{"guid": "a1d61545-5a7b-4db6-bbf3-ac2243b10a71:8528c326-16b8-426e-b963-f56cce24f0fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119320911.1", "spisova_znacka": "3Obdo/31/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/31/2021 z 23. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2022, sp. zn. 3Obdo/31/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:6119320911.1", "identifikacne_cislo": "6119320911", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Sedlačková", "sudca_id": 356, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-sedlackova-356", "datum_vydania": "2022-02-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8528c326-16b8-426e-b963-f56cce24f0fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119320911.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6119320911.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6119320911.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/31/2021\n6119320911\n23. 02. 2022\nJUDr. Andrea Sedlačková\nECLI:SK:NSSR:2022:6119320911.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: AGROCHEM-UNIO, spol. s r.o., so sídlom Pri\nželezničnej stanici 525, 946 31 Chotín, IČO: 18 047 262, zast. Advokátska kancelária Prachová &\nPartners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491\n300, proti žalovanému: CHEM - UNIO, spol. s r.o., so sídlom Pri železničnej stanici 482, 946 31 Chotín,\nIČO: 36 521 795, zast. JUDr. Richard Schwarz, advokát, so sídlom Rákocziho 12, 946 31 Nové Zámky,\no zaplatenie sumy 22 387,20 eur s príslušenstvom a o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre, č. k. 26Cob/63/2020-450 zo dňa 18. februára 2021, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 26Cob/63/2020-450 zo dňa 18.\nfebruára 2021 potvrdil rozsudok Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“) pod č. k.\n4Cb/33/2019-363 zo dňa 1. júla 2020. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že\nžalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p., keď sa v\ncelom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považoval za správne,\nlogické a argumentačne dostatočne potvrdzujúce záver o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku. V\nodôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že opísanie podstatných rozhodujúcich skutočnosti nebolo\nv podaní žalobe úplné, keďže žalobca okrem opísania vzájomných obchodných vzťahov k meritu veci\niba uviedol, že žalovaný neuhradil faktúry za služby, ktoré mu žalobca poskytoval dlhšie obdobie. Tieto\nslužby žalobca špecifikoval tak, že išlo o služby administratívne, účtovné a výrobu bližšie určených\nmateriálov, pričom o tom, že žalovaný s poskytovanými službami súhlasil, svedčí aj uzatvorenie dohody\no poskytovaní služieb z roku 1998. Odvolací súd ďalej uviedol, že faktúry, ktorých zaplatenia sa podanou\nžalobou žalobca domáhal, žalobca nešpecifikoval a dokonca ani neboli k podanej žalobe pripojené, hoci\nboli označené ako príloha žaloby. Taktiež žalobca neoznačil ani jeden dôkaz, ktorý by mal preukázať\ndôvodnosť týchto tvrdení.\n1.2. Odvolací súd tiež uviedol, že skutkové tvrdenia žalobcu si častokrát vzájomne odporovali. Až v\npriebehu konania žalobca predložil zmluvu - dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 2. januára 1998,\nz obsahu ktorej vyplýva, že ide len o dohodu rámcovú, čo vyplýva z ustanovenia o tom, že termín a\nspôsob realizácie budú vždy aktualizované a vykonané podľa objednávky alebo ústnej, resp. písomnej\ndohody bez toho, aby bola v tejto dohode určená cena za poskytované služby. Z obsahu spisu nevyplýva,\nže by žalobca predložil objednávku alebo písomnú dohodu, predmetom ktorej by bolo plnenie, ktoré\nbolo následne fakturované faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobca v podanej žalobe domáha. Podľa\nprijatého záveru odvolacieho súdu žalobca nešpecifikoval existenciu ústnej dohody, v ktorej by takéto\nplnenie bolo dojednané, neoznačil účastníkov takejto dohody, jej predmet, odplatu za poskytnuté plnenie,\nani kedy jej uzavretiu došlo.