóznym stavom (črevnej nepriechodnosti)\nv dôsledku zrastov v dutine brušnej po opakovaných operačných zákrokoch a možná bolestivosť a\npocit nepohody pri fyzickej aktivite vyplývajúcej z jazvy na bruchu. V návrhu na odškodnenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia podľa položky 311 - porušenie funkcie zažívacích orgánov podľa stupňa\nporuchy výživy (zrasty, chronická pankreatitída) 850 bodov. Položka 311 bola obodovaná aj v znaleckom\nposudku C.. I.. W., X.. (viď str. 6 znaleckého posudku z 20. februára 2015, č.l. 338 spisu). Na pojednávaní\npred súdom prvej inštancie dňa 11. februára 2020 sa súd zaoberal otázkami práve súvisiacimi s\nnámietkami žalovanej v tomto smere a vypočul znalcov I.. I., C.., S.. I.. D., X.. i C.. I.. W., X.. s tým,\nže v rozhodnutí sa priklonil k záverom zo znaleckého posudku ústavu. Znalcami stanovená diagnóza\nu žalobcu 1/ vychádzala z operačného nálezu nemocnice v Banskej Bystrici, zdravotnej dokumentácie\nžalobcu 1/ a bola stanovená aj samotnou nemocnicou v Lučenci na chirurgickom oddelení (viď výsluch\nsvedka I.. I., C.. v rámci trestného konania dňa 17. marca 2007, tiež výsluch dňa 11. februára 2020\nstr. 565, znalecký posudok ústavu str. 16 posledný odsek, str. 425 spisu). Obdobne ako znalci ústavu\ndiagnostikovala chronickú pankreatitídu I.. R. R., internistka (viď lekárska správa zo dňa 18. októbra\n\n2017, č.l. 596 spisu). Zároveň z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca 1/ bol opakovane reoperovaný dňa\n11. októbra 2007 s nálezom nekrotizujúcej pankreatitídy a 27. októbra 2007 pre ileózny stav, opakované\nileózne stavy v roku 2009 (viď správa z 20. februára 2017 S.. I.. D., X.., str. 595 spisu). Na pojednávaní\ndňa 11. februára 2020 I.. I. vysvetlil, ako pristúpili k bodovému ohodnoteniu následkov u žalobcu\n1/ a uviedol, že vznikol následok, ktorý je možné odškodniť prirovnaním jednotlivých položiek, ktoré\numožňuje zákon č. 437/2004 Z.z. a to preto, že na uvedenú nozokologickú jednotku - apendicítu bola\naplikovaná štandardná liečba, avšak s následkom presahujúcim rámec komplikácií pri operácii apendixu\n(str. 651-652 spisu). Na otázky súdu ďalej uviedol, že u žalobcu 1/ ide o stav, ktorý môže aj v budúcnosti\npriniesť problémy (str. 653 spisu), a na inom mieste, že ,,už len samotná existencia operačných zákrokov\nv dutine brušnej, ako tomu bolo v tomto prípade, by umožňovala aplikovať položku 311” (č.l. 654 spisu).\nK otázke zrastov v dutine brušnej a rozvoja tzv. ileózneho stavu sa napokon vyjadril aj C.. I.. W. vo\nsvojom znaleckom posudku a uviedol: ,, Čo sa týka zrastov v dutine brušnej a rozvoja tzv. ileózneho\nstavu, je to veľmi častá komplikácia a dokonca i u menej závažných ochorení bez zápalu. Pozorujeme\nju i po obyčajnej revízii dutiny brušnej, dokonca i po laparoskopických operáciách, kde sa dutina brušná\nneotvára, ale zavádza sa iba kamera.” (str. 5 znaleckého posudku z 20. februára 2015, č.l. 337 spisu).\nNa pojednávaní dňa 11. februára 2020 tiež C.. I.. W. uviedol: ,,Zrasty môžu nastať kedykoľvek, aj po\nniekoľko desiatok rokov.” Z týchto okolností prípadu, ako aj znalci konštatovali, je zrejmé, že ileózny\nstav môže pacienta postihnúť aj po mnohých rokoch a skutočnosť, že v určitom momente je pacient\nbez príznakov a nemá ťažkosti, neznamená, že k zhoršeniu nemôže dôjsť. Dovolací súd tak uzatvára,\nže následky na zdraví u žalobcu 1/ v priamej príčinnej súvislosti spôsobené žalovanou sú prítomné a\nnedajú sa objektívne a s istotou vylúčiť.\n25. Čo sa týka námietok žalovanej vo vzťahu k ohodnoteniu bolestného, pokiaľ súd prvej inštancie\nkonštatoval porušenie povinnosti žalovanej nesprávnym postupom v diagnostike, t.j. žalovaná nezistila\npravú príčinu stále sa zhoršujúceho zdravotného stavu u žalobcu 1/, hoci tak mohla a bola povinná urobiť,\nnemôže sa zbaviť svojej zodpovednosti za následok tým, že vykonala medicínsky správne indikovaný\nzákrok. Skutočnosť, že zákrok bol indikovaný správne, konštatovali už súdy v základnom konaní a táto\nskutočnosť nebola sporná, k naplneniu zodpovednosti žalovanej však došlo následne v pooperačnom\nobdobí porušením povinností už vyššie označených súdom prvej inštancie. Inými slovami, hoci je vždy\nriziko medicínskeho zákroku možné, zodpovednosť nevzniká len vtedy, ak zdravotná starostlivosť bola\nposkytnutá lege artis, čo však nebol tento prípad. Len v prípade, ak by žalovaná postupovala správne\na nezanedbala svoje povinnosti, mohla by byť táto námietka dôvodná.