{"guid": "8945a0a8-1c86-47d8-8747-88cf833b698b:29a1ff28-d29f-4e71-81f9-9ef284b966b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119427722.1", "spisova_znacka": "3Obdo/25/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/25/2022 z 28. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2022, sp. zn. 3Obdo/25/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:6119427722.1", "identifikacne_cislo": "6119427722", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2022-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-9.odsek-7", "nazov": "§ 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-9.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "nazov": "§ 266 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-2", "nazov": "§ 266 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-3", "nazov": "§ 266 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-2c", "nazov": "§ 2c zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-2c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-2c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-7a", "nazov": "§ 7a zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-7a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-7a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-9", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-266", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-2c", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-7a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29a1ff28-d29f-4e71-81f9-9ef284b966b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119427722.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6119427722.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6119427722.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/25/2022\n6119427722\n28. 09. 2022\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2022:6119427722.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v spore žalobcu: Stavebné\nbytové družstvo Zvolen, so sídlom Nográdyho 1455/24, 960 01 Zvolen, IČO: 00 222 054, právne\nzastúpeného TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01\nZvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: A.M.F STAV s.r.o., so sídlom Krné 3672, 962 12 Detva,\nIČO: 45 669 023, právne zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom kancelárie\nSNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11 465,31 eur s príslušenstvom, v\nkonaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. novembra 2021, č.\nk. 41Cob/36/2021-195, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. novembra 2021,\nč. k. 41Cob/36/2021-195 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 1. decembra 2020, č. k.\n11Cb/2/2020-108 a obsahovo nadväzujúce uznesenie Okresného súdu Zvolen z 13. januára 2022, č. k.\n11Cb/2/2020-222, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. decembra 2020, č. k.\n11Cb/2/2020-108 v prvom výroku žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11 465,31 eur s 9 % ným úrokom z omeškania ročne od 24. augusta 2019 do zaplatenia zamietol a druhým výrokom uložil\nžalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu, čo odôvodnil tým, že predmetná zmluva o\ndielo, ktorá bola uzatvorená písomne medzi objednávateľom označeným ako „Vlastníci bytov v bytovom\ndome na ulici X.“ v zastúpení správcu - žalobcu a zhotoviteľom - žalovaným je absolútne neplatný právny\núkon z dôvodu porušenia ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje,\naby tento bol urobený osobou oprávnenou na takýto právny úkon, pričom súd prvej inštancie mal za\nto, že tak, ako je v zmluve o dielo označený objednávateľ, a to slovami „Vlastníci bytov X.“, je neurčité,\nkeď predmetní vlastníci jednotlivých bytov mali byť označení spôsobom, a to menom a priezviskom\njednotlivých vlastníkov, rodným číslom, resp. dátumom narodenia, pričom súd prvej inštancie poukázal\nna to, že uvedené označenie by malo korešpondovať minimálne s označením na listoch vlastníctva\njednotlivých vlastníkov predmetných bytov v zmysle katastrálneho zákona. V prípade neoznačenia\ntýchto vlastníkov menom, priezviskom, dátumom narodenia a inými nezameniteľnými identifikačnými\núdajmi nie je označenie objednávateľa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v rámci určitosti právneho\nvzťahu, pretože nie je zrozumiteľné, kto je vlastníkom konkrétnych jednotlivých bytov. V zmysle § 9 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\nplatného k 13. októbru 2017 sa právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných\nzariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo; a ak sa spoločenstvo nezriaďuje,\nzaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z uvedeného teda vyplýva, že tak\nvážne právne úkony, akým zmluva o dielo bezpochyby je, musí byť jednoznačne určené, kto sú vlastníci\n\njednotlivých bytov v tom, ktorom bytovom dome, v kontexte čoho súd prvej inštancie poukázal na § 133\nods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom aj keď nejde o hmotnoprávny úkon, ktorým bezpochyby\nzmluva o dielo je, v tomto paragrafe sa jednoznačne uvádza, že fyzická osoba sa v žalobe označuje\nmenom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.\nZároveň súd prvej inštancie poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. februára\n2020, sp. zn. II. ÚS 302/2019-44, kde sa v určitých častiach uvádza, že v bode 11. „do prijatia novely\n(myslí sa novela zákona č. 283/2018 Z. z.) bol v obdobných veciach správca oprávnený konať pred\nsúdom pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keď stranami konania boli jednotliví\nvlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorých správca zastupoval ako ich zákonný zástupca. V bode\n25. sa uvádza, že v čase podania žaloby aktívna vecná legitimácia svedčila jednotlivým vlastníkom bytov\na správca, na základe vtedy platnej právnej úpravy bol priamym zástupcom účastníkov bytov ex lege.\nZároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že v predmetnom spore samotnými žalobcami boli vlastníci\nbytov. V tomto spore samotní vlastníci bytov vystupovali na strane žalobcov ako osoby označované\nmenom, priezviskom, dátumom narodenia, ako aj bydliskom. Nedá sa preto prisvedčiť, že by pri\nhmotnoprávnom úkone uzatvárania, napr. zmlúv stačilo označenie vlastník bytu, toho ktorého bytového\ndomu, ale je potrebné podľa súdu označiť konkrétnu osobu, ktorá, ten ktorý byt vlastní. V prípade, ak k\ntakémuto označeniu nedôjde, súd prvej inštancie mal za to, že samotná zmluva je v tejto časti neurčitá,\na teda odporuje zákonu, spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Akákoľvek zmluva,\nprípadne iný hmotnoprávny úkon, ktorý sa týka výkonu správy domu, ktorý uskutočňuje správca, takýto\núkon zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a preto je správne, ak v zmluve s\ndodávateľmi, napr. pri dodávke elektriny, plynu, vody, resp. zmluvy o bankových účtoch zmluvy o dielo\nsú označení ako zmluvná strana samotní vlastníci bytov. Správca bytov, ako v tomto prípade žalobca,\nnie je stranou, ktorá uzatvára zmluvu, ale je len zástupcom takejto strany. Preto v prípade, ak samotná\nstrana nie je identifikovaná jednotlivými vlastníkmi predmetných bytov, ktorí celú takúto stranu zmluvy\ntvoria, má to za následok nedostatočné označenie zmluvnej strany, a preto aj následne neplatnosť\nzmluvy. Správcovi bytov nič nebráni vypracovať listinu, v ktorej by figurovali všetci vlastníci bytov a pre\nzjednodušenie pri podpisovaní zmluvných právnych dohôd by predmetná listina s jednotlivými vlastníkmi\nbytov bola neoddeliteľnou súčasťou takejto zmluvy, pričom by sa na strane, napr. ako v tomto prípade\nobjednávateľa, síce v hlavičke uviedlo, že vlastníci bytov, ale podľa neoddeliteľnej súčasti tejto zmluvy\nby boli konkretizovaní jednotliví vlastníci bytov, čím by došlo k jednoznačnej identifikácii účastníkov, ktorí\nten ktorý právny úkon uzatvárajú. V uvedenom kontexte súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2016, sp. zn. 1 Cdo 67/2014, ktorý uviedol „že\nrealizáciou názoru žalobcov, že na identifikáciu žalobcov postačuje k návrhu priložiť internetový výpis\nz listu vlastníctva by v právnych vzťahoch dochádzalo k vážnemu narúšaniu princípu právnej istoty. V\ncivilnom konaní je nemysliteľné, aby sa určenie žalobcu a žalovaného prenechávalo niekomu inému\nnapr. súdu.“; k čomu dodal, že aj keď ide o označenie účastníkov v rámci súdneho konania, mal za to, že\ntakto by mali byť účastníci označovaní aj v rámci vzájomných právnych vzťahov, a to teda pri uzatváraní\nnapr. aj zmluvy o dielo tak, ako to bolo v tomto prípade. Zmluva preto nebola uzatvorená v súlade so\nzákonom, a teda nebola uzatvorená s tým subjektom, ktorý by mal vystupovať na strane objednávateľa,\nkeďže nedošlo k určitému označeniu vlastníkov jednotlivých bytov predmetného bytového domu č. 19\na 21.