\n\n1.3. Krajský súd v Nitre ďalej konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepredložil\nžiadny listinný dôkaz (objednávku alebo písomnú dohodu) a ani neoznačil dôkazy, ktoré by existenciu\ntakýchto zmlúv potvrdzovali, hlavne čo sa týka ich obsahu, t. j. čo malo byť predmetom činnosti a za\nakú cenu mali byť poskytované. K obsahu takejto dohody, na základe ktorej mali byť vystavené aj\nfaktúry, ktoré sú predmetom tejto žaloby, nenavrhol vypočuť žiadneho svedka. Na základe uvedených\nskutočností dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu konkrétneho právneho\nvzťahu, na základe ktorého sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy a ani jeho konkrétny obsah.\n1.4. Podľa mienky odvolacieho súdu žalobca v konaní preukázal len to, že v rozhodnom období, t. j.\njúl až december 2018 vykonávali dvaja pracovníci žalobcu nejaké činnosti aj v prospech žalovaného,\navšak bez uvedenia ich konkrétneho rozsahu a ceny za takéto činnosti, t. j. bez preukázania zmluvného\nzákladu, na základe ktorého mali takéto činnosti vykonávať. Odvolací súd vzhľadom na uvedené prijal\nzáver zhodný so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca svoje dôkazné bremeno\nneuniesol.\n2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote žalobca dovolanie, ktorým sa domáhal, aby\ndovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne\naby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420 písm. f/ C.\ns. p. a § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.\n2.1. Žalobca v dovolaní poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého\nnebolo v tomto prípade potrebné skúmať, či medzi stranami sporu existovala reálna a formálne perfektná\nzmluva, na základe ktorej by bolo možné konštatovať reálnosť zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.\nPodľa žalobcu je nesporné, že medzi stranami sporu takéto zmluvy existovali niekoľko desiatok rokov,\nstrany sporu reálne spolupracovali, každý mesiac bola vystavená zo strany žalobcu voči žalovanému\nfaktúra, ktorej predmetom bola štandardne obdobná činnosť počas celého obdobia. Suma uvádzaná\nna faktúrach sa líšila v tom, že každoročne bola medzi stranami sporu dohodnuté odplata, ktorá\nsa následne v rovnakej výške fakturovala na mesačnej báze. Tak tomu bolo počas celého obdobia\nspolupráce, čím medzi stranami sporu vznikla obchodná zvyklosť, faktúry neboli medzi stranami sporu\nnikdy rozporované, vždy boli riadne a včas uhradené.\n2.2. Žalobca vytýkal konajúcemu súdu, že nebral ohľad na to, že časť jednej zo sporných faktúru už bola\nuhradená, zvyšné faktúry za predchádzajúce obdobie vystavené rovnako a znejúce na rovnakú sumu\nboli zo strany žalovaného riadne uhradené a faktúry neboli rozporované.\n2.3. Žalobca v konaní predložil všetky dôkazy, ktorými disponuje a považuje reálne dodanie služieb\na opodstatnenosť vystavených faktúr za preukázané. Dohoda o poskytovaní služieb bola rámcovou\ndohodou, ktorá bola stranami sporu rešpektovaná od jej uzatvorenia.\n2.4. Žalobca považoval za otázne, prečo teda, ak neexistovalo žiadne dodanie služieb zo strany žalobcu\nžalovanému, žalovaný plnil žalobcovi predchádzajúcej faktúry, ktoré boli vystavované priebežne na\nzáklade tých istých skutočností a časť spornej faktúry aj uhradil.\n2.5. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že tento nesprávne hodnotil vykonané dokazovanie, dôkazy\nposudzoval len s ohľadom na daňové hľadisko predmetného sporu, nezaoberal sa konkrétne faktami,\nktoré logicky preukazujú tvrdenie žalobcu a odôvodňujú vystavenie faktúr zo strany žalobcu voči\nžalovanému.\n2.6. Dovolateľ ďalej vyjadril nesúhlas so záverom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého z obsahu spisu\nnevyplýva, ž by žalobca predložil objednávku alebo písomnú dohodu, predmetom ktorej by bolo plnenie,\nktoré bolo následne fakturované a taktiež nešpecifikoval existenciu ústnej dohody, ktorou by takéto\nplnenie bolo dojednané, neoznačil účastníkov takejto dohody, jej predmet, odplatu za poskytnuté plnenia,\nani kedy k jej uzatvoreniu došlo. K prezentovanému záveru žalobca uviedol, že v rámci celého súdneho\nkonania preukazoval existenciu dlhodobej spolupráce a existenciu dohody, ktorej predmetom bolo práve\nposkytovanie služieb zo strany žalobcu žalovanému, rovnako tak bola odôvodňovaná výška fakturovanej\nsumy, čo bolo potvrdené aj výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi. Podľa žalobcu je logické, že\ndohoda musela existovať, keďže desiatky rokov boli zo strany žalovaného faktúry žalobcovi uhrádzané.\nS tými tvrdeniami sa podľa názoru žalobcu ani jeden zo súdov dostatočným spôsobom nezaoberal.