\n26. Námietky žalovanej, že žalobca 1/ netrpí trvalými následkami na zdraví a neexistuje dôvod\nodškodnenia vytrpenej bolesti, boli žalovanou použité už v rámci procesnej obrany pred súdom prvej\ninštancie a tiahnu sa celým základným konaním (viď vyjadrenie žalovanej k posudku č.l. 463, zápisnica\nz pojednávania zo dňa 10. mája 2017 č.l. 475, zo dňa 11. februára 2020 č.l. 650, bod 7 rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie ), preto sa súd prvej inštancie týmito otázkami zaoberal aj v rámci dokazovania\n(viď zápisnica z pojednávania zo dňa 11. februára 2020, č.l. 650 a nasl., str. 15 posledné dva odseky\nbodu 25 rozsudku súdu prvej inštancie). Námietky rovnakého obsahu a významu vzniesla žalovaná aj\nv odvolaní, preto opätovne tu treba zdôrazniť, že pokiaľ sa súd prvej inštancie vysporiada s procesnou\nobranou žalovanej, odvolací súd odkáže na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387\nods. 2 CSP a odvolacie námietky neprinášajú žiadne nové podnety na odvolací prieskum, niet dôvodu,\naby odvolací súd len formálne opakoval už vyjadrené vecne správne závery súdu prvej inštancie. Ani\ndovolací súd nedospel k záveru, že by odvolacie námietky žalovanej vyžadovali špecifickú odpoveď\nodvolacím súdom, nakoľko boli komplexne a dostatočne zodpovedané v rámci rozhodnutia súdu prvej\ninštancie.\n27. Dovolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu,\npodloženého vykonanými dôkazmi v ich súhrne, jeho úvahy v tomto smere sú logické a dostatočne\nodôvodnené, preto nezistil nedostatky ani v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu odkazujúceho\nna odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že dovolateľka nesúhlasí so závermi\nsúdov nižších inštancií a ich odôvodnením, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Za procesnú vadu\nkonania podľa § 420 písm. f) CSP totiž nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia\npodľa predstáv dovolateľa. Žalovaná tak neopodstatnene namietala existenciu vady v zmysle § 420\npísm. f) CSP spočívajúcu v nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.\n\n28. Dovolateľka tiež namietala nedostatky v zisťovaní skutkového stavu, mala za to, že skutkový\nstav nebol zistený správne a úplne. K tejto námietke dovolací súd uvádza, že podľa konštantnej\njudikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle §\n420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017, 9Cdo/224/2021, 9Cdo/213/2021). Súlad tohto právneho\nnázoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS\n465/2017, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.\n29. Pokiaľ sa dovolateľka snaží cez vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP namietať nesprávne\nprávne posúdenie sporu súdmi nižších inštancií, je treba zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie\nveci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (porov. R 24/2017). Sama polemika s\nrozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\nči kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu\nuvedenému v § 420 písm. f) CSP (9Cdo/248/2021, 9Cdo 73/2020, 9Cdo 121/2020).\n30. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnezistil, preto je dovolanie v tejto časti procesne neprípustné.\n31. Dovolateľka prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n32. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je procesnou povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 421 CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndôvodom prípustnosti dovolania.\n33. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\na označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Samotné\npolemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n34. Otázkou relevantnou z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna\n(nie skutková otázka). Môže ísť o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie alebo\naplikácie Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine) alebo\notázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii alebo interpretácii procesných ustanovení).