\n3. Sekundárne súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o námietku, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu\nna podanie predmetnej žaloby, s týmto sa nesúhlasil a mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu je\ntu daná. Je potrebné poukázať na to, že došlo k rozdielnej úprave, a to do 31. októbra 2018 a od 1.\nnovembra 2018, na základe novelizácie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zákonom\nč. 283/2018 Z. z., kde už jednoznačne z § 9 ods. 7 druhá veta vyplýva, že spoločenstvo a správca vo\nvlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom\na iným orgánom verejnej moci. Keďže žaloba bola podaná dňa 11. novembra 2019, t. j. po účinnosti\nvyššie uvedenej novely súd prvej inštancie mal za to, že žalobca koná vo vlastnom mene, ale len na účet\njednotlivých vlastníkov bytov, k čomu súd prvej inštancie poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 302/2019-44, kde v bode 11. sa okrem iného uvádza: „...od 1. novembra 2018 po\nnadobudnutí účinnosti predmetnej novely (myslí sa tým novela č. 283/2018 Z. z.) prešli práva na správcu,\nktorý sa stal aktívne alebo pasívne legitimovaným a koná sám v danom súdnom alebo inom konaní za\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov.“ Z uvedeného teda vyplýva, že samotné konanie žalobcu je\nv prípade konania pred súdom oprávnené a tento ani nemá oprávnenie žalobu podať v tom zmysle, že\nby napísal, že žalujúcimi sú jednotliví vlastníci bytov v jeho zastúpení, pretože v tomto prípade by išlo\no zle označenú osobu na strane žalobcu. Okrajovo súd prvej inštancie poukázal na to, že z § 9 ods. 7,\n\nkde sa uvádza, že správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov je možno sa\nzamyslieť nad tým, či by v rámci petitu sa žalobca nemal domáhať zaplatenia žalovanej sumy tak, že by\nsa uviedlo, že žalovaný je povinný zaplatiť XY EUR na účet vlastníkov bytov, pretože v tomto prípade\nby mohlo dôjsť k tomu, že by síce došlo k zaplateniu určitej sumy, ale nie na účet vlastníkov bytov, ale\nna účet správcu, čo by nebolo s výslovnou dikciou predmetného § 9 ods. 7. K uvedenému však súd\npoukazuje len okrajovo, keďže toto nemá vplyv na predmetné rozhodnutie.\n4. Na odvolanie žalobcu (č. l. 118 - 162) Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudkom z\n24. novembra 2021, č. k. 41Cob/36/2021-195 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil\npodľa § 387 ods. 1 C. s. p. a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n5. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považoval predmetnú zmluvu\no dielo za neplatný právny úkon, a to z dôvodu neurčitosti pri označení objednávateľa. V súdenom\nprípade bola uzavretá zmluva o dielo na obnovu bytového domu v celkovej sume vo výške 293 982,20\neur, z čoho je nepochybné, že sa jedná o taký právny úkon, z ktorého musí byť jednoznačne zrejmé,\nkto uvedenú zmluvu o dielo na strane objednávateľa uzatvára. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že\npodľa jeho názoru by mali byť vlastníci jednotlivých bytov označení menom, priezviskom, rodným číslom,\nresp. dátumom narodenia, odvolací súd sa priklonil k názoru, že na to, aby bola zmluva o dielo platným\nprávnym úkonom, by postačoval odkaz na list vlastníctva k bytovému domu tak, ako to bolo uvedené\nv Zmluve o úvere uzavretej medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a vlastníkmi bytov a nebytových\npriestorov v bytovom dome na adrese K., v zastúpení správcom Stavebné bytové družstvo Zvolen,\nz 18. januára 2018, na ktorú práve poukazoval žalobca, keď pri označení dlžníka okrem označenia\nVlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome adresa K., boli títo vlastníci bytov a nebytových\npriestorov identifikovaní podľa listu vlastníctva k bytovému domu, ktorý bol predložený veriteľovi v\nzmysle odseku 15.12 Zmluvy, ktorá je prílohou č. 1 Zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by\nbol takto označený objednávateľ v Zmluve o dielo č. 1102017, uzavretej dňa 13. októbra 2017, bol by\ndostatočne určitým subjektom tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov a z takto uzavretej zmluvy by bolo zrejmé, kto je objednávateľom predmetných prác, a to\nkonkrétne v čase uzatvorenia a podpísania Zmluvy o dielo. Odvolací súd pokračoval, že pokiaľ žalobca\nv odvolaní poukazoval na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2018, prípadne rozhodnutie III.