\n2.7. Dovolateľ vytýkal všeobecným súdom postup, ktorým len prísne a formalisticky posúdili vec bez\nnaplnenia samotnej podstaty (matérie) odvolacích dôvodov a riadneho preskúmania ich prípustnosti,\nčo je popretím materiálneho právneho štátu. Žalobca prezentoval názor, v zmysle ktorého odvolací\nsúd posúdil vec iba formálne, nezaoberal sa kľúčovými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo\nveci, čím došlo k zásahu do základného práva žalobcu na súdnu ochranu a práva na spravodlivé\nsúdne konanie a jeho rozhodnutie je arbitrárne. Žalobca tiež zastáva názor, že odvolací súd dospel ku\n\nskutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedených dôvodov mal za to,\nže odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nepresvedčivé a odvolací súd nedostatočne odôvodnil\nsvoje rozhodnutie vo veci.\n3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu zo dňa 30. júla 2021 uviedol, že Krajský súd v Nitre\nsa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami uvádzanými v odvolaní\nžalobcu, rozsudok zákonne a náležite odôvodnil v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.\nZároveň zdôraznil, že žalobca v dovolaní neuviedol, aké konkrétne dovolacie dôvody sú predmetom\njeho dovolania. V časti X. dovolania žalobca síce uvádza príslušné paragrafy C. s. p., ale nie je zrejmé,\nktoré sú tie dovolacie dôvody, ktorými odôvodňuje podané dovolanie. Súčasne uviedol, že dovolanie nie\nje ďalším odvolaním a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených nižšími\nsúdmi a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n3.1. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f/ C. s. p. žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p. tak z\nformálneho, ako aj obsahového hľadiska. Podľa mienky žalovaného súd prvej inštancie ako aj odvolací\nsúd sa dostatočne vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, pričom za porušenie\nzákladného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu.\n3.2. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ C. s. p. žalovaný uviedol, že\nargumentácia žalobcu v dovolaní je koncipovaná ako nesúhlas s jednotlivými skutkovými zisteniami a\ns ich právnym posúdením súdmi nižšieho stupňa. V dovolaní nie je jasne formulovaná žiadna právna\notázka, pri ktorej riešení by sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nktorá by v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená alebo ktorá je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne. Argumentácia žalobcu predstavuje iba polemiku s rozhodnutím odvolacieho\nsúdu, resp. ide o námietky, ktoré sa týkajú spochybňovania správnosti skutkových zistení. Nesprávnym\nskutkovým zistením, prípadne len samou polemikou s rozhodnutím súdu nie je možné podľa C. s. p.\nvymedziť dovolací dôvod, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca\nsa dovolaním domáha opätovného posúdenia tvrdeného skutkového stavu v jeho prospech.\n3.3. V závere vyjadrenia zaujal žalovaný stanovisko k preukázaniu/nepreukázaniu reálneho plnenia zo\nstrany žalobcu, ako aj ku fakturovaniu „administratívnych služieb“ a „riadenia organizácie“.\n3.4. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby dovolací súd podľa § 447 písm. f/ C.\ns. p. dovolanie odmietol, prípade, ak bude mať za to, že dovolanie je prípustné, aby ho podľa § 448 C.\ns. p. ako nedôvodné zamietol.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“), ako súd dovolací, podľa § 35 C. s.\np., po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) dospel k\nzáveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací\nsúd uvádza nasledovné:\n5. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.\n5.1. Dovolací súd uvádza, že pre uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 431 C. s. p. a pre naplnenie\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných\nznakov, ktorými sú i) nesprávny procesný postup súdu, ii) tento nesprávny procesný postup znemožnil\nstrane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň iii) intenzita tohto zásahu dosahovala takú\nmieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n5.2. V preskúmavanej veci nedošlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k\nnaplneniu vady vyplývajúcej z § 420 písm. f/ C. s. p. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací\nsúd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; vysvetlil tiež dôvody\nso zreteľom, na ktoré považoval za nedôvodné odvolacie námietky žalobcu. Podľa dovolacieho súdu\nmá odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu náležitosti v zmysle § 220 C.\ns. p. a žalobca neopodstatnene namieta jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd zrozumiteľným a\njednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej\nsúvislosti s konaním a rozsudkom prvoinštančného súdu, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený\nalebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by\nmal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. Za procesnú vadu konania podľa § 420\npísm. f/ C. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľa.\n\n5.3. Dovolateľ videl existenciu vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p. aj v nesprávnom\nvyhodnotení dôkazov, ústiaceho do nesprávne zisteného skutkového stavu súdmi oboch inštancií, a\nsíce, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvného záväzku, ani skutočné dodanie služieb žalovanému.\n5.4. Najvyšší súd SR uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na\nodstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní\nnemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 C. s. p. („dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n5.5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci\nzo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.\ns. p., pričom podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce\nsa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá požiadavkám\nkladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom popísal priebeh konania, vyjadrenie strán sporu,\nvýsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovaný prípad,\nz ktorých vyvodil svoj právny záver. Odvolací súd zároveň k odvolacím námietkam žalobcu uviedol\nsvoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim\nz obsahu spisu. V posudzovanom prípade oba súdy riešili otázku preukázania hmotnoprávneho\nzákladu, ktorý je predpokladom na úspešnosť žaloby. Súd prvej inštancie na základe vykonaného\ndokazovania konštatoval, že vo vzťahu k uplatneným faktúram žalobca nepreukázal reálne dodanie\ntovaru žalovanému. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžf/136/2013 zo\ndňa 29. januára 2015, v zmysle ktorého faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú\nv nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Dovolací súd dopĺňa, že faktúra je všeobecne\npovažovaná za účtovný doklad a podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je preukázateľným\núčtovným záznamom. Samotná faktúra nezakladá práva a povinnosti, nie je právnym titulom a ani ho\nnenahrádza. Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie okresného súdu z dôvodu, že žalobca nepreukázal\nexistenciu konkrétneho právneho vzťahu, na základe ktorého sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy,\nani jeho konkrétny obsah. Súčasne doplnil, že ak aj žalobca preukázal, že dvaja pracovníci žalobcu\nnejaké činnosti pre žalovaného vykonávali, nebol preukázaný zmluvný základ, na základe ktorého mali\ntakéto činnosti vykonávať, preto prijal odvolací súd záver zhodný so súdom prvej inštancie, v zmysle\nktorého žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. S poukazom na uvedené dovolací súd uvádza, že\nodvolací súd nevychádzal zo žiadnych nových dôkazov, neaplikoval iné zákonné ustanovenie ani ho\nnevyložil spôsobom, ktorý by sa podstatne odlišoval od výkladu vykonaného okresným súdom, keďže\noba súdy sa zhodli na neunesení dôkazného bremena vo vzťahu ku žalovanému nároku. Podľa názoru\ndovolacieho súdu tak nemožno konštatovať prekvapivosť napadnutého rozhodnutia.\n5.6. Procesným postupom súdov oboch inštancií nedošlo k tomu, že by súdy znemožnili žalobcovi,\naby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, dôsledkom čoho by bolo porušenie práva žalobcu na\nspravodlivý proces tak, ako to predpokladá ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p.\n5.7. Dovolací súd záverom zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na\nto, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej\npožiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04) a rovnako do obsahu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov\nsúdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I.