\nDovolací súd zároveň zdôrazňuje, že dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP sa vzťahujú\nvýlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí\nodvolacieho súdu. Právna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam pre rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola\nprípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska\ntohto ustanovenia.\n35. Predmetom dovolacieho prieskumu bolo posúdenie dôvodnosti uplatneného dovolacieho dôvodu v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP s vymedzením právnej otázky dovolateľky, ktorú dovolací súd posúdil\nz hľadiska obsahového (článok 11 CSP a § 124 ods. 1 CSP). Dovolateľka sa v podstate pýta, či je\nmožné vyvodiť zodpovednosť žalovanej ako poskytovateľky zdravotnej starostlivosti porušením právnej\npovinnosti vyplývajúcej jej z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. na základe konštatovania\n\npostupu ,,vitium artis” súdom vo význame presiahnutia úrovne prípustného medicínskeho rizika pri inak\nsprávnom postupe liečby.\n36. Uvedená právna otázka by bola relevantná za predpokladu, že by bola výlučným dôvodom pre\npriznanie uplatneného žalobného nároku žalobcu 1/ a zodpovednosť žalovanej v spore by súdy\nvyvodili výlučne z konštatovania postupu ,,vitium artis”. Odvolací súd však potvrdil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie založené na tom právnom závere, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti\nžalovanej za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná nezistila skutočnú\npríčinu nepriaznivého pooperačného stavu u žalobcu 1/, nevyčerpala všetky možnosti diagnostiky a\nliečby (neopakovala CT vyšetrenie, prípadne aj sonografické vyšetrenie za prítomnosti skúsenejšieho\nsonografistu, resp. konzília lekárov), na základe realizovaných sonografických vyšetrení nesprávne\nurčila žalobcovi 1/ diagnózu, a teda v dôsledku nezistenia pravej príčiny neustále zhoršujúceho sa\nstavu u žalobcu 1/ nereagovala včasným operačným zákrokom k odstráneniu abscesu vzniknutého\nv dutine brušnej u žalobcu 1/, čím mohlo dôjsť k eliminácii nepriaznivých zdravotných následkov u\nžalobcu 1/, pričom nemožno opomenúť ani fakt, že 1. operačný zákrok bol vykonaný bez získania\npísomného informovaného súhlasu zo strany zákonných zástupcov žalobcu 1/. Inými slovami, súd prvej\ninštancie konštatoval postup žalovanej ,,non lege artis”, porušenie povinnosti žalovanej pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti, ktoré konkrétnym spôsobom aj označil. Súd prvej inštancie teda nezaložil svoje\nrozhodnutie na závere, že žalovaná je zodpovedná za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka preto, že došlo k presiahnutiu prípustného medicínskeho rizika a že svojím postupom ,,vitium\nartis” založila svoju právnu zodpovednosť za výsledok, ktorý nastal u žalobcu 1/, jej postupom ,,lege\nartis”. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, na str. 18 svojho rozsudku uvádza, že\npooperačný priebeh liečby a komplikáciou poškodeného pacienta aj podľa názoru odvolacieho súdu\npresiahli úroveň prípustného medicínskeho rizika pri správnom postupe liečby. Dovolací súd uznáva,\nže dovolateľka mohla z tejto vety odôvodnenia odvolacieho súdu nadobudnúť dojem, že je zodpovedná\nza škodu pre postup ,,vitium artis”, avšak pri podrobnejšej analýze odôvodnenia odvolacieho súdu\nje potrebné dospieť k záveru, že o takýto výklad nejde. Tejto vete totiž predchádzalo konštatovanie\nodvolacieho súdu, že ,,k vzniku škody na zdraví u žalobcu 1/ nedošlo vykonaním operácie u žalobcu\n1/ a súd uznal, že indikácia k operačnému zákroku bola zo strany operatéra správna, k poškodeniu\njeho zdravia však došlo v ďalšom konaní poskytovaleteľa zdravotnej starostlivosti pri pooperačnej\nstarostlivosti o pacienta. Postup žalovaného v tomto smere síce súd tiež uznal za „lege artis“ (okrem\npostupu pri písomnom vyžiadaní informovaného súhlasu k operácii, ktorý postup ale nebol v priamej\npríčinnej súvislosti s pooperačnými ťažkosťami žalobcu 1/), avšak mieru pochybenia žalovaného\nsúd považoval na úrovni „vitium artis“, teda poškodenia pacienta pri nevyčerpaní všetkých možností\ndiagnostiky a liečby.” Z týchto predchádzajúcich viet vyplýva, že aj odvolací súd označuje a chápe\npojem ,,vitium artis” v prejednávanom prípade ako porušenie povinnosti žalovanou, keď ho vymedzuje\nako ,,miera pochybenia žalovaného” a ,,poškodenie pacienta pri nevyčerpaní všetkých možností\ndiagnostiky a liečby” pri pooperačnej starostlivosti o pacienta. Napokon nie je možné prehliadnuť ani\ntú skutočnosť, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a v celom rozsahu odkázal na\njeho vecne správne odôvodnenie, tým pádom aj na jeho záver o porušení povinností žalovanou a jeho\nvecne správne odôvodnenie.