\nÚS 311/2007, podľa ktorého „ak ide o takú zásadnú otázku, ktorá môže spôsobiť celkovú neplatnosť\nzmluvy s rozsiahlymi následkami, nemôže byť vyhodnotenie skutkového stavu formalistické, ale s\nprihliadnutím na všetky okolnosti prípadu musí dať v zásadných veciach konkrétnu a nespochybniteľnú\nodpoveď“, tak odvolací súd skonštatoval, že ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov jednoznačne uvádza, koho zaväzujú právne úkony týkajúce sa domu, spoločných\nčastí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, a to všetkých vlastníkov bytov\na nebytových priestorov v dome. Potom, v prípade uzavretia zmluvy o dielo, by bolo postačujúce pri\noznačení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmluve odkázať na a pripojiť aktuálny list vlastníctva\ntýkajúci sa vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí predmetnú zmluvu o dielo uzatvárajú. Samotné\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/102/2017, na ktoré poukazuje v odvolaní žalobca,\nkonštatuje, že „v predmetných sporoch nemusí v žalobe vymenovať všetkých vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov, ale postačí, ak v žalobe všeobecne uvedie, že pasívne legitimovaní sú vlastníci\nbytov a nebytových priestorov v konkrétnom dome (prípadne priložili list vlastníctva, z ktorého sú\nkonkrétni vlastníci bytových a nebytových priestorov zrejmí) a uvedie, že zo zákona koná v mene a na\núčet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca“, pričom uvedené korešponduje aj so\nZmluvou o úvere uzavretou so Štátnym fondom rozvoja a bývania, ku ktorej bol priložený list vlastníctva a\nv zmluve bol identifikovaný dlžník okrem iného listom vlastníctva k bytovému domu, ktorý bol predložený\nveriteľovi.\n6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“) dovolanie (č. l. 228 231), ktorého prípustnosť vyvodil z ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. s tým, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu v predmetnej veci záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte neboli riešené.\n7. Dovolateľ mal za to, že označenie vlastníkov ako zmluvnej strany spôsobom „Vlastníci bytov v bytovom\ndome na ulici X.” je určité a obsahuje dostatočné množstvo identifikačných znakov na to, aby bolo možné\nv každom čase presne a nezameniteľne určiť okruh konkrétnych fyzických a právnických osôb, ktoré sú\n\ntakto určenou zmluvnou stranou, nakoľko vlastníctvo každého bytu a nebytového priestoru je evidované\nv príslušnom katastrálnom operáte, keď každá stavba v určitej obci má zo zákona pridelené vlastné\nsúpisné číslo ako jedinečný identifikátor, a teda je nezameniteľná s inou stavbou v danej obci. Práve\npreto je jednou z možností vyhľadávania informácii v katastri nehnuteľností SR dostupnom na internete\nzadanie katastrálneho územia a súpisného čísla stavby - bytového domu, na základe ktorých internetový\nvyhľadávač identifikuje list vlastníctva, na ktorom je daný bytový dom evidovaný spolu s uvedením\nvlastníka/vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome. Na verejne dostupnom liste\nvlastníctva sú vlastníci evidovaní v rozsahu titul, meno, priezvisko, trvalé bydlisko a dátum narodenia pri\nfyzických osobách a obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo pri vlastníkoch - právnických osobách.\nSúpisné a orientačné číslo bytového domu v danom k.ú. je rovnako silný a nezameniteľný identifikátor\nako číslo listu vlastníctva v danom katastrálnom území. Dokonca ide o spoľahlivejší identifikačný údaj,\nnakoľko číslo listu vlastníctva, na ktorom je nehnuteľnosť (a jej vlastníci) evidovaná, sa môže plynutím\nčasu zmeniť (najčastejšie sa tak deje pri rozdelení nehnuteľnosti, kedy je jedna evidovaná na liste\nvlastníctva s pôvodným číslom a ďalšia je evidovaná na novom liste vlastníctva). Označenie stavby\nsúpisným číslom je pritom v podstate nemenný údaj, nakoľko súpisné číslo je stavbe pridelené obcou pri\nkolaudácii a takto určené súpisné číslo identifikuje stavbu spravidla po celý čas jej existencie. Súpisné\nčíslo je jedinečný identifikátor konkrétnej stavby v určitej obci, ktorý stavbu odlišuje od iných stavieb\nv danej obci a je základným predpokladom na určenie adresy zapisovanej do registra adries podľa\nzákona