\nÚS 97/97). Preto uvedené dovolacie námietky nepredstavujú zákonom spôsobilý spôsob vymedzenia\ndovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 431 C. s. p. a z tohto dôvodu nemôžu predstavovať vadu\nzmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.\n5.8. Len pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že rovnaké námietky ako v odvolaní uplatnil žalobca aj\nv dovolaní. Dovolací súd však nie je „treťou inštanciou“, ktorá by bola oprávnená opätovne preskúmavať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo. V dovolacom konaní nie je\ndovolací súd oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie už\nlen z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu\nprvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené (okrem preukazovania\nvčasnosti a prípustnosti dovolania - § 442 C. s. p.). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. Dovolateľom namietaná neúplnosť, resp. nesprávnosť skutkových zistení a ani nesúhlas\n\ndovolateľa s posúdením a vyhodnotením dôkazu, predloženého stranou sporu, v zmysle rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu nie je považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., pretože, ak\nby k takejto vade v súdnom konaní aj došlo, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení\nstrany. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi\nprvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Rovnako ani nesprávne právne\nposúdenie zisteného skutkového stavu nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.\nSkutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje s rozhodnutiami (výrokmi) súdov oboch inštancií a názormi\nv nich vyjadrenými, neznamená, že sa jedná o nedostatočne odôvodnené, resp. arbitrárne rozhodnutia\nsúdov nižšej inštancie, pretože súd nie je povinný rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom strán sporu. Rovnako právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom\nstrany v spore. Dovolací súd uvádza, že vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle §\n420 písm. f/ C. s. p. dovolateľ neuviedol taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu znemožnil\nuskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,\nteda v posudzovanom prípade nedošlo k vade zmätočnosti v zmysle citovaného ustanovenia, a preto\ndovolací súd dovolanie žalobcu tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p.\n6. Dovolateľ ďalej založil prípustnosť dovolania na § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p., podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Z § 432 ods. 1, 2 C. s. p. vyplýva, že dovolanie prípustné\npodľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Toto ustanovenie pritom nemôže byť\nposudzované izolovane, ale len v spojení s vyššie citovaným § 421 ods. 1 C. s. p.\n6.1. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať\nvecným prejednaním dovolania, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z §\n421 C. s. p. a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené\ndovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 432 C. s. p.\n6.2. V prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že\nide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky,\nktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť\nv dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu\notázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu\nk doplneniu dovolania (uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26. septembra\n2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8. júna 2017).\n6.3. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p., musí ísť - okrem vyššie\nuvedených podmienok - predovšetkým o otázku právnu, teda v žiadnom prípade nie o otázku skutkovú.\nPosúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval, alebo či\nzo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádza do úvahy až vtedy, ak\nje dovolanie procesne prípustné (R 54/2012, sp. zn. 7Cdo/17/2013).\n6.4. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. musí byť zároveň riešená odvolacím súdom,\npričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie. Nesprávne právne posúdenie môže\nbyť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. Keďže\ndovolací súd je viazaný obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu, nemôže byť postačujúce, aby\nnamietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie,\nale je potrebné, aby dovolateľ konkrétne vymedzil právnu otázku, ktorá bola rozhodovaná dovolacím\nsúdom rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.) a označil rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých\nvymedzená právna otázka bola rozhodovaná rozdielne. Dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť\nna predpokladoch alebo domnienkach o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli. Ak by postupoval\ninak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Bez špecifikovania konkrétnej právnej otázky dovolací\nsúd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred\n\nním riešil súd prvej inštancie alebo odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa, resp.\nnamiesto dovolateľa nastoliť a formulovať právnu otázku. Takýmto postupom by dovolací súd uskutočnil\nprocesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen novej koncepcii právne úpravy dovolania,\nobsiahnutej v novom civilnom procesnom kódexe - C. s. p., ale aj účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C.\ns. p., keďže zmyslom dovolania je okrem eliminovania zmätočnostných vád rozhodnutia (§ 420 C. s.\np.), aj riešenie relevantných právnych otázok, nastolených dovolateľom a v tomto smere zjednocovanie\njudikatúry súdov (§ 421 C. s. p.).\n6.5. Dovolateľ v dovolaní v časti X. uviedol zákonnú citáciu § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.\na následne uvádza kompletné znenie § 420 a § 421 ods. 1 C. s. p., pričom v samotnom texte dovolania\nabsentuje konkretizácia právnej otázky, ktorá by zodpovedala dikcii § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/\nC. s. p. v spojení s § 432 C. s. p. Vo väzbe na právnu otázku nenastolenú a nevymedzenú dovolateľom\nabsentuje aj konkretizácia judikatúry dovolacieho súdu, t. j. rozdielne rozhodnutia dovolacieho súdu o\ntej istej právnej otázke, prípadne odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n6.6. Napriek tomu, že dovolateľ argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci, ním namietané\nskutočnosti nespĺňajú kritérium právnej otázky, zameranej na interpretáciu konkrétneho právneho\npredpisu, ale predstavujú spochybnenie skutkových zistení a záverov súdov oboch inštancií a uvedenie\ndovolateľovho vlastného chápania skutkových zistení. Samotné spochybňovanie výsledkov vykonaného\ndokazovania a skutkových záverov alebo polemizovanie s odôvodnením rozhodnutí súdov oboch\ninštancií nezakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p. v spojení s\n§ 432 C. s. p. Záver o neprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. pri riešení tzv. skutkových\notázok zaujal dovolací súd už vo svojich skorších rozhodnutiach (viď uznesenia Najvyšší súd SR pod\nsp. zn. 1Obdo/47/2017, 4Obdo/45/2017, 5Obdo/22/2017).\n6.7. Keďže záver odvolacieho súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu\nexistencie zmlúv, najmä čo sa týka ich obsahu, t. j. čo malo byť predmetom činností a za akú cenu\nmali byť poskytované, nebol výsledkom chybnej aplikácie práva na zistený skutkový stav, dovolateľ (vo\nvzťahu k dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p.) nevymedzil dovolací dôvod\nspôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p., keď neuviedol právne posúdenie veci odvolacím súdom,\nktoré pokladá za nesprávne, ani v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, s poukazom\nna údajné rozdielne rozhodnutia dovolacieho súdu k nastolenej právnej otázke. Dovolací súd preto\ndovolanie žalovaného v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f/ C. s. p.\n7. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie dovolateľa (žalobcu)\nneumožňuje, aby bol na jeho základe uskutočnený vecný prieskum rozhodnutia odvolacieho súdu.\nNakoľko konanie pred odvolacím súdom nebolo poznačené namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v\nustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. a pri súčasnom nevymedzení dovolacieho dôvodu podľa § 432 C. s. p.\nspôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol\npodľa ustanovenia § 447 písm. c/ a f/ C. s. p.\n8. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p.\ntak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\n9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393\nods. 2 posledná veta C. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}