\n37. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie bolo v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu v otázke zodpovednosti poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti založenej na porušení povinnosti v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.,\nt.j. na subjektívnej zodpovednosti žalovanej za postup ,,non lege artis”, teda za protiprávne zavinené\n(aj nedbanlivostné) konanie (viď 6Cdo 168/2010, 4Cdo 140/2019) a nie na objektívnej zodpovednosti\nzaloženej na princípe zodpovednosti za výsledok či presiahnutie medicínskeho rizika.\n38. Navyše treba dodať, že aj pojem ,,vitium artis” môže mať v rôznych prípadoch odlišný obsah, keďže\nvýznam tohto pojmu nie je celkom jednoznačný a vhodnosť jeho používania je v medicínsko-právnej\nliteratúre spochybňovaná (viď napr. Pavol Kádek, Právna zodpovednosť v medicíne a zdravotníctve,\nWolter Kluwer, 2018, str. 16; Vondráček, J. a kol.: Medicínsko-právní terminologie, Praha: Grada, 2009,\nstr. 38; Mach, J.: Medicína a právo, Praha: C.H.Beck, 2006, str. 56; Štefan, J., Mach, J.: Soudnělékařská a medicínsko-právní problematika v praxi, Praha: Grada, 2005, str. 213). Dôležité je v takýchto\nprípadoch vychádzať z obsahu a významu tohto pojmu, ktorý mu v konkrétnom prípade pripisujú znalci v\nkonaní a ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania. K založeniu zodpovednosti poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti môže dôjsť aj postupom ,,vitium artis” použitým znalcom v konaní, avšak len v prípade, ak je\n\nchápaný v zmysle konkrétneho preukázaného porušenia povinnosti, pochybenia majúceho za následok\nnesprávnu diagnózu, nie včasný zásah a podobne.\n39. V prejednávanom prípade, i keď znalci výslovne nekonštatovali postup ,,non lege artis”, z ich\nvyjadrení a záverov vykonaného dokazovania je zrejmé, že postup ,,vitium artis” znamenal zavinené\npochybenie na strane žalovanej, ku ktorému došlo v pooperačnom období tým, že zo strany nemocnice\nv Lučenci došlo k nesprávnemu určeniu diagnózy zhoršujúceho sa zdravotného stavu žalobcu 1/ ako\ndôsledku bezdôvodného nevyužitia iných dostupných diagnostických metód, nesprávnym vyhodnotením\nopakovaných sonografických vyšetrení v situácii nezlepšovania sa pacienta po operácií apendixu v\nretrocaecalnej polohe indikujúcej nie ranovú infekciu, ale krvácanie v dutine brušnej (najneskôr už v\nčasovom slede po 21. septembri) a oneskorenom zásahu prevozu (navyše s nesprávnou diagnózou) na\nvyššie pracovisko v situácii, keď pacient mal vysokú hladinu CRP a bol v septickom šoku predstavujúcom\nriziko ohrozenia života, teda evidentne nie včas. Znalci v konaní, a to vrátane C.. I.. W. pritom potvrdili,\nže reoperáciu bolo možné vykonať aj v nemocnici Lučenci, žalovanej tak ani z technického hľadiska jej\nmožností nič nebránilo v tom, aby v tomto prípade zasiahla ex ante včas a správne.\n40. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľky týkajúca sa § 421\nods. 1 CSP je nedôvodná a ňou uvádzaný dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci) nie je v\npodanom dovolaní vymedzený spôsobom zodpovedajúcim § 431 až § 435 CSP.\n41. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej v časti, v ktorej namietala vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietala nesprávne právne\nposúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v\nktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n42. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol vzhľadom na dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu týkajúce sa výlučne nárokov vo vzťahu k žalobcovi 1/ podľa § 453 ods. 1\nCSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia 2/ a 3/ nemajú právo na náhradu trov dovolacieho konania.\n43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/50/2020", "guid": "09dd3043-725b-4c9a-910e-45010de102f8:3b4ac080-b821-4d89-ab1a-5a3c5702ab6f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}