č. 125/2015 Z. z. o registri adries. Preto, keď je zmluvná strana označená ako vlastníci bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome s konkrétnym súpisným (a navyše aj orientačným) číslom,\nide o nezameniteľne označenú skupinu fyzických a právnických osôb, ktorá je v každom čase presne a\nnezameniteľne identifikovateľná, na základe štátom vedenej evidencie vlastníkov nehnuteľností. Takéto\noznačenie zmluvnej strany preto spĺňa všetky podmienky určitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Vzhľadom na špecifickosť zmluvných vzťahov uzatváraných vlastníkmi bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome, kedy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. „právne\núkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku\nzaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome“, je označenie zmluvnej strany\nako vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konkrétnom bytovom dome označenie, ktoré je plne\nv súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Na druhej strane označenie vlastníkov len odkazom\nna list vlastníctva, resp. priloženie výpisu z listu vlastníctva k zmluve (ako to požaduje odvolací súd v\nnapadnutom rozhodnutí) je z pohľadu § 9 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\nnesprávne, nakoľko pri týchto typoch zmlúv je okruh účastníkov dynamický, mení sa plynutím času v\nsúlade s tým, ako sa mení okruh vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Okruh\núčastníkov hmotnoprávneho úkonu sa preto nedá zafixovať pri uzatvorení zmluvy vymenovaním fixného\nmnožstva vlastníkov podľa listu vlastníctva alebo priložením listu vlastníctva, nakoľko z právneho úkonu\nsú vždy zaviazaní len aktuálni vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Okrem toho k\nzmluve priložený výpis z listu vlastníctva nemusí obsahovať správne informácie o vlastníkoch - napríklad\nv prípade dedenia alebo v prípade dobrovoľnej dražby, osoby, ktoré sú zapísané v deň uzavretia zmluvy\nna liste vlastníctva, v skutočnosti nemusia byť vlastníkmi. Preto okrem toho, že označenie zmluvnej\nstrany hmotnoprávneho úkonu ako vlastníci bytov konkrétneho/nezameniteľného bytového domu v\nurčitej obci je nielen dostatočne určité, ale z právneho hľadiska aj korektnejšie ako priloženie výpisu z\nlistu vlastníctva ako príloh k zmluve, prípadne len odkaz na číslo listu vlastníctva.\n8. Dovolateľ pokračoval, že odvolací súd vo svojom rozsudku bezdôvodne upriamil svoju pozornosť\nna jedinú skutočnosť, a to tvrdenú neurčitosť špecifikácie subjektov na strane objednávateľa a na\nnej založil neplatnosť zmluvy o dielo. Rovnako k veci pristúpil súd prvej inštancie. Celý rad ďalších\nprávne významných skutočností (t. j. skutočnosti, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o dielo a následné\nsprávanie strán), ktoré naopak svedčili v prospech určitosti, a teda platnosti zmluvy o dielo, však odvolací\nsúd ponechal bez relevantného dôvodu bez povšimnutia. Uzatvoreniu zmluvy o dielo predchádzalo\nschválenie investičnej akcie, výber zhotoviteľa, schválenie ceny diela a spôsobu financovania diela.\nUvedené zo strany zhotoviteľa predpokladalo oboznámenie sa s budúcim staveniskom na mieste samom\nv taktom rozsahu, aby objednávateľovi mohol predložiť cenovú ponuku. Cenová ponuka zhotoviteľa\nbola adresovaná vlastníkom bytov v bytovom dome na ulici X.. V čase uzatvorenia zmluvy o dielo bolo\nteda zmluvným stranám nadovšetku pochybnosť jasné, kto je objednávateľom, kto je zhotoviteľom,\naké dielo sa má zhotoviť, kde sa bude dielo zhotovovať, kedy má byť hotové a aká je výška odplaty\nzhotoviteľa. O ničom z tohto nebol medzi stranami spor. Racionálne uvažovanie nemôže viesť k\nzáveru, že za situácie, keď vlastníci, správca a zhotoviteľ (žalovaný) nemajú žiadnu pochybnosť o\ntom, kto je objednávateľom diela, do tohto právneho vzťahu vstúpi súd, ktorý prednesie svoju vlastnú\n\npredstavu o tom, či je spôsob identifikácie objednávateľa dostatočne určitý. Dovolateľ zdôraznil, že\nodvolací súd vec vyhodnotil čisto formalisticky, bez prihliadnutia na okolnosti prípadu, ktoré uzatvoreniu\nzmluvy o dielo predchádzali a ktoré dovolateľ v podanom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie\nuviedol a zároveň nezdôvodnil, prečo ním tvrdenú neurčitosť označenia objednávateľa nie je možné\nodstrániť ani za použitia výkladových pravidiel obsiahnutých v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka\na § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, hoci o tejto povinnosti všeobecných súdov hovorí\npomerne rozsiahla judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dovolateľ uzavrel, že vychádzajúc\nz princípu zachovania právnej istoty a z toho vyplývajúcej preferencie platnosti právneho úkonu pred\njeho neplatnosťou platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu právneho úkonu, tento\nbude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel\nstanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka,\nv súvislosti s čím vzniesol otázku zásadného právneho významu v znení: „Spĺňa taká identifikácia\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako účastníkov zmluvy (zmluvnej strany),\npodľa ktorej sú vlastníci určení popisne spôsobom, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv bytovom dome s konkrétnym súpisným číslom, označením vchodov bytového domu a s uvedením\npresnej adresy, na ktorej sa bytový dom nachádza (ulica, súpisné a orientačné číslo, obec), zákonnú\npodmienku určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka?“\n9. Žalovaný svoje právo nevyužil a k dovolaniu sa v súdom prvej inštancie stanovenej lehote nevyjadril\n(§ 436 ods. 3 in fine C. s. p.). Následne bolo 3. augusta 2022 Najvyššiemu súdu SR súdom prvej\ninštancie postúpené podanie žalovaného, v ktorom sa tento vyjadruje k dovolaniu tak, že toto považuje\nza nedôvodné, procesné neprípustné a z uvedených dôvodov ho navrhuje odmietnuť.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (podľa § 35 C. s. p.), po\nzistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia\npojednávania dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ochádza k nej vtedy, ak súd\nnepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n12. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že pri svojom rozhodovaní a pri formulovaní záveru o absolútnej\nneplatnosti Zmluvy o dielo č. 1102017 zo dňa 13. októbra 2017 z dôvodu neurčitého označenia zmluvnej\nstrany - objednávateľa, postupoval prílišne formalisticky, keď označenie objednávateľa „Vlastníci bytov\nv bytovom dome na ul. X.“ považoval za neurčité, tzn. nie je jednoznačne zrejmé, kto uvedenú zmluvu\no dielo na strane objednávateľa uzatvára. V doterajšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa tento\ndoposiaľ otázkou identifikácie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako účastníkov\nzmluvy (zmluvnej strany) osobitne nezaoberal, čím je daná prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421\nods. 1 písm. b/ C. s. p.\n13. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v zásade vyplýva, že tento považoval v Zmluve o dielo\nč. 1102017 z 13. októbra 2017 označenie objednávateľa „Vlastníci bytov v bytovom dome na ul. X.“\nza nedostatočne určité, keď z obsahu zmluvy (resp. jej príloh), bez ďalšieho nebolo možné určiť, ktoré\nkonkrétne fyzické a právnické osoby predmetnú skupinu osôb tvoria. Podľa názoru odvolacieho súdu\noproti názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že na to, aby zmluva (právny úkon) bola dostatočne určitá,\nsíce nie je potrebné, aby každý jeden z vlastníkov bol v zmluve individuálne uvedený v rozsahu meno a\npriezvisko (prípadne ďalšie identifikátory), avšak pri označení vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nje (minimálne) potrebné v zmluve odkázať na a pripojiť aktuálny list vlastníctva týkajúci sa vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov, ktorí predmetnú zmluvu o dielo uzatvárajú (viď. bod 35. in fine, resp.\nbod 36. druhá veta napadnutého rozsudku). Zásadnou otázkou v spore tak, ako ju identifikoval aj\ndovolateľ, preto bolo posúdenie, či označenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,\nako účastníkov zmluvy (zmluvnej strany), podľa ktorej sú vlastníci určení popisne spôsobom, že ide o\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s konkrétnym súpisným číslom, označením\n\nvchodov bytového domu a s uvedením presnej adresy, na ktorej sa bytový dom nachádza (ulica, súpisné\na orientačné číslo, obec), spĺňa zákonnú podmienku určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n14. Ústavný súd dlhodobo uprednostňuje zmluvnú autonómiu pred prílišným formalizmom pri výklade\nzmlúv (I. ÚS 640/2014), preto striktne formalistický výklad právnej normy v kontexte predmetnej zmluvy\nvedie k nespravodlivému záveru, ktorý znamená porušenie základných práv (primerane I. ÚS 164/2012).\nAj najvyšší súd vo svojej už ustálenej rozhodovacej praxi (viď. napr. rozsudok z 27. septembra 2001,\nsp. zn. 7MObdo/2/2000 (Zb. č. 9/2002), resp. rozsudok z 30. apríla 2008, sp. zn. 1ObdoV/2/2006-399)\ndlhodobo judikuje, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak\nje nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Z ustálenej rozhodovacej praxe ďalej vyplýva, že prax, kedy\nvšeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy, nie je ústavne konformná a je\nv rozpore s princípmi právneho štátu (opäť I. ÚS 640/2014). Len v prípade, ak pojmy použité na\njazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie\nje možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže\nbyť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (viď.\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2009 sp. zn. 5Cdo/205/2008).\n15. Podporne možno poukázať aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky (rozsudok z\n10. apríla 1997, sp. zn. 2Cdon/386/1996, zhodne rozsudok z 27. októbra 1999, sp. zn. 2Cdon/824/1997),\npodľa ktorého: „Vada v označení osoby, která činí právní úkon, nezpůsobuje sama o sobě jeho\nneplatnost, pokud lze z celého obsahu písemného ·projevu vůle jeho výkladem (§ 35 odst:2 obč.zák.),\npopř. Objasněním skutkových okolností, za nichž byl právní úkon učiněn, zjistit , kdo byl vedle vlastníka\npředmětného objektu účastníkem smlouvy.“\n16. Text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím\nkonaním stanoviť, avšak doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich\nstrán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom\nhodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred\ndoslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý\nnie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu\npoznateľný. Na vôľu je preto nutné hľadieť (usudzovať) z vonkajších okolností spojených s podpisom a\nrealizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie\núčastníkov po podpise zmluvy. (I. ÚS 243/2007)\n17. Posúdiac Zmluvu o dielo č. 1102017 z 13. októbra 2017 (č. l. 8-11) a tam uvedené označenie\nobjednávateľa „Vlastníci bytov v bytovom dome na ul. X.“, s prihliadnutím na predmet zmluvy (2.1\nobnova bytového domu na ulici X.) a v kontexte s vykonaným dokazovaním a skutkovým stavom\nzisteným súdom prvej inštancie a doplneným odvolacím súdom, nemožno mať pochybnosti, kto je\nobjednávateľom diela. Správca pri uzatváraní zmlúv nevystupuje ako účastník týchto zmlúv (ako\nzmluvná strana), pretože plnenia zo zmlúv nie sú poskytované správcovi, teda nie sú realizované v\njeho prospech, ale sú realizované v prospech jednotlivých vlastníkov bytov či nebytových priestorov.\nOznačenie skupiny fyzických a právnických osôb (účastníci právneho vzťahu v pozícii objednávateľa)\nako vlastníci bytov v bytovom dome na ul. X.n predstavuje nezameniteľné kritérium dohľadateľnosti\na možnosti individualizácie jednotlivých fluktujúcich osôb (v príslušnom čase), v prospech ktorých má\nbyť zo zmluvy plnené. Podľa § 2c zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a vyhlášky Ministerstva\nvnútra SR č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných\npriestranstiev a o číslovaní stavieb, je obec povinná určiť súpisné číslo každej budove nachádzajúcej sa\nna území obce. Súpisné číslo je jedinečné pre každú budovu v katastri obce, ktorá je povinná súpisné\nčíslo určiť. Stavbu určenú adresou (ulica a obec) a súpisným a orientačným číslom nemožno zameniť\nza inú stavbu. Evidencia vlastníkov je verejne prístupná databáza, ktorá umožňuje okamžité dohľadanie\na individualizovanie konkrétnych osôb, ktoré sú zo zmluvy oprávnené a zároveň povinné.\n18. Súčasne je potrebné prihliadnuť aj na eventuálnu fluktuáciu vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv tom, ktorom bytovom dome, ktorá spôsobuje zmenu v osobe objednávateľa (v rozsahu konkrétnej\nfyzickej, resp. právnickej osoby). Správne preto uvádza žalobca, že všeobecné označenie zmluvnej\nstrany ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v konkrétnom bytovom dome predstavuje určité\na vhodné označenie zmluvnej strany (primerane viď. prechod práv a povinností zo scudzovateľa na\nnadobúdateľa podľa § 7a ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Možno preto\n\nuzavrieť a zodpovedať žalobcom nastolenú právnu otázku (bod 8.) tak, že označenie vlastníkov bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome spôsobom, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv bytovom dome s konkrétnym súpisným číslom, označením vchodov bytového domu a s uvedením\npresnej adresy, na ktorej sa bytový dom nachádza (ulica, súpisné a orientačné číslo, obec), ako\núčastníkov právneho úkonu (vzťahu), spĺňa zákonnú podmienku určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka.\n19. Bez ohľadu na vyššie uvedené je však potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovanej judikatúry (body\n14. - 15.) a ustálených ústavnoprávnych zásad, aj v prípade, pokiaľ by najvyšší súd dospel k záveru,\nže predmetné označenie účastníkov právneho úkonu (vzťahu) (bod 18.) je nepostačujúce, samé o sebe\nby to nezakladalo absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy, keď výkladové pravidlá (primerane bod\n15.) umožňujú odstraňovať nedostatky určitosti právneho úkonu objasňovaním skutkových okolností, za\nakých bol úkon urobený. V tomto kontexte najvyšší súd odkazuje na Zmluvu o úvere č. 611/655/2017 z\n18. januára 2018 (č. l. 156 - 162), ktorá predchádza Zmluve o dielo č. 1102017 z 13. októbra 2017 (č.\nl. 8 - 11), ktorej predmetom je poskytnutie úveru práve na vykonanie sporného diela a ktorej účastníci\nsú zhodne vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. X., tzn. je evidentné, že ide o\ntotožný okruh účastníkov právneho úkonu (vzťahu), čím by bolo možné odstraňovať prípadnú neurčitosť.\nZásadnou skutočnosťou v spore je aj vyhlásenie žalovaného, že Zmluvu o dielo č. 1102017 z 13. októbra\n2017 (č. l. 8 - 11) „ako takú nepopiera“ (č. l. 26 rub), tzn. sám nespochybňuje určitosť objednávateľa.\nFormálny výklad určitosti spornej zmluvy o dielo (resp. objednávateľa ako zmluvnej strany) sa míňa\npredmetu sporu, keď existencia zmluvy a najmä dojednania o zmluvnej pokute [bod 5.4.1. Zmluvu o dielo\nč. 1102017 z 13. októbra 2017 (č. l. 9)] sporné neboli, sporným zostala aktívna vecná legitimácia správcu,\nktorý fyzicky podpisuje zmluvu za všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,\nale najmä splnenie zákonných, resp. zmluvných podmienok pre vznik nároku na uplatnenie zmluvnej\npokuty, ktorým smerom mali súdy oboch inštancii zamerať dokazovanie.\n20. Preto pokiaľ odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná\nz dôvodu absencie platného dojednania o zmluvnej pokute s ohľadom na neurčitosť pri označení\nobjednávateľa, a z toho dôvodu zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny,\nvec nesprávne právne posúdil, a preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449\nods. 1 C. s. p. v dovolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvody, pre\nktoré bolo potrebné zrušiť rozsudok odvolacieho súdu identifikoval dovolací súd aj pri rozhodnutí súdu\nprvej inštancie a aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania konštatuje, že nápravu\nnemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 449 ods. 2 C. s. p.).\n21. Dovolací súd napokon zrušil aj obsahovo nadväzujúce uznesenie Okresného súdu Zvolen z 13.\njanuára 2022, č. k. 11Cb/2/2020-222 o trovách konania, keďže v tomto prípade nebol viazaný rozsahom\ndovolania (§ 439 písm. a/ C. s. p.) a rozhodovanie o trovách konania je jednostranne závislé od existencie\nprávoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zrušením napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj\nrozsudku súdu prvej inštancie tak uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania stratilo svoj podklad.\n22. V ďalšom konaní sú súdy viazané právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení\n(§ 455 C. s. p.). Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, súc viazaný právnym názorom dovolacieho súdu o\nplatne dojednanom ustanovení o zmluvnej pokute, opätovne posúdi aktívnu vecnú legitimáciu správcu,\nktorý fyzicky podpisuje zmluvu za všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome\na splnenie zákonných, resp. zmluvných podmienok pre vznik nároku na uplatnenie zmluvnej pokuty. V\nnovom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 C. s. p.).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 451\nods. 2 k § 393 ods. 